Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-185-2015.pdf
PDF · 120.71 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/185/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: MARCONY, s.r.o., so sídlom Hubová 252, 034 93 Hubová, právne zastúpený JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OPS/ BEZ/2015/4773 O-509/2015 zo dňa 30.11.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2015 v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. OPS/BEZ/2015/4773 O-509/2015 zo dňa 30.11.2015, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 ákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 165/15/0 zo dňa 17.08.2015, ktorý svojim rozhodnutím žalobcovi uložil pokutu vo výške 8.000,00 Eur za porušenie povinnosti uvedených v ust. § 2 ods. 1, písm. a) bod 4 Zákona č. 152/2006 Z. z., konkrétne zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z. z.. Žalobca v žalobe namieta, že postupom a nezákonným rozhodnutím správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že Inšpektorát práce podľa jeho názoru dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď posúdil konanie žalobcu ako nelegálne zamestnávanie fyzických osôb, a teda pri výkone inšpekcie bolo zistené, že na pracovisku kontrolovaného subjektu - MARCONY, s.r.o., Likavka, pracovisko pri výrobnej hale Ekotechny, s.r.o. v Ľuboticiach sa dňa 15.05.2015 o 11:40 hod. nachádzali štyri fyzické osoby, ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu a s ktorými nebol založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. S uvedeným tvrdeným žalobca nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru toto nebolo dostatočným spôsobom preukázané. Nebolo dostatočne preukázané, že prácu, ktorú fyzické osoby vykonávali možno skutočne kvalifikovať ako závislú prácu, a že boli naplnené predpoklady, aby sa dalo tvrdiť, že ide o závislú prácu, t. j. kumulatívne splnenie jej šiestich zákonných indikátorov v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce. V danom konaní žalobca predložil zmluvy o dielo, na základe ktorých vyššie uvedené štyri fyzické osoby - bližšie špecifikované v samotnom Protokole o výsledku inšpekcie č. IKO-156-59-1.2/P-B28-15 zo dňa 15.05.2015 mali pre objednávateľa spoločnosť MARCONY, s.r.o. zhotoviť dielo, kde v danom prípade ide o samostatný výkon, ktorý je podstatou predmetnej zmluvy o dielo. Zhotoviteľ je povinný sa riadiť pokynmi objednávateľa. Ďalej poukázal na § 32 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Vo svojom rozhodnutí sa žalovaný ďalej stotožňuje s právnym názorom prvoinštančného správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 8.000,00 Eur s poukazom na kritéria ustanovené v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Pokuta vyrubená správnym orgánom vo výške 8.000,00 Eur je podľa názoru žalobcu neprimerane vysoká, najmä vzhľadom na zrejmý nepomer voči konštatovanému porušeniu. Uviedol, že rovnako tiež možno tvrdiť, že pokiaľ by sa preukázalo protiprávne konanie spoločnosti žalobcu, spoločenská nebezpečnosť by bola nepatrná. Uvedená uložená pokuta má skôr represívny ako preventívny charakter aj vzhľadom na skutočnosť, že ide o prvé zo strany prvoinštančného orgánu, ako aj žalovaného konštatované porušenie zákona, ktoré nemá dlhodobý charakter. Zaplatenie uloženej pokuty v takejto výške by pre žalobcu mala výrazne negatívny dopad a jej reálne uhradenie by znamenalo pre žalobcu likvidačný a nie preventívny charakter. Žalovaný uviedol, že inšpektorát práce uložil pokutu 8.000,00 Eur, teda na spodnej hranici zákonnej sadzby vzhľadom na počet nelegálne zamestnávaných osôb - štyri, čo napadnutým rozhodnutím aj primerane a zákonne odôvodnil s poukazom na kritéria stanovené v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Žalovaný sa ďalej touto otázkou nezaoberal a rovnako sa nezaoberal ani otázkou, či boli skutočne zohľadnené všetky kritéria uvedené v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Žalovaný v odôvodnení len stroho poukázal na to, že prvostupňový správny orgán prihliadol na kritéria uvedené v § 19 ods. 6 Zákona č. 125/2006 Z. z.. Takéto odôvodnenie pokuty žalobca považuje za nedostačujúce s poukazom na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 19.02.2016. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak, ako ho zistili správne orgány. Zo strany inšpektorátu práce bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania zakotvený v § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z. z. a to spôsobom popísaným vo výrokovej časti rozhodnutia orgánu prvého stupňa. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Právny zástupca žalobcu vyjadril písomný súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Rovnako žalovaný správny orgán vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. za použitia § 156 ods. 3 O.s.p..
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli potom správne aplikované právne predpisy, a to Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitostí, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe. To znamená, že krajský súd, ako správny súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných bodov, ktoré vymedzil žalobca v podanej žalobe, v lehote na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O.s.p.).
Správy súd zásadne preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupov správnych orgánov, ktoré majú verejnoprávny charakter. Na rozdiel od súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a obchodných veciach pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia - § 250i ods. 1 O.s.p.. Správny súd však vykonáva dokazovanie iba výnimočne, najmä s cieľom verifikovať už vykonané dôkazy v správnom konaní.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. Z. Zákonník práce).
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,00 Eur.
Podľa § 19 ods. 4 Zákona č. 125/2006 Z. z., pokutu podľa ods. 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do 3 rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.
Podľa § 16 ods. 6 Zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 21 ods. 3 Zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb.), ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z., závislá práca je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorát práce Košice č. 165/15/0 zo dňa 17.08.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000,00 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie povinnosti stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona č. 125/2006 Z. z. konkrétne: § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že zamestnávateľ MARCONY, s.r.o., Likavka dňa 15.05.2015 o 11:40 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: - X. L., bytom J. Z. V. XXX, X. B., bytom J. Z. V., X. B., starší, bytom J. Z. V., K. L., bytom J. Z. V. XXX, ktorý pre zamestnávateľa MARCONY, s.r.o., Likavka, pracovisko pri výrobnej hale Ekotechny, s.r.o. v Ľuboticiach pracovali ako pomocní robotníci a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonník práce - zákon č. 311/2001 Z. z.. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal, že v kontrolovanom subjekte dňa 15.05.2015 a 25.05.2015 vykonal inšpekciu práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) Zákona č. 125/2006 Z. z. a v súlade s § 5 ods. 1 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z. z. u zamestnávateľa - žalobcu, pracovisko pri výrobnej hale Ekotechny, s.r.o. v Ľuboticiach. Pri výkone inšpekcie práce zistil, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu povinnosti stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Toto porušenie je uvedené v protokole o výsledku inšpekcie č. IKO-156-59-1.2/P-B28-15 zo dňa 25.05.2015. Na základe vykonanej kontroly správny orgán považoval za dokázané, že účastník konania porušil povinnosť dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania stanovený v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z. z.. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ - žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb, ktorí pre zamestnávateľa
- žalobcu pracovali ako pomocní robotníci a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Vo vzťahu k námietkam žalobcu uviedol, že práca, ktorú uvedené osoby vykonávali mala charakter závislej práce. Všetci menovaní uviedli, že vykonávajú pomocné práce, takže nemožno hovoriť o samostatnom zhotovení diela. Je zrejmé, že práca pomocného robotníka je vykonávaná podľa pokynov a v určenom čase, uvedené osoby prácu vykonávali v mene zamestnávateľa, nakoľko on bol účastný právneho vzťahu s objednávateľom prác. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce od 01.01.2013 závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Uvedené bolo Zákonom č. 308/2013 Z. z. zohľadnené aj v Zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zmluva o dielo bola teda uzatvorená v rozpore so Zákonníkom práce. Čo sa týka vypočutia konateľa spoločnosti prvostupňový správny orgán sa domnieva, že účastník konania nemôže byť vypočutý ako svedok vo vlastnej veci. Vo vzťahu k uloženej pokute uviedol a poukázal na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, pričom poukázal na to, že pokuta je uložená v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, avšak vzhľadom ku vyššiemu počtu nelegálne zamestnávaných osôb sa správny orgán domnieva, že nie je možné uložiť pokutu v úplne minimálne možnej výške. Podľa názoru správneho orgánu je nutné rozlišovať, kedy došlo k nelegálnemu zamestnávaniu práve dvoch, resp. viacerých osôb. Vzhľadom k zákonnému rozpätiu pokuty je však táto výrazne pri spodnej hranici. K spodnej hranici možného rozpätia sa priklonil z dôvodu, že šlo o prvé porušenie zákona zo strany účastníka a krátkosť trvania protiprávneho stavu. Uložená sankcia má za cieľ najmä preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby v budúcnosti sa vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov na úseku nelegálneho zamestnávania.
Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, pričom poukázal na to, že nebolo dostatočne preukázané, že prácu, ktorú fyzické osoby vykonávali možno skutočne kvalifikovať ako závislú prácu. Inšpektorát sa nezaoberal otázkou, či skutočne boli naplnené predpoklady, aby mohlo ísť o závislú prácu, to ešte bolo kumulatívne splnených šesť zákonných indikátorov závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Inšpektorátu predložili zmluvy o dielo, na základe ktorých štyri fyzické osoby, bližšie špecifikované v samostatnom protokole mali pre objednávateľa spoločnosť MARCONY, s.r.o. zhotoviť dielo, kde v danom prípade ide o samostatný výkon, ktorý je podstatou predmetnej zmluvy o dielo. Taktiež namietal, že pokuta vo výške 8.000,00 Eur je podľa názoru žalobcu neprimerane vysoká.
O odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 30.11.2015 tak, že rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce, a predmetné porušenie povinnosti odôvodnil porušením jednotlivých ustanovení právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že fyzické osoby špecifikované vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia v čase výkonu inšpekcie práce na pracovisku účastníka konania situovanom pri výrobnej hale Ekotechny, s.r.o., v Ľuboticiach dňa 15.05.2015 o 11:40 hod. vykonávali osobne a pre účastníka prácu pomocných robotníkov pri výkopových prácach, avšak bez akéhokoľvek písomného dojednania zakladajúceho pracovnoprávny vzťah medzi oboma zmluvnými stranami. Uvedené konštatovanie vychádza z viacerých dokladov, z ktorých je preukázateľná nielen prítomnosť menovaných na pracovisku, ale aj skutočnosť, že menovaní vykonávali závislú prácu tak, ako to konštatoval aj inšpektorát práce. Zmenu právnej kvalifikácie skutku ako porušenia § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) zákona pritom nemôže vyvolať ani argumentácia splnomocneného zástupcu žalobcu o inom charaktere činnosti dotknutých osôb. Podľa neho práca dotknutých osôb nenapĺňa znaky závislej práce, či poukazovanie na uzatvorené zmluvy o dielo, na základe ktorých by mali dotknuté osoby túto prácu vykonávať. Čo sa týka rozporovania výkonu závislej práce, tu žalovaný poznamenáva, že princíp podriadenosti a nadriadenosti v prejednávanom prípade je evidentný už z charakteru vykonávanej práce, ktorý naznačuje, že dotknuté osoby boli účastníkom konania riadené tak čo do šírky dohodnutého druhu práce, ako aj čo do miesta jej výkonu. Dôkazom nesamostatnosti práce týchto osôb je aj to, že sami nemohli rozhodovať o jej priebehu a ocitli sa v hospodárskej závislosti od účastníka konania, kedy nevykonávali prácu za účelom zisku, ale len v záujme zabezpečenia svojich životných potrieb. Vo vzťahu k predloženým zmluvám o dielo uviedol, že z dohodnutého predmetu týchto zmlúv, konkrétne ide o úpravu terénu pod chodníky, vykopaním hliny, navezením kameniva pod chodníky za súčasného preukázania aj výpovede dotknutých osôb možno vyvodiť, že ich práca pre účastníka konania nevykazuje znaky diela, ako výsledku pracovnej činnosti, ale napĺňa atribúty závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktorá v súlade s § 3 môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone, aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, nie však vo vzťahu občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom podľa osobitných predpisov. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedol, že v napadnutom rozhodnutí táto bola primerane a zákonne odôvodnená.
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 2 vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ďalej ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolovaného orgánu a postih za porušenie zákazov nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie o uložení sankcie - pokuty vo výške 8.000,00 Eur uloženej žalobcovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z. z. v spojitosti s § 3 ods. 2 Zákona č. 82/2005 Z. z..
Z obsahu správneho spisu súd zistil, že v predmetnej veci bola vykonaná inšpekcia práce, a to dňa 15.05.2015. Výkon inšpekcie v kontrolovanom subjekte bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa Zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Z výsledku inšpekcie bol zapísaný protokol o výsledku inšpekcie podľa § 7 ods. 3 písm. a) a § 7a v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 Zákona č. 125/2006 Z. z. č. IKO-156-59-1.2./ P-B28-15, č. ú. B15131 zo dňa 15.05.2015. Pri výkone inšpekcie bolo zistené, že predmetom činnosti kontrolovaného subjektu je murárstvo a ďalšie činnosti uvedené vo výpise z obchodného registra.
Dňa 15.05.2015 o 11:40 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu - žalobcu - pracovisko pri výrobnej hale Ekotechny, s.r.o. v Ľuboticiach, kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu X. L., X. B., X. B. st. a K. L., všetci bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Uvedené bolo zistené z výpisu z obchodného registra, zo zápisnice o podaní informácii zo dňa 15.05.2015 od X. L., X. B., X. B. st. a K. L. a zmluvy o dielo kontrolovaných osôb. Ďalej bolo konštatované v zistených nedostatkoch, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 15.05.2015 o 11:40 hod. využíval závislú prácu špecifikovaných fyzických osôb, ktorí pre zamestnávateľa MARCONY, s.r.o., pracovisko pri výrobnej hale Ekotechny, s.r.o. v Ľuboticiach pracovali ako pomocní robotníci a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z. z..
Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodov prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 15.05.2015 vo vzťahu k K. L. bolo zistené, že tento uviedol, že na práci pri výrobnej hale Ekotechny,
s.r.o. v Prešove pracuje ako pomocný robotník pri výkopoch cca 2 týždne, a dnes 15:05.2015 od 07:00 hod.. Na práci sa dohodol s firmou MARCONY, s.r.o.. Má podpísanú dohodu. Náradie nie je jeho.
Ďalej zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodov prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku súd zistil vo vzťahu k X. B. mladšiemu, že tento uviedol, že na stavbe pri výrobnej hale Ekotechny, s.r.o. pracuje ako pomocný robotník pri výkope cca 2 týždne a dnes 15.05.2015 od 07:00 hod.. Na práci sa dohodol s firmou MARCONY, s.r.o.. Má uzavretú dohodu. Náradie nie jeho. Pracuje na pokyn pána A..
Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 15.05.2015 vo vzťahu k X. L. súd zistil, že uviedol, že tento rovnako pracuje na stavbe pri hale Ekotechny, s.r.o. ako pomocný robotník cca 2 týždne a 15.05.2015 od 07:30 hod.. Na práci sa dohodol s firmou MARCONY, s.r.o.. p. V. A.. Má podpísanú dohodu. Náradie nie je jeho, je firmy.
Rovnako zo zápisnice o podaní informácie vo vzťahu k X. B. staršiemu zo dňa 15.05.2015 súd zistil, že na stavbe pri výrobnej hale Ekotechny, s.r.o., pracuje ako pomocný robotník pri výkopoch cca 2 týždne a 15.05.2015 od 07:00 hod.. Na práci sa dohodol s p. A. V.. S firmou MARCONY, s.r.o. má podpísanú dohodu. Pracuje na pokyn p. A.. Krompáče nie sú ich.
Ďalej z obsahu spisového materiálu súd zistil, že v rámci spisového materiálu sa nachádza zmluva o dielo uzatvorená podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žalobcom a jednotlivými fyzickými osobami K. L., X. B., X. L. a X. B. starším. Tieto sú zo dňa 15.04.2015. Z článku 1 vyplýva, že zhotoviteľ - sú to jednotlivé fyzické osoby sa zaväzujú pre objednávateľa zhotoviť dielo - úprava terénu, južná strana pod chodník vykopaním hliny a navezením kamenia pod chodník. V článku 2 je uvedená aj cena diela vo výške 100,00 Eur.
Hlavnou žalobnou námietkou žalobcu je tvrdenie žalobcu, že v danom prípade správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, keď správne orgány dostatočným spôsobom nepreukázali, že prácu, ktorú kontrolované fyzické osoby vykonávali možno skutočne kvalifikovať ako závislú prácu s poukazom na § 1 ods. 2 Zákonníka práce s tým, že poukazoval na to, že v rámci konania boli predložené zmluvy o dielo, na základe ktorých štyri špecifikované fyzické osoby mali pre žalobcu vykonať dielo, a teda podľa názoru žalobcu v danom prípade nešlo o závislú prácu, a teda nešlo ani o nelegálnu prácu. Ako druhý žalobný dôvod zo strany žalobcu bola namietanie neprimerane vysokej uloženej pokuty - 8.000,00 Eur a jej negatívny až likvidačný dopad na žalobcu.
Definícia závislej práce je základným pojmom pracovného práva, ktoré je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Ak takéto črty vykonávaná práca nemá, zamestnávateľ môže využiť aj príslušný zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku alebo v Občianskom zákonníku. Výkon činnosti živnostníkov, resp. iných podnikateľov bude možný len za predpokladu, že ide o takú činnosť, ktorá vykazuje znaky podnikania.
Aj podľa názoru súdu správne orgány správne na základe vykonaného dokazovania ( na základe bezprostredných výpovedí samotných kontrolovaných fyzických osôb ) dospeli k záveru, že práce tzv. pomocných robotníkov pri výkope, keď títo samotní uviedli, že práce realizujú na základe dohody so žalobcom, s tým, že prácu vykonávajú na pokyn pána V. A., ktorý je konateľom žalobcu.
Pri posúdení znakov závislej práce sa v Slovenskej republike teda: 1) zmluva (právny úkon) má posudzovať podľa obsahu, nie podľa formy, 2) pri posudzovaní sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť, 3) nedojednanie odmeny, pracovného času, sa má posúdiť ako obídenie zákona (v danom prípade zákona o nelegálnej práci), nie ako neprítomnosť znaku, 4) brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj celkovú situáciu (JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD. - Individuálne pracovné právo, vydavateľ: Fridrich Ebert Stiftung zastúpenie v SR; Bratislava 2014, ISBN: 978-80-89149-42-1 brožová). V danom prípade nepochybne bolo preukázané jednak z protokolu o výkone inšpekcie, a aj z výpovede samotných kontrolovaných fyzických osôb, že na pracovisku žalobcu - pracovisko pri výrobnej hale Ekotechny, s.r.o., Ľubotice dňa 15.05.2015 o 11:40 hod. bolo zistené, že menované osoby boli činné pri realizácii pomocných výkopových prác, pričom nemali so žalobcom založený pracovnoprávny vzťah, napriek
tomu, že ich činnosť vykazovala atribúty závislej práce, čo je možné konštatovať už z charakteru samotnej vykonávanej práce - pomocné práce pri výkope, dotknuté osoby boli žalobcom riadené tak čo do šírky dohodnutého druhu práce, ako aj čo do miesta jej výkonu, ako aj čo do miesta jeho výkonu. Dôkazom nesamostatnosti ich práce je aj to, že sami nemohli rozhodovať o jej priebehu. Uvedené vyplynulo zo samotných výpovedí menovaných fyzických osôb, keď títo tvrdili, že boli riadení príslušným pokynom p. A. V.. Dôkazom nesamostatnosti jednotlivých prác bola aj tá skutočnosť, že sami nemohli rozhodovať o jej priebehu, pričom v danom prípade tieto fyzické osoby nevykonávali túto činnosť ako podnikateľské subjekty, resp. ako fyzické osoby - živnostníci, takže z týchto dôvodov bolo možné konštatovať, že v danom prípade išlo o závislú prácu. Podľa názoru súdu žalovaný správne vyhodnotil, že išlo v danom prípade o závislú prácu s poukazom na samotný charakter vykonávanej práce, vzhľadom k tomu, že nejde o činnosť samostatnú, ale vykonávanú podľa presných pokynov na určenom mieste a v stanovenom čase. Teda o činnosť, ktorú jednoznačne možno podriadiť pod režim závislej práce tak, ako ju definuje zákonodarca v § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
Pokiaľ žalobca v rámci administratívneho konania predložil zmluvy o dielo, ktorých predmetom je úprava terénu pod chodníky vykopaním hliny a navezením kameniva pod chodník, a teda činnosť, ktorá v žiadnom prípade nevykazuje znaky diela, ako výsledku samotnej pracovnej činnosti. V danom prípade aj z predložených zmlúv o diele vyplýva, že išlo o samotný výkon práce, ktorý je možné definovať ako závislú prácu. Súd sa stotožnil s úvahami žalovaného správneho orgánu, že je potrebné vzhľadom aj na obsah predložených zmlúv o dielo, kde v článku 5 týchto zmlúv je uvedené, že vlastníkom zhotovenej veci je zhotoviteľ - ergo dotknutá osoba, ktorý znáša nebezpečenstvo škody na nej, takéto dojednanie ale s ohľadom na predmet zmluvy, ktorým je úprava terénu a práce s tým súvisiace javí absolútne ako nelogické, preto konštatuje, že predmetné dvojstranné právne úkony, ktoré boli žalobcom predložené za účelom preukázania právneho vzťahu s dotknutými osobami vykazujú znaky tzv. simulovaných právnych úkonov, ktorými sa zmluvné strany snažia zastrieť skutočné založenie pracovnoprávnych vzťahov s cieľom vyhnúť sa plneniu povinností, ktoré by im z tohto vzťahu vyplývali. Taktiež je potrebné poukázať aj na to tým, že žalobca prácu dotknutých osôb podriadil pod režim Občianskeho zákonníka, naplnil svojim konaním skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tak, ako správne posúdili správne orgány. V danom prípade bolo potrebné poukázať aj na praktickú realizáciu predmetnej zmluvy a očitý výkon prác, ktoré vlastne videl a porovnal aj prítomný inšpektor práce. Činnosť jednotlivých osôb vykazovala všetky podstatné znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Nejde pritom len o znak, subordinácie, ktorý je zjavný z charakteru vykonávanej práce - na uskutočňovaní pomocných prác je nevyhnutné dostať presné pokyny od zodpovednej osoby, a týmito sa aj riadiť, pričom sa vyžaduje kontrola zo strany poverenej osoby. Dotknuté osoby museli byť pri výkone práce žalobcom priamo riadené, čo do šírky dohodnutého druhu práce, aj čo do miesta výkonu práce, pričom sami nemohli rozhodovať o priebehu práce, ocitli sa v hospodárskej závislosti od žalobcu, kedy nevykonávali prácu za účelom zisku, ale len v záujme zabezpečenia svojich životných potrieb. Argumentáciu žalobcu, že nešlo v predmetnom o závislú prácu teda aj súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Tiež súd poukazuje na to, že žalobca tvrdil, že nemožno považovať predmetnú prácu za závislú prácu, pričom konkrétne v žalobe neuviedol, ktorý konkrétny znak závislej práce nebol v danom prípade preukázaný resp. naplnený. Súd v danom prípade tiež konštatuje, že žalobcom predložené zmluvy o dielo skutočne vykazujú znaky simulovaných právnych úkonov, ktoré boli urobené s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za správny delikt, a teda následkov, ktoré vyplývajú zo Zákona č. 82/2005 Z. z..
K ďalšej námietke žalobcu vo vzťahu k neprimeranosti uloženej pokuty súd udáva, že správne orgány pri ukladaní pokuty vychádzali z ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona č. 125/2006 Z. z. v spojení s § 19 ods. 6 Zákona č. 125/2006 Z. z..
Postih za protiprávne konanie v oblasti verejnoprávnych - správnych deliktov má pôsobiť represívne, ako aj preventívne. Žalobca v žalobe sám uvádza, že správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí, či správne orgány postupovali v zmysle platných hmotnoprávnych a procesných predpisov. Podľa názoru súdu správne orgány prihliadli na kritéria uvedené v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 Zákona č. 125/2006 Z. z.. V danom prípade bol zistený počet štyroch zamestnávaných osôb nelegálne, pričom pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viac fyzických osôb súčasne je pokuta najmenej 5.000,00 Eur. Správne podľa názoru súdu žalovaný (a tým aj prvostupňový správny orgán) rozhodol že v danom prípade, keďže išlo o vyšší počet nelegálne zamestnávaných osôb, nebolo možné uložiť pokutu úplne v minimálnej výške, keďže išlo o zistenie 4 fyzických osôb. Treba zdôrazniť, že hodnotenie dôkazov a
určenie výšky pokuty je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a súd môže do voľnej úvahy zasahovať len v prípade, kedy voľná úvaha nezodpovedala obsahu spisov alebo odporovala by zásadám logického myslenia - rozsudok NS SR 8Sžo/150/2009. Súd iba preskúmava, či takéto rozhodnutie o výške uloženej pokuty nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť právneho rozhodnutia. V danom prípade správne orgány rozhodli o výške pokuty v medziach stanovených v zákone, konkrétne ust. § 19 ods. ods. 2 písm. a) bod 1. a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.. Podľa názoru súdu aj správne žalovaný odôvodnil výšku pokuty - 8.000,- Eur, najmä vo vzťahu k zisteniu - nelegálnemu zamestnávaniu viacerých osôb, v danom prípade 4 fyzických osôb, keď nepristúpil k sankcii na spodnej hranici - 5.000,- Eur, keď aj podľa názoru súdu je v ukladaní sankcii potrebné zohľadňovať nielen preventívne hľadisko, ale je potrebné v danom prípade poukázať aj na represívnu stránku sankcie s cieľom odradiť žalobcu najmä v budúcnosti nelegálne zamestnávať, najmä ho tiež nabádať k väčšej opatrnosti, pozornosti a najmä zodpovednosti za realizáciu svojej činnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona v danom prípade zákona č. 82/2005 Z. z..
Pokiaľ žalobca tvrdil, že sankcia je príliš vysoká, dokonca pre žalobcu až likvidačná, tieto tvrdené skutočnosti však na druhej strane správnym orgánom a ani súdu nepreukazoval
Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol pri aplikácii ust. § 250j ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácií § 250k ods. 1 O.s.p.a contrario. Žalobca nebol úspešným účastníkom v konaní, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.