Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/88/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu S., proti žalovanému U., o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. júna 2022, č.k. -241, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 92.503,08 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 50,30 %. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na bolestné a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia (SSU) ako škody vzniknutej pri operačnom zákroku a poskytovaní pooperačnej starostlivosti žalobcovi žalovaným. Okrem iného rozhodoval aj o mimoriadnom zvýšení SSU podľa , kde zákon umožňuje súdu zvýšiť SSU najviac o 50 % v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pôvodne sa žalobca na základe lekárskych posudkov domáhal bolestného, zhodnoteného na 475 bodov, v sume 8.388,50 eur (pri hodnote bodu 17,66 eur), náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie, zhodnotenej na 2 250 bodov, v sume 39.735,00 eur. Vzhľadom na závažný zdravotný stav žiadal priznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa aj zvýšenie náhrady za SSU o 50 %, teda o 19.867,50 eur, teda celková suma za náhradu za SSU bola 59.602,50 eur. V priebehu konania navrhol rozšírenie žaloby, keď na základe znaleckého posudku vznikol žalobcovi ďalší nárok na základnú náhradu za SSU vo výške 36.732,80 eur (2 080 bodov x 17,66 eur) a z dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadal žalobca zvýšenie tejto náhrady o 50 %, teda o sumu 18.366,40 eur a vo výsledku sa domáhal zaplatenia 8.388,50 eur titulom bolestného a 123.090,20 eur titulom sťaženého spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že výška náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bola uplatnená podľa bodového ohodnotenia z lekárskych posudkov, avšak žalobca žiadal zvýšiť náhradu za SSU o 50 %. Súd prvej inštancie mal za preukázanú existenciu okolností hodných osobitného zreteľa k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle , avšak vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu považoval za primerané zvýšenie tejto náhrady o 10 %. Mal za to, že zistené okolnosti na strane žalobcu neodôvodňovali ním navrhované zvýšenie o 50 %. Konštatoval, že podľa základného bodového ohodnotenia náhrada za bolestné je 8.388,50 eur (475 bodov x 17,66 eur), základná náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie z lekárskeho posudku je 39.735,00 eur (2 250 bodov x 17,66 eur), zvýšenie tejto náhrady o 10 % je 3.973,50 eur, náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie z psychiatrického posudku je 36.732,80 eur (2 080 bodov x 17,66 eur), zvýšenie tejto náhrady o 10 % je 3.673,28 eur. Celkom teda súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu škody vo výške

92.503,08 eur a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle s odôvodnením, že žalobca bol úspešný v rozsahu 75,15 %, žalovaný v rozsahu 24,85 %, preto žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 50,30 % (75,15 - 24,85).

2. Proti rozsudku čo do výroku o náhrade trov konania - výrok III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd výrok o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobcovi voči žalovanému prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu a zároveň prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vyhovel jeho žalobe o náhradu škody na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 92.503,08 eur, pričom celková suma, ktorú požadoval od žalovaného, predstavovala 123.090,20 eur, do tejto výšky súd žalobu zamietol. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že údajný procesný neúspech pri rozhodovaní o náhrade trov konania spočíva v časti, ktorej stanovenie výšky patrí výlučne do úvahy súdu. Dôvodil, že i keď účinný od júla 2016 výslovne neobsahuje ustanovenie, ktoré mal bývalý , kde sa expressis verbis uvádzalo, že ak výška priznanej sumy záleží od úvahy súdu alebo znaleckého dokazovania a súd prizná menej ako žalobca požaduje, nie je to jeho procesný neúspech a prináleží mu plná náhrada trov konania. Uviedol, že v súčasnosti v táto možnosť nie je výslovne uvedená. Medzičasom sa však vyvinula záväzná a jednoznačná prax najvyšších súdnych autorít, ktorá ustálila, že aj v zmysle ust. , súd prizná strane náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď mala neúspech iba v časti, ktorá závisela iba od úvahy súdu. Zdôraznil, že zámerom zákonodarcu, tak ako to vyplýva z dôvodovej správy k bolo, aby sa princíp vyjadrený v uplatňoval aj naďalej, t.j. v období po nadobudnutí účinnosti , a to na základe interpretácie všeobecného v súlade s článkom 2 ods. 1, článkom 3 ods. 1 a článkom 4 . Poukazoval na znenie dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu , ako aj na komentár vydaný nakladateľstvom C. H. BECK z roku 2016, ako aj na rozhodnutia iných súdov.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Mal za to, že súd musí vychádzať z pomeru „úspechu vo veci“ čo do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku s tým, že právnym princípom priznania náhrady trov je, že strany konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Uviedol, že súd pri rozhodnutí o náhrade trov konania vychádzal zo záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. , s odôvodnením, že súd musí dbať o to, aby priznaná výška tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Rovnako poukazoval aj na iné rozhodnutia v obdobných veciach.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a v napadnutej časti - vo výroku III., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným je potrebné podľa zmeniť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výrokoch I. a II. nepreskúmaval, keďže tieto suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté neboli.

6. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca spochybňuje správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o výške nároku na náhradu trov konania, ktorá mu bola priznaná v rozsahu 50,30 % podľa zásady úspechu v zmysle .

7. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Do aplikácie ust. sa premieta zásada úspechu v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma tak čo do právneho základu veci, ako aj čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa v zásade zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci. U žalobcu v zásade ide o plný úspech vo veci vtedy, ak bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené. Tak za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu ( - ), tak za súčasného procesného kódexu (vychádzajúc z komentára k ust.

) bolo a je možné priznať strane plnú náhradu trov konania, aj keď bola úspešná iba čiastočne, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu a v ktorom prípade, pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia takto „čiastočne“ úspešného účastníka, sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Teda zásada úspechu vo veci sa uplatňuje aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu za predpokladu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, príkladom čoho je spor o náhradu SSU (tiež jeho mimoriadneho zvýšenia), v ktorom si žalobca túto náhradu ocení spravidla vyššie, ako na koľko mu ju odhadne súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba rozlíšiť, čo je základné a čo je sprevádzajúce. Pokiaľ súd aspoň v časti uplatňovanú náhradu prizná, niet sporu o tom, že žalobca je v základe sporu plne úspešným, pričom výška samotnej náhrady (plnenia) závisí od úvahy súdu, čo však nemôže viesť k záveru o jeho procesnom neúspechu.

10. V súvislosti s posudzovaním procesného úspechu strán sporu v konaní, ktorého predmetom je nárok, ktorého dôvodnosť a výšku je možno len predvídať, pretože závisí od znaleckého posudku, resp. úvahy súdu, tak ako to bolo v prípade žalobcu, dáva odvolací súd do pozornosti právnou vedou i praxou akceptovaný názor, podľa ktorého zásadu úspechu vo veci ( ) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však žalobcu, ktorému bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno považovať za procesne neúspešného a ad absurdum ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie „presného“ výsledku konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech, čo sa týka základu uplatneného nároku, a súčasne výška plnenia, vyplývajúcu z jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (, pozri aj , ).

11. S ohľadom na predmet konania odvolací súd konštatuje, že vec žalobcu je práve tým prípadom, keď výška plnenia bola čiastočne závislá od znaleckého posudku (bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) a bezpochyby čiastočne aj od úvahy súdu (mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia), a teda prípadom odôvodňujúcim osobitné posudzovanie úspechu a neúspechu v konaní s dôsledkami na rozhodovanie o trovách konania.

12. Výška plnenia závisela od znaleckého posudku a od úvahy súdu, čo v danej veci ústi do záveru, že žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie plne úspešný, preto mu patrí proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Vzhľadom na to odvolací súd zmenil výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. , a tak, že žalobca ako v odvolacom konaní plne úspešný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. 15. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).