Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7CoP-26-2022.pdf
PDF · 149.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/26/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B. N. nar. XX.X.XXXX a T. N. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detí rodičov Bc. J. C. nar. X.X.XXXX bývajúcej v U. B. P. na G. XXX/XX zastúpenej advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi na M. Gorkého 8 a L. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. na Y. K. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Radoslavou Vojtášovou, advokátkou so sídlom v Bratislave na Wolkrovej 41 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.7.2021 č. k. 14P/11/2021-184 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch I. a II. a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. B. N., nar. XX.X.XXXX zo sumy 400 eur na sumu 600 eur mesačne, z ktorých je otec povinný poukazovať k rukám matky sumu 500 eur a na osobitný účet maloletej Niny sumu 100 eur, a na mal. T. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 300 eur na sumu 500 eur mesačne, z ktorých je povinný poukazovať k rukám matky sumu 400 eur a na osobitný účet maloletej T. sumu 100 eur, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy k 30. dňu v mesiaci vopred.
II. Za účelom poukazovania výživného na osobitný účet maloletých detí, súd u k l a d á matke maloletých povinnosť zriadiť maloletej B., nar. XX.X.XXXX a maloletej T., nar. XX.XX.XXXX sporiaci účet v banke v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu a v rovnakej lehote oznámiť čísla účtov otcovi maloletých detí.
III. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. B. N., nar. XX.X.XXXX a mal. T. N., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky vždy od 10:00 hod. každú štvrtú nedeľu v mesiaci do 17:00 hod. do nasledujúcej soboty v týždni. Miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí otcom bude bydlisko matky. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 14P/32/2019-35 zo dňa 25.3.2019.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamieta. Uviedol, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy na preukázanie rozhodných skutočností a odstránenie rozporov rozhodujúcich skutočnostiach tvrdených matkou a na základe vykonaného dokazovania nesprávne ustálil skutkový stav a právny záver, ohľadom zvýšenia výživného pre maloleté deti. V roku 2019 sa dohodli na sume výživného pre obe deti vo výške 700 Eur s prihliadnutím na odôvodnené potreby detí, úmysel matky osamostatniť sa a zabezpečiť si vlastné bývanie a na jeho možnosti a schopnosti. Dohodnutá suma výživného bola nadštandardná a pre neho hraničná. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k mal. deťom ubehli len 2 roky, pričom od tejto doby nedošlo k tak výraznej zmene pomerov na jeho strane alebo na strane oprávnených detí, ktorá by odôvodňovala zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie z dôvodu, že dohodnutá výška výživného nepostačuje na úhradu výdavkov maloletých. Výnimka zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata, je daná len v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcej potreby porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí o výške vyživovacej povinnosti. Musí sa vždy jednať o zmenu trvalého charakteru, pričom súd prihliada len na zmeny, ktoré nastali od posledného rozhodnutia. Má za to, že súd neúplne zistil skutkový stav keď napriek opakovaným návrhom na doplnenie dokazovania nedostatočne zistil majetkové a osobné pomery matky a odôvodnené potreby maloletých detí odôvodňujúce zvýšiť výživné v určenej sume. Všetky tvrdenia matky ostali len v rovine tvrdení bez adekvátneho preukázania, pričom súd tvrdenia matky bez ďalšieho akceptoval, hoci nemal reálne preukázané majetkové a osobné pomery matky a ani výdavky na deti v čase rozhodovania. Súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, keď v bode 51. odôvodnenia rozhodnutia odôvodňoval kúpu bytu matky potrebou zabezpečiť súkromie a riadne výchovné prostredie pre maloleté deti, ktoré by v domácnosti starých rodičov nemali. Uviedol, že matka mala k dispozícii vlastný byt so samostatným vstupom v rodičovskom dome, a preto kúpa bytu nebola nevyhnutná životná otázka, ktorú bolo potrebné a nevyhnuté riešiť s cieľom zabezpečenia bývania pre maloleté deti. Súd hodnotil kúpu bytu matkou veľmi pozitívne, avšak opomenul tú podstatnú skutočnosť, že matka získala hypotéku na kúpu bytu práve vďaka výživnému od otca, ktorého suma sa zarátala do jej príjmu, a že práve z výživného je matka schopná v súčasnosti splátky hypotéky splácať. V ďalšom opomenul podstatnú skutočnosť, že tento investičný zámer matky bol zohľadnený už pri pôvodnej rodičovskej dohode o výživnom na maloleté deti v roku 2019. Predpokladal, že keď sa matka nasťahuje spolu so svojim partnerom do nového bytu a jej situácia sa upokojí, nebude viac potrebné platiť tak vysoké výživné, pretože aj matkin partner bude prispievať na náklady na bývanie a domácnosť. Zatiaľ čo súd vlastníctvo bytu u matky hodnotil pozitívne, rovnakú skutočnosť na jeho strane, teda vlastníctvo bytu v I., vyhodnotil v jeho neprospech z dôvodu vyššieho rozsahu majetku, keďže za byt nemusí splácať úver. Tento byt nenadobudol v I. kúpou, ktorú by financoval z vlastných finančných prostriedkov. Byt nadobudol v hodnote 30.000 Eur ako dedičstvo po svojich rodičoch, pričom z titulu vyrovnania dedičských podielov musel vyplatiť záväzok voči svojim dvom sestrám v sume 18.000 Eur. Predmetný byt vlastnil ešte pred rozchodom s matkou, pričom v tomto byte deti vyrastali, majú v ňom vytvorené riadne výchovné prostredie, v byte sa naďalej realizuje starostlivosť o deti, a preto by nebolo v záujme maloletých detí, keby tento byt predal, pretože by nemal, starostlivosť o deti kde realizovať. Súd nedostatočne preskúmal existenciu zmeny pomerov na strane maloletých detí a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti v roku 2019 nedošlo k výrazným zmenám na strane maloletých detí, a to ani čo sa týka ich zdravotného stavu, ktorý by si vyžadoval zvýšené náklady oproti roku 2019. Mal. B. nosila okuliare aj v roku 2019, mal. B. sa zúčastňuje konských táborov od roku 2017 a mal. T. má už bežnú stravu. Všetky výdavky, ktoré majú deti v súčasnosti, boli zohľadnené už pri dohode rodičov o výživnom v roku 2019. S nástupom mal. T. na školskú dochádzku sú spojené zvýšené výdavky rodičov na potreby dieťaťa, avšak výživné v sume 300 Eur mesačne vysoko prevyšuje bežnú mieru odôvodnených potrieb dieťaťa v rovnakom veku, a preto matka je schopná z doteraz určenej výšky výživného uhradiť náklady mal. T. na školskú dochádzku. Opak nebol v konaní preukázaný. Rovnako prechod na druhý stupeň základnej školy u mal. B. v septembri 2021 neodôvodňuje zvýšiť výživné zo sumy 400 Eur na sumu 500 Eur, nakoľko aj z pôvodnej výšky výživného v sume 400 Eur by boli náklady na školu dostatočne pokryté. Pri posudzovaní nákladov na maloleté deti je treba vychádzať zo
všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného nebral do úvahy všeobecne známe výdavky, ktoré zodpovedajú veku dieťaťa, jeho psychickej a fyzickej vyspelosti, stupňu školskej dochádzky, mimoškolským aktivitám. Naposledy určené výživné k maloletým deťom bolo nadštandardné a vysoko prevyšujúce odôvodnené potreby maloletých detí ich veku. Aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka z výživného v sume 700 Eur v plnom rozsahu hradí všetky mesačné náklady na deti vrátane vlastných výdavkov. V ďalšom súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, že matka odmietla vecné plnenia od neho, či už určené deťom alebo jej samotnej a radšej požiadala sestru o kúpu nových bicyklov pre deti alebo používa motorové vozidlo svojho partnera. Aj plnenie iného ako finančného charakteru slúži na uspokojovanie životných potrieb maloletých detí, ale súd tento podstatný fakt opomenul a vôbec naň neprihliadal, čím dospel k záveru, že súd vec nesprávne právne posúdil. V konaní neboli preukázané zvýšené náklady, ktoré sa týkajú konkrétneho dieťaťa, ktoré neexistovali v čase prvotného rozhodnutia o výživnom, a ktoré by odôvodňovali zvýšenie bežného výživného na sumu 900 Eur mesačne. Práve naopak, matka potvrdila, že deti sa nevenujú žiadnym športovým alebo nákladným koníčkom, s výnimkou mal. B., ktorá chodí raz ročne na konské tábory, avšak tieto boli zohľadnené už pri pôvodnom rozhodnutí o výživnom. V ďalšom súd neprihliadol na mieru jeho osobnej starostlivosti o deti a na prispievanie na potreby detí nad rámec výživného, vrátane tvorby úspor. Nevzal do úvahy skutočnosť, že cestuje každý mesiac zo Švajčiarska na Slovensko, aby sa mohol podieľať na výchove a starostlivosti o deti. Počas jedného týždňa v mesiaci sa osobne stará o deti a v plnej miere hradí všetky výdavky spojené s deťmi, s čím súvisí aj dôvod, pre ktorý si otec ponechal vo vlastníctve byt v I., v ktorom majú deti vytvorené všetky podmienky na bývanie, prípravu do školy a na kvalitné trávenie voľného času. Deti majú u neho plnohodnotne zariadenú vlastnú izbu, vlastné športové potreby a pod. Nevykonáva teda len víkendový styk s deťmi, ale prakticky sa striedavo osobne stará o deti, čo je podstatná skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená aj pri určení výživného. Dochádzanie zo Švajčiarska na Slovensko a späť každý mesiac nepredstavuje len nákladovú položku v podobe hotových výdavkov za pohonné hmoty či kúpu diaľničných známok. Súd posudzoval len výpočet priamych výdavkov spojených s cestou na Slovensko, ale vôbec neprihliadal napr. na amortizáciu motorového vozidla a s tým spojený servis a údržbu vozidla a ďalšie iné ako kvantifikovateľné náklady, napr. koľko času a energie stojí to, aby mohol byť každý mesiac s deťmi. Len cesta z Burglen do Levoče trvá minimálne 12 hodín pričom otec každý mesiac podstúpi túto cestu, aby mohol byť s deťmi. Ani pre neho nie je jednoduché fyzicky, psychicky, finančne a časovo zvládať dve domácnosti, ale ak by sa otec rozhodol pre život len vo Švajčiarsku a pracoval by na 100% pracovný úväzok, stratil by pravidelný kontakt s deťmi, s ktorými by nemohol ďalej rozvíjať vzťah tak ako doteraz. Z uvedeného vyplýva, že sa podieľa na potrebách maloletých detí nielen na finančnej úrovni, ale aj osobným kontaktom, zdieľaním spoločných chvíľ a vytváraním spoločných hodnôt. Súd všetky vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil opäť jednostranne v jeho neprospech čo má za následok nesprávne právne posúdenie veci. V ďalšom súd vyhodnotil zvýšené životné náklady vplyvom pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 veľmi jednostranne a len v prospech matky. Tak ako sa zvýšili náklady spojené s dištančnou výučbou a pobytom detí v domácnosti, tak sa recipročne znížili náklady na kultúrne, spoločenské, zábavné, rekreačné a voľnočasové aktivity detí. Nielen na Slovensku sa zvýšili náklady na živobytie, ale vplyvom pandémie sa zvýšili životné náklady aj vo Švajčiarsku. Príkladmo možno uviesť, že mesačné výdavky na stravu sa zvýšili z pôvodnej sumy 578 CHF na sumu 630 CHF mesačne na jednu osobu. Nežije nákladným životným štýlom, nestravuje sa v reštauráciách a nechodí na luxusné dovolenky, ako to prezentovala matka. Priemerný plat vo Švajčiarsku sa pohybuje na úrovni 6 418 CHF (5 581 Eur), z čoho je zrejmé, že jeho mzda je na nižšej úrovni, pričom životné náklady sú omnoho vyššie ako na Slovensku. Jeho mzda sa síce od roku 2019 zvýšila, ale rovnako sa zvýšili aj jeho životné náklady. Na druhej strane ani matka nemá takú zlú životnú úroveň ako to v konaní prezentovala. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa zlepšili majetkové a osobné pomery aj matky, ktorá nadobudla do vlastníctva 3-izbový byt a používa motorové vozidlo zn. BMW X3, ktoré patrí medzi značky vyššieho štandardu. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou súdu o tom, že by mal predať motorové vozidlo zn. Kia, na ktoré spláca úver. Hodnota tohto motorového vozidla je v súčasnosti nižšia ako zostatok úveru. Motorové vozidlo zn. Škoda Octavia je rok výroby 2012 a má najazdených 380 000 km. Jeho hodnota je minimálna a je otázne, ako dlho bude ešte prevádzkyschopné, preto si ako poistku ponecháva motorové vozidlo zn. Kia, ktorého kúpu si vynútila matka, aby ho po zošrotovaní starého vozidla mohol užívať. Taktiež súd nesprávne ustálil výšku čistého mesačného príjmu, kde uviedol že vychádzal zo zistenej priemernej čistej mesačnej mzdy vo výške 4.624,70 CHF mesačne, tj. 4.261,61 Eur. Súd nevzal do úvahy podstatnú skutočnosť, že v hrubej mzde sú už zohľadnené príspevky na deti vo výške 346 CHF brutto, z ktorých odvádza povinné odvody a zrážkovú daň. Zo svojej mzdy
teda neprispieva nižšou čiastkou, pretože v čistej mzde, z ktorej súd vypočítal podiel na výživnom, sú už zarátane príspevky na deti. Taktiež opomenul podstatnú skutočnosť, že okrem povinných odvodov z hrubej mzdy musí osobitne platiť zdravotné poistenie, ktoré je v sume 210 CHF mesačne. Čistá priemerná mesačná mzda je teda 4.414,70 CHF mesačne, tj. 4.116 Eur. Výživné v sume 1100 Eur predstavuje podiel 26,72 % na jeho čistom príjme. Percentuálne rozmedzie podielu výživného na čistom príjme povinnej osoby bolo v rámci judikatúry ustálené s prihliadnutím na životnú úroveň na Slovensku, priemerné náklady na živobytie a priemerne dosahovaný príjem na Slovensku, pričom uplatňuje sa u rodičom, ktorých príjmy a majetkové pomery nijako nevybočujú z bežného životného štandardu. Od zaužívanej praxe existuje aj odklon, ktorý súdy odôvodnili tým, že v prípadoch, keď sú už odôvodnené potreby detí uspokojené, musí mať výživné aj určitú výchovnú funkciu. Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 21. 11. 2017, sp.zn. 24CoP/18/2017 v prípade rodiča s vyšším zárobkom. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné, okrem iného, brať do úvahy aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, na čo poukazovala matka. Uvedené však neznamená, že povinný rodič, ktorý má s prihliadnutím na slovenské pomery nadštandardný príjem, by sa mal o tento príjem s maloletými deťmi deliť. Tak ako má vo Švajčiarsku, v porovnaní s priemernou mzdou na Slovensku, vyšší príjem, tak má vo Švajčiarsku, v porovnaní s nákladmi na Slovensku, aj vyššie výdavky na živobytie. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade, pričom paušálne určenie výšky výživného percentuálnou sadzbou z preukázaného príjmu Zákon o rodine nepozná. Týmito okolnosťami je skutočnosť, že žije prevažnú časť obdobia vo Švajčiarsku, kde sú životné náklady oveľa vyššie. Predložil súdu prehľad svojich pravidelných povinných nákladov na živobytie, z ktorých je zrejmé, že určené výživné v sume 1100 Eur nie je schopný splácať. U matky súd vôbec neprihliadal na skutočnosť, že má ukončené vysokoškolské vzdelanie, deti už nie sú útleho veku, žeby im bolo potrebné zabezpečovať celodennú osobnú starostlivosť, no aj napriek tomu matka nevyvíja žiadnu aktivitu smerom k dosiahnutiu vyššieho príjmu s cieľom uspokojenia vlastných potrieb, ktoré sú už v súčasnosti uspokojované z výživného. V ďalšom poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky č. IV. ÚS 650/2015 zo dňa 9. 12.2015. Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium, či zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné výdavky presahujúce bežnú spotrebu dieťaťa. V konaní preukázal, že maloletým deťom zriadil sporenie v sume 70 Eur mesačne a pre mal. T. platí životnú poistku v sume 25,70 Eur. Taktiež bolo preukázané, že výživné v sume 700 Eur je nadštandardné a z tejto sumy sú dostatočne pokryté odôvodnené potreby maloletých detí aj s prípadnou rezervou na tvorbu úspor. Súdom určené výživné považuje za nedôvodne neprimerane vysoké, ktoré zo svojho príjmu nie je schopný platiť.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa nestotožňuje s názorom prezentovaným v odvolaní, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a ani s tým, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Celé odvolanie je v podstate rekapituláciou už tvrdeného v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom s týmito tvrdeniami sa súd v celosti vysporiadal. V jednoduchosti možno povedať, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Považuje za potrebné opätovne poukázať na to, že otec pracuje vo Švajčiarsku, jeho mesačný príjem predstavuje približne 4 105 Eur, má v prenájme 3,5-izbový byt vo Švajčiarsku, kde žije so svojou partnerkou, k bytu pripláca dve parkovacie miesta pre dve motorové vozidlá. Sám užíva a vlastní vozidlo Škoda Octavia a ďalšie vozidlo značky Kia. Zároveň má vo výlučnom vlastníctve trojizbový byt v I., ktorý využíva iba príležitostne, a v prípade, že je na Slovensku, zdržiava sa viac u svojich rodičov. Teda už z týchto majetkových pomerov vyplýva, že otec si v zásade dopraje nadštandard, pretože v rámci svojich výdavkov je viac než isté, že si nemusí platiť vo Švajčiarsku 3-izbový byt, keďže v tomto byte žije iba sám so svojou partnerkou. Toto uvádza preto, že otec na druhej strane znova poukazuje na to, že jej výdavky, a teda aj k zmene pomerov na jej strane a maloletých detí došlo aj z toho dôvodu, že si kúpila 3-izbový byt v Spišskej Novej Vsi tak, aby sa osamostatnila od svojich rodičov a umožnila deťom kvalitné bývanie. Tento byt zakúpila prostredníctvom hypotekárneho úveru a rekonštrukciu zabezpečila vďaka pôžičke od svojho otca. V rámci predložených dôkazov, a to predovšetkým výpisom z účtu preukázala svoje výdavky, a tieto výdavky sa javili súdu ako nesporné, pretože otec tieto výdavky žiadnym spôsobom nerozporoval, a navyše výdavky boli obvyklé a má za to, že táto obvyklosť je súdu známa. V tomto konaní je zrejmé, že na jej strane a maloletých detí došlo aj vplyvom zabezpečenia bývania kúpou 3-izbového bytu, ktorý v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako nejaký nadštandardný výdavok, ale o výdavok, ktorý sleduje jediný cieľ, a to zabezpečiť kvalitné bývanie pre maloleté deti. Opätovne poukazuje na fakt, že pôvodná výška výživného, ktorú otec uhrádzal, bola hradená len v sume 420 Eur z príjmu otca, a v zostávajúcej
časti si tieto výdavky na pôvodne určené výživné kompenzoval dávkou sociálneho zabezpečenia - detskými prídavkami, ktoré poberal otec na svoje deti vo Švajčiarsku. Je teda zrejmé, že argumentácia otca v odvolaní popiera akúkoľvek empatiu vo vzťahu k jeho deťom, ak považuje za dostatočnú výšku výživného, ktorú uhrádza výlučne zo svojho príjmu vo výške 430 Eur pri deklarovanom príjme vo výške 4 105 Eur za dostatočnú. Z textu odvolania je ďalej zrejmé, že otec inak pristupuje k jej výdavkom a inak počíta svoje príjmy a výdavky, pritom v tomto kontexte poukazuje na to, že hodnota 3-izbového bytu v I. dnes nepredstavuje sumu 30 000 Eur, ale ďaleko vyššiu, kde možno uvažovať o hodnote 60 000 Eur a viac. Otec tento byt môže zhodnocovať počas svojej neprítomnosti aj inak, napríklad prenájmom tohto bytu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil jej príjmy a výdavky, príjmy a výdavky otca, majetkové pomery oboch rodičov a rozhodol o zvýšení výživného a určil aj sporivú časť výživného. Má za to, že v rámci odôvodnenia rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými argumentmi, ktoré otec opätovne uvádza vo svojom odvolaní. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
4. Otec v odvolacej replike uviedol, že je jeho právom a zároveň povinnosťou výslovne poprieť skutkové tvrdenia matky, s ktorými nesúhlasí, v opačnom prípade by sa považovali za nesporné. V priebehu celého súdneho konania výslovne popieral a rozporoval výdavky deklarované matkou, a to tak v písomných podaniach ako aj v rámci ústnych prednesov na pojednávaniach a v záverečnej reči, rovnako tiež podával návrhy na doplnenie dokazovania a žiadal, aby matka svoje sporné skutkové tvrdenia preukázala. Od prvého procesného úkonu tvrdil, že na strane matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov, pretože matka byt v Spišskej Novej Vsi rekonštruovala v roku 2019 a plánovala zakúpiť už pri pôvodnej dohode rodičov o výživnom v sume 700 Eur . Tento byt matka rekonštruovala svojpomocne so svojim priateľom a svojim otcom. Rovnako aj v súčasnosti matka spoločne so svojim priateľom a za pomoci otca realizuje výstavbu chaty v Slovenskom raji. Nie je preto uveriteľné a to aj namietal počas celého súdneho konania, že matka spláca svojim rodičom pôžičku na rekonštrukciou bytu v sume 14 000 Eur. Keby mala matka nesplatený záväzok voči svojmu otcovi, otec by jej rovnakým spôsobom nepomáhal aj pri výstavbe chaty. Keďže má matka príjem 180 Eur mesačne, nie je zrejmé, z akých peňazí chce deklarované pôžičky splácať. Taktiež nie je uveriteľné a počas celého konania to namietal, že matka nežije spoločne so svojim priateľom v jednej domácnosti, keď spoločne s priateľom zrekonštruovala byt a teraz spoločne stavajú chatu v Slovenskom raji. Nie je pravdou, že si prenajíma 3,5 izbový byt vo Švajčiarsku. Do súdneho spisu založil nájomnú zmluvu na byt, ktorá bola úradne preložená a z ktorej vyplýva, že nájomcom bytu je slečna Y. V., t.j. jeho priateľka. Nie je v jeho finančných možnostiach, aby si vo Švajčiarsku prenajal byt, preto býva u priateľky a prispieva jej na nájomné. Prenajíma si jedno parkovacie miesto, čo je nevyhnutné pri tam platnej parkovacej politike. Pokiaľ ide o dve motorové vozidlá, ktoré by mal vlastniť, v tejto súvislosti uvádza, že obavy, ktoré deklaroval počas súdneho konania, sa naplnili a v súčasnosti je prevádzkyschopné len motorové vozidlo zn. Kia. Motorové vozidlo zn. Škoda Octavia je nepojazdné a v mesiaci november 2021 mu končí technická a emisná kontrola. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že pri svojom mesačnom príjme 4108 Eur prispieva na výživné sumou 420 Eur alebo 430 Eur zo svojho príjmu a zvyšok je kompenzovaný dávkami sociálneho zabezpečenia. Opätovne sa táto argumentácia prieči vykonanému dokazovaniu a preto opätovne poukazuje na obsah listinných dôkazov - výplatné pásky, z ktorých jednoznačne vyplýva, že rodinné prídavky sú prirátané k hrubej mzde a strhávajú sa z nich povinné odvody a zrážková daň. Nestotožňuje sa s názorom matky o zhodnocovaní bytu prenájmom počas obdobia, keď je vo Švajčiarsku. Nie je reálne krátkodobo prenajať byt, v ktorom otec spolu s deťmi býva a majú tam uložené svoje osobné veci. V tejto súvislosti predkladá aj doklady o kúpe ďalšieho nábytku do detskej izby v hodnote 320 Eur. Maloleté deti majú u neho vytvorené podmienky na bývanie, prípravu do školy a na voľnočasové aktivity. Nemožno hovoriť o tom, že mu chýba empatia voči deťom, tak, ako to uvádza matka, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa podieľa na osobnej starostlivosti a výchove o deti a na ich potreby prispieva nielen nadštandardným výživným, ale vysoko aj nad rámec výživného. Nemožno mu zazlievať, že nesúhlasí, aby sa z výživného, ktoré je určené na potreby detí, splácala matkina hypotéka na byt a celkový podiel matky a jej priateľa na spoločných nákladoch na bývanie. Tento názor nadobudol na základe toho, že matka odôvodňovala zvýšenie výživného výlučne zvýšenými výdavkami na kúpu bytu a zvýšenými nákladmi na bývanie a nepreukázala iné zvýšené náklady na potrebu detí oproti stavu v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom. V prílohe predložil doklad o kúpe nábytku v hodnote 320 Eur.
5. Matka v odvolacej duplike uviedla, že ani toto vyjadrenie nie je takým, ktoré by zmenilo jej názor na nutnosť zvýšenia výživného, a preto trvá na všetkých doterajších svojich písomných a ústnych vyjadreniach. Poukazuje predovšetkým na bod 53. odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva, že od
poslednej úpravy objektívne vzrástla mzda otca. Súčasťou jeho mzdy je aj príspevok na deti. V tomto odôvodnení súd zobral do úvahy aj fakt, že ako osoba nájomcu je označená partnerka otca Y. V., a teda otec, ako osoba žijúca v spoločnej domácnosti uhrádza náklady na bývanie len v pomernej časti. Aj uvedeným argumentom sa vysporiadal súd prvej inštancie. Ďalšie argumenty uvádzané v písomnom vyjadrení otca zo dňa 18.10.2021 nie sú pravdivými, ide o vyslovene účelový kompilát, ktorý má vyznieť ako novoty v rámci konania. Žiadnu chatu nestavia, a teda sa na žiadnej výstavbe ani kúpe pozemku žiadnym spôsobom finančne nepodieľala. Otec fabuluje o pozemku, ktorý vlastní jej sestra, a ktorá si vo vlastnej réžii stavia chatu v chatovej oblasti blízko Spišskej Novej Vsi. Motorové vozidlo zn. BMW patrí jej priateľovi a je ročník výroby 2005. Pre maloleté deti zabezpečila bývanie, pričom si musela zabezpečiť úver a pôžičku. K zmene pomerov došlo teda tak na jej strane, ako aj na strane otca, u ktorého došlo k zvýšeniu príjmu. Otec potvrdil, že má slušný príjem, navštevuje luxusné rezorty v Davose a inde v Európe, a deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a teda zvýšenie životnej úrovne pre svoje deti chce zabezpečiť okrem vlastnej iniciatívy aj súdnym konaním, ktoré iniciovala po tom, čo sa otec nechcel na zvýšení výživného dohodnúť. V prílohe predložila výpis z katastra nehnuteľností č. XXXX o vlastníctve nehnuteľnosti jej sestrou.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zo dňa 9.12.2021 poukázal na to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa mu objektívne zvýšili aj životné náklady. Pracuje na 85% pracovný úväzok, aby mohol každý mesiac cestovať na Slovensko a vykonávať osobnú starostlivosť o deti. Od vyhlásenia rozhodnutia o výživnom sa jeho majetková situácia rapídne zhoršila. Musel podstúpiť nutnú operáciu chrupu, ktorej náklad bol vo výške 4200 Eur. Pokazilo sa mu motorové vozidlo, pričom ako je uvedené, oprava nie je rentabilná. Hradí zvýšené výživné z úspor z roku 2020, kedy pre prvú vlnu pandémie nemohol cestovať za deťmi na Slovensko. Z dôvodu uhrádzania zvýšeného výživného už nie je schopný zo svojho mesačného príjmu prispievať ani polovicou na náklady na bývanie, a tak mu musí finančne pomáhať partnerka. Pri aktuálnych výdavkoch tvorí každý mesiac stratu, čo ho dostáva do situácie, kedy si musí vybrať medzi prácou vo Švajčiarsku a starostlivosťou a osobným kontaktom s deťmi na Slovensku. V prípade, že sa rozhodne vrátiť natrvalo na Slovensko, bude musieť ukončiť pracovný pomer vo Švajčiarsku a ukončiť vzťah s partnerkou. V prípade, že sa rozhodne pracovať vo Švajčiarsku na 100% pracovný úväzok, aby dokázal pokryť zvýšené výživné, príde o pravidelný kontakt a blízky vzťah s deťmi, pretože viac nebude môcť cestovať za deťmi na Slovensko. Nežije luxusným životom, pracuje ako automechanik, v lete chodieval kempovať a v zime lyžovať, pričom náklady na ubytovanie v ubytovacích zariadeniach hradila prevažne partnerka. V žiadnom prípade nešlo o luxusné a drahé dovolenky. Taktiež poukazoval na výstavbu chaty, pretože podľa jeho zistení pozemok v Slovenskom raji získal partner matky kúpou od svojej matky. Aj podľa vyjadrení detí, matka spolu s partnerom svojpomocne stavajú chatu. Ak by malo ísť o výstavbu chaty matkinou sestrou, nevidí dôvod, prečo by mali na stavbe každý víkend pracovať matka s jej priateľom. Na užívanie motorového vozidla zn. BMW patriaceho partnerovi matky poukazoval práve z dôvodu, že matka popiera zdieľanie spoločnej domácnosti so svojim partnerom. Ak matka so svojim partnerom spoločne rekonštruujú byt, spoločne stavajú chatu, matka dennodenne užíva partnerovo motorové vozidlo, je veľmi nepravdepodobné, že partneri spoju nežijú v spoločnej domácnosti. Kúpa bytu prostredníctvom hypotekárneho úveru je správna voľba, ak je dlžník schopný splácať splátky úveru zo svojho príjmu, nie z výživného, ktoré je určené na potrebu detí. Matka má mesačný príjem 180 Eur a nesnaží sa nájsť si lepšie platené zamestnanie. Uvedené je jasným dôkazom toho, že príliš vysoké výživné demotivuje oprávneného rodiča od vynaloženia vlastnej snahy dosahovať príjem vlastnou zárobkovou činnosťou. Z výživného takto neuhrádza len náklady na životné potreby detí, ale v prevažnej miere uspokojuje aj potreby matky, čo má za následok, že nie je schopný uspokojovať vlastné potreby.
7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zo dňa 13.1.2022 uviedla, že otec zavádza vo svojich tvrdeniach a tieto svoje tvrdenia účelovo interpretuje. Je totiž zrejmé, že nevlastní žiadnu ďalšiu nehnuteľnosť - chatu, a tvrdenia otca, kedy opakovane poukazuje na výstavbu chaty, je presne takou zavádzajúcou interpretáciou, ku ktorej sa tak často otec schyľuje. Rovnako jeho tvrdenie o tom, že príjem otca je na švajčiarske pomery na úrovni minimálnej mzdy, je takého istého charakteru, pretože Švajčiarsko pojem minimálnej mzdy nepozná, pozná iba priemernú mzdu, ktorá bola v roku 2021 5581 Eur v hrubom a otcov čistý príjem predstavuje 4262 Eur berúc do úvahy, že ide o 85% pracovný úväzok. Možno tak konštatovať, že otcov príjem predstavuje štandardnú priemernú švajčiarsku mzdu. Je prekvapujúce, že otec až takýmto spôsobom bojuje o zníženie výživného a skresľuje fakty.
8. Ďalšie vyjadrenie podané neboli.
9. Výroky III., IV., V. a VI. rozsudku odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní.
10. Konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
15. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Taktiež je potrebné podotknúť, že v odôvodnení rozhodnutia má súd uviesť čoho sa účastníci konania domáhajú, avšak nie je potrebné mechanicky prevziať doslovné znenie každého podania, vyjadrenia účastníka v konaní, doslovný prepis zápisnice z pojednávania, správy kolízneho opatrovníka a pod., pretože úplne postačí podstatné a výstižné zhrnutie podaní, keďže tieto boli účastníkom doručené a s ich obsahom sa nepochybne oboznámili.
22. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie jednak nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a následne sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo napriek tomu, že to malo vzťah ku prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach nezrozumiteľné a zmätočné. Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. § 36 CMP, ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o zvýšení výživného na maloleté deti, kedy má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu sa konajúci súd dôsledne nezaoberal predovšetkým podstatnou zmenou pomerov pri rozhodovaní o zvýšení výživného pre maloleté deti. Zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bremenom súdu. Smerovanie procesnej aktivity súdu je cielené ku vydaniu rozhodnutia v merite veci, ktoré je v zásade podmienené získaním informačného základu nevyhnutného pre takéto rozhodnutie, a to tak vo vzťahu ku poznatkom skutkovým, ako aj právnym.
23. Pokiaľ ide o výrok rozsudku týkajúci sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť akými konkrétnymi úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri určení takéhoto rozsahu výživného i s poukazom na neúplné skutkové zistenia vo
vzťahu k posúdeniu kritérií určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplývajúcich z ust. § 62 a spoločného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že ust. § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť pôvodné rozhodnutie o výživnom vtedy, ak boli preukázané zmeny závažnejšieho charakteru, v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom ide o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavuje v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať predovšetkým nárast odôvodnených potrieb maloletých detí, ku ktorým môže dôjsť buď ihneď, napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy, prestupu na vyšší stupeň školskej dochádzky, ale aj postupne v dôsledku vyššieho veku detí. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade § 62 ods. 1,2,4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj potreby ako je šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je limitované možnosťami a schopnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov, ktoré sú dané nielen ich faktickými pomermi, ale aj potencionálnymi, pričom súd prihliada len na nevyhnuté životné náklady rodičov vzhľadom na prioritu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a prihliada i na pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o deti tým, ktorým z rodičov. Zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.
24. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie menil pôvodnú úpravu rodičovských práv a povinností ( rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 14P/32/2019 z 25.3.2019 ) t.j. posudzoval zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností vo vzťahu k novému návrhu podaného matkou. Z jeho rozhodnutia nie je však zrejmé k akej podstatnej zmene pomerov došlo, či už na strane rodičov alebo maloletých detí ( okrem nástupu detí na vyššiu formu vzdelávania ), pretože súd si v predchádzajúcom konaní neustálil dostatočne pomery, za ktorých vo veci rozhodoval. Z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 14P/32/2019 odvolací súd zistil, že okrem správy kolízneho opatrovníka (stručnej) sa v ňom nenachádzajú žiadne listinné dôkazy vo vzťahu k majetkovým a zárobkovým pomerov rodičov a odôvodneným potrebám maloletých detí, prípadne iné súdom zistené skutkové okolnosti. Súd prvej inštancie len jednoduchou konštatáciou uzavrel, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov, avšak z obsahu napadnutého rozsudku nie je zrejmé v akom rozsahu sa súd prvej inštancie zaoberal predchádzajúcou úpravou, či porovnával dôsledne pomery, ktoré existovali v čase úpravy s tými, ktoré zistil aktuálne, či už niektoré výdavky rodičov nezohľadnil pri poslednej úprave ( námietky otca vo vzťahu k vlastníctve bytu matkou, potreby detí a ich voľnočasové aktivity a pod. ) napriek tomu, že sú pre rozhodnutie významné. Pokiaľ v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdom nebolo vykonané dokazovanie na zistenie pomerov detí a rodičov, musí ho vykonať v tomto konaní o zmene výživného. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča tiež nemôže rezignovať na dôsledné ustálenie odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity. Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladov maloletého dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťaťa a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými skutočnosťami nezaoberal, nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil len všeobecne rozsiahlo opisujúc východiská týkajúce sa výživného na maloleté deti, ním prijaté rozhodnutie týkajúce sa zvýšenej vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie síce v bodoch 42. až 46. odôvodnenia rozhodnutia venuje pozornosť pomerom na strane otca, matky a maloletých detí ( opisom ich výdavkov ), avšak nevenuje pozornosť zmene, ktorá mala nastať od poslednej úpravy, majúcej vplyv na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca
na maloleté deti. Odôvodnenie rozhodnutia preto zodpovedá svojim obsahom skôr určeniu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, než odôvodneniu o zvýšení vyživovacej povinnosti, i keď súd prvej inštancie citoval príslušné ustanovenie Zákona a rodine. V takomto prípade by však dochádzalo k neprípustnej reparácii pôvodného, už právoplatného rozhodnutia. Taktiež je potrebné poznamenať, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určenie rozsahu vyživovacej povinnosti s odkazom na percentuálny pomer k výške príjmu rodičov ( snáď môže slúžiť ako pomôcka ), pretože určenie výšky výživného na maloleté deti je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci a každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok.
25. Ďalšie pochybenie súdu prvej inštancie je vo výroku I. o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti určené od právoplatnosti rozsudku do budúcna. Takáto formulácia uloženej povinnosti je v rozpore s ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, nakoľko zo znenia tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že súd si musí ustáliť, v ktorom období došlo k podstatnej zmene pomerov t. j. od kedy vzniká povinnosť platiť výživné v zmenenej výške. Z dokazovania zatiaľ nevyplynul moment zmeny pomerov, ktorý by nasvedčoval splneniu hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine. Napokon je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že z dôvodu plynutia odvolacej lehoty a následným podaním odvolania ( odvolacím konaním ) je takýto výrok neurčitý, pretože súd musí vychádzať z existujúcich pomerov v čase svojho rozhodnutia a nie z pomerov, ku ktorým má dôjsť v budúcnosti.
26. Rovnaký záver je potrebné prijať aj vo vzťahu k určenej povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor. K uvedenému odvolací súd uvádza, že ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Podmienkou takéhoto rozhodnutia je kvalifikované zistenie majetkových pomerov povinného rodiča, pričom ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného. Súd preskúmava majetkovú situáciu povinného rodiča komplexne zo všetkých zákonných hľadísk a ak dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver. V odôvodnení rozhodnutia absentujú akékoľvek úvahy súdu o zistenej zmene pomerov na strane otca, umožňujúcej ho zaviazať na tvorbu úspor a v konečnom dôsledku aj samotné právne posúdenie. V tomto kontexte by sa mal súd zaoberať aj zvýšenými nákladmi otca v súvislosti s realizáciou styku s deťmi.
27. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uzatvára, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu nedostatočne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s §220 ods. 2 CSP, pričom také nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom smere ( bod 22. až 25. odôvodnenia ), vysporiadať sa s tvrdeniami otca, najmä vo vzťahu k životnej úrovni matky a vo vzťahu k zmenám celkových životných nákladov maloletých detí, dôsledne zistiť príjem rodičov ( aj v čase poslednej úpravy, nakoľko dôkazy o ich príjme absentujú ) a následne ich porovnať s príjmom v čase podaného návrhu na zvýšenie výživného, posúdiť konkrétne výdavky rodičov v čase poslednej úpravy s tou súčasnou, s rozdelením na odôvodnené a tie, na ktoré súd neprihliadne, keďže nejde o nevyhnutné výdavky, s poukazom na prednosť výživného pred inými výdavkami rodičov. Rovnako bude potrebné zistiť zmenu pomerov, ktorá nastala vo vzťahu k príjmovým pomerom matky, jej životnej úrovne a rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí tak, aby obdobie zistenej zmeny ( dátum ) sa premietlo aj do výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. K posúdeniu odôvodnených potrieb maloletých detí odvolací súd zdôrazňuje, že je nutné výdavky na maloleté deti podrobiť kritickému preskúmaniu a zohľadneniu námietok otca k ich odôvodnenosti a nielen pristúpiť k prevzatiu názoru matky o ich dôvodnosti, ako to urobil v rozhodnutí súd prvej inštancie a zaoberať sa aj potencionálnymi možnosťami a schopnosťami matky. Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o návrhu na zvýšenie výživného a na tvorbu úspor, ako aj o prípadnom dlžnom výživnom, spôsobe jeho zaplatenia, ak to niektorý z účastníkov navrhne a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP, teda aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.
29. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).