Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/4/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľa: V. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XX, zast.: JUDr. Martin Lopuch, PhD., advokát, Námestie slobody 7, Michalovce, dieťa rodičov: matka S. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XX, zast.: JUDr. Martin Lopuch, PhD., advokát, Námestie slobody 7, Michalovce, a otec - osoba povinná platiť výživné - L. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. M. C. XX, zast.: JUDr. Dana Čukylová, advokátka, Nám. slobody 7, Michalovce, o zvýšenie výživného pre plnoleté nezaopatrené dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -124 zo dňa 21.07.2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. -173 zo dňa 09.11.2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV. a V.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 14.10.2021 domáhala zvýšenia výživného na maloletého V. zo sumy 100 eur na sumu 240 eur od 01.11.2018 a od 01.01.2021 na sumu 260 eur.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu V. Q., M.. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 250 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám V. Q., M.. XX.XX.XXXX do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 14.10.2021 do budúcna.

II./ Dlžné výživné za obdobie od 14.10.2021 do 31.7.2022 v celkovej výške 1436,40 Eur, povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 120 Eur spolu s bežným výživným k rukám V. Q. s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

III./ Návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.11.2018 do 13.10.2021 zamieta.

IV./ Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. -36 zo dňa 13.11.2009 v časti vyživovacej povinnosti otca na V. Q..

V./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. V odôvodnení uviedol, že vyživovacia povinnosť k V., ktorý v priebehu prvoinštančného konania dosiahol plnoletosť, bola naposledy upravená v roku 2009, kedy mal V. X rokov. Toho času je V. žiakom X. ročníka X-D. Š. M. Y. v L., žije v spoločnej domácnosti s matkou, maloletou sestrou a starou matkou. Príjem otca predstavuje 1.557 eur s tým, že otec vlastní 3-izbový byt v L., ktorý neprenajíma, no podľa vyjadrenia realitnej kancelárie cena nájmu za takýto byt predstavuje cca 300 eur. Túto sumu súd prvej inštancie posúdil ako potenciálny príjem otca, ktorý by mohol dosahovať. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a jej 2 maloletými deťmi v dome vo vlastníctve družky a jej bývalého manžela. Dôvody, pre ktoré matka žiadala výživné spätne od 01.11.2018, nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodné a návrh v tejto časti zamietol. Ďalej zohľadnil skutočnosť, že otec má vyživovaciu povinnosť iba k V. a ustálil, že vyživovacia povinnosť rodiča k nezaopatrenému dieťaťu je jeho primárnou povinnosťou a má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Vzhľadom na majetkové pomery otca a odôvodnené potreby V. ustálil výšku výživného na sumu 250 eur a určil dlžné výživné za obdobie od 14.10.2021 do 31.07.2022 v celkovej výške 1.436,40 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 120 eur.

4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Okresný súd Michalovce dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I./ Návrh oprávneného na určenie vyživovacej povinnosti v časti prevyšujúcej sumu 250 Eur mesačne zamieta.

II./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku v časti výroku I., II. a IV. podal odvolanie otec. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj skutočnosť, že zistený skutkový stav veci neobstojí. Namietal, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nákladov vychádzal iba z tvrdení matky a nesprávne ustálil priemerný zárobok otca, keď do príjmu otca zahrnul aj sumu, ktorú môže otec dosahovať za nájom bytu. Považuje za nespravodlivé, že súd núti otca tento byt prenajať, aj keď otec uvádzal, že tento byt využíva na svoje účely, pričom je k dispozícii aj jeho synovi. Čo sa týka výpočtu jeho opodstatnených nákladov, tento považuje za nesprávny. Súd náklady na domácnosť rozdelil na 4 osoby, nakoľko otec žije v domácnosti s družkou a jej 2 maloletými deťmi, no nezohľadnil, že maloleté deti nie sú schopné sa podieľať na chode domácnosti pravidelnými platbami. Tiež namietal, že nebol zisťovaný príjem druha matky, ktorý pracuje v zahraničí, pričom u družky otca bol príjem zisťovaný. Prvoinštančný súd rovnako nezohľadnil vyjadrenie jeho syna, ktorý uviedol, že mu jeho stará matka (matka otca) prispieva vreckovým a platí mu mobilný telefón, pričom tieto náklady pričítal matke. Zdôraznil, že matka si na dieťa uplatňuje rodinné prídavky, daňový bonus na dieťa. Návrh matky na zvýšenie výživného považuje za účelový, nakoľko bol podaný tesne pred plnoletosťou dieťaťa, keďže V. by si nikdy takýto návrh nepodal. Trvá na tom, že jeho príjem činí sumu 1.557 eur a nie 1.857 eur ako ustálil súd prvej inštancie. Poukázal na skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť len k V. a nie k maloletej dcére matky. Celé konanie považuje za arbitrárne sledujúce len záujem a tvrdenia matky. Má za to, že je v jeho možnostiach prispievať na výživu syna sumou 180 eur mesačne. Zdôraznil, že so synom je stále v kontakte a prispieva mu. Navrhol rozsudok v jeho napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Nemá vedomosť o tom, že by súd prvej inštancie zisťoval príjem družky otca, nakoľko tento nie je pre posúdenie nároku relevantný. V. v súčasnosti navštevuje L. ročník X- D. a dosahuje vynikajúce študijné výsledky. Má mnoho záujmov, a to nielen športových, ale aj kultúrnych. Námietky otca ohľadne absencie právneho názoru pri určení príjmu otca na sumu 1.857 eur považuje za nepodstatné, poukazuje na body 17. a 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázala, že otec na seba prevzal neprimerané majetkové riziko, keď do rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve jeho družky a jej manžela, investoval 10.000 eur (tento rodinný dom nie je vlastnícky vysporiadaný). Vo vzťahu k príspevkom a vreckovému od babky uviedla, že otec, ani stará matka dieťaťu nikdy neuviedli, že tieto

prostriedky sú od otca a majú povahu výživného. Namieta tvrdenia otca, že je s dieťaťom v stálom kontakte, keďže nikdy sa oňho skutočne nezaujímal. Navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť.

8. K vyjadreniu matky zaslal repliku otec. Trvá na tom, že súd prvej inštancie riadne neskúmal jeho platobnú schopnosť, ani odôvodnené výdavky dieťaťa, čo zakladá vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.

9. K replike otca zaslala dupliku matka. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje za jasný, zrozumiteľný a vecne správny. Má za to, že vo svojom vyjadrení k odvolaniu vyvrátila opodstatnenosť odvolacích dôvodov otca. V ostatnom zotrvala na svojich návrhoch.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenými subjektami - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

11. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

13. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby ho opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

15. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

16. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu dospel odvolací súd k záveru, že súdom prvej inštancie určená suma výživného na V. zodpovedá zákonným kritériám pre jeho určenie. V konaní bolo zistené, že príjem otca je 1.557 eur, že vlastní 3-izbový byt v L., ktorý neprenajíma. V prípade, ak by byt ponúkol na prenájom, podľa vyjadrenia realitnej kancelárie by cena nájmu za tento byt mohla byť 300 eur. Uvedenú sumu posúdil súd prvej inštancie ako potenciálny príjem otca, nakoľko otec má zabezpečené bývanie (býva so svojou družkou a jej dvomi mal. deťmi v dome vo vlastníctve družky a jej bývalého manžela) a súdu riadne nezdôvodnil, prečo nikým neobývaný byt v jeho osobnom vlastníctve neprenajíma, resp. prenajíma bezodplatne.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že na strane povinného rodiča sa preskúmavajú nielen jeho reálne majetkové pomery, ale aj jeho schopnosti a možnosti, t.j. berie sa do úvahy aj to, či a v akom rozsahu, podľa svojich schopností a možností, povinný môže získať prostriedky potrebné na plnenie vyživovacej povinnosti. V danom prípade je otec V. bez akýchkoľvek pochybností schopný pracovať.

18. Odvolací súd osobitne poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východisko zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky výživného preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Skutočnosť, že potenciálny príjem má prednosť pred faktickým príjmom vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.11.2018, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol: „Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity.“ Súčasne považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie primeraného príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb.

19. Pokiaľ ide o príjem matky, odvolací súd poukazuje, že v predmetnom konaní je to otec, ktorý je povinnou osobou z platenia výživného na V., ktorému poskytuje osobnú starostlivosť jeho matka. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd pri určení výšky výživného zohľadnil mieru osobnej starostlivosti matky o dieťa, ktorému táto poskytuje všestrannú starostlivosť. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.11.2011, sp. zn. ).

20. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na odôvodnené potreby V., ktoré súd prvej inštancie ustálil na sumu 482 eur. Od času poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo viac ako 12 rokov, na strane V. došlo k významnej zmene pomerov. V čase poslednej úpravy mal V. X rokov, kým v šk. roku 2021/2022 je žiakom X. ročníka G. Y.. V. navštevuje záujmové krúžky (tanečnú), získal vodičské oprávnenie.

21. Rodičovská vyživovacia povinnosť zákonne vzniká narodením dieťaťa alebo právoplatnosťou rozhodnutia o určení otcovstva alebo o osvojení. Dosiahnutím plnoletosti vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti je viazaný na schopnosť dieťaťa samostatne sa trvalo živiť a uspokojovať všetky nevyhnutné svoje životné náklady z vlastných zdrojov. Do doby trvania vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu (už aj plnoletému) sa považuje aj štúdium ako sústavná príprava na povolanie na strednej a vysokej škole, nadstavbové štúdium. Pritom štúdium musí mať znaky „sústavnosti a cieľavedomosti.“

22. Na strane dieťaťa nejde o nadpriemerné potreby, z príjmu, ktorý otec dosahuje, je otec schopný, resp. by mal byť schopný pokryť náklady, ktoré dieťa potrebuje. Pri nákladoch na dieťa je treba zahrnúť aj pomer nákladov, ktoré súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za komunálny odpad, s daňovými povinnosťami, na ktorých by sa dieťa malo podieľať rovnako. Náklady na bývanie uspokojuje dieťaťu matka. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

23. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, priemerný mesačný príjem otca predstavuje 1.557 eur v čistom. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorého cieľom je zjednotiť postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-postup- pri-urceni-vyzivneho/). Vekovej kategórii oprávneného dieťaťa vo veku V. (XX rokov) prislúcha podľa tabuľkového výživného percentuálny podiel 26 % z príjmu povinného rodiča. Otec je nositeľom celkovo jednej vyživovacej povinnosti. Prihliadajúc na príjem, ktorý otec reálne dosahuje, t.j. 1.557 eur v prípade V. spravodlivé výživné predstavuje sumu 404 eur. Súd prvej inštancie ustálil výšku výživného na sumu 250 eur, teda pod hranicou odporúčanej výšky výživného. Suma 250 eur zodpovedá 16,05 %, čo pri jednej vyživovacej povinnosti povinného rodiča nezodpovedá ani odporúčanej výške výživného na mal. dieťa v predškolskom veku (18 %). Odvolací súd pripomína, že pri ustaľovaní spravodlivého výživného v súlade s odporúčaním Ministerstva spravodlivosti SR vychádzal len z príjmu otca, ktorý reálne dosahuje, t.j. 1.557 eur, teda nezohľadňoval potenciálny príjem, ktorý otec mohol dosahovať z príjmu bytu (v tomto prípade by odporúčaná výška výživného pre V. bola ešte vyššia).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok vo výrokoch I., II., IV. a V. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. . Odvolací návrh odvolateľa, ktorý nesúhlasil so zvýšením výživného v takom rozsahu, ako to ustálil súd prvej inštancie, odvolací súd považoval za rozporný s najlepším záujmom dieťaťa, ohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, deklarujúci nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k dieťaťu zo strany rodičov.

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa .

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).