Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24C-7-2015.pdf
PDF · 93.02 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ing. Ľubomír Navračič, advokát, Miletičova 21, Bratislava 2 proti žalovanému: L. U., narodený XX.X.XXXX, W. G. XX, o zaplatenie sumy 1.348,62 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 08.01.2015, doručenou súdu dňa 12.01.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.348,62 eura s príslušenstvom vo výške 238,29 eur, nesplatený úrok k 02.03.2012 vo výške 2.346,20 eur, úroky z omeškania vo výške 23,9 % z istiny 1.348,62 eur od 03.03.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXX zo dňa 29.10.2004 poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 75.000,-Sk s úrokovou sadzbou 18,90 % ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2.238,55,-Sk s lehotou splatnosti 48 mesiacov, pričom prvá splátka mala byť uhradená dňa 29.11.2004 a posledná splátka dňa 29.10.2008. Výška úrokovej sadzby bola stanovená podľa zmluvy a predloženej vývesky úrokových sadzieb platnej od 1.10.2004 na 18,90 % ročne. V zmysle čl. II bod 2 zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Na základe ustanovenia článku III bodu 2 VOP sa dlžník v prípade omeškania zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% ročne nad rámec základnej úrokovej sadzby uvedenej v zmluve a výveske. Zo strany žalovaného došlo k uhradeniu jedenástich splátok vo výške 2.238,55,-Sk, ktoré sa započítali spôsobom uvedeným v priloženej Špecifikácii pohľadávky. Žalovaný však následne porušil zmluvou dohodnuté podmienky, pretože svoj záväzok ďalej neplnil riadne a včas. Podľa článku III bodu 2 VOP sa žalovaný zaviazal v prípad omeškania so splátkami zaplatiť úrok z omeškania +5% ročne nad rámec základnej úrokovej sadzby uvedenej v zmluve, teda 18,9 % + 5 % = 23,9 %. V dôsledku porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného zvolil žalobca postup podľa čl. III bod 2 VOP a odo dňa 06.02.2006 so začal uplatňovať voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 23,9 % ročne. Od 27.12.2006 do 02.03.2012 poukázala žalovaný žalobcovi na úhradu predmetnej pohľadávky 19 platieb v celkovej výške 21.928,98,- Sk (727 eur), ktoré sa započítali spôsobom uvedeným v Špecifikácii pohľadávky. Podľa § 407 ods. 3: Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Posledná čiastočná úhrada žalovaného, ktorou zároveň v zmysle § 407 ods. 3 uznal svoj záväzok bola na účet žalobcu pripísaná dňa 02.03.2012.
Žalovanému bola žaloba doručená dňa 05.04.2016, k tejto sa nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 08.01.2015, zmluvou o poskytnutí flexipôžičky reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., s oznámení o úrokových sadzbách pre spotrebné úvery z č.l. 8, platobnou históriou č.l. 11-13, špecifikáciou žalovanej sumy z č.l. 14-17, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom žalobcu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Svoju neúčasť ospravedlnil práceneschopnosťou, ale nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods.2 O.s.p., pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca v konaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného návrhu zo dňa 8.1.2015, žalovanému bola poskytnutá flexipôžička zo dňa 29.10.2004, žalovaný splácal tak ako, to vyplýva z priloženej špecifikácie, potom prestal splácať. Posledná platba bola dňa 1.3.2012, ktorou uznal svoj záväzok v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Od toho dátumu žalovaný kontaktoval žalobcu s tým, že požiadal o splátkový kalendár, prvá splátka mala byť splatná do 21.5., momentálne žalovaný splátku neuhradil. Žalobca navrhol pojednávanie odročiť, podľa toho či žalovaný uhradí splátku alebo nie s tým, že zváži postup v konaní.
Zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 7.1.2005 Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky ako spotrebný úver vo výške 75.000,-Sk (2.489,54 eur) s pevnou úrokovou sadzbou 18,90% ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2.238,55,-Sk s lehotou splatnosti 48 mesiacov; pričom prvá splátka mala byť uhradená dňa 29.11.2004 a posledná splátka dňa 29.10.2008. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovo sumu 110.120,40,-Sk, z toho výška istiny je 75.000,-Sk a úroky s poplatkami vo výške 35.120,40 eur. Výška úrokovej sadzby bola stanovená podľa zmluvy a predloženej vývesky úrokových sadzieb platnej od 1.10.2004 na 18,90 % ročne. V zmysle čl. II bod 2 zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z článku III bodu 2 VOP vyplýva, že dlžník sa v prípade omeškania zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% ročne nad rámec základnej úrokovej sadzby uvedenej v zmluve a vo výveske.
Z oznámenia o úrokových sadzbách pre spotrebné úvery z č.l. 8 vyplýva, že úrokové sadzby pre spotrebné úvery od 01/2014 je pri Flexipôžičke 18,90 % ročne.
Z platobnej histórie č.l. 11-13 vyplýva, že žalovaný uhradil 30 splátok v rôznych sumách, pričom naposledy uhradil dňa 02.03.2012 splátku vo výške 10 eur.
Zo špecifikácie žalovanej sumy z č.l. 14-17 vyplýva, že žalovaný spolu uhradil 30 splátok v rôznych sumách spolu vo výške 1.543,30 eur, pričom naposledy uhradil dňa 02.03.2012 splátku vo výške 10 eur. splátky sa prednostne započítavali na istinu.
Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (2). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3).
Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (1). Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (2)
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (2).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 29.01.2004 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 75.000.Sk (2.489,54 eur) a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť aj s úrokmi a poplatkami do 29.10.2008 v 48 mesačných splátkach po 2.238,55 eur, teda spolu vo výške 110.120,40,-Sk. Žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky,
keď uhradil len 30 splátok v rôznych sumách spolu vo výške 1.543,30 eur, pričom poslednú splátku uhradil dňa 02.03.2012 vo výške 10 eur.
Nakoľko pri uzatváraní úverovej zmluvy žalobca ako dodávateľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ takto nekonal, je nepochybné, že zmluva o úvere je svojim charakterom zmluvou spotrebiteľskou, preto je potrebné na predmetný vzťah aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktorý sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou), na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015 sp. zn. 3MCdo14/2014), a teda v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka ohľadne úpravy uznania dlhu uvádzané žalobcom o tom, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu. Je preto potrebné aplikovať ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka o uznaní dlhu, podľa ktorých zákon pre uznane dlhu vyžaduje písomnú formu. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný svoj dlh uznal písomne. Súd poukazuje na to, že v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/95/2014-45 zo dňa 20.01.2016, na ktoré sa odvoláva žalobca, dlžník uznal svoj dlh písomne a teda v súvislosti s uznaním dlhu sa jedná o inú situáciu, pričom súd v danom prípade uprednostnil aplikáciu noriem Obchodného zákonníka aj v časti premlčania jednotlivých nárokov. Súd je povinný rozhodovať len v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ktoré navyše v otázke prednostného použitia noriem Občianskeho zákonníka sú jednotné a v predloženom rozhodnutí prvostupňového súdu, ktorým navyše iný prvostupňový súd nie je viazaný, tento odklon nebol dôkladne a presvedčivo odôvodnený.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na premlčania, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že dátum poslednej splátky úveru bol 29.10.2008, trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 30.10.2008 a uplynula dňa 30.10.2011, ale žalovaný podal žalobu na súd až dňa 12.01.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave (právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.), a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (1). Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (2).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 151 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.