Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/428/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti odporcom: 1. D. G., nar. XX.XX.XXXX, 2. B. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja naposledy bytom R. nad F. XXX, t.č. na neznámom mieste, obaja v konaní zastúpení opatrovníčkou: C.. G. H., Q. O. E. D., o zaplatenie 5.816,50 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. -53 zo dňa 05.03.2015 sa z r u š u j e .

II. Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.464,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.464,75 eura od 02.03.2014 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

IV. Odporcom v 1. a 2. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02.10.2014, doručeným súdu dňa 07.10.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 5.816,50 eura spolu s 8,29% p.a. úrokom za úver zo sumy 5.321,19 eura od 02.03.2014 do zaplatenia a 5% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 5.816,50 eura od 02.03.2014 do zaplatenia, ako aj zaplatiť mu náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola s odporcami I., II. a ručiteľom uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX, v súlade s ktorou poskytol navrhovateľ odporcom I. a II. mimoriadny medziúver vo výške 5.643,00 eur. Odporcovia I. a II. sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,29% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 38,99 eura a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 12,42 eura. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia I. a II. zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 51,41 eura. Ručiteľ prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja odporcovia I. a II.. Ručiteľ zomrel dňa 05.02.2014. Odporcovia I. a II. porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 18.02.2014 navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval odporcov I. a II., aby v 7-dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Odporcovia I. a II. peňažné prostriedky nevrátili. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 5.795,57 eura pozostáva z istiny 5.321,19 eura, z nezaplatených úrokov za úver a z

nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 474,38 eura. Podľa čl. VII. bod 5. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Na základe uvedeného, navrhovateľ naďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 8,29 % p.a.. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým odporcom. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 01.03.2014. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavuje sumu 5.816,50 eura, pričom pozostáva z istiny 5.321,19 eura, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 495,31 eura. V súlade s čl. VII. bod 8. úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy navrhovateľ úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 5% p.a..

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. -53 zo dňa 05.03.2015.

Podľa § 173 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo odporcom v 1. a 2. rade doručiť do vlastných rúk, súd ho vo výroku I. tohto rozhodnutia v zmysle § 173 ods. 2 OSP zrušil v plnom rozsahu.

Nakoľko sa súdu nepodarilo doručiť súdne písomnosti odporcom v 1. a 2. rade na známu adresu v cudzine, pričom iná adresa súdu nie je známa, a teda súdu nie je známy skutočný pobyt odporcov, súd im uznesením ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 OSP pre toto konanie opatrovníčku. Opatrovníčke bol návrh s prílohami doručený dňa 13.04.2016, k tomuto sa nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 02.10.2014, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Odstúpením od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX s fotokópiami doručeniek, Oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX s fotokópiou obálky, oznámením z registra obyvateľov SR, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby č.l. 37, Výpisom z účtu č.l. 41, Výpisom z obchodného registra č.l. 43, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a opatrovníčky odporcov v 1. a 2. rade v súlade s § 101 ods. 2 OSP, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 16.02.2009 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom, odporcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a G. O. ako ručiteľom uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Ručiteľka prevzala titulom ručenia na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, pokiaľ ju neuspokoja odporcovia v 1. a 2. rade. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 5.643,00 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver mal zmeniť na stavebný úver vo výške cca 3.385,80 eura. Podľa zmluvy sa dlžníci zaviazali poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 12,42 eura a zároveň sa zaviazali splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku, keď výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá na 8,29% ročne. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžníci zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 12,42 eura. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžníci zaviazali splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 38,99 eura a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 2,26 eura, t.j. jednou platbou v celkovej výške 41,25 eura. Dlžníci sa zaviazali pravidelnými mesačnými splátkami úveru vo výške 51,54 eura uhradiť plnú výšku poskytnutého stavebného úveru a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami poistného vo výške 2,26 eura jednou platbou v celkovej výške 53,67 eura. Z článku VII. odseku 1. zmluvy vyplýva, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je veriteľ oprávnený

odstúpiť súčasne aj od zmluvy o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie tohto úveru. Z článku VII. odseku 2. písm. i) vyplýva, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade, ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami. Z článku VII. odseku 5. vyplýva, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Z článku VII. odseku 6. vyplýva, že odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Z článku VII. odseku 7 vyplýva, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v zmluve alebo pri zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo je neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi. Listom zo dňa 18.02.2014 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.02.2009 a zároveň požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžná suma k 18.02.2014 predstavovala 5.795,57 eura. Odstúpenie od zmluvy bolo odporcom v 1. a 2. rade doručené dňa 21.02.2014. Ručiteľka zomrela dňa 05.02.2014. Odporcovia v 1. a 2. rade podľa Výpisu z účtu odstúpeného medziúveru uhradili navrhovateľovi vkladmi na účet celkom sumu 3.045,65 eura.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 3 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je dôvodný len sčasti.

Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. . K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, odporcovia ako spotrebitelia nemali možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol odporcom spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a odporcovia vystupovali ako spotrebitelia, pretože nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver bol odporcom poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporcami, hoci je teda ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa ako spotrebiteľská zmluva spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. OZ, keď zároveň vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebitelia) a na nepodnikateľský účel zmluvy, vznikli medzi účastníkmi zmluvy typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto dopadá i ustanovenie § 54 ods. 1 OZ. Z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 pritom vyplýva jednoznačný záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a

spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené vedie potom následne k tomu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a na neho nadväzujúcich predpisoch. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie, sú dojednaniami v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, a ide teda o neplatné dojednania podľa § 39 OZ, nakoľko sú v rozpore so zákonom. Znamená to, že takým dojednaniam nemožno pripisovať žiadny právny význam a je treba postupovať podľa príslušných ustanovení upravujúcich občiansko-právne vzťahy. Normy obchodného práva sú potom použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, teda sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v ustanoveniach spotrebiteľského charakteru, v tomto prípade obsiahnuté v Občianskom zákonníku.

V prejednávanej veci je na odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon navrhovateľa adresovaný odporcom v 1. a 2. rade preto potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie ustanovenia Obchodného zákonníka. V zmysle § 48 ods. 2 sa odstúpením od zmluvy zrušuje zmluva s účinkami ex tunc (od začiatku), pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457 povinní vrátiť si poskytnuté plnenie. Iné zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa aj po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými nákladmi, t.j. ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 OZ. Také ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie pre spotrebiteľa oproti úprave v § 48 a § 457 OZ, a preto je pre rozpor s § 54 neplatné. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že to bol dodávateľ, ktorý naformuloval text zmluvy a rozhodol sa využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (výpoveď, strata výhody splátok).

Zároveň má súd za to, že v prípade, že existuje duplicitná právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva (v tomto prípade úprava odstúpenia od zmluvy) a zároveň boli následne do právneho poriadku SR zavedené ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (a to najmä ustanovenie § 54 ods. 1 a § 52 ods. 2 , súd má za to, že použitie právnej úpravy odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka nie je namieste. Z hľadiska historického výkladu a súvislostí medzi ustanoveniami § 54 ods. 1 a § 261 ods. 6 (pôvodne § 261 ods. 3) je zrejmé, že v čase „vzniku“ ustanovenia Obchodného zákonníka (o tom, že „absolútne obchody“ sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka), neexistovali ani len základy spotrebiteľského práva, keď pojem spotrebiteľa bol do nášho právneho poriadku zavedený až zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Ak teda neskôr zavedené ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozumej po účinnosti ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d), teraz 261 ods. 6 písm. d) ukladajú pri kolízii viacerých ustanovení použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, súd má za to, že tým nie vylúčený takýto postup ani v prípade „absolútnych obchodov“. Ustanovenia § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 pritom možno zároveň považovať za súčasť špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré ustanovenia majú špeciálne postavenie vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka, nakoľko riešia práve situáciu kolízie na jednej strane ustanovení príp. zmluvných dojednaní, ktoré nie sú na prospech spotrebiteľa (v tomto prípade účinky odstúpenia od zmluvy ex nunc podľa a na druhej strane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (účinky odstúpenia od zmluvy ex tunc podľa , práve v prospech tejto druhej skupiny ustanovení. Súd zastáva názor, že neskoršia právna úprava v rámci spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1 , teda vylučuje odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že aj v prípade otázky odstúpenia od zmluvy sa použijú „všetky iné ustanovenia upravujúce práve vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“, t.j. ustanovenie § 48 ods. 2 v spojení s ustanovením § 457 OZ.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že listom zo dňa 18.02.2014 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.02.2014 a zároveň požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Odstúpenie od zmluvy bolo odporcom doručené dňa 21.02.2014. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila, čím zanikli práva a povinnosti účastníkov zo zmluvy, pričom momentom odstúpenia od zmluvy mali účastníci zrušenej zmluvy povinnosť navzájom si vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ. Odstúpením od zmluvy vzniklo teda navrhovateľovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcov, a to na vrátenie poskytnutej sumy vo výške 5.510,40 eura. Keďže odporcovia v 1. a 2. rade po tom, čo sa v uvedenom období

bezdôvodne obohatili čerpaním sumy 5.510,40 eura vrátili navrhovateľovi čiastkovými vkladmi sumu 3.045,65 eura (vychádzajúc z výpisu z účtu na č.l. 41), súd uznal návrh navrhovateľa za dôvodný v sume 2.464,75 eura (5.510,40 - 3.045,65) a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade na plnenie spoločne a nerozdielne, pretože išlo o ich spoločný záväzok, a teda vystupujú voči navrhovateľovi ako solidárni dlžníci.

Súd zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -279 zo dňa 14.02.2013, ktorý bol na základe sťažnosti predmetom kontroly ústavnosti na Ústavnom súde SR, keď sťažnosť proti nemu bola uznesením č.k. -10 zo dňa 19.06.2013 odmietnutá, a teda Ústavný súd SR neoznačil obdobný postup, ako v tu prejednávanej veci, za ústavne nekonformný.

Podporne súd tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -114 zo dňa 16.03.2016, kde v obdobnej veci odvolací súd v odôvodnení uviedol, že „je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku odstúpenia navrhovateľa od predmetnej zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. a ), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. -10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.“.

Odporcovia sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 02.03.2014, nakoľko navrhovateľ vyzval odporcov na zaplatenie dlžnej sumy (čo možno považovať za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 563 ) do 7 dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy zo dňa 18.02.2014, ktoré odporcovia prevzali dňa 21.02.2014. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj s poukazom na prechodné ustanovenie § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z., by mal navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 02.03.2014. Keďže však navrhovateľ žiadal úrok z omeškania len vo výške 5% ročne z dlžnej sumy, súd mu v takejto výške úrok z omeškania priznal, nakoľko nemôže prekročiť návrh účastníka a priznať viac ako žiada. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka navrhovateľa len na zaplatenie sumy 2.464,75 eura, bolo možné priznať navrhovateľovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Odporcovia v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia vo výške 2.464,75 eura dňa 02.02.2014, navrhovateľovi preto súd priznal popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.464,75 eura od 02.03.2014 do zaplatenia, a vo zvyšku návrh v časti úroku z omeškania zamietol.

Vzhľadom k uvedenému považoval súd návrh za dôvodný len v časti zaplatenia sumy 2.464,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.464,75 eura od 02.03.2014 do zaplatenia, preto mu vo výroku II. vyhovel, a vo zvyšku návrh ako nedôvodný vo výroku III. zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151 ods. 1 OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 5.816,50 eura s príslušenstvom priznaná suma 2.464,75 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 42% a hrubý úspech odporcov 58%, a teda konečný čistý úspech odporcov je 16% (58 - 42), čo v konečnom dôsledku znamená právo odporcov na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko si však v konaní úspešnejší odporcovia právo na náhradu trov konania neuplatnili a ani im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im vo výroku IV. právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.