Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-318-2015.pdf
PDF · 99.36 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/318/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa Quantum Credit a.s., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o., Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 36 668 745, proti odporcovi C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, v konaní o zaplatenie 416,03 Eur s príslušenstvom o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/277/2014-26 zo dňa 02.12.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, vychádzajúc z ustanovenia § 115a a § 200ea zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O.s.p.“) uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 167,08 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 77,41 Eur od 04.09.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 28,38 Eur od 04.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 61,29 Eur od 04.11.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok); vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol (druhý výrok) a konštatoval, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo (tretí výrok). V odôvodnení uviedol, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. uzavrel s odporcom dňa 21.04.2011 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej mu bola poskytnutá SIM karta a zároveň mu bol odpredaný mobilný telefón Samsung S3358. Podľa zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi program služieb Podľa seba 3 a odporca sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Dňa 21.04.2011 uzavreli aj Dodatok k Zmluve o pripojení; odporca sa zaviazal po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a platiť včas cenu služieb podľa zvoleného programu služieb v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a platným cenníkom. Podľa bodu 4 dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany užívateľa a následného vypojenia SIM karty zo strany prevádzkovateľa je užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Právny predchodca vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnutí služby, ktoré riadne a včas nezaplatil; vyúčtoval mu aj zmluvnú pokutu. Vychádzajúc z ustanovenia § 42 ods.1 písm. a), § 43 ods.1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 53a ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „OZ“) okresný súd uzavrel, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi za služby, ktoré mu boli poskytnuté a ktoré neuhradil, a to aj s príslušenstvom. Zmluvná podmienka, z ktorej si uplatňuje svoj nárok navrhovateľ v predmetnom konaní, bola rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/162/2011-28
zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012 vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Zmluvu, ktorú odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách; § 53a OZ zavádza do právneho poriadku precedentný charakter súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Takáto zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods.5 OZ absolútne neplatná; podmienkou aplikácie je, že ide o zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, založený štandardnou zmluvou, pri ktorej dodávateľ opakovane používa na dojednanie zmluvy so spotrebiteľom rovnaké štandardizované obchodné podmienky a keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.; každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný, preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, návrhu vyhovel v celom rozsahu a priznal mu aj náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania. Uviedol, že na základe Zmluvy o pripojení právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi okrem služieb v podobe hovorného v programe „PODĽA SEBA 3“ aj mobilný telefón značky Samsung S3350 v zľave iba za 1 Eur. Nezľavnená hodnota tohto telefónu bola v čase uzatvorenia zmluvy 119 Eur s DPH. V Dodatku si účastníci zmluvy dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností, tam špecifikovaných, najmä riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb je povinnosťou účastníka zaplatiť zmluvnú pokutu ako sa to stalo i v tomto prejednávanom prípade. Odporca si neplnil povinnosti od prvého mesiaca viazanosti, neplatil paušálny poplatok vo výške 29,99 Eur s DPH. Zmluvná pokuta zabezpečovala jednak zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného zariadenia a jednak benefit, ktorý odporca získal v prípade, ak sa zaviaže na užívanie služieb právneho predchodcu navrhovateľa počas 24 mesiacov. Zo žiadneho zákonného ustanovenia ani z hľadiska platnej judikatúry nevyplýva zákaz dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľ objektívne nemá možnosť zabezpečiť plnenie záväzkov odporcom inak, než dojednaním zmluvnej pokuty. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne plnil. Zmluvná pokuta má navyše povahu paušalizovanej náhrady škody. Výšku zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať vo vzťahu k rozdielu štandardnej a akciovej ceny mobilného telefónu ako i k hodnote benefitu, ktorý odporca dostal na základe dodatku k zmluve o pripojení od právneho predchodcu navrhovateľa. Uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré navrhovateľovi vzniklo až porušením primárnej povinnosti odporcu platiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, nemožno považovať za nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Odporca si mohol vybrať druh mobilného telefónu a podľa zvoleného modelu telefónu bola rozdielna výška jeho štandardnej a akciovej ceny a teda i zmluvnej pokuty. Odporca napríklad vôbec nemusel k zmluve o pripojení kúpiť mobilný telefón, v ktorom prípade by bola zmluvná pokuta automaticky znížená o jeho hodnotu. Niektorí zákazníci uzatvárajú zmluvy o pripojení práve z dôvodu akciovej ceny mobilného telefónu ako i zvýhodneného volania či ceny mesačných programov, pričom ide o špekulatívny zámer. Okresný súd teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď sa dostatočne nevysporiadal so zvýhodnenou kúpnou cenou mobilného telefónu a hodnotou benefitu, ktorý bol zabezpečený zmluvnou pokutou. Vo vzťahu k prijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty navrhovateľ uviedol, že zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Niektorí spotrebitelia uzatvárajú zmluvy o pripojení so špekulatívnym zámerom, chcú získať nový mobilný telefón a zmluvu neplniť. Okresný súd argumentuje súdnymi rozhodnutiami, vydanými po uzavretí zmluvy o pripojení, preto nemožno hovoriť o tom, že by predmetnými rozsudkami z roku 2012 bolo zakázané právnemu predchodcovi navrhovateľa uzavrieť zmluvu v roku 2011, lebo by dochádzalo k neprípustnej retroaktivite súdneho rozhodnutia, ako aj samotného Občianskeho zákonníka, keďže tento v roku 2011 ustanovenie § 53a neobsahoval. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a
sankčnej funkcie. Neobstojí názor o nevyváženosti dohody o zmluvnej pokute z dôvodu, že by zmluvnou pokutou mal byť výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že krajský súd je viazaný odvolacími dôvodmi. Rozhodnutie okresného súdu bolo odvolaním napadnuté v časti zamietavého výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania. Zo spisu vyplýva, že okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol potom, ako dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení je neplatné z dôvodu, že o tom rozhodol iný okresný súd (OS Bardejov) a v prejednávanej veci sa okresný súd s ním stotožňuje. Navrhovateľ s týmto posúdením veci okresným súdom nesúhlasil, najmä keď tvrdil, že zmluvná pokuta bola platne dojednaná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je neprijateľné.
Odvolanie nie je dôvodné; okresný súd rozhodol vo výroku správne. V konaní pred okresným súdom bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení v znení dodatku k nej, na základe ktorej mu poskytoval elektronické komunikačné služby. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné posúdiť ako občianskoprávny vzťah; odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Pohľadávka z titulu vyúčtovanej zmluvnej pokuty, vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení, bola postúpená na navrhovateľa. Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť dodatku k zmluve o pripojení. Podľa tohto dojednania v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti zo strany účastníka, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu 248,95 Eur. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia musí však byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdo/4/2003 zo dňa 19.11.2003, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/182/2001 zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/794/2002 zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti v dohode o zmluvnej pokute chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatná. Dojednanie neobsahuje presnú špecifikáciu všetkých zmluvných dojednaní, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje; odvolací súd preto považuje dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatnú. Absolútna neplatnosť uvedeného dojednania o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyplýva aj z iného dôvodu. Z citovaného dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj následné „vypojenie SIM karty zo strany podniku“ (tento pojem „vypojenie SIM karty zo strany podniku“ nie je v zmluve ani dodatku presne definovaný, z ustanovení dodatku však nepochybne vyplýva, že pod vypojením SIM karty je potrebné rozumieť zrušenie zmluvy o pripojení napr. odstúpením od nej alebo jej vypovedaním, teda jednoznačne ide o ukončenie zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o pripojení a dodatkom k nej). Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade je podmienený ďalšou právnou skutočnosťou (právnym úkonom zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu). Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné zrušenie zmluvy napr. odstúpením od nej. Z toho vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty viazané napr. na odstúpenie účastníka od zmluvy (v prejednávanej veci na „vypojenie SIM karty“ s prakticky rovnocenným účinkom), hoci aj odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu §544 ods. 1 OZ a ako také je podľa § 39 OZ
neplatné (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/2575/2010 zo dňa 10.01.2011 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2720/2011 zo dňa 19.10.2011). Tak je tomu aj v prejednávanej veci. Navyše v spotrebiteľskej zmluve nie je prípustné, aby o vzniku práva na zmluvnú pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie (t.j. vypojenie alebo nevypojenie SIM karty) len jednej zmluvnej strany (dodávateľa), ako je to v posudzovanom prípade; dodávateľ tak získava silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi napr.v prípadnom ďalšom rokovaní o uzavretie zmluvy o pripojení alebo dodatku k nej alebo pri rokovaní o predĺžení doby viazanosti v prípade nevyvolania vzniku nároku na zmluvnú pokutu „vypojením SIM karty“ a podobne s tým, že faktická kontraktačná nerovnosť strán sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že skutočnosť, že iný súd určil dojednanie o zmluvnej pokute (alebo iné zmluvné dojednanie) za neplatné z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo nepriznal plnenie z dôvodu takejto zmluvnej podmienky, sama osebe v zmysle § 53a ods. 1 OZ nemôže viesť k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ ukladá navrhovateľovi ako dodávateľovi výslovne len povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a neupravuje aj zákaz podať na súd návrh ohľadom nároku vyplývajúceho z takéhoto dojednania; preto len samotné podanie návrhu na súd v takomto prípade nemôže byť dôvodom zamietnutia návrhu (a to aj z dôvodu, že takýmto rozhodnutím iného súdu nie je súd v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný). Súd musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná pre neprijateľnosť. Z toho však na druhej strane nevyplýva, že súd nemôže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a prípadne dospieť k rovnakému právnemu záveru (čo okrem iného vyplýva z požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodovania v obdobných veciach, ako jedného zo znakov zásady právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu).
V konaní pred okresným súdom bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení v znení dodatku k nej, na základe ktorej jej poskytoval elektronické komunikačné služby. Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť dodatku k zmluve o pripojení. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdo/4/2003 zo dňa 19.11.2003, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/182/2001 zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/794/2002 zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ.
Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení v znení dodatku k nej možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa; pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah, založený zmluvou o pripojení, je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie, obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ; už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako právny nástupca dodávateľa, nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.
V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty: z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Uvedené predstavuje ďalší samostatný dôvod na zamietnutie návrhu navrhovateľa, ako to urobil okresný súd napadnutým rozhodnutím.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to aj v trovách konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu nevyplývajú zo spisu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.