Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/86/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu I., zastúpeného N., proti žalovanému C., zastúpenému N., za účasti intervenienta na strane žalovaného Z., o zaplatenie 677,38 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. mája 2022 č.k. -318 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.05.2022 č.k. -318 priznal štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že o veci rozhodol rozsudkom zo dňa 03.11.2020 č.k. -240 tak, že výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrokom III. priznal intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca proti tomuto rozsudku podal odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 24.02.2022 č.k. -289 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi každému v rozsahu 100%. Ďalej dôvodil, že keďže štátu v rámci predmetného konania vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním trovy vo výške 195,14 Eur, musel rozhodnúť o nároku štátu na náhradu trov konania, a preto podľa priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že považuje uznesenie za nesprávne z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky. Citoval , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca je toho názoru, že po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej už súd nemôže vydať uznesenie o nároku na náhradu trov konania, nakoľko tak mohol urobiť jedine v rozhodnutí vo veci samej. Postup súdu prvej inštancie označil za nie zákonný. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej totiž môže byť podľa neho rozhodnuté už len o výške náhrady trov konania, a to s poukazom na ustanovenie , uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalobca je preto toho názoru, že v dôsledku vydania týmto odvolaním napadnutého uznesenia došlo prakticky k modifikácii právneho stavu založeného právoplatným rozsudkom, a to bez návrhu (ex offo) zo strany súdu, čo je procesne neprípustné.

3. Štát sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov daných podľa § a 380 (ďalej len ),

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť z nasledujúcich dôvodov :

5. Zo spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v priebehu konania vykonal dôkaz znalcom. Uznesením zo dňa 20.04.2022 č.k. -311, teda po vydaní a po právoplatnosti rozsudku o veci samej (rozsudok zo dňa 03.11.2020 č.k. -240 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.02.2022 č.k. -289, právoplatný dňa 15.03.2022), súd prvej inštancie priznal znalcovi za podaným posudok znalečné vo výške 345,14 Eur, pričom určil, že suma 195,14 Eur bude vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu (zvyšok zo zloženého preddavku). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2022. Dňa 25.05.2022 doručil učtárni Okresného súdu Partizánske príkaz na úhradu finančných prostriedkov v prospech znalca, ktorý bol realizovaný dňa 27.05.2022. Dňa 25.05.2022 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

6. V zmysle , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Predmetom odvolacieho konania sa v dôsledku odvolania žalobcu stala otázka zákonnosti rozhodnutia o náhrade trov štátu po právoplatnom rozhodnutí o veci samej, ktorým sa konanie v danej veci skončilo. Touto otázkou sa už na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 18.06.2015 sp. zn. , za účinnosti zrušeného procesného predpisu (ďalej len „“). V citovanom uznesení uviedol, že cit. „ veta prvá treba interpretovať v spojitosti s ods. 3 veta prvá ustanovenia tak, že pokiaľ súd nerozhodne, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, potom má povinnosť rozhodnúť o trovách konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak napriek tomu o trovách konania v rozhodnutí vo veci samej nerozhodne, môže o nich v zmysle cit. rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom a to na návrh účastníka podaný do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo môže rozsudok doplniť aj bez návrhu, no len do doby, kým nadobudne právoplatnosť. V zmysle citovaných ustanovení je teda vylúčené, aby súd dopĺňal rozsudok z vlastnej iniciatívy až po jeho právoplatnosti. To isté platí aj pri rozhodovaní o trovách štátu. Ak o týchto trovách súd opomenie rozhodnúť, môže o nich bez návrhu rozhodnúť dopĺňacím rozhodnutím, ale len kým rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nenadobudne právoplatnosť.“ Dovolací súd zhodne s názorom generálneho prokurátora považoval opačný právny záver za neudržateľný, a teda za nesprávny, cit. „pretože odporuje platnej právnej úprave, zvýhodňuje štát a narúša princíp právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej“.

8. S uvedenými závermi, ktoré s poukazom na citované ustanovenie s určitými výnimkami danými novou procesnoprávnou úpravou platia aj v súčasnosti, a ktoré aj v súčasnosti aplikujú odvolacie súdy (viď rozhodnutia napr. Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. , Krajský súd v Nitre sp. zn. , Krajský súd v Trnave sp.zn. , Krajský súd v Bratislave sp.zn. , Krajský súd v Košiciach sp.zn. ) sa stotožňuje i odvolací súd v danej veci. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít.

9. V danej veci súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o náhrade trov štátu v konečnom rozhodnutí, resp. v tom čase nerozhodol ešte ani o znalečnom a spôsobe jeho vyplatenia znalcovi, v dôsledku čoho vydal napadnuté rozhodnutie až po právoplatnosti konečného rozhodnutia. Podľa ods. a v zmysle citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít na Slovensku nie je podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy možné, aby o nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol súd uznesením vydaným viac ako dva mesiace po právoplatnosti konečného rozhodnutia.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

12. Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, ktoré žalobca ani nepožadoval, nakoľko konanie o veci samej je už právoplatne skončené vyššie uvedeným rozsudkom, a preto v zmysle § 262 ods. 1 C.s,p. nemožno už o náhrade trov voči štátu rozhodnúť.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).