Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_3P-144-2010.pdf
PDF · 93.88 KB
No categories available
3P/144/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Margitou Kovaľovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. C., nar. XX.XX.XXXX, maloletý bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Námestove, dieťa matky: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, R., právne zastúpená: Mgr. Miroslav Golian, advokát so sídlom Budatínska 16, Bratislava a otca: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, R., právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, Banská Bystrica, s pobočkou: Trojičné námestie 122, Tvrdošín, v konaní o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/242/2008-100 zo dňa 14.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/16/2010-117 zo dňa 28.01.2010 vo výroku o úprave styku s maloletým tak, že otec Z. C. je oprávnený stretávať sa s mal. Petrom každú prvú nedeľu v mesiaci vždy od 13.00 hod. do 17.00 hod. tak, že maloletého prevezme od matky pred bydliskom maloletého v určenú hodinu a deň a na ktorom mieste ho matke v určenú hodinu a deň odovzdá. Matka je povinná maloletého na stretnutie riadne pripraviť. Styk sa nezrealizuje len v prípade vysloveného nesúhlasu maloletého pred otcom maloletého.
II. Matke sa ukladá p o v i n n o s ť oznámiť otcovi maloletého telefónne číslo maloletého, prostredníctvom ktorého sa môže otec s maloletým kontaktovať.
III. Návrh matky na zákaz styku sa z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
V. O trovách štátu b u d e r o z h o d n u t é osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Matka mal. A. návrhom podaným súdu dňa 04.08.2010 žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletým. Návrh odôvodnila tým, že stretnutia medzi otcom a synom sa vykonávali za prítomnosti starého otca, nakoľko si to vyžadoval mal. A. a mimo rodinného domu. Syn viackrát rozprával, že sa s otcom stretávať nechce a po jednom stretnutí, keď sa s ním nechcel stretnúť, sa rozplakal. Žiadal, aby ho nenútila na stretnutia.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 3P/144/2010-82 zo dňa 16. júna 2011, ktorým súd návrh matky na vyslovenie zákazu styku otca s mal. A. zamietol. Rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súd v Žiline č. k. 6CoP/75/2011-96 zo dňa 30.11.2011 z dôvodu procesného pochybenia spočívajúceho v odňatí možnosti matke konať pred súdom. Okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 3P/144/2010-185 zo dňa 30.07.2013, ktorým zakázal styk otca s mal. A. a zároveň zamietol návrh otca na zverenie mal. A. do jeho osobnej starostlivosti. Na odvolanie otca Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6CoP/98/2013-206 zo dňa 27.11.2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania ako i na to, že je povinnosťou súdu pokúsiť sa o obnovu kontaktu medzi otcom a synom, ak zo zadovážených dôkazov možno zistiť aspoň minimálnu nádej na jeho obnovu. Odvolací súd nepovažoval za vhodné úplne zamedziť styku otca a dieťaťa, ale riešenie videl najmä v použití výchovných opatrení, kedy by za pomoci odborníka sa otec, matka a syn pokúsili hľadať riešenie ich problémov. Poukázal na potrebu vyšetriť mal. A. psychiatrom, nakoľko podľa vyjadrenia PhDr. Šútovca u maloletého vznikajú panické sklony, ako i na možnosť uskutočňovania stretávania otca a dieťaťa za prítomnosti psychológa.
Otec návrh na zverenie mal. A. do jeho osobnej starostlivosti zobral späť. Súd konanie v tejto časti uznesením č. k. 3P/144/2010-235 zo dňa 05.06.2014 zastavil.
Súd vykonal ďalšie dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie, vypočul rodičov maloletého a mal. A., nariadil rodičom, aby absolvovali spolu s maloletým návštevu ABC súkromného Centra Špeciálneho pedagogického poradenstva a oboznámil sa so všetkými dovtedy vykonanými dôkazmi.
Na základe takto vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/242/2008-100 zo dňa 14.10.2009 bolo rozvedené manželstvo rodičov mal. A., a mal. A. bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Súd zároveň upravil styk otca s mal. A. na každý párny víkend v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý prvý týždeň v mesiaci júl počnúc prvou nedeľou po skončení školského roku od 10.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., prvý týždeň v mesiaci august počnúc prvou nedeľou nasledujúcou po ukončení mesiaca júl od 10.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod.
Rodičia na žiadosť súdu navštívili Centrum pedagogicko-psycholobického poradenstva prevencie v Námestove v období od 28.2 do 19.5.2011, celkom päť krát, ktoré sa realizovalo súbežne pre rodičov dieťaťa, a mal. A.. Rodičia sa pravidelne zúčastňovali poradenstva zameraného na ich vzájomnú komunikáciu. Záverom konzultácii bola podaná správa, z ktorej vyplynulo, že otec mal záujem o stretávanie sa s mal. A., čo maloletý odmietal. Otec aj napriek svojej tendencii príliš prudko reagovať prijal fakt, že stretnutia nie je možné realizovať nasilu. Obaja rodičia si uvedomili potrebu trávenia času maloletého s otcom, čo v čase vyšetrenia bolo nereálne. Rodičia sa dohodli, že otec nebude realizovať návštevy dieťaťa v domácom prostredí do vybavenia veci.
Rodičom bolo uložené súdom po zrušení rozsudku uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/98/2013-206 zo dňa 27.11.2013, aby spoločne aj s mal. A. absolvovali poradenstvo v ABC súkromnom centre špeciálneho poradenstva v Trstenej. Zúčastnili sa konzultácii v dňoch 29.9., 27.10., 30.10., 31.10., 03.11., 12.11., 04.12. 2014. Zo správy zo dňa 25.12.2014 súd zistil, že mal. A. počas konzultácii bol nevrlý, nahnevaný, odpovedal so zlosťou. Uvádzal, že sa s otcom nechce stretávať, že ho otravujú všetky psychologické stretnutia, konzultácie a až po vysvetlení dôvodov a adaptovaní sa, ťažko prijímal nové informácie, argumenty. Stereotypne odpovedal, že sa otcom stretávať nechce, nechce sa s ním ani rozprávať. Matka spolupracovala, ale poukazovala na to, že dieťa nemôže a ani nemá silu prinútiť, aby sa s otcom stretávalo. Počas konzultácii bola vedená k tomu, že je dôležitá príprava dieťaťa, rozhovor s dieťaťom, spoluúčasť na prvom stretnutí s otcom, vedenie dieťaťa k slušnej a korektnej komunikácii k otcovi, pomoc A. v postupnej adaptácii. Otec bol vedený k trpezlivosti, k práci s intonáciou a tempom hlasu (ma silný hlas, je dynamický, rýchly a temperamentný). Obaja rodiča boli vedení k tomu, ako spoločne pripraviť prvé stretnutia otca so synom, boli nastavené kroky a postupy, ako aj spôsob komunikácie, priestor, čas. Z pozorovania a z terapie bolo zistené, že medzi maloletým A. a otcom je dlhodobo konfliktný vzťah, ktorého základ vyplýva z negatívnych zážitkov z minulosti a tieto využíva mal. A. nevhodne, neadekvátne a manipulatívne. Za tento stav sú zodpovední obidvaja rodičia. Matkin postoj je navonok neutrálny, synovi nezadáva hranice a prezentuje negatívne správanie otca v minulosti. Správanie mal. A. korigujú aj starí rodičia, najmä vo vzťahu k otcovi. Otec maloletého je dynamický, direktívny, dokáže však svoje správanie regulovať, ale v čase zúfalstva a v boji o syna robí nátlakové situácie. Obaja rodičia majú svoje rodinné a partnerské životy. Matka zamietla všetky odkonzultované možnosti stretávania sa otca s dieťaťom (za jej účasti, mimo rod. dom a pod.). Každá komunikácia rodičov bola konfrontačná, málo konštruktívna, chýbala jednota postupov a názorov vo veciach výchovy syna a z tohto dôvodu nebolo možné pokračovať v terapii.
Znalec z odboru psychiatrie PhDr. Ján Šútovec, PhD. po vyšetrení rodičov a mal. A. v znaleckom posudku č. 9/2013 zo dňa 23.4.2013 uviedol, že u mal. A. bola v minulosti diagnostikovaná porucha aktivity a pozornosti (ADHD), ktorá sa zintenzívni pri každej záťaží (styk s otcom, súžitie s novým partnerom matky, narodenie súrodenca ...), ktorú záležitosť matka využíva účelovo. Maloletý zaujímal rigidne negatívny postoj k možnosti stretávania sa s otcom v prítomnosti i v budúcnosti. Bezvýhradne pozitívny vzťah deklaroval k matke a bezvýhradne negatívny vzťah k otcovi. Rozhodujúce skutočnosti, ktoré ovplyvňovali negatívny postoj maloletého k otcovi bola dlhodobá nenávistná indoktrinácia inými osobami, maladaptívnosť, rigidita a zo strany otca nedostatok spoločenského taktu, netrpezlivosť, neempatickosť, prudké správanie sa, nedostatok taktu a diplomacie, hyperkriticizmus voči druhým a sebanekritičnosť. Osobnosť otca vyhodnotil ako osobu prudkú, dominantnú, bezprostrednú, ktorá rýchlejšie hovorí ako myslí. Osoba malo empatická, vytrvalá, hlučná, spoločensky neokrôchaná u citlivejších pováh môže vyvolať negatívnu citovú odozvu. Osobnosť matky vyhodnotil, ako osobu zvýšene citovo zraniteľnú s tendenciou javiť sa v priaznivejšom svetle, než je skutočnosť u ktorej negatívne zážitky dlho doznievajú. Je urážlivá, neúprimná, nie dosť sebavedomá, aby svoje ciele dosahovala asertívne a priznala sa k ním. Podľa znaleckého posudku je mal. A. nadmerne tesne pripútaný k matke, má obavu, že stratí jej lásku. Podľa znaleckého posudku je maloletý vydierač a z vyšetrenia nevyplynul poznatok o poruche nálady, ktorá by viedla k túžbe zomrieť. Neodporučil zakázať styk, ale tento upraviť na minimum, napr. 1 x mesačne na niekoľko hodín, s tým že matka s možnosťou zastúpenia starým rodičom privedie mal. A. na dohodnuté miesto. Záverom uviedol, že kľúč k riešeniu spočíva v zmene postoja matky.
Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria v znaleckom posudku č. 02/2016 zo dňa 18.1.2016 potvrdila, že u mal. A. neboli zistené samovražedné sklony v súčasnosti, ani v minulosti. Jeho vyjadrenie, že vyskočí z okna malo pravdepodobne demonštratívny, výhražný charakter, aby dal takto najavo svoj hnev. U maloletého neboli zistené ani panické sklony. U mal. A. v súvislosti so stretávaním s otcom ide o prejavy silného hnevu, vzdoru, negativizmu a opozície. Mal. A. tvrdohlavo presadzuje svoje názory, neprijíma žiadne argumenty na zmiernenie napätia a riešenia konfliktnej situácie. Z dôvodu, že je vystavovaný mnohým odborným vyšetreniam narastá u neho averzia voči otcovi, lebo pociťuje tlak, ktorému sa bráni. Podľa názoru znalkyne by bolo rozumnejšie a prospešnejšie pre mal. A. ustúpiť od týchto tlakov. Porucha správania (ADHD) u mal. A. sa prejavuje okrem iného aj zníženou toleranciou, afektívnou labilitou, oslabenou racionálnou kontrolou impulzov a zvýšenou konfliktnosťou.
Matka jednoznačne trvala na návrhu na zákaz styku otca s mal. A. z dôvodu odmietania stretnutia A. s otcom. Poukazovala na skutočnosť, že otec dieťaťa sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, keď dieťa malo 3 mesiace a videl ho až keď malo rok. So synom sa v minulosti stretával 1 x mesačne vždy u nich doma a to až do 5-tich rokov veku dieťaťa. Potom odišla s dieťaťom do Anglicka a po návrate (po 3-4 mesiacoch) sa už stretnutia neuskutočňovali. Manželstvo bolo rozvedené v dobe, keď mal. A. bol žiakom prvého ročníka ZŠ a vtedy bol upravený aj styk otca s dieťaťom. Už vtedy syn stretnutia ťažko znášal. Na stretnutia reagoval plačom, skrývaním sa. Otec riešil stretnutia návštevou v škole. Čo syn taktiež zle znášal a výsledkom bolo zhoršenie prospechu a správania sa. Syn odmieta akýkoľvek kontakt s otcom aj darčeky. Pre tieto problémy začala navštevovať s mal. A. psychologičku 1 x mesačne. Návštevy psychológa pre neúspešnosť skončili. Po podaní tohto návrhu navštevovali psychologičku Dr. Šárekovú. A., ako sa mal. A. dozvedel, že sa má stretnúť s otcom, odmietal návštevy psychologičky. Otec trval na styku a pravidelne každý druhý týždeň chodil k nim domov. Mal. A. sa zamkne do izby a odmieta isť k otcovi.
Otec maloletého nesúhlasil so zákazom styku. Uviedol, že má syna rád. S matkou mal. A. vôbec nekomunikuje. Mal. A. mu nezdvihne telefón, keď príde pre maloletého, väčšinou mu z okna stará matka oznámi, že tam nemá čo robiť a že dieťa nie je doma. Nechodí na stretnutia odvtedy, ako bol podaný návrh na zákaz styku.
Mal. A. vo výpovedi uskutočnenej dňa 4.6.2013 potvrdil, že sa s otcom nechce stretávať a ani v budúcnosti sa nebude s ním stretávať, pretože otec mame zlomil ruku, že mu vadí, keď otec chodí raz do mesiaca za ním domov. Čaká pred domom, pretože že on otca domov nepustí a nepustia ho ani starí rodičia a matka, lebo im to zakázal. Aj na cielene otázky odpovedal, že by sa s otcom nechcel stretnúť, a to ani v budúcnosti. Nevie si predstaviť ani spoločné akcie s otcom napr. bicyklovanie, hry na počítači a pod. Vo výpovedi dňa 20.5.2016 potvrdil nezáujem o stretávanie sa s otcom. Uviedol, že s
otcom nikdy čas osamote netrávil. Stretával sa s nim na vyšetrení u psychológa. Otec s ním telefonicky nekomunikuje. Ak by otec prišiel za ním domov, tak by s ním nešiel a povedal by mu dovidenia. Otec mal za celú dobu možnosť odčiniť to, čo urobil matke, mohol za ňou prísť, aby si to spolu vyjasnili, ale on chodil len za ním. Naposledy sa s otcom stretol niekedy začiatkom kalendárneho roku cestou zo školy, keď otec s ďalšími osobami kopal kanalizáciu. Otec ho videl, pozdravil ho a on sa mu odzdravil. Nič viac spolu nerozprávali. Necíti k otcovi nenávisť, ani zlosť, skôr podráždenosť. Aj keby sa ho otec niečo opýtal, on by mu neodpovedal a on nechce dať otcovi ani v budúcnosti žiadnu šancu.
Podľa § 25 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzťah mal. A. k otcovi je veľmi komplikovaný. Takýto záver vyplýva z vyjadrení psychológov a psychiatra. Tiež bolo konštatované, že zavinenie na existujúcom stave nesú obaja rodičia a kľúč k možnej zmene je u matky mal. A.. Maloletý A. odmieta akýkoľvek kontakt s otcom nielen v súčasnosti, ale i v budúcnosti. I napriek tomu je potrebné, aby bolo upravené právo styku dieťaťa s tým rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Toto právo vyplýva jednak z Ústavy Slovenskej republiky ( čl. 41, ods. 4), ako i ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 7, 8, 9, bod. 3). V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine je umožnené rodičom sa dohodnúť na úprave práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. V prípade nemožnosti dohody, je povinný rozhodnúť súd, pričom musí prihliadať na čo najlepší záujem maloletého dieťaťa. Matka žiadala zakázať styk otca s mal. A. a to len z dôvodu, že maloletý A. sa otcom nechce stretávať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je krajným riešením v prípade, ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu rodiča na dieťa. Súd z vykonaného dokazovania nemal tieto skutočnosti preukázané. Bolo zistené, že otec maloletého žije usporiadaným rodinným životom, riadne pracuje, športuje a ako tréner vedie k športom (tenis, stolný tenis) i maloleté deti. Mal. A. má rád a chce sa mu venovať a podieľať na jeho výchove. Dôkazom je i skutočnosť, že absolvoval všetky vyšetrenia, konzultácie u psychológov, pracoval na zmene svojho správania (intonácia hlasu a pod.), dodržal dohodu, že počas súdneho konania obmedzí návštevy dieťaťa. Súd nezistil žiaden dôvod na zákaz styku. Ani matka žiaden podstatný dôvod neprezentovala. Uviedla len to, že syn sa s otcom stretávať nechce. Súd poukazuje na znalecký posudok znalca z odboru psychológie PhDr. Šútovca, PhD., ktorý uviedol, že kľúč má v rukách matka. Zákaz styku len z dôvodov uvedených matkou poukazuje na skutočnosť, že práve matka bola tou osobou, ktorá nehľadala riešenia na zachovanie vzťahu otca a syna, ale dopustila, aby sa tento vzťah dostal do štádia, kedy mal. A. odmieta nielen stretnutie, ale akýkoľvek iný kontakt a to aj do budúcnosti. Súd návrh na zákaz styku zamietol pretože nezistil žiaden dôvod na takéto rozhodnutie. Podľa názoru súdu, ktorý si osvojil výsledky znaleckého dokazovania znalcami odboru psychológie a psychiatrie, je namieste upraviť styk. Od posledného rozhodnutia, ktorým bol upravený styk otca s dieťaťom uplynula doba 7 rokov, dieťa je vo veku 15 rokov. S prihliadnutím na vek dieťaťa a ním prezentovaný názor (nechcem sa s otcom stretávať, nikdy som s ním netrávil čas osamote), súd v záujme umožnenia obnovenia resp. budovania citového vzťahu medzi otcom a dieťaťom upravil styk, čím zmenil rozsudok č. k. 2C/242/2008-100 zo dňa 14.10.2009 v časti o úprave styku. Dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov uplynutím doby 7 rokov od posledného rozhodnutia a úplným obmedzením stretávania sa otca so synom. Styk upravil tak, aby otec mal možnosť sa s dieťaťom stretnúť minimálne 1-krát v mesiaci na 4 hodiny. Podmienkou je, aby matka dieťa na toto stretnutie pripravila (vysvetlila mu dôvody stretnutia, možnosť spoločného trávenia času s otcom pri športovej činnosti, možnosť stretnúť sa i ďalším súrodencom a pod.) ako i súhlas maloletého, že sa chce resp. nechce s otcom stretnúť. Súhlas maloletého musí byť osobný, nie prostredníctvom matky, starej matky, ani oznámením z okna rodinného domu. Matkinou povinnosťou je trpezlivým prístupom vysvetliť mal. A., že je povinný voči rodičom byť úctivý a rešpektovať
ich, a preto je voči otcovi potrebné svoj názor vysloviť osobne, slušne a to aj vtedy, ak sa s ním odmietne stretnúť. Dieťa vo veku 15 rokov už nie je možné nútiť k stretnutiu, ale viesť ho k tomu, aby zmenil svoj názor na otca a sám sa rozhodol o prospešnosti styku s otcom. Matke súd uložil povinnosť otcovi oznámiť telefónne číslo dieťaťa, aby sa otec mohol s dieťaťom kontaktovať a prípadne i takto vplývať na zmenu jeho postoja.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146, ods. 1, písm. a OSP a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
O trovách štátu predstavujúce náklady vynaložené štátom na znalecké dokazovanie bude rozhodnuté v zákonnej lehoty po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1,2,3 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).