Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-592-2015.pdf
PDF · 120.71 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/592/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľov: 1. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, N., 2. I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, N., zastúpený advokátom: Mgr. Milan Sadloň, so sídlom Senica, V. P. Tótha 30, P.O.BOX 121, proti odporcom: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpený spoločnosťou: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, 2. Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Martin, Flámska 1, IČO: 36 751 642, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352, 3. Ing. K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - K., T. XXXX/XX, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na odvolanie navrhovateľov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 6C/84/2014-159 zo dňa 15.04.2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcom 1 a 3 sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Navrhovatelia 1 a 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2 náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,52 Eur, ako trovy právneho zastúpenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu 2.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol. Súd priznal navrhovateľom oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd rozhodol, že trovy konania na súdnom poplatku znáša štát. Navrhovateľom súd uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 851,79 Eur na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľom súd uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania v sume 1.065,89 Eur na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd odporcovi v 3. rade právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ustanovení § 7 ods. 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 4, § 12 ods. 1, § 16 ods. 1 a 6 a § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, vecne odôvodnil v podstate tým, že odporcovia v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 06.03.2014 medzi sebou zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby, na základe ktorej sa odporca v 2. rade zaviazal zabezpečiť v prospech odporcu v 1. rade úplnú prípravu a organizáciu dobrovoľnej dražby za účelom prechodu vlastníckeho práva k majetku záložcov - navrhovateľov na tretiu osobu. Pohľadávka odporcu v 1. rade voči navrhovateľom bola vo výške 25.485,85 Eur, pričom keďže táto sa stala splatnou, rozhodol sa ju odporca v 1. rade uspokojiť výkonom záložného práva, a to prostredníctvom odporcu v 2. rade ako dražobníka. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, LV č. XXXX a XXX. Miesto konania dražby bolo určené na deň 16.04.2014 o 13.00 hod.. Podľa znaleckého posudku zo dňa
05.03.2014 bola všeobecná hodnota nehnuteľností určená na sumu 44.500,- Eur, keď najnižšie podanie bolo 44.000,- Eur. Odporca v 3. rade ako jediný účastník dražby nadobudol predmet dražby v pomere k celku za cenu 33.500,- Eur. Právny zástupca navrhovateľov počas konania namietal, že pri vykonaní dražby došlo k porušeniu § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Súd sa tak zaoberal otázkou, či najnižšie podanie vo výške 44.000,- Eur, ponížené postupne až na sumu 33.500,- Eur, bolo v súlade so zákonom. Vyššie uvedené ustanovenie v uvedenom znení, na ktoré sa právny zástupca navrhovateľov poukazuje, bolo účinné až od 01.06.2014, pričom však do tohto dátumu podľa tohto ustanovenia vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Súd tak pri posudzovaní najnižšieho podania postupoval podľa právneho stavu účinného v čase konania dražby, teda ku dňu 16.04.2014. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že podanie bolo v súlade s predmetným ustanovením zákona o dražbách, keď najnižšie podanie v sume 33.500,- Eur nebolo nižšie ako tri štvrtiny sumy určenej znaleckým posudkom, teda sumy 44.500,- Eur. Skutočnosť, či išlo o prvú alebo opakovanú dražbu je irelevantná, nakoľko ust. § 16. ods. 6 zákona o dražbách v znení účinnom v čase konania dražby možno aplikovať všeobecne, bez ohľadu na to, či dražba bola opakovaná alebo nie. Právny zástupca navrhovateľa v konaní namietal, že znalecký posudok na sumu 44.500,- Eur je podhodnotený. Súd v prvom rade skúmal, či odporca v 2. rade ako dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Hodnotu nehnuteľností určil znalec Ing. Ján Greguš, riadne zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu dražobník - odporca v 2. rade riadne zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby, nakoľko znalec, ako už bolo uvedené, je riadne zapísaný v zozname znalcov. Okrem toho navrhovatelia neuviedli ani nepreukázali žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bol znalecký posudok na predmet dražby zo dňa 05.03.2014 urobený v rozpore so zákonom a príslušnými vykonávacími predpismi. Vzhľadom na tieto skutočnosti k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách ohľadom ocenenia predmetných nehnuteľností vôbec nedošlo, keď navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že znalec a dražobník postupovali v rozpore so zákonom. Právny zástupca navrhovateľov v konaní tiež namietal, že znalecký posudok bol vypracovaný skôr ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby. Treba však uviesť, že skutočnosť, že dražobník dal urobiť znalecký posudok pred vznikom zmluvy predstavuje riziko na strane dražobníka a neznamená porušenie ustanovení neskôr uzatvorenej zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby. Navrhovatelia v konaní tiež tvrdili, že došlo k porušeniu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko dražobník určil ako miesto konania mesto Martin, čím obmedzil účasť na dražbe. Podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Súd má v tomto prípade za to, že dražobník nijakým spôsobom neobmedzil účasť iných osôb na dražbe. Z dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že miesto, dátum a čas dražby majú byť určené bez obmedzenia účasti iných osôb na dražbe. Zákon však neviaže takéto určenie na obec, okres alebo inak určený obvod, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Predmetné ustanovenie treba vykladať tak, aby všetkým potenciálnym záujemcom v rámci celého územia Slovenskej republiky bola umožnená účasť na dražbe. Mesto Martin vzhľadom na jeho polohu, infraštruktúru, počet obyvateľov a dostupnosť služieb takúto účasť umožňuje, a to pre záujemcov zo všetkých oblastí Slovenskej republiky. Čo sa týka námietok navrhovateľa ohľadom doručovania oznámení o dražbe v zmysle § 11 ods. 4 zákona o dražbách, súd mal preukázané, že odporca v 2. rade doručil oznámenie o dražbe príslušnému daňovému úradu a Obecnému úradu Podbranč dňa 14.03.2014, keď súčasne zabezpečil aj publikáciu dražby v periodickej tlači Senicko- Skalicko-inzerát pod č. 11 dňa 14.03.2014. Vzhľadom na uvedené súd nemal preukázané porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a návrh zamietol. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom v 1. rade a 2. rade, ktorí boli v konaní úspešní priznal náhradu trov konania, a to odporcovi v 1. rade v sume 851,79 Eur
a odporcovi v 2. rade v sume 1.065,89 Eur. Právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade súd priznal odmenu v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 3 úkony právnej služby po 61,87 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 03.12.2014) t.j. 185,61 Eur, za 2 úkony právnej služby po 64,54 Eur (účasť na pojednávaní v dňoch 18.02.2015 a 01.04.2015) t.j. 129,08 Eur, a ďalej režijný paušál za 3 úkony právnej služby po 8,04 Eur, t.j. 24,12 Eur, za 2 úkony právnej služby po 8,39 Eur, t.j. 16,78 Eur. Spolu odmena a režijný paušál 355,59 Eur + 20% DPH, t.j. 426,71 Eur. Právny zástupca odporcu v 1. rade si ďalej uplatnil cestovnú náhradu podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za 3 pracovné cesty na trase Bratislava - Senica a späť, a to za pracovné cesty zo dňa 03.12.2014, 18.02.2015 a 01.04.2015 vykonané verejnou dopravou podľa priložených cestovných dokladov. Cestovné spolu 28,03 Eur. Právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade súd priznal tiež náhradu za stratu času za pracovné cesty Bratislava - Senica a späť, a to za 8 polhodín cesty (1 polhodina x 13,40 Eur), za 16 polhodín cesty (1 polhodina x 13,98 Eur). Náhrada za stratu času spolu 330,88 Eur + 20% DPH, t.j. 397,06 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia odporcu v 1. rade 851,79 Eur. Právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade súd priznal odmenu v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 4 úkony právnej služby po 61,87 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 03.12.2014, podanie z 31.12.2014) t.j. 247,48 Eur, za 2 úkony právnej služby po 64,53 Eur (účasť na pojednávaní v dňa 18.02.2015, podanie z 12.03.2015) t.j. 129,06 Eur, a ďalej režijný paušál za 4 úkony právnej služby po 8,04 Eur, t.j. 32,16 Eur, za 2 úkony právnej služby po 8,39 Eur, t.j. 16,78 Eur. Spolu odmena a režijný paušál 425,48 Eur + 20% DPH, t.j. 510,58 Eur. Právny zástupca odporcu v 2. rade si ďalej uplatnil cestovnú náhradu podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za 2 pracovné cesty na trase Martin - Senica a späť, a to za pracovnú cestu zo dňa 03.12.2014 za spotrebu PHM v sume 31,17 Eur (360 km x 6,4 l/100 km x 1.353 Eur/l) + pauš. náhradu v sume 65,88 Eur (360 km x náhrada 0,183 Eur/km), t.j. 97,05 Eur, za pracovnú cestu zo dňa 18.02.2015 za spotrebu PHM v sume 27,83 Eur (360 km x 6,4 l/100 km x 1,208 Eur/l) + pauš. náhradu v sume 65,88 Eur (360 km x náhrada 0,183 Eur/km) t.j. 93,71 Eur. Cestovné spolu 190,76 Eur + 20% DPH, t.j. 228,91 Eur. Právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade súd priznal tiež náhradu za stratu času za pracovné cesty Martin - Senica a späť, a to za 10 polhodín cesty (1 polhodina x 13,40 Eur), t.j. 134,- Eur, za 10 polhodín cesty (1 polhodina x 13,98 Eur), t.j. 138,- Eur. Náhrada za stratu času spolu 326,40 Eur vrátane DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia odporcu v 2. rade 1.065,89 Eur. Odporcovi v 3. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si trovy konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka 1, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa odvolateľky rozhodnutie aj postup súdu boli nesprávne, súd sa v dostatočnej miere nezaoberal skutkovou podstatou návrhu a predloženými dôkazmi. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ 2, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, uplatniac si náhradu trov konania. Ako odvolací dôvod označil dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., rozhodnutie tiež považuje sčasti za arbitrárne a nepreskúmateľné. Argumentoval tým, že odporca 2 ako dražobník porušil ustanovenia zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby uzavretej s odporcom 1 dňa 06.03.2014, keď znalecký posudok bol vypracovaný už dňa 05.03.2014, t.j. o deň skôr. Rovnaký znalec vypracoval aj predchádzajúci znalecký posudok č. 16/2013, pričom aktuálny znalecký posudok č. 37/2014 ocenil nehnuteľnosť o 13.800,- Eur nižšie. Odvolateľovi sa zdá, že znalec vzhľadom na počet objednávok od odporcu 2 určuje hodnotu nehnuteľností podľa pokynov odporcu 2, inak totiž nemožno vysvetliť pokles hodnoty nehnuteľnosti za 14 mesiacov o 24%, pričom priemerný pokles cien nepresiahol 3%. Odporca 2 sa v zmluve zaviazal zabezpečiť propagáciu dražby nad rámec povinného zverejnenia podľa zákona, čo nepreukázal, dražba bola inzerovaná len v schránkovom letáku Skalicko - Senicko, pričom obec Podbranč je na hranici s okresom Myjava, kde propagácia vôbec neprebehla. Odvolateľ namieta argumentáciu súdu, podľa ktorej miesto dražby môže byť určené kdekoľvek, kde je voľný prístup, kde je dostatočný počet obyvateľov, dobrá infraštruktúra a dostupnosť služieb. Podľa odvolateľa miesto dražby by malo byť zvolené tak, aby sa neobmedzovala účasť na dražbe už len nevhodne určeným miestom. Nehnuteľnosti určené na bývanie kupujú zväčša záujemci z určitého blízkeho okruhu, záujemcov zo vzdialenejších miest je podstatne menej. Nie je racionálne predpokladať, že sa v meste Martin nájde viac záujemcov o kúpu rodinného domu v malej obci na Záhorí. Ak čas potrebný na príchod z miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza do miesta dražby za použitia verejných dopravných prostriedkov je viac ako 4 hodiny, je dôvodné sa domnievať, že prípadných záujemcov to odradí. Celý priebeh okolností svedčí skôr o tom, že odporca 2 zistil jedného záujemcu, formálne a v rekordne krátkom čase zorganizoval dražbu s jediným vopred známym účastníkom, ktorý
nehnuteľnosť vydražil za najnižšie možné podanie z už aj tak neprimerane zníženej ceny. Odporca 2 riadne nezabezpečil ohodnotenie nehnuteľnosti. Zákon o dobrovoľných dražbách účinný ku dňu konania dražby neumožňoval záložcom namietať správnosť znaleckého posudku, preto ho namietajú v prebiehajúcom súdnom konaní. Súd sa vôbec nezaoberal tým, že znalec dospel k tak odlišným záverom, pričom vychádzal z tých istých podkladov. Zákon o dobrovoľných dražbách bol prijatý za účelom uspokojenia záložných veriteľov, nie za účelom poškodenia záložcov, v danom prípade sa dražba stala nástrojom na vyvlastnenie majetku navrhovateľov bez adekvátnej náhrady, keď predaj za maximálny výnos bol znemožnený, dražobník sa uspokojil s dosiahnutým výťažkom pokrývajúcim dlžnú čiastku a jeho náklady. Keďže odporca 2 porušil svoje záväzky zo zmluvy, ktorú bol povinný v zmysle zákona uzavrieť, porušil tým aj zákonné podmienky na uskutočnenie dobrovoľnej dražby, čím sa súd vôbec nezaoberal, v tejto časti je jeho rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.
Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali.
Odporca 1 vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že odvolanie navrhovateľky 1 nemá zákonné náležitosti a je dôvodné ho odmietnuť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť, uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní navrhovateľa 2 sa neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre revíziu či zrušenie napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov. Navrhovatelia nepreukázali žiaden dôvod neplatnosti dražby. Čo sa týka námietky o údajnom podhodnotení znalcom určenej ceny nehnuteľnosti, navrhovatelia nepreukázali žiadne údajné manipulácie či neobjektívnosť dražobníka. V konaní neboli zistené žiadne porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by svojou intenzitou s ohľadom na okolnosti prípadu odôvodňovali taký fatálny zásah do právnej istoty záložného veriteľa či vydražiteľa, akým by bolo určenie neplatnosti vykonanej dražby. Zmluva o vykonaní dražby bola uzatvorená v písomnej forme, obsahuje všetky zákonné náležitosti, ani prípadné porušenie tejto zmluvy nie je spôsobilé odôvodniť neplatnosť samotnej dražby. Za takéto porušenie nemožno považovať ani to, že dražobník objednal u znalca posudok o deň skôr pred podpísaním zmluvy, išlo len o jeho riziko. Dražba prebehla v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a je v celom rozsahu platná. Čo sa týka miesta konania dražby, zákon nestanovuje podmienku, podľa ktorej by bolo miesto dražby naviazané na miesto, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Počas konania sa navrhovatelia viac krát vyjadrili k tomu, že od roku 2009 sa snažili nehnuteľnosť predať či už sami alebo prostredníctvom realitnej kancelárie, mali len pár záujemcov, predaj sa nepodaril. Je preto nepochybné, že na trhu v blízkom okolí potenciálni záujemcovia mali o predaji nehnuteľnosti vedomosť. Konaním dražby v meste Martin vzhľadom na jeho polohu aj infraštruktúru nedošlo k obmedzeniu potenciálnych záujemcov na dražbe. Čo sa týka určenia ceny draženej nehnuteľnosti, táto nemôže mať vplyv na platnosť dražby, poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, podľa ktorého určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp, zn. 20 Cdo 1083/2005 ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe.
Odporca 2 vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov prostredníctvom právneho zástupcu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,52 Eur. Uviedol, že odporca 2 si splnil povinnosť v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách a nechal vypracovať znalecký posudok. Podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obo 95/2009, podľa ktorého znalecká hodnota majetku úpadcu nie je podstatným kritériom speňaženia v konkurznom konaní, ale výšku kúpnej ceny stanovuje trh a ponuka kupujúcich, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, podľa ktorého určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Tvrdenia navrhovateľov o podhodnotení ceny či nesprávnosti znaleckého posudku nemajú pre konanie žiadny význam, lebo nedostatky znaleckého posudku nemajú za následok neplatnosť dražby. Čo sa týka miesta konania dražby, táto sa uskutočnila v priestoroch prístupných verejnosti a nebola obmedzená možnosť účasti záujemcov, podporne poukazujúc na rozhodnutia iných súdov. Vždy je potrebné skúmať, aké sú možnosti spojenia do miesta dražby, v danom prípade spojenie do Martina neobmedzuje účasť
záujemcov o draženie. Aj iné namietané údajné porušenia povinností odporcu 2 zo strany navrhovateľov sa už v prvostupňovom konaní ukázali ako nepravdivé.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov 1 a 2 nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správne.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie predmetu konania vo veci samej, keď prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, keď prvostupňový súd na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a zároveň ich i správne vyložil, s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom, ktorí vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové podstatne skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedli už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal. Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovia 1 a 2 dňa 06.03.2014 uzatvorili medzi sebou zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby. Predmetom zmluvy je úplná príprava a organizácia dobrovoľnej dražby za účelom prechodu vlastníckeho práva k majetku navrhovateľov ako záložcov na tretiu osobu. Odporca 1 mal voči navrhovateľom pohľadávku vo výške 25.485,85 Eur, a to z titulu zmlúv o poskytnutí úveru. Nakoľko táto pohľadávka sa stala splatnou, rozhodol sa ju odporca 1 uspokojiť výkonom záložného práva, a to prostredníctvom odporcu 2 ako dražobníka. Predmetom dražby mali byť nehnuteľnosti nachádzajúce sa nachádzajúce sa v okrese Senica, v katastrálnom území K., obec K., Okresný úrad Senica , katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, XXX. Prvá dražba sa konala dňa 30.09.2013, avšak pred uzatvorením zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, pričom najnižšie podanie bolo určené na sumu 44.000,- Eur. Odporca 2 v konaní uviedol, že táto dražba bola neúspešná. Znalecký posudok zo dňa 28.01.2013 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností celkovo na sumu 58.300,- Eur. Dražobník oznámil konanie ďalšej dražby na deň 16.04.2014 o 13.00 hod.. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená novým znaleckým posudkom zo dňa 05.03.2014 na sumu 44.500,- Eur, pričom najnižšie podanie bolo 44.000,- Eur. Miestom konania dražby boli priestory budovy na ulici Jilemnického 4012/30, Martin. Odporca 2 preukázal doručenie znaleckého posudku navrhovateľom, keď navrhovateľka 1 ho prevzala dňa 17.03.2014 a navrhovateľ 2 dňa 14.03.2014. Odporca 2 súčasne doručil oznámenie o dražbe aj príslušnému daňovému úradu a Obecnému úradu K. dňa 14.03.2014, pričom zabezpečil aj publikáciu dražby v periodickej tlači Senicko-Skalicko-inzerát, a to pod. č. 11 dňa 14.03.2014. O priebehu dražby bola vykonaná notárska zápisnica za účasti notára JUDr. Vladimíra Kostovčáka, keď odporca 3 ako jediný účastník dražby sa stal vydražiteľom a predmet dobrovoľnej dražby nadobudol v pomere k celku za cenu 33.500,- Eur. Vyvolávacia cena bola určená na 44.000,- Eur, avšak vzhľadom na to, že odporca 3 nevykonal viacero podaní, licitátor znížil podanie až na sumu 33.500,- Eur. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZDD“) na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Podľa § 7 ods. 1 ZDD navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Podľa § 7 veta prvá a druhá dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Podľa § 16 ods. 1 veta pred bodkočiarkou ZDD dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) citovaného zákona dražobník
je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá ZDD v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
Z ustanovenia § 21 ods. 2 expressis verbis vyplýva, že neplatnosť dražby ako verejného konania je možné určiť iba súdom, za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona. Neplatnosti dražby sa preto nemožno domáhať odvolávajúc sa na prípadné porušenie zmluvných podmienok uvedených v zmluve o vykonaní dražby uzatvorenej medzi odporcami 1 a 2, tak ako to namietal vo svojom odvolaní navrhovateľ 2. Preto ani nebolo dôvodné, aby sa súd v rámci konania o určenie neplatnosti dražby zaoberal splnením či nesplnením zmluvných podmienok uvedených v zmluve o vykonaní dražby uzatvorenej medzi odporcami 1 a 2, jedinou relevantnou podmienkou, ktorej nesplnenie by malo za následok určenie neplatnosti dražby, je uzavretie písomnej zmluvy o vykonaní dražby v zmysle § 16 ods. 1 zákona ZDD. V konaní nebolo sporné, že odporcovia 1 a 2 uzavreli dňa 06.03.2014 riadnu písomnú zmluvu o vykonaní dražby v zmysle § 16 ods. 1 zákona ZDD. Neobstojí preto odvolacia námietka poukazujúca na arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť tejto časti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky vo vzťahu k miestu konania dražby, ani táto podľa odvolacieho súdu neobstojí. Odporcovia 1 a 2 dôvodne poukázali na to, že čo sa týka miesta konania dražby, zákon nestanovuje podmienku, podľa ktorej by bolo miesto dražby naviazané na miesto, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Bolo potrebné prihliadnuť tiež na to, že počas konania sa navrhovatelia viac krát vyjadrili k tomu, že už od roku 2009 sa snažili predmetnú nehnuteľnosť predať či už sami alebo prostredníctvom realitnej kancelárie, mali len pár záujemcov, predaj sa nepodaril. Navrhovatelia teda mali dostatočný časový priestor na predaj predmetnej nehnuteľnosti za pre nich výhodnejších podmienok. Je preto tiež ďalej nepochybné, že na trhu v blízkom okolí potenciálni záujemcovia mali o predaji nehnuteľnosti vedomosť. Konaním dražby v meste Martin vzhľadom na jeho polohu aj infraštruktúru nedošlo k obmedzeniu potenciálnych záujemcov na dražbe, táto sa uskutočnila v priestoroch prístupných verejnosti a nebola obmedzená možnosť účasti záujemcov. Vždy je potrebné skúmať, aké sú možnosti spojenia do miesta dražby, v danom prípade spojenie do Martina neobmedzuje účasť záujemcov o draženie. Rovnako nie je dôvodné predpokladať, že aj keby sa dražba uskutočnila v mieste bližšom k miestu, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza, boli by sa prihlásili viacerí záujemcovia a bol by dosiahnutý vyšší výnos. Dôvodné je tiež prihliadnuť na to, že išlo už o druhú opakovanú dražbu, pričom prvá dražba konaná dňa 30.09.2013 bola neúspešná. Odvolací súd preto zhodne so záverom súdu prvého stupňa konštatuje, že nedošlo k porušeniu ust. § 11 ods. 1 ZDD a miesto konania dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bolo tiež zistené, že dražobník v súlade so zákonom (§ 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.) zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby a to súdnym znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov MS SR, keďže predmetom dražby boli nehnuteľnosti. Znalec Ing. Ján Greguš podal dňa 05.03.2014 vo veci posudok č. 37/2014, v ktorom stanovil metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu dotknutých pozemkov a stavieb a to v celkovej výške 44.000,- Eur. Pokiaľ ide o závery znalca, odporca 1 a ani odporca 2 nemal žiadne právomoci nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať alebo usmerňovať pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu, pretože jeho povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola v tomto prípade určená znaleckým posudkom, čo aj urobil a znalecký posudok objednal u osoby, zapísanej v zozname znalcov, vedenom MS SR. Ostatnú zodpovednosť za obsah znaleckého posudku už znáša samotný znalec, ako osoba splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne (§ 16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) s tým, že pokiaľ by znalcovi nejaké vážne dôvody neumožnili vykonať úkon riadne a včas, mal možnosť odmietnuť jeho vykonanie v zmysle § 12 ods. 2 písm. e) zák. č. 382/2004 Z.z., čo ale neurobil, preto treba vychádzať z toho, že znalec mal vytvorené primerané podmienky na vykonanie úkonu a to bez ohľadu na počet znaleckých posudkov, ktoré v tom období podal. Dražobník, odporca 2, teda vystupoval vo vzťahu k podanému znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa a nemal vplyv na obsah posudku a súčasne bol podľa zákona povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. Odvolací súd zhodne so závermi prvostupňového súdu konštatuje, že v tomto smere nemožno dražobníkovi nič vytknúť, pretože
svoje povinnosti si splnil, dražbu oznámil, náležitým spôsobom inzeroval tak, aby umožnil čo najširšiemu počtu záujemcov zúčastniť sa dražby, o čom svedčia predložené inzeráty. Dražobník tiež pri určení ceny predmetu dražby aj vychádzal zo záverov znalca.
Odporcovia 1 a 2 dôvodne poukázali na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej čo sa týka určenia ceny draženej nehnuteľnosti, táto nemôže mať vplyv na platnosť dražby, poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, podľa ktorého určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp, zn. 20 Cdo 1083/2005 ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe. Podporne možno poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obo 95/2009, podľa ktorého znalecká hodnota majetku úpadcu nie je podstatným kritériom speňaženia v konkurznom konaní, ale výšku kúpnej ceny stanovuje trh a ponuka kupujúcich.
Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že zákonnou podmienkou pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby v zmysle § 12 ods. 1 ZDD je vypracovanie písomného znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu dražby, pričom v danom prípade táto podmienka bola jednoznačne splnená. Nebolo preto možné prihliadnuť ani na námietku odvolateľov, ktorí poukazovali na to, že súd sa nezaoberal výrazným rozdielom v určení hodnoty predmetu dražby v skoršom znaleckom posudku toho istého znalca.
Po vyčerpaní odvolacích dôvodov, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, bolo potom dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a nadväzne bolo rozhodnuté o náhrade trov konania odporcov 1, 2 a 3, ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p., potvrdil.
V odvolacom konaní fakticky plne úspešným odporcom 1, 2 a 3, vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešným navrhovateľom.
Odporca 1 si náhradu trov konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil, túto však v zákonnej lehote v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil, preto mu v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. nebola odvolacím súdom priznaná.
Odporca 2 si náhradu trov konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil, túto aj v zákonnej lehote v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. vyčíslil. Odporcovi 2 vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 142 ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p., ako trov právneho zastúpenia vo výške 87,52 Eur, a to za 1 úkon (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 64,54 Eur, k tomu režijný paušál vo výške 8,39 Eur a 20% DPH vo výške 14,59 Eur, podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ktorú sú navrhovatelia 1 a 2 povinní zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.), k rukám právneho zástupcu odporcu 2 (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Odporca 3 si náhradu trov konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, preto mu nebola odvolacím súdom priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.