Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: C. I., T.. XX.XX.XXXX, G. U.Ý. C. F., C. XX, C. H. F., G. XXX, zastúpeného JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1729, proti žalovanej: G. I., T.. XX.XX.XXXX, H. F., R. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom v Čadci, Mierova 1725, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej, ktorej výška bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 22.11.2012 č. k. -97, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 28.01.2013 č. k. -135 vo výške 100,- eur mesačne, a to počnúc dňom 30.09.2014.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.900,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. O trovách tohto konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd 11.03.2016 žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu žiadal zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť voči žalovanej stanovenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín pod sp. zn. -97 zo dňa 22.11.2012 so spätnou účinnosťou odo dňa, kedy boli splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ďalej žiadal zaviazať žalovanú vydať bezdôvodné obohatenie bezodkladne do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania. Odôvodnil ju tým, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zo dňa 22.11.2012 bol zaviazaný prispievať na jej výživu a výchovu sumou 100,- eur do každého 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.10.2012. Žalovaná ho inak ako podávaním návrhov na zvýšenie výživného v posledných rokoch nekontaktovala. Informácie, ktorými o nej disponuje, sú do značnej miery len sprostredkované. Žalovaná navštevovala Filozofickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, na ktorej buď prerušila alebo úplne ukončila štúdium, asi v priebehu roku 2013. Disponuje informáciami, že žalovaná pracuje v zahraničí, konkrétne vo Veľkej Británii v nejakej reštaurácii s rýchlym občerstvením. Na základe týchto informácií prestal prispievať na jej výživu v mesiaci august 2015. Následne mu však bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, na podklade ktorého žalovanej doplatil dlžné výživné za obdobie august 2015 až január 2016, a ďalej v zmysle rozsudku prispieva na jej výživu. Usudzuje, že si síce plní svoju vyživovaciu povinnosť, ale robí tak neopodstatnene a niekoľko mesiacov dochádza zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor. Na základe získaných informácií usudzuje, že žalovaná sa stala zárobkovo činnou osobou a vie si samostatne

zaobstarať finančné prostriedky. Žalovaná bola odhlásená zo zdravotnej poisťovne, resp. sociálnej poisťovne, do ktorej sa opätovne prihlásila v rozmedzí dátumov 16.07.2015 až 01.10.2015. Za tieto mesiace si žalovaná dobrovoľne zaplatila odvody a údajne v tomto období podstúpila na Slovensku aj nejaký operačný zákrok. Aj z tejto skutočnosti možno vyvodiť, že disponuje finančnými prostriedkami, keďže je schopná si samostatne uhrádzať príspevky do poisťovní. Samotná skutočnosť, že žalovaná sa v minulosti odhlásila z poisťovní a v súčasnosti od 07.10.2015 je taktiež odhlásená, potvrdzuje fakt, že sa zrejme nachádza v zahraničí a je tam pracovne činná, pretože osoba, ktorá je zárobkovo činná vo Veľkej Británii, nemôže byť zároveň sociálne poistená v Slovenskej republike. Domnieva sa, že žalovaná nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Keďže so žalovanou neudržuje žiadny vzťah, nevie presne uviesť čas, od ktorého je táto zamestnaná, no vie, že je fyzicky i psychicky zdravá a schopná zamestnať sa. Zánik vyživovacej povinnosti je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou. U dieťaťa sa zohľadňuje vek, jeho zdravotný stav, štúdium ako príprava na budúce povolanie a uplatnenie sa v spoločnosti, samotná schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, majetkové pomery, atď. Podľa jeho informácií je žalovaná osobou schopnou sa živiť a sú preto splnené všetky podmienky na to, aby bola vyživovacia povinnosť zrušená. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. § 62 ods. 1, § 78 ods. 2 Zákona o rodine.

Na prvom pojednávaní dňa 18.04.2016 žalobca upresnil žalobu ohľadne požadovaného zrušenia vyživovacej povinnosti tak, že ju žiadal zrušiť počnúc dňom 10.09.2014, keďže do 09.09.2014 bola žalovaná evidovaná ako nezaopatrené dieťa. Žalobu upresnil aj ohľadne požadovaného vydania bezdôvodného obohatenia tak, že žiadal jeho vrátenie vo výške 1.900,- eur, predstavujúceho sumu zaplateného výživného po 100,- eur mesačne za posledné 3 mesiace r. 2014, 12 mesiacov r. 2015 a 4 mesiace r. 2016.

Žalobca vo výpovedi na uvedenom pojednávaní doplnil, že mal problém dopátrať sa k tomu, kedy vôbec žalovaná prestala študovať na vysokej škole, pretože ho o tej skutočnosti nechceli informovať ani na danej fakulte a ani mu nechceli poskytnúť informácie zo VšZP, keďže žalovaná je už plnoletá. Žalovaná študovala na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici jazyky asi nemčinu a angličtinu. So žalovanou nie je v žiadnom kontakte, ani telefón mu nezdvihne a má o nej len sprostredkované informácie. Okrem žalovanej má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére Z.W. F., ktorá má 15 rokov a na ktorú platil do septembra 2015 po 70,- eur mesačne, čo mu zdvihli po odvolaní až na 130,- eur. Dňa 04.07.2015 sa vydávala najstaršia dcéra D. a pred jej svadbou prišla z Anglicka na Slovensko žalovaná aj s tetou z Anglicka. Vtedy sa dopočul z kruhov rodiny jeho exmanželky, že žalovaná v Anglicku pracuje a má sa dobre, čo bolo zdôraznené. Keď prišla na Slovensko, tak sa zaregistrovala na Slovensku ako uchádzač o zamestnanie. Tiež sa dopočul, že vtedy si dala operovať na Slovensku koleno alebo niečo také. Šiel za lekárkou, ktorá ho o tom odmietla informovať, ale vie, že je bežnou praxou, že takto chodia zo zahraničia na Slovensko naši občania, aby si dali urobiť potrebný zákrok. Potom sa opäť odhlásila z úradu práce a ako dôvod odhlásenia bolo uvedené z dôvodu práce v inom štáte EÚ. Na základe tých informácií od mesiaca august 2015 prestal platiť výživné na žalovanú. Hoci v tom čase bola žalovaná na Slovensku 3 mesiace, nekontaktovala ho a nespýtala sa ho, že prečo neplatí. Vtedy prišiel na program spor o zvýšenie výživného na maloletú Z.Á., čo im vyhovovalo, pretože on mal nižšie výdaje o týchto 100,- eur ako výživné na žalovanú a keď spor skončil, dali ho exekútorovi bez upozornenia. Takže to musel zaplatiť + súdne trovy. Žalovaná o tom možno ani netušila a všetko toto je dielo jeho exmanželky. Exmanželka sa v tej dobe, keď ho dali exekútorovi, pred sestrou jeho terajšej priateľky vyjadrila tak, že „mu prestane chutiť frajerčiť s mladou...“. Vyslovil podozrenie o pravosti podpisu žalovanej na plnomocenstve pre jej zástupcu, na ktorom je uvedené, že ho mala podpisovať v Čadci v novembri 2015 s tým, že to za ňu podpísala exmanželka. Podľa neho žalovaná jeho výživné nepotrebuje. Vie, že v Anglicku sa má určite dobre a určite pracuje. Jediná fotografia, ktorá sa mu zobrazí na jej facebooku, je tá, kde vyzerá ako pokojná, mladá, bezstarostná dáma. Myslí si, že žalovaná zdrhla zo Slovenska preto, lebo sa neznáša s matkou, a preto asi zdrhla aj zo školy.

V ďalšom priebehu konania označil za nepravdivé tvrdenie žalovanej, že v Anglicku nepracuje. Nespochybňuje, že táto má chcieť študovať a zdokonaliť sa v anglickom jazyku, ale keby takéto štúdium realizovala, nebol by problém predložiť o tom súdu adekvátne potvrdenie z príslušnej školy alebo školiaceho pracoviska. Žalovaná je v zahraničí dostatočne dlhý čas na to, aby si takýto kurz spravila alebo aby začala navštevovať nejakú školu. Anglické univerzity ponúkajú výučbu angličtiny pre cudzincov aj zdarma. Z jemu dostupných informácií nie je veľký problém nájsť si prácu v Anglicku, aj keď človek veľmi neovláda anglický jazyk. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že žiadnu prácu

nevykonáva, navrhol vyžiadať od príslušných anglických orgánov číslo NIN (national insurance number)

- identifikačné číslo poistenia v Anglicku, pod ktorým je možné zistiť legálne vykonávanú prácu, brigády, poberané sociálne dávky a pod., ktoré sú danej osobe vyplácané. Tvrdenie, že matka žalovanej posiela žalovanej mesačne 300,- eur (100,- eur výživné od žalobcu + 200,- eur navyše) označil za nepravdivé a nepreukázané, keďže matka žalovanej nedemonštrovala takéto výdavky na tunajšom súde v konaní sp. zn. , v ktorom sa rozhodovalo o zvýšení výživného pre sestru žalovanej, mal. Z. I.. Čiastka 200,- eur nepredstavuje zanedbateľnú čiastku a keby ju matka žalovanej skutočne žalovanej mesačne poukazovala, výrazne by to ovplyvnilo jej rodinný rozpočet, ktorý podrobne opísala v danom konaní a istotne by to podložila bankovými výpismi z účtu, keďže je vysoko nepravdepodobné, že jej 300,- eur posiela každý mesiac poštou v obálke. Za zavádzajúce označil aj tvrdenie žalovanej, že nemá peniaze na cestu späť, keďže letenku z Anglicka na Slovensko je v súčasnej dobe možné zakúpiť od 19,99 L, čo aj dokladoval. Žalovanej štúdium na vysokej škole nejako nešlo, čo usudzuje z toho, že niekedy asi v r. 2012 sa bola informovať u nemčinárky u nich na základnej škole, či by ju nemohla doučovať, ale táto z časových dôvodov nemohla. Predpokladá, že do Anglicka odišla preto, lebo potom, ako neskončila školu, určite rozhnevala matku, krstnú mamu a aj ďalších a tak sa rozhodla odísť k sestre svojej matky. Nezdá sa mu normálne, že by táto sestra matky žalobkyne, jej manžel, ktorý je nejaký stavebný inžinier a majú dve deti, žeby nikto z nich nemal mobilný telefón a nemali ani pevnú linku. On aj písal e-mail žalovanej na oznámenú adresu, kde vyslovil poľutovanie nad týmto stavom a poprosil ju o reakciu, načo táto nijako nereagovala. Svoje deti má stále rád aj keď oni ho zapudili. V súvislosti s rozvodom bol obviňovaný exmanželkou z opilectva a z týrania detí, čo všetko bol z jej strany výmysel a opak bol preukázaný vykonanými výsluchmi. Tvrdenia žalovanej v jej vyjadrení o jej psychickom týraní, sa ho osobne dotýkajú a uráža ho to. Takéto správanie nebolo doposiaľ preukázané v žiadnom konaní, v ktorom on figuruje.

Žalovaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení z 08.04.2016 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že nie sú splnené podmienky na zrušenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu poukazujúc na § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedla, že v súčasnosti sa zdržiava v zahraničí vo Veľkej Británii, kde býva u svojej tety, za účelom nájsť si zamestnanie a zdokonaliť sa v anglickom jazyku. Momentálne je nezamestnaná, neštuduje, nepoberá žiadne dávky. Svoje základné výdavky jej pomáha uhrádzať jej mama, ktorá jej pravidelne posiela peniaze. Žalobca jej do augusta roku 2015 posielal výživné v sume 100,- eur mesačne, avšak po tomto dátume už neposielal a preto podala návrh na vykonanie exekúcie, pretože jeho vyživovacia povinnosť voči nej ešte stále trvá, nakoľko nie je zamestnaná a nie je schopná sama sa živiť. Nevie, z akého „zdroja“ má mať žalobca informácie, že vo Veľkej Británii je zamestnaná, pretože táto skutočnosť nie je pravdivá a preto nedochádza k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca uvádza túto skutočnosť, tak dôkazné bremeno na potvrdenie jej pravdivosti nesie práve žalobca. Skutočnosť, že bola v období od 16.07.2015 do 01.10.2015 odhlásená zo zdravotnej poisťovne neznamená, že je automaticky zárobkovo činná osoba, resp. že uzatvorila pracovnoprávny pomer. Odvody si z časti zaplatila z poskytnutého výživného od žalobcu a z časti z peňazí, ktoré jej poskytla mama. V prípade, ak je osoba dobrovoľne nezamestnaná, ako je to i v jej prípade, vtedy má povinnosť platiť si mesačné poplatky len za zdravotnú poisťovňu. Pokiaľ ide o zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti pri plnoletých oprávnených osobách, v súvislosti s možnosťou zmeny alebo zrušenia odo dňa začatia konania, ako aj z použitej formulácie „za uplynulý čas“ (nie za dobu pred začatím konania), vyplýva, že ak súd u takýchto osôb zníži alebo zruší výživné, za dobu od podania návrhu do rozhodnutia súdu, je plnoletý oprávnený povinný vrátiť rozdiel v príslušných sumách a teda súd neskúma, či poskytnuté výživné spotreboval. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že plnoleté dieťa má povinnému rodičovi vrátiť poskytnuté výživné spätne ešte pred podaním návrhu na začatie konania.

V ďalšom konaní zástupca žalovanej uviedol, že za situáciu, kedy je dieťa schopné samo sa živiť, je potrebné považovať takú, kedy dieťa je plne zamestnané na plný pracovný úväzok. Z e-mailovej komunikácie so žalovanou má informáciu, že táto nie je nikde zamestnaná, nikde neštuduje, býva pri tete v Anglicku preto, aby sa zdokonalila v jazyku a tým si zvýšila svoje kvality pre možnosť zamestnania. Predpokladá, že je tomu tak, ako tvrdí žalobca, že tento k dnešnému dňu nemá žiadne zameškané výživné na žalovanú. K splnomocneniu žalovanou došlo tak, že žalovanej bola zaslaná e-mailom plná moc, ktorá bola žalovanou podpísaná a naspäť vrátená poštou advokátskej kancelárii. Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej naďalej trvá s poukazom na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, lebo žalovaná nie je schopná sama sa živiť a je dlhodobo nezamestnaná. Žalobca nepreukázal, že by takúto schopnosť mala žalovaná nadobudnúť.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo o výške výživného zo strany žalobcu na žalovanú rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu z 22.11.2012 č. k. -97, ktorým súd o.i. na návrh terajšej žalovanej zvýšil výživné na ňu počnúc od 01.10.2012 zo sumy 85,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 05.03.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 28.01.2013 č. k. -135. V tom čase bola žalovaná študentkou 1. ročníka Fakulty humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. Žalobca mal okrem nej vyživovaciu povinnosť k jej staršej sestre D., v tom čase poslucháčke 5. ročníka Ekonomickej univerzity v Bratislave, určenú vo výške 100,- eur a k mladšej sestre žalovanej mal. Z. vo výške 70,- eur mesačne.

Medzičasom žalobcovi skončila vyživovacia povinnosť k dcére D., ktorá už ukončila štúdium a sa už aj vydala.

Rozsudkom tunajšieho súdu z 28.01.2016 č. k. -115 tunajší súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. Z. I. zo sumy 70,- eur na sumu 100,- eur mesačne počnúc od 04.09.2015. Na základe odvolania matky dieťaťa Krajský súd v Žiline rozsudkom z 15.03.2016 č. k. -156, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.03.2016, zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi uložil platiť na jej výživu počnúc od 04.09.2015 po 130,- eur mesačne. Súčasne vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 04.09.2015 do 28.01.2016 vo výške 300,- eur, ktoré umožnil žalobcovi ako otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 25,- eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a napokon uložil matke dieťaťa informovať žalobcu o zdravotnom stave mal. Z. každý kalendárny štvrťrok k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka písomne alebo formou e-mailu. Pri určení výšky zvýšeného výživného odvolací súd zohľadnil okrem nárastu veku uvedeného dieťaťa, ktoré začalo študovať na strednej škole aj to, že jeho rodičom odbudli vyživovacie povinnosti k ich plnoletým dcéram (D. a žalovanej), ktorú skutočnosť obaja rodičia v priebehu prvostupňového konania zhodne uviedli a nijako nerozporovali, prečo ju prvostupňový súd považoval za nespornú skutočnosť a bližšie ju neskúmal. Tvrdenie terajšieho žalobcu, že sa voči nemu vedie exekúcia na vymoženie výživného na dcéru G. a že vyživovacia povinnosť mu nezanikla, označil za nepreukázané (že exekúcia sa vzťahuje aj na bežné výživné počnúc od septembra 2015). Konštatoval, že aj v prípade jej existencie je nesporné odpadnutie vyživovacej povinnosti k dcére D. vo výške 100,- eur mesačne.

Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., z 23.03.2016 (č. l. 14) vyplýva, že žalovaná bola v období od 01.01.2012 do 09.09.2014 evidovaná ako nezaopatrené dieťa. Od 10.09.2014 do 07.12.2014 bola evidovaná ako osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, od 08.12.2014 do 15.07.2015 bola odhlásená do EÚ, v období od 16.07.2015 do 07.10.2015 bola evidovaná ako osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a napokon od 08.10.2015 nie je poistencom VšZP a je odhlásená do EÚ.

Ako nezaopatrené dieťa do 09.09.2014 bola žalovaná evidovaná z dôvodu, že až uvedeným dňom predčasne skončila štúdium na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, kde študovala v bakalárskom stupni v študijnom odbore „PaT“ a študijnom programe „Aj a Nj“ dennou formou v období od 01.09.2012 do 09.09.2014. Ako dôvod jeho ukončenia je v súdom vyžiadanom potvrdení zo školy zo dňa 25.04.2016 (č. l. 35) uvedené „zanechanie štúdia“.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že žalovaná v zastúpení jej terajšieho zástupcu ako oprávnená podala dňa 30.11.2015 voči žalobcovi ako povinnému návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Ing. Pavla Malíka, a to na vymoženie výživného vo výške 100,- eur mesačne počnúc od 01.12.2015 a zameškaného výživného vo výške 400,- eur (za obdobie august

- november 2015).

Podľa § 62 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť jeho schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje nevyhnutné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Ako okolnosť svedčiacu o trvaní vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa akceptuje štúdium dieťaťa za účelom získania, prípadne aj zvýšenia jeho schopnosti uplatniť sa na trhu práce. Súdna prax zastáva názor, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky spravidla ukončením (aj neúspešným) jedného štúdia toho istého stupňa, teda aj vysokoškolského štúdia, ak toto štúdium prebieha dennou formou (denná forma štúdia na rozdiel od externej formy štúdia prezumuje závislosť študenta na výžive od svojich rodičov). Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho zabezpečenia alebo vznikom nároku na dôchodok v prípade ukončenia prípravy na povolanie príslušným štúdiom a neuplatnenia sa na trhu práce z dôvodu nedostatku príležitostí alebo z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Pri posudzovaní toho, či je dieťa schopné samo sa živiť treba zobrať do úvahy ako záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo potrebné predpoklady na svoje čo najlepšie uplatnenie, tak aj na požiadavku včasnej realizácie uvedených daností, aby zo strany dieťaťa nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti, či už pre negatívny postoj k práci vôbec alebo k odmietaniu určitého druhu prác ako prác považovaných dieťaťom za neatraktívne, prípadne podradné, hoci by tieto práce dieťa bolo schopné vykonávať s ohľadom na svoje schopnosti alebo zdravotný stav. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Dosiahnutím plnoletosti a ani inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť.

Vykonané dokazovanie nepochybne preukázalo, že žalovaná po tom, ako na základe svojho vlastného rozhodnutia predčasne ukončila svoje vysokoškolské štúdium I. stupňa jeho zanechaním, sa na necelé 3 mesiace zaevidovala ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Dolný Kubín a následne sa zo zdravotného poistenia odhlásila.

To, že po neúspešnom ukončení vysokoškolského štúdia sa žalovaná nezamestnala a bola zaevidovaná do evidencie uchádzačov o zamestnanie, samo o sebe nepreukazuje, že táto už nenadobudla schopnosť sama sa živiť. V danej situácii ukončenia štúdia žalovanej v mesiaci september 2014, keď žalovaná nijako nepreukázala, že by po zanechaní štúdia k 09.09.2014 pokračovala hoc aj v zahraničí dennou formou v ďalšom štúdiu za účelom reálneho zlepšenia možnosti jej budúceho pracovného uplatnenia, bolo práve na žalovanej tvrdiť a preukazovať, že sú tu konkrétne okolnosti (zdravotného prípadne iného charakteru), ktoré napriek maximálnej snahe žalovanej tejto skutočne znemožňujú pracovať a z príjmu takto získaného uspokojovať si svoje nevyhnutné životné potreby, naviac v situácii, keď už niekoľko rokov spätne dochádza aj na Slovensku k postupnému zlepšovaniu situácie na trhu práce. V danej situácii nepreukázané tvrdenia žalovanej a jej zástupcu, že žalovaná v Anglicku nepracuje a žije u svojej tety z prostriedkov, ktoré jej posiela jej matka, súd považuje za čisto účelové. Dokonca o závere, že žalovaná je schopná sama sa živiť, svedčí aj tvrdenie obsiahnuté v písomnom vyjadrení zástupcu žalovanej z 08.04.2016, že žalovaná má byť dobrovoľne nezamestnanou (veta „Chcela by som len podotknúť, že navrhovateľ si zamieňa pojmy zdravotná a sociálna poisťovňa, pretože v prípade, ak je osoba dobrovoľne nezamestnaná, ako je to i v mojom prípade, vtedy mám povinnosť platiť si mesačné poplatky len za zdravotnú poisťovňu“). Na jednej strane žalovaná tvrdila, že do Anglicka šla z dôvodu, že si chce nájsť zamestnanie a zdokonaliť sa v anglickom jazyku, na strane druhej uvádzala, že tam neštuduje a nepracuje. Súdu nie je zrejmé, čo tam vlastne žalovaná robí, ak stále nebola schopná začať študovať a ani nájsť si prácu, hoci tam opakovane odišla a celkovo sa tam zdržiava už viac ako rok. Aj skutočnosť, že žalovaná odišla do zahraničia, kde sa aj aktuálne zdržiava, hoci v súčasnosti nie je veľkým problémom (pri úprimnej snahe) nájsť si nejakú prácu aj na Slovensku, nasvedčuje účelovosti tvrdení žalovanej, ktorých pravdivosť ako už bolo uvedené, žalovaná nijako nepreukázala.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť žalobcu k žalovanej už zanikla a tak počnúc posledným dňom mesiaca, v ktorom žalovaná zanechala štúdium, zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu k žalovanej. Pre určenie, odkedy sa mení skoršie súdne rozhodnutie o výživnom pre dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie), nie je rozhodujúce, kedy bol podaný návrh na začatie konania v danom smere, ale len to, kedy došlo ku zmene pomerov (obdobne R 54/1969). Z ustanovenia § 77 ods. 1 vety druhej ZoR, podľa ktorého výživné (okrem výživného na maloleté deti) možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, nemožno odvodzovať, že aj k zrušeniu vyživovacej povinnosti môže dôjsť najskôr počnúc dňom podania návrhu na jej zrušenie, keďže rozhodujúcou skutočnosťou pre jej zrušenie je taká zmena pomerov (kvalifikovaná zmena pomerov predpokladaná ust. § 78 ods. 1 ZoR),

ktorá spôsobila jej zánik s poukazom na § 62 ods. 1 ZoR. Ust. § 77 ods. 1 ZoR akurát obmedzuje možnosť určenia výživného na oprávnenú osobu, ktoré predtým určované nebolo (vyjmúc výživného na maloleté dieťa) spätne pred podaním žaloby.

Zároveň súd zaviazal žalovanú vrátiť žalobcovi ním zaplatené výživné za obdobie, za ktoré už žalobca k nej vyživovaciu povinnosť nemal, keď nebolo medzi účastníkmi sporné, že za obdobie, za ktoré si žalobca uplatnil vrátenie vyplateného výživného (od mesiaca október 2014 do mesiaca apríl 2016 vrátane (100,- eur x 19 mesiacov) žalobca žalovanej skutočne zaplatil. Po odpadnutí dôvodu jeho platenia žalobcom vyplatené výživné, a to aj nútene vplyvom žalovanou iniciovanej exekúcie, predstavuje na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaná povinná vydať žalobcovi, na úkor ktorého ho získala, a to s poukazom na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade podľa názoru súdu niet žiadnej prekážky brániacej jeho vydaniu, a to aj za obdobie pred podaním žaloby na zrušenie vyživovacej povinnosti, keďže toto vzniklo aj za obdobie pred podaním žaloby po tom, ako vyživovacia povinnosť žalobcu k žalovanej zanikla.

Súd zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania ohľadne tých dôkazov, ktoré navrhoval a neboli vykonané, nakoľko (s ohľadom na výsledok tohto konania a tiež toho, ohľadne akých skutočností zaťažovalo žalobcu v súvislosti s jeho tvrdeniami dôkazné bremeno v tomto konaní) nepovažoval ich vykonanie za potrebné aj so zreteľom na zásadu hospodárnosti konania (šlo o vyžiadanie záznamov od sociálnej poisťovne preukazujúcich čas, od ktorého je žalovaná odhlásená, výsluch matky žalovanej - jeho exmanželky, vyžiadanie správy od ÚPSVaR, na základe čoho bola žalovaná po návrate z Anglicka opätovne zaevidovaná do evidencie a napokon vyžiadanie správy od príslušných anglických orgánov čísla NIN).

Vo zvyšnej (nepatrnej časti predmetu konania), t.j. pokiaľ sa žalobca domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti pred 30.09.2014, žiadajúc túto zrušiť už odo dňa 10.09.2014, súd žalobu zamietol, nakoľko je potrebné ponechať určitý časový priestor nevyhnutne potrebný pre to, aby sa žalovaná po zanechaní štúdia mohla reálne zamestnať.

Zároveň súd s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. s ohľadom na zložitosť veci rozhodol, že o trovách tohto konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).