Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-108-2022.pdf
PDF · 98.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/108/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom Žilina, Mariánske námestie č. 29/6, IČO: 53 588 452, proti žalovanému: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 51C/14/2022-41 zo dňa 12. apríla 2022, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 51C/14/2022-41 zo dňa 12.04.2022 konanie zastavil (výrok I.). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). 2. Konštatoval, že žalobkyňa žalobou podanou dňa 07.03.2022 sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX katastrálne územie (ďalej len „k.ú.“) N., obec N., okres H. J. S., a to: parcela registra C-KN č. 333/8, s výmerou 25 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele C-KN č. 333/8, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) - žalobkyne a žalovaného, ku dňu zániku BSM rozvodom manželstva XX.XX.XXXX. Súd následne lustráciou prebiehajúcich konaní na okresnom súde zistil, že pod sp. zn. 46C/82/2021 je vedené konanie o vyporiadanie BSM medzi tými istými účastníkmi konania, ktoré sa začalo žalobou doručenou dňa 13.12.2021. 3. Podľa súdu v tomto konaní (vedenom pod sp. zn. 51C/14/2022) žiada žalobkyňa o určenie, že do BSM patria nehnuteľnosti, avšak už v skôr začatom konaní sp. zn. 46C/82/2021 súd koná o vyporiadaní BSM totožných strán sporu, kde do masy BSM boli zahrnuté tie isté nehnuteľnosti, pričom v konaní sp. zn. 46C/82/2021 sa otázka či budú tieto nehnuteľnosti patriť do BSM vyrieši ako prejudiciálna. Vzhľadom na uvedené je v oboch konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 46C/82/2021 a sp. zn. 51C/14/2022 daná totožnosť predmet konania rovnaká z rovnakého právneho titulu a medzi tými istými stranami sporu. Súd preto konštatoval existenciu prekážky už začatého konania, ktorá je pre neskôr začaté konanie vedené pod sp. zn. 51C/14/2022 neodstrániteľnou prekážkou konania. V zmysle § 159 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ preto toto konanie zastavil. 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. V danej veci procesne zavinila zastavenie konania žalobkyňa, keďže podala žalobu vo veci, hoci existovala prekážka litispendencie. Vzhľadom na uvedené bolo procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobkyne a žalovanému by tak prináležala náhrada trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorým navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a to podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 C. s. p. 6. V odvolaní namietala, že záver súdu prvej inštancie, že konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021 predstavuje prekážku skôr začatej veci (prekážku litispendencie) pre konanie v tejto veci, je nesprávny pretože predmet konania v tejto veci (sp. zn. 46C/82/2021) nie je totožný s predmetom konania v tejto veci (sp. zn. 51C/14/2022). Konanie preto nemalo byť zastavené, ale bolo nutné v ňom pokračovať a o žalobe meritórne rozhodnúť. 7. Podľa žalobkyne rozhodujúcim pojmovým znakom prekážky litispendencie je totožnosť veci. Identitu (totožnosť) veci sa určuje podľa tvrdenia o skutku, na ktorom je žaloba založená, podľa žalobného návrhu, ktorý zo skutku vychádza a podľa totožnosti osôb, ktorých sa konanie týka. Totožnosť veci sa štandardne vymedzuje tak, že spočíva v totožnosti subjektov (strán sporu, prípadne širšieho okruhu osôb, pre ktoré je právoplatné rozhodnutie záväzné) a to v totožnosti predmetu konania. Pri vymedzení totožnosti predmetu konania za najvýstižnejšie možno považovať také poňatie, že o totožný predmet konania ide v prípade identického žalobného návrhu (žalobného petitu) založeného na identickom skutkovom základe; inými slovami, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený. Napokon takým istým spôsobom („keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený“) vymedzil totožnosť predmetu konania i Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo 280/2010 z 20.10.2011, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Ako výstižne zhrnul Najvyšší súd ČR v uznesení sp. zn. 23Cdo/1927/2009 z 27.05.2009 totožnosť predmetu konania predpokladá ako totožné skutkové tvrdenia žalobcu, tak i totožný žalobný petit. Žalobné návrhy (petity) uplatnené žalovaným (ako žalobcom) a ňou (ako žalovanou) v spore vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021, ktorý má povahu iudicium duplex, však nie sú totožné so žalobným návrhom (petitom) uplatneným ňou v tejto veci. Nemôže byť preto daná totožnosť predmetu konania ako jeden z nutných prvkov totožnosti veci na účely konštatovania prekážky litispendencie. 8. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa ako žalobca vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021 domáha vysporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva jeho a jej, pričom sám do rozsahu (do „masy“) bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré navrhuje vysporiadať, nezahrnul nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. N., obec N., okres H. J. S., ktorými sú: parcela registra C- KN č. 333/8, s výmerou 25 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele C-KN č. 333/8. Ona (ako žalovaná) vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021 vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 08.03.2022 označila ako predmet BSM aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. N., obec N., okres H. J. S., ktorými sú: parcela registra C- KN č. 333/8, s výmerou 25 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele C-KN č. 333/8, s tým, že v tejto časti navrhuje vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu (k daným nehnuteľnostiam) tak, že súd tieto nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného (tam žalobcu) a uloží žalovanému (tam žalobcovi) povinnosť zaplatiť žalobkyni (tam žalovanej) peňažnú sumu na vyrovnanie podielov strán v súvislosti s týmito nehnuteľnosťami, pričom kvôli určeniu výšky daného vyrovnacieho podielu žalobkyňa (tam žalovaná) navrhla nariadiť znalecké dokazovanie znalcom v odbore stavebníctvo, odvetví odhad hodnoty nehnuteľností, na účel stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Okrem toho už v predmetnom podaní ona navrhla konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021 prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného v tejto veci (kde bola určovacia žaloba žalobkyne podaná dňa 07.03.2022). V tejto veci, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 51C/14/2022, sa žalobou podanou na súd dňa 07.03.2022 ona domáha, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. N., obec N., okres H. J. S., a to: parcela registra C-KN č. 333/8, s výmerou 25 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele C-KN č. 333/8, patrili do BSM - žalobkyne a žalovaného v podiele 1/1, ku dňu zániku BSM rozvodom manželstva XX.XX.XXXX. 9. Podľa žalobkyne je pravdou, že predmet tohto konania (určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. N., obec N., okres H. J. S.) predstavuje prejudiciálnu otázku pre konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán, vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021; tým však nie je založená totožnosť predmetu týchto konaní. Ňou navrhované rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021 má v časti týkajúcej sa sporných nehnuteľností znieť na prikázanie týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanému a uloženie žalovanému zaplatiť žalobkyni peňažnú sumu na vyrovnanie podielov strán v súvislosti s týmito nehnuteľnosťami, a nie na určenie, že sporné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného ku dňu jeho zániku. Konanie o prejudiciálnej otázke (v danom
prípade o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ku dňu zániku BSM) principiálne nemôže byť zaťažené prekážkou litispendencie vyvolanou iným konaním s odlišným žalobným návrhom resp. návrhmi (v danom prípade konaním o vyporiadenie BSM po jeho zániku). V oboch týchto konaniach totiž absentuje totožnosť žalobných nárokov vymedzených žalobnými petitmi. Vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021 súd nemôže vo výroku svojho rozhodnutia určiť, že sporné nehnuteľnosti (ktoré sú v súčasnosti v katastri nehnuteľností evidované nesprávne ako patriace do výlučného vlastníctva žalovaného) patrili ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán do tohto bezpodielového spoluvlastníctva, ako sa ona domáha v tejto veci. 10. Okrem toho žalobkyňa uviedla, že súdom prvej inštancie konštatovaná nemožnosť viesť konanie o jej určovacej žalobe má aj ďalšie pre ňu nepriaznivé praktické následky. Ako už bolo uvedené, sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. N., obec N., okres H. J. S., sú v katastri nehnuteľností nesprávne evidované ako patriace do výlučného vlastníctva žalovaného. Ona síce mohla označiť - a aj označila - i tieto nehnuteľnosti ako predmet bezpodielového spoluvlastníctva jej a žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021, avšak ustanovenie § 228 ods. 2 C. s. p. umožňuje dať zapísať do katastra nehnuteľností s právnymi účinkami tam uvedenými iba poznámku o súdnom konaní o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti. V danom prípade, keďže ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností je v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný, príslušný správny orgán by na LV č. XXXX k.ú. N., obec N., okres H. J. S., poznámku iba o súdnom konaní o vyporiadaní BSM, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021, ani nezapísal, a teda - na rozdiel od tohto konania - vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021 nie je možné dosiahnuť rozšírenú subjektívnu záväznosť rozsudku i na prípadné osoby, ktorých by sa v budúcnosti týkal návrh na povolenie vkladu vecného práva k sporným nehnuteľnostiam. 11. Pre úplnosť žalobkyňa podotkla, že nie je vylúčené ani to, aby bolo konanie v tejto veci napríklad spojené na spoločné konanie s vecou vedenou Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021 postupom podľa § 166 ods. 1 C. s. p.; skutková súvislosť oboch konaní a totožnosť ich strán (v opačnom procesnom postavení) však ešte nezakladá totožnosť predmetu konania, keďže tento je v oboch posudzovaných sporoch vymedzený odlišnými žalobnými návrhmi (petitmi).
12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
13. Krajský súd ako súd odvolací, (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 C. s. p.) oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, § 357 písm. a/ C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľka - žalobkyňa použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 C. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.), bez nariadenie odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p.
14. Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil (§ 161 ods. 2 C. s. p.) pre nedostatok procesnej podmienky a to prekážky litispendencie v zmysle ust. § 159 C. s. p. Dospel k záveru, že v tomto konaní (vedenom pod sp. zn. 51C/14/2022) žiada žalobkyňa o určenie, že do BSM patria nehnuteľnosti, avšak už v skôr začatom konaní sp. zn. 46C/82/2021 súd koná o vyporiadaní BSM totožných strán sporu, kde do masy BSM boli zahrnuté tie isté nehnuteľnosti, pričom v konaní sp. zn. 46C/82/2021 sa otázka či budú tieto nehnuteľnosti patriť do BSM vyrieši ako prejudiciálna. Vzhľadom na uvedené je v oboch konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 46C/82/2021 a sp. zn. 51C/14/2022 daná totožnosť predmet konania rovnaká z rovnakého právneho titulu a medzi tými istými stranami sporu.
15. Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci pretože predmet konania vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/82/2021 nie je totožný s predmetom konania v tejto veci sp. zn. 51C/14/2022 nakoľko žalobné návrhy (petity) uplatnené žalovaným (ako žalobcom) a ňou (ako žalovanou) v spore vedenom pod sp. zn. 46C/82/2021, ktorý má povahu iudicium duplex, však nie sú totožné so žalobným návrhom (petitom) uplatneným ňou v tejto veci. Nemôže byť preto daná totožnosť predmetu konania ako jeden z nutných prvkov totožnosti veci na účely konštatovania prekážky litispendencie. Konanie preto nemalo byť zastavené, ale bolo nutné v ňom pokračovať a o žalobe meritórne rozhodnúť.
16. Podľa § 161 ods. 1, 2 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
17. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, za ktorých môže súd konať a autoritatívne rozhodnúť o veci samej. Procesnými podmienkami sú také vlastnosti súdu a strán sporu, ktoré umožňujú dosiahnuť cieľ civilného konania pre poskytnutie súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam. Ide o procesné podmienky s členením na procesné podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane sporových strán (procesná subjektivita, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu), vecné procesné podmienky (žaloba/návrh na začatie konania, poplatková povinnosť) a negatívne procesné podmienky (prekážka veci začatej - litispendencia a prekážka veci právoplatne rozhodnutej - rei iudicatae). Z hľadiska následku na prebiehajúce civilné konanie sa procesné podmienky členia na podmienky odstrániteľné a neodstrániteľné. Tieto podmienky skúma súd počas celého súdneho konania, od jeho začiatku až po jeho skončenie.
18. Podľa § 159 C. s. p. začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
19. Ustanovenie § 159 C. s. p. upravuje prekážku začatého konania (litispendencie) a právne následky z toho vyplývajúce. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie tejto prekážky je stav v čase začatia konania (§ 131 C. s. p. v spojení s § 123 ods. 1, 2 C. s. p.). Táto prekážka vyjadruje, že o totožnom spore nemôže byť začaté konanie na tom istom alebo inom súde. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán. Totožnosť strany sporu sa neurčuje z hľadiska procesného postavenia. Nie je preto rozhodujúce, či tá ktorá strana vystupuje v konaní ako žalobca alebo žalovaný. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatňovaného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/280/2010).
20. Preskúmaním napadnutého uznesenia a obsahu spisu odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená procesná podmienka konania predstavujúce prekážku litispendencie v zmysle ust. § 159 C. s. p. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 236 v spojení s § 220 ods. 2 C. s. p. a odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov.
21. Spor o to, či vec je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, môže vzniknúť aj medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi. Pri nezhode manželov o tom, či určitá vec patrí, alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je významné aj to, či takúto spornú otázku možno riešiť alebo predbežnú otázku v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak už toto spoluvlastníctvo (k danej veci) zaniklo. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd najprv rieši predbežnú otázku, či majetkové hodnoty, ktoré strany sporu zahrnuli do predmetu konania, skutočne do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria. Veci, pri ktorých bude preukázané, že patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd prikáže niektorému z manželov (prípadne budú prikázané do ich podielového spoluvlastníctva) a rozhodne o finančnom vyrovnaní, t.j. o finančnom plnení (náhrade) za takéto prikázanie. Z uvedeného vyplýva, že otázka spoločného vlastníctva k určitej veci je v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov predbežnou otázkou pre samotné vyporiadanie (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23. augusta 2011 sp. zn. 22 Cdo 4709/2009).
22. V danom spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že označené nehnuteľnosti patrili do BSM - žalobkyne a žalovaného, ku dňu zániku BSM rozvodom manželstva 09.10.2020. Zo spisu súdu prvej inštancie mal odvolací súd preukázané, že na Okresnom súde Žilina je vedené pod sp. zn. 46C/82/2021 konanie o vyporiadanie BSM manželov, medzi tými istými účastníkmi konania. Vzhľadom k ust. § 143 Občianskeho zákonníka nie je súd viazaný návrhmi
účastníkov na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva ale je povinný zisťovať čo všetko patrí do bezpodielového spoluvlastníctva (R 72/1972). V rámci tohto konania síce žalobca (v tomto spore žalovaný) nezahrnul do masy BSM predmetné nehnuteľnosti, avšak vyjadrením k žalobe tak urobila žalovaná (v tomto spore žalobkyňa), čo žalobkyňa sama uviedla v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu. Podľa odvolacieho súdu bez ustálenia predmetu vyporiadania nemožno vyporiadanie vykonať. Preto v konaní sp. zn. 46C/82/2021 bude riešené v rámci predbežnej otázky či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva. Predmet konania v tejto veci sp. zn. 51C/14/2022 je tak identický rovnakým skutkovým základom o predmete BSM vo veci sp. zn. 46C/82/2021.
23. Podľa odvolacieho súdu i samotná žalobkyňa v odvolaní pripustila, že predmet tohto konania (určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam) predstavuje prejudiciálnu otázku pre konanie o vyporiadanie BSM strán. V tejto súvislosti možno dodať, že v prípade zistenia, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM, súd ich tak v konaní o vyporiadanie BSM vyporiada, v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 150 Občianskeho zákonníka.
24. Pokiaľ žalobkyňa namietala v odvolaní nemožnosť dosiahnutia zmeny zápisu v katastri nehnuteľností konaní o vyporiadaní BSM, odvolací súd uvádza, že táto v konaní o vyporiadanie BSM žiada nehnuteľností prikázať do vlastníctva bývalého manžela - žalovaného. Preto nemá ani záujem na zmene údajov v katastri nehnuteľností. Pokiaľ má žalobkyňa obavy, že v budúcnosti bude žalovaný s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, čím by mohlo dôjsť k zníženiu masy BSM, má možnosť domôcť sa dočasnej ochrany svojich ohrozených práv a záujmov do rozhodnutia vo veci samej (do vyporiadania BSM) návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Na základe uvedených dôvodov v nadväznosti na odôvodnenie súdu prvej inštancie, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu jeho vecnej správnosti a to v zmysle ust. § 387 ods. 1 C. s. p.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný. V odvolacom konaní však žalovanému žiadne trovy preukázateľne nevznikli (nevyjadril sa k odvolaniu žalobkyne). Odvolací súd mu preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).