Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-14-2016.pdf
PDF · 97.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matky V. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom v T., O. XXXX a otca A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., A. XX, prechodne bytom R., Z. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, so sídlom v W. G., F. XXXX, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/97/2015-115 zo dňa 28. januára 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú V. O., nar. XX.XX.XXXX vo výške 130,- eur mesačne, počnúc od 04.09.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zameškané výživné za obdobie od 04.09.2015 do 28.01.2016 vo výške 300,- eur otec j e p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 25,- eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa toho- ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s platením čo i len jednej mesačnej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/170/2009-37 zo dňa 30.11.2009 v časti o určenie výživného pre maloletú V. O..
Vo zvyšnej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Matka j e p o v i n n á informovať otca o zdravotnom stave maloletej V. každý kalendárny štvrťrok k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka, písomne alebo formou e-mailu.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd I. zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/170/2009-37 zo dňa 30.11.2009 v časti o určenie výživného pre maloletú V. O., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec maloletého dieťaťa je povinný počnúc dňom 04.09.2015 platiť na jej výživu sumu 100,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, II. otca zaviazal povinnosťou zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 04.09.2015 do vyhlásenia rozhodnutia vo výške 150,- eur v mesačných splátkach vo výške 25,- eur splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná spolu s bežným výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto
rozsudku, s tým, že omeškanie s platením čo i len jednej mesačnej splátky má za následok zročnosť celého dlhu, III. vo zvyšnej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, IV. matku zaviazal povinnosťou jedenkrát mesačne informovať otca o zdravotnom stave maloletej V. a V. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, aj keď nie v takom rozsahu, ako žiadala matka. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozhodujúca zmena pomerov nastala na strane maloletej, ktorá mala v čase rozhodovania deväť rokov a v súčasnosti je študentkou Obchodnej akadémie v Dolnom Kubíne v prvom ročníku. V súvislosti s vekom a plnením povinnej školskej dochádzky vzrástli jej potreby a tým náklady na ich pokrytie. Zmenili sa aj pomery u rodičov maloletej. Otcov priemerný mesačný príjem sa prechodne zvýšil minimálne, a to zo sumy 440,- eur mesačne na sumu 442,14 eur mesačne, no v roku 2016 tento jeho príjem klesne cca o 50,- eur mesačne a takmer pokryje jeho mesačné výdavky. Matkin priemerný mesačný príjem sa od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú taktiež zmenil, a to zo sumy 603,- eur na sumu 755,69 eur, no v súčasnosti pravdepodobne klesne o sumu 70,- eur. Hoci súčasne matka poukazovala na zvýšené výdavky v súvislosti so zubným aparátom maloletej a v súvislosti s liečbou keloidu, súd má preukázané, že hlavná stomatologická liečba u maloletej už bola ukončená a nasledujú už len kontroly. Keloid bol maloletej odstránený a do Martina už nebude musieť cestovať tak často. Z výpisu z karty poistenca vyplývajú minimálne až nulové doplatky na lekárov a liečivá. Z uvedeného vyplýva, že nie je predpoklad, že by aj v budúcnosti musela matka vynaložiť nezanedbateľné výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletej. Zároveň ohľadne výdavkov na živobytie v domácnosti matky súd poukazuje na skutočnosť, že ak dve ďalšie (dospelé) dcéry žijú v spoločnej domácnosti s matkou, tieto sú povinné v rámci svojich možností prispievať na domácnosť. Berúc tak do úvahy súčasné príjmy a výdavky rodičov maloletej a už len ich jedinú vyživovaciu povinnosť, súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú V. zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, a to počnúc dňom 04.09.2015, kedy bol súdu doručený návrh matky na zvýšenie výživného. V časti, v ktorej sa matka domáhala zvýšenia výživného nad priznanú sumu 100,- eur mesačne, súd jej návrh ako nedôvodný zamietol.
Za čas od 04.09.2015 do vyhlásenia rozsudku otcovi vzniklo zameškané výživné za päť mesiacov v celkovej sume 150,- eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v 25,- eur mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným.
Súd zároveň uložil matke povinnosť informovať raz mesačne otca o zdravotnom stave maloletej V., keďže tento ako jej rodič má právo byť o zdravotnom stave svojej dcéry informovaný.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže toto konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka. S rozsudkom okresného súdu nesúhlasí. Dôvody odvolania opiera o ust. § 205 ods. 2 písm. b) a d) O. s. p. Poukazuje na to, že od poslednej úpravy výživného ubehlo viac ako 6 rokov, počas ktorých sa zmenili pomery na strane maloletej, nakoľko táto je v súčasnej dobe študentkou strednej školy, čím sa podstatne zvýšili mesačné výdavky. Suma 70,- eur mesačne, ktorú mal otec povinnosť platiť, bola nepostačujúca na úhradu základných potrieb, preto podala návrh na zvýšenie výživného počnúc od 04.09.2015, teda od dňa nástupu maloletej na strednú školu. Súd tiež nezobral do úvahy mimoriadny výdavok na maloletú, a to zubný aparát, ktorý platila vo výške 1.096,- eur a 408,- eur, pričom tieto výdavky uviedla v rámci predložených výdavkov na maloletú. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal otec súdom určenú iba jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej V.. V období pred podaním návrhu však prispieval na výživu ďalším dvom dcéram, a to S. a Z., každej po 100,- eur mesačne. Tieto ďalšie dve vyživovacie povinnosti zanikli otcovi v júli 2015, to znamená, že do júla 2015 bol otec schopný a bolo v jeho možnostiach platiť výživné na svoje tri deti vo výške 270,- eur. Ak sa otec ohradzuje podstatnou zmenou pomerov aj na jeho strane, tak to považuje za účelové a zavádzajúce. Pokiaľ by skutočne došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, okresný súd by nezvýšil v roku 2012 výživné na dcéru Z. na sumu 100,- eur mesačne pri ponechaní výživného na dcéru S. v sume 100,- eur mesačne. Otec od podania jej návrhu na zvýšenie výživného nepodal návrh na zníženie výživného ani jednej z ich dcér, čo
svedčí o tom, že počas celého obdobia od roku 2009 do júla 2015 nebol v zlej finančnej situácii. Od júla 2015 do podania návrhu sa jeho pomery nezmenili v takej intenzite, ako to požaduje ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Samotný súd v rozsudku konštatuje, že priemerný mesačný príjem otca sa prechodne zvýšil, aj keď len minimálne. Má za to, že pokiaľ otec bol schopný do júla 2015 prispievať na výživu svojich dcér sumou 270,- eur mesačne, od júla do septembra 2015 sa nemohla zmeniť situácia otca natoľko, že nie je schopný platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne. Poukazuje tiež na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má vyživovacia povinnosť rodičov prednosť pred inými výdavkami rodičov. V prípade otca maloletej nie je nevyhnutné vynaložiť sumu okolo 100,- eur mesačne, ktorou otec prispieva svojej priateľke na jej domácnosť, pretože otec maloletej vlastní byt, ktorý je obývateľný, za ktorý platí nájomné a v ktorom môže aj so svojou priateľkou bývať s tým, že by ušetrili jedny poplatky za domácnosť. Otec maloletej nemôže byť v zlej finančnej situácii, keď si dovolí platiť za byt, v ktorom nebýva a taktiež poplatky za domácnosť za dom svojej priateľky, v ktorom spolu bývajú. Súd nezobral do úvahy pri svojom rozhodovaní skutočnosť, že byt, ktorý vlastní v R., prenajíma O. N. a O. P., v dôsledku čoho sa jeho mesačné výdavky znižujú o sumu cca 165,- eur mesačne, keďže poplatky súvisiace s užívaním bytu si nájomcovia platia sami a navyše platia nájomné otcovi ako prenajímateľovi. Za nie nevyhnutný výdavok otca považuje platenie pohrebnej poistky vzhľadom na vek otca a tiež sporenie na rekonštrukciu predmetného bytu, ktoré nie je potrebné, pretože podľa výpovede otca, tento disponuje finančnými prostriedkami vo výške 5.000,- eur, ktorá postačuje na dozariadenie tohto bytu. Po vyčlenení uvedených výdavkov výdavky otca predstavujú približne sumu 110,- eur. Priemerný mesačný príjem otca je 442,14 eur, ktorý aj keď sa zníži o sumu 46,- eur, bude postačujúci na výdavky otca, ako i na zaplatenie výživného vo výške 200,- eur mesačne. Tiež má vedomosť, že otec si popri svojom zamestnaní privyrába rôznymi fuškami, kde je vyplácaný priamo na ruku a jeho príjem z tohto dôvodu nie je možné dokázať. Nestotožňuje sa s povolením splátok otcovi na platenie dlžného výživného, pretože suma 150,- eur nie je tak vysoká, aby ju otec maloletej nemohol splatiť jednorazovo. Nesúhlasí tiež s povinnosťou, ktorú jej súd uložil, informovať otca o zdravotnom stave maloletej V. jedenkrát mesačne. Otcovi nezakázala ani nebránila mu informovať sa o zdravotnom stave dcéry. Žiadna relevantná skutočnosť mu nebráni spýtať sa jej ako matky alebo samotnej dcéry, aký je jej zdravotný stav, alebo sa informovať o zdravotnom stave u lekára maloletej. Žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že rozhodnutie súdu považuje za spravodlivé vzhľadom k jeho príjmu a majetkovým pomerom. Súd sa na pojednávaní oboznámil s dôkazom „výpis z karty poistenca“, z ktorého jasne vyplýva, že úhrady za lekárov, liečivá, zdravotné pomôcky sú v drvivej väčšine prípadov v 100 % výške preplácané zdravotnou poisťovňou a že len časť nákladov na zubný aparát prepláca rodič. Domnieva sa, že matka maloletej jej zdravotný stav len zveličuje. Nie je pravdou, že v čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal otec len jednu súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Otec má dve vyživovacie povinnosti, a to k dcére V., ako aj k dcére Z. O.. Otec sa mylne domnieval, že dcére Z. už nemusí prispievať, pretože sa dozvedel, že pracuje v zahraničí. Avšak v priebehu mesiaca február mu bolo od súdneho exekútora doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Na základe tohto upovedomenia má zaplatiť dcére Z. zameškané a bežné výživné, dokopy v hodnote 600,- eur, trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie. Na základe uvedeného možno konštatovať, že otcova vyživovacia povinnosť k dcére Z. naďalej trvá, a teda otec má ďalší preukázateľný mesačný výdavok, na ktorý sa pri rozhodovaní neprihliadalo. Pokiaľ matka uvádza, že otec bol v minulosti schopný platiť celkové výživné na všetky tri dcéry v hodnote 270,- eur, nie je to pravda. Otcovi s týmito úhradami pomáhala matka a neskôr priateľka. Otec nemôže bývať u svojej priateľky zadarmo, vedú spoločnú domácnosť, a tak sa automaticky na jej chode podieľajú spoločne. Otcova priateľka pracuje ako sanitárka za minimálnu mzdu. Čo sa týka bytu, ktorý si otec zakúpil do súkromného vlastníctva z prostriedkov z majetkového vyporiadania manželov, tento je v rekonštrukcii, ktorú realizuje O. P., s ktorým sa otec dohodol, že za vykonané práce a zhodnotenie bytu ho môže užívať, až kým mu nesplatí vykonanú investíciu, t. j. náklady na rekonštrukciu a dovybavenie bytu. Žiadané nájomné otec od O. P. neinkasuje. Práve naopak, naďalej ako kompenzáciu za rekonštrukciu bytu uhrádza mesačné platby za byt v hodnote 165,- eur. Otec nedisponuje sumou 5.000,- eur, táto čiastka bola spotrebovaná na vrátenie dlhu pánovi S. F., u ktorého býval po rozvode manželstva, zvyšok tejto sumy bol použitý na výmenu kúrenia a elektrickej prípojky v byte. Otec žiadne fušky popri svojej práci nevykonáva. Pomáha len svojej priateľke a blízkej rodine, najmä matke. Naopak, práve matka sústavne vyrába syrové korbáčiky, z predaja ktorých má ďalší príjem, ktorý hodnotí ako nelegálny. Práve týmto nezdaneným príjmom si mesačne príde na nemalé finančné prostriedky. Matka ďalej pracuje v dvoch zamestnaniach na dobrých pracovných pozíciách, na ktorých má dlhoročnú prax a má pochybnosti, či doklady o príjme, ktoré predložila, zahŕňajú všetky zložky jej príjmu. Otec má vedomosť, že v spoločnosti, kde matka pracuje, vyplácajú aj 13. plat. Otec žiada, aby ho matka
raz mesačne informovala o zdravotnom stave dcéry V.. Z dôvodu, že keď sa chcel otec v minulosti informovať na dcéry, prípadne sa s nimi skontaktovať, matka mu vždy do telefónu vynadala a hrozila mu trestnými oznámeniami z dôvodu obťažovania. Všetky príjmy otca zostávajú rovnaké, ako boli uvádzané vo vyjadrení k návrhu. Žiada napadnutý rozsudok potvrdiť.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok zmenil v zmysle ust. § 220 O. s. p.
Odvolanie matky je dôvodné.
Hoci okresný súd v dostatočnom rozsahu a správne zistil skutkový stav veci, s ktorými zisteniami sa odvolací súd stotožňuje a vychádza z nich, nesprávne vec právne posúdil čo do určenia výšky zvýšeného výživného, ako aj čo do intervalu potreby informovať otca o zdravotnom stave maloletej.
Okresný súd došiel k vecne správnemu záveru, že od poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynula doba dlhšia ako 6 rokov, došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na maloletú V.. Táto zmena pomerov spočíva predovšetkým v zmene na strane maloletého dieťaťa, keď v dôsledku vyššieho veku a nástupu na strednú školu sa podstatne zvýšili bežné výdavky. Zároveň v priebehu tohto dlhého obdobia došlo k nárastu životných nákladov, na ktoré je súd povinný z úradnej povinnosti prihliadať. Nezanedbateľné sú tiež výdavky, ktoré matka v poslednom období pravidelne vynakladala na zdravotnú starostlivosť maloletej, najmä na ortodontickú liečbu a liečbu keloidu.
Podstatná zmena pomerov nastala počnúc od zvýšenia výživného aj v tom smere, že obom rodičom odbudla vyživovacia povinnosť k dvom plnoletým dcéram, ktoré ukončili prípravu na budúce povolanie. Odvolací súd poukazuje, že túto skutočnosť v priebehu prvostupňového konania obidvaja rodičia zhodne uviedli a nijako ju nerozporovali, preto ju prvostupňový súd považoval za nespornú skutočnosť a bližšie ju neskúmal. Tvrdenie otca, že sa voči nemu vedie exekúcia na vymoženie výživného na dcéru Z. a že vyživovacia povinnosť mu nezanikla, otec nijako nepreukázal (že exekúcia sa vzťahuje aj na bežné výživné počnúc od septembra 2015). No aj v prípade jej existencie je tu nesporné odpadnutie vyživovacej povinnosti k dcére S., vo výške 100 eur mesačne, čo vytvára priestor pre zvýšenie výživného na mal. V..
Výživné musí byť určené tak, aby bolo spôsobilé zabezpečiť všetky pravidelne vznikajúce výdavky dieťaťa ako je výživa, obliekanie, obuv, školské potreby, zdravotnícka starostlivosť, prípadne kultúrne a duchovné potreby. Zároveň musí byť určené tak, aby mohli byť z neho hradené aj nepravidelne alebo náhodne sa vyskytujúce výdavky dieťaťa. Oprávnené potreby dieťaťa môžu byť však uspokojované iba do tej miery, v akej to dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča.
V danom prípade možno konštatovať, že v predchádzajúcich obdobiach boli možnosti a schopnosti otca prispievať na zvýšené výdavky maloletej V. veľmi obmedzené, keďže otec mal obmedzené príjmové možnosti a zároveň mal vyživovaciu povinnosť k dvom starším sestrám maloletej V.. Napriek tomu, že už v predchádzajúcom období vznikali zvýšené výdavky z titulu zdravotnej starostlivosti na maloletú V. (ortodontická liečba, ako aj operačný zákrok - odstránenie keloidu), celú túto ťarchu zvýšených výdavkov znášala matka. Práve počnúc od septembra 2015 je možné, aby sa podstatnejšie na zvýšených výdavkoch maloletej V. podieľal aj otec, ktorému odbudla vyživovacia povinnosť a aj keď jeho príjem sa výrazne nezmenil, má možnosť výraznejšie sa podieľať na zvýšených výdavkoch maloletej V.. Zároveň je tu väčší priestor, aby otec prispieval aj na iné potreby, ktoré sú spojené s vekom maloletej V., keďže táto v súčasnosti študuje na strednej škole, kde možno predpokladať zvýšené výdavky spojené so vzdelávacou činnosťou, ako aj s kultúrnym vyžitím a pod.
Hoci otec sa snaží spochybniť výdavky na stomatologickú starostlivosť, matka príjmovými dokladmi nepochybne preukázala, že pravidelne platila za ortodontickú liečbu, a to aj v období od septembra 2015. Hoci v súčasnosti je už podstatná časť liečby ukončená, maloletá naďalej dochádza na pravidelné kontroly.
Odvolací súd konštatuje, že otec v priebehu konania sa snaží skresľovať svoju skutočnú majetkovú situáciu, keď v priebehu konania najskôr tvrdil, že byt, ktorý vlastní, je neobývateľný a až potom, čo matka uviedla, že otec byt prenajíma konkrétnym osobám, zmenil svoje tvrdenia tak, že O. P. býva v byte bezplatne za zhodnotenie bytu, ktoré vykonal a otec naďalej uhrádza mesačné platby za byt v hodnote 165,- eur. Takéto vzájomne rozporné tvrdenia sú pre odvolací súd nevierohodné.
Vychádzajúc tak zo zistenej zmeny pomerov na strane maloletej V., ako aj z možností a schopností na strane otca, odvolací súd došiel k záveru, že je dôvodné, aby otec počnúc od 04.09.2015 platil na výživu maloletej V. sumu 130,- eur, ktorá suma zodpovedá potrebám maloletej V., ako aj možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na jeho príjem a celkový majetkový status.
Dlh na výživnom súd vyčíslil za obdobie od 04.09.2015 počnúc do vyhlásenia prvostupňového rozsudku, t. j. do 28.01.2015, keď predstavuje sumu 300 eur (6 kalendárnych mesiacov po 60 eur, čo je rozdiel medzi novourčeným výživným 130 eur a pôvodným 70 eur), so splatnosťou uvedenou vo výroku rozsudku.
Pokiaľ ide o stanovenú povinnosť matke informovať pravidelne otca o zdravotnom stave maloletej V., záver okresného súdu o existencii tejto povinnosti matky voči otcovi je správny. Aj rodič, ktorý dieťa nemá vo výchove, je oprávnený byť informovaný o zdravotnom stave dieťaťa. Odvolací súd však zvážil, že vzhľadom na skutočnosť, že maloletá V. nemá zhoršený zdravotný stav a tiež vzhľadom na napätie medzi rodičmi pri vzájomnej komunikácii, má za to, že informovanie v štvrťročných intervaloch bude dostatočné. V tejto súvislosti otcovi ako zákonnému zástupcovi dieťaťa nič nebráni informovať sa o zdravotnom stave aj u ošetrujúceho lekára maloletej V..
Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.