Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/95/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci navrhovateľa: BAUKING s.r.o., so sídlom, Farebná 15-17, Bratislava 821 05, IČO: 35 704 608, právne zastúpený slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava - Staré Mesto 811 02, IČO: 47 246 634 proti odporcom: 1. Tatry mountain resorts, a.s., so sídlom Demänovská Dolina 72, Liptovský Mikuláš 031 01 IČO: 31 560 636 a 2. WEBIS, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto 811 09, IČO: 36 368 351, odporcovia 1. a 2. právne zastúpení advokátkou JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou, so sídlom Košická 2624/32, 058 01 Poprad, o zaplatenie 138.252,66 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporcovia 1. a 2. sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 116.178,71 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 16. 1. 2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého odporcu plniť navrhovateľovi.

II. Súd návrh v časti o zaplatenie 22.073,95 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 16. 1. 2010 do zaplatenia voči odporcom 1 a 2 z a m i e t a.

III. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 24. 2. 2010 sa pôvodný navrhovateľ RE- ARCH a.s. so sídlom v Bratislave 2 - Ružinov 827 05, Farebná 15-17, IČO: 35 785 233 domáhal, aby súd uložil odporcom 1. a 2. platobným rozkazom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne istinu vo výške 138.252,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej istiny od 16. 1. 2010 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca 1. ako výlučný vlastník predmetu nájmu špecifikovaného v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 6. 2004 uzavretej medzi účastníkmi prenajal pôvodnému navrhovateľovi bufet nachádzajúci sa na vrcholovej stanici kabínkovej lanovky Otupné v Demänovskej Doline a následne na základe dodatku č. 1 zo dňa 25. 1. 2005 k zmluve prenajal pôvodnému navrhovateľovi sociálne zariadenie - záchody nachádzajúce sa v obci Demänovská Dolina, katastrálne územie B. B. v lokalite Otupné - Brhliská v budove vrcholovej stanice 4KLD Demänovská Dolina. V zmysle článku VIII. bod 3 zmluvy a jej dodatku bol odporca 1. povinný zaplatiť pôvodnému navrhovateľovi v prípade skončenia nájmu z dôvodov v § 9 ods. 2, 3 písm. b/, c/ Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov sumu 3.500.000 (116.178,72 eur) plus DPH podľa platnej legislatívy (22.073,96 eur), to je celkom sumu 138.252,66 eur ak dôjde k skončeniu nájmu do 31. 5. 2014 ako náhradu za vynaložené náklady navrhovateľa na rekonštrukciu predmetu nájmu a tiež za nemožnosť užívať predmet nájmu v dohodnutej dobe a za nemožnosť využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu, 2.000.000 Sk (66.387,84 eur) plus DPH podľa platnej legislatívy (12.613,69 eur), to je celkom sumu 79.001,53 eur ak dôjde k skončeniu nájmu po 1. 6. 2004 ako náhradu za vynaložené

náklady pôvodného navrhovateľa na rekonštrukciu predmetu nájmu a tiež za nemožnosť užívať predmet nájmu v dohodnutej dobe. Dňa 27. 8. 2009 došlo k skončeniu nájmu zo strany odporcu 2. WEBIS, s.r.o. z dôvodu podľa § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení výpoveďou zmluvy. Na základe výpovede sa pôvodný navrhovateľ dozvedel, že odporca 2. nadobudol dňa 28. 6. 2009 nehnuteľný majetok špecifikovaný vo výpovedi vrátane predmetu nájmu. Týmto vstúpil odporca 2. v súlade s § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka do právneho postavenia prenajímateľa zo zmluvy. Na základe vyššie uvedených skutočností pôvodný navrhovateľ dňa 31. 12. 2009 vystavil odporcovi 2. faktúru č. 2009/71 splatnú do 15. 1. 2010, v zmysle ktorej požadoval zaplatenie finančnej náhrady vo výške 138.252,66 eur. Odporca 2. odmietol finančnú náhradu zaplatiť. Rovnako odmietol finančnú náhradu zaplatiť aj odporca 1. Keďže odporcovia dlžnú sumu nezaplatili, sú v omeškaní so splnením záväzku. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 12. 4. 2010 platobný rozkaz č. k. -45. Obaja odporcovia podali včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil pojednávanie. V dôvodoch odporu odporcovia považovali navrhovateľom uplatnený nárok za nedôvodný a neopodstatnený v celom rozsahu. Popierali existenciu a pravosť dodatku č. 1 nájomnej zmluvy, ktorú odporca 1. s pôvodným navrhovateľom nikdy neuzavrel. Odporca 2. sa bránil, že vstúpil do právneho vzťahu s pôvodným navrhovateľom, keď na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra prešlo dňa 10. 7. 2007 na neho vlastnícke právo aj k nehnuteľnosti - stavbe so súp. č. 107 - vrcholová stanica kabínkovej lanovky Otupné, nachádzajúca sa v katastrálnom území B. B., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálny úradom Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš, v ktorej sa nachádzal predmet nájmu. Popieral paušálnu sumu, ktorá má odrážať náklady na rekonštrukciu predmetu nájmu a náhradu za nemožnosť užívať predmet nájmu ako aj nemožnosť využiť opciu na ďalšie využívanie predmetu nájmu. Poukazoval na to, že nejde dodatok č. 1 k nájomnej zmluve má povahu zmiešaného právneho úkonu, obsahujúceho dohodu o náhrade zhodnotenia predmetu nájmu a dohodu o zmluvnej pokute. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu 2., lebo na nadobúdateľa prenajatej nehnuteľnosti neprechádzajú všetky práva a povinnosti, ale iba tie, ktoré sú svojím charakterom priamo zviazané s predmetom nájmu, t.j. nie sú existenčne osamostatnené. To platí predovšetkým o právach a povinnostiach medzi nájomcom a prenajímateľom ohľadom náhrady za zhodnotenie predmetu nájmu a jeho rekonštrukciu. Ak nedošlo pri uzavretí zmluvy o prevode predmetu nájmu, respektíve nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza predmet nájmu, k dojednaniu medzi predávajúcim (odporcom 1.) a kupujúcim (odporcom 2.) o prevzatí povinnosti nahradiť nájomcovi náklady na rekonštrukciu (zhodnotenie) predmetu nájmu, nie je možný zákonný prechod povinnosti nahradiť zhodnotenie predmetu nájmu v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva na nový subjekt podľa ustanovenia § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade nedochádza ku generálnej sukcesii do práv a povinností prenajímateľa. Vecný rozsah tohto ustanovenia nie je taký široký, aby na ďalšieho vlastníka nehnuteľnosti prechádzali iné povinnosti, než ktoré sú obsahom nájomného vzťahu zo zákona (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10. 9. 2002 sp. zn. ). Ďalej poukazoval odporca 2., že nárok na finančnú náhradu navrhovateľa predstavuje náhradu za nemožnosť užívania predmetu nájmu v dohodnutej dobe a nemožnosť využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu. Čo považuje za dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle § 300 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju povinnosť. Nemožno ju však v žiadnom prípade dohodnúť pre prípad výkonu práva na skončenie zmluvy, najmä odstúpenia od zmluvy, či výpovede zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. 8. 2000 sp. zn. ). Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve je pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný a navrhovateľovi nevznikol ani nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie tejto finančnej náhrady, ktorá je svojou podstatou zmluvnou pokutou pre prípad výkonu práva skončenia zmluvy zo strany odporcu 2. ako prenajímateľa. Uznesením zo dňa 11. 6. 2012 č. k. -319 súd pripustil na návrh navrhovateľa zmenu účastníka na strane navrhovateľa, na ktorého miesto vstúpila obchodná spoločnosť BAUKING s.r.o., so sídlom Farebná 15-17, Bratislava, 821 05, IČO: 35 704 608 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 5. 12. 2012 č. k. -401 návrh odporcov 1 a 2 zamietol. Proti rozsudku prvostupňového súdu sa odvolal navrhovateľ. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 15. 10. 2013 č. k. -457 rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd vyslovil, že v odvolacom konaní bolo určujúcim vyriešenie prejudiciálnej otázky, či podľa zmluvného dojednania článku VIII bodu 3 písm. a/ dodatku č. 1 bola povinnosť prenajímateľa uhradiť finančnú náhradu viazaná na dodržanie dohodnutej doby trvania nájmu, či na výkon práva odporcu 2. Od zodpovedania tejto prejudiciálnej otázky

záviselo vyhodnotenie (ne) platnosti dojednania článku VIII bodu 3 písm. a/ dodatku č. 1. Základným princípom výkladom zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, podľa súkromného práva, a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Obsah právneho úkonu sa musí posúdiť podľa vôle strán v okamihu uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou pre prihliadnutie k vôli účastníkov je to, aby nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu (§ 35 ods. 2 OZ, § 1 ods. 2 . Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom nemôže nahrádzať, či meniť už uskutočnené prejavy vôle. Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý uskutočnili účastníci po vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného dojednania. Na základe vykonaného dokazovania zhodnotiť, aká bola skutočná vôľa strán v okamihu uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou je, aby prejavená vôľa nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu. Tieto výkladové pravidlá je potrebné uplatniť v situácii, keď účastníci konania interpretujú obsah zmluvných dojednaní odlišným spôsobom; takáto situácia bez ďalšieho neznamená, že právny úkon nemožno vyložiť, keďže ich záujmy a prejavy v priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Odvolací súd vyslovil, že súhlasí s prvostupňovým súdom, ktorý vyvodil, že dojednanie v článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 je charakterovo zmluvnou pokutou. Odvolací súd odlišne od okresného súdu vyložil dojednanie článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 ako dohodu zmluvných strán zaisťujúcu splnenie povinnosti prenajímateľa zabezpečiť nájom po dohodnutú dobu, respektíve dodržať dohodnutú dobu nájmu do 31. 5. 2014 (článok IV zmluvy o nájme nebytových priestorov), ako i právo navrhovateľa využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu, teda vyjadrenie stavu určitej škodovej udalosti, ktorá môže nastať v prípade nedodržania tejto zmluvnej povinnosti. Článok VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 neodporuje ustanoveniu § 544 a nasl. OZ, z ktorého vyplýva, že zmluvnou pokutou možno zaistiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú povinnosť), ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Určujúca je prejavená autonómia vôle zmluvných strán, ktorá vôľa v danom prípade spočívala v zaistení dodržania zmluvne dohodnutej doby trvania nájmu prenajímateľom, čo bolo vyjadrené i odkazom na zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 a ods. 3 písm. b/ a c/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, upravujúce možnosť tak prenajímateľa, ako i nájomcu vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času. Zmyslom a účelom zmluvnej pokuty je zaistenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku a je potrebné toto dojednanie sťahovať práve ku skutočnosti spočívajúcej v porušení zmluvnej povinnosti, ku ktorej sa zmluvná pokuta už zo svojej podstaty sťahuje. Samotným účelom zmluvného dojednania článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 bolo viesť zmluvné strany k riadnemu plneniu záväzku, to je sankcionovať tú zmluvnú stranu, ktorá si nesplní svoju povinnosť, t. j. nezabezpečí nájom po dohodnutú dobu, respektíve nedodrží dohodnutú dobu nájmu, pričom náhrada nákladov dohodnutá v článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 zodpovedá paušalizovanej náhrade škody, ktorá vložením investícií navrhovateľovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi vznikla v spojení s nemožnosťou užívania predmetu nájmu za dohodnutú dobu a nemožnosti využitia opcie na ďalšie užívanie predmetu nájmu, pričom táto časť dohody vyjadrená v sume 3.500.000 Sk je oddeliteľná od časti dohody DPH. Krajský súd zhodnotením výsledkov dokazovania vykonané prvostupňovým súdom dospel k záveru, že v posudzovanej veci, kedy z textu zmluvy vo väzbe na preukázaný skutkový stav nebolo celkom zrejmé, či právo na zmluvnú pokutu malo vzniknúť pri porušení povinností zo zmluvy o nájme prenajímateľom, či v dôsledku výkonu jeho práva, bolo na mieste prikloniť sa k výkladu zohľadňujúcemu vyššie uvedené závery, podľa ktorých záväzok vyplývajúci z článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1, ktorý charakterovo je zmluvnou pokutou, uhradiť prenajímateľom nájomcom dohodnutú pokutu 3.500.000 Sk + DPH, je sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti prenajímateľom zabezpečiť nájom po dohodnutú dobu, respektíve dodržať dohodnutú dobu nájmu, a nie pre výkon práva. Pri tomto zámere neobstojí zámer prvostupňového súdu o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka v celom znení, ale len v časti, čo sa týka dohody o dani z pridanej hodnoty k sume 3.500.000 Sk. Okresný súd v rámci nového konania sa bude zaoberať obranou odporcov vo vzťahu k namietanej neplatnosti článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 s dobrými mravmi, ako aj s poctivým obchodným stykom (§ 3 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka), neplatnosťou v časti DPH, návrhom pre postup súdu podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka, zhodnotí námietky odporcu 2 vo vzťahu k § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri posudzovaní ktorých je potrebné vziať na zreteľ zmysel a účel nájmu, vykonané dôkazy a záujem, ktorý sa má docieliť dojednaním v článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1. Okresný súd pri obrane odporcov bude vychádzať tak z doteraz vykonaných dôkazov, ako aj s ďalších dôkazov, ktoré označia účastníci súdneho konania.

Predseda predstavenstva pôvodného navrhovateľa W. M. (čl. 73-74) na pojednávaní vypovedal, že trvá na písomne podanom návrhu a na všetkých dôvodoch v ňom uvedených. Poukazoval na obdobnú situáciu v inom spore (poznámka: konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. ). Dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov bol uzavretý, lebo hygiena upozornila pôvodného navrhovateľa na to, kde ich stravníci používajú sociálne zariadenia. Preto sa v článku VIII. bod 3 vyčíslila výška nákladov na rekonštrukciu, náhradu za nemožnosť užívania predmetu nájmu a za nemožnosť využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu. Náhrada za nemožnosť užívania predmetu nájmu v dohodnutej dobe bola myslená na dobu, na ktorú bola uzavretá nájomná zmluva. Všetko sa dohodlo jednou sumou. K ukončeniu nájmu došlo na základe výzvy odporcu 2., ktorou im bola daná výpoveď. Fyzicky kľúč a inventár odovzdali 11. 12. 2009, o čom bol spísaný aj zápis o odovzdaní a prevzatí majetku. Išlo o práce vykonané do 1. 12. 2004. Poukazoval na článok VIII. dodatku č. 1 k nájomnej zmluve ods. 3 zhora, kde sa uvádza, že nájomca je oprávnený vykonať následné stavebné úpravy nebytového priestoru len na základe písomného súhlasu prenajímateľa. Náklady spojené s následnými stavebnými úpravami znáša výlučne nájomca. Za následné stavebné úpravy sa považujú stavebné úpravy konané po 1. 12. 2004. V čase uzavretia dodatku k zmluve 25. 1. 2005 už boli prostriedky na rekonštrukciu zo strany navrhovateľa vynaložené. Sú schopní preukázať koľko z dohodnutých súm 3.500.000 Sk a 2.000.000 Sk bolo použitých na rekonštrukciu predmetu nájmu, lebo sú aj stavebnou firmou a takýchto dokladov evidujú značné množstvo. Stavebný denník a ani dokumentáciu k tomu už nemajú. Právny zástupca navrhovateľa argumentoval, že nájomná zmluva a dodatok k zmluve sú platným právnym úkonom. Medzi účastníkmi bola dojednaná primeraná zmluvná sankcia a sú splnené všetky hmotnoprávne predpoklady pre jej priznanie. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že zmluvná pokuta je primeraná a nie je dôvod využiť moderačné právo na jej zníženie. Zmluvná pokuta má aj preventívny a reparačný charakter. Zmluvy a dodatok k zmluve nie sú v rozpore s dobrými mravmi a ani s pravidlami poctivého obchodného styku. Rozpor spôsobu určenia hodnoty zmluvnej pokuty so zákonom o DPH nespôsobuje neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute ako celku, lebo toto dojednanie nie je v rozpore so zákonom, ani zákon neobchádza a tiež sa neprieči dobrým mravom. Nech je akýkoľvek rozpor so zákonom má automaticky za následok absolútne neplatnosť právneho úkonu respektíve jeho dojednania. Rozpor spôsobu určenia hodnoty zmluvnej pokuty so zákonom o DPH môže nanajvýš riešený príslušným správcom dane. Pokiaľ súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute s daňou z pridanej hodnoty je neplatné, nebude neplatné celé dojednanie, ale len v časti, ktorá sa týka dohody o dani z pridanej hodnoty k sume 3.500.000 Sk a aj odvolací súd konštatoval, že dohoda o výške finančnej náhrady je oddeliteľná od časti dohody od DPH. V časti neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov pre absenciu súhlasu obce, k existencii a pravosti dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov a posúdeniu neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute ako sankcia za výkon práva sa právny zástupca stotožnil so závermi odvolacieho súdu. K neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku právny zástupca uvádzal, že neprimerané použitie korektívu dobrých mravov v obchodnoprávnych vzťahoch sa môže dostať do kolízie so subjektívnymi právami účastníkov právnych vzťahov, ktoré nedovoleným spôsobom a neprimerané oslabujú, čím sa eliminuje zásada právnej istoty v obchodných vzťahoch. Pri dojednaní zmluvnej pokuty nebolo úmyslom zmluvných strán poškodiť, či znevýhodniť prenajímateľa. Ustanovenie § 265 nie je možné aplikovať v prípadoch, keď niektorá zo strán chce jeho uplatnením kompenzovať vlastné riziko pri obchodovaní, prípadne svoju neschopnosť alebo nepozornosť pri uzavieraní zmlúv, respektíve dopad rôznych sankcií za porušenie povinností. Kolektív zásadami poctivého obchodného styku má byť poslednou možnosťou, ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť účastníka k riadnemu splneniu záväzku pod hrozbou majetkovej sankcie. V prípade, že by odporcovia neboli povinní plniť sekundárnu povinnosť - zaplatiť zmluvnú pokutu vyplývajúcu z porušenia primárnej povinnosti, dojednanie o zmluvnej pokute by nenapĺňalo základnú funkciu zabezpečovacieho inštitútu. Účelom zmluvnej pokuty je viesť zmluvné strany k riadnemu plneniu záväzku a sankcionovať tú zmluvnú stranu, ktorá nesplní svoju zabezpečenú zmluvnú povinnosť (nájom po dohodnutú dobu). Výška zmluvnej pokuty závisí od vôle a dohody zmluvných strán. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti. Pokuta, ktorá zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, má dostatočnú, nie však premrštenú motivačnú výšku a pre prípad nesplnenia povinnosti, okrem odškodnenia, primerane aj trestá, nemôže byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a nemôže byť ani v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku, aj keby bola mnohonásobkom menovitej hodnoty zabezpečeného záväzku. K primeranosti dohodnutej výšky

zmluvnej pokuty právny zástupca navrhovateľa uviedol, že dohodnutú výšku 3.500.000 Sk nemožno považovať za neprimeranú a nie je dôvod na využitie moderačného práva. Zmluvná pokuta predstavuje náhradu za náklady, ktoré vynaložil nájomca na rekonštrukciu predmetu nájmu, na zariaďovacie predmety bufetu, terás, tovaru a náhradu za nemožnosť užívať predmet nájmu v dohodnutej dobe a nemožnosť využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu. Najväčší podiel na zmluvnej pokute predstavoval ušlý zisk navrhovateľa za obdobie, po ktoré mal prenajímateľ zabezpečiť využívanie predmetu nájmu nájomcom na účely jeho podnikania, t. j. dosiahnutia zisku. Nesplnením povinnosti zabezpečiť nájomcovi užívanie predmetu nájmu po dohodnutú dobu, nájomca nemohol v bufete vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a dosiahnuť zisk. Len reálna výška ušlého zisku nájomcu, ktorý mu vznikol v dôsledku nemožnosti užívania predmetu nájmu po dohodnutú dobu je vyššia ako zmluvná pokuta. Pokiaľ by navrhovateľ uplatňoval v konaní nárok na náhradu škody, škoda by bola vyššia ako dohodnutá výška zmluvnej pokuty. Pri úvahe o primeranosti výšky zmluvnej pokuty je potrebné posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe dostatočne citeľnej majetkovej sankcie voči dlžníkovi pre prípad nesplnenia zabezpečenej povinnosti. Súčasne je potrebné posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. Je potrebné vziať do úvahy okolnosti úkonu, jeho pohnútku a účel, ktorý sledoval. K právnemu nástupníctvu odporcu 2 právny zástupca navrhovateľa uvádzal, že predaj prenajatej nehnuteľnosti nespôsobuje zánik existujúceho nájomného vzťahu. Nový vlastník prenajatej veci sa v dôsledku zmeny vlastníctva zo zákona stáva prenajímateľom a vstupuje do práv doterajšieho prenajímateľa ex lege. Na nového prenajímateľa zásadne prechádzajú všetky práva a povinností medzi pôvodným prenajímateľom a nájomcom vyplývajúce z nájomného vzťahu. Zmyslom tohto ustanovenia je zaistiť kontinuitu nájomného vzťahu na strane prenajímateľa pre prípad, ak nastane právna skutočnosť - zmena vlastníctva k prenajatej veci. Nájomcovi sa poskytuje právna ochrana v situáciách, ktoré nemohol ovplyvniť (NS SR sp. zn. ). Nadobúdateľ vstupuje do pôvodného nájomného vzťahu so všetkými základnými obsahovými atribútmi, akými sú najme predmet nájmu, práva a povinností subjektov daného vzťahu vyplývajúce zo zákona, respektíve z nájomnej zmluvy, s výnimkou tých práv a povinností, ktoré majú samostatný právny režim daný právnym dôvodom ich vzniku (napríklad peňažné pohľadávky a dlhy prenajímateľa vzniknuté za trvania pôvodného nájomného vzťahu). Právne nástupníctvo sa týka celého obsahu nájomného vzťahu. Vzťahuje sa na podstatné položky a tiež vedľajšie položky. K takým možno zaradiť aj záväzky medzi prenajímateľom a nájomcom, ktorých účelom je zabezpečiť riadne plnenie povinností charakteristických pre nájomný vzťah, respektíve záväzky, ktoré sledujú obdobný účel. Podstatné je len to, či smeruje k úprave obsahu nájomného pomeru - niektorej jeho zložky (NS ČR sp. zn. ). Zmluvná pokuta dohodnutá medzi odporcom 1 a navrhovateľom sledovala účel zabezpečenia plnenia jednej z povinností prenajímateľa - zabezpečiť predmet nájmu po dohodnutú dobu. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol navrhovateľovi v čase , keď bol v právnom vzťahu s odporcom 2, ktorý bol v tom čase prenajímateľom predmetu nájmu. Navrhovateľ si uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči odporcovi 2 ako hlavnému dlžníkovi, lebo na odporcu 2 s vlastníckym právom prešla povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou. Odporca 1 ručí za splnenie tohto záväzku navrhovateľovi v súlade s ustanovením článku VIII bod 6 dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov. Konateľ odporcu 2. X. R. na pojednávaní vypovedal (čl. 118-119), že predmety nebytového nájmu získal odporca 2. do vlastníctva kúpnopredajnou zmluvou od odporcu 1. v roku 2008. Ako kupujúci nemal žiadnu vedomosť o existencii nájomnej zmluvy v období uzavretia kúpnej zmluvy. Dozvedeli sa o tom až počas realizácie projektu rekonštrukcii a prestavby predmetu nehnuteľnosti. Oslovili predávajúceho na predloženie dokumentácie a to nájomnej zmluvy. Predávajúcim bola predložená nájomná zmluva bez akýchkoľvek dodatkov. Keďže na predmet nájmu bolo vydané platné stavebné povolenie, vyzvali pôvodného navrhovateľa na vypratanie nebytových priestorov. Pri vzájomnej komunikácii nikdy nebola oznámená existencia dodatku č. 1 k nájomnej zmluve a podľa neho ani neexistovala. Existencia nájomnej zmluvy na predmet kúpy mu bola oznámená v roku 2008. V zimnej sezóne 2008/2009 si všimli, že spoločnosť RE-ARCH a.s. (pôvodný navrhovateľ) začala prevádzku. Právna zástupkyňa odporcov 1. a 2. argumentovala, že odporca 2. nie je pasívne vecne legitimovaný, lebo nie je subjektom povinnosti, o ktoré v konaní ide. Odporca 2. v súlade s § 680 ods. 2 nadobudnutím vlastníckeho práva k stavbe, v ktorej sa nachádzali nebytové priestory vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa a bol subjektom, ktorý zmluvu o nájme vypovedal výpoveďou podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/2990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Pri prechode práv a povinností prenajímateľa nejde o univerzálnu sukcesiu. Dochádza iba k prechodu tých práv a povinností, ktoré sú svojím charakterom priamo zviazané s predmetom nájmu, t. j. nie sú existenčne osamostatnené. To platí predovšetkým ohľadom náhrady za zhodnotenie predmetu

nájmu jeho rekonštrukciou. V kúpnej zmluve sa nenachádzali žiadne dojednania o tom, že odporca 2. prevzal povinnosti akejkoľvek náhrady a podľa názoru oboch odporcov táto povinnosť nevyplýva z nájomnej zmluvy a ani v znení dodatku k nájomnej zmluve. Nedošlo a nemohlo dôjsť k prechodu tejto povinnosti na odporcu 2. s poukázaním na judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10. 9. 2002 sp. zn. , podľa ktorého, ak nedošlo pri uzavretí zmluvy o prevode predmetu nájmu - nehnuteľnosti, v ktorej sa predmet nájmu nachádza, k dojednaniu medzi predávajúcim a kupujúcim o prevzatí povinnosti nahradiť nájomcovi náklady za rekonštrukciu, zhodnotenie predmetu nájmu, nie je možné eventuálny zákonný prechod povinnosti nahradiť zhodnotenie predmetu nájmu v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva na nový subjekt vyvodiť z ustanovenia § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je teda zrejmé, že v takomto prípade nedochádza ku generálnej sukcesii do práv a povinností prenajímateľa.) Vecný rozsah tohto ustanovenia nie je taký široký, aby na ďalšieho vlastníka nehnuteľnosti prechádzali iné povinnosti, než ktoré sú obsahom nájomného vzťahu zo zákona. Rovnako k tejto problematike zaujal stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie zo dňa 26. 2. 2013 sp. zn. , podľa ktorého nájomca nemá právo na zaplatenie odplaty za rekonštrukčné práce voči novému vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza predmet nájmu podľa § 667 ods. 1 a 680 ods. 2 a 3 a ani na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že vlastník nehnuteľnosti nie je pasívne legitimovaným účastníkom v spore). Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že zo strany pôvodného vlastníka boli ním vynaložené náklady uznané ako účelné a že zo strany pôvodného vlastníka boli vopred schválené. Nebolo možné túto odplatu priznať navrhovateľovi ani titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pretože navrhovateľ nezhodnotil nehnuteľnosť prenajatú odporcom ako novým vlastníkom nehnuteľnosti. Ak by vzniklo bezdôvodné obohatenie tak len na strane pôvodného vlastníka. V tomto konaní bolo poukázané na § 682 ods. 2 upravujúci prechod práv a povinností na nadobúdateľa prenajatej veci vo všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy, že dopadá aj na vzťahy, ktoré riešia prenájom nebytových priestorov. Zvláštna právna úprava tohto nájomného vzťahu nachádzajúca sa v zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v nadväznosti na ustanovenie § 720 neobsahuje špeciálne ustanovenie o dôsledkoch zmeny vlastníka prenajatej veci za trvania nájomného vzťahu. Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatým nebytovým priestorom za trvania nájomného vzťahu vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Na nadobúdateľa neprechádzajú všetky práva a povinnosti prenajímateľa, najmä peňažné pohľadávky, dlhy prenajímateľa vzniknuté za trvania pôvodného nájomného vzťahu, práva a povinnosti prenajímateľa vzniknuté v súvislosti so zmenami prenajatej veci vykonaným nájomcom za trvania pôvodného nájomného vzťahu bez súhlasu prenajímateľa. Vyššie uvedené je dôvod na zamietnutie návrhu voči odporcovi 2. Ak by súd dospel k záveru, že je daná pasívna a vecná legitimácia na strane odporcu v 2., tento sa v celom rozsahu pripája k námietkam uplatňovaným odporcom 1. a návrh voči nemu žiada v celom rozsahu zamietnuť. Obaja odporcovia považujú dojednanie obsiahnuté v článku VIII bod 3 dodatku č. 1 za neplatné v časti dojednania o daň z pridanej hodnoty v sume 22.073,95 eur v zhode s konštatovaním Krajského súdu v Žiline pre rozpor tohto dojednania so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie je absolútne neplatné pre jeho rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 v spojení s § 39 OZ, respektíve nepožíva právnu ochranu v zmysle § 265 nakoľko je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Odporca 1. a následne odporca 2. ako prenajímateľ bol pod hrozbou sankcie vylúčený z možnosti ukončenia nájmu pred uplynutím dohodnutej doby, hoci mu táto možnosť vyplývala priamo z právnych predpisov (napr. ak by mu nájomca neuhrádzal nájomné, alebo by užíval predmet nájmu v rozpore so zmluvou). Nájomný vzťah v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov je vo vzťahu k špeciálnym právnym predpisom a má prednosť. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 28. 2. 2007 dojednanie, ktoré vylučuje jednostranné ukončenie zmluvy, je v rozpore s dobrými mravmi. Takáto dohoda vylučuje možnosť ukončenia zmluvy aj v prípade flagrantného porušenia zmluvy niektorým z účastníkov a znamenal by, že druhý účastník je nútený po dlhú dobu zotrvávať v takomto záväzkovom vzťahu bez možnosti obrany svojich práv. Podstatnou črtou nájomného vzťahu je dočasnosť. V prípade, ak bol nájom dojednaný na určitý čas nájom zanikne uplynutím tohto času. V prípade nájmu dojednaného na dobu určitú v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov možno odchylne od ustanovení zákona dohodnúť dĺžku a plynutie výpovednej doby. Nájom dojednaný na dobu určitú preto možno vypovedať iba z dôvodov taxatívne vymedzených v ods. 2 a 3 § 9 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Táto právna úprava je kogentná. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len vtedy, ak ju neupravuje osobitný zákon. Povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, na zaplatenie ktorej malo navrhovateľovi vzniknúť právo v čase skončenia nájomného vzťahu výpoveďou nie je možné považovať za dojednanie súladné so zmyslom a účelom právnej úpravy nájmu nebytových

priestorov a obsiahnutej v § 9 ods. 2 a ods. 3 tohto zákona. Výpoveď zmluvy predstavuje právo a nárok na zmluvnú pokutu bol viazaný na plnenie práva s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Výkon práva nie je možné sankcionovať zmluvnou pokutou. Kto vykonáva svoje právo, týmto výkonom nikomu neubližuje. Výkon práva nie je protiprávnosťou a výkonom práva sa nespôsobuje škoda. Ak účelom dojednania obsiahnutého v článku VIII bod 3 dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov malo byť zabezpečenie trvania nájmu po celú dojednanú dobu, čo obaja odporcovia popierajú, bolo by účelom tohto ustanovenia neumožniť prenajímateľovi realizovať právo ukončiť nájomný vzťah pred uplynutím dojednanej doby pod hrozbou vysokej finančnej sankcie. Právo prenajímateľa vyplýva z kogentnej právnej normy (§ 9 ods. 2 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 18. 10. 2011 pokiaľ odvolací súd videl zmarenie účelu žalobcom zakladajúce právo na vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu v tom, že žalobca zmluvu vypovedal, potom je v rozpore s ustálenou judikatúrou stanovené, že išlo o zabezpečenie výkonu práva, ktoré žalovanému zo zákona patrilo. Dojednania obsiahnuté v článku VIII ods. 3 zmluvy o nájme v znení dodatku č. 1 považujú za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a navrhujú, aby mu bola odobratá právna ochrana pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Dobré mravy sú pojmom právnym, sú súčasťou právneho poriadku. Jedine sudca môže určité konanie subsumovať pod právne normy. Ide o problém právny a nie skutkový. Použitie ustanovenia § 3 ods. 1 nie je možné vylúčiť na základe úvahy, že taký výkon práva, ktorý je v súlade so zákonom, je vždy v súlade s dobrými mravmi. K interpretačnému významu ustanovenia § 3 ods. 1 Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že nútiť subjekt, aby nevykonal svoje právo pod hrozbou sankcie je samo o sebe v rozpore s právom. Využitie oprávnenia vyplývajúce zo zmluvy alebo zo zákona nemôže byť sankcionované. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 7. 6. 2012 z ústavného hľadiska neobstojí taký reštriktívny výklad príslušných ustanovení právnych predpisov upravujúcich záväzkovoprávne vzťahy, ktorý v konečnom dôsledku znemožňuje jednému z účastníkov zmluvného vzťahu tento vzťah ukončiť aj napriek tomu, že tento zjavne prejavuje vôľu príslušný zmluvný vzťah ukončiť. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale aj poskytuje ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračuje zásada zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahov. Týmto ustanovením sa potiera tzv. šikanovanie, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa určeného obchodným záväzkom, ale ide o snahu jednej strany výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Nemožno sa uspokojiť s konštatovaním, že zákon nebol porušený, lebo by išlo o formalistický prístup k spravodlivosti (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 21. 8. 2003). Podľa nálezu ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 7. 5. 2009 súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. Zásada zmluvnej voľnosti je modifikovaná účelom a zmyslom sankčného a motivačného mechanizmu inštitútu zmluvnej pokuty. Porušenie zásad poctivého obchodného styku pri uplatnení zmluvnej pokuty je nevyhnutné skúmať vždy vo väzbe na konkrétne okolnosti na zásadu riadneho a včasného plnenia záväzku a posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v príslušnom období aj vtedajšiemu postaveniu. Odporcovia sa nestotožňujú s právnym posúdením, že v danom dojednaná zmluvná pokuta zabezpečovala splnenie povinnosti na strane odporcov zotrvať v nájomnom vzťahu počas dojednanej doby. Dojednaním o zmluvnej pokute je možné zabezpečiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti a nie splnenie zmluvy ako celku. Zabezpečovanou povinnosťou môže byť teoreticky akákoľvek zmluvná povinnosť, avšak len za predpokladu, že je v dojednaní o zmluvnej pokute takáto povinnosť jednoznačne určená s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 18. 10. 2011. Súdna prax vykladá požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti dojednania o zmluvnej pokute tak, že vôľa premietnutá do dojednania o zmluvnej pokute je určitá a zrozumiteľná, pokiaľ je objektívne pochopiteľná a túto vôľu môže bez rozumných pochybnosti o jej obsahu adekvátne vnímať. Zrozumiteľnosť prejavu vôle vyžaduje, aby uskutočnený právny úkon bol formulovaný spôsobom umožňujúcim druhej zmluvnej strane zoznámiť sa s ním a vnímať jeho vyjadrenie vo forme pre ňu pochopiteľné. Dojednanie nie je zrozumiteľné pokiaľ zmluvné strany nedosiahli jasné vyjadrenie svojej vôle. Určitosť prejavu vôle vyžaduje, aby aspoň výkladom podľa zákonných pravidiel bolo zistiteľné, aký obsah má byť vyjadrený a čo konkrétne predmetom dojednania. Dojednanie je potom neurčité, pokiaľ sa zmluvným stranám nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť. Odporcovia poukazujú na neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25. 11. 2010 sp. zn. , v ktorom bolo jednoznačne konštatované, že zmluvná pokuta výslovne naviazaná na

zrušenie alebo iné ukončenie zmluvy ako právnej skutočnosti, nie však na porušenie povinnosti je neprípustná. Ak bol žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu len za predpokladu, že využije svoje právo vypovedať alebo inak ukončiť zmluvu je záver o tom, že takéto dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné v súlade s rozhodovacou praxou, napríklad: uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 12. 12. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 26. 3. 2014, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 22. 11. 2011. Dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a tým pre rozpor so zákonom; respektíve, že by mu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku mala byť odopretá právna ochrana. Náhrada, ktorú navrhovateľ požaduje pozostáva z troch čiastkových nárokov: majetkovej škody, ušlého zisku a ocenenie práva opcie. Na mieste je aplikácia ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka o uplatnení moderačného práva, nakoľko žalobcom uplatňovaná pokuta je neprimeraná. Dojednaná výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje kedy dôjde alebo došlo k ukončeniu nájmu s poukázaním na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 8. 12. 2010, z ktorého vyplýva, že pri úlohách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva by sa mal súd zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami prípadu a mal by prihliadať nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti ale aj na iné skutočnosti. Napríklad na hospodársku povinnosť zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, ako aj na skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k vzniku škody. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o výške ním tvrdenej škody. Ani jeden z predložených listinných dôkazov navrhovateľom nebol spôsobilý zobjektívniť výšku nároku uplatneného žalobou a iné dôkazné prostriedky žalobca nepredložil a nenavrhol vykonať. Občianske súdneho konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je v § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku naopak neustanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia, a povinnosť tvrdenia preukázať. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o majetkovej škode týkajúcej sa nákladov na rekonštrukciu, respektíve hnuteľné veci, najmä nepreukázal súhlas s vykonaním stavebných úprav. V článku VII bod 9 zmluvy sa uvádza, že nájomca je oprávnený vykonať následné stavebné úpravy nebytového priestoru len na základe písomného súhlasu prenajímateľa. Náklady spojené s následnými stavebnými úpravami znáša výlučne nájomca. Za následné stavebné úpravy sa považujú stavebné úpravy vykonané po 1. 12. 2004. Navrhovateľ nepreukázal, či práce boli vykonané na základe súhlasu daného v dodatku č. 1, a práce boli vykonaní do 1. 12. 2004. Potom je nevyhnutné posudzovať ustanovenie článku VIII ods. 3 zmluvy o nájme v znení dodatku č. 1 ako dojednanie v rozpore so zákonom, respektíve s dobrými mravmi a súčasne neurčité, keďže tieto dve ustanovenia zmluvy si vzájomne odporujú. Navrhovateľ nepreukázal hodnoverným spôsobom výšku ním tvrdením investícií, lebo krycí list rozpočtu bez uvedenia dátumov a prehľad cien, materiálov a prác zo softvérového programu Cenkros nemôže byť dôkazom o výške vynaložených investícií a o tom, že k nim skutočne došlo. Nie je preukázané, že k realizácii rekonštrukcie vôbec došlo a kedy. Navrhovateľ nezohľadnil opotrebenie užívaním predmetu nájmu od vykonania úprav do skončenia nájomného vzťahu. Neunesenie dôkazného bremena by malo byť určujúce aj z pohľadu aplikácie ustanovenia § 667 Občianskeho zákonníka, či vôbec navrhovateľovi mohlo vzniknúť právo na náhradu nákladov, pretože v súlade s dojednaním obsiahnutým v zmluve, následné práce mohol vykonávať len s písomným súhlasom prenajímateľa s prenajímateľ nebol povinný poskytnúť navrhovateľovi žiadnu náhradu za práce vykonané po 1. 12. 2004. Ide o vzájomne rozporné ustanovenia, čo spôsobuje neurčitosť a zmätočnosť obsiahnutých dojednaní a ich posúdenie ako neplatných. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o výške ceny hnuteľných vecí, ktoré mali byť prevedené do vlastníctva prenajímateľa pri zániku nájmu, lebo nebolo preukázané ich nadobudnutie navrhovateľom, ich hodnota ku dňu zániku nájmu v súlade s § 442 a že sa v predmete nájmu nachádzali a niektorý z odporcov nadobudol k týmto hnuteľným veciam vlastnícke právo. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že by mal byť ušlý zisk určený až do 1. 6. 2024. Ušlým ziskom sa nemôže odškodňovať budúca škoda (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21. 12. 2009). Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno práva na automatické predĺženie nájmu (opcia). Dojednanie opcie je absolútne neplatné podľa § 37 OZ, lebo nie je zrejmé, z čoho vyplýva iba právo navrhovateľa, ktorému by korelovala povinnosť prenajímateľa, teda nie právo prenajímateľa, či obojstranné právo a povinnosť. Nie je možné, aby navrhovateľovi vznikla akákoľvek škoda. Žalobný petit je nevykonateľný, keďže v prípade ručiteľského záväzku nemôže ísť o pasívnu solidaritu. Súdnym

rozhodnutím nemožno vysloviť povinnosť obom odporcom zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne v prípade, že základom je právny vzťah ručenia (judikát publikovaného v zbierke Stanoviská rozhodnutí č. 2/1968). Svedok O. B. (bývalý člen predstavenstva odporcu 1., čl. 150) vypovedal, že situácia bola rovnaká ako v predchádzajúcom súdnom konaní sp. zn. . Prvá garantovaná mala problémy obdobne ako Novácke chemické závody. Jediný kto produkoval zisk bola spoločnosť Jasná Nízke Tatry, a.s. (odporca 1.). Mali záujem na udržaní prevádzky, preto v záujme dobrých vzťahov s firmami, s ktorými spolupracovali, im poskytli istoty. Vychádzali z toho, že zmluvné vzťahy neporušia a nebudú mať dôvod pristupovať k zábezpekám. Zmluvu o nájme nebytových priestorov so spoločnosťou RE-ARCH a.s. zo dňa 1. 6. 2004 podpisoval on (svedok) a U.. D. W.. Podpisoval aj dodatok č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 1. 6. 2004, ktorý dodatok bol podpísaný v deň ako je uvedený 25. 1. 2005. Účel uzavretia dodatku bol v tom, že obchodní partneri požadovali zábezpeky vzhľadom na vývoj v spoločnosti a ochranu svojich investícií. Riadenie spoločnosti prebiehalo tak, že operatívne ju riadil manažment na čele s generálnym riaditeľom a ďalšími riaditeľmi. Na ich odporúčanie potom pristupovali k určitým krokom. Nikdy to nebolo naopak. Podpisovali zmluvy a vstupovali tým do zmluvných vzťahov a to vždy predseda predstavenstva a jeden člen predstavenstva. Preto sú tam ich podpisy. Nevedel sa vyjadriť, či pri uzavretí dodatku č. 1 k zmluve o nájme už boli investície vynaložené, alebo sa plánovali do budúcna zo strany spoločnosti RE- ARCH a.s. Poukázal na to, že v Prvej garantovanej mali 35000 akcionárov, ktorí sa báli o svoje peniaze. Navyše boli predané aj lístky a nemohlo sa stať, aby neboli prevádzkované sociálne zariadenie, bufety a podobne. Nevedel, kto konkrétne pripravoval dodatok k zmluve o nájme. Určite pred uzavretím dodatku k zmluve sa zaoberali obsahom dodatku. Aj keď podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov RE-ARCH a.s. bol oslobodený na čas od platenia nájomného, lebo na vlastné náklady realizoval rekonštrukciu hygienických zariadení, predpokladal, že to nepokrylo výšku jeho investícii a preto bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o nájme. Dodatkom k zmluvám sa napráva to, čo nebolo dotiahnuté v pôvodnej zmluve. V začiatkoch povymieňali na sociálnych zariadeniach nejaké menšie veci, potom následne investovali viac. Svedok O.. X. I. (bývalý predseda predstavenstva odporcu 1., čl. 151) vypovedal, že dodatok č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 1. 6. 2004 podpisoval za Jasnú Nízke Tatry, a.s. ako predseda predstavenstva. S istotou nevedel povedať, či tento dodatok k zmluve bol podpísaný v deň, ktorý je tam uvedený 25. 1. 2005, lebo táto zmluva bola predkladaná spoločnosťou RE-ARCH a.s. a už tam boli tri podpisy. On to podpisoval posledný. Ostatní to podpísali ráno, on v ten istý deň poobede, alebo na ďalší deň, keďže sa to podpisovalo v čase konania predstavenstva Jasná Nízke Tatry, a.s. (odporcu 1.). Účelom uzavretia dodatku č. 1 k nájomnej zmluve bola prolongácia nájomnej zmluvy, o čo mal záujem RE-ARCH a.s. Chceli investovať ďalšie peniaze. Ukazovali mu dokumenty k ich podnikateľskému zámeru. Jeden z nich sa vyjadril, že nepotrebujú požičať peniaze, že náklady budú znášať sami. Dodatok bol uzavretý aj na ochranu ich investícií. O tomto vedel niekoľko týždňov vopred od pána O. B. a všetko si verifikoval u W. D., ktorého zastupoval ako advokát v trestnom konaní, lebo bol vo väzbe a mal záujem, aby nebola ohrozená zimná sezóna. Nevedel, kto vyhotovoval znenie dodatku č. 1 nájomnej zmluvy. Podľa neho dohodnuté čiastky dodatku č. 1 zahŕňajú už vynaložené investície, ako aj plánované investície po dobu prolongácie nájomnej zmluvy. Okrem výsluchu štatutárov účastníkov konania a svedkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čísla listu, ďalej iba čl. 1 - 639, najmä fotokópiou faktúry č. 2009/71 čl. 6, fotokópiu listiny označenej vrátenie faktúry odporcom 2. čl. 6/rub, fotokópiou listiny vrátenia faktúry odporcom 1. čl. 7, fotokópiou výzvy na úhradu finančnej náhrady pôvodného navrhovateľa odporcovi 1. čl. 7/rub, fotokópiou zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 6. 2004 čl. 8-12, fotokópiou dodatku č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 1. 6. 2004, zo dňa 25. 1. 2005 čl. 13-16, fotokópiou výpovede nájomnej zmluvy čl. 21, výpismi z obchodného registra účastníkov konania zverejnenými na internete čl. 22-38, odporom odporcu 1. proti platobnému rozkazu čl. 47-53, odporom odporcu 2. proti platobnému rozkazu čl. 62-67, fotokópiou zápisu o odovzdaní a prevzatí kľúčov a hnuteľného majetku bufetu na vrcholovej stanici kabínkovej lanovky Otupné, časť Brhliská v obci Demänovská Dolina čl. 71, písomným vyjadrením bývalého predsedu predstavenstva odporcu 1. O.. X. I. čl. 79, overenou fotokópiou dodatku č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 1. 6. 2004, zo dňa 25. 1. 2005 čl. 83-86, fotokópiou dohody o urovnaní z 15. 11. 2007 medzi odporcom 1., pôvodným navrhovateľom a Nováckymi chemickými závodmi, a.s. čl. 87-100, fotokópiou výzvy na vypratanie nebytových priestorov z 25. 9. 2006 čl. 102, fotokópiou odpovede na výzvu na vypratanie nebytových priestorov čl. 103-104, fotokópiou výzvy na vypratanie nebytových priestorov z 9. 5. 2007 čl. 105, fotokópiou odpovede na výzvu na vypratanie nebytových priestorov čl. 106-107, fotokópiou výzvy na uzatvorenie nájomnej zmluvy z 28. 12. 2006 na sociálne zariadenia čl. 108, fotokópiou odpovede na výzvu z 2. 1. 2007 čl. 109, fotokópia listiny označenej termín rokovania vo veci uzatvorenia zmluvy na prenájom sociálnych zariadení z 9. 1. 2007 čl. 110, fotokópiou listiny označenej termín jednania vo veci uzatvorenia zmluvy z 9. 1. 2007 čl. 111,

listina označená odovzdanie kľúčov od predmetu nájmu z 29. 10. 2009 čl. 112, fotokópie podacieho hárku a doručenky doporučenej zásielky z čl. 113, faxové oznámenie A.. O. B. čl. 114, fotokópia doplnenia podkladov k trestnému oznámeniu odporcu 1. čl. 130, fotokópia trestného oznámenia odporcov 1. a 2. čl. 131-133, fotokópia doplnenia trestného oznámenia čl. 135, výpis z obchodného registra odporcu 1. - aktualizácia zverejnený na internete čl. 136-148, fotokópia informácie k sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí veci v trestnom konaní čl. 172, fotokópia uznesenia Krajskej prokuratúry Žilina -4 čl. 173-176, písomné vyjadrenie pôvodného navrhovateľa prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu čl. 177-178, fotokópia o stave trestného konania čl. 180, fotokópiou správy o stave trestného konania čl. 183, fotokópiou správy o stave trestného konania čl. 187, rekapituláciou nákladov na bufet Brhliská čl. 194, krycieho listu rozpočtu čl. 195-197, súpis hnuteľných vecí čl. 198, tržby čl. 199, správa Obecného úradu Demänovská Dolina z 2. 6. 2006 čl. 200, fotokópia žiadosti o potvrdenie odporcu 1. Obci Demänovská Dolina z 1. 6. 2006 čl. 201, vyjadrenie odporcu 1. prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne čl. 202-217, fotokópia kúpnej zmluvy medzi odporcom 1. a odporcom 2. čl. 222-227, písomné vyjadrenie navrhovateľa prostredníctvom splnomocneného zástupcu čl. 242-256, fotokópia žiadosti o súhlasné stanovisko k nájmu nebytových priestorov a strechy nehnuteľnosti odporcu 2. Obecnému úradu Demänovská Dolina čl. 257-258, fotokópia žiadosti o potvrdenie - informácie odporcu 2. Obecnému úrad Demänovská Dolina z 10. 2. 2012 čl. 259, správa Obce Demänovská Dolina odporcovi 2. z 22. 2. 2012 čl. 260, písomné vyjadrenie odporcu 1. prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne z 19. 3. 2012 čl. 279-290, výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti BAUKING, s.r.o. zverejnenom na internete čl. 312, fotokópiou zmluvy o postúpení pohľadávok medzi odporcom 2. a obchodnou spoločnosťou BAUKING, s.r.o. čl. 314-317, výpisom z obchodného registra odporcu 2. - aktualizácia čl. 339-340, čl. 374-377, vyjadrením navrhovateľa prostredníctvom splnomocneného zástupcu čl. 350-355, vyjadrením odporcu 1. prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne čl. 356-373, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa čl. 470 - 486, výtlačkom prehľadu nájomného za roky 2005 - 2009 číslo listu 489, výtlačkom tržieb za roky 2005 - 2009 číslo listu 490, výtlačkom ceny práce zamestnancov za roky 2005 - 2009 čl.491, výtlačkom energie, vodného - stočného za roky 2005 - 2009 čl., výtlačkom podkladu pre výpočet nákladov na zamestnancov za roky 2005 - 2009 čl.493, znaleckým posudkom číslo 1/2015 súdneho znalca U.. P. S. čl. 581 - 611, aktualizáciou výpisu z obchodného registra odporcu zverejneného na internete čl. 637 - 639. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané: § 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 (2)Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva (veta prvá a druhá).

§ 261 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 (1)Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolností, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. ( medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. § 266 (1)Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený známy alebo jej musel byť známy. (2)V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba s postavením osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktoré sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3)Pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. § 265 Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. § 35 (2)Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. § 3 (1)Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

§ 544 Občianskeho zákonníka, ďalej iba (1)Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2)Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

524

(1)Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2)S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. § 680 (2)Ak dôjde k zmene vlastníctva prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. (3)Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvy iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; § 720 Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. § 1 zákona č. 116/1990 Zb. v znení účinnom do 30. 6. 2004 Z. z. a v znení podľa neskorších právnych predpisov (nezmenené) Tento zákon sa vzťahuje a/ na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; b/ na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na užívanie na nebytové účely. § 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (1)Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). (2)Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. (3)Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na určitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera (veta prvá). (4)Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná. § 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení účinnom do 30. 6. 2004 (2)Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený. ( sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa ods. 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná. § 9 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (1)Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. (2)Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím doby ak písm. f/ bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor.

Navrhovateľ trval na písomne podanom návrhu a na všetkých dôvodoch v ňom uvedených. Odporcovia 1. a 2. žiadali návrh zamietnuť. Pôvodný navrhovateľ RE-ARCH a.s., so sídlom v Bratislave 2 - Ružinov 821 05, Farebná 15-17, IČO: 35 785 233 (v postavení nájomcu) bol ku dňu uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov a dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov podnikateľom - právnickou osobou (§ 2 ods. 2 písm. a/ , rovnako ako odporca 1. (v postavení prenajímateľa), čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Nerobili sporným, že ich záväzkový vzťah zo zmluvy o nájme nebytových priestorov sa týkal ich podnikateľskej činnosti. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 1. 6. 2004 uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov odporca 1. v postavení prenajímateľa, (vtedy s obchodným menom Jasná Nízke Tatry, a.s.) a pôvodný navrhovateľ v postavení nájomcu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú 10 rokov od 1. 6. 2004 do 1. 6. 2014 s právom opcie na pokračovanie nájmu na ďalších 10 rokov. Prenajímateľ (odporca 1.)

ako vlastník nebytového priestoru - bufetu nachádzajúceho sa na vrcholovej stanici kabínkovej lanovky Otupné, v obci Demänovská Dolina prenechal nebytový priestor nájomcovi - pôvodnému navrhovateľovi na dočasné užívanie a nájomca sa zaviazal za tieto nebytové priestory platiť dohodnuté nájomné. Účelom nájmu nebytových priestorov bolo ich užívanie na predaj obchodného, potravinárskeho tovaru, pamiatkových predmetom a poskytovanie reštauračných služieb bufetového charakteru v súlade s rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy na úseku hygieny a Obecného úradu Demänovská Dolina. Odporca 1. robil spornou platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov pre neurčitosť predmetu nájmu s poukázaním na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Na základe predloženej zmluvy, výpovedí svedkov, ostatných listinných dôkazov a následného správania účastníkov zmluvného vzťahu mal súd preukázané, že predmet nájmu je dostatočne určitý a zmluvným stranám bolo zrejmé a známe, že predmetom nájmu je bufet vo vrcholovej stanici kabínkovej lanovky Otupné v Demänovskej Doline, keďže všetkým boli známe miestne pomery, vedeli kde je vrcholová stanica kabínkovej lanovky Otupné v Demänovskej Doline. Presnejšie vo vrcholovej stanici 4 kabínkovej lanovej dráhy (KLD) - Brhliská na Otupnom súp. č. 107, na pozemku parc. č. 2919/2 zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie B. B., (vtedy Katastrálne úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš). Do súdneho konania sp. zn. odporca 1. nikdy nerobil spornou platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov vo vzťahu k určitosti predmetu nájmu a svedčí tomu aj správanie účastníkov po uzavretí zmluvy (napríklad výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 27. 8. 2009) odporcu 2. pôvodnému navrhovateľovi (čl. 21); ďalej zápis o odovzdaní a prevzatí kľúčov a hnuteľného majetku bufetu na vrcholovej stanici kabínkovej lanovky Otupné, časť Brhliská, v obci Demänovská Dolina medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom 2. z 11. 12. 2009 čl. 71; dohoda o urovnaní uzavretá dňa 15. 11. 2007 (čl. 87-101) medzi odporcom 1., Nováckymi chemickými závodmi, a.s. a pôvodným navrhovateľom dňa 15. 11. 2007, v ktorej sa uvádza, že predmetom tejto dohody nie sú právne vzťahy medzi odporcom 1. a pôvodným navrhovateľom založené na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov (v znení všetkých jej dodatkov), predmetom ktorej je využívanie nebytových priestorov odporcu 1. - bufetu na vrcholovej stanici kabínkovej lanovky „Otupné“ v Demänovskej Doline (umiestnený v stavbe VS KLD) súp. č. 107, zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie B. B., na parcele č. 2919/2 (čl. 92). Práve odporca 1. opakovane vyzýval pôvodného navrhovateľa na vypratanie nebytových priestorov 25. 9. 2006 a 9. 5. 2007 (čl. 102, 105) a to bufetu nachádzajúceho sa na vrcholovej stanici kabínkovej lanovky Otupné - Brhliská, v Demänovskej Doline, v stavbe súp. č. 107, na parcele č. 2919/2, katastrálne územie Demänovská Dolina, na liste vlastníctva č. 11. Súd nezistil žiadny rozpor prejavu vôle nielen v okamihu uzatvárania zmluvy o nájme, ale aj vzhľadom s prihliadnutím na správanie sa zmluvných strán aj po uzavretí zmluvy. Odporca robil spornou platnosť zmluvy pre absenciu súhlasu obce podľa § 3 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v znení účinnom do 30. 6. 2004 (ku dňu uzavretia zmluvy 1. 6. 2004). Podľa ktorých ustanovení (účinných do 30. 6. 2004) sa nebytové priestory prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené a miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb bolo možné prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru, to je obce. Iba pokiaľ národný výbor

- obec do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodol, predpokladalo sa, že súhlas bol udelený. Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru - obce, je neplatná. Navrhovateľ preukázal, že požiadal o súhlas obec dňa 5. 5. 2004 predchádzajúci uzavretiu nájomnej zmluvy pred 1. 6. 2004 (čl. 257). Keďže obec do 15 dní od prijatia žiadosti nerozhodla, predpokladá sa, že súhlas bol udelený. Odporcovia sa preukazovali len potvrdením obce Demänovská Dolina zo dňa 2. 6. 2006, že obec Demänovská Dolina nedala súhlas na povolenie bufetových služieb odporcovi 1. a o takýto súhlas ani nebolo požiadané odporcom 1., čo bola odpoveď na žiadosť odporcu 1., či odporca 1. v roku 2004 žiadal o súhlas s prenajatím priestorov vrcholovej stanice kabínkovej lanovky Brhliská na účely prevádzky reštauračných, pohostinských a doplnkových predajných služieb inej organizácii. Legislatívna zmena - zákon č. 350/2004 Z. z. neobsahuje klauzulu tzv. nepravej retroaktivity, že ustanoveniami nového zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely. Platí ústavný princíp, že právne normy pôsobia zásadne do budúcna a nie do minulosti - princíp aretroaktivity. Výnimku z tohto princípu musí právny predpis výslovne stanoviť. Preto by nájomca nemohol nadobudnúť práva, pokiaľ boli v rozpore s právnym predpisom účinným v čase uskutočnenia právneho úkonu. Predchádzajúci súhlas obce sa vyžadoval len na prenajatie tých nebytových priestorov, ktoré sú stavebne (nie zmluvne) určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. Charakter nebytového priestoru, ako určeného na prevádzkovanie obchodu a služieb, nebol medzi účastníkmi sporný a nie je ani v rozpore s ustanovením § 43c ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovenie bolo účinné aj

ku dňu uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov. Keďže navrhovateľ preukázal požiadanie o predchádzajúci súhlas obce na prenajatie nebytových priestorov, určených na prevádzkovanie obchodu a služieb, je zmluva platná. Medzi účastníkmi bolo sporné, či došlo k uzavretiu dodatku č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 1. 6. 2004 dňa 25. 1. 2005. Navrhovateľ tvrdil, že k uzavretiu zmluvy došlo a odporcovia tvrdili, že k uzavretiu dodatku zmluvy nedošlo, predovšetkým preto, že odporca 1. takúto zmluvu neeviduje a navrhovateľ nepredložil jej originál. Navrhovateľ predložil súdu overenú fotokópiu dodatku č. 1 k zmluve o nájme čl. 83 - 86, ktorá fotokópia listiny bola osvedčená notárkou JUDr. Zuzanou Grófikovou, v Bratislave dňa 26. 1. 2010. Za nájomcu podpísal dodatok k zmluve predseda predstavenstva pôvodného navrhovateľa W. M. (štatutár) a člen predstavenstva pôvodného navrhovateľa A. M. (štatutár). Predseda predstavenstva pôvodného navrhovateľa W. M. to potvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní. Za odporcu 1. ako prenajímateľa podpísali dodatok k zmluve o nájme štatutári: predseda predstavenstva O.. X. I.Č. a člen predstavenstva A.. O. B.. Obaja boli vypočutí ako svedkovia a potvrdili, že zmluvu podpísali. Okrem výpovede svedkov a overenej fotokópie dodatku k zmluve preukazuje jej existenciu aj dohoda o urovnaní uzavretá dňa 15. 11. 2007 medzi pôvodným navrhovateľom, odporcom 1. a Nováckymi chemickými závodmi, a.s., v ktorej dohode sa uvádza, že jej predmetom nie sú výlučne právne vzťahy medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom 1., založené na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení všetkých jej dodatkov, predmetom ktorej je využívanie nebytových priestorov - bufetu na vrcholovej stanici kabínkovej lanovky Otupné v Demänovskej Doline umiestnený v stavbe súp. č. 107, zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie B. B., postavené na parcele č. 2919/2, na predaj obchodného, potravinárskeho tovaru, pamiatkových predmetov a poskytovanie reštauračných služieb bufetového charakteru. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že došlo k podpísaniu dodatku č. 1 k zmluve o nájme štatutármi odporcu 1. a pôvodného navrhovateľa. Nemení to ani korešpondencia medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom 1. po 25. 1. 2005: pôvodného navrhovateľa z 2.1. 2007, 9. 1. 2007, odporcu z 28. 12. 2006 a 9. 1. 2007 (čl. 108-111), v ktorých si dohadovali termín prejednania užívania sociálnych zariadení odporcu 1. na Brhliskách (i ostatných sociálnych zariadení v priestoroch vrcholovej stanice na Rovnej holi, bývalej údolnej stanici dvojsedačkovej lanovky na Záhradkách a Otupnom). Podľa dodatku č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 1. 6. 2004 sa v preambule dodatku uvádza, že sa dopĺňa článok II. o ďalší predmet nájmu uvedený v článku II. dodatku, mení a dopĺňa sa článok VII. - ďalšie dojednania, mení a dopĺňa sa článok VIII. - skončenie nájmu. V časti preambula I. (čl. 83) dodatku k zmluve sa uvádza, že článok II. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 6. 2004 - predmet nájmu sa dopĺňa nasledovne s tým, že článok III. až článok VIII. tohto dodatku sa týkajú iba toho predmetu nájmu, ktorý je definovaný v tomto dodatku. Preambula zmluvy nemá normatívne účinky, hoci aj objasňuje to, čo v zmluve uvedené nie je. V dodatku č. 1 k zmluve o nájme bol uvedený predmet nájmu sociálne zariadenie - záchody v lokalite Otupné - Brhliská, v budove vrcholovej stanice 4 KDL Demänovská Dolina, ktoré je vlastníctvom prenajímateľa (odporcu 1.) a prenajímateľ ho prenecháva nájomcovi (pôvodnému navrhovateľovi) do nájmu. V článku III. je dojednaný účel nájmu, ktorým je, aby nájomca mohol riadne v súlade so všetkými platnými právnymi predpismi a normami prevádzkovať svoje zariadenie - bufet, ktorý je umiestnený v budove vrcholovej stanice 4 KLD Brhliská, na ktoré má uzavretú platnú nájomnú zmluvu s prenajímateľom. Doba nájmu bola určená do 1. 6. 2014 s právom opcie na pokračovanie nájmu na ďalších 10 rokov. Keďže sociálne zariadenie je miestnosť, respektíve súbor miestností, ktoré boli v budove vrcholovej stanice 4 kabínkovej lanovej dráhy odporcu 1., ktorá je stavebne určenou nebytovou budovou, sú tiež nebytovým priestorom. Teda môže byť predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov. V článku V. sa zmluvné strany dohodli, že vzhľadom na skutočnosť, že sociálne zariadenie neslúži výlučne len pre návštevníkov a hostí nájomcu, ale aj pre návštevníkov a hostí prenajímateľa v jeho zariadeniach a prevádzkach, dohodli sa zmluvné strany na bezplatnom užívaní predmetu nájmu, ktorý je uvedený v článku II. dodatku s tým, že nájomca sa zaväzuje, že bude toto sociálne zariadenie udržiavať v čistote a spôsobilom stave počas zimnej sezóny, teda počas obdobia, kedy prevádzkuje bufet. Podstatnou náležitosťou zmluvy o nájme nebytových priestorov je aj výška a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak zmluva neobsahuje tieto náležitosti, je neplatná (§ 3 ods. 3, 4 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj v znení platnom ku dňu 25. 1. 2005). Dodatok k zmluve rozširuje predmet nájmu o sociálne zariadenie, a súd posúdil vec tak, že došlo k rozšíreniu predmetu nájmu, ale nedošlo k zmene nájomného a odporca sa zaviazal na plnenie udržiavaním sociálneho zariadenia v čistote a v spôsobilom stave počas obdobia, kedy prevádzkuje bufet. Sociálne zariadenia - toalety môžu byť predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov a súd posúdil dodatok č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 1. 6. 2004, uzavretý dňa 25. 1. 2005, ako zmluvu o nájme nebytových priestorov. Neabsentovalo ani určenie výšky, splatnosti nájomného a spôsobu jeho platenia, lebo dodatkom sa len rozšíril predmet nájmu bez dôsledku na zmenu výšky nájomného dohodnutého v

zmluve o nájme nebytových priestorov z 1. 6. 2004. Zmluva je dvojstranný právny úkon a právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Medzi vôľou a jej prejavom musí byť jednota a interpretačné pravidlá pre právne úkony § 266 Obchodného zákonníka uprednostňujú vôľu účastníkov nad jej prejavom. Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, ak tento úmysel strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Odporcovia 1. a 2., najmä odporca 1. robil sporným ustanovenia dodatku č. 1 k zmluve o nájme, hoci ide o dvojstranný právny úkon podpísaný obidvomi zmluvnými stranami. Preto súd pristúpil na výkladové pravidlo v § 266 ods. 2 OBZ, že ak prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení, ktorej bol prejav určený a výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Zmluva o nájme nebytových priestorov sa používa v obchodnom styku a tento pojem je zo zákona č. 116/1990 Zb. Predmet nájmu je určený popisom a lokalizáciou, účel nájmu je vyjadrený, aby mohol nájomca prevádzkovať svoje zariadenie - bufet, mali zmluvné strany vôľu rozšíriť predmet nájmu o sociálne zariadenie. V článku VIII. dodatku k zmluve o nájme sa výslovne uvádza, že skončiť nájom k predmetu nájmu, ktorý je uvedený v článku II. tohto dodatku je možné len z dôvodov, že nájomca napriek písomnej výstrahe užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutými podmienkami, okrem podmienky dohodnutej v článku V. tohto dodatku a nájom sa skončí tiež v prípade, že nájomca nebude môcť užívať hlavný predmet nájmu - bufet. Toto ustanovenie dodatku výslovne smeruje len k predmetu nájmu určeného dodatkom - sociálneho zariadenia podľa článku II. dodatku. Na rozdiel od článku VIII. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 6. 2004 - skončenie nájmu, ktorý sa mení a dopĺňa dodatkom tak, že body 2 a 3 sa nahrádzajú novými bodmi 2 a 3 a dopĺňajú sa nové body 4, 5, 6. Zo žiadneho zo zmluvných dojednaní dodatku nevyplýva, že by sa zmenené ustanovenia článku VIII. vzťahovali len k sociálnemu zariadeniu a nie celému predmetu nájmu podľa bodu VIII. bod 3 dodatku v prípade, ak dôjde k skončeniu nájmu z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a ods. 3 písm. b/ a c/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov alebo na základe iného dôvodu, za ktorý zodpovedá alebo ktorý spôsobí prenajímateľ, zaväzuje sa prenajímateľ uhradiť nájomcovi sumu a/ 3.500.000 Sk plus DPH podľa platnej legislatívy, ak dôjde k skončeniu nájmu do 31. 5. 2014 ako náhradu nákladov, ktoré vynaložil nájomca na rekonštrukciu predmetu nájmu, na zariaďovacie predmety bufetu, zariadenie bufetu, zariadenie terás a sedení bufetu, skladové zásoby a tiež ako náhradu za nemožnosť užívať predmet nájmu v dohodnutej dobe a za nemožnosť využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu. Podľa bodu 4 článku VIII. dodatku sa zmluvné strany dohodli, že ak dôjde k skončeniu nájmu podľa bodu 3, prenajímateľ sa v deň nasledujúci po uplynutí výpovednej doby alebo deň nasledujúci po skončení nájmu stane vlastníkom hnuteľného majetku, ktorý sa nachádza pred a v predmete nájmu - zariaďovacie predmety bufetu, zariadenie bufetu, zariadenie terás a sedení k bufetu, skladových zásob s výnimkou veci zamestnancov, hnuteľných vecí, ktoré nie sú vo vlastníctve nájomcu, ale sú vo vlastníctve dodávateľov (chladiace, mraziace boxy, chladničky, pípy, kávovary, čokomaty, mlynčeky na kávu, propánbutánové fľaše, CO-fľaše, tlakové nádoby). Náhrada za nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam je obsiahnutá vo finančnej náhrade špecifikovanej v bode 3. Z vyššie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že sa nevzťahuje len na predmet nájmu podľa dodatku, to je sociálnemu zariadeniu, ale aj predmetu nájmu podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1. 6. 2004 - bufetu. Podľa bodu 5 článku VIII. dodatku finančná náhrada definovaná v bode 3 je splatná na základe faktúry vystavenej nájomcom po skončení nájmu. Splatnosť faktúry je 15 dní odo dňa vystavenia. V prípade, že faktúra nebude uhradená včas, zaväzuje sa prenajímateľ uhradiť úroky z omeškania vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Podľa bodu 6 článku VIII. v prípade, ak do práv prenajímateľa vstúpi akákoľvek tretia osoba (napríklad z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k predmetu nájmu), ručí súčasný prenajímateľ - Jasná Nízke Tatry, a.s. za vyplatenie náhrady uvedenej v bode 3. Ak nový subjekt uvedenú náhradu nezaplatí v stanovenej dobe, nájomca je po neuhradení náhrady v stanovenej dobe oprávnený obrátiť sa s nárokom na úhradu tejto finančnej náhrady priamo na súčasného prenajímateľa Jasná Nízke Tatry, a.s. a ten je povinný túto náhradu zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia výzvy nájomcu. Tento záväzok na seba preberá súčasný prenajímateľ (odporca 1.) v zmysle § 303 Obchodného zákonníka. Podľa článku IX. všetky články zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 6. 2004 neupravené týmto dodatkom zostávajú v platnosti v pôvodnom znení. Ako už bolo uvedené vyššie zo žiadneho z dojednaní dodatku nevyplýva, že by sa zmenené ustanovenia článku VIII. vzťahovali len k sociálnemu zariadeniu, len preambula dodatku zmluvy, ktorá však nemá normatívne účinky a navyše je v rozpore s tým, čo sa priamo uvádza v dodatku článok VIII. bod 3 písm. a/, bod 4, lebo sa vzťahuje aj na zariaďovacie predmety bufetu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe kúpnej zmluvy medzi odporcom 1. ako predávajúcim a pôvodným odporcom 2. ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Liptovský Mikuláš 10.

7. 2008 (čl. 222-226) došlo k zmene vlastníctva k nehnuteľnosti - stavbe súp. č. 107, na pozemku parc. č. 2919/2, na liste vlastníctva č. XX, Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš, pre katastrálne územie B. B., v ktorej sa nachádzajú aj predmetné nebytové priestory - bufet a sociálne zariadenie. Odporca 2. ako nadobúdateľ vstúpil vo vzťahu k prenajatej veci do právneho postavenia prenajímateľa. Odporca 1. dňa 25. 9. 2006 a 9. 5. 2007 (čl. 102, 105) vyzýval navrhovateľa na vypratanie nebytových priestorov a to aj bufetu nachádzajúceho sa na vrcholovej stanici kabínkovej lanovky Otupné - Brhliská (z dôvodu „užívania bez akéhokoľvek právneho dôvodu“ a neplatnosti nájomnej zmluvy“), s čím pôvodný navrhovateľ nesúhlasil a písomne sa k výzvam na vypratanie vyjadroval 2. 10. 2006 a 17. 5. 2007 (čl. 103-104, 106-107). Nadobúdateľ nehnuteľnosti, v ktorej sú bufet a sociálne zariadenie odporca 2. WEBIS, s.r.o. písomne listom zo dňa 27. 8. 2009 (čl. 21) vypovedal pôvodnému navrhovateľovi nájomnú zmluvu podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb., keďže dňa 16. 7. 2008 príslušný správny orgán vydal právoplatné stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. 7. 2008 na stavbu „prestavba stanice LD na reštauráciu a detské centrum - Brhliská, súp. č. 107 Demänovská Dolina“. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Takáto zmena stavby bráni v užívaní nebytového priestoru a je dôvodom výpovede zmluvy uzavretej na určitý čas. Výpovedná lehota je trojmesačná a ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (§ 12 z. č. 116/1990 Zb.). Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa rieši situácia medzi pôvodným prenajímateľom a nájomcom, ak bola uzavretá platná nájomná zmluva. Zmena stavby, ktorá bráni užívať nebytový priestor, resp. jej odstránenie na základe rozhodnutia príslušného stavebného úradu, je dôvodom pre vypovedanie zmluvy o nájme nebytových priestorov, hoci aj bola uzavretá na dobu určitú (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990Zb.). Právne nástupníctvo podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa týka len práv a povinností typických pre nájomný vzťah, ktoré tvoria jeho pojmové znaky. Medzi nároky, ktoré môže nájomca uplatňovať voči novému vlastníkovi prenajatej veci patria i nároky z vykonanej investície, ktorá bola uskutočnená po dohode nájomcu s pôvodným prenajímateľom. Nemôže s ním byť však spojený prechod takého záväzku, ktorý prekračuje rámec práv a povinností typických pre nájomný vzťah. Pôvodný navrhovateľ a odporca 1. sa dohodli, že v prípade ak dôjde k skončeniu nájmu z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2, ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 116/1990 Zb. alebo na základe iného dôvodu, za ktorý zodpovedá alebo ktorý spôsobí prenajímateľ, zaväzuje sa prenajímateľ uhradiť nájomcovi sumu 3.500.000 Sk plus DPH (viď citáciu článku VIII. 3 písm. a/ dodatku č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 1. 6. 2004). Navrhovateľ skutkovo popísal požadovaný nárok, najmä okolnosti vzniku a jeho výšku v žalobe. Právne posúdenie veci je na súde a účastník nemôže byť nútený právne kvalifikovať svoj nárok. Postačujúce je skutkové vymedzenie, aby mohlo byť podradené pod konkrétnu právnu normu. Právna kvalifikácia navrhovateľa sa pohybovala v rozmedzí zmluvného dojednania za zmarenie investície, zrejme podľa § 269 ods. 2 OBZ, zmluvnej pokuty podľa § 544 a nasl. až odstupné podľa § 355 OBZ. Zmluvná pokuta je prostriedok zabezpečenia záväzku na princípe objektívnej zodpovednosti (v obchodnom práve). Zmluvná pokuta má okrem zabezpečovacej, či prevenčnej funkcie aj reparačnú a sankčnú funkciu. Ustanovenie článku VIII. bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 zmluvy je svojim obsahom najbližšie k zmluvnej pokute ako paušalizovanej náhrade škody. Z jeho obsahu vyplýva, že ide o zabezpečenie hlavného záväzku - nájmu a sú v nej uvedené, pre ktoré dôvody skončenia nájmu pred uplynutím dohodnutej doby nájmu vzniká povinnosť a tomu zodpovedajúce právo na zmluvnú pokutu. Vypovedaním zmluvy dochádza ku skončeniu nájmu. Suma 3.500.000 Sk v sebe podľa dodatku zahŕňa paušalizovanú náhradu škody ako investície navrhovateľa na rekonštrukciu predmetu nájmu, ale aj zariaďovacie predmety bufetu, zariadenie bufetu, zariadenie terás a sedenie bufetu, skladové zásoby, ďalej ušlý zisk ako náhradu za nemožnosť užívať predmet nájmu v dohodnutej dobe a ocenenie opčného práva. Nemôže ísť ani o odstupné podľa § 355 OBZ, ani o nárok podľa § 667 a ani zmluvné dojednanie podľa § 269 ods. 2 pre prípad zániku zmluvy pred dohodnutou dobou nájmu. Svojím obsahom by bola takáto dohoda v rozpore so zákonom, lebo by obchádzala zákon (§ 544 OZ, § 355 atď.). Finančná náhrada 3.500.000 Sk plus DPH je určená jednou čiastkou bez špecifikácie (rozlíšenia) na konkrétne plnenia (1/ náklady na rekonštrukciu, 2/ nemožnosť užívania predmetu nájmu, 3/ nemožnosť využitia opcie). Z rovnakého dôvodu nejde ani o úhradu nákladov na zmenu prenajatej veci (§ 667 , lebo paušálnou čiastkou svedčiacou zmluvnej pokute sú popisované škoda, ušlý zisk a ocenenie práva. Odstupné podľa § 355 je možné dohodnúť v zmluve alebo po uzavretí zmluvy formou dodatku. Na jeho zaplatenie sa môže zaviazať jedna alebo obidve zmluvné strany. Zmluvná strana, ktorá je povinná plniť, má možnosť voľby. K zrušeniu zmluvy môže dôjsť len vtedy, ak strana, ktorá sa zaviazala zaplatiť odstupné, oznámi druhej zmluvnej strane, že využíva toto svoje právo a zaplatí odstupné. Teda ide o prejav vôle zrušiť zmluvu zaplatením odstupného. Zmluva je zrušená splnením druhej z podmienok, na poradí nezáleží, či najskôr zmluvná strana oznámi využitie oprávnenia zrušiť zmluvu alebo najskôr zaplatí odstupné. Medzi účastníkmi nie je sporné a

ani jeden z nich netvrdil súčasné oznámenie o zrušení zmluvy a zaplatenie odstupného. Krajský súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou prvostupňového súdu ako nároku navrhovateľa titulom zmluvnej pokuty. Okresný súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné v časti, kde mal vzniknúť nájomcovi nárok na zmluvnú pokutu pri výkone práva prenajímateľa - odporcu 1 vypovedať zmluvu (výkon práva prenajímateľa). Krajský súd rozdielne vyložil dojednanie článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 ako dohodu zmluvných strán zaisťujúcu splnenie povinnosti prenajímateľa zabezpečiť nájom po dohodnutú dobu, respektíve dodržať dohodnutú dobu nájmu do 31. 5. 2014 (článok IV zmluvy o nájme nebytových priestorov), ako i právo navrhovateľa využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu, teda na vyjadrenie stavu určitej škodovej udalosti, ktorá môže nastať v prípade nedodržania tejto zmluvnej povinnosti. Toto ustanovenie neodporuje ustanoveniu § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že zmluvnou pokutou možno zaisťovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Určujúca je prejavená autonómia vôle zmluvných strán, ktorá vôľa v danom prípade spočívala v zaistení dodržania zmluvne dohodnutej doby trvania nájmu prenajímateľom, čo bolo vyjadrené i odkazom na zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 a ods. 3 písm. b/ a c/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, upravujúce možnosť tak prenajímateľa, ako i nájomcu vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času. Právny názor odvolacieho súdu je pre prvostupňový súd záväzný. Odvolací súd zdôraznil, že zmyslom a účelom zmluvnej pokuty je zaistenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku a je potrebné toto dojednanie vzťahovať práve ku skutočnosti spočívajúcej v porušení zmluvnej povinnosti, ku ktorej sa zmluvná pokuta už zo svojej podstaty vzťahuje. V danom prípade bolo potrebné prihliadnuť k tomu, že samotným účelom zmluvného dojednania článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 bolo viesť zmluvné strany k riadnemu plneniu záväzku, t. j. sankcionovať tú zmluvnú stranu, ktorá sa nesplní svoju povinnosť, t. j. nezabezpečí nájom po dohodnutú dobu, respektíve nedodrží dohodnutú dobu nájmu, pričom náhrada nákladov dohodnutá v článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 zodpovedá paušalizovanej náhrade škody, ktorá vložením investícií navrhovateľovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi vznikla v spojení s nemožnosťou užívania predmetu nájmu za dohodnutú dobu a nemožnosti využitia opcie na ďalšie užívanie predmetu nájmu, pričom táto časť dohody je vyjadrená v sume 3.500.000 Sk a je oddeliteľná od časti dohody DPH. Z textu zmluvy vo väzbe na preukázaný skutkový stav nebolo celkom zrejmé, či právo na zmluvnú pokutu malo vzniknúť pri porušení povinností zmluvy o nájme prenajímateľom, či v dôsledku výkonu jeho práva, bolo na mieste prikloniť sa k výkladu zohľadňujúcemu vyššie uvedené závery, podľa ktorých záväzok vyplývajúci z článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1, ktorý charakterovo je zmluvnou pokutou, uhradiť prenajímateľom nájomcom dohodnutú sumu 3.500.000 Sk + DPH, je sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti prenajímateľa zabezpečiť nájom po dohodnutú dobu, respektíve dodržať dohodnutú dobu nájmu a nie pre výkon práva. Súd považoval zmluvnú pokutu za neplatnú v časti dojednania o dani z pridanej hodnoty (z. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty), lebo zmluvná pokuta nie je predmetom dane z pridanej hodnoty (DPH). Rovnaký záver vyslovil aj krajský súd. Ustanovenie o dojednaní opcie na pokračovanie nájmu na ďalších 10 rokov od 1. 6. 2014 súd považoval za neplatné. Opcia podľa viacerých zdrojov znamená právo voľby medzi viacerými možnosťami, voľba jednej z týchto možností, návrh na uzavretie zmluvy po istý čas stanovený druhej strane, predkupné právo, prednostné právo, právo podľa ktorého sa dohoda stane účinnou dodatočným vyhlásením jednej zo zmluvných strán, či oprávnenie vyhradené jednej strane, aby mohla v obmedzenom čase uplatniť právny pomer medzi dohovorenými stranami. Právny poriadok Slovenskej republiky neupravoval ku dňu 1. 6. 2004 opciu vo vzťahu k nájomnej zmluve. Z dojednania medzi zmluvnými stranami nie je možné zistiť pre koho je právo opcie určené (nájomcovi, prenajímateľovi, obidvom), do kedy ho môže/môžu uplatniť a akým spôsobom. Takéto dojednanie je neurčité podľa § 37 ods. 1 a teda neplatné (už aj k prihliadnutiu na ust. § 676 ods. 2 obnovenie nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú). Vyššie uvedené nemá žiadny vplyv na dohodu o zmluvnej pokute a je reakciou na argumentáciu právnej zástupkyne odporcov. Zmluvná pokuta je upravená v Obchodnom zákonníku (§300-302) a v Občianskom zákonníku (§ 544- § 545a). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom je vzťah všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Ustanovenia v Obchodnom zákonníku upravujúce zmluvnú pokutu majú dispozitívnu povahu a podporne sa na ne aplikuje právna úprava zmluvnej pokuty obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka sa podľa Obchodného zákonníka pre zmluvnú pokutu aplikuje princíp objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie (§ 300). Toto ustanovenie vylučuje v obchodnoprávnych vzťahoch aplikovať § 545 ods. 3 OZ. Právna úprava zmluvnej pokuty je prísnejšia ako právna úprava náhrady škody existenciou liberačných dôvodov a predvídateľnosťou okolností vylučujúcich zodpovednosť v čase vzniku záväzku (§ 374 ods. 1 . Skutočnosť, že zmluvné strany v dohode nepoužijú pojem „zmluvná pokuta“ nie je rozhodujúci,

rozhodujúci je obsah ich dojednania, či zodpovedá ustanoveniu § 544 OZ. Z dôvodu právnej istoty je rozhodujúca určitosť prejavu vôle v dohode o zmluvnej pokute, ktorý prejav vôle musí byť zrejmý aj tretím stranám. V zmysle zásad zmluvnej voľnosti zmluvné strany dohody o zmluvnej pokute si práva a povinnosti môžu upraviť odchylne od zákona, ak to zákon nezakazuje a ak sa od ustanovení zákona možno odchýliť. Zmluvná pokuta môže zabezpečovať plnenie peňažného i nepeňažného záväzku a povinnosť môže spočívať v konaní, niečo strpieť, niečoho sa zdržať. Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť iba takú povinnosť, ktorá je spôsobilá byť predmetom porušenia; z ktorej môže vzniknúť nárok, ktorého sa je možné domáhať na súde alebo inak. Teda nie je možné zabezpečiť plnenie povinnosti, ktorá je nevynútiteľná a pri ktorej absentuje nárok. Zmluvnou pokutou v zmluvnom vzťahu účastníkov konania bola zabezpečená povinnosť prenajímateľa zotrvať v nájomnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dohodnutú dobu. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry je možné dobré mravy definovať ako fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za také významné, že pomocou odkazu k právnej norme ich včleňuje do občianskeho práva; inak obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Súlad či nesúlad s dobrými mravmi sa posudzuje z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu. Rozpor s dobrými mravmi spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom podľa § 39 a protiprávnosť spočíva v porušení právnej normy, ktorá ukladá zachovávanie dobrých mravov. Súd skúmal, či dohoda o zmluvnej pokute je objektívne v rozpore s dobrými mravmi. Výška sankcie sama o sebe nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi bez ďalších skutočností, ktoré by spĺňali kritériá rozporu s dobrými mravmi. Dohoda o zmluvnej pokute vyplýva z hmotnoprávneho predpisu. Zmluvnou pokutou bola zabezpečená povinnosť prenajímateľa zotrvať v zmluvnom vzťahu s nájomcom po dohodnutú dobu a nájomcovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu v prípade, ak by došlo k skončeniu nájmu z dôvodu, za ktorý zodpovedá alebo ktorý spôsobí prenajímate, (hoci aj výpoveďou). V súdnej praxi sa ustálili pravidlá posudzovania rozporu s dobrými mravmi, ktoré súd posudzoval vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej pokute, najmä: výnimočnosť aplikácie; iba pre výkon práva vyplývajúci z hmotnoprávneho predpisu; aplikácia nesmie viesť k oslabeniu princípu právnej istoty; použitie voľnej úvahy súdu; nepoužije sa ak aplikácia príslušnej právnej normy vedie k tomu istému výsledku; odmieta sa ak sa má uprednostniť slabšie právo oproti silnejšiemu; výkon práva sa týka existujúceho subjektívneho práva alebo povinnosti, nie takého, ktoré vznikne v budúcnosti; prihliada sa k správaniu účastníka, ktorý sa dovoláva dobrých mravov; neaplikuje sa ak dôsledky nedovoleného správania účastníkov upravuje právny predpis. V čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute (25. 1. 2005) sa zmluvné strany pri realizácii svojich práv (zmluvnej voľnosti) dohodli na zmluvnej pokute v prospech nájomcu za situácie, ktorú popísali najmä svedkovia (bývalí štatutári odporcu) O. B. a X. I. a predseda predstavenstva pôvodného navrhovateľa W. M.. Dojednaním zmluvnej pokuty sledovali posilnenie právnej istoty v zmluvnom vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom, pre okolnosti nepriaznivé na strane prenajímateľa - odporcu (väzba jedného zo štatutárov prenajímateľa, potreba prevádzkovania zariadení prenajímateľa - predané lístky a pod.). Súd nezistil, že by zmluvné strany nevyvinuli dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti pri uzavieraní dohody o zmluvnej pokute vo vzťahu k zmluve o nájme a jej dodatku. Právo na zmluvnú pokutu vyplýva z hmotnoprávneho predpisu. Zmluvná pokuta bola prejavom vôle obidvoch zmluvných strán. Každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri uzavieraní záväzku a predpokladá profesionalitu pri obchodnozáväzkových vzťahoch. Súd má za to, že odporca, ktorý sa dovoláva dobrých mravov, sám nesplnil povinnosť prenajímateľa zabezpečiť, aby po dohodnutú dobu mohol vykonávať právo nájmu. Povinnosť zo záväzkového vzťahu vlastníka veci (prenajímateľa) voči nájomcovi nie je oslabenie práva vlastníka, ale spôsob nakladania s nehnuteľnosťou, ktorú vlastník prenechal za odplatu do užívania na dohodnutú dobu inej osobe. Skutočnosť, že zmluvnou pokutou bola zabezpečená iba povinnosť prenajímateľa neznamená rozpor s dobrými mravmi. Súd nezistil na strane nájomcu zneužitie subjektívneho práva v zmysle šikanózneho výkonu práva so zjavným úmyslom poškodiť prenajímateľa. Súd dospel k záveru, že právny úkon (dodatok k zmluve o nájme obsahujúci dohodu o zmluvnej pokute) nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd skúmal, či výkon práva nie je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Za šikanózny výkon práva sa považuje, keď jeho účelom nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Takýto zámer musí byť hlavný alebo prevažujúci. Dôkazné bremeno zaťažuje odporcu, ktorý tvrdí, že je takýmto výkonom práva poškodený. Súd skúmal výkon práva z hľadiska dobromyseľnosti účastníkov zmluvného vzťahu podľa obdobných kritérií ako pri rozhodovaní o ich konaní v súlade, či nesúlade s dobrými mravmi s rovnakým záverom, že výkon práva navrhovateľa nie je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Ak by

totiž odporca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou nemohol by sa navrhovateľ úspešne domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty. Čo sa týka výšky zmluvnej pokuty má predovšetkým zabezpečovaciu funkciu, t. j. zabezpečiť plnenie zmluvnej povinnosti, okrem toho má funkciu prevenčnú sankčnú a uhradzovaciu. Zmluvná pokuta zabezpečuje toho, komu z nej vyplýva právo aj pre prípad vzniku škôd, ktoré je možné porušením konkrétnej povinnosti očakávať, ale škoda nemusí vôbec vzniknúť. Výšku zmluvnej pokuty súd posudzuje vždy v konkrétnom prípade, či bola dohodnutá ako neprimeraná a potom môže rozhodnúť o použití moderačného práva do akej výšky neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Vo vzťahu k primeranosti zmluvnej pokuty zásada zmluvnej voľnosti strán nie je podriadená zásade rovnosti strán. Nie je podstatné, že iba povinnosť jednej strany zmluvného vzťahu bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Pri využití moderačného práva súd vychádza iba z kritérií § 301 a žiadnych iných (napríklad vyváženosti zmluvy). Preto nie je dôvod, aby pri výške zmluvnej pokuty súd zohľadňoval, že obdobnou zmluvnou pokutou nebola zabezpečená aj povinnosť nájomcu vyplývajúca zo zmluvy (ale iba prenajímateľa - odporcu). V rámci zásady zmluvnej voľnosti sa zmluvné strany dohodli, že zabezpečia splnenie povinnosti prenajímateľa zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dobu zmluvnou pokutou a vo výške, ktorú si dohodli. Jediným kritériom zníženia zmluvnej pokuty je hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti a súd je viazaný len na dolnej hranici zníženia zmluvnej pokuty (do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti). Súd môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť, ak prijme záver, že je neprimerane vysoká s prihliadnutím 1/ na hodnotu zabezpečovanej povinnosti, 2/ význam zabezpečovanej povinnosti, do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta nebola neprimerane vysoká, lebo mala zabezpečiť nerušený nájom nájomcovi po dohodnutú dobu 10 rokov od 1. 6. 2004 do 1. 6. 2014, ktorý nájom sa skončil už 27. 8. 2009 výpoveďou prenajímateľa (skôr ako uplynula polovica dohodnutej doby). Dohodnutý nájom predstavoval pre odporcu možnosť podnikať v predmete jeho podnikania, zabezpečovať tak zisk, poskytovať zamestnanie. K významu zabezpečovanej povinnosti: motiváciou na uzavretie dohody o zmluvnej pokute bolo navodenie stavu právnej istoty, najmä ochrana záujmov nájomcu, ktorý vynaložil vlastné prostriedky na rekonštrukciu predmetu nájmu, čo je priamo vyjadrené v dodatku č. 1 k zmluve o nájme, ďalej náhrada za nemožnosť užívať predmet nájmu v dohodnutej dobe a za nemožnosť využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu. Bez ohľadu na špecifikáciu záujmov nájomcu pri uzatváraní dohody nie je potrebné uvádzať „odôvodnenie“ zmluvnej pokuty, t. j. ako dospeli zmluvné strany k dohode o výške zmluvnej pokuty, nakoľko je postačujúce uviesť konkrétnu sumu, alebo spôsob určenia zmluvnej pokuty (napríklad percentuálne vyjadrenie). V tomto prípade uviedli zmluvné strany konkrétnu sumu 3.500.000 Sk t. j. 116.178,71 (plus DPH). Svedkovia (bývalí štatutári odporcu) uviedli, že dôvod, ktorý ich viedol k uzavretiu dodatku č. 1 k zmluve o nájme obsahujúcej dojednanie o zmluvnej pokute bol ten, že mali záujem na udržanie ekonomickej stability ich spoločnosti (odporcu 1.) a aby sa prevádzkovali bufety (ako doplnkové služby súvisiace s podnikateľskou činnosťou odporcu). Svojím obchodným partnerom chceli poskytnúť istotu dlhodobého podnikania. Vychádzali z toho, že zmluvné vzťahy neporušia a nebude dôvod pristupovať k zábezpekám. Takto chceli zabezpečiť obchodných partnerov aj pre pípad zmeny v osobe vlastníka predmetu nájmu. Výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá pre prípad predčasného skončenia nájomnej zmluvy a mala pre nájomcu predstavovať ušlý zisk, škodu, zmarenú investíciu. Význam zabezpečovanej povinnosti bol nerušený nájom nájomcom za zmluvne dohodnutých podmienok za odplatu po dohodnutú dobu, ktorý predstavoval stav právnej istoty obidvoch zmluvných strán. Základný význam mala pre navodenie stavu právnej istoty nájomcu a z toho vyplývajúce dôsledky pre nájomcu ako daňového subjektu a zamestnávateľa. K neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty a hodnote zabezpečovanej povinnosti: súd mal preukázané, že odporca pristúpil k dojednaniu o výške zmluvnej pokuty po dôkladnej úvahe a zvážení všetkých možností a bola plne prejavom jeho vôle. Súdom ustanovený znalec zistil predpokladaný výsledok hospodárskej činnosti nájomcu - ušlý zisk pri prevádzkovaní bufetu v období od 1. 12. 2009 do 1. 6. 2014 s prihliadnutím na náklady, ktoré by musel vynaložiť na dosiahnutie výnosov pri pravidelnom chode vecí vychádzajúc z obdobia pred 1. 12. 2009 vo výške 35.470 eur (1.418,80 eur x 25 mesiacov) pri zohľadnení relevantných kritérií zvolenej metodiky a charakteristiky prevádzky (sezónny charakter), lokality umiestnenia prevádzky. Hodnotu zabezpečovanej povinnosti nie je možné priamo vyčísliť, lebo ušlý zisk je iba jeden z jej aspektov. Navrhovateľ predložil pre účely vyčíslenia svojich nákladov na rekonštrukciu bufetu ním vystavený krycí list rozpočtu s prílohami (čl. 195 - 197) na sumu 434.699,50 eur; súpis hnuteľných vecí - zariadenia prevádzky (čl. 198) vo výške 302.634,85 Sk (10.015,72 eur). Zmluvná pokuta predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody, ale výška škody a zmluvnej pokuty nemusí byť zhodná. Dokonca škoda ani nemusí vzniknúť. Zmluvná pokuta môže prevyšovať škodu a je vecou posúdenia, či je neprimerane vysoká. Účelom dojednania zmluvnej pokuty

je aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty bez potreby dlho a komplikovane preukazovať výšku škody. V prípade moderačného práva nie je povinnosťou súdu znížiť výšku zmluvnej pokuty do výšky škody, ktorá je dolnou hranicou zmluvnej pokuty ak sa toho účastník domáha, ale možnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu, ak je neprimerane vysoká s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká. V článku VIII bod 6 dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov sa odporca 1 (vtedy v postavení prenajímateľa) zaviazal, že ak vstúpi akákoľvek tretia osoba do práv prenajímateľa, napríklad z dôvodu prevodu vlastníckeho práva, ručí súčasný prenajímateľ (odporca 1) za vyplatenie náhrady uvedenej v bode 3 (zmluvnej pokuty), ak nový subjekt (odporca 2) uloženú náhradu nevyplatí v stanovenej dobe, nájomca je po neuhradení v stanovenej dobe oprávnený obrátiť na úhradu tejto finančnej náhrady priamo na súčasného prenajímateľa (odporcu) a ten je povinný túto náhradu zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia výzvy nájomcu. Keďže nastali okolnosti dojednané v zmluve a do práv a povinností prenajímateľa vstúpil ďalší subjekt - odporca 2, stal sa pôvodný prenajímateľ nájomcovým ručiteľom podľa § 303 a nasl. OBZ. Nebolo sporné, že odporca 2 zmluvnú pokutu nezaplatil (vrátil faktúru). Preto bol navrhovateľ oprávnený žiadať plnenie nielen od dlžníka (odporcu 2) ale aj od ručiteľa (odporcu 1). Kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka (písomná forma vyhlásenia ručiteľa, určitosť zabezpečovaného záväzku, jeho špecifikácia čo do rozsahu, obsahu, právneho titulu, identifikácia subjektov veriteľa, dlžníka a ručiteľa), ako aj obsahovej stránky spočívajúcej v záväzku uspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia ručiteľského záväzku dlžníka boli dodržané. Ručením je možné zaisťovať aj tie finančné záväzky dlžníka, ktoré vzniknú v budúcnosti (pri výpovedi zmluvy, pri odstúpení zmluvy a podobne). Ručenie má vo vzťahu k hlavnému záväzku akcesorickú povahu, čo znamená, že obsah ručiteľského záväzku sa riadi obsahom hlavného záväzku. Záväzok dlžníka a ručiteľa nemá solidárnu povahu (ani po výzve veriteľa dlžníkovi na plnenie). obsahuje pri ručiteľskom záväzku osobitnú úpravu, ktorá určuje vzájomné vzťahy dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi odchylne od zásady oddeliteľnosti záväzku. Z hľadiska plnenia záväzku dlžníka alebo ručiteľa voči veriteľovi dochádza k rovnakej situácii, ktorá vzniká pri plnení záväzku niektorého zo solidárnych dlžníkov voči veriteľovi. Veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát od dlžníka i ručiteľa (R2/1975). Vo výroku rozsudku, ktorým súd zaväzuje na plnenie dlžníka aj ručiteľa, musí byť povinnosť plniť vyjadrená takým spôsobom, ktorý zodpovedá vzťahu dlžníka a ručiteľa, ako aj vzťahu dlžníka s ručiteľom voči veriteľovi. Z výroku rozsudku, ktorým súd ukladá povinnosť dlžníkovi i ručiteľovi zaplatiť žalovanú pohľadávku tomu istému veriteľovi, u každého z nich však s iného právneho dôvodu treba jasne vyjadriť okrem iného aj povahu záväzku, najmä z hľadiska toho, či sú dlžník a ručiteľ povinní plniť každý celú pohľadávku a či splnenie pohľadávky jedným z nich zanikne povinnosť druhého (R2/1975). Skutočnosť, že navrhovateľ žaloval odporcov solidárne (spoločne a nerozdielne) nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania a súd môže upraviť znenie výroku rozsudku z úradnej moci. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka rieši právne dôsledky spojené so zmenou prenajímateľa počas trvania nájomného vzťahu. V prípade účastníkov konania k tomu došlo prevodom vlastníckeho práva k predmetu nájmu na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom 1 (predávajúci) a odporcom 2 (kupujúci). Zmena v osobe prenajímateľa nemá sama o sebe vplyv na trvanie nájmu a ani jeho obsah. Zákonodarca vyriešil konflikt medzi novým vlastníkom predmetu nájmu a obligačným právom nájomcu v prospech nájomcu. Nadobúdateľ predmetu nájmu vstupuje do pôvodného nájomného vzťahu so všetkými jeho základnými obsahovými atribútmi, akými sú najmä predmet nájmu, práva a povinnosti subjektov nájomného vzťahu vyplývajúce z nájomnej zmluvy, zo zákona; s výnimkou tých práv a povinností, ktoré majú samostatný právny režim daný právnym dôvodom ich vzniku (napríklad peňažné pohľadávky a záväzky vzniknuté za trvania pôvodného nájomného vzťahu titulom dlžného nájomného a podobne). Zmyslom právnej úpravy je zabezpečiť kontinuitu nájomného vzťahu pre prípad zmeny vlastníka. Nájomcovi je tak poskytovaná právna ochrana. Zmluvnú pokutu dojednanú medzi účastníkmi ne je možné vylúčiť z povinností, ktoré prešli na nového prenajímateľa (odporcu 2), lebo jej účelom bolo zaistenie splnenia povinnosti prenajímateľa, ktoré sú obsahom záväzku - zabezpečiť nájom po dohodnutú dobu. Na nového prenajímateľa prešiel záväzok vzniknutý z dohody o zmluvnej pokute, ktorý nepresahuje rámec práv a povinností typický pre nájomný vzťah (dodržať dohodnutú dobu nájmu). Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniklo až po vstupe nového prenajímateľa na miesto pôvodného prenajímateľa. Zmluvu o nájme uzavretú na dobu určitú vypovedal nový prenajímateľ (odporca 2). Súd návrhu v časti vyhovel a uložil odporcovi 2 ako dlžníkovi a odporcovi 1 ako ručiteľovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 116.178,71 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 16. 1. 2010 do zaplatenia, ktorú uplatnil navrhovateľ voči odporcovi 2 (dlžníkovi) vystavením faktúry č. 2009/71 zo dňa 31. 12. 2009, splatnej 15. 1. 2010 na sumu 116.178,71 eur s DPH 22.073,95 eur, spolu 138.252,66 eur. Odporca 2 vrátil faktúru navrhovateľovi s tým, že ju považuje za bezpredmetnú (číslo listu 6, 6/rub).

Navrhovateľovi vzniklo právo na úroky z omeškania, ktoré neboli zmluvne dohodnuté podľa § 369 ods. 1 v znení účinnom od 15. 1. 2009 do 31. 1. 2013 a § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 1. 2013 vo výške základnej úrokovej sadzby C. 1 % zvýšenej o 8 percentuálnych bodov od prvého dňa omeškania až do zaplatenia, keďže zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá 1. 6. 2004 a dodatok k zmluve 25. 1. 2005. Omeškanie vzniklo po 31. 12. 2009, respektíve súčasne po 14. 1. 2009 (§ 768f . Vo zvyšnej časti predstavujúcej vyčíslenie DPH 22.073,95 eur a príslušenstvo (úrok z omeškania) súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí podľa § 151 ods. 3 OSP, najmä z dôvodu, že súd na vyhlásenie rozsudku odročil pojednávanie podľa § 156 ods. 2 OSP, ktoré je spojené s doručením rozsudku, teda rozsudok musí byť vyhotovený ešte pred jeho vyhlásením. Prípadnou prítomnosťou účastníkov a ich právnych zástupcov na pojednávaní, na ktorom je vyhlásený rozsudok, môžu vzniknúť ďalšie trovy konania.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.