Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-9-2016.pdf
PDF · 102.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5C/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: Y. L., I.. XX. X. XXXX, Z. L. Č.. XXX, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 486,32 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 56,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,17 € od 10.2.2013 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 36,26 € od 10.3.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím návrhom doručeným na súd dňa 18. 1. 2016 žiadal súd, aby odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 486,32 € spolu s príslušenstvom.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že ako právny nástupca spoločnosti Slovak Telecom, a.s., IČO: 35763469, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 sa domáha zaviazať odporcu povinnosťou zaplatiť istinu v celkovej výške 486,32 € s príslušenstvom.
Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 21. 9. 2012 zmluvu č. 5948682 predmetom ktorej bolo poskytovanie komunikačných služieb. Na základe tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné služby, za ktoré sa odporca zaviazal zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby nasledovnými faktúrami, ktoré odporca neuhradil v uplatnenej časti:
- faktúra číslo 7212272883 na sumu 92,85 €, splatná dňa 9. 12. 2012,
- faktúra číslo 7213359741 na sumu 88,09 €, splatná dňa 9. 1. 2013,
- faktúra číslo 7300972950 na sumu 20,17 €, splatná dňa 9. 2. 2013,
- faktúra číslo 7302140979 na sumu 36,26 €, splatná dňa 9. 3. 2013
- faktúra číslo 7312654405 na sumu 248,95 €, splatná dňa 9. 12. 2013,
Odporca uhradil sumu 0,-- €, pohľadávka vo výške 486,32 € nebola uhradená. V zmysle § 517 ods. 2 OZ žiadal aj úrok z omeškania a náhradu trov konania.
V zmysle § 115a ods. 2 a § 200ea O.s.p. súd oznámil vyhláškou verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania na deň 26. 5. 2016.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom, najmä návrhom navrhovateľa, zmluvou o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku, VOP právneho predchodcu navrhovateľa, cenníkom právneho predchodcu navrhovateľa, faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.11.2014, pokusom zo mier a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
Súd aplikoval zákonné normy účinné ku dňu uzatvorenia zmlúv o poskytovaní verejných služieb, tj. 21. 9. 2012:
Podľa ust. § 3 ods.3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ust. § 52 ods.1 až 4 Obč. zák.: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods.1 až 5Obč. zák.: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods.1 a 2 Obč. zák.: (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Ďalej súd aplikoval normu procesného charakteru účinnú ku dňu rozhodovania súdu:
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V danej veci súd ustálil, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je to zmluva uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom, naviac má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne pochybnosti o tom, že za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.
Na základe vykonaného dokazovania po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi v tejto veci, súd zistil, že odporca navrhovateľovi neuhradil cenu za službu, ktoré si navrhovateľ vyfakturoval mesačné poplatky faktúrami číslo 7300972950 na sumu 20,17 €, splatná dňa 9. 2. 2013, faktúra číslo 7302140979 na sumu 36,26 €, splatná dňa 9. 3. 2013. Navrhovateľ sa v tejto časti domáha plnenia zo zmluvy (§ 80 písm. b/ O.s.p.) Podľa č.l. 1 písm. b/ dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je odporca povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Právny predchodca navrhovateľa služby dodal, odporca ich prijal a do vyhlásenia rozsudku za ne nezaplatil. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie sumy 498,10€ vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka).
Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Súd priznal nárok na zákonný úrok z omeškania 5,5% ročne z priznaných súm (spolu 56,43 €) od dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
Z úradnej činnosti má súd vedomosť o právoplatnom rozsudku Okresného súdu v Bardejove č.k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15.3.2012 v konaní o návrhu predchodcu navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., kde v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa, ktorého predmetom bol nárok o zaplatenie
zmluvnej pokuty 331,94 eur spolu s úrokom z omeškania, uplatnený proti spotrebiteľovi zo zmluvy o pripojení a súčasne určil za neprijateľné a neplatné tie zmluvné podmienky v dodatku k zmluve o pripojení uzavretom účastníkom dňa 21.6.2007 s predchodcom navrhovateľa, v konkrétnej zmluve o pripojení, v článku 1 v bode 2 posledná veta v znení: „Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je podľa bodu 4 tohto Dodatku povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“ a v bode 4 veta prvá v znení: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, s odkazom na relevantnú právnu úpravu účinnú v čase uzavretia zmluvy dňa 21.6.2007 (§ 23a v tom čase účinného zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a §§ 52 a nasl. Obč. zák. v tom čase účinnom znení), prostredníctvom ktorej už v tom čase Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súdom konštatovaná neprijateľnosť zmluvných podmienok o dojednaní zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve má za následok nedostatok platného písomného dojednania dohody o zmluvnej pokute a súd preto pre nedostatok právneho základu takto uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol (a to bez ohľadu na objektívne zistenie súdu, že účastník v určitom období využíval služby predchodcu navrhovateľa a v určitom období za ne neplatil).
Navrhovateľ si uplatnil taktiež aj nárok na zaplatenie sumy 248,95 € z faktúry č. 7312654405. Súd preskúmal faktúru č. 7312654405, ktorou si danú sumu vyfakturoval a zistil, že túto sumu si navrhovateľ vyfakturoval z titulu zmluvnej pokuty. Súd zistil, že v zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi v prípade porušenia záväzku uvedenej v bode 1 písm. b) dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. To znamená takmer identické znenie zmluvných podmienok, o ktorých neprijateľnosti, a preto neplatnosti po ich posúdení v inom súdnom konaní už právoplatne rozhodol iný súd.
Právne dôsledky vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v rozsudku súdu podľa cit. ust. § 153 ods.3,4 OSP okrem premietnutia v meritórnom rozhodnutí súdu v tej konkrétnej veci, v ktorej súd neprijateľnosť zmluvných podmienok vyslovil (formou nepriznania nároku uplatneného z takýchto zmluvných podmienok), vrátane možnosti vyplývajú výslovne ďalej predovšetkým z cit. ust. § 53a ods.1 a 2 Obč. zák., vo forme zákonom uloženej povinnosti dodávateľa (vrátane jeho právneho nástupcu) zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom i v ostatných obdobných zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Dobré mravy (boni mores) sú starým, už od čias klasického rímskeho práva známym a v právnej praxi aplikovaným právnym inštitútom a i naše súčasné platné právo nielen v cit. ust. § 3 ods.1 Obč. zák. (ale napr. i vo všeobecnej úprave o právnych úkonoch, v ust. 39 Obč. zák.) výslovne predpokladá, že súd bude sporný právny vzťah účastníkov a uplatňovanie hmotných práv z neho posudzovať nielen z hľadiska hmotnoprávnych ustanovení pozitívneho platného práva, ale práve i z hľadiska všeobecne uznávaných a rešpektovaných pravidiel morálky - tzv. dobrých mravov a súladu obsahu a účelu posudzovaných hmotnoprávnych úkonov s nimi, ako prostriedku zohľadnenia princípu spravodlivosti pri aplikácii platného práva v každom konkrétnom prípade. Dobré mravy, hoci ako právny inštitút nie sú v zákone výslovne definované (tzn. pojem, čo zákonodarca považuje za dobré mravy) - v danom prípade prostredníctvom cit. ustanovenia § 3 ods.1 Obč. zák. - sú však zákonným pojmom pozitívneho práva. Odborná literatúra a judikatúra všeobecných súdov v Slovenskej republike i v zahraničí priniesla viacero takýchto definícií, z ktorých súd na ilustráciu zvoleného prístupu a prijatých záverov pri aplikácii ust. § 3 ods.1 Obč. zák. na skutkový stav v tejto veci uvádza definíciu považujúcu dobré mravy vo všeobecnosti ako „súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie (chovanie) je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená
konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu“. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 53/2006)
Za významné i pre postup hodnotenia dôkazov a prijímania právnych záverov súdom v tejto veci súd považuje vyššie citované konštatovanie Najvyššieho súdu SR o potrebe posúdenia konkrétneho správania sa z hľadiska súladu s dobrými mravmi súdom osobitne v každej konkrétnej veci, na základe konkrétnych okolností prípadu. Konkrétnu morálnu normu na konkrétnu situáciu (čo je a čo nie je v súlade s dobrými mravmi) na rozdiel od zákonných noriem sformulovaných v predpisoch hmotného práva, nie je vždy ľahké podradiť pod určitú všeobecnú morálnu normu správania sa a prislúcha preto súdu vytvoriť a formulovať takúto konkrétnu morálnu normu na konkrétny prípad (k tomu súd odkazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. 21 Cdo 1484/2004-94, podľa ktorého - vo voľnom preklade do slovenského jazyka - "ustanovenie § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka o tom, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda k takým právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností.").
Opierajúc sa o vyššie uvedené a ďalšie definície a judikované právne názory v oblasti právneho inštitútu dobrých mravov potom súd v konkrétnej veci dospel k nasledovným záverom:
Povinnosť navrhovateľa (jeho právneho predchodcu) podľa cit. ust. § 53a ods.1,2 Obč. zák. zdržať sa používania zmluvnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom, o ktorej neprijateľnosti rozhodol súd podľa § 153 ods.3,4 OSP v spojení s ust. § 52 a nasl. Obč. zák. v ostatných zmluvách so všetkými spotrebiteľmi je v zmysle citovanej právnej úpravy založená na existencii právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluvy, a preto prirodzene zaväzuje príslušného dodávateľa do budúcnosti, od okamihu takéhoto právoplatného súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie súdu, hoci vydané v jednotlivej konkrétnej veci, má však súčasne prostredníctvom právnej úpravy v ust. § 53a ods.1,2 Obč. zák. nevyhnutne všeobecnú pôsobnosť - i na ostatné obdobné právne vzťahy, do ktorých vstupuje konkrétny dodávateľ na základe obdobných spotrebiteľských zmlúv so všetkými ostatnými spotrebiteľmi.
Podľa názoru súdu, stotožňujúceho sa s podstatnými dôvodmi právneho posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v cit. rozsudkoch Okresného súdu Bardejov a Krajského súdu v Prešove, nie je vzhľadom na existenciu takéhoto právoplatného rozhodnutia podľa § 153 ods.3,4 OSP a účel predmetných procesných ustanovení, nadväzujúcich na hmotnoprávnu úpravu v § 53a ods.1,2 Obč. zák. dôvod na jeho opakovanie (znovu vyslovením neprijateľnosti identických zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť už raz súd vyslovil) v každej inej obdobnej prejednávanej veci. I keď zákon v cit. ust. § 53a ods.1,2 Obč. zák. výslovne dodávateľa zaväzuje zdržať sa používania neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách uzatváraných po právoplatnom vyslovení neprijateľnosti zmluvných podmienok súdom, vzhľadom na objektívnu existenciu tejto zákonnej povinnosti, zaväzujúcej navrhovateľa ako právneho nástupcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s., výkon práva navrhovateľa v konkrétnej prejednávanej veci, uplatňujúceho nárok voči spotrebiteľovi, založený na takých istých (neprijateľných) zmluvných podmienkach, hoci výslovnej zákonnej úprave v cit. ust. § 53a ods.1,2 Obč. zák. neodporuje, ani ju neobchádza, podľa názoru súdu však odporuje dobrým mravom - a to zištným vedomým uplatňovaním hmotnoprávnych nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy na základe takých zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť vyslovil súd, a ktoré už nesmie v žiadnej inej obdobnej zmluve použiť. Takýto výkon práva navrhovateľom, obzvlášť vo vzťahu k odporcovi ako spotrebiteľovi, odporuje dobrým mravom podľa § 3 ods.1 Obč. zák. a nepožíva preto právnu ochranu, o ktorú navrhovateľ svojim návrhom v tejto veci požiadal súd. Preto súd jeho návrh v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietol.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
V zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. súd pristúpil k preskúmaniu zmluvy, a zistil, že navrhovateľ doručil návrh na začatie konania dňa 18. 1. 2016, z čoho je potom možné ustáliť, že nároky navrhovateľa na zaplatenie faktúr číslo 7212272883 na sumu 92,85 € splatnú dňa 9. 12. 2012, a faktúru číslo 9213359741 na sumu 88,09 € splatnú dňa 9. 1. 2013 sú premlčané. Premlčacia doba začala plynúť v deň omeškania odporcu s úhradou, t.j. deň nasledujúci po splatnosti faktúr, a je trojročná. Súd teda nárok na zaplatenie týchto premlčaných faktúr nepriznal.
Aj keď mal odporca v konaní úspech len nepatrný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nemal preukázané, že by mu nejaké trovy v konaní vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).