Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5CoP-15-2016.pdf
PDF · 94.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/15/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o t. č. už plnoletého O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. tehelni XXX/XX, D., do dovŕšenia plnoletosti zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava a o maloletého A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, deti rodičov: matky, A. X., bytom Z. tehelni XXX/XX, D., právne zastúpenej JUDr. Milošom Mojtom, advokátom so sídlom Odbojárov 223/12, Nemšová a otca, O. X., bytom F. P., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. januára 2016, č.k. 31P/145/2014-77, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k O., z doterajších 90 Eur mesačne na 130 Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám O., vždy do 25. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A., z doterajších 77 Eur mesačne na 120 Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto sa v časti výživného pre maloleté deti zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 26C/13/2009-22 zo dňa 03.06.2009. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V rozhodnutí konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 26C/13/2009-22 zo dňa 03.06.2009, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého O. sumou 90 Eur a na výživu maloletého A. sumou 77 Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2009. Maloletý O. bol vo veku 11 a 1/2 roka, navštevoval základnú školu a mal potreby primerané jeho veku. Maloletý A. bol vo veku 8 a 1/2 roka, navštevoval základnú školu a mal potreby primerané jeho veku. Obaja chlapci navštevovali rybársky, tanečný, hudobný krúžok a angličtinu. Matka detí pracovala ako predavačka a dosahovala príjem vo výške 360 Eur netto mesačne. Otec pracoval ako ošetrovateľ oviec a dosahoval príjem vo výške 402 Eur netto mesačne. Matka detí žije v rodinnom dome, ktorý jej patrí do vlastníctva. Za vodu, elektrinu a plyn hradí mesačne 200 Eur. Je zamestnaná v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, kde dosahuje príjem vo výške 813,77 Eur mesačne netto. Je vlastníčkou osobného motorového vozidla, spláca úver po 285 Eur mesačne. Doposiaľ spláca dlh po rozvode, pričom išlo o sumu 45.000 Eur. Má hypotéku v celkovej výške 90.000 Eur, ktorú spláca po 369 Eur mesačne. Poukázala na to, že celá pracovná činnosť otca detí je čiernou prácou, ktorej dôsledkom je plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom v minimálnej,
nedostatočnej miere a tiež neplnenie daňových odvodov a preto poukázala na skutočné majetkové pomery otca tým, aké autá užíva, čím sa živí, v akých pomeroch býva. Na preukázanie týchto skutočností navrhla vypočuť ako svedka zamestnávateľa otca, pretože otec je zdravý, je v produktívnom veku, pričom z jeho výpovede vyplýva, že nie je schopný uživiť ani sám seba. Ďalej poukázala na to, že na pracovnom trhu sú pracovné ponuky, na ktoré by otec so svojím vzdelaním mohol reflektovať, pričom by takto mohol dosahovať príjem až do výšky 750 Eur mesačne. K tvrdeniam otca o kúpe auta a rodinného domu uviedla, že na auto si zobrala úver, ktorý doposiaľ spláca a na kúpu domu si zobral úver jej súčasný priateľ. Na pojednávaní konanom dňa 14.01.2015 matka uviedla, že by súhlasila so zvýšením výživného u O. na 140 Eur a u A. na 130 Eur. Trvala však na spätnom zvýšení výživného odo dňa 23.06.2014 s tým, že spätne by si výživné uplatňovala iba vo výške 50% z novej úpravy, čiže polovicu dlhu by otcovi odpustila. Matka detí v záverečnej reči uviedla, že mesačne jej na pokrytie nákladov na deti chýba 150 Eur a nič nechce pre seba, iba pre deti. Ďalej poukázala na to, že v tomto prípade by sa malo vychádzať z možností, aké otec môže mať pri zabezpečovaní si príjmu nielen pre seba ale aj pre svoje deti. Rozhodujúcim faktorom tu teda nie je jeho súčasná ekonomická situácia, ale to či reálne má možnosť si svoju ekonomickú situáciu zmeniť. Z vykonaného dokazovania má matka za to, že otec túto možnosť má, a preto žiada, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil aj tieto uvedené skutočnosti. Okrem toho otec detí získal titulom vyporiadania BSM 1.250 Eur v hotovosti. Otec detí je občan bez domova. V súčasnosti býva u kmotra, ktorý mu na základe zmluvy platí 1,- Eur za to, že si postavil na jeho pozemku hospodárstvo. Od 01.05.2012 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, s úradom spolupracuje. Od štátu nepoberá žiadne dávky. Na základe dohody pracuje u pána T. na salaši, kde dojí ovce a ošetruje ich. Predtým pracoval na Agrofarme v Červenom Kameni ako ošetrovateľ oviec, kde dosahoval príjem cca 400 Eur. Tvrdil, že pracovný pomer tam skončil kvôli matke detí. Poukázal na to, že matka detí si po rozvode kúpila auto a rodinný dom. Na tvrdenie matky o voľných pracovných ponukách v jeho odbore uviedol, že s ožranmi robiť nebude. V súvislosti so svojim zdravotným stavom má výdavky na lieky vo výške 5 Eur. V záverečnej reči otec uviedol, že chce platiť výživné v takej výške ako doposiaľ. Plnoletý O. uviedol, že má 18 rokov, je študentom 3. ročníka SOŠ Pruské. Rodičovský príspevok v škole sa platí vo výške 17 až 18 Eur. Zakupuje si školské pomôcky, za knihu na anglický jazyk uhradil 30 Eur. Bude musieť uhradiť poplatok za školský výlet vo výške 20 Eur. Je zdravý, s otcom má dobrý vzťah, chodí ho navštevovať. Keď potrebuje peniaze, otec mu prispeje, naposledy v decembri 2015 mu dal 20 Eur. V rámci mimoškolských aktivít sa venuje poľnohospodárstvu, s čím mu finančne vypomáha matka. Maloletý A. má 15 rokov, je žiakom 9. ročníka základnej školy. Navštevuje hasičský a rybársky krúžok a rekreačne hrá futbal. Kolízny opatrovník uviedol, že na strane oboch detí došlo k zmene pomerov. A. prešiel na druhý stupeň základnej školy a O. na strednú školu. Je nemysliteľné, aby otec detí od roku 2012 riadne nepracoval. Otcovi zrejme vyhovuje, že dosahuje nízky príjem, preto odporučil zvýšiť výživné na O. na 130 Eur a na A. na 120 Eur, pričom účinnosť ponechal na rozhodnutí súdu. Vo veci bol vypočutý aj svedok K. T., ktorý je priateľom otca detí. Otec detí u neho prespáva a občas mu podľa jeho vyjadrenia pomôže. Za bývanie mu neplatí, pretože nemá z čoho. Otec detí u neho pracuje, vtedy keď ho zavolá. Ohľadne obsahu ich dohody sa však svedok vyjadriť nevedel, to vraj vie jeho účtovníčka. Na otázku, či otec detí požadoval, aby v zmluve boli dohodnuté aj podmienky odmenu za prácu uviedol, že veď on mu pomohol, keď bol na ulici, bol len troska a keby mu svedok nepomohol bol by z neho žobrák. Svedok sa nevedel vyjadriť ani k otázke počtu dní, ktoré u neho otec detí odpracuje mesačne. Nevedel uviesť ani to, aká mzda mu bola vyplatená v decembri 2015 s tým, že on má svoju robotu, do takýchto vecí sa nestará, to má na starosti jeho žena. Ďalej svedok uviedol, že jeho hospodárske stavby sú postavené na pozemku otca detí, pričom mu platí symbolické nájomné vo výške 1,- Eur, kvôli tomu, že otcovi detí pomohol. S výťažkom z predaja poľnohospodárskych produktov sa s otcom detí nedelí.
Z vykonaného dokazovania mal súd v prípade tejto veci za preukázané, že k zmene pomerov, akú má na mysli horecitované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine, došlo najmä na strane oboch detí, kedy O. je už stredoškolák oproti predošlému obdobiu, kedy bol deviatak a A. mal v čase poslednej úpravy výživného 11 rokov a chodil na prvý stupeň základnej školy, v súčasnosti už bude končiť základnú školu. Preukázané boli aj zdravotné problémy a ďalšie výdavky, ktoré matka má, čiže návrh matky súd považoval za dôvodný a s poukazom na § 78 Zákona o rodine dospel k záveru, že vyživovaciu povinnosť bolo potrebné upraviť, nakoľko doposiaľ stanovené výživné bolo absolútne nepostačujúce. Samozrejme súd skúmal aj schopnosti a možnosti na strane povinnej osoby, v danom prípade otca detí. Bolo vykonané obsiahle dokazovanie, ktorým mal súd za preukázané, že otec skutočne od roku 2012 nepracuje. Nie je možné nepovšimnúť si, že posledný pracovný pomer otca bol ukončený na jeho vlastnú žiadosť. Z tohto pracovného pomeru mal príjem viac ako 400 Eur a tento pracovný pomer bol ukončený zo strany otca dohodou. Od toho času otec nepreukázal tak závažné zdravotné problémy, ktoré by
mu bránili pracovať. Otec vlastní nehnuteľnosti, ktoré v podstate neprenajíma a tvrdí pred súdom, že jeho príjem je okolo 8 Eur mesačne. Súd tejto skutočnosti nemôže uveriť. Je potrebné poukázať na to, že otec by si mal predovšetkým ako každý iný rodič plniť povinnosti vyplývajúce zo Zákona o rodine, nakoľko má dve vyživovacie povinnosti a o deti sa riadne starať, nakoľko to je prvoradá povinnosť každého rodiča. Súd na prezentované vzťahové problémy po rozvode rodičov detí nemohol prihliadať, nakoľko tieto otázky boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Nemohol taktiež započítavať majetok, ktorý bol vyplatený jednou alebo druhou stranou, aby tento bol použitý na výživu. Čiže prvoradá je vyživovacia povinnosť každého rodiča. Podľa názoru súdu sám otec pred súdom prezentoval svoj názor, že nebude pracovať v takom pracovnom prostredí, v akom v podstate je vyučený a mal by možnosť zamestnať sa a dosahovať vyšší príjem, z ktorého by si plnil vyživovaciu povinnosť, a to riadne, aby matka, ktorá kompenzuje prevažnú mieru vyživovacej povinnosti, dokázala odôvodnené potreby obidvoch detí pokryť. Čiže tento argument otca prezentovaný počas tohto súdneho konania, je absolútne pre súd neakceptovateľný. Z týchto dôvodov súd zvýšil vyživovaciu povinnosť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. U O. súd zmenil aj platobné miesto, nakoľko výživné už otec musí poukazovať k jeho rukám z dôvodu, že je plnoletý.
O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol. V odvolaní uviedol, že súd mu zvýšil výživné na obe deti a to veľmi vysoko o 40 Eur a v prípade ešte nedospelého syna o 43 Eur. Bol v podstate bezdomovec. V súčasnej dobe má našťastie už zabezpečenú strechu nad hlavou, formálne má trvalý pobyt evidovaný na obecnom úrade. Nikto ho neprihlási na trvalý pobyt v súkromí. Súd mu prikázal platiť viac o 83 Eur, pretože došlo k zmene pomerov pri jeho deťoch. Toto nepopiera, no nemôže veriť tomu, čo napísal súd na 5. strane. Má si plniť povinnosti podľa rodinného zákona. On si tieto povinnosti plní, snaží sa platiť synom výživné načas. Je pravdou, že niekedy mešká, no pre neho je výživné dohromady ako platí 167 Eur veľká cifra a je rád že zoženie aspoň takéto peniaze. To, že teraz je na salaši a má vďaka tomu strechu nad hlavou nie je na hanbu, hanbou by bolo, keby sa na všetko vykašľal a ostal ako bezdomovec do terajšej doby. S alimentami mu musia pomáhať rodičia a kamarát. Nechce komentovať bývalú manželku, no veci ako to, že synovia museli zmeniť základnú školu z Ladiec do Košece, lebo chodili do školy zanedbaní, po rozvode jej zostala ich prerobená chalupa sa museli nejako prejaviť. Synom nevarila, a preto im varila jeho matka, keď už to jeho mama nezvládala, chodili synovia jesť po reštauráciách a potom si varili aj sami. Bývalá žena predala nimi prerobenú chalupu, kúpila si iný dom, našla priateľa cez internet a keď jej pomohol s prerábkou a financiami, aj toho poslala k vode. Preto nemôže súhlasiť s okresným súdom. Takéto niečo nesúhlasí s realitou. On s problémami a vďaka požičiavaniu peňazí len tak stíha platiť výživné. Súd mu toto zvýši a nevidí, čo sa deje na strane bývalej ženy. Má povinnosť starať sa o deti, nevykašľal sa na ne. Má s oboma dobrý vzťah, stretávajú sa. Keby mal peniaze, sám im od seba zaplatí na alimentoch viac. Aj preto staršiemu synovi dal v decembri 20 Eur. Aj tie si musel požičať od rodiny. Pomery u exmanželky, jej možnosti, nikto nezohľadnil. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril plnoletý syn, ktorý uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Zanedbaný sa necíti, mama sa o neho stará ako najlepšie vie, kupuje mu čo potrebuje, hradí mu koníčky. Rovnako sa stará aj o brata, pričom ich vedie k samostatnosti. Výška výživného určená súdom prvého stupňa je podľa neho primeraná. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.
Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.), ani na jeho doplnenie podľa ust. § 213 ods. 4, 5 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravovaná rozsudkom súdu č. k. 26C/13/2009-22 zo dňa 03.06.2009, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého O. sumou 90 Eur a na výživu maloletého A. sumou 77 Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2009. Maloletý O. bol vo veku 11 a 1/2 roka, navštevoval základnú školu a mal potreby primerané jeho veku. Maloletý A. bol vo veku 8 a 1/2 roka, navštevoval základnú školu a mal potreby primerané jeho veku. Obaja chlapci navštevovali rybársky, tanečný, hudobný krúžok a angličtinu. Matka detí pracovala ako predavačka a dosahovala príjem vo výške 360 Eur netto mesačne. Otec pracoval ako ošetrovateľ oviec a dosahoval príjem vo výške 402 Eur netto mesačne.
V súčasnosti matka detí žije v rodinnom dome, ktorý jej patrí do vlastníctva, je zamestnaná v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, kde dosahuje príjem vo výške 813,77 Eur mesačne netto. Otec detí je občan bez domova, pričom v súčasnosti býva u kmotra, ktorý mu na základe zmluvy platí 1 Eur za to, že si postavil na jeho pozemku hospodárstvo. Od 01.05.2012 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, s úradom spolupracuje. Od štátu nepoberá žiadne dávky. Na základe dohody pracuje u pána T. na salaši, kde dojí ovce a ošetruje ich. Predtým pracoval na Agrofarme v Červenom Kameni ako ošetrovateľ oviec, kde dosahoval príjem cca 400 Eur. Plnoletý O. má 18 rokov, je študentom 3. ročníka SOŠ Pruské. Rodičovský príspevok v škole sa platí vo výške 17 až 18 Eur. Zakupuje si školské pomôcky, za knihu na anglický jazyk uhradil 30 Eur. V rámci mimoškolských aktivít sa venuje poľnohospodárstvu, s čím mu finančne vypomáha matka. Maloletý A. má 15 rokov, je žiakom 9. ročníka základnej školy. Navštevuje hasičský a rybársky krúžok a rekreačne hrá futbal.
Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane všetkých účastníkov konania, a to najmä na strane oboch detí, ktorých náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástli. Pričom doposiaľ určené výživné ani zďaleka nepokrýva výdavky detí na ich výživu, výdavky v súvislosti so školou ako i výdavky v súvislosti s ich záujmami. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd za preukázané, že k výraznej zmene pomerov teda došlo na strane O., ktorý je už stredoškolák oproti predošlému obdobiu, kedy bol deviatak a ako i na strane A., ktorý mal v čase poslednej úpravy výživného 11 rokov a chodil na prvý stupeň základnej školy, pričom v súčasnosti už bude končiť základnú školu. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že k zmene pomerov nepochybne došlo aj na strane otca, ktorý od roku 2012 nepracuje, avšak posledný pracovný pomer otca bol ukončený na jeho vlastnú žiadosť. Z tohto pracovného pomeru mal príjem viac ako 400 Eur a tento pracovný pomer bol ukončený zo strany otca dohodou. Od toho času otec nepreukázal tak závažné zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať. Otec vlastní nehnuteľnosti, ktoré v podstate neprenajíma a tvrdil pred súdom, že jeho príjem je okolo 8 Eur mesačne. Pričom sám otec pred súdom prezentoval svoj názor, že nebude pracovať v takom pracovnom prostredí, v akom v podstate je vyučený a mal by možnosť zamestnať sa a dosahovať vyšší príjem, z ktorého by si plnil vyživovaciu povinnosť, a to riadne, aby matka, ktorá kompenzuje prevažnú mieru vyživovacej povinnosti, dokázala odôvodnené potreby obidvoch detí pokryť. Čiže tento argument otca prezentovaný počas tohto súdneho konania, je absolútne pre súd neakceptovateľný. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa správne zvýšil vyživovaciu povinnosť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. U O. súd prvého stupňa správne zmenil aj platobné miesto, nakoľko výživné už otec musí poukazovať k jeho rukám z dôvodu, že je plnoletý.
Odvolací súd poukazuje na to, že otec dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť preto v jeho záujme podieľať sa na výžive svojho dieťaťa podľa jeho potrieb. Treba pritom zdôrazniť, že O. a A. sú odkázaní svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom ich matka, nie je schopná sama hradiť všetky ich preukázané výdavky.
Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k O. z doterajších 90 Eur na sumu 130 Eur a k A. z doterajších 77 Eur na sumu 120 Eur za správne. Odvolací súd preto námietky otca uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené.
Na záver odvolací súd uvádza, že otec detí je bez zdravotných ťažkostí, je v produktívnom veku, má isté schopnosti, teda je nepochybne v jeho možnostiach a schopnostiach, aby si našiel prácu buď vo svojom odbore, alebo v inom odbore v mieste bydliska alebo v inom regióne, ktorá mu zabezpečí dostatočný príjem na to, aby mohol platiť určené výživné. Skutočnosť, že podľa vyjadrenia otca je jeho finančná situácia zlá, sama o sebe nemôže zakladať dôvod, aby nebolo zvýšené výživné, bez preukázania faktickej snahy povinného rodiča nájsť si prácu, a to prípadne aj mimo svoj odbor a mimo miesta svojho trvalého bydliska. Obrana otca, že nie je schopný platiť výživné v určenej výške, sa odvolaciemu súdu javila ako účelová, pretože pokiaľ by jeho finančná situácia bola taká ako tvrdí, bolo by v jeho záujme vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby mal vyššie príjmy.
Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov neboli priznané trovy odvolacieho konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é