Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-234-2004.pdf
PDF · 136.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/234/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: E. H., X.. X.X.XXXX, L. J., Š. XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov proti žalovanému: Š. Š., X.. X.X.XXXX, L. G. XXX, XXX XX Z., zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov za účasti vedľajšieho účastníka Slovenská kancelária poisťovateľov v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o úroky z omeškania, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.129,86 eura od 1.1.2003 do 17.5.2015, 12 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.229,72 eura od 1.1.2004 do 17.5.2015, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.130,46 eura od 1.8.2004 do 17.5.2015, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 643,67 eura od 1.1.2005 do 17.5.2015, 6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.261,05 eura od 1.1.2006 do 17.5.2015, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.591,54 eura od 1.1.2007 do 17.5.2015, 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.864,78 eura od 1.1.2008 do 17.5.2015, 10,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.131,03 eura od 1.1.2009 do 17.5.2015, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.610,46 eura od 1.1.2010 do 17.5.2015, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.778,16 eura od 1.1.2011 do 17.5.2015, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.839,24 eura od 1.1.2012 do 17.5.2015 a 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.933,07 eura od 1.8.2012 do 17.5.2015, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku .
II. Žalobu v časti úrokov z omeškania za deň 18.5.2015 z a m i e t a .
III. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného s ú p o v i n n í nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 200 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.767,75 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného s ú p o v i n n í nahradiť štátu spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 942 eur na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.6.1998 vedenou pod sp. zn. 16C/29/98 domáhal voči žalovanému náhrady škody vzniknutej v súvislosti s poškodením zdravia pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným dňa 26.6.1995, pričom žalovaný bol v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XT/XX/XX uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví žalobcovi. V dôsledku toho, že príslušná poisťovňa hradila iba časť z nároku na náhradu škody, žalobca žiadal o zaplatenie sumy 39.000,- Sk so 17,6 % úrokmi od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu za stratu na zárobku od 18.6.1996 do 31.5.1998 v sume 56.477,60 Sk so 17,6 % úrokmi od 1.7.1998 do zaplatenia a od 1.6.1998 do budúcna mesačne vo výške 2.220,90 Sk. Úpravou žaloby doručenou súdu dňa 14.4.2003 rozšíril predmetné nároky z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 682.500,- Sk a z titulu odškodnenia za bolesť na sumu 1.182.000,- Sk a nárok týkajúci sa náhrady za stratu na zárobku ponechal bez zmeny, pričom súd na pojednávaní konanom dňa 25.6.2004 pripustil zmenu žaloby v zmysle tohto písomnej zmeny žaloby a následne rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 39.000,- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady za stratu na zárobku za čas od 21.6.1996 do 28.2.2002 sumu 156.118,10 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 56.477,60 Sk od 1.7.1998 do zaplatenia, návrh na náhradu za stratu na zárobku za čas od 1.3.2002 do budúcna vylučuje na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o náhrade trov tohto konania, v prevyšujúcej časti, s výnimkou vylúčenej časti návrhu na samostatné konanie, návrh zamieta, žalovaný je povinný zaplatiť titulom súdneho poplatku na účet Okresného súdu v Prešove 9.755,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd nárok v dôsledku zmenenej žaloby zamietol, lebo prihliadol k vznesenej námietke premlčania podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
1.2.Nárok za stratu na zárobku za čas od 1.3.2002 do budúcna bol vylúčený na samostatné konanie a zapísaný pod sp. zn. 11C/234/2004, pričom na pojednávaní konanom dňa 9.2.2012 žalobca upravil žalobný návrh tak, že žiadal z titulu náhrady za stratu na zárobku priznať za obdobie od 1.3.2002 do 31.12.2009 sumu 11.791,16 eura a od 1.1.2010 do budúcna úrazovú rentu podľa príslušných právnych predpisov. Podaním doručeným súdu dňa 27.9.2012, po tom, čo vo veci bol podaný znalecký posudok a doplnok k znaleckému posudku, upravil žalobný návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 50.358,04 eura spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.867,06 eura od 1.1.2003 do zaplatenia, 12 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.114,36 eura od 1.1.2004 do zaplatenia, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.130,46 eura od 1.8.2004 do zaplatenia, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.528,31 eura od 1.1.2005 do zaplatenia, 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.145,69 eura od 1.1.2006 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.476,18 eura od 1.1.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.749,42 eura od 1.1.2008 do zaplatenia, 10,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.015,67 eura od 1.1.2009 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.495,10 eura od 1.1.2010 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.662,80 eura od 1.1.2011 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.723,88 eura od 1.1.2012 do zaplatenia a 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.449,11 eura od 1.8.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
1.3 Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.11.2012 súd rozhodol tak, že I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9 215,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 737,20 eura od 01.01.2003 do zaplatenia, s 12 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 884,64 eura od 01.01.2004 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 884,64 eura od 01.01.2005 do zaplatenia, so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 884,64 eura od 01.01.2006 do zaplatenia, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 884,64 eura od 01.01.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 884,64 eura od 01.01.2008 do zaplatenia, s 10,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 884,64 eura od 01.01.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 884,64 eura od 01.01.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 884,64 eura od 01.01.2011 do zaplatenia s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 884,64 eura od 01.01.2012 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 516,04 eura od 01.08.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol., pričom poukázal na tú skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal z druhej alternatívy uvedenej v znaleckom posudku Ing. Krajkovičovej, ktorá pri výpočte náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nezohľadňovala žalobcov príjem, dosahovaný jeho podnikateľskou činnosťou, a keď vyrátala uvedenú sumu náhrady za stratu na zárobku na hodnotu 50.358,04 eura, pri nezohľadnení príjmov žalobcu z jeho podnikateľskej činnosti. Súd tak vychádzal práve z tejto sumy, uvedenej v znaleckom posudku, mal za preukázané, že príjmy z podnikateľskej činnosti dosahoval žalobca len svojím zvýšením pracovným úsilím. Ale keďže na pojednávaní konanom dňa 16.11.2012 v záverečnej reči bola zo strany vedľajšieho účastníka vznesená námietka premlčania voči zmene žalobného petitu, ku ktorej súd prihliadol, mohol priznať žalobcovi iba sumu pôvodne uplatnenú v žalobe zo dňa 5.8.1998, ktorou požadoval náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti s účinnosťou od 1.3.2002 do budúcna po 2.220,90 Sk t.j. v prepočte na eurá 73,72 eur mesačne. Za rok 2002 tak náhrada za stratu na zárobku u žalobcu predstavuje sumu 737,20 eura (10 x 73,72 eura, t.j. od 1.3.2002 do 31.12.2002), za rok 2003 až 2011, t.j. sumu ročne po 884,64 eura, za 9 rokov (9 x 884,64 eura) je to suma vo výške 7.961,76 eura a za obdobie od 1.1.2012 do 31.7.2012 suma 516,04 eura (7 x 73,72 eura). Spolu má tak žalobca nárok na náhradu za stratu zárobku vo výške 9.125 eur (737,20 + 516,04 + 7.961,76 eura).Nárok žalobcu na túto sumu, ktorý bol pripustený vyhlásením uznesenia na pojednávaní dňa 16.11.2012 za prítomnosti všetkých účastníkov konania, súd považoval za premlčaný, na námietku premlčania prihliadol. Ohľadom úrokov z omeškania súd poukázal na ustanovenie § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. a uzavrel, že podľa názoru súdu má žalobca nárok na príslušný úrok z omeškania, keďže žalovaný sa so zaplatením dlhu dostal do omeškania, pričom súd priznal úrok žalobcovi podľa úrokovej sadzby účinnej vždy k 1.dňu kalendárneho roka nasledujúceho po vzniku nároku na náhradu za stratu na zárobku.
V dôsledku odvolaní účastníkov Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 12.9.2013 č.k. 21Co/34/2013-335 rozhodol tak, že potvrdzuje rozsudok vo výroku I a zrušuje rozsudok vo výroku II a v rozsahu zrušenia vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pričom podľa záverov odvolacieho súdu, odvolací súd nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, ktorý prijal v súvislosti so zamietnutím nároku žalobcu v prevyšujúcej časti a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania nároku v časti prevyšujúcej uplatnený nárok podľa pôvodnej žaloby. Poukázal na to, že strata na zárobku je majetková ujma, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku škody na zdraví. Tento nárok sa podľa súdnej praxe posudzuje ako čiastkové právo, ktoré sa premlčuje v samostatných premlčacích dobách (R 28/1970, R 10/1976). Občianskoprávny nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa premlčuje ako celok, nielen nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z nej vyplýva a to poskytované a vo forme peňažného dôchodku (porovnaj R 36/2007). Poukázal na § 106 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci nie je možné považovať nárok žalobcom uplatnený a zmenený so súhlasom súdu v časti nad uplatnenú sumu pôvodnou žalobou za premlčaný. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu stratu na zárobku dňa 5.6.1998 aj do budúcna. Uplatnil si tak svoj nárok včas. Žalobca svojím podaním zo dňa 25.9.2012 špecifikoval výšku svojho nároku vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok v konaní.
1.4.. V následnosti na tento rozsudok prvostupňový súd viazaný postupom podľa § 226 O.s.p. a právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vec prejednal a vykonal dokazovanie v rovnakom smere ako pri prijatí predchádzajúceho rozhodnutia a rozsudkom zo dňa 16.1.2014 č.k. 11C/234/2004-351 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 41 143,04 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 2 129,86 eur odo dňa 01.01.2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 3 229,72 eur od dňa 01.01.2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3 130,46 eur od dňa 01.08.2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 643,67 eur od dňa 01.01.2005 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 3 261,05 eur odo dňa 01.01.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 3 591,54 eur odo dňa 01.01.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3 864,78 eur od dňa 01.01.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 4 131,03 eur odo dňa 01.01.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4 610,46 eur odo dňa 01.01.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4 778,16 eur od dňa 01.01.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4 839,24 eur od dňa 01.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2 933,07 eur odo dňa 01.08.2012 do zaplatenia. Prvostupňový súd poukázal na to, že vzhľadom na záver odvolacieho súdu, ktorý bol jednoznačný v tom, že nárok žalobcu nie je premlčaný, priznal žalobcovi zvyšok uplatneného nároku s odpočítaním súm, ktoré mu už boli právoplatne priznané rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11C/234/2004 -303 zo dňa 30.11.2012. Súd pri svojom rozhodovaní tak vychádzal z druhej alternatívy uvedenej v Znaleckom posudku Ing. Krajkovičovej, ktorá pri výpočte náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti nezohľadňovala navrhovateľov príjem, dosahovaný jeho podnikateľskou činnosťou, keď vyrátala uvedenú sumu náhrady za stratu na zárobku na hodnotu 50 358,04 Eur. Súd tak priznal navrhovateľovi aj zvyšnú časť nároku vo výške 41.143,04 eur, keďže suma 9.215 eur mu už bola právoplatne priznaná ( 50.358,04 eur - 9.215 eur). Ohľadom úrokov z omeškania opätovne poukázal na ustanovenie § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením a súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený zákonný úrok z omeškania po odrátaní súm, ktoré mu už boli právoplatne priznané rozsudkom tunajšieho súdu.
1.5. Na odvolanie žalovaného a vedľajšieho účastníka Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 19.3.2015 č.k. 21Co/84/2014-372 rozhodol tak, že potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou časti týkajúcej časti úrokov z omeškania a zrušuje sa rozsudok v časti úrokov z omeškania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia na ďalšie konanie, čo znamená, že potvrdený rozsudok bol týmto rozsudkom o istinu 41.143,04 eura s tým, že nemožno nárok na náhradu straty na zárobku považovať v časti nad uplatnenú sumu pôvodnou žalobou za premlčaný. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu stratu na zárobku dňa 05.06.1998 aj do budúcna. Uplatnil si tak svoj nárok včas. Žalobca svoj nárok uplatnil žalobou na súde v premlčacej dobe a v dôsledku toho premlčacia doba ohľadne celého nároku po dobu konania nebeží ( § 112 Občianskeho zákonníka ). Pokiaľ teda žalobca v priebehu konania súlade so závermi znaleckého posudku rozšíril žalobu, neuplatnil podaním, ktoré došlo súdu 27.9.2012 a ani podaním z 1.4.2011 žiaden nový nárok ale iba to, čo od začiatku konania predstavovalo predmet konania. Odvolací súd deklaroval, že ak vychádzal prvostupňový súd z výpočtu náhrady realizovanej znalcom Ing Krajkovičovou, konal správne vzhľadom na potrebu rozsiahlych matematických znalostí vrátanie aplikácie znalostí účtovných. Znaleckým posudkom prvostupňový súd zistil, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri, ktorej sa nezohľadňuje príjem žalobcu dosahovaný jeho podnikateľskou činnosťou predstavuje sumu 50 358, 04 eura. Odvolací súd však zrušil rozsudok v časti uplatneného príslušenstva z dôvodu, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil len s citáciou na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 517 ods. 1, 2 ) a na ustanovenie § 3 ods. 1 vládneho nariadenia číslo 87/1995 Zb. Odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k priznanému príslušenstvu je nepreskúmateľné. Uložil súdu prvého stupňa opätovne preskúmať uplatnené príslušenstvo, náležite odôvodniť omeškanie žalovaného so splnením dlhu a posúdiť námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane žalovaného.
2. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 22.3.2016 v dôsledku na to, že istina vo výške 9.215 eur spolu s úrokmi z omeškania bola uhradená dňa 19.11.2013 a istina vo výške 41.143,06 eura bola uhradená 18.5.2015, upravil žalobný návrh tak, že špecifikoval a konkretizoval zvyšný nárok na úroky z omeškania a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 13 % úrok z omeškania zo sumy 2.129,86 eura od 1.1.2003 do 18.5.2012, 12 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.229,72 eura od 1.1.2004 do 18.5.2015, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.130,46 eura od 1.8.2004 do 1.5.2015, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 643,67 eura od 1.1.2005 do 18.5.2015, 6 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.261,05 eura od 1.1.2006 do 18.5.2015, 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.591,54 eura od 1.1.2007 do 18.5.2015, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.864,78 eura od 1.1.2008 do 18.5.2015, 10,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.131,03 eura od 1.1.2009 do 18.5.2015, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.610,46 eura od 1.1.2010 do 18.5.2015, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.778,16 eura od 1.1.2011 do 18.5.2015, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.839,24 eura od 1.1.2012 do 18.5.2015 a 8,75 % úrok z omeškania zo sumy 2.933,07 eura od 1.8.2012 do 18.5.2015, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa výpisu z účtu bola suma 41.143,04 eura pripísaná na účet dňa 18.5.2015.
Žalovaný zotrval na svojich námietkach s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 30.9.1996 sp.zn. 3Cdo 23/1996 (R 53/1997), podľa ktorého povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (bolesť), podľa ustanovenia § 7 ods. 3 Vyhlášky 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady dochádza k omeškaniu dlžníka. Z uvedeného podľa žalovaného k omeškaniu dlžníka môže dôjsť až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, t.j. na základe rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 16.1.2014 č.k. 11C/234/2004-351 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.3.2015 č.k. 21Co/84/2014-372, pričom právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudli 13.5.2015. Z tohto dôvodu priznanie úrokov z omeškania do uvedeného obdobia nemá právny základ. Žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k predloženej špecifikácii úrokov z omeškania poukázal opätovne na skutočnosť, že sa nemohol dostať do omeškania, nakoľko rozhodnutie súdu záviselo od vykonaného znaleckého posudku v konaní. Do vykonania predmetného znaleckého posudku ani žalobca nepoznal presnú výšku svojho nároku, ktorý špecifikoval až dňa 25.9.2012 pri úprave petitu svojej žalobe. Nie je preto možné spravodlivo požadovať od vedľajšieho účastníka, aby tento znášal ťarchu úrokov z omeškania, keďže počas celého konania dochádzalo k postupnému ustáľovaniu žalovaného nároku a v podstate do právoplatného rozhodnutia o istine nároku, účastníci nemohli mať vedomosť o tom, aký skutočný nárok patrí žalobcovi. V tomto smere je pre vedľajšieho účastníka konštitutívne až konečné rozhodnutie odvolacieho súdu o základe nároku istiny a až od tohto momentu by sa teoreticky mohol dostať do omeškania s plnením. Keďže k vyplateniu celkovej istiny žalobcovi došlo dňa 14.5.2015, bezprostredne po právoplatnosti konečného rozhodnutia o istine, s jej plnením sa mohol dostať do omeškania. Vedľajší účastník poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR vzťahujúcu sa k povinnosti zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že táto vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka. Rovnako poukázal aj na ďalšie rozhodnutie a to rozsudok NS SR z 30.9.1996 sp. zn. 3Cdo 23/1996 a rozsudok NS SR z 14.3.2012 sp. zn. 6Cdo 185/2011. Uvedené rozhodnutia podľa jeho názoru je nutné aplikovať práve na tento prípad, keďže až konečným rozhodnutím krajského súdu bola ustálená výška nároku. Pokiaľ by súd neakceptoval predmetnú argumentáciu vedľajšieho účastníka, poukazuje na premlčanie predmetného nároku a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/307/2013 zo dňa 27.10.2014, podľa ktorého pri výklade ustanovení o náhrade škody je potrebné vychádzať z ustálenej súdnej praxe, ktorá vyvodila, že strata na zárobku sa hradí peňažným plnením a tento nárok sa premlčuje ako celok a nepremlčujú sa len nároky na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia z nej vyplývajúce a poskytované vo forme renty (Občiansky zákonník totiž nestanovil medzi nároky, ktoré sa nepremlčujú i nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite). Obdobný názor podľa vedľajšieho účastníka vyslovil aj JUDr. Imrich Fekete, CSc. autor komentára k Občianskemu zákonníku: „Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie je iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty).“ Keďže žalobca si pôvodne uplatnil nárok na úroky z omeškania len zo sumy 56.447,60 Sk a z budúcej straty na zárobku si úroky z omeškania neuplatnil, úrok z omeškania vo vzťahu k náhradám za stratu na zárobku počnúc obdobím od 1.1.2003 si prvýkrát uplatnil až dňa 25.9.2012 pri špecifikácii svojho žalobného návrhu. Keďže nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok aj v prípade, že je vyplácaný formou renty a nárok na úrok z omeškania akcesoricky naviazaný na hlavný záväzok, tento sa premlčuje rovnako ako hlavný záväzok. Keďže žaloba bola podaná v roku 1998 a žalobca si prvýkrát uplatnil nárok na úroky z omeškania až 25.9.2012 tvrdí, že nárok bol už v tom čase ako celok dávno premlčaný.
Žalobca na tieto námietky oponoval, že žaloba bola podaná v júni 1998 a logicky nemohli byť v nej úspešne požadované úroky z omeškania pre nárok na náhradu za stratu na zárobku od 1.6.1998 do budúcna, keďže nebolo zrejmé, či tento nárok nebude žalovaný plniť dobrovoľne a do omeškania sa tak vôbec nedostane. Žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo plniť uplatnený nárok a poskytovať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku aspoň v uznávanej výške, čím by omeškanie vylúčil. Nie je pravdou podľa žalobcu, že nárok bol konštitutívne vylúčený až právoplatným rozhodnutím súdu, lebo strata na zárobku vznikala žalobcovi pravidelne každý mesiac na rozdiel od zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je výslovne založené na voľnej úvahe súdu, a preto až v konečné rozhodnutie o takomto nároku a jeho výške má konštitutívne účinky. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 25.9.2012 len špecifikoval nielen požadovanú istinu nároku za stratu na zárobku, ale aj výšku úroku z omeškania, ktoré boli riadne uplatnené pri podaní žaloby tým, že tú časť náhrady za stratu na zárobku, ktorá bola v čase podania žaloby jednoznačne ustálená, žiadal priznať s úrokmi z omeškania. Poukázal na rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 19.3.2015, ktorý bol zrušený len v časti úrokov z omeškania len pre nepreskúmateľnosť. Poukázal na skutočnosť, že v rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil prisúdený nárok z titulu náhrady za stratu na zárobku vo výške 9.215 eur aj s tam uvedenými úrokmi z omeškania právoplatne priznanému už od 1.1.2003 bolo rozhodnuté o tom, že námietka premlčania nie je dôvodná.
3. Predmetom tohto konania je teda iba právne posúdenie nároku na úroky z omeškania z priznanej náhrady za stratu na zárobku.
Súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 447 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom poškodeného a s prípadným invalidným dôchodkom alebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie presahovať sumu určenú predpismi pracovného práva pre náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolenia. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne, z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd určiť vyššiu sumu náhrady aj vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbalosťou. Vláda môže vzhľadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji mzdovej úrovni, upraviť nariadením podmienky, výšku a spôsob náhrady za straty na zárobku po škodení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite. Podľa § ustanovenie § 447 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.8.2004) náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase omeškania dlžníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., účinnej v čase omeškania dlžníka, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľa priznať.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
V súvislosti s námietkami žalovanej strany, súd poukazuje na to, že pri nárokoch na náhradu škody z ublíženia na zdraví je náhrada straty na zárobku po skončení práceneschopnosti v znení právnej úpravy platnej do 1.8.2004 zákonným nárokom, ktorá sa následne pretransformovala na úrazovú rentu, ktorá sa vypláca podľa predpisov o sociálnom poistení. V podstate úrazová renta predstavuje náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti, pokiaľ sa poškodený stal invalidným alebo došlo k poklesu jeho príjmu z dôvodu jeho zníženia pracovnej neschopnosti. To, že výška priznanej náhrady alebo uplatneného nároku závisela od splnenia rôznych zákonných podmienok, t.j. stanovenia výšky priemerného mesačného zárobku, ktorý by dosahoval žalobca za rozhodné obdobie pred vznikom škody, nemôže byť dôvodom pre záver o tom, že žalovaný sa nedostal do omeškania z dôvodu, že výška uplatneného nároku závisela od rozhodnutia súdu. Pri splatnosti úrazovej renty v zmysle splatnosti invalidného dôchodku žalobcu vždy do 18.dňa nasledujúceho mesiaca sa žalovaný v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády dostal do omeškania so splatnosťou jednotlivých mesačných platieb úrazovej renty za obdobie od 1.1.2003 do 14.5.2015, kedy malo dôjsť k zaplateniu priznanej úrazovej renty na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že právna argumentácia ako žalovaného, tak aj vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v tomto kontexte neobstojí a je potrebné vyporiadať sa s tým, že pokiaľ v poradí prvom rozsudku zo dňa 25.6.2004, v ktorom bolo rozhodnuté o náhrade za stratu na zárobku za čas od 21.6.1996 do 28.2.2002 so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 56.477,60 Sk od 1.7.1998 do zaplatenia, súd nepriznával úroky z omeškania zo sumy 156.118,10 Sk, tak len preto, že v tom čase žalobca ani pri úprave žalobného návrhu dňa 25.6.2004 takýto nárok nepožadoval.
Judikované rozhodnutie o premlčaní, resp. vzniku nároku na zvýšenie sťaženie spol. uplatnenia nemožno aplikovať, keď sa jedná o iný nárok než nárok na náhradu za stratu na zárobku po práceneschopnosti, ktorý je predmetom konania.
Po vykonaní znaleckého dokazovania, kedy bol preskúmaný žalobcom požadovaný nárok na náhradu za stratu na zárobku za čas od 1.3.2002 do budúcna, ktorý pôvodne žalobca uplatňoval vo výške 2.220,90 Sk mesačne došlo k výpočtu jednotlivých náhrad už však za jednotlivé roky, a tak žalobca v konštrukcii, ktorá bola predmetom výpočtu znaleckého posudku priradil aj predmetné úroky z omeškania, ktoré požadoval najskôr od 1.1.2003 a to za tieto nároky, ktoré vznikli od 1.3.2002 do 31.12.2002. Pokiaľ úrazová renta sa vypláca dopredu a Sociálna poisťovňa poukazuje žalobcovi invalidný dôchodok do 18.dňa v mesiaci, rovnako by mala byť splatná aj predmetná náhrada za stratu na zárobku. Z tohto dôvodu teda pokiaľ žalobca špecifikoval úroky z omeškania až od 1.1.2003, pričom mohol uplatniť nárok na úroky z omeškania za jednotlivé sumy, uplatnil menej, než na čo mal nárok a v tomto smere súd nemal pochybnosti o tom, či od týchto dátumov, ktoré žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným a vedľajším účastníkom o tom, že nárok na úroky z omeškania nebol uplatnený už pri podaní žaloby, ale až podaním doručeným súdu dňa 27.9.2012, a teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ sa nepremlčal celý nárok, čo je deklarované rozhodnutím odvolacieho súdu, nemohli sa premlčať ani jednotlivé úroky z omeškania. Úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky a tak právne úkony, týkajúce sa hlavnej veci, sa zásadne vzťahujú aj na jej príslušenstvo. Na premlčanie úrokov z omeškania sa nevzťahuje premlčacia doba uvedená v § 110 Občianskeho zákonníka, pretože táto pojednáva o úrokoch a opakujúcich sa plneniach a nie úrokoch z omeškania - ktorých právna povaha je zodpovednostného charakteru za oneskorené plnenie. Pokiaľ doterajšia prax vedľajšieho účastníka v obdobných sporoch spočívala v tom, že plnil oprávnené nároky poškodených zo straty na zárobku po práceschopnosti až po ich deklarovaní súdom, takýto prístup k nárokom poškodených nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu - aby mala poisťovňa plniť až a len vtedy, ak nárok potvrdí súd čo do základu a výšky. Poisťovni nič nebráni, práve naopak, mala by v maximálne možnej miere preskúmavať nároky poškodených objektívne a zákonne a priznávať tieto nároky autonómne, nie až na základe rozhodnutí súdov, kedy už tieto nároky sú uplatňované aj s úrokmi z omeškania, ktoré podstatne navyšujú pohľadávky poškodených. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca po podaní znaleckého posudku ešte v roku 2012 predložil vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného návrh na zmier, na základe ktorého by žalobca považoval raz a navždy všetky nároky vyplývajúce z tohto súdneho sporu za vysporiadané, pričom požadoval len sumu 23.000 eur oproti súdom napokon priznanej sume 50.358,04 eura.
Súd poukazuje na to, že opačný prístup v tejto veci, aj keby bol dôvodný, čo v danom prípade nemožno konštatovať, by navyše aj narušil princíp právnej istoty, pretože v rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 12.9.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 30.11.2012-303, a ktorým bolo rozhodnuté aj o úrokoch z omeškania v zmysle zmenenej žaloby, sa odvolací súd vyporiadal s námietkou premlčania tak, že ju odmietol ako nedôvodnú. Preto je potrebné súhlasiť so žalobcom, pokiaľ tvrdí, že ak ďalším rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.3.2015 bol zrušený prvostupňový rozsudok vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky z dôvodov nepreskúmateľnosti, nespochybnil odvolací súd už raz vyriešenú právnu otázku prípadného premlčania tohto nároku a uložil len, aby súd prvého stupňa preskúmal uplatnené príslušenstvo a odôvodnil omeškanie žalovaného so splnením dlhu a vyjadril sa k námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Iný záver odvolacieho súdu by bol zjavne v rozpore s jeho predchádzajúcim rozhodnutím.
Ak teda žalobcovi vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku od 1.3.2012 do 31.7.2012 a tento nárok bol v znaleckom posudku vyčíslený po rokoch, nemožno namietať, ak žalobca úroky z omeškania neuplatňuje za jednotlivé mesačné čiastkové plnenia, ale za každý konkrétny rok samostatne. S prihliadnutím na § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, ak omeškanie začalo
od 1.1.2003 predstavovala 13 %, od 1.1.2004 12 %, od 1.1.2005 8 %, od 1.1.2006 6 %, od 1.1.2007 9,5 %, od 1.1.2008 8,5 %, od 1.1.2009 9 %, od 1.1.2010 9 %, od 1.1.2011 9 %, od 1.1.2012 9 % a od 1.8.2012 8,75 %.
Podľa § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
Keďže teda žalobca uplatnil úroky z omeškania aj za deň, kedy už bol dlh pripísaný na jeho účet a teda zanikol, súd za tento deň t.j. 18.5.2015 nárok na úroky z omeškania zamietol.
4. O trovách konania súd rozhodol nasledovne: 4.1. vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 16C 29/1998 pôvodná hodnota sporu predstavovala 39.000,- Sk z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, suma 56.477,60 Sk titulom náhrady za stratu na zárobku za čas od 21.6.1996 do 28.2.2002 a trojnásobok ročného plnenia sumy 2.220,90 Sk, čo predstavuje 79.952,40 Sk. Žalobca však písomným podaním doručeným súdu dňa 11.4.2003 rozšíril žalobu podstatným spôsobom tak, že žiadal aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 682.500,- Sk a odškodnenie za bolesť 1.182.000,- Sk, pričom teda s tým, že druhý petit žaloby je nezmenený. Preto ak súd rozsudkom zo dňa 25.6.2004 č.k. 16C/29/98-116 rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 39.000,- Sk, titulom náhrady za stratu na zárobku za čas od 21.6.1996 do 28.2.2002 sumu 156.118,10 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 56.477,60 Sk od 1.7.1998 do zaplatenia, návrh na náhradu za stratu na zárobku za čas od 1.3.2002 do budúcna vylúčil na samostatné konanie a vo zvyšku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol je evidentné, že teda v tejto časti konania, bol to práve žalovaný, ktorý mal vo veci úspech, avšak tento si náhradu trov konania v tejto časti neuplatnil a súd by mu ani túto náhradu trov konania nebol priznal s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p. Keďže však je evidentné, že žalobca rozšírením žaloby, ktorá bola zamietnutá pre námietku premlčania, mal prevažne vo veci neúspech v tejto časti sporu, nemožno v tejto časti priznať žalobcovi uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako to požadoval právny zástupca žalobcu vo vyčíslení trov konania, ale ani zahrnúť túto sumu do celkového prípadného neúspechu žalobcu.
4.2. Čo sa týka vylúčeného konania vedeného pod sp. zn. 11C/234/2004 v tejto časti bol žalobca vo veci úspešný celkom, resp. v ostatnom konaní o kvantifikovaných úrokoch z omeškania len v absolútne nepatrnej časti, a preto mu súd priznáva aj v tejto časti plnú náhradu trov konania a právneho zastúpenia, avšak s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. Povinnosť nahradiť trovy konania ťaží aj vedľajšieho účastníka, čo vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník. Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Pretože ustanovenia § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade, neviažu povinnosť nahradiť trovy konania výslovne na navrhovateľa či odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie povinnosť nahradiť trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi. Pokiaľ vedľajší účastník vystupuje na strane účastníka, u ktorého je daná povinnosť nahradiť trovy konania podľa ustanovení § 142 O.s.p., je takáto povinnosť daná i na strane vedľajšieho účastníka, a to bez ohľadu na to, či sa vznik nahradzovaných trov časovo kryje s jeho účasťou v konaní. Čo sa týka formy takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať z princípu zodpovednosti za výsledok konania, ktorý ovláda problematiku náhrady trov konania. Plnej zodpovednosti za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej forme by bolo zhoršené veriteľské postavenie účastníka, oprávneného na náhradu trov konania, čo by na neho prenášalo časť zodpovednosti za výsledok konania. Pre takéto zhoršenie by preto museli byť dané dôvody na jeho strane.
Trovy konania pozostávajú zo zaplatenej zálohy žalobcu na znalecké dokazovanie vo výške 200 eur a trovy právneho zastúpenia, ku ktorých výške súd dospel nasledovne:
V konaní vylúčenom a vedenom pod sp. zn. 11C/234/2004 súd úkon právnej služby vyčíslil v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako päťnásobok ročného plnenia sumy 2.220,90 Sk, ktorá bola mesačne požadovaná, teda hodnota sporu činila 133.254,- Sk, a teda jeden úkon právnej služby predstavoval 4.850,- Sk. V roku 2006 súd priznáva priznáva právnemu zástupcovi žalobcu tieto 2 úkony právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 22.3.2006 plný úkon a 1 úkon účasť na pojednávaní 25.1.2006 plus 2 x 164,- Sk režijný paušál, čo spolu činí 6.390,50 Sk, čo v prepočte na euro predstavuje 212,12 eura.
V roku 2011 súd priznáva právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle vyúčtovania 3 úkony právnej služby opätovne z tejto sumy hodnoty sporu, pričom v zmysle už spomínanej vyhlášky, hodnota sporu predstavovala päťnásobok ročného plnenia a v prepočte na euro činila 4.423,22 eura, teda 1 úkon právnej služby mal hodnotu 161,01 eura., a to: písomné podanie vo veci 31.3.2011, rokovanie s klientom zo dňa 1.4.2011 a účasť na pojednávaní 4.4.2011, teda 3 x 161,01 eura plus 3 x 7,41 eura režijný paušál, čo činí 505,26 eura.
Za rok 2012 súd priznáva právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky trovy právneho zastúpenia nasledovne: A/ z hodnoty sporu 4.423,22 eura pri jednotlivom úkone 161,01 eura boli vykonané tieto úkony právnej služby: rokovanie s klientom zo dňa 7.2.2012, účasť na pojednávaní 9.2.2012 plus 2 x 7,63 eura režijný paušál, čo predstavuje 337,28 eura. B/ vo vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 25.9.2012 zároveň aj žalobca rozšíril žalobu na sumu 50.358,04 eura, kde jeden úkon predstavuje 526,13 eura, a teda právnemu zástupcovi patrí ďalej v roku 2012 náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1 úkonu 526,13 eura za tieto úkony právnej služby: vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 25.9.2012 - zmena žaloby, účasť na pojednávaní dňa 16.11.2012, vyjadrenie vo veci samej dňa 19.11.2012 plus 3 x 7,63 eura režijný paušál, čo predstavuje 1.601,28 eura. Za rok 2012 si právny zástupca žalobcu uplatnil ešte 1 úkon právnej služby písomné podanie zo dňa 13.2.2012 polovičný úkon a 1 úkon právnej služby účasť na pojednávaní 30.11.2012 1 úkon plus 2 x 7,63 eura režijný paušál, čo predstavuje 409,85 eura. Po právoplatnom rozhodnutí súdu o sume 9 215 eur s prísl. hodnota sporu predstavovala 41.143,04 eura, kde 1 úkon právnej služby činil 506,21 eura a za rok 2012 právnemu zástupcovi žalobcu patrí ešte náhrada trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby: rokovanie s klientom 10.12.2012 a odvolanie vo veci zo dňa 13.12.2012 plus 2 x 7,63 eura režijný paušál, čo predstavuje 1.027,68 eura. Súhrnne teda za rok 2012 náhrada trov právneho zastúpenia je tvorená súčtom sumy 337,28 eura, 1601,28 eura, 409,85 eura a 1.027,68 eura, čo predstavuje sumu 3 376,09 eura. Za rok 2013 hodnota sporu predstavovala 9.215 eur patrí právnemu zástupcovi žalobcu náhrada trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka zo dňa 31.1.2013 plus 1 x 7,81 eura režijný paušál, čo predstavuje 261,75 eura. V roku 2014 z hodnoty sporu 41.143,04 eura patrí právnemu zástupcovi žalobcu náhrada trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby a to účasť na pojednávaní 16.1.2014 a vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka zo dňa 27.3.2014, teda 2 x 506,21 eura plus 2 x 8,04 režijný paušál, čo spolu činí 522,29 eura. Za rok 2016 patrí právnemu zástupcovi žalobcu z hodnoty sporu 27.993,59 eura kvantifikovaných úrokov z omeškania náhrada trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby a to vyjadrenie zo dňa 10.2.2016 a účasť na pojednávaní 5.5.2016 teda 3 x 436,54 eura plus 2 x 8,58 eura režijný paušál, čo spolu činí 890,24 eura. Celkovo teda výška trov právneho zastúpenia predstavuje 5.767,75 eura.
4. 3. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Keďže podľa výsledkov v konania žalobca mal vo veci len nepatrný neúspech a súd mu priznal plnú náhradu trov konania v časti, v ktorej vznikli aj trovy konania štátu uhradením znalečného, je to žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorí sú povinní tieto trovy štátu nahradiť. Trovy štátu vznikli nasledovne:
1. Na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 19.7.2010 č.k.11C/234/2004-198 bolo rozhodnuté o znalečnom pre znalca MUDr. Petra Valdmana, kde súd mu vyplatil znalečné vo výške 318,64 eura preddávkovane zo štátnych prostriedkov., 2. Na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 29.11.2010 č.k.11C/234/2004-221 bolo rozhodnuté o znalečnom pre znalkyňu Ing. Katarínu Krajkovičovú, kde súd jej vyplatil znalečné vo výške 444,88 eura preddávkovane zo štátnych prostriedkov., 3. Na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 4.10.2012 č.k.11C/234/2004-293 bolo rozhodnuté o znalečnom pre znalkyňu Ing. Katarínu Krajkovičovú, kde súd jej vyplatil znalečné vo výške 178,48 eura preddávkovane zo štátnych prostriedkov., a predstavujú sumu vo výške 942 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.