Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/6/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcov: 1/ W. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX bytom Y., D. P., 2/ dedičia po neb. P. D., rod. O.: 2a/ P.. N. C., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, D. P., 2b/ P.. S. D., nar. XX.XX.XXXX bytom W. XXXX/XX, W. - T., 2c/ G.. F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., 3/ E. Q., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, P., žalobcovia v rade 1/ až 3/ právne zastúpení splnomocneným zástupcom: P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. proti žalovanému: Okresný úrad Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Kollárova 2, Liptovský Mikuláš, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,

rozhodol:

I. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, je povinný konať a rozhodnúť vo veci vedenej pod sp. zn. OU-LM-PLO1-2022/000495 o návrhu žalobcov v rade 1/ až 3/ na vydanie nehnuteľností - pozemku registra C-KN parc. č. 291/10, pozemku registra C-KN parc. č. 291/1, pozemku registra C-KN parc. č. 291/9, pozemku registra C-KN parc. č. 488/9, pozemku registra C-KN parc. č. 291/7, pozemku registra C-KN parc. č. 291/6, pozemku registra C-KN parc. č. 488/8, vytvorených geometrickým plánom č. 913541-1/2010 vyhotoveným súdnym znalcom G.. D. S., dňa 05.10.2010, úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 20.10.2010 pod č. 928/2010, nachádzajúcich sa v kat. území W. z pozemkov pôvodných parc. č. 14 a 30, a to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. II. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, je povinný konať a rozhodnúť vo veci vedenej pod sp. zn. OU-LM-PLO1-2022/000495 o návrhu žalobcov v rade 1/ až 3/ na vydanie nehnuteľnosti - pozemku registra C-KN parc. č. 55/3 nachádzajúcom sa v kat. území W., a to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, je povinný konať a rozhodnúť vo veci vedenej pod sp. zn. OU-LM-PLO1-2022/000495 o návrhu žalobcov v rade 1/ až 3/ na vydanie nehnuteľností patriacich k spoločnému urbárskemu majetku obce Bobrovník, a to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Vo zvyšku žalobu zamieta.

V. Návrh žalobcov na prerušenie konania zamieta.

VI. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ sa žalobou podanou splnomocneným zástupcu doručenou súdu dňa 08.03.2021, v spojení s podaním zo dňa 10.03.2021, domáhali, aby správny súd uložil žalovanému

povinnosť v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia konať a rozhodnúť vo veci žalobcov v rade 1/ až 3/ podľa o vydanie nehnuteľností - pozemku registra C-KN parc. č. 291/10, pozemku registra C-KN parc. č. 291/1, pozemku registra C-KN parc. č. 291/9, pozemku registra C-KN parc. č. 488/9, pozemku registra C-KN parc. č. 291/7, pozemku registra C-KN parc. č. 291/6, pozemku registra C-KN parc. č. 488/8, vytvorených geometrickým plánom č. 913541-1/2010 vyhotoveným súdnym znalcom G.. D. S., dňa 05.10.2010, úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 20.10.2010 pod č. 928/2010, nachádzajúcich sa v kat. území W. z pozemkov pôvodných parc. č. 14 a 30. Zároveň žiadali, súd žalovanému uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia konať a rozhodnúť vo veci žalobcov v rade 1/ až 3/ podľa o vydanie nehnuteľnosti - pozemku registra C- KN parc. č. 55/3 v kat. území W., a rovnako tak žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť vo veci žalobcov v rade 1/ až 3/ podľa o vydanie nehnuteľností patriacich k spoločnému urbárskemu majetku obce W..

2. Ďalej žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, vykonať úkon - zadať vypracovanie geometrického plánu, ktorým sa zamerajú, vytvoria parcely zostávajúcich častí parcely pôvodného parc. č. 14 v kat. území W. podľa Poľných náčrtov obce Bobrovník z roku 1939, a aby žalovanému uložil pokutu vo výške 4.000,- Eur za bezdôvodné neodstránenie nečinnosti uložené dňa 20.05.2009 Krajským súdom v Žiline Uznesením sp. zn. . O trovách konania žiadali rozhodnúť tak, že žalobcom v rade 1/ až 3/ prizná nárok na náhradu trov konania.

3. V podanej žalobe uviedli, že v roku 2004 si u žalovaného uplatnili reštitučný nárok na navrátenie pozemkov podľa , pričom žalovaný doposiaľ nevydal zákonné rozhodnutie o ich nároku, napriek tomu, že nemal žiadne zákonné ani faktické prekážky na zákonné a spravodlivé rozhodnutie. Žalovaný vo veci vydal podľa žalobcu už 4 nezákonné rozhodnutia, pričom tri z nich boli zrušené súdom a posledné rozhodnutie bolo zrušené správnym orgánom. Poukázali na to, že Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -22 uložil žalovanému povinnosť konať o nároku žalobcov a v lehote 30 dní v danej veci rozhodnúť, avšak žalovaný „do dnešného dňa“ uvedené súdne rozhodnutie nerešpektuje. Pred vydaním tohto rozhodnutia Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš vydala žalovanému upozornenie prokurátora pre nečinnosť v danej veci. Navyše, nečinnosť žalovaného konštatoval aj verejný ochranca práv. V roku 2009 podali na Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť pre prieťahy žalovaného v predmetnom konaní, o ktorej rozhodol Ústavný súd SR tak, že sťažnosť zamietol s tým, že žalobcovia opakovane nepodali žalobu voči žalovanému podľa . Žalobcovia tak podali na súd opakovanú žalobu pre nečinnosť žalovaného podľa , o ktorej Krajský súd v Žiline rozhodol uznesením sp. zn. -43 zo dňa 03.11.2014 tak, že žalobu zamietol s tým, že žalobcovia nepodali voči žalovanému sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach.

4. Žalobcovia tak následne podali na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sťažnosť na žalovaného pre prieťahy v konaní, ktoré bez opravy predmetnú sťažnosť postúpilo prednostovi Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, ktorý sťažnosť považoval za neopodstatnenú. Následne žalovaný rozhodol rozhodnutím č. OÚ-LM-PLO-27-2016/000490 MIS, ktoré bolo zrušené Okresným úradom, odborom opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-ZA-OOP4-2017/026223/KUC zo dňa 18.07.2017 a vec vrátil žalovanému na nové rozhodnutie.

5. Žalobcovia opätovne dňa 07.08.2020 podali sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach 07.08.2020 prednostovi žalovaného, ktorý ich sťažnosť zamietol. Žalobcovia tak opätovne podali podnet na Okresnú prokuratúru Liptovský Mikuláš pre prieťahy v konaní zo strany žalovaného. Tá však rozhodla tak, že požadovanú ochranu práv žalobcom neposkytne s odôvodnením, že už raz vydala žalovanému upozornenie prokurátora pre nečinnosť, a to v roku 2007. Voči tomuto rozhodnutiu podali sťažnosť na Krajskú prokuratúru Žilina, ktorú upozornili na to, že Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš mohla využiť svoje oprávnenie podľa . Krajská prokuratúra Žilina ich podnety postúpila na vybavenie Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš, ktorá vo veci nekonala, a preto žalobcovia zaslali tejto prokuratúre konkrétny podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-LM-PLO2019/000521 MIS zo dňa 10.05.2019. Uvedenému protestu nevyhovela s odôvodnením, že podaný podnet zo strany žalobcov nebol dostatočne odôvodnený. Žalobcovia sa dňa 01.07.2020 obrátili aj na Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, ktorý orgán požiadali o opatrenie proti nečinnosti žalovaného, čo tento orgán odmietol vykonať.

6. Žalovaný približne po 2 rokoch od zrušujúceho rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, ustanovil znalkyňu z odboru geodézie a kartografie, pretože ho odvolací orgán na to vyzval v zrušujúcom rozhodnutí č.: OU-ZA-OOP4-2017/026223/KUC, Voči rozhodnutiu o ustanovení znalca podali žalobcovia opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil. Následne na to žalovaný vydal nové rozhodnutie o ustanovení znalca č. OU-LM-PLO-2019/000521 MIS. S vypracovaným znaleckým posudkom žalobcovia nesúhlasili, preto ho napadli, následkom čoho znalkyňa vypracovala dodatok k znaleckému posudku, v ktorom opravila len formálne chyby. Podstatou znaleckého dokazovania pritom bolo určenie výmery pozemku pôvodného parc. č. 30 v kat. území W., ktorá prešla do vlastníctva štátu z celkovej výmery, ktorú z tejto parcely v súčasnosti vlastní štát a akým právnym titulom. Žalobcovia tak už viac ako 10 rokov navrhujú žalovanému vykonať o tejto otázke dokazovanie, pretože žalovaný spochybňuje všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe aj z jeho úradnej činnosti, a ktoré smerujú k uspokojeniu nároku žalobcov.

7. V roku 2007 dal žalovaný z vlastnej iniciatívy vypracovať Geometrický plán č. 204-35/2007 na navrátenie pozemkov pôvodných parc. č. 30 a 14 nachádzajúcich sa v obci W.. V úradnom súdnom spise vedenom žalovaným sa nachádza vyvlastňovacie rozhodnutie Výst. - 3822-330/1975-K zo dňa 23.03.1976, ktorým bolo žalobcom vyvlastnených 1190 m2 z parcely parc. č. 30, ako aj kúpna zmluva z konca roku 1981, ktorou odpredala ich matka, stará matka, P., rod. Y., v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok časť parcely parc. č. 30 o výmere 1689 m2. Po odpočítaní týchto výmer od celkovej výmery, ktorú vlastní štát, vyjde podľa žalobcov výmera 796 m2, ktorú vlastní štát bez právneho titulu nadobudnutia. Žalobcovia následne vyhľadali znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 17/2010 a zameral Geometrickým plánom č. 913541-1/2010 časti parcely pôvodného parc. č. 30 v kat. území W., ktorá v súčasnosti patrí štátu, ktorého výsledkom bolo to, že štát vlastní 796 m2 tejto parcely bez titulu nadobudnutia. Žalovaný vydal rozhodnutie č. OU-LM- PLO-27-2016/000490 MIS zo dňa 30.11.2016, ktorým vydal aj túto časť parcely pôvodného parc. č. 30 v kat. území W., ale do výmery 796 m2 chýbalo 112 m2, a preto voči tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia opravný prostriedok, o ktorom rozhodol odvolací orgán tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následkom vyššie uvedeného boli tak žalobcovia nútení obrátiť sa so žalobou na súd, za účelom ochrany ich porušovaných práv.

8. Aby ďalej nedochádzalo k porušovaniu ich práv navrhli, aby správny súd konanie prerušil za účelom postupu podľa č. 125 ods. 1 písm. a) vo veci súladu príslušných ustanovení upravujúcich právomoc správneho súdu, upravujúcich dokazovanie, povinné zastúpenie advokátom s čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

9. Žalovaný po doručení žaloby zaslal správnemu súdu administratívny spis spolu s vyjadrením, v ktorom uviedol, že o predmetnom nároku žalobcov bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 374-2007/00192-20 VM zo dňa 31.05.2007, ktoré bolo v celom rozsahu v zmysle o správnom konaní po odvolaní nahradené rozhodnutím č. 396-2007/00192-24 VM zo dňa 26.06.2007. Na základe podania opravného prostriedku splnomocneným zástupcom bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. -62, právoplatným dňom 7.8.2008 uvedené rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Rozhodnutie č. 374-2007/00192-20 VM zo dňa 31.5.2007 bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. -55, právoplatným dňom 28.7.2009. Dňa 17.12.2010 bolo o nároku rozhodnuté rozhodnutím č. ObPÚ 809-2010/00040-148 VM zo dňa 17.12.2010 (príloha č. 148), ktoré na základe podaného opravného prostriedku oprávnených osôb bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. -106, právoplatného dňom 13.10.2011 a vec vrátená na ďalšie konanie. Po následnom prešetrovaní, dopĺňaní podkladov, odstupovaní spisov správny orgán o nároku rozhodol rozhodnutím č.j. OÚ-LM-PLO-27-2016/000490 MIS zo dňa 30.11.2016, kde bol opravný prostriedok zo strany splnomocneného zástupcu podaný na Krajský súd v Žiline, následne bol postúpený na Okresný úrad Žilina, ktorý rozhodnutím OU-ZA-OOP4-2 2017/026223/KUC zo dňa 18.07.2017, práv. dňom 27.11.2017 „napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové“ prejednanie. Uviedol bližšie skutočnosti k nároku žalobcov vo vzťahu k pozemkovoknižnej parcele č. 30, v pozemkovoknižnej vložke č. 13, vo vzťahu k pozemkovoknižnej parcele č. 14, a vo vzťahu k pomernej časti parcely č. 55/3 v čiastke 120/505 na LV č. XXX. V závere poukázal na to, že ako vyplýva zo záznamov v administratívnom spise, konanie je prerušované a lehota na vydanie rozhodnutia predlžovaná vo väčšine prípadov na žiadosť P.. O. ako splnomocneného zástupcu žalobcov z dôvodov viacnásobného prešetrovania, dopĺňania, či odvolania. Práve účelovosť podávania rôznych sťažností splnomocneného

zástupcu oprávnených osôb P.. F. O. na rôzne orgány podľa názoru žalovaného znevažujú činnosť správneho orgánu, a práve tieto spôsobujú zdĺhavé konanie a prieťahy v konaní, ako aj jeho oneskorené preberanie korešpondencie.

10. Žalobca v reakcii na tvrdenia žalovaného zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom súdu oznámil, že sa žalovaný nijako nevyjadril k žalobným bodom uvedeným v žalobnom návrhu. Žalovaný vo vyjadrení len odôvodňuje svoje 18-ročné prieťahy, ktorú skutočnosť nie je možné podľa názoru žalobcov ničím ospravedlniť, a ani neobstojí tvrdenie, že za vzniknuté prieťahy môže splnomocnený zástupca žalobcov, ktorý údajne preberá zásielky na konci odbernej lehoty, nakoľko lehota na preberanie zásielok je rátaná na dni, pričom prieťahy na strane žalovaného trvajú už 18 rokov. Opätovne poukázali na judikát Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.11.2015, sp. zn. , ktorý definoval pojem nečinnosť správneho orgánu. Žalovaný v uvedenom konaní trvajúcom 18 rokov nesleduje cieľ konania, ktorý je daný účelom ,a to nápravu majetkových krívd ku ktorým došlo v minulom nedemokratickom politickom režime. Naopak, žalovaný vyvíja snahy o zmarenie účelu a cieľa uvedeného zákona. Konkrétne tak činí tým, že nezákonne a bez právneho dôvodu spochybňuje všeobecne známe skutočnosti jemu známe z úradnej povinnosti, ktoré sú podložené listinnými dôkazmi. Zdôraznili, že sa dlhú dobu bránia pred zneužívaním práva žalovaným, keď v danom prípade vydal už 4 nezákonné rozhodnutia, pričom toto konanie trvá už 18 rokov a podľa všetkých okolností, žalovaný hodlá vydať ďalšie už piate rozhodnutie porušujúce ich právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky „sp. zn. -35“ z 22. júna 2010 týkajúci sa reštitučného konania.

11. Vo vzťahu k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcov sa žalovaný už nevyjadril.

12. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa (ďalej len „“), posúdil správnosť postupu žalovaného v predmetnej veci v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne, a preto aplikujúc uložil žalovanému, aby v stanovenej lehote vo veci konal a rozhodol.

13. Podľa sa žalobca môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

14. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný negatívny jav nastáva vtedy, keď orgán verejnej správy vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Len vtedy, keď zákon neukladá orgánom verejnej správy konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s morálkou, či etikou. V ostatných prípadoch, t. j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť orgánu verejnej správy konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Zákon je totiž v právnom poriadku vždy základom všetkej činnosti verejnej správy. Nečinnosť orgánu verejnej správy je preto v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe.

15. Nečinnosť v už začatom administratívnom konaní môže mať viacero podôb. Orgán verejnej správy môže zostať úplne nečinný (pasívny) tak, že prestane v plnom rozsahu konať. V ďalšom prípade môže orgán verejnej správy síce konať, ale liknavo a s dlhými časovými odstupmi medzi jednotlivými úkonmi. Judikatúra vyhodnotila za nečinnosť aj také konanie orgánu verejnej správy, ktoré zahŕňa vykonávanie nezmyselných a neúčelných úkonov, napr. s cieľom zámerne preťahovať administratívne konanie alebo ho predražovať pre jeho účastníka.

16. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy, neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

17. Podmienkou predchádzajúceho neúspešného podania sťažnosti alebo podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom konaní. Integrácia správneho súdu by totiž mala nastupovať až v prípade, ak sa nezákonný stav, v danom prípade v podobe nečinnosti, nepodarilo odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej správy. V sťažnosti alebo v podnete prokuratúry musí pritom byť výslovne namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy, ktorá by mala byť odstránená v prípade ich dôvodnosti na

základe opatrení prijatých podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnosti alebo upozornenia prokurátora podľa § 28 zákona o prokuratúre. Z logiky veci je zrejmé, že fyzická alebo právnická osoba bude mať dôvod pre podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy len vtedy, ak ich sťažnosť alebo podnet prokuratúre budú neúspešné. V opačnom prípade by totiž nečinnosť mala byť odstránená v dôsledku ďalšieho postupu orgánu vybavujúceho sťažnosť alebo upozornenie prokurátora.

18. Podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“), rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/20040101.html> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/20040101.html> vydá obvodný pozemkový úrad.

19. Podľa § 5 ods. 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

20. Podľa zákona č o správnom konaní (ďalej len ako „správny poriadok“), sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

22. Podľa § 49 ods. 1 a 2 správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

23. Žalobou doručenou súdu dňa 08.03.2021 (č. l. 1 spisu), v spojení s podaním zo dňa 10.03.2021 (č. l. 157 spisu), sa žalobcovia v rade 1/ až 3/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu domáhali, aby súd vydal nasledovné rozhodnutie: „1.) Krajský súd Žilina - Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, ukladá povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, konať a rozhodnúť vo veci žalobcov v rade 1/ - 5 (pozn. správneho súdu - ide o žalobcov v rade 1/ až 3/ podľa označenia účastníkov v záhlaví tohto rozhodnutia) podľa o vydanie nehnuteľnosti - pozemkov KNC parcelných čísiel 291/10, 291/1, 291/9, 488/9, 291/6, 488/8 vytvorených geometrickým plánom č. 913541-1/2010 vyhotovený súdnym znalcom G.. D. S. dňa 05.10.2010, úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 20.10.2010 pod číslom 928/2010 nachádzajúcich sa v obci a katastrálnom území W. z pozemkov pôvodných parcelných čísiel 14 a 30. 2.) Krajský súd Žilina - Okresnému úradu Liptovský Mikuláš pozemkový a lesný odbor ukladá povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, konať a rozhodnúť vo veci žalobcov v rade 1/ - 5 podľa o vydanie nehnuteľnosti - pozemku KNC parcelného čísla 55/3 obec a katastrálne územie W.. 3.) Krajský súd Žilina - Okrasnému úradu Liptovský Mikuláš pozemkový a lesný odbor ukladá povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, konať a rozhodnúť vo veci žalobcov v rade 1/ - 5 podľa o vydanie nehnuteľnosti patriacich k spoločnému urbárskemu majetku obce Bobrovník. 4.) Krajský súd Žilina - Okresnému úradu Liptovský Mikuláš pozemkový a lesný odbor ukladá povinnosť v lehote 3 dni od právoplatnosti uznesenia, vykonať úkon - zadať vypracovanie geometrického plánu,

ktorým sa zamerajú, vytvoria parcely zostávajúcich častí parcely pôvodného parcelného čísla 14 obec a katastrálne územie W. podľa Poľných náčrtov obce Bobrovník z roku 1939. 5.) Krajský súd Žilina - Okresnému úradu Liptovský Mikuláš pozemkový a lesný odbor ukladá pokutu vo výške 4000 Eur za bezdôvodné neodstránenie nečinnosti uložené dňa 20.5.2009 Krajským súdom v Žiline Uznesením sp. zn. -22. Krajský súd v Žiline priznáva žalobcom trovy konania, ktoré je povinný žalovaný uhradiť žalobcom v lehote 5 dní od právoplatnosti uznesenia na účet splnomocneného zástupcu žalobcov X..“ V texte podanej žaloby a podania zo dňa 10.03.2021 poukázali na to, že dňa 27.12.2004 doručili žalovanému (pôvodne Obvodnému pozemkovému úradu Liptovský Mikuláš) žiadosť (č. l. 94), ktorou si uplatnili u žalovaného reštitučný nárok na navrátenie pozemkov podľa Tento nárok si podľa vyjadrenia žalobcov v rade 1/ až 3/ uplatnili na navrátenie pozemkov nachádzajúcich sa v obci Bobrovník, v kat. území W., a to: pozemok pôvodne vedený ako parc. č. 30, pozemok pôvodne vedený ako parc. č. 14, pozemok registra C-KN parc. č. 55/3 a pozemkov neoznačených parcelným číslom patriacich do Urbárskeho vlastníctva obce Bobrovník. Žalovaný je v uvedených konaniach podľa ich vyjadrení niekoľko rokov nečinný a doposiaľ o ich nárokoch právoplatne nerozhodol.

24. Správny súd sa zameral na preskúmanie tvrdení žalobcov poukazujúcich na nečinnosti žalovaného, primárne však skúmal, či žalobcovia v rade 1/ až 3/ splnili podmienku vyžadovanú podľa , a teda, či v zmysle zásady subsidiarity správneho súdnictva využili možné prostriedky na ochranu svojich práv v administratívnom konaní. Z listín, ktoré tvorili prílohy podanej žaloby správny súd zistil, že žalobcovia vyčerpali podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Obvodného pozemkového úradu v Liptovskom Mikuláši, ktorý adresovali Okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši. Tá ju považovala za dôvodnú a následkom toho adresovala žalovanému (vtedy Obvodnému pozemkovému úradu v Liptovskom Mikuláši) upozornenie prokurátora zo dňa 25.01.2007 (č. l. 86 spisu), v ktorom zároveň navrhla, aby: „riaditeľka Odvodného pozemkového úradu v Liptovskom Mikuláši po oboznámení sa s dôvodmi podania upozornenia prokurátora zabezpečila v úrade ako orgáne štátnej správy príslušnom pre konanie a rozhodovanie o reštitučných nárokoch k pozemkom v okrese Liptovský Mikuláš dôsledné rešpektovanie a úplnú aplikáciu ustanovení správneho poriadku v konaní o reštitučnom nároku W., P. D. a E. Q. vedenom pod sp. zn. 06/00249 a prijala opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov; bolo zabezpečené konanie v súlade s citovanými ustanoveniami aj v konaniach o ďalších návrhoch.“ Okrem uvedeného sa žalobcovia domáhali ochrany svojich práv aj ďalšími podaniami a to najmä:

- podnetom aj na verejného ochrancu práv, ktorý v upovedomení o výsledku vybavenia podnetu (č. l. 81) zo dňa 22.09.2008, konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré sú súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu, avšak nepovažoval za potrebné v danej veci navrhnúť ďalšie opatrenia,

- Sťažnosťou adresovanou Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zo dňa 12.12.2014 (č. l. 65 spisu), ktorý podanú sťažnosť postúpil prednostovi Okresnému úradu Liptovský Mikuláš (č. l. 64 spisu), ktorý podanú sťažnosť považoval za neopodstatnenú (č. l. 62),

- podnetom zo dňa 01.07.2020, doplneného podaním zo dňa 07.08.2020 (č. l. 44) adresovaných Krajskej prokuratúre Žilina, v ktorých žalobcovia nesúhlasili so spôsobom vybavenia ďalších podnetov adresovaných Okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši. Vychádzajúc z Oznámenia zo dňa 04.09.2020 (č. l. 38 spisu) uvedené podanie Krajská prokuratúra Žilina vyhodnotila ako opakovaný podnet, a to v časti námietok voči vybaveniu veci Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš, z ktorého dôvodu ho v tejto časti ako nedôvodný odložila. V časti námietok o nesprávnom určení otázok znalcovi tejto podnet spolu s jeho doplnením postúpila na Okresnú prokuratúru Liptovský Mikuláš,

- sťažnosťou zo dňa 07.08.2020 (č. l. 50 spisu) adresovanou prednostovi Okresného úradu Liptovský Mikuláš, ktorý po jej vyhodnotení dospel k záveru, že žalovaný vo veci pokračuje v správnom konaní, a preto jeho konanie nemožno vyhodnotiť ako nečinnosť, z toho dôvodu podanú sťažnosť v tejto časti považoval za neopodstatnenú, a vo zvyšnej časti usúdil, že podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sťažnostiach nejde o sťažnosť(č. l. 48 spisu),

- podnetom na dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánom verejnej moci zo dňa 18.09.2020 podanom na Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš, ktorým žiadali o podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu správneho orgánu č. OU-LM-PLO-2019/000521 MIS zo dňa 10.05.2019. Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš doručila splnomocnenému zástupcovi upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 30.10.2020 (č.l. 34 spisu). Uvedený podnet bol vybavený odložením, s odôvodnením, že podanie protestu prokurátora nie je v súčasnosti dôvodné.

25. Keďže v texte podanej žaloby žalobcovia tvrdili, že Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. zo dňa 20.05.2009 už uložil žalovanému povinnosť o reštitučnom nároku konať a rozhodnúť, považoval správny súd za potrebné skúmať, či uvedené rozhodnutie nepredstavuje prekážku pre prebiehajúce konanie. Správny súd z výrokovej časti uvedeného uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 20.05.2019 zistil, že súd žalovanému - Obvodnému pozemkovému úradu v Liptovskom Mikuláši uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia konať a rozhodnúť vo veci návrhu navrhovateľov v rade 1/ až 3/ (účastníčkou v rade 2/ bola neb. P., rod. O.) podľa o vydanie nehnuteľností - parc. č. 488/4 a 488/5 v kat. území W.. Z uvedeného teda vyplýva, že správny súd síce konštatoval nečinnosť žalovaného, avšak predmetný výrok sa vzťahoval na konanie žalovaného o vydanie iných nehnuteľností, ako tých, ktoré sú predmetom namietaného reštitučného konania žalovaného v posudzovanej veci.

26. Po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností pristúpil správny súd následne k posúdeniu konania žalovaného v predmetnom administratívnom konaní týkajúcom sa reštitučných nárokov žalobcov. Za tým účelom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom jednotlivých vyjadrení žalovaného v predmetnej veci a dospel k záveru, že na strane žalovaného dochádza k nežiadúcemu protiprávnemu stavu vyvolaného následkom jeho nečinnosti v predmetnej veci. Napriek viacerým podaniam zo strany žalobcov v rade 1/ a 3/, ktorými žalovaného upozorňovali na neprimerané prieťahy v konaní, ako aj napriek predchádzajúcemu protestu prokurátora zo dňa 25.01.2007 (ktorým navrhol, aby riaditeľ Odvodného pozemkového úradu v Liptovskom Mikuláši zabezpečil dôsledné rešpektovanie a úplnú aplikáciu ustanovení správneho poriadku v úrade ako orgáne štátnej správy príslušnom pre konanie a rozhodovanie o reštitučných nárokoch nielen uplatnených žalobcami v rade 1/ až 3/, ale aj vo vzťahu ku konaniam o ďalších návrhoch) žalovaný vo veci doposiaľ meritórne nerozhodol. Správny súd pri posudzovaní procesného postupu žalovaného pritom prihliadal na samotnú náročnosť veci, ktorej sa administratívne konanie týka, na početné podania zo strany žalobcov, ktoré môžu dĺžku administratívneho konania predlžovať a bral na zreteľ aj sumár vykonaných procesných úkonov v administratívnom konaní zo strany žalovaného, ktoré žalovaný súdu chronologicky uviedol vo vyjadrení k žalobe. Avšak ani uvedené skutočnosti nemôžu odôvodniť neprimerane dlhú dobu trvania administratívneho konania, ktoré začalo podaním návrhu žalobcov dňa 27.12.2004, pričom žalovaný v danej veci k momentu rozhodovania správneho súdu právoplatne nerozhodol, a teda, žalovaný vo veci nekoná tak, ako mu prikazuje § 3 ods. 4 správneho poriadku, teda včas vybaviť vec a bez zbytočných prieťahov, a zároveň nerešpektoval § 49 ods. 1 a 2 správneho poriadku, ktorý upravuje dĺžku trvania správneho konania. Vzhľadom na uvedené správny súd nemohol zhodnotiť konanie žalovaného inak, než vyslovením jeho nečinnosti.

27. Vo vzťahu k zvyšným žalobným návrhom žalobcov v rade 1/ až 3/ týkajúcich sa uloženia povinnosti žalovanému vykonať úkon - zadať vypracovanie geometrického plánu, ktorým sa zamerajú, vytvoria parcely zostávajúcich častí parcely pôvodného parcelného čísla 14 obec a katastrálne územie W. podľa Poľných náčrtov obce Bobrovník z roku 1939, a uloženia pokuty žalovanému vo výške 4000 Eur za bezdôvodné neodstránenie nečinnosti uloženej dňa 20.5.2009 Krajským súdom v Žiline Uznesením sp. zn. -22, správny súd žalobu zamietol. Pokiaľ žalobcovia v žalobe tvrdia, že uloženie povinnosti (vypracovanie predmetného geometrického plánu a uloženie pokuty) žalovanému na vykonanie úkonu, je nevyhnutné pre jeho ďalší postup vo veci, správny súd sa s takým názorom nestotožnil. Vzhľadom na to, že súd týmto uznesením podľa výrokovej časti I., II., III. uložil žalovanému povinnosť v predmetnej veci konať a rozhodnúť (výrok I., II., III), nie je zo strany súdu potrebné, aby ho zaviazal na vykonanie jednotlivých (parciálnych) procesných úkonov, ktoré majú podľa názoru žalobcov viesť k vydaniu rozhodnutia. Konanie žalovaného po právoplatnosti tohto uznesenia má smerovať k vydaniu rozhodnutia, a preto podľa správneho súdu nie je osobitne potrebné zaviazať ho na vykonanie určitých parciálnych úkonov. Zvolenie ďalšieho procesného konania vo veci je už ponechané na žalovanom, ktorý potrebu vykonania určitého procesného úkonu vyhodnotí vzhľadom na priebeh administratívneho konania. Preto podanú žalobu v tejto časti správny súd zamietol ako nedôvodnú. (výrok IV.)

28. Rovnako správny súd vyhodnotil ako nedôvodný žalobný návrh v časti uloženia pokuty žalovanému vo výške 4.000 Eur za bezdôvodné neodstránenie nečinnosti uložené dňa 20.5.2009 Krajským súdom v Žiline uznesením sp. zn. -22. Sankcia, ktorú správny súd môže uložiť orgánu verejnej správy, súvisí s povinnosťou tohto orgánu súdu preukázať, že svoju nečinnosť v určitej lehote odstránil. Ak žalovaný tak neučiní a v určitej lehote svoju nečinnosť neodstráni, môže mu správny súd uložiť

pokutu, pričom nie je viazaný navrhovanou výškou pokuty zo strany žalobcu. Zabezpečenie odstránenia nečinnosti vo forme uloženia pokuty sa má realizovať v tom istom konaní, v ktorom súd uložil žalovanému povinnosť konať príslušným spôsobom. V tej súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalovanému bola uložená povinnosť uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 20.05.2009 v lehote 30 dní konať a rozhodnúť vo veci návrhov žalobcov o vydanie nehnuteľnosti. Súd konajúci v tejto veci mal následne možnosť uložiť žalovanému sankciu za prípadné nesplnenie povinnosti uloženej daným súdnym rozhodnutím v lehote ním určenej. Nebolo by preto podľa názoru správneho súdu v súlade so zákonným rámcom , aby týmto uznesením uložil žalovanému sankciu za neodstránenie nečinnosti (výrok IV.), resp. nevykonanie povinnosti, ktoré mu súd uložil v inom súdnom konaní, ktorého predmetom bolo dokonca iné administratívne konanie.

29. Súd sa v neposlednom rade zaoberal aj návrhom žalobcov v rade 1/ až 3/ na prerušenie súdneho konania. Ako vyplynulo z textu podanej žaloby, žalobcovia v rade1/ a 3/ navrhovali súdu, aby konanie prerušil za účelom postupu podľa č. 125 ods. 1 písm. a) vo veci súladu príslušných ustanovení upravujúcich právomoc správneho súdu, upravujúcich dokazovanie, povinné zastúpenie advokátom s čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Správny súd po posúdení tohto návrhu dospel k záveru, že je nedôvodný, a to s poukazom na to, že na taký postup súdu nie sú splnené zákonné predpoklady uvedené v , za splnenia ktorých súd obligatórne alebo fakultatívne pristúpi k prerušeniu konania.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd po zistení dôvodnosti podanej žaloby tejto v poradí I. až III. výrokom tohto uznesenia vyhovel a vo zvyšných nárokoch a návrhu na prerušenie konania podanú žalobu zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd aplikujúc , vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Správny súd síce vzhľadom na neprimerane dlhú dobu trvania administratívneho konania konštatoval na strane žalovaného nečinnosť, avšak usúdil, že túto nemožno pripísať výlučne na ťarchu žalovaného. K nežiadúcej dĺžke trvania administratívneho konania totiž v istej miere prispeli aj žalobcovia svojimi početnými podaniami, s ktorými sa musel žalovaný v prebiehajúcom administratívnom konaní vysporiadať, čo sa následne odzrkadlilo aj na jeho celkovom trvaní. Preto správny súd nepovažovať za spravodlivé a správne, aby na náhradu trov konania zaviazal výlučne žalovaného, a preto s poukazom na uvedený dôvod hodný osobitného zreteľa žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.