Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-13-2022.pdf
PDF · 181.02 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: J.. R.W. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XX, XXX XX X., proti žalovanej: Obec Keť, Keť 472, 935 64 Keť, IČO: 00 307 190, zastúpenej Nagy & Nagy s. r. o., so sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, o zaplatenie 45.788,- eur, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 18.03.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 45.788,- eur titulom náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že starostom obce Keť sa stal na základe komunálnych volieb konaných dňa 15.11.2014. Dňa 01.03.2018 sa konalo na návrh poslancov zasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom poslanci vyhlásili uznesením č. 36/2018 miestne referendum na odvolanie starostu po tom, ako priamo na zasadnutí obdržali od predsedu petičného výboru originály petičných hárkov, pričom uznesenie č. 36/2018 nepodpísal pre zjavné rozpory so Zákonom o obecnom zriadení. Miestne referendum sa uskutočnilo dňa 21.04.2018, bez aktívnej účasti žalobcu na jeho príprave a realizácii. Ešte v ten deň o 22:50 hod. okrsková komisia pre miestne referendum oznámila výsledky miestneho referenda o odvolaní J.. J. R. z funkcie starostu obce Keť, vyvesením oznámenia na vchodové dvere zatvorenej budovy obecného úradu. Okrsková komisia v závere oznámenia uviedla, že na základe výsledkov miestneho referenda je J.. J. R. odvolaný z funkcie starostu obce Keť. Žalobca však výsledky podľa neho nezákonného miestneho referenda nevyhlásil a to ani na webovej stránke ani na úradnej tabuli obce. Argumentoval, že od tej chvíle mu bol znemožnený výkon jeho funkcie zo strany orgánov obce, ktoré považovali jeho mandát starostu za zaniknutý napriek tomu, že žalobca dňa 15.05.2018 listom vyzval obecné zastupiteľstvo na nápravu. Nakoľko k náprave nedošlo a ani po tejto výzve mu nebolo umožnené vykonávať svoj mandát, obrátil sa so žalobou o určenie trvania mandátu starostu na Krajský súd Nitra dňa 28.05.2018. Uviedol ďalej, že dňa 03.05.2018 poverilo obecné zastupiteľstvo poslanca H. U. plnením úloh starostu, ktorý dňa 27.11.2018 zvolal na deň 01.12.2018 ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva, kde zložil sľub novozvolený starosta. Poukázal ďalej na to, že Krajský súd Nitra uznesením 11S/98/2018 - 148 zo dňa 30.05.2019, ktoré sa stalo právoplatným dňa 15.07.2019, žalobu o určenie trvania mandátu starostu zamietol. Proti tomu uzneseniu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd Slovenskej republiky, v ktorej podrobne poukázal na viaceré porušenia zákona v súvislosti s prípravou a realizáciou miestneho referenda zo strany Obce Keť,
resp. obecného zastupiteľstva. Najvyšší súd Uznesením 6Usam/1/2020 zo dňa 20.01.2021 kasačnú sťažnosť zamietol. Následne sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky s ústavnou sťažnosťou proti rozhodnutiam 6Usam/1/2020 a 11S/98/2018 - 148, ktorú ústavnú sťažnosť Ústavný súd uznesením II ÚS 524/2021 - 20 zo dňa 11.11.2021 odmietol. Po využití všetkých dostupných opravných prostriedkov proti uzneseniu 11S/98/2018 - 148, rešpektujúc právoplatné uznesenie súdu a ním určený právny stav, obrátil sa na žalovanú Obec Keť so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré bolo žalovanej doručené dňa 27.12.2021, avšak žalovaná nárok žalobcu dobrovoľne neuspokojila, o čom ho upovedomila listom č. 42/2022 zo dňa 08.03.2022, ktorý mu bol doručený dňa 10.03.2022. Zdôraznil, že predmetom žaloby je nárok na náhradu škody spôsobenej žalovanou tým, že jej žalovaná nevyplatila plat v zmysle Zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov za obdobie od 21.04.2018 do 15.07.2019, ako ani odstupné vo výške 3 mesačných platov a neuhradila mu ani nemajetkovú ujmu v peniazoch za znemožnenie výkonu jeho funkcie a s tým súvisiace ťažkosti mu spôsobené. Argumentoval ďalej, že Krajský súd Nitra uznesením 11S/98/2018 - 148 zo dňa 30.05.2019 určil, že zamietnutie žaloby o určenie trvania mandátu starostu bude považované za potvrdenie zániku mandátu žalobcu. Toto uznesenie sa stalo právoplatným dňa 15.07.2019, preto tento deň je dňom zániku jeho mandátu. Žalovaná ho už ale odo dňa 21.04.2018 nepovažovala za starostu obce Keť, odhlásila ho z poisťovní a nevyplácala mu plat. Namietal, že až z uznesenia 11S/98/2018 - 148 sa dozvedel o zániku mandátu, že vtedy zistil, že mu žalovaná nesprávnym úradným postupom, nevyplatením mzdy a odstupného spôsobila škodu. Konanie žalovanej znamenalo pre žalobcu aj vznik nemajetkovej ujmy, nakoľko to negatívne vplývalo na jeho postavenie v očiach verejnosti, spôsobilo problémy aj v jeho súkromnom živote, čo viedlo až k rozvodu manželstva a v nemalej miere aj k poklesu jeho dôstojnosti v očiach verejnosti. Keďže žalovaná neuspokojila jeho nárok, obrátil sa na súd ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Záverom žalobca vyčíslil uplatnený nárok tak, že plat starostu obce Keť tvoril v predmetnom období v zmysle Zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, základný plat v zmysle § 3 ods. 1, zvýšený o 12,13 % na základe Uznesenia č. 4 z ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 10.12.2014. Plat starostu za obdobie od 22.04.2018 do 31.12.2018 činí sumu 16.251,- eur, za obdobie od 01.01.2019 do 15.07.2019 sumu 13.480,- eur. Výška odstupného je určená v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) a ods. 3 Zákona č. 253/1994 Z. z. v celkovej sume 6.057,- eur (2.019,- eur x 3 mesiace), nemajetkovú ujmu vyčíslil žalobca vo výške 10.000,- eur, celkovo tak uplatnený nárok predstavuje sumu 45.788,- eur.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu považuje za zmätočnú a založenú na všeobecných subjektívnych úvahách, resp. svojvoľnom výklade práva zo strany žalobcu. Argumentovala, že žalobca len vo všeobecnosti poukázal na Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom v žalobe nevymedzil, na základe ktorého ustanovenia citovaného zákona si náhradu škody uplatňuje. Poukázala na § 10 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého zákon taxatívne vymedzuje prípady, v ktorých môže vzniknúť zodpovednosť územnej samosprávy za spôsobenú škodu. Zo žaloby však nie je známe, ktorým nezákonným rozhodnutím obce, resp. ktorým nesprávnym úradným postupom akého orgánu mala byť škoda spôsobená. Z uvedeného dôvodu namietala svoju procesnú legitimáciu v predmetnom konaní, nakoľko žiadnym svojim rozhodnutím alebo úradným postupom žalobcovi žiadnu škodu nespôsobila. Poukázala ďalej na to, že zo žaloby vyplýva jedine to, že žalobca si svoju údajnú peňažnú pohľadávku uplatňuje vo výške 45.788,- eur a to titulom nezaplateného platu starostu za obdobie 22.04.2018 - 31.12.2018 vo výške 16.251,- eur, nezaplateného platu starostu za obdobie 01.01.2019 - 15.07.2019 vo výške 13.480,- eur, titulom odstupného vo výške 6.057,- eur a ďalej titulom nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur. V súvislosti s nezaplatením platu starostu uviedla, že žalobca poukazuje na nespornú skutočnosť, že dňa 21.04.2018 sa v obci Keť uskutočnilo platné miestne referendum o odvolaní starostu, v rámci ktorého občania obce prejavili svoju vôľu, odvolať žalobcu z funkcie starostu, pričom výsledky referenda boli vyhlásené v ten istý deň, t. j. 21.04.2018. Argumentovala, že platnosť výsledkov miestneho referenda potvrdil aj Krajský súd v Nitre, a to uznesením sp. zn.: 11S/98/2018 - 148 zo dňa 30.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2019, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to svojim uznesením sp. zn.: 6Usam/l/2020 zo dňa 20.01.2021. Poukázala ďalej na § 13a ods. 1, písm. f) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v zmysle ktorého mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu, v dôsledku čoho tak mandát žalobcu zanikol dňa 21.04.2018. Tvrdenie žalobcu, že jeho mandát mal zaniknúť až dňa 15.07.2019, t. j. právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Nitre, nemá oporu v zákone, keďže Zákon o obecnom zriadení zánik mandátu starostu nespája s rozhodnutím súdu, pričom ani samotné konanie nemalo odkladný účinok na
zánik tohto mandátu. Argumentovala, že tvrdenie žalobcu je aj v rozpore s logikou, nakoľko medzičasom sa v novembri 2018 uskutočnili komunálne voľby, v ktorých kandidoval na post starostu aj žalobca, avšak neuspel. Podľa tvrdenia žalobcu teda súbežne v obci Keť mali existovať dva mandáty starostov. Poukázala ďalej na to, že je evidentné, že na rozdiel od tvrdenia žalobcu, plat neprináleží starostovi za funkčné obdobie, ale za výkon mandátu. Funkčné obdobie je totiž len objektívne, zákonom stanovené časové ohraničenie výkonu mandátu starostu a poslancov obecného zastupiteľstva. Nakoľko žalobcov mandát zanikol vyhlásením výsledkov referenda, zanikol aj jeho nárok na plat za výkon mandátu. V súvislosti s uplatneným odstupným poukázala na § 5 ods. 2 Zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, v zmysle ktorého starostovi nepatrí odstupné v prípade, ak jeho mandát zanikol vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu. Namietala ďalej aj uplatnený nárok vo výške 10.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy, nakoľko nebol splnený predpoklad pre uplatnenie tohto inštitútu v zmysle § 17 Zákona č. 514/2003 Z. z., keďže nie je reálne možné konštatovať porušenie práva, nakoľko žalobca neuviedol, ktoré právo malo byť porušené, resp. akým rozhodnutím/postupom ktorého orgánu malo dôjsť k jeho porušeniu, pričom žiadnym spôsobom tento nárok nezdôvodnil ani nevyčíslil. Uviedla ďalej, že nakoľko jediný konkrétny moment, s ktorým je v predmetnom prípade možné spájať vznik, resp. zánik práv a povinností, je zánik mandátu starostu vyhlásením výsledkov miestneho referenda zo dňa 21.04.2018, vznáša s poukazom na § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. námietku premlčania.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná nedokázala ani jeden z jeho argumentov uvedených v žalobe spochybniť alebo vyvrátiť. Argumentoval, že v časti II žaloby presne definoval, akým nesprávnym úradným postupom žalovanej došlo k vzniku škody, t. j. žalovaná odo dňa 21.04.2018 nepovažovala žalobcu za starostu obce Keť, odhlásila ho z poisťovní a nevyplácala mu plat a ani odstupné po zániku jeho mandátu. Konanie žalovanej znamenalo pre žalobcu aj vznik nemajetkovej ujmy, nakoľko to negatívne vplývalo na jeho postavenie v očiach verejnosti, spôsobilo problémy aj v jeho súkromnom živote, čo viedlo až k rozvodu manželstva a v nemalej miere aj k poklesu jeho dôstojnosti v očiach verejnosti. Z toho dôvodu je procesná legitimita žalovanej nespochybniteľná. Uviedol ďalej, že žalovaná považuje za nesporné, že výsledky miestneho referenda zo dňa 21.04.2018 boli vyhlásené ešte v ten istý deň, avšak toto jej tvrdenie nemá žiadnu oporu v Zákone o obecnom zriadení, ktorý presne definuje, kto, akým spôsobom a kedy má vyhlásiť výsledky miestneho referenda, pričom v tomto prípade zákon dodržaný nebol, výsledky boli vyhlásené v rozpore s § 11a ods. 8 druhej vety Zákona o obecnom zriadení, teda neboli vyhlásené vôbec. Argumentoval ďalej, že ani Krajský súd v Nitre a ani Najvyšší súd SR sa v predmetných uzneseniach nevyjadrili k otázke vyhlásenia výsledkov referenda, ani k inému možnému zákonnému dôvodu zániku mandátu žalobcu a nezaoberali sa ani dátumom zániku jeho mandátu, preto tvrdenie žalovanej, že potvrdili platnosť miestneho referenda, je v danej veci bez relevancie. Poukázal ďalej na to, že sama žalovaná priznáva a citovaním zákona potvrdzuje, že mandát starostu v zmysle § 13a ods. l písm. f) Zákona o obecnom zriadení, zaniká v okamihu vyhlásenia výsledkov miestneho referenda. Vyhlásenie výsledkov v zmysle § 11a ods. 8 druhej vety Zákona o obecnom zriadení je v kompetencii starostu obce. Starosta obce Keť však výsledky miestneho referenda konaného dňa 21.04.2018 nikdy nevyhlásil, čo potvrdzuje aj Vyjadrenie žalovanej (duplika) zo dňa 09.12.2018 v konaní o určenie trvania mandátu starostu sp. zn.: 11S/98/2018, v ktorom sa žalovaná pýta, prečo starosta nezverejnil výsledky miestneho referenda na webovej stránke obce. Keďže výsledky miestneho referenda na odvolanie starostu obce Keť vyhlásené neboli, k zániku jeho mandátu z toho dôvodu dôjsť nemohlo. Nakoľko však výkon funkcie starostu bol zo strany žalovanej znemožnený, nebolo zvolané ustanovujúce zasadnutie novozvoleného obecného zastupiteľstva po komunálnych voľbách v novembri 2018 v súlade so zákonom, a preto zloženie sľubu J.. A. nie je platné. Z toho dôvodu nemožno hovoriť o súbežnej existencii dvoch mandátov. V obci Keť bol v tom čase iba jeden starosta, a to žalobca. V súvislosti s otázkou nároku na plat starostu poukázal žalobca na § 7 ods. 3 Zákona č. 253/1994 Z. z. a tiež poukázal na fakt, že domnienka žalovanej o zániku jeho mandátu v zmysle § 13a ods. l písm. f) Zákona o obecnom zriadení, zatiaľ nie je potvrdená. V súvislosti s námietkou premlčania uviedol, že táto je nedôvodná, nakoľko o zániku svojho mandátu resp. o vzniku škody sa dozvedel z uznesenia Krajského súdu Nitra 11S/98/2018 - 148 zo dňa 30.05.2019 a podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 05.05.2022, v ktorom poukázala na neopodstatnenosť žaloby, ktorú zároveň čo do výšky a dôvodu poprela. Poukázala ďalej na to, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2022
neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. nároku. V podstate len zhrnul a zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe. Táto argumentácia však ani z právnej ani z vecnej stránky neobstojí. Jedná sa totiž o subjektívne tvrdenia žalobcu a nelogický výklad práva, ktorý nemá oporu v zákone. Žalobca účelovo opomína uvádzať určité skutočnosti, pričom sa zameriava len na jemu vyhovujúce zákonné ustanovenia, ktoré následne účelovo nesprávnym spôsobom vykladá. Opäť poukázala na § 13a ods. 1, písm. f) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v zmysle ktorého mandát žalobcu zanikol dňa 21.04.2018 a tiež poukázala na skutočnosť, že platnosť výsledkov miestneho referenda potvrdil tak Krajský súd v Nitre, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Zdôraznila, že Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení okrem iného uviedol nasledovné právne závery: „Zákon viaže zánik mandátu starostu na okamih vyhlásenia miestneho referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu (...)“, „Zamietnutie žaloby podľa § 325 ods. 1 sa bude preto považovať za potvrdenie zániku funkcie starostu (...)“ a „Miestne referendum a konanie žalovaného, ktoré predchádzalo miestnemu referendu teda nemožno považovať za taký postup, ktorý by sa dal považovať za nezákonný.“ Argumentovala, že Krajský súd v Nitre uznesením deklaroval, teda potvrdil stav, že funkcia starostu zanikla. Neurčuje pri tom iný dátum zániku mandátu starostu, a teda nemá ani konštitutívny účinok, ktorý by mal za následok zmenu dátumu zániku mandátu starostu. Nevyplýva to ani z § 13a Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v ktorom sú taxatívne vymenované dôvody zániku mandátu starostu, pričom rozhodnutie súdu medzi nimi nefiguruje.
5. K uvedenému sa opäť vyjadril žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že nevidí súvislosť medzi citovaným zákonným ustanovením a tvrdením žalovanej o zániku mandátu starostu, nakoľko žalovaná dodnes nepredložila relevantný dôkaz o tom, že výsledky miestneho referenda na odvolanie starostu boli vyhlásené. Údajná platnosť referenda nemá žiadny vplyv na zánik mandátu starostu. Žalovanou citované závery Krajského súdu v Nitre považoval žalobca za zmätočné a v rozpore so zákonom, nakoľko súd neuviedol, na základe akého zákonného dôvodu potvrdil zánik mandátu starostu, a keďže taký dôvod ani neexistuje, zamietnutie žaloby je nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu. Argumentoval ďalej, že Krajský súd v Nitre v uznesení 11S/98/2018 - 148 neurčil žiadny dátum a ani žiadny zákonný dôvod zániku mandátu starostu, čo znamená, že domnienka žalovanej, že mandát starostu zanikol dňa 21.04.2018, nie je ničím podložená. Považoval ďalej za nutné objasniť situáciu okolo miestneho referenda a poukázať na rozpor uznesenia súdu so zákonom. V tejto súvislosti uviedol, že dňa 01.02.2018 bola obci Keť, obecnému zastupiteľstvu doručená zásielka od petičného výboru na odvolanie starostu obce Keť zo dňa 31.01.2018. V poštovej obálke sa nachádzala ďalšia poštová obálka adresovaná obecnému zastupiteľstvu Keť so sprievodným listom. Zásielka bola starostom otvorená a sprievodný list zaevidovaný dňa 05.02.2018. Dňa 02.02.2018 bola obci Keť doručená žiadosť poslancov obecného zastupiteľstva zo dňa 29.01.2018 o zvolanie mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Keť, okrem iného s bodom programu č. 14 Vyhlásenie referenda na odvolanie starostu obce. Žalobca vo svojom vyjadrení nastolil otázky, „Odkiaľ vedeli poslanci o doručení petície už 02.02.2018, keď starosta otvoril obálku až 05.02.2018? Akým právom chceli rokovať o vyhlásení referenda, ak nemali k dispozícii ani petíciu?“ Uviedol ďalej, že na základe zvolania starostu sa 15.02.2018 od 18:00 hod. konalo 25. mimoriadne (neplánované) zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Keť, ktorého program stanovil starosta v súlade s čl. 6 ods. 2 rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva v Keti. Obecné zastupiteľstvo program zasadnutia neschválilo, preto starosta zasadnutie ukončil. Napriek tomu obecné zastupiteľstvo pokračovalo v konaní 25. mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Zástupca starostu odmietol viesť zasadnutie, preto vedením zasadnutia bol na návrh poslankyne S. J., väčšinou hlasov prítomných poslancov, uznesením č. 3/2018, poverený poslanec H. U.. Obecné zastupiteľstvo jednohlasne odhlasovalo zmenený program zasadnutia, ktorého súčasťou bolo okrem iného aj vyhlásenie referenda na odvolanie starostu obce (bod 14). V rámci prerokovania bodu 14 sa uznesením č. 18/2018 schválila dočasná komisia obecného zastupiteľstva, ktorá mala za úlohu overenie petície občanov za odvolanie starostu obce Keť. Poslanci obecného zastupiteľstva ďalej uznesením vzali na vedomie, že starosta odmietol odovzdať petičné hárky členom tejto komisie. Žalobca ani zápisnicu ani žiadne uznesenia prijaté na 25. pokračovanom mimoriadnom zasadnutí nepodpísal. V tejto súvislosti ďalej vo svojom vyjadrení nastolil otázky, „Akým právom viedol poslanec U. pokračujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva? Akým právom navrhol zmenu programu predtým, než disponoval poverením na vedenie zasadnutia? Kto dal hlasovať o uznesení č. 3/2018 ?“ Uviedol ďalej, že starosta listom č. 59/2018 zo dňa 16.02.2018 vyzval petičný výbor, aby v lehote 30 pracovných dní odstránil nedostatky petície spočívajúce v tom, že k sprievodnému listu petičného výboru zo dňa 31.01.2018 boli priložené iba overené kópie petičných hárkov, čím petícia nemala všetky zákonom predpísané náležitosti. Poslanci obecného zastupiteľstva Keť listom zo
dňa 16.02.2018 požiadali žalobcu o zvolanie mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Keť s nasledovným programom: l. Schválenie VZN o organizácii miestneho referenda 2. Vyhlásenie referenda na odvolanie starostu obce. Nastolil tiež otázku, „Akým právom chceli poslanci rokovať o vyhlásení referenda, keď oficiálne ani nemohli vedieť o petícii a ani ju nemali k dispozícii?“ Žalobca dôvodil ďalej, že dňa 20.02.2018 bol obecnému úradu Keť doručený list petičného výboru zo dňa 19.02.2018, adresovaný obecnému úradu Keť, v ktorom petičný výbor odmietol vyhovieť výzve starostu na odstránenie nedostatkov petície. Na základe zvolania žalobcu sa 01.03.2018 od 18:00 hod. konalo 26. mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktorého program stanovil starosta v súlade s čl. 6 ods. 2 rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo program zasadnutia opäť neschválilo, preto žalobca zasadnutie ukončil. Po tom, čo starosta zasadnutie ukončil, obecné zastupiteľstvo pokračovalo v konaní 26. mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Nakoľko zástupca starostu nebol ochotný viesť ďalej zasadnutie obecného zastupiteľstva, poslanci sa uzniesli, že zasadnutie bude ďalej viesť poslanec H.. U., ktorý za zapisovateľa zápisnice určil J.. G.. A.. Obecné zastupiteľstvo jednohlasne odhlasovalo zmenený program zasadnutia, ktorého súčasťou bolo okrem iného ako bod 6 Potvrdenie uznesenia č. 3/2018 (poverenie poslanca vedením zasadnutia), ako bod 18 Schválenie VZN o organizácii miestneho referenda, ako bod 19 Vyhlásenie referenda na odvolanie starostu obce. V rámci prerokovania bodu 6 poslanec U. prečítal návrh na potvrdenie uznesenia č. 23/2018, ktorý poslanci jednohlasne schválili. Na to poslanec U. konštatoval, že týmto uznesenie č. 3/2018 nadobudlo účinnosť. V rámci prerokovania bodu 18 poslankyňa Z.. J. prečítala znenie návrhu VZN. Návrh VZN, ku ktorému neboli pripomienky, bolo uznesením č. 35/2018 jednohlasne schválené. V rámci prerokovania bodu 19 poslanec U. uviedol, že „...starosta odmietol odovzdať petičné hárky členom komisie... ...Obálka obsahovala overené kópie petičných hárkov. Originály petičných hárkov si nechali členovia petičného výboru práve preto, že počítali s tým, že pán starosta nezákonne otvorí obálku...“. Poslanec U. následne poprosil predsedníčku petičného výboru, aby odovzdala originály petičných hárkov, na čo predsedníčka G. W. odovzdala petičné hárky členom dočasnej komisie na overenie petície. Dočasná komisia na overenie petície občanov na odvolanie starostu konštatovala, že petičné hárky spĺňajú zákonom predpísané náležitosti a podmienky. Poslanci následne schválili uznesenie č. 36/2016, ktorého súčasťou je aj vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu. Žalobca ani túto zápisnicu a žiadne uznesenie nepodpísal. Nakoľko petičný výbor nedostatky petície ani na výzvu starostu neodstránil v zákonnej lehote, starosta petíciu na odvolanie starostu odložil. Návrh všeobecne záväzného nariadenia o organizácii miestneho referenda nebolo zverejnené ani na úradnej tabuli, ani na webovej stránke obce pred rokovaním obecného zastupiteľstva a schválené VZN nebolo ani podpísané starostom, ani vyhlásené zákonným spôsobom. Miestne referendum organizovala okrsková komisia pre referendum v spolupráci s obecným zastupiteľstvom bez účasti a spolupráce starostu. Dňa 21.04.2018 o 22:50 hod. okrsková komisia pre miestne referendum oznámila výsledky miestneho referenda o odvolaní J.. J. R. z funkcie starostu obce Keť. Okrsková komisia v závere oznámenia uviedla, že na základe výsledkov miestneho referenda J.. J. R. je odvolaný z funkcie starostu obce Keť. Žalobca ako štatutárny orgán obce Keť výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu obce Keť konaného dňa 21.04.2018 nevyhlásil. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že miestne referendum za odvolanie starostu obce Keť dňa 21.04.2018 bolo nezákonné, nakoľko obecné zastupiteľstvo nemalo dôvod a právo ho vyhlásiť, keďže petícia občanov nebola predpísaným spôsobom overená, ani riadne doručená obci. Okrem toho zasadnutie zastupiteľstva, na ktorom uznesenie o vyhlásení miestneho referenda bolo schválené, nebolo uskutočnené v súlade s platnými predpismi, obec nemala platné všeobecne záväzné nariadenie o organizácii miestneho referenda, komisia pre miestne referendum pôsobila nezákonne, z technického a organizačného zabezpečenia miestneho referenda bol starosta obce úplne vynechaný a ani vyhlásenie výsledkov miestneho referenda nebolo urobené v súlade so Zákonom o obecnom zriadení, a preto starostov mandát v zmysle 13 ods. 1 písm. f) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zaniknúť nemohol. Poukázal ďalej na to, že súd zamietol žalobu žalobcu v zmysle § 334 SSP ako nedôvodnú na základe toho, že podľa súdu vychádzajúc zo zápisnice okrskovej komisie pre miestne referendum zo dňa 21.04.2018, výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu Obce Keť, t. j. žalobcu, možno označiť za platné, že súd pri schvaľovaní uznesenia č. 36/2018 nevzhliadol rozpor so zákonom, že súd po preskúmaní zápisnice zo zasadnutia obecného úradu Obce Keť, ktoré sa konalo dňa 01.03.2018 zastáva názor, že žalovaný vyhlásil miestne referendum na základe petície občanov v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení, že miestne referendum a konanie žalovaného, ktoré predchádzalo miestnemu referendu teda nemožno považovať za taký postup, ktorý by sa dal považovať za nezákonný. Uvedené dôvody podľa žalobcu aj keby boli pravdivé, neznamenajú zánik funkcie starostu, ktorý v zmysle § 13a ods. l písm. f) Zákona o obecnom zriadení, nastáva vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o
odvolaní starostu. Poukázal ďalej na to, že ako súd konštatoval, „v konaní podľa § 325 a nasl. SSP ide o spor, či nastala alebo nenastala právna skutočnosť majúca za následok zánik funkcie starostu obce. Podľa § 334 SSP správny súd zamietne žalobu, ak po preskúmaní veci zistí, že žaloba nie je dôvodná. Nedôvodnosť pri žalobe podľa § 325 ods. l znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a teda nevyvrátil existenciu právnej skutočnosti majúcej za následok zánik funkcie starostu obce. Inak povedané, žalobca nepreukázal dôvodnosť trvania jeho funkcie. Zamietnutie žaloby podľa § 325 ods. l sa bude preto považovať za potvrdenie zániku funkcie starostu obce.“ Žalobca mal tak za to, právna skutočnosť majúca za následok zánik funkcie starostu obce z dôvodu § 13 ods. 1 písm. f) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, je vyhlásenie výsledku hlasovania obyvateľov obce, t. j. miestneho referenda, čo sa nestalo. V tom prípade je však protizákonné zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva poslancom H.. U. a zloženie sľubu J.. G. A. je neplatné. Z toho potom vyplýva, že k zániku mandátu žalobcu nedošlo ani dňa 01.12.2018. Z uvedeného je potom podľa žalobcu zrejmé, že žaloba o náhradu škody je dôvodná, zakladá sa na nespochybniteľných argumentoch a je logicky zdôvodnená.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby, ako aj všetkých svojich písomných podaní, ktoré súdu doručil. Dôvodil, že žaloba bola podaná v zmysle Zákona č. 514/2003 z dôvodu, že žalovaná nesprávnym úradným postupom spôsobila žalobcovi škodu tým, že ho prestala považovať za starostu obce a prestala mu vyplácať plat za obdobie od 21.04.2018 do 15.07.2019. Žalovaná mu tiež nevyplatila odstupné vo výške troch mesačných platov a neuhradila mu ani náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaná je povinná vzniknutú škodu v zmysle Zákona č. 514/2003 uhradiť a rovnako tak aj nemajetkovú ujmu, ktorá mu uvedeným nesprávnym úradným postupom vznikla. Kľúčovým v predmetnej veci je určenie dátumu zániku mandátu starostu. Tvrdenie žalovanej, že k zániku mandátu došlo dňa 21.04.2018, nemá oporu ani v samotnom zákone a neexistuje v tejto súvislosti ani žiadny dôkaz. Argumentoval, že uznesenie Krajského súdu v Nitre, ktorým bola správna žaloba zamietnutá, tiež nerieši dátum zániku mandátu starostu, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či súd daný prípad správne posúdil. Namietal ďalej, že takýto dátum neobsahuje ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Mal tak za to, že bez existencie zákonného dôvodu a konkrétneho dátumu zániku mandátu možno vychádzať len z uznesenia Krajského súdu Nitra a za deň zániku mandátu tak možno považovať deň právoplatnosti tohto rozhodnutia.
7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich písomných vyjadrení. Mal za to, že žaloba čo do dôvodu a výšky je neopodstatnená a zakladá sa na argumentácii, ktorá je už prekonaná, resp. sa zakladá na nesprávnom výklade príslušných právnych ustanovení. Uviedol, že žalovaná si je vedomá, že žalobca si súčasne uplatnil viac peňažných nárokov voči žalovanej na Okresnom súde Levice, pričom zakaždým je základom argumentácie žalobcu otázka platnosti miestneho referenda v Obci Keť. Žalovaná s poukazom na túto skutočnosť má za to, že skutočným zámerom žalobcu teda nie je získať peňažné plnenie, ale aby Okresný súd Levice vyjadril určitý právny názor v otázke platnosti miestneho referenda. Okresný súd Levice však nie je príslušný rozhodovať o tejto otázke, nakoľko príslušnosť prináleží Krajskému súdu v Nitre. Ten citovaným uznesením vo veci už rozhodol, žalobcovi žalobu o určenie neplatnosti referenda zamietol, pričom v odôvodnení vyjadril svoj právny názor, v zmysle ktorého miestne referendum o odvolaní starostu v Obci Keť je a bolo platné. Argumentoval ďalej, že uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj nepriamym spôsobom Ústavný súd Slovenskej republiky. Poukazoval na tieto rozhodnutia a to najmä na uznesenie Krajského súdu v Nitre, v ktorom sú dokonale zodpovedané a vyvrátené argumenty žalobcu ohľadne otázky platnosti miestneho referenda. Uvedeného názoru, čo sa týka príslušnosti súdu, resp. otázky zodpovedania platnosti miestneho referenda zaujal stanovisko už aj Okresný súd Levice a to vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 15C/19/2021. Uviedol, že sa teda nebude vyjadrovať k platnosti referenda, ale bude poukazovať len na uznesenie Krajského súdu v Nitre. Čo sa týka uplatneného peňažného nároku, žalobca si ho uplatňuje v zmysle príslušných ustanovení Zákona č. 514/2003, avšak do dnešného dňa neozrejmil základný predpoklad uplatnenia takéhoto nároku, t. j. že akým rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo akým postupom orgánov verejnej správy malo dôjsť k vzniku škody. Čo sa týka jednotlivých položiek peňažného nároku, poukázal na skutočnosť, že mandát starostu zanikol zo zákona s poukazom na ustanovenie § 13a ods. l písm. f) Zákona o obecnom zriadení. Na toto zákonné ustanovenie viackrát poukázal aj Krajský súd v Nitre, pričom je dôležité pripomenúť, že uznesenie Krajského súdu v Nitre má deklaratórny účinok a nie konštitutívny účinok. Namietal, že aj keby bol nárok žalobcu opodstatnený, čo nie je, otázka nezaplateného platu a odstupného je pracovnoprávnou záležitosťou, teda kauzálna príslušnosť rozhodovať v tejto veci by
svedčila Okresnému súdu Topoľčany. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, dôvodil, že neexistuje príčinná súvislosť medzi referendom, t. j. uplatnením si ústavného práva občanov a rozvodom žalobcu. Na základe týchto skutočností zotrval na svojom názore, že nárok žalobcu je neopodstatnený a žiadal, aby súd žalobu zamietol.
8. Po predbežnom právnom posúdení veci súdom podľa § 181 ods. 2 CSP žalobca uviedol, že s predbežným právnym názorom súdu zásadne nesúhlasí a to z toho dôvodu, že výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu dňa 21.04.2018 neboli vyhlásené v zmysle zákona. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že výsledky boli vyhlásené a nie je ani v uznesení Krajského súdu v Nitre, ktorým rozhodol o potvrdení zániku mandátu, nie je ani zmienka o tom, že výsledky boli vyhlásené, to znamená, že de facto tie výsledky vyhlásené neboli a k zániku mandátu nemohlo dôjsť. K tomu predložil aj dôkazy, ktoré o tom svedčia, konkrétne je to vyhlásenie žalobcu pre správny súd o nevyhlásení výsledkov, keďže jediný oprávnený vyhlásiť výsledky referenda je starosta a on ich preukázateľne nevyhlásil. To potvrdzuje aj právny zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení pre správny súd, čo je tiež ako dôkaz v spise v tomto spore, v ktorom sa právny zástupca vyslovene pýta, prečo žalobca ako starosta nevyhlásil výsledky na webovej stránke obce. Podotkol, že toto vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej pochádza z 08.12.2018. Okrem toho existuje zápisnica, uznesenie kriminálnej polície, čo je tiež ako dôkaz v spise, kde svedok poslanec H. U. tiež hovorí o tom, že výsledky boli oznámené vylepením na vchodové dvere obecného úradu a nie takým spôsobom, ako to zákon prikazuje, teda na úradnej tabuli a na webovej stránke obce. To znamená, že tvrdenie právneho zástupcu žalovanej o vyhlásení výsledkov dňa 21.04.2018 je mylné, lebo k takému vyhláseniu nedošlo. Oznámenie urobila komisia pre miestne referendum, ktorá právomoc na takýto právny úkon nemá. Podľa § 11a ods. 6 Zákona o obecnom zriadení, po vyhlásení miestneho referenda obecné zastupiteľstvo bezodkladne zriadi na hlasovanie a sčítavanie hlasov komisiu pre miestne referendum. To znamená, že vyhlásenie výsledkov nepatrí do kompetencie tejto komisie. A keďže právny zástupca žalovanej v konaní pred správnym súdom ako dôkaz o vyhlásení výsledkov predložil iba toto oznámenie komisie, žalobca má za to, že k vyhláseniu výsledkov miestneho referenda v ten deň nemohlo dôjsť. O to viac, že zákon predpokladá vyhlásenie výsledkov do troch dní od doručenia zápisnice komisie a zápisnica bola preukázateľne doručená 23.04.2018 na obecný úrad, o čom svedčí prezenčná pečiatka obecného úradu na zápisnici, ktorá je tiež ako dôkaz predložená do spisu. Na základe toho si žalobca myslí, že k zániku jeho mandátu 21.04.2018 v žiadnom prípade nemohlo dôjsť.
9. Právny zástupca žalovanej k predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom a k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s predbežným právnym posúdením súdu súhlasí a čo sa týka argumentácie žalobcu, opäť poukázal a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 11S/98/2018, v ktorom sa príslušný súd vysporiadal s uvedenou argumentáciou žalobcu.
10. Žalobca titulom záverečného návrhu uviedol, že v priebehu konania relevantnými dôkazmi dokázal dôvodnosť svojej žaloby. Poukázal aj na to, že argumentácia žalovanej nebola presvedčivá ani podložená dôkazmi, a tak nebola schopná ani spochybniť ani vyvrátiť tvrdenia žalobcu. Žalobca uviedol a súdu včas predložil aj dôkazy, ktoré dostatočne podopreli jeho argumentáciu a poukázal na relevantné právne predpisy dokazujúce jeho tvrdenia. Argumentácia žalobcu sa sústredila hlavne zodpovedania otázky, či môže byť považované oznámenie o výsledkoch miestneho referenda vylepené na dvere obecného úradu okrskovou komisiou pre miestne referendum zo dňa 21.042018 za vyhlásenie výsledkov hlasovania občanov v zmysle Zákona o obecnom zriadení. Žalobca má za to, že výsledky miestneho referenda o dovolaní starostu Obce Keť konaného dňa 21.04.2018 neboli nikdy vyhlásené, a preto k zániku mandátu žalobcu ani v ten deň, ani neskoršie nedošlo. Dôsledkom nevyhlásenia výsledkov bolo okrem iného aj to, že zvolať ustanovujúce zasadnutie novozvoleného obecného zastupiteľstva mohol jedine starosta v zmysle Zákona o obecnom zriadení. Keďže v Obci Keť sa to udialo inak, žalobca má za to, že J.. G. A. sa neujal funkcie starostu z dôvodu neplatného zloženia sľubu starostu a žalobcovi teda ani dňa 01.12.2018 mandát nezanikol. Nakoľko však Krajský súd v Nitre uznesením 11S/98/2018 - 148 zamietol žalobu žalobcu na určenie trvania jeho mandátu, bez uvedenia a bez existencie zákonného dôvodu zániku mandátu starostu, žalobca si myslí, že dňom zániku jeho mandátu môže byť deň nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Na základe týchto dôvodov má žalobca za to, že ním podaná žaloba na náhradu škody je dôvodná. Z dôvodu, že na Krajskom súd v Nitre sa v súčasnosti rieši otázka zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, predmetom ktorej je určenie dátumu zániku poistenia žalobcu a keďže tento dátum je totožný s dátumom zániku mandátu starostu, čo je aj
v tomto spore kľúčovou otázkou, žalobca navrhol súdu prerušiť toto konanie v zmysle § 164 CSP do právoplatného ukončenia sporu 23Sa/50/2022 na Správnom súde v Nitre.
11. Právny zástupca žalovanej titulom záverečného návrhu uviedol, že s poukazom na zásadu hospodárnosti konania žiada, aby súd prihliadol na jeho úvodné vyjadrenie ako na jeho záverečnú reč, nakoľko by boli obsahovo totožné s tým, že na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že nárok žalobcu je čo dôvodu a výšky neopodstatnený a z toho dôvodu žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, pričom si uplatňuje náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania, s týmto návrhom nesúhlasí a to z dôvodu, že konanie týkajúce sa rozhodnutia Sociálnej poisťovne žiadnym spôsobom nesúvisí s konaním o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003, t. j. s predmetným konaním. O otázke platnosti miestneho referenda už bolo právoplatne rozhodnuté, jednalo by sa o prekážku res iudicatae a zároveň toto nie je predmetom prebiehajúceho konania na Krajskom súde v Nitre.
12. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to žalobou, zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 01.03.2018, uznesením č. 36/2018 z 26. zasadnutia obecného zastupiteľstva Keť konaného dňa 01.03.2018, fotografiou o oznámení výsledkov miestneho referenda, potvrdením o zamestnaní (zápočtový list), upozornením na nezákonné konanie zo dňa 15.05.2018, žalobou vo veci správneho súdnictva, uznesením č. 39/2018 z 28. zasadnutia obecného zastupiteľstva Keť konaného dňa 03.05.2018, pozvánkou zo dňa 26.11.2018, zápisnicou z ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 01.12.2018, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 11S/98/2018 - 148 zo dňa 30.05.2019 a doložkou právoplatnosti k tomuto uzneseniu, žiadosťou o predbežné prerokovanie na náhradu škody zo dňa 21.12.2021, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - oprava zo dňa 24.01.2022, odpoveďou Obce Keť na túto žiadosť zo dňa 08.03.2022, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 05.05.2022, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.05.2022, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.06.2022, vyjadrením žalobcu spolu s prílohami zo dňa 04.07.2022 (fotokópia obálky, sprievodný list petícia na odvolanie starostu Obce Keť zo dňa 31.03.2018, ďalšia obálka s označením „neotvárať“, príkaz starostu Obce Keť č. 1/2017, žiadosť o zvolanie mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 29.01.2018, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva zo dňa 30.12.2014, zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 15.02.2018, uznesenie č. 3/2018 z 25. zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 15.02.2018, uznesenie č. 18/2018 z 25. zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 15.02.2018, upozornenie prokurátora zo dňa 11.04.2018, petícia na odvolanie starostu - výzva zo dňa 16.02.2018, žiadosť o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 16.02.2018, petícia na odvolanie starostu
- výzva zo dňa 19.02.2018, zápisnica z 26. zasadnutia zastupiteľstva obce konaného dňa 01.03.2018, uznesenie č. 23/2018 z 26. zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 01.03.2018, uznesenie č. 35/2018 z 26. zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 01.03.2018, zápisnica komisie obecného zastupiteľstva v Keti za odvolanie starostu obce zo dňa 01.03.2018, úradný záznam o vybavení petície na odvolanie starostu Obce Keť zo dňa 05.04.2018, vyhlásenie starostu obce zo dňa 17.05.2018, upozornenie prokurátora zo dňa 15.06.2018, vyjadrenie žalovanej zo dňa 03.10.2018 vo vzťahu ku konaniu sp. zn.: 11S/98/2018, vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej zo dňa 09.12.2018 vo vzťahu ku konaniu 11S/98/2018, fotografia hlasovacieho lístka referenda zo dňa 21.04.2018, oznámenie o čase a mieste konania referenda zo dňa 04.04.2018, zápisnica okrskovej komisie pre miestne referendum o priebehu a výsledku hlasovania zo dňa 21.04.2018, vyhlásenie starostu obce zo dňa 17.05.2018), uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Usam/1/2020 zo dňa 20.01.2021, kasačnou sťažnosťou zo dňa 29.07.2019, rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 17.06.2022, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
13. Žalobca J.. R. Q. zastával funkciu starostu obce Keť na základe výsledkov komunálnych volieb konaných dňa 15.11.2014. Dňa 21.04.2018 sa v obci Keť uskutočnilo miestne referendum na odvolanie starostu obce. Zo zápisnice okrskovej komisie pre miestne referendum zo dňa 21.04.2018 vyplýva, že z počtu 500 oprávnených občanov zapísaných v okrsku do zoznamu na hlasovanie, ktorým sa vydali hlasovacie lístky, bolo 290 občanov, pričom platných odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 289. Z platných 289 hlasovacích lístkov bolo 280 hlasov za odvolanie starostu a 9 hlasov proti jeho odvolaniu. Miestneho referenda o odvolaní starostu sa tak zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, pričom rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov odovzdaných v miestnom referende.
14. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia sumy 45.788,- eur ako aj náhrady trov konania a to titulom náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. majúc za to, že žalovaná mu nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v nevyplatení mzdy a odstupného od 21.04.2018 do 15.07.2019, keď ho odo dňa 21.04.2018 nepovažovala za starostu obce Keť, odhlásila ho z poisťovní a nevyplácala mu plat, spôsobila škodu vo výške 35.788,- eur ako aj nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur. Argumentoval, že od 21.04.2018 mu bol znemožnený výkon jeho funkcie zo strany orgánov obce, ktoré považovali jeho mandát za zaniknutý a to napriek tomu, že dňa 15.05.2018 vyzval obecné zastupiteľstvo na nápravu.
15. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 30.05.2018 domáhal v zmysle § 352 a nasl. Zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) určenia, že funkcia starostu obce Keť naďalej trvá. O predmetnej správnej žalobe rozhodol správny súd uznesením sp. zn.: 11S/98/2018 - 148 zo dňa 30.05.2019 tak, že súd žalobu žalobcu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal okrem iného na to, že v konaní podľa § 325 a nasl. SPP ide o spor, či nastala alebo nenastala právna skutočnosť majúca za následok zánik funkcie starostu obce. Podľa § 344 SPP, správny súd zamietne žalobu ak po preskúmaní veci zistí, že žaloba nie je dôvodná. Nedôvodnosť pri žalobe podľa § 325 ods. 1 znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a teda nevyvrátil existenciu právnej skutočnosti majúcej za následok zánik funkcie starostu obce. Inak povedané, žalobca nepreukázal dôvodnosť trvania jeho funkcie. Zamietnutie žaloby podľa § 325 ods. 1 sa bude preto považovať za potvrdenie zániku funkcie starostu. Správny súd ďalej konštatoval, že výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu Obce Keť možno označiť za platné. Taktiež dôvodil, že žalovaná vyhlásila miestne referendum na základe petície občanov v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení a že miestne referendum a konanie žalovanej, ktoré predchádzalo miestnemu referendu teda nemožno považovať za taký postup, ktorý by sa dal považovať za nezákonný. Toto uznesenie správneho súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.07.2019.
16. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp. zn.: 6Usam/1/2020 zo dňa 20.01.2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, po preskúmaní napadnutého uznesenia a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia. Poukázal tiež na to, že závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia a Najvyšší súd sa s nimi v celom rozsahu stotožnil, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Argumentoval tiež, že sťažovateľom namietaná nepreskúmateľnosť uznesenia by bola daná v prípade, ak by chýbali zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Záverom tiež uviedol, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SPP ako nedôvodnú zamietol. Toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.02.2021.
17. Následne žalobca listom zo dňa 21.12.2021 požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú žiadosť opravil listom zo dňa 24.01.2022. Žalovaná na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odpovedala listom zo dňa 08.03.2022, v ktorom žalobcovi oznámila, že na 21. zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 18.02.2022, obecné zastupiteľstvo obce Keť svojím uznesením č. 202 zobralo na vedomie žiadosť o prerokovanie nároku a uznesením č. 203 žiadosť neschválilo, nakoľko je právne a vecne neopodstatnená. Záverom uviedla, že žiadosti o prerokovanie nároku nevyhovie a predmetnú záležitosť považuje za uzavretú.
18. Žalobca súdu v konaní predložil množstvo ďalších listinných dôkazov, ktorými poukazoval na ním tvrdené dôvody nezákonnosti a teda aj neplatnosti miestneho referenda konaného dňa 21.04.2018 v obci Keť, ktoré však vzhľadom k nižšie uvedeným právnym záverom, neboli pre rozhodnutie vo veci relevantné.
19. Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom od 01.01.2013, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
20. Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom od 01.01.2013, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
21. Podľa § 10 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom od 01.01.2013, územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
22. Podľa § 14 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom od 01.01.2013, územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
23. Podľa § 15 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom od 01.01.2013, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
24. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom od 01.01.2013, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
25. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom od 01.01.2013, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom
uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)
26. Podľa § 19 ods. 1 a 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom od 01.01.2013, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
27. Podľa § 13a ods. 1, písm. f) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom od 01.04.2018, mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu.
28. Podľa prvej vety § 1 Zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení účinnom do 30.11.2018, tento zákon upravuje právne postavenie starostov obcí a primátorov miest (ďalej len „starosta“), ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostov zodpovedajúcu počtu obyvateľov obce alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý pobyt,1) a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom funkcie.
29. Podľa prvej vety § 2 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení účinnom do 30.11.2018, funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami podľa osobitného predpisu2) a s výkonom práce zamestnanca obce. Starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka v rozsahu podľa osobitného predpisu3) alebo v rozsahu podľa kolektívnej zmluvy, ktorá je záväzná pre obec ako zamestnávateľa; na jej účely sa primerane použije osobitný predpis.3) Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Starosta sa počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu4) a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie3) posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere. Obec vo vzťahu k starostovi na účely uvedené v odseku 3 vystupuje ako zamestnávateľ.
30. Podľa prvej vety § 7 ods. 2 Zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení účinnom do 30.11.2018, nárok na plat starostovi zaniká dňom zániku jeho mandátu.12)
31. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení účinnom do 30.11.2018, po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako šesť mesiacov. To neplatí, ak ide o dôvody uvedené v osobitnom predpise. (§ 13a ods. 1 písm. a), d) a f) Zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov) Odstupné starostovi nepatrí, ak vykonával funkciu menej ako šesť mesiacov.
32. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
33. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
34. V prejednávanej veci bolo v prvom rade potrebné vysporiadať sa s námietkou kauzálnej nepríslušnosti Okresného súdu Levice, ktorú žalovaná uplatnila na pojednávaní majúc za to, že čo do otázky nevyplateného platu a odstupného, ide v predmetnom konaní o pracovnoprávny spor, v dôsledku čoho je tak v zmysle § 23 písm. d) Civilného sporového poriadku, kauzálne príslušný Okresný súd Topoľčany. Ako vyplýva z § 2 ods. 1 Zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v
pracovnom pomere. V zmysle § 2 ods. 3 predmetného zákona, starosta sa posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere len na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie, pričom obec vo vzťahu k starostovi na tieto účely vystupuje ako zamestnávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že ak sa funkcia starostu nevykonáva v pracovnom pomere a prípady, kedy vystupuje starosta ako zamestnanec zákon taxatívne vymedzuje, potom nárok uplatnený žalobcom nemožno posudzovať ako nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu. V zmysle uvedeného má tak súd za to, že v prejednávanej veci v namietanej časti nie je daná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Topoľčany, v dôsledku čoho je tak táto námietka žalovanej nedôvodná.
35. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, žalobcovi zanikol dňa 21.04.2018 na základe výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu mandát starostu podľa § 13a ods. 1 Zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 01.04.2018. Žalobca podal dňa 30.05.2018 správnu žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že jeho funkcia starostu Obce Keť trvá. Krajský súd v Nitre rozhodol o predmetnej správnej žalobe uznesením sp. zn.: 11S/98/2018 - 148 zo dňa 30.05.2019, právoplatným dňa 15.07.2019 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu Obce Keť možno označiť za platné. Správny súd ďalej konštatoval, že žalovaná vyhlásila miestne referendum na základe petície občanov v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení a že miestne referendum a konanie žalovanej, ktoré predchádzalo miestnemu referendu teda nemožno považovať za taký postup, ktorý by sa dal považovať za nezákonný. Vecnú správnosť rozhodnutia Krajského súdu v Nitre potvrdil svojim uznesením aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý o kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol uznesením sp. zn.: 6Usam/1/2020 zo dňa 20.01.2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.
36. Kľúčovým v predmetnom konaní bolo posúdenie otázky, či sa žalovaná dopustila nesprávneho úradného postupu, keď žalobcu vyhlásením výsledkov miestneho referenda prestala považovať za starostu, v dôsledku čoho mu prestala vyplácať plat a nevyplatila mu ani odstupné. V zmysle § 13a ods. 1, písm. f) Zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 01.04.2018, mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu. Keďže správny súd žalobu žalobcu o určenie, že jeho mandát trvá ako nedôvodnú zamietol, pričom vecnú správnosť tohto rozhodnutia potvrdil svojim uznesením aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, potom nemožno konštatovať nič iné, než že vyhlásením výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu dňa 21.04.2018, mandát starostu zanikol. Žalobca vo svojom vyjadrení nesprávne interpretuje časť odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu, podľa ktorého „zamietnutie žaloby podľa § 325 ods. 1 sa bude preto považovať za potvrdenie zániku funkcie starostu obce“ a to tak, že k zániku jeho mandátu došlo až právoplatnosťou tohto rozhodnutia, keď táto jeho interpretácia je v príkrom rozpore s § 13a ods. 1 Zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 01.04.2018, podľa ktorého mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu.
37. Rovnako za nesprávnu treba preto označiť aj jeho argumentáciu podľa ktorej tvrdenie, že k zániku mandátu došlo dňa 21.04.2018, nemá oporu ani v samotnom zákone a neexistuje v tejto súvislosti ani žiadny dôkaz. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že uznesenie Krajského súdu v Nitre, ktorým bola správna žaloba zamietnutá, nerieši dátum zániku mandátu starostu, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či súd daný prípad správne posúdil, pričom takýto dátum neobsahuje ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Argumentoval, že bez existencie zákonného dôvodu a konkrétneho dátumu zániku mandátu, možno vychádzať len z uznesenia Krajského súdu Nitra a za deň zániku mandátu tak možno považovať deň právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nebolo úlohou správneho súdu určiť dátum zániku mandátu žalobcu, pretože tento priamo vyplýva zo Zákona o obecnom zriadení, avšak správny súd svojím rozhodnutím, ktorým správnu žalobu žalobcu o určenie trvania jeho mandátu zamietol, jednoznačne deklaroval, že žalobca nevyvrátil existenciu právnej skutočnosti majúcej za následok zánik jeho funkcie, teda tej právnej skutočnosti, ktorá je zakotvená práve v § 13a ods. 1 písm. f) Zákona o obecnom zriadení, podľa ktorej mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu.
38. V súvislosti v konaní s ďalšou nastolenou otázkou zo strany žalobcu, a síce či môže byť oznámenie o výsledkoch miestneho referenda vylepené na dvere obecného úradu okrskovou komisiou pre mieste referendum zo dňa 21.04.2018, považované za vyhlásenie výsledkov hlasovania občanov v zmysle
Zákona o obecnom zriadení, v dôsledku čoho má žalobca za to, že jeho mandát v ten deň a ani neskoršie nezanikol, súd opätovne odkazuje na už oba zmienené právoplatné rozhodnutia a to jednak na uznesenie správneho súdu ako aj na uznesenie najvyššieho súdu, kde sa otázka zákonnosti a teda aj platnosti miestneho referenda riešila komplexne a aj na nimi prijaté právne závery, z ktorých jednoznačne vyplýva, že výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu Obce Keť sú platné, čo podľa názoru súdu zahŕňa aj odpoveď na žalobcom nastolenú otázku platnosti spôsobu vyhlásenia výsledku miestneho referenda. Najvyšší súd v závere svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia Krajského súdu v Nitre, pričom námietka žalobcu týkajúca sa spôsobu vyhlásenia výsledkov miestneho referenda je obsiahnutá v bode 8. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
39. Zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti obce za škodu spôsobenú orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy spočívajúcom v nesprávnom úradnom postupe sú: nesprávny úradný postup orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, ďalej existencia škody a v neposlednom rade príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy a vzniknutou škodou. Keďže žalobcov mandát starostu zanikol v zmysle § 13a ods. 1, písm. f) Zákona o obecnom zriadení dňa 21.04.2018 a nie dňa 15.07.2019 ako to tvrdí žalobca a to vyhlásením výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu, dňom zániku jeho mandátu mu zanikol aj nárok na plat v zmysle § 7 ods. 2 Zákona č. 369/1990 Zb. Zákona o obecnom zriadení. V zmysle § 5 ods. 1 Zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení účinnom do 30.11.2018, po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako šesť mesiacov. To však neplatí, ak ide o dôvody zániku mandátu uvedené v osobitnom predpise, teda dôvody uvedené v § 13a ods. 1 písm. a), d) a f) Zákona č. 369/1990 Zb. V zmysle uvedeného preto ak mandát starostu zanikol dňa 21.04.2018 z dôvodu, že tento bol odvolaný na základe výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu, potom sa žalovaná následným nevyplácaním platu žalobcovi a nevyplatením odstupného, nedopustila nesprávneho úradného postupu tak ako to tvrdí žalobca, keďže po zániku jeho mandátu mu nárok na plat vôbec nevznikol a tiež mu z dôvodu spôsobu zániku jeho mandátu, nevznikol nárok ani na odstupné. Keďže sa orgán územnej samosprávy nesprávneho úradného postupu nedopustil, nie je splnený prvý a základný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody žalobcu spočívajúcej či už v ním tvrdenej výške skutočnej škody ako ani v náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch. Keďže nebol splnený už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti obce za škodu spôsobenú orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy spočívajúci v nesprávnom úradnom postupe, pričom zákon na vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov, súd nevzhliadol dôvod zaoberať sa posúdením splnenia zvyšných dvoch predpokladov.
40. Žalovaná ďalej v konaní vzniesla námietku premlčania s poukazom na § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. majúc za to, že nakoľko jediný konkrétny moment, s ktorým v predmetnom prípade je možné spájať vznik resp. zánik práv a povinností, je zánik mandátu starostu vyhlásením výsledkov miestneho referenda zo dňa 21.04.2018, je nárok žalobcu premlčaný. V tejto súvislosti súd udáva, že vzhľadom na súdom prijatý právny názor, v zmysle ktorého nárok žalobcovi na náhradu škody vôbec nevznikol, je právne bezvýznamné sa zaoberať otázkou, či si žalobca uplatnil tento nárok na súde včas alebo nie.
41. Žalobca sa v záverečnej reči tiež domáhal prerušenia konania v zmysle § 164 CSP a to až do právoplatného ukončenia sporu 23Sa/50/2022 argumentujúc, že na Krajskom súd v Nitre sa v súčasnosti rieši otázka zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, predmetom ktorej je určenie dátumu zániku poistenia žalobcu tvrdiac, že tento dátum je totožný s dátumom zániku jeho mandátu. Súd však dôvod na prerušenie konania nevzhliadol majúc za to, že právoplatnosťou rozhodnutia o zamietnutí žaloby o určenie, že mandát žalobcu trvá, sa právoplatne deklarovalo nevyvrátenie existencie právnej skutočnosti majúcej za následok zánik mandátu žalobcu ako starostu a to výsledok miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorého dôsledky sú obsiahnuté v § 13a ods. 1 Zákona o obecnom zriadení. V zmysle uvedeného preto súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V Leviciach, dňa 31. augusta 2022
Mgr. Mária Černáková
s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia: Szarková Emília
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).