Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-145-2014.pdf
PDF · 92.2 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/145/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou, vo veci starostlivosti súdu o t. č. už plnoletého O. X.E., E.. XX.XX.XXXX, Š. F. S. X., I. Z. J. XXX/XX, D., do dovŕšenia plnoletosti zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava a o maloletého A. X., E.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, deti rodičov: matky, A. X., Š. F. S. X., I. Z. J. XXX/XX, D., právne zastúpenej JUDr. Milošom Mojtom, advokátom so sídlom Odbojárov 223/12, Nemšová a otca, O. X., Š. F. S. X., I. F. P., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto
rozhodol:
Otcovi detí s a z v y š u j e vyživovacia povinnosť k O., z doterajších 90,- Eur mesačne na 130 Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám O., vždy do 25. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otcovi detí s a z v y š u j e vyživovacia povinnosť k maloletému A., z doterajších 77,- Eur mesačne na 120,- Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto s a v časti výživného pre maloleté deti z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 26C/13/2009-22 zo dňa 03.06.2009.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka detí svojím návrhom zo dňa 18.06.2014 žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k v tom čase maloletému O. zo sumy 90,- Eur na sumu 170,- Eur mesačne a k maloletému A. zo sumy 77,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Vo svojom návrhu uviedla, že manželstvo rodičov detí bolo rozvedené rozsudkom sp. zn. 26C/13/2009, maloletí boli zverení do jej osobnej starostlivosti, otec detí bol zároveň zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého O. mesačne sumou 90,- Eur a maloletého A. 77,- Eur. V čase rozhodovania mal O. XX rokov a navštevoval druhý stupeň základnej školy a maloletý A. A. X rokov a navštevoval prvý stupeň základnej školy. Situácia od toho času sa výrazne zmenila. O. A. XX rokov a navštevuje S. Z., čím jeho potreby a výdaje na výživu výrazne stúpili. Situácia sa zmenila aj u maloletého A., ktorý už navštevuje druhý stupeň základnej školy a má zdravotné problémy, s čím sú spojené zvýšené výdaje. Otec detí na túto zmenu nijako nereaguje, prispieva na výživu detí stále v rovnakom už nepostačujúcom rozsahu.
Po začatí konania oprávnený O. nadobudol plnoletosť a tým aj plnú procesnú spôsobilosť. V plnom rozsahu sa pripojil k návrhu podanému jeho matkou.
Otec detí s návrhom matky nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie matky, interný rozpis výdavkov matky, správu o príjme matky, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.06.2015, čestné prehlásenie brata otca detí A. X., dohodu o pracovnej činnosti otca zo dňa 09.06.2014, potvrdenie o príjme vystavené obchodnou spoločnosťou T. S..X..F.. P., zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 31.12.2010, kúpnu zmluvu zo dňa 09.08.2015 a zo dňa 27.02.2015, zmluvu o financovaní bývania zo dňa 07.09.2015, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín - 2x, čestné vyhlásenie A. X., potvrdenie o príjme otca - 2x, potvrdenie S. Z., správu Obce P., výpis z listu vlastníctva číslo 3458, informatívnu kópiu z mapy, správu o príjme otca zo spoločnosti W. S.. S. X.. F.. Č. D., ako aj obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31P/145/2014.
Takto bolo súdom zistené, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 26C/13/2009-22 zo dňa 03.06.2009, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého O. sumou 90,- Eur a na výživu maloletého A. sumou 77,- Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2009. Maloletý O. bol vo veku XX W. X/X roka, navštevoval základnú školu a mal potreby primerané jeho veku. Maloletý A. I. K. K. X W. X/X roka, navštevoval základnú školu a mal potreby primerané jeho veku. Obaja chlapci navštevovali rybársky, tanečný, hudobný krúžok a angličtinu. Matka detí pracovala ako Z. a dosahovala príjem vo výške 360,- Eur netto mesačne. Otec pracoval ako ošetrovateľ oviec a dosahoval príjem vo výške 402,- Eur netto mesačne.
Matka detí žije v rodinnom dome, ktorý jej patrí do vlastníctva. Za vodu, elektrinu a plyn hradí mesačne 200,- Eur. Je zamestnaná v Ú.S. E. K. J. F. S. W. Ú. E. K. K. U., kde dosahuje príjem vo výške 813,77 Eur mesačne netto. Je vlastníčkou osobného motorového vozidla, spláca úver po 285,- Eur mesačne. Doposiaľ spláca dlh po rozvode, pričom išlo o sumu 45.000,- Eur. Má hypotéku v celkovej výške 90.000,- Eur, ktorú spláca po 369,- Eur mesačne. Poukázala na to, že celá pracovná činnosť otca detí je čiernou prácou, ktorej dôsledkom je plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom v minimálnej, nedostatočnej miere a tiež neplnenie daňových odvodov a preto poukázala na skutočné majetkové pomery otca tým, aké autá užíva, čím sa živí, v akých pomeroch býva. Na preukázanie týchto skutočností navrhla vypočuť ako svedka zamestnávateľa otca, pretože otec je zdravý, je v produktívnom veku, pričom z jeho výpovede vyplýva, že nie je schopný uživiť ani sám seba. Ďalej poukázala na to, že na pracovnom trhu sú pracovné ponuky, na ktoré by otec so svojím vzdelaním mohol reflektovať, pričom by takto mohol dosahovať príjem až do výšky 750,- Eur mesačne. K tvrdeniam otca o kúpe auta a rodinného domu uviedla, že na auto si zobrala úver, ktorý doposiaľ spláca a na kúpu domu si zobral úver jej súčasný priateľ. Na pojednávaní konanom dňa 14.01.2015 matka uviedla, že by súhlasila so zvýšením výživného u O. na 140,- Eur a u A. na 130,- Eur. Trvala však na spätnom zvýšení výživného odo dňa 23.06.2014 s tým, že spätne by si výživné uplatňovala iba vo výške 50% z novej úpravy, čiže polovicu dlhu by otcovi odpustila. Matka detí v záverečnej reči uviedla, že mesačne jej na pokrytie nákladov na deti chýba 150,- Eur a nič nechce pre seba, iba pre deti. Ďalej poukázala na to, že v tomto prípade by sa malo vychádzať z možností, aké otec môže mať pri zabezpečovaní si príjmu nielen pre seba ale aj pre svoje deti. Rozhodujúcim faktorom tu teda nie je jeho súčasná ekonomická situácia, ale to či reálne má možnosť si svoju ekonomickú situáciu zmeniť. Z vykonaného dokazovania má matka za to, že otec túto možnosť má, a preto žiada, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil aj tieto uvedené skutočnosti. Okrem toho otec detí získal titulom vyporiadania BSM 1.250,- Eur v hotovosti.
Otec detí je občan bez domova. V súčasnosti býva u kmotra, ktorý mu na základe zmluvy platí 1,- Eur za to, že si postavil na jeho pozemku hospodárstvo. Od 01.05.2012 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, s úradom spolupracuje. Od štátu nepoberá žiadne dávky. Na základe dohody pracuje u pána T. na salaši, kde dojí ovce a ošetruje ich. Predtým pracoval na W. K. Č. D. ako ošetrovateľ oviec, kde dosahoval príjem cca 400,- Eur. Tvrdil, že pracovný pomer tam skončil kvôli matke detí. Poukázal na to, že matka detí si po rozvode kúpila auto a rodinný dom. Na tvrdenie matky o voľných pracovných ponukách v jeho odbore uviedol, že s ožranmi robiť nebude. V súvislosti so svojim zdravotným stavom má výdavky na lieky vo výške 5,- Eur. V záverečnej reči otec uviedol, že chce platiť výživné v takej výške ako doposiaľ.
Plnoletý O. uviedol, že má XX rokov, je študentom 3. X. S. Z.. Rodičovský príspevok v škole sa platí vo výške 17,- až 18,- Eur. Zakupuje si školské pomôcky, za knihu na anglický jazyk uhradil 30,- Eur. Bude musieť uhradiť poplatok za školský výlet vo výške 20,- Eur. Je zdravý, s otcom má dobrý vzťah, chodí ho navštevovať. Keď potrebuje peniaze, otec mu prispeje, naposledy v decembri 2015 mu dal 20,- Eur. V rámci mimoškolských aktivít sa venuje poľnohospodárstvu, s čím mu finančne vypomáha matka.
Maloletý A. A. XX rokov, je žiakom X. ročníka základnej školy. Navštevuje hasičský a rybársky krúžok a rekreačne hrá futbal.
Kolízny opatrovník uviedol, že na strane oboch detí došlo k zmene pomerov. A. prešiel na druhý stupeň základnej školy a O. na strednú školu. Je nemysliteľné, aby otec detí od roku 2012 riadne nepracoval. Otcovi zrejme vyhovuje, že dosahuje nízky príjem, preto odporučil zvýšiť výživné na O. na 130,- Eur a na A. na 120,- Eur, pričom účinnosť ponechal na rozhodnutí súdu.
Vo veci bol vypočutý aj svedok K. T., ktorý je priateľom otca detí. Otec detí u neho prespáva a občas mu podľa jeho vyjadrenia pomôže. Za bývanie mu neplatí, pretože nemá z čoho. Otec detí u neho pracuje, vtedy keď ho zavolá. Ohľadne obsahu ich dohody sa však svedok vyjadriť nevedel, to vraj vie jeho účtovníčka. Na otázku, či otec detí požadoval, aby v zmluve boli dohodnuté aj podmienky odmenu za prácu uviedol, že veď on mu pomohol, keď bol na ulici, bol len troska a keby mu svedok nepomohol bol by z neho žobrák. Svedok sa nevedel vyjadriť ani k otázke počtu dní, ktoré u neho otec detí odpracuje mesačne. Nevedel uviesť ani to, aká mzda mu bola vyplatená v decembri 2015 s tým, že on má svoju robotu, do takýchto vecí sa nestará, to má na starosti jeho žena. Ďalej svedok uviedol, že jeho hospodárske stavby sú postavené na pozemku otca detí, pričom mu platí symbolické nájomné vo výške 1,- Eur, kvôli tomu, že otcovi detí pomohol. S výťažkom z predaja poľnohospodárskych produktov sa s otcom detí nedelí.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.
Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral
prostriedky pre svoje deti.
Z vykonaného dokazovania mal súd v prípade tejto veci za preukázané, že k zmene pomerov, akú má na mysli horecitované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine, došlo najmä na strane oboch detí, kedy O. je už stredoškolák oproti predošlému obdobiu, kedy bol deviatak a A. mal v čase poslednej úpravy výživného 11 rokov a chodil na prvý stupeň základnej školy, v súčasnosti už bude končiť základnú školu. Preukázané boli aj zdravotné problémy a ďalšie výdavky, ktoré matka má, čiže návrh matky súd považoval za dôvodný a s poukazom na § 78 Zákona o rodine dospel k záveru, že vyživovaciu povinnosť bolo potrebné upraviť, nakoľko doposiaľ stanovené výživné bolo absolútne nepostačujúce. Samozrejme súd skúmal aj schopnosti a možnosti na strane povinnej osoby, v danom prípade otca detí. Bolo vykonané obsiahle dokazovanie, ktorým mal súd za preukázané, že otec skutočne od roku 2012 nepracuje. Nie je možné nepovšimnúť si, že posledný pracovný pomer otca bol ukončený na jeho vlastnú žiadosť. Z tohto pracovného pomeru mal príjem viac ako 400,- Eur a tento pracovný pomer bol ukončený zo strany otca dohodou. Od toho času otec nepreukázal tak závažné zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať. Otec vlastní nehnuteľnosti, ktoré v podstate neprenajíma a tvrdí pred súdom, že jeho príjem je okolo 8,- Eur mesačne. Súd tejto skutočnosti nemôže uveriť. Je potrebné poukázať na to, že otec by si mal predovšetkým ako každý iný rodič plniť povinnosti vyplývajúce zo Zákona o rodine, nakoľko má dve vyživovacie povinnosti a o deti sa riadne starať, nakoľko to je prvoradá povinnosť každého rodiča. Súd na prezentované vzťahové problémy po rozvode rodičov detí nemohol prihliadať, nakoľko tieto otázky boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Nemohol taktiež započítavať majetok, ktorý bol vyplatený jednou alebo druhou stranou, aby tento bol použitý na výživu. Čiže prvoradá je vyživovacia povinnosť každého rodiča. Podľa názoru súdu sám otec pred súdom prezentoval svoj názor, že nebude pracovať v takom pracovnom prostredí, v akom v podstate je vyučený a mal by možnosť zamestnať sa a dosahovať vyšší príjem, z ktorého by si plnil vyživovaciu povinnosť, a to riadne, aby matka, ktorá kompenzuje prevažnú mieru vyživovacej povinnosti, dokázala odôvodnené potreby obidvoch detí pokryť. Čiže tento argument otca prezentovaný počas tohto súdneho konania, je absolútne pre súd neakceptovateľný. Z týchto dôvodov súd zvýšil vyživovaciu povinnosť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. U O. súd zmenil aj platobné miesto, nakoľko výživné už otec musí poukazovať k jeho rukám z dôvodu, že je plnoletý.
O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.