Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/67/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: J.. R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX X., proti žalovanej: K. X., X. XXX, XXX XX X., IČO: 00 307 190, zastúpenej Nagy & Nagy s. r. o., so sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, o zaplatenie 45.788 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -165 zo dňa 31. augusta 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1.1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 18.03.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 45.788,- eur titulom náhrady škody v zmysle o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že starostom obce X. sa stal na základe komunálnych volieb konaných dňa 15.11.2014. Dňa 01.03.2018 sa konalo na návrh poslancov zasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom poslanci vyhlásili uznesením č. 36/2018 miestne referendum na odvolanie starostu po tom, ako priamo na zasadnutí obdržali od predsedu petičného výboru originály petičných hárkov, pričom nepodpísal pre zjavné rozpory so Zákonom o obecnom zriadení. Miestne referendum sa uskutočnilo dňa 21.04.2018, bez aktívnej účasti žalobcu na jeho príprave a realizácii. Ešte v ten deň o 22:50 hod. okrsková komisia pre miestne referendum oznámila výsledky miestneho referenda o odvolaní J.. J. R. z funkcie starostu obce X., vyvesením oznámenia na vchodové dvere zatvorenej budovy obecného úradu. Okrsková komisia v závere oznámenia uviedla, že na základe výsledkov miestneho referenda je J.. J. R. odvolaný z funkcie starostu obce X.. Žalobca však výsledky podľa neho nezákonného miestneho referenda nevyhlásil a to ani na webovej stránke ani na úradnej tabuli obce. Argumentoval, že od tej chvíle mu bol znemožnený výkon jeho funkcie zo strany orgánov obce, ktoré považovali jeho mandát starostu za zaniknutý napriek tomu, že žalobca dňa 15.05.2018 listom vyzval obecné zastupiteľstvo na nápravu. Nakoľko k náprave nedošlo a ani po tejto výzve mu nebolo umožnené vykonávať svoj mandát, obrátil sa so žalobou o určenie trvania mandátu starostu na Krajský súd Nitra dňa 28.05.2018. Uviedol ďalej, že dňa 03.05.2018 poverilo obecné zastupiteľstvo poslanca H. U. plnením úloh starostu, ktorý dňa 27.11.2018 zvolal na deň 01.12.2018 ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva, kde zložil sľub novozvolený starosta. Poukázal ďalej na to, že Krajský súd Nitra uznesením - 148 zo dňa 30.05.2019, ktoré sa stalo právoplatným dňa 15.07.2019, žalobu o určenie trvania mandátu starostu zamietol. Proti tomu uzneseniu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd Slovenskej republiky, v ktorej podrobne poukázal

na viaceré porušenia zákona v súvislosti s prípravou a realizáciou miestneho referenda zo strany Obce X., resp. obecného zastupiteľstva. Najvyšší súd Uznesením zo dňa 20.01.2021 kasačnú sťažnosť zamietol. Následne sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky s ústavnou sťažnosťou proti rozhodnutiam a - 148, ktorú ústavnú sťažnosť Ústavný súd uznesením - 20 zo dňa 11.11.2021 odmietol. Po využití všetkých dostupných opravných prostriedkov proti uzneseniu - 148, rešpektujúc právoplatné uznesenie súdu a ním určený právny stav, obrátil sa na žalovanú Obec X. so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle , ktoré bolo žalovanej doručené dňa 27.12.2021, avšak žalovaná nárok žalobcu dobrovoľne neuspokojila, o čom ho upovedomila listom č. 42/2022 zo dňa 08.03.2022, ktorý mu bol doručený dňa 10.03.2022. Zdôraznil, že predmetom žaloby je nárok na náhradu škody spôsobenej žalovanou tým, že jej žalovaná nevyplatila plat v zmysle o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov za obdobie od 21.04.2018 do 15.07.2019, ako ani odstupné vo výške 3 mesačných platov a neuhradila mu ani nemajetkovú ujmu v peniazoch za znemožnenie výkonu jeho funkcie a s tým súvisiace ťažkosti mu spôsobené. Argumentoval ďalej, že Krajský súd Nitra uznesením - 148 zo dňa 30.05.2019 určil, že zamietnutie žaloby o určenie trvania mandátu starostu bude považované za potvrdenie zániku mandátu žalobcu. Toto uznesenie sa stalo právoplatným dňa 15.07.2019, preto tento deň je dňom zániku jeho mandátu. Žalovaná ho už ale odo dňa 21.04.2018 nepovažovala za starostu obce X., odhlásila ho z poisťovní a nevyplácala mu plat. Namietal, že až z uznesenia - 148 sa dozvedel o zániku mandátu, že vtedy zistil, že mu žalovaná nesprávnym úradným postupom, nevyplatením mzdy a odstupného spôsobila škodu. Konanie žalovanej znamenalo pre žalobcu aj vznik nemajetkovej ujmy, nakoľko to negatívne vplývalo na jeho postavenie v očiach verejnosti, spôsobilo problémy aj v jeho súkromnom živote, čo viedlo až k rozvodu manželstva a v nemalej miere aj k poklesu jeho dôstojnosti v očiach verejnosti. Keďže žalovaná neuspokojila jeho nárok, obrátil sa na súd ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Záverom žalobca vyčíslil uplatnený nárok tak, že plat starostu obce X. tvoril v predmetnom období v zmysle o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, základný plat v zmysle , zvýšený o 12, % na základe Uznesenia č. 4 z ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 10.12.2014. Plat starostu za obdobie od 22.04.2018 do 31.12.2018 činí sumu 16.251,- eur, za obdobie od 01.01.2019 do 15.07.2019 sumu 13.480,- eur. Výška odstupného je určená v zmysle a v celkovej sume 6.057,- eur (2.019,- eur x 3 mesiace), nemajetkovú ujmu vyčíslil žalobca vo výške 10.000,- eur, celkovo tak uplatnený nárok predstavuje sumu 45.788,- eur.

1.2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu považuje za zmätočnú a založenú na všeobecných subjektívnych úvahách, resp. svojvoľnom výklade práva zo strany žalobcu. Argumentovala, že žalobca len vo všeobecnosti poukázal na o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom v žalobe nevymedzil, na základe ktorého ustanovenia citovaného zákona si náhradu škody uplatňuje. Poukázala na a , v zmysle ktorého zákon taxatívne vymedzuje prípady, v ktorých môže vzniknúť zodpovednosť územnej samosprávy za spôsobenú škodu. Zo žaloby však nie je známe, ktorým nezákonným rozhodnutím obce, resp. ktorým nesprávnym úradným postupom akého orgánu mala byť škoda spôsobená. Z uvedeného dôvodu namietala svoju procesnú legitimáciu v predmetnom konaní, nakoľko žiadnym svojim rozhodnutím alebo úradným postupom žalobcovi žiadnu škodu nespôsobila. Poukázala ďalej na to, že zo žaloby vyplýva jedine to, že žalobca si svoju údajnú peňažnú pohľadávku uplatňuje vo výške 45.788,- eur a to titulom nezaplateného platu starostu za obdobie 22.04.2018 - 31.12.2018 vo výške 16.251,- eur, nezaplateného platu starostu za obdobie 01.01.2019 - 15.07.2019 vo výške 13.480,- eur, titulom odstupného vo výške 6.057,- eur a ďalej titulom nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur. V súvislosti s nezaplatením platu starostu uviedla, že žalobca poukazuje na nespornú skutočnosť, že dňa 21.04.2018 sa v obci X. uskutočnilo platné miestne referendum o odvolaní starostu, v rámci ktorého občania obce prejavili svoju vôľu, odvolať žalobcu z funkcie starostu, pričom výsledky referenda boli vyhlásené v ten istý deň, t. j. 21.04.2018. Argumentovala, že platnosť výsledkov miestneho referenda potvrdil aj Krajský súd v Nitre, a to uznesením sp. zn.: - 148 zo dňa 30.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2019, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to svojim uznesením sp. zn.: 6Usam/l/2020 zo dňa 20.01.2021. Poukázala ďalej na , o obecnom zriadení, v zmysle ktorého mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu, v dôsledku čoho tak mandát žalobcu zanikol dňa 21.04.2018. Tvrdenie žalobcu, že jeho mandát mal zaniknúť až dňa 15.07.2019, t. j. právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Nitre, nemá oporu v zákone, keďže Zákon o obecnom zriadení zánik

mandátu starostu nespája s rozhodnutím súdu, pričom ani samotné konanie nemalo odkladný účinok na zánik tohto mandátu. Argumentovala, že tvrdenie žalobcu je aj v rozpore s logikou, nakoľko medzičasom sa v novembri 2018 uskutočnili komunálne voľby, v ktorých kandidoval na post starostu aj žalobca, avšak neuspel. Podľa tvrdenia žalobcu teda súbežne v obci X. mali existovať dva mandáty starostov. Poukázala ďalej na to, že je evidentné, že na rozdiel od tvrdenia žalobcu, plat neprináleží starostovi za funkčné obdobie, ale za výkon mandátu. Funkčné obdobie je totiž len objektívne, zákonom stanovené časové ohraničenie výkonu mandátu starostu a poslancov obecného zastupiteľstva. Nakoľko žalobcov mandát zanikol vyhlásením výsledkov referenda, zanikol aj jeho nárok na plat za výkon mandátu. V súvislosti s uplatneným odstupným poukázala na o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, v zmysle ktorého starostovi nepatrí odstupné v prípade, ak jeho mandát zanikol vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu. Namietala ďalej aj uplatnený nárok vo výške 10.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy, nakoľko nebol splnený predpoklad pre uplatnenie tohto inštitútu v zmysle , keďže nie je reálne možné konštatovať porušenie práva, nakoľko žalobca neuviedol, ktoré právo malo byť porušené, resp. akým rozhodnutím/postupom ktorého orgánu malo dôjsť k jeho porušeniu, pričom žiadnym spôsobom tento nárok nezdôvodnil ani nevyčíslil. Uviedla ďalej, že nakoľko jediný konkrétny moment, s ktorým je v predmetnom prípade možné spájať vznik, resp. zánik práv a povinností, je zánik mandátu starostu vyhlásením výsledkov miestneho referenda zo dňa 21.04.2018, vznáša s poukazom na námietku premlčania.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca v celom rozsahu sa pridŕžal podanej žaloby, keď rovnako právny zástupca žalovanej sa pridŕžal svojich vyjadrení. Po predbežnom právnom posúdení veci súdom podľa žalobca uviedol, že s predbežným právnym názorom súdu zásadne nesúhlasí a to z toho dôvodu, že výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu dňa 21.04.2018 neboli vyhlásené v zmysle zákona. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že výsledky boli vyhlásené a nie je ani v uznesení Krajského súdu v Nitre, ktorým rozhodol o potvrdení zániku mandátu, nie je ani zmienka o tom, že výsledky boli vyhlásené, to znamená, že de facto tie výsledky vyhlásené neboli a k zániku mandátu nemohlo dôjsť. K tomu predložil aj dôkazy, ktoré o tom svedčia, konkrétne je to vyhlásenie žalobcu pre správny súd o nevyhlásení výsledkov, keďže jediný oprávnený vyhlásiť výsledky referenda je starosta a on ich preukázateľne nevyhlásil. To potvrdzuje aj právny zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení pre správny súd, čo je tiež ako dôkaz v spise v tomto spore, v ktorom sa právny zástupca vyslovene pýta, prečo žalobca ako starosta nevyhlásil výsledky na webovej stránke obce. Podotkol, že toto vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej pochádza z 08.12.2018. Okrem toho existuje zápisnica, uznesenie kriminálnej polície, čo je tiež ako dôkaz v spise, kde svedok poslanec H. U. tiež hovorí o tom, že výsledky boli oznámené vylepením na vchodové dvere obecného úradu a nie takým spôsobom, ako to zákon prikazuje, teda na úradnej tabuli a na webovej stránke obce. To znamená, že tvrdenie právneho zástupcu žalovanej o vyhlásení výsledkov dňa 21.04.2018 je mylné, lebo k takému vyhláseniu nedošlo. Oznámenie urobila komisia pre miestne referendum, ktorá právomoc na takýto právny úkon nemá. Podľa Zákona o obecnom zriadení, po vyhlásení miestneho referenda obecné zastupiteľstvo bezodkladne zriadi na hlasovanie a sčítavanie hlasov komisiu pre miestne referendum. To znamená, že vyhlásenie výsledkov nepatrí do kompetencie tejto komisie. A keďže právny zástupca žalovanej v konaní pred správnym súdom ako dôkaz o vyhlásení výsledkov predložil iba toto oznámenie komisie, žalobca má za to, že k vyhláseniu výsledkov miestneho referenda v ten deň nemohlo dôjsť. O to viac, že zákon predpokladá vyhlásenie výsledkov do troch dní od doručenia zápisnice komisie a zápisnica bola preukázateľne doručená 23.04.2018 na obecný úrad, o čom svedčí prezenčná pečiatka obecného úradu na zápisnici, ktorá je tiež ako dôkaz predložená do spisu. Na základe toho si žalobca myslí, že k zániku jeho mandátu 21.04.2018 v žiadnom prípade nemohlo dôjsť. Právny zástupca žalovanej k predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom a k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s predbežným právnym posúdením súdu súhlasí a čo sa týka argumentácie žalobcu, opäť poukázal a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. , v ktorom sa príslušný súd vysporiadal s uvedenou argumentáciou žalobcu. Žalobca titulom záverečného návrhu uviedol, že v priebehu konania relevantnými dôkazmi dokázal dôvodnosť svojej žaloby. Poukázal aj na to, že argumentácia žalovanej nebola presvedčivá ani podložená dôkazmi, a tak nebola schopná ani spochybniť ani vyvrátiť tvrdenia žalobcu. Žalobca uviedol a súdu včas predložil aj dôkazy, ktoré dostatočne podopreli jeho argumentáciu a poukázal na relevantné právne predpisy dokazujúce jeho tvrdenia. Argumentácia žalobcu sa sústredila hlavne zodpovedania otázky, či môže byť považované oznámenie o výsledkoch miestneho referenda vylepené na dvere obecného úradu okrskovou komisiou pre miestne referendum zo dňa 21.042018 za vyhlásenie výsledkov hlasovania občanov v zmysle Zákona o obecnom zriadení. Žalobca má za to, že výsledky miestneho referenda o

dovolaní starostu Obce X. konaného dňa 21.04.2018 neboli nikdy vyhlásené, a preto k zániku mandátu žalobcu ani v ten deň, ani neskoršie nedošlo. Dôsledkom nevyhlásenia výsledkov bolo okrem iného aj to, že zvolať ustanovujúce zasadnutie novozvoleného obecného zastupiteľstva mohol jedine starosta v zmysle Zákona o obecnom zriadení. Keďže v Obci X. sa to udialo inak, žalobca má za to, že J.. G. A. sa neujal funkcie starostu z dôvodu neplatného zloženia sľubu starostu a žalobcovi teda ani dňa 01.12.2018 mandát nezanikol. Nakoľko však Krajský súd v Nitre uznesením - 148 zamietol žalobu žalobcu na určenie trvania jeho mandátu, bez uvedenia a bez existencie zákonného dôvodu zániku mandátu starostu, žalobca si myslí, že dňom zániku jeho mandátu môže byť deň nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Na základe týchto dôvodov má žalobca za to, že ním podaná žaloba na náhradu škody je dôvodná. Z dôvodu, že na Krajskom súd v Nitre sa v súčasnosti rieši otázka zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, predmetom ktorej je určenie dátumu zániku poistenia žalobcu a keďže tento dátum je totožný s dátumom zániku mandátu starostu, čo je aj v tomto spore kľúčovou otázkou, žalobca navrhol súdu prerušiť toto konanie v zmysle do právoplatného ukončenia sporu na Správnom súde v Nitre. Právny zástupca žalovanej titulom záverečného návrhu uviedol, že s poukazom na zásadu hospodárnosti konania žiada, aby súd prihliadol na jeho úvodné vyjadrenie ako na jeho záverečnú reč, nakoľko by boli obsahovo totožné s tým, že na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že nárok žalobcu je čo dôvodu a výšky neopodstatnený a z toho dôvodu žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, pričom si uplatňuje náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania, s týmto návrhom nesúhlasí a to z dôvodu, že konanie týkajúce sa rozhodnutia Sociálnej poisťovne žiadnym spôsobom nesúvisí s konaním o náhradu škody podľa , t. j. s predmetným konaním. O otázke platnosti miestneho referenda už bolo právoplatne rozhodnuté, jednalo by sa o prekážku res iudicatae a zároveň toto nie je predmetom prebiehajúceho konania na Krajskom súde v Nitre.

3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:

I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta. II. Súd žalobu zamieta. III. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovný:

4.1. Žalobca J.. R. Q. zastával funkciu starostu obce X. na základe výsledkov komunálnych volieb konaných dňa 15.11.2014. Dňa 21.04.2018 sa v obci X. uskutočnilo miestne referendum na odvolanie starostu obce. Zo zápisnice okrskovej komisie pre miestne referendum zo dňa 21.04.2018 vyplýva, že z počtu 500 oprávnených občanov zapísaných v okrsku do zoznamu na hlasovanie, ktorým sa vydali hlasovacie lístky, bolo 290 občanov, pričom platných odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 289. Z platných 289 hlasovacích lístkov bolo 280 hlasov za odvolanie starostu a 9 hlasov proti jeho odvolaniu. Miestneho referenda o odvolaní starostu sa tak zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, pričom rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov odovzdaných v miestnom referende.

4.2. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia sumy 45.788,- eur ako aj náhrady trov konania a to titulom náhrady škody podľa majúc za to, že žalovaná mu nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v nevyplatení mzdy a odstupného od 21.04.2018 do 15.07.2019, keď ho odo dňa 21.04.2018 nepovažovala za starostu obce X., odhlásila ho z poisťovní a nevyplácala mu plat, spôsobila škodu vo výške 35.788,- eur ako aj nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur. Argumentoval, že od 21.04.2018 mu bol znemožnený výkon jeho funkcie zo strany orgánov obce, ktoré považovali jeho mandát za zaniknutý a to napriek tomu, že dňa 15.05.2018 vyzval obecné zastupiteľstvo na nápravu.

4.3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 30.05.2018 domáhal v zmysle a nasl. () určenia, že funkcia starostu obce X. naďalej trvá. O predmetnej správnej žalobe rozhodol správny súd uznesením sp. zn.: - 148 zo dňa 30.05.2019 tak, že súd žalobu žalobcu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal okrem iného na to, že v konaní podľa a nasl. SPP ide o spor, či nastala alebo nenastala právna skutočnosť majúca za následok zánik funkcie starostu obce. Podľa SPP, správny súd zamietne žalobu ak po preskúmaní veci zistí, že žaloba nie je dôvodná. Nedôvodnosť pri žalobe podľa ods.

1 znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a teda nevyvrátil existenciu právnej skutočnosti majúcej za následok zánik funkcie starostu obce. Inak povedané, žalobca nepreukázal dôvodnosť trvania jeho funkcie. Zamietnutie žaloby podľa § 325 ods. 1 sa bude preto považovať za potvrdenie zániku funkcie starostu. Správny súd ďalej konštatoval, že výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu Obce X. možno označiť za platné. Taktiež dôvodil, že žalovaná vyhlásila miestne referendum na základe petície občanov v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení a že miestne referendum a konanie žalovanej, ktoré predchádzalo miestnemu referendu teda nemožno považovať za taký postup, ktorý by sa dal považovať za nezákonný. Toto uznesenie správneho súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.07.2019.

4.4. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp. zn.: zo dňa 20.01.2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, po preskúmaní napadnutého uznesenia a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia. Poukázal tiež na to, že závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia a Najvyšší súd sa s nimi v celom rozsahu stotožnil, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Argumentoval tiež, že sťažovateľom namietaná nepreskúmateľnosť uznesenia by bola daná v prípade, ak by chýbali zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Záverom tiež uviedol, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SPP ako nedôvodnú zamietol. Toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.02.2021.

4.5. Následne žalobca listom zo dňa 21.12.2021 požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú žiadosť opravil listom zo dňa 24.01.2022. Žalovaná na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odpovedala listom zo dňa 08.03.2022, v ktorom žalobcovi oznámila, že na 21. zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 18.02.2022, obecné zastupiteľstvo obce X. svojím uznesením č. 202 zobralo na vedomie žiadosť o prerokovanie nároku a uznesením č. 203 žiadosť neschválilo, nakoľko je právne a vecne neopodstatnená. Záverom uviedla, že žiadosti o prerokovanie nároku nevyhovie a predmetnú záležitosť považuje za uzavretú.

4.6. Žalobca súdu v konaní predložil množstvo ďalších listinných dôkazov, ktorými poukazoval na ním tvrdené dôvody nezákonnosti a teda aj neplatnosti miestneho referenda konaného dňa 21.04.2018 v obci X., ktoré však vzhľadom k nižšie uvedeným právnym záverom, neboli pre rozhodnutie vo veci relevantné.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav sporu, citované ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom od 01.01.2013 (, , až 3, a , a , , až 4, a ), citované ustanovenie o obecnom zriadení v znení účinnom od 01.04.2018, citované ustanovenia o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení účinnom do 30.11.2018 ( veta prvá, až 4, , ) a citované ustanovenia (CSP - - , , a a ), odôvodnil nasledovne:

5.1. V prejednávanej veci bolo v prvom rade potrebné vysporiadať sa s námietkou kauzálnej nepríslušnosti Okresného súdu Levice, ktorú žalovaná uplatnila na pojednávaní majúc za to, že čo do otázky nevyplateného platu a odstupného, ide v predmetnom konaní o pracovnoprávny spor, v dôsledku čoho je tak v zmysle , kauzálne príslušný Okresný súd Topoľčany. Ako vyplýva z o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. V zmysle predmetného zákona, starosta sa posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere len na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie, pričom obec vo vzťahu k starostovi na tieto účely vystupuje

ako zamestnávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že ak sa funkcia starostu nevykonáva v pracovnom pomere a prípady, kedy vystupuje starosta ako zamestnanec zákon taxatívne vymedzuje, potom nárok uplatnený žalobcom nemožno posudzovať ako nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu. V zmysle uvedeného má tak súd za to, že v prejednávanej veci v namietanej časti nie je daná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Topoľčany, v dôsledku čoho je tak táto námietka žalovanej nedôvodná.

5.2. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, žalobcovi zanikol dňa 21.04.2018 na základe výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu mandát starostu podľa § 13a ods. 1 Zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 01.04.2018. Žalobca podal dňa 30.05.2018 správnu žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že jeho funkcia starostu Obce X. trvá. Krajský súd v Nitre rozhodol o predmetnej správnej žalobe uznesením sp. zn.: - 148 zo dňa 30.05.2019, právoplatným dňa 15.07.2019 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu Obce X. možno označiť za platné. Správny súd ďalej konštatoval, že žalovaná vyhlásila miestne referendum na základe petície občanov v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení a že miestne referendum a konanie žalovanej, ktoré predchádzalo miestnemu referendu teda nemožno považovať za taký postup, ktorý by sa dal považovať za nezákonný. Vecnú správnosť rozhodnutia Krajského súdu v Nitre potvrdil svojim uznesením aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý o kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol uznesením sp. zn.: zo dňa 20.01.2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

5.3. Kľúčovým v predmetnom konaní bolo posúdenie otázky, či sa žalovaná dopustila nesprávneho úradného postupu, keď žalobcu vyhlásením výsledkov miestneho referenda prestala považovať za starostu, v dôsledku čoho mu prestala vyplácať plat a nevyplatila mu ani odstupné. V zmysle § 13a ods. 1, písm. f) Zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 01.04.2018, mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu. Keďže správny súd žalobu žalobcu o určenie, že jeho mandát trvá ako nedôvodnú zamietol, pričom vecnú správnosť tohto rozhodnutia potvrdil svojim uznesením aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, potom nemožno konštatovať nič iné, než že vyhlásením výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu dňa 21.04.2018, mandát starostu zanikol. Žalobca vo svojom vyjadrení nesprávne interpretuje časť odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu, podľa ktorého „zamietnutie žaloby podľa § 325 ods. 1 sa bude preto považovať za potvrdenie zániku funkcie starostu obce“ a to tak, že k zániku jeho mandátu došlo až právoplatnosťou tohto rozhodnutia, keď táto jeho interpretácia je v príkrom rozpore s § 13a ods. 1 Zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 01.04.2018, podľa ktorého mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu.

5.4. Rovnako za nesprávnu treba preto označiť aj jeho argumentáciu podľa ktorej tvrdenie, že k zániku mandátu došlo dňa 21.04.2018, nemá oporu ani v samotnom zákone a neexistuje v tejto súvislosti ani žiadny dôkaz. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že uznesenie Krajského súdu v Nitre, ktorým bola správna žaloba zamietnutá, nerieši dátum zániku mandátu starostu, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či súd daný prípad správne posúdil, pričom takýto dátum neobsahuje ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Argumentoval, že bez existencie zákonného dôvodu a konkrétneho dátumu zániku mandátu, možno vychádzať len z uznesenia Krajského súdu Nitra a za deň zániku mandátu tak možno považovať deň právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nebolo úlohou správneho súdu určiť dátum zániku mandátu žalobcu, pretože tento priamo vyplýva zo Zákona o obecnom zriadení, avšak správny súd svojím rozhodnutím, ktorým správnu žalobu žalobcu o určenie trvania jeho mandátu zamietol, jednoznačne deklaroval, že žalobca nevyvrátil existenciu právnej skutočnosti majúcej za následok zánik jeho funkcie, teda tej právnej skutočnosti, ktorá je zakotvená práve v § 13a ods. 1 písm. f) Zákona o obecnom zriadení, podľa ktorej mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu.

5.5. V súvislosti v konaní s ďalšou nastolenou otázkou zo strany žalobcu, a síce či môže byť oznámenie o výsledkoch miestneho referenda vylepené na dvere obecného úradu okrskovou komisiou pre mieste referendum zo dňa 21.04.2018, považované za vyhlásenie výsledkov hlasovania občanov v zmysle Zákona o obecnom zriadení, v dôsledku čoho má žalobca za to, že jeho mandát v ten deň a ani neskoršie nezanikol, súd opätovne odkazuje na už oba zmienené právoplatné rozhodnutia a to jednak na uznesenie správneho súdu ako aj na uznesenie najvyššieho súdu, kde sa otázka zákonnosti a teda aj

platnosti miestneho referenda riešila komplexne a aj na nimi prijaté právne závery, z ktorých jednoznačne vyplýva, že výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu Obce X. sú platné, čo podľa názoru súdu zahŕňa aj odpoveď na žalobcom nastolenú otázku platnosti spôsobu vyhlásenia výsledku miestneho referenda. Najvyšší súd v závere svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia Krajského súdu v Nitre, pričom námietka žalobcu týkajúca sa spôsobu vyhlásenia výsledkov miestneho referenda je obsiahnutá v bode 8. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

5.6. Zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti obce za škodu spôsobenú orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy spočívajúcom v nesprávnom úradnom postupe sú: nesprávny úradný postup orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, ďalej existencia škody a v neposlednom rade príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy a vzniknutou škodou. Keďže žalobcov mandát starostu zanikol v zmysle , Zákona o obecnom zriadení dňa 21.04.2018 a nie dňa 15.07.2019 ako to tvrdí žalobca a to vyhlásením výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu, dňom zániku jeho mandátu mu zanikol aj nárok na plat v zmysle Zákona o obecnom zriadení. V zmysle o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení účinnom do 30.11.2018, po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako šesť mesiacov. To však neplatí, ak ide o dôvody zániku mandátu uvedené v osobitnom predpise, teda dôvody uvedené v , a V zmysle uvedeného preto ak mandát starostu zanikol dňa 21.04.2018 z dôvodu, že tento bol odvolaný na základe výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu, potom sa žalovaná následným nevyplácaním platu žalobcovi a nevyplatením odstupného, nedopustila nesprávneho úradného postupu tak ako to tvrdí žalobca, keďže po zániku jeho mandátu mu nárok na plat vôbec nevznikol a tiež mu z dôvodu spôsobu zániku jeho mandátu, nevznikol nárok ani na odstupné. Keďže sa orgán územnej samosprávy nesprávneho úradného postupu nedopustil, nie je splnený prvý a základný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody žalobcu spočívajúcej či už v ním tvrdenej výške skutočnej škody ako ani v náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch. Keďže nebol splnený už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti obce za škodu spôsobenú orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy spočívajúci v nesprávnom úradnom postupe, pričom zákon na vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov, súd nevzhliadol dôvod zaoberať sa posúdením splnenia zvyšných dvoch predpokladov.

5.7. Žalovaná ďalej v konaní vzniesla námietku premlčania s poukazom na majúc za to, že nakoľko jediný konkrétny moment, s ktorým v predmetnom prípade je možné spájať vznik resp. zánik práv a povinností, je zánik mandátu starostu vyhlásením výsledkov miestneho referenda zo dňa 21.04.2018, je nárok žalobcu premlčaný. V tejto súvislosti súd udáva, že vzhľadom na súdom prijatý právny názor, v zmysle ktorého nárok žalobcovi na náhradu škody vôbec nevznikol, je právne bezvýznamné sa zaoberať otázkou, či si žalobca uplatnil tento nárok na súde včas alebo nie.

5.8. Žalobca sa v záverečnej reči tiež domáhal prerušenia konania v zmysle a to až do právoplatného ukončenia sporu argumentujúc, že na Krajskom súd v Nitre sa v súčasnosti rieši otázka zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, predmetom ktorej je určenie dátumu zániku poistenia žalobcu tvrdiac, že tento dátum je totožný s dátumom zániku jeho mandátu. Súd však dôvod na prerušenie konania nevzhliadol majúc za to, že právoplatnosťou rozhodnutia o zamietnutí žaloby o určenie, že mandát žalobcu trvá, sa právoplatne deklarovalo nevyvrátenie existencie právnej skutočnosti majúcej za následok zánik mandátu žalobcu ako starostu a to výsledok miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorého dôsledky sú obsiahnuté v Zákona o obecnom zriadení. V zmysle uvedeného preto súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

5.9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a žalovanej ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu napadol len žalobca, domáhajúci sa jeho zrušenia (a vrátenia veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie), resp. jeho zmeny tak, aby jeho podanej žalobe bolo plne vyhovené. Ohľadom odvolacích dôvodov žalobca citoval odvolacie dôvody uvedené v ust. , , , a , keď je toho názoru, že jeho odvolanie je dôvodné, lebo súd pri zamietnutí žaloby vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo zákonite viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď k nesprávnym skutkovým zisteniam dospel okrem iného aj preto, lebo nevykonal niektoré ním navrhnuté dôkazy (tieto bližšie nešpecifikoval) potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím mu porušil jeho právo žalobcu na spravodlivý proces, a tiež mu znemožnil vykonávať jemu patriace procesné práva tým, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti. Všetky závery a konštatovania súdu sú odvodené od hypotézy, že jeho mandát starostu zanikol dňa 21.04.2018 v zmysle Zákona o obecnom zriadení vyhlásením výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu, súd však nekonkretizoval, na základe akých dôkazov k tomuto názoru dospel, on poukazuje na to, že mandát starostu nezaniká na základe výsledkov miestneho referenda ale na základe vyhlásenia výsledkov. V argumentácii súdu sú vážne nedostatky, o čom svedčí aj jeho konštatovanie o tom, že keďže správny súd jeho žalobu zamietol, jeho mandát starostu zanikol. Poukazuje na fakt, že ani Krajský súd v Nitre ani Najvyšší súd SR vo svojich uzneseniach sa ku 21.04.2018 ako k možnému dátumu zániku mandátu starostu vôbec nevyjadrili, ako žalobca teda z odôvodnenia rozsudku nedostal odpoveď na otázku, na základe čoho považuje súd práve tento deň za zánik jeho mandátu. Prvoinštančný súd tvrdí, že nebolo úlohou správneho súdu určiť dátum zániku jeho mandátu, pretože tento priamo vyplýva zo Zákona o obecnom zriadení, avšak on poukazuje na to, že v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu sa pasáž o tom, že jeho mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu, nenachádza, čo znamená, že tu ide o pokus súdu svoju hypotézu prezentovať ako právny názor správneho súdu, keď v skutočnosti sa správny súd k otázke vyhlásenia výsledkov miestneho referenda nevyjadril a ani to nešpecifikoval, prečo považuje jeho argumentáciu za nedostatočnú a neschopnú vyvrátiť existenciu právnej skutočnosti majúcej za následok zánik jeho funkcie. Dokonca nešpecifikoval ani to, akú právnu skutočnosť považuje za dôvod zániku jeho funkcie. Citujúc bod 38. odôvodnenia rozsudku ďalej žalobca uviedol, že (prvoinštančný) súd nevysvetlil, ako dospel k názoru, že keď „výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu obce keď sú platné“, tak aj spôsob vyhlásenia výsledkov musí byť platný, hlavne keď existuje množstvo dôkazov o opaku; nevysvetlil ani to, prečo v tomto prípade nepostupoval v zmysle a vec neposúdil v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi. Argumentácia súdu, že najvyšší súd v závere svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že jeho námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia Krajského súdu v Nitre je typickým príkladom nesprávnej interpretácie faktov, keď Najvyšší súd SR sa k jeho námietkam vyjadril iba vo vzťahu s uznesením krajského súdu a neriešil ich pravdivosť a opodstatnenosť. Nakoľko sa v uznesení -148 slovné spojenie „vyhlásenie výsledku“ vyskytuje iba raz v odseku 10. odôvodnenia a v ďalších častiach uznesenia (odseky 12. až 16.) celkom absentuje, je veľmi ťažké, priam nemožné považovať za dôvod zániku jeho mandátu uvedený Zákona o obecnom zriadení, o to viac, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by takéto tvrdenie podporoval. Nie náhodou neurčil krajský súd konkrétny zákonný dôvod zániku jeho mandátu. Keďže krajský súd nezamietol jeho správnu žalobu z dôvodu zániku mandátu starostu v zmysle uvedeného Zákona o obecnom zriadení, je logické, že jeho námietky, ktoré sa týkali viacnásobného porušenia zákonov zo strany žalovanej počas príprav a realizácie miestneho referenda, nemohli byť pre Najvyšší súd spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia Krajského súdu v Nitre. Najvyšší súd SR sa s jeho námietkami žalobcu vo svojom uznesení nevysporiadal, ani sa k nim nevyjadril, čo vážne spochybňuje argument súdu o údajnom potvrdení zákonnosti vyhlásenia výsledkov kasačným súdom. V súvislosti s tým poukazuje na to, že spôsob vyhlásenia výsledkov miestneho referenda upravuje druhá veta Zákona o obecnom zriadení. Oznámenie výsledkov okrskovou komisiou nemá žiadnu právnu silu, nakoľko nedisponuje tomu kompetenciou, keď v tomto konkrétnom prípade navyše okrsková komisia ani neexistovala, nakoľko starosta využil svoje sistačné právo a uznesenie o zriadení tejto komisie pozastavil. Keďže v nepotvrdilo, toto uznesenie - okrem časti A a B, ktoré starosta vetovať nemôže, nevstúpilo do platnosti. Podotýka preto, že ak nejaký právny úkon - v tomto prípade oznámenie výsledkov miestneho referenda spôsobom, ktorý nie je súladným so zákonom o obecnom zriadení je v rozpore so zákonom, tak v zmysle ide o neplatný právny úkon. Podľa neho by bolo nelogické a nepochopiteľné, že v prípade, ak krajský súd disponoval dôkazom o vyhlásení výsledkov miestneho referenda dňa 21.04.2018, túto skutočnosť v uznesení neuviedol a neoznačil to ako dôvod zániku mandátu starostu. Keďže sa to tak ale nestalo,

svedčí o absencii takého dôkazu a tým aj o neudržateľnosti názoru (prvoinštančného) súdu ohľadom dátumu zániku jeho mandátu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Napadnutý rozsudok považuje za spravodlivý a správny, založený na riadne a dôkladne vykonanom dokazovaní, na správnych skutkových zisteniach a právnom vyhodnotení a s presvedčivým odôvodnením. Odvolanie žalobcu síce obsahuje vymenovanie odvolacích dôvodov, avšak tieto ďalej v odvolaní nie sú špecifikované, napr. nie je zrejmé, akú inú vadu malo konanie, aké dôkazy neboli vykonané a podobne. Poukazuje na skutočnosť, že odvolanie žalobcu sa vôbec netýka merita, t. j. uplatneného nároku na náhradu škody, keď predmetom odvolania je totiž len otázka platnosti miestneho referenda v obci X. z roku 2018, ktorá otázka platnosti referenda však nebola, nie je a ani nemôže byť predmetom tohto súdneho konania. Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení uviedol právne závery, že zákon viaže zánik mandátu starostu na okamih vyhlásenia miestneho referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu, že zamietnutie žaloby sa bude preto považovať za potvrdenie zániku funkcie starostu a že miestne referendum a konanie žalovaného, ktoré predchádzalo miestnemu referendu, teda nemožno považovať za taký postup, ktorý by sa dal považovať za nezákonný. Súd prvej inštancie teda nevytváral vlastné hypotézy ohľadne platnosti miestneho referenda ale postupoval správne, keď pri rozhodovaní o nároku vykonal ako dôkaz uvedené rozhodnutia príslušných súdov, z ktorých platnosť miestneho referenda ako aj neopodstatnenosť žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva.

8. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa následne vyjadroval aj žalobca, ktorý zotrval na svojich argumentoch z podaného odvolania, keď žalovaný k tomuto vyjadreniu žalobcu v následnom vyjadrení uviedol to, že týmto vyjadrením žalobca v podstate potvrdil jeho vyjadrenia v podanom vyjadrení k podanému odvolaniu.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku, a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ust. potvrdiť ako rozhodnutie vo výroku vecne správne, pričom súčasne v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v zmysle ust. a priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku bude následne v zmysle ust. rozhodovať súd prvej inštancie.

10. V danej veci si žalobca uplatnil s poukazom na ustanovenia nároky na náhradu škody (za nevyplatený plat starostu obce za obdobie od 21.04.2018 do 15.07.2019 v celkovej sume 29.731 eur, za nevyplatené odstupné vo výške troch mesačných platov vo výške 6.057 eur a za nemajetkovú ujmu v peniazoch za znemožnenie výkonu jeho funkcie a s tým súvisiace jemu spôsobené ťažkosti vo výške 10.000 eur), keď žalovanému vyčítal nesprávny úradný postup v súvislosti so zánikom jeho mandátu starostu obce miestnym referendom obyvateľov obce uskutočneným dňa 21.04.2018, ktorého výsledky považuje za neplatné a tiež za nevyhlásené, s ohľadom na čo potom za deň zániku jeho mandátu považuje deň právoplatnosti (15.07.2019) uznesenia Krajského súdu Nitra č. k. -148 zo dňa 30.05.2019. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku s poukazom na námietku kauzálnej nepríslušnosti uviedol, že žalobcom uplatnený nárok nemožno považovať ako nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, teda že nároky žalobcu treba posudzovať v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, avšak žalobu žalobcu vzhliadol nedôvodnou vzhľadom k neúspechu žalobcu pri rozhodovaní o jeho správnej žalobe (zhora označeným rozsudkom), v ktorom správnom konaní sa domáhal určenia toho (tej právnej skutočnosti), že jeho funkcia starostu obce X. naďalej trvá, keď v rámci uvedenej správnej žaloby žalobca argumentoval tiež tým, že výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu konaného dňa 21.04.2018 neboli vyhlásené zákonným spôsobom, resp. neboli vyhlásené vôbec, s právnymi účinkami, teda že zánik jeho mandátu ako starostu obce nenastal (bod 45. žaloby). Ohľadom posúdenia zániku funkcie starostu súd prvej inštancie argumentoval výsledkami rozhodnutia správnych súdov o správnej žalobe žalobcu, keď mal za to, že mandát žalobcu ako starostu obce X. zanikol dňa 21.04.2018 vyhlásením výsledkov miestneho referenda a nie až právoplatnosťou správneho rozhodnutia, ako sa nesprávne domnieva žalobca. Prvoinštančný súd argumentoval závermi odvolacieho súdu, z ktorých jednoznačne vyplýva to, že námietky sťažovateľa uvedené v jeho kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia Krajského súdu v Nitre, keď námietka žalobcu týkajúca sa

spôsobu vyhlásenia výsledkov miestneho referenda bola obsiahnutá v bode 8. uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR. S poukazom na uvedené závery mal potom súd prvej inštancie za to, že neboli splnené zákonné predpoklady pre žalobcom uplatňované nároky, keď žalovaným vznesenou námietkou premlčania bolo právne bezvýznamné sa zaoberať, vzhľadom k prijatému právnemu záveru, že žalobcovi nárok na uplatnenú náhradu škody vôbec nevznikol. Rovnako súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod na prerušenie konania, keďže mal za to, že právoplatnosťou rozhodnutia o zamietnutí (správnej) žaloby o určenie, že mandát žalobcu (ako starostu obce) trvá, sa právoplatne deklarovalo nevyvrátenie existencie právnej skutočnosti majúcej za následok zánik mandátu žalobcu ako starostu. Žalobca v podanom odvolaní súdu prvej inštancie vyčítal to, že nekonkretizoval, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že jeho mandát starostu zanikol dňa 21.04.2018 na základe výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu, keď mandát starostu nezaniká na základe výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu, ale na základe vyhlásenia výsledkov. Prvoinštančnému súdu tiež vyčítal nevysvetlenie, ako dospel k záveru, že keď výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu obce X. sú platné, (že) tak aj spôsob vyhlásenia výsledkov musí byť platný. Poukázal na to, že súdy konajúce o jeho správnej žalobe sa k uvedenej otázke dátumu zániku jeho mandátu starostu vôbec nevyjadrili, že ide iba o pokus súdu svoju hypotézu prezentovať ako právny názor správneho súdu, aj keď v skutočnosti sa správny súd k otázke vyhlásenia výsledkov miestneho referenda nevyjadril a teda že ide o typický príklad nesprávnej interpretácie faktov, keď podľa jeho názoru nie náhodou krajský súd neurčil konkrétny zákonný dôvod zániku jeho mandátu a žalobu nezamietol z dôvodu zániku mandátu starostu v zmysle § 13a ods. 1 písm. f/ Zákona o obecnom zriadení, teda že je logické, že jeho námietky žalobcu nemohli byť pre najvyšší súd spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia Krajského súdu v Nitre. Najvyšší súd SR sa s jeho námietkou týkajúcou sa spôsobu vyhlásenia výsledkov referenda vo svojom uznesení nevysporiadal - k tomuto on poukazuje na ust. druhá veta Zákona o obecnom zriadení a podotýka, že ak bolo oznámenie výsledkov miestneho referenda spôsobom nesúladným so Zákonom o obecnom zriadení, potom sa v zmysle ust. jedná o neplatný právny úkon. Nakoniec uviedol, že by bolo nelogické a nepochopiteľné, že ak by krajský súd disponoval dôkazom o vyhlásení výsledkov referenda, že by túto skutočnosť v uznesení neuviedol a neoznačil na dôvod zániku jeho mandátu starostu, čo potom svedčí o neudržateľnosti názoru súdu prvej inštancie ohľadom zániku jeho mandátu.

11. Odvolací súd po posúdení odvolacích dôvodov žalobcu a vyjadrenia žalovaného k podanému odvolaniu dospel k záveru, že žalovaný dôvodne odvolaniu žalobcu namieta nedostatočnú špecifikáciu odvolacích dôvodov, že z odvolania nie je zrejmé, akú inú vadu malo mať konanie, aké dôkazy žalobcom požadované vykonané neboli. Odvolací súd má za to, že z hľadiska náležitostí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno súdu prvej inštancie vyčítať nedostatočnosť alebo zmätočnosť odôvodnenia jeho rozhodnutia a teda následok v porušení práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie svoje názory vyargumentoval dostatočne a jasne, pričom samotný subjektívny nesúhlas žalobcu s nimi nezakladá dôvod porušenia práva na spravodlivý proces a dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolacia argumentácia žalobcu o neplatnosti oznámenia výsledkov miestneho referenda v zmysle ust. a druhá veta Zákona o obecnom zriadení je protichodná (odporujúca si) s argumentáciou žalobcu z podanej žaloby o tom, že deň právoplatnosti zamietajúceho rozhodnutia súdu o jeho správnej žalobe je dňom zániku jeho mandátu, pri rešpektácii právoplatného uznesenia tohto súdu, teda sám žalobca de facto s ohľadom na výsledky neúspešnosti jeho správnej žaloby samotný zánik jeho mandátu starostu obce X. po výsledku miestneho referenda o jeho odvolaní z funkcie dňa 21.04.2018 nenamieta a namieta len okamih - deň zániku tohto jeho mandátu starostu, pričom však posúdenie uvedenej otázky (zániku mandátu) predstavuje základnú otázku pre posúdenie dôvodnosti jeho nárokov uplatnených touto žalobou podľa . Vychádzajúc zo subjektívnej záväznosti (zamietajúceho) rozsudku správnych súdov o správnej žalobe pre účastníkov i orgány verejnej moci - = žalobcu na určenie, že žalobcova funkcia starostu obce X. naďalej trvá, keď v tomto správnom konaní bola otázka zákonnosti vyhlásenia výsledkov miestneho referenda dňa 21.04.2018 predbežnou otázkou (na základe argumentácie žalobcu z podanej žaloby), mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že pre rozhodnutie o nárokoch žalobcu uplatnených v tomto konaní je právne významný a záväzný výsledok rozhodnutia správnych súdov o zamietnutí správnej žaloby, teda že v tomto konaní nemožno už riešiť (a s iným výsledkom vyriešiť) otázku zákonnosti - platnosti vyhlásenia výsledkov referenda, teda zjednodušene povedané výsledok tohto sporu nemôže ísť proti právne záväznému rozhodnutiu súdu o zamietnutí správnej žaloby žalobcu, s dôsledkom tej skutočnosti, že (už) ani z hľadiska prejudiciality (v zmysle ust. ) nemožno otázku platnosti odvolania žalobcu z funkcie starostu, resp. vyhlásenia výsledku o tomto odvolaní opätovne posudzovať.

S ohľadom na uvedené preto odvolací súd mal napadnutý rozsudok za vecne správny, pričom v zmysle ust. v ďalšom poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, tvoriaceho s rozhodnutím odvolacieho súdu jeden celok, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (pre skonštatovanie ich správnosti ich opakovať nebude - podstatné sú zvýraznené v texte bodov 5.1. až 5.9. podčiarknutím), keď dodáva to, že odvolací súd nie je povinný riešiť všetky odvolacie dôvody, ale len podstatné pre rozhodnutie v spore.

12. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).