Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-118-2008.pdf
PDF · 119.79 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/118/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich Valérie Justovej a Pavla Hanudeľa na hlavnom pojednávaní dňa 17.mája 2016 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaní:
býv. nstržm. PZ Q. Č., nar. X. X. XXXX N. D., r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom D. Č.. XX, X. D., ženatý, národnosti slovenskej, bývalý príslušník PZ, do 24. 7. 2003 služobne zaradeného ako starší inšpektor poriadkovej služby OO PZ Č., vo väzbe od 27. 6. 2003 do 17. 6. 2004, toho času v mieste trvalého bydliska,
býv. nstržm. PZ S. K., nar. XX. X. XXXX N. E., r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E., Č. Č.. XXXX/XX, X.. E., slobodný, národnosti slovenskej, bývalý príslušník PZ, do 24. 7. 2003 služobne zaradený ako starší inšpektor poriadkovej služby OO PZ E. - A., vo väzbe od 27. 6. 2003 do 17. 6. 2004, toho času v mieste trvalého bydliska,
s ú v i n n í, ž e
I./po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s odsúdeným N. L., nar. XX. XX. XXXX a ďalšími osobami sa pokúsili dňa 22. 10. 2002 v nočných hodinách vykonať lúpežné prepadnutie Z. N. v úmysle zmocniť sa finančnej hotovosti, o ktorej vedeli, že poškodený ju zvyčajne preváža a to aj pod hrozbou použitia násilia tak, že N. L. zabezpečil motorové vozidlo, v ktorom následne v uniformách príslušníkov PZ spolu s S. K. a Q. Č. čakal pri zastávke SAD, pri motoreste C. v obci L. H. N. na prichádzajúce osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, ev. č. N. XXX B. majiteľa Z. N., pričom nestotožnené osoby monitorovali a mali hlásiť pohyb uvedeného motorového vozidla po ceste I. triedy v smere z S. do S., avšak vzhľadom k tomu, že Z. N. v uvedený deň neprechádzal v uvedenom čase po tomto úseku cesty, tak k dokonaniu skutku nedošlo,
II./po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s odsúdeným N. L., nar. XX. XX. XXXX a ďalšími osobami sa pokúsili dňa 31. 10. 2002 v čase okolo 01.00 hod. v úmysle zmocniť sa finančnej hotovosti, o ktorej vedeli, že poškodený ju zvyčajne preváža a to aj pod hrozbou použitia násilia tak, že nestotožnené osoby monitorovali pohyb osobného motorového vozidla zn. VW Passat V6TDI, ev. č. N. XXX B. majiteľa Z. N., ktorý v tom čase riadil vodič F. C. po ceste 1. triedy v smere z S. do S., pričom Z. O. a K. K. po zistení, že uvedené vozidlo prechádzalo presne nezisteným úsekom cesty, toto telefonicky oznámili S. K.Á., Q. Č. a N. L., ktorí v tom čase prezlečení v uniformách príslušníkov PZ čakali na uvedené vozidlo pri zastávke SAD v blízkosti motorestu C., v obci L. H. N., následne Q. Č. toto vozidlo zastavil a vyzval vodiča k predloženiu dokladov ku cestnej kontrole a S. K. a N. L. sa nachádzali v blízkosti tohto vozidla a monitorovali situáciu, avšak po zistení, že vo vozidle sa nachádza ďalšia osoba, ktorej prítomnosť vo vozidle nepredpokladali, od ďalšieho konania upustili,
III./po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s N.Q. L., nar. XX. XX. XXXX vykonali lúpežné prepadnutie tak, že dňa 12. 2. 2003 v čase okolo 00.50 hod. na ceste I. triedy č. 1/18, 200 m pred obcou K. D., X.. F. pomocou svietiaceho kužeľa červenej farby nstržm. Q. Č. zastavil osobné motorové vozidlo zn. VW Pasat V6TDI, ev. č.: N. XXX B. idúce smerom na S., ktoré riadil Z. N., H.. X.X.XXXX, pričom nstržm. Q. Č. v uniforme príslušníka PZ SR na základe výzvy skontroloval vodičský preukaz a osvedčenie o technickom stave vozidla, ako aj batožinový priestor vozidla a nstržm. S. K. namieril na Z. N. pištoľ čiernej farby, doposiaľ nezisteného typu a kalibru, a následne ho všetci traja spútali kovovými putami a strčili do batožinového priestoru vozidla, dvere batožinového priestoru pribuchli a následne prehľadali vnútorné priestory vozidla a z úložného priestoru opierky na zadných sedadlách odcudzili finančnú hotovosť v sume 10.000,- Eur a čašnícku peňaženku s peňažnou hotovosťou 77.000,- Sk, tri kusy mobilných telefónov zn. Nokia 3310, K. XXXX XXX XXX, zn. Nokia 6210, SIM XXXX XXX XXX, zn. Nokia 6310 neznámeho SIM, potom nasadli do svojho osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia tmavej farby nezisteného evidenčného čísla a z miesta činu odišli,
t e d a
v bode I./, II./rozsudku
-spoločným konaním sa dopustili konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu tým, že sa pokúsili v úmysle spáchať trestný čin použitím násilia alebo hrozbou bezprostredného násilia proti inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci a k dokonaniu trestného činu nedošlo, -spoločným konaním v úmysle spôsobiť inému škodu a zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
v bode III./rozsudku
-spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali takýto čin som zbraňou, -spoločným konaním v úmysle spôsobiť inému škodu a zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonom,
čím spáchali
-pokračovací trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. V skutkoch č. I a II. V štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a pokračovací trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
Za to im súd ukladá
1/obžalovanému býv. nstržm Q. Č.
Podľa § 234 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.
2/obžalovanému býv. nstržm S. K.
Podľa § 234 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Z. N., nar. X.X.XXXX vo N. H. R., trvale bytom N. H. R., V.. Č.G. Č.. XXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry podal dňa 15.7.2008 obžalobu na Q. Č. a S. K. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako pokračovací trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods.1písm.a)Tr.zákona.
Na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní urobili vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku že sú nevinní a preto súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Q. Č. a S. K., svedkov C., O., K., X., N., so súhlasom obžalovaných a prokurátora prečítaním svedeckých výpovedí T., D., E., Š. Z., znaleckého posudku z Kriminalisticko - expertízneho ústavu PZ, prečítaním svedeckej výpovede obv. L. a oboznámením listinných a ďalších dôkazov a v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Prešove prečítaním výpovede obžalovaného S. K. z prípravného konania, dopočutím poškodeného Z. N., výsluchom svedkov Z. O., N. L. a K. K. a oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 3 T 120/06.
Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní využili svoje zákonné právo a odmietli vypovedať. Obdobne aj predvolaní svedkovia Z. O. a K. K. využili svoje zákonne právo a odmietli vypovedať s poukazom na skutočnosť, že sú stíhaní pre ten istý skutok, a vec je vedená na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 3 T 120/06.
Svedok N. C. uviedol vo svojej výpovedi, že vzhľadom na odstup času uviedol, že na presný dátum si už nepamätá, ale raz v noci išiel s poškodeným N. a niekde pred S. ich zastavili policajti, kde vystúpili z auta, boli skontrolovaní a potom pokračovali ďalej. Obaja boli oblečení v uniforme príslušníka PZ a už si nepamätal, či ich zastavovali červeným svetlom. Nedokázal by ich spoznať.
Svedok poškodený Z. N. vypovedal, že na odstup času si už nespomína, ale uviedol, že ich zastavila hliadka polície, ktorá chcela vidieť doklady, kde vypol motor a otvoril im kufor, lebo chceli kontrolovať batožinový priestor, kde jeden povedal policajná akcia, spútali ho a dali do kufra a počul ako prehľadávajú auto, kde mu zobrali 10.000,-EUR, tri mobily, ktoré sa následne našli a doklady. O skutočnosti, že mal pri sebe väčší obnos peňazí mohol vedieť K., s ktorým bol dva dni predtým na obede a vedel, že naháňa auto. Kontrolovali ho ešte raz, kde tiež zastavili dvaja policajti, ale vtedy bol s C. a mal pri sebe iba asi 100.000,-Sk. Taktiež pozná O. prostredníctvom K. a uviedol, že obžalovaných vidí po prvýkrát. Pokiaľ ide o zbraň, uviedol, že páchateľ ju držal dvomi rukami a ťažko povedať na ktorú časť tela mu mieril a možno to ani samotná osoba nevedela. Ťažko sa k tomu vyjadriť ako mieril zbraňou, keď bola tma ako v rohu. Jeden bol v policajnej uniforme a druhý v čiernom niečo ako montérky. Peniaze mal pri sebe a skutok sa stal za F. pred dedinou K. D. a boli mu založené železné putá, ktoré odomkol policajt, ktorý došiel.
Z prečítaných svedeckých výpovedí svedkov S. T., S. D., T. E. a Q. Š. vyplýva, že všetci sú príslušníkmi PZ, ktorým bolo nahlásené lúpežné prepadnutie, kde boli vyslaní a po príchode na miesto činu zistili, že tam stojí vozidlo Volkswagen Passat s vranovským EČV, kde na mieste vodiča sedel muž, ktorému pomohli vystúpiť z auta, a zistili, že ma spútané ruky za chrbtom, a tieto putá mu Š. otvoril. Pri vyťažovaní
osoba uviedla, že mu zobrali 80.000,-Sk a 10.000 EUR, že na mieste stála biela Škoda Oktávia, kde ho zastavili policajti v nových policajných uniformách, ktorí ho spútali a zatvorili do kufra, ktorý si otvoril pomocou kľúča, ktorý mal v ruke, prehľadali auto a všetci si všimli policajnú čiapku na zadnom sedadle a nikto z nich sa jej nedotkol.
Svedok Z. uviedol, že sa vracal zo služobnej cesty v E., kde pri obci K. D. ho zastavovala osoba, ktorá mal ruky spútané za chrbtom a zastavoval ho pomocou nohy. Nakoniec mu zastavil, kde mu tento povedal, že ho prepadli a zamkli do kufra a prosil ho aby naštartoval auto a zapol kúrenie. Potom zavolal policajtov cez linku 158. Na mieste už nikoho nevidel.
Z prečítanej výpovede obvineného N. L., ktorá bola prečítaná z dôvodu, že tento sa zdržiaval v tom čase na neznámom mieste v zahraničí a konanie vedené pod sp. zn. 3 T 120/06 sa vedie ako konanie proti ušlému bolo zistené, že L. zavolal Q. Č., ktorého vyzdvihol uňho doma spolu odišli do mesta S., kde sa stretli na benzínovej pumpe s ďalšou osobou, ktorá došla na nejakom japonskom vozidle. Č. so K. sa rozprávali s neznámym mužom a potom on spolu s Č. a K. išli smerom na S. a zastavili za obcou K. pri motoreste zvanom C., kde počas čakania mal Č. niekoľko telefonátov a potom odišli domov. Č. mal oblečené policajné nohavice a hrubú bundu a totožne bol oblečený aj S. K.. Obdobne prebiehalo stretnutie aj v druhom prípade kde znova išli do S. a kde čakali asi hodinu a prišla opätovne tá istá osoba ako v prvom prípade a následne ho s ním zoznámili. Uvedená osoba odišla smerom na S. a oni traja za ním a mal Č. niekoľko telefonátov, ale vždy telefonoval vonku, potom odišli naspäť do E.. Č. a K. boli oblečení ako v prvom prípade a mali so sebou tašky. Taktiež v treťom prípade išli do S. a zastavili na čerpacej stanici a prišla nejaká osoba s ktorou ho zoznámili, ale meno si už nespomínal a potom išli na to isté miesto ako v prvom a druhom prípade. Asi po hodine čakania Č. povedal, aby odviezol k zástavke MHD, čo sa aj stalo. Obaja zhodili civilné bundy a zostali v uniformách a vyberali nejaké veci z kufra. Č. v uniforme príslušníka PZ zastavoval nejaké auto a nespomínam si, akým spôsobom ho zastavoval. Po zastavení vozidla Č. vyžiadal doklady, rozprával sa s vodičom, potom obaja odložili policajné bundy do tašiek, do kufra a odišli smerom k autu. Následne sa s nimi stretol ešte raz, kde Č. povedal, že z obchodu, ktorý mali uzavrieť nič nebude. Meno K. mu nič nehovorí a Z. O. môže byť osobou, s ktorou sa stretli na čerpacej stanici v S. a túto mu Č. predstavil ako Z.. Nevedel s kým sa rozprával obvinený Č., ale mal za to, že to mohol byť spomínaný Z. O..
S oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že boli vykonané domové prehliadky, kde však neboli zaistené žiadne veci významné pre trestné konanie. S prepisov hovorov, ktoré boli získané na základe príkazov Krajského súdu v Bratislave na odpočúvanie a záznam uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky vyplýva, že obžalovaní medzi sebou komunikovali. Z komunikácie zo dňa 22.10.2002 vyplýva, že komunikovali medzi sebou ohľadne vozidla Volkswagen Passat a mali rozdelené stanoviská, kde ho čakali. Taktiež z prepisov hovorov zo dňa 30.10.2002 vyplýva, že opätovne medzi sebou komunikovali, ale v predmetom aute išli dvaja, preto nebolo možné ho zrealizovať.
Z prečítaného znaleckého posudku KEU PZ vyplynulo, že na čiapke príslušníka PZ, ktorá bola zaistená v osobnom motorovom vozidle Volkswagen Passat počas lúpeže bola jednoznačne zistená DNA, ktorá bola izolovaná z vnútorného lemu čapice príslušníka PZ a bolo jednoznačne preukázané, že pôvodcom DNA na uvedenej čiapke je obžalovaný S. K., taktiež súčasťou vyšetrovacieho spisu sú rozpisy služieb oboch obžalovaných a taktiež kópia časti knihy zbraní mimo výkonu služby, z ktorej vyplýva, že obžalovaní nemali vydané zbrane v dobe spáchania skutku. Zo správy Krajskej prokuratúry v Bratislave vyplýva, že Krajským súdom Bratislava pod číslami P.-E.-M.-XXX/XXXX a P.-E.-M.-XXX/ XXXX boli podané návrhy podľa par. 88 ods. 2,3 Tr. poriadku v štádiu pred začatím prípravného konania, z ktorého vyplýva, že uvedené odposluchy boli v súlade s právnymi predpismi.
Na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove bolo doplnené dokazovanie v súvislosti s jeho závermi, kde bola najprv prečítaná výpoveď obžalovaného S. K. z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že po zákonnom poučení obžalovaný uviedol, že dňa 11.2.2003 mu telefonoval Č. a mali po neho prísť aj s L. a mali ísť do S.. Boli na vozidle zn. Škoda Oktávia, ktorú šoféroval Č. a oni dvaja mali policajné uniformy v taškách a taktiež aj L. mal uniformu príslušníka PZ, ktorú mu požičali. Na benzínke v S. sa stretli s osobou s menom Z. a nevedel uviesť, či tam bol prítomný aj K.. Oni traja a to on, Č. a L. išli vozidlom smerom na S. a zastavili na odstavnej ploche blízko obce K. D., kde sa prezliekli do uniforiem príslušníka PZ. Na uvedenom mieste čakali asi tri hodiny a Č. stále s niekým telefonoval a bolo povedané, že vozidlo značky Passat už ide a túto informáciu im poskytol Z., ale kde sa nachádzal
uviesť nevedel. Uvedené vozidlo zastavil červeným kužeľom a baterkou, kde Č. si od vodiča vyžiadal doklady ku kontrole a žiadal, aby mu otvoril batožinový priestor a nevedel uviesť, kde sa nachádzal L. a keď otvoril batožinový priestor on povedal „policajná akcia“. Č. založil vodičovi putá na ruky dozadu a L. zatlačil vodiča do batožinového priestoru vozidla a zavrel kufor. L. prehľadával vnútorné priestory vozidla a vytiahol čiernu koženú tašku s dlhou reťazou. Keď skončil prehľadávanie nastúpil na miesto spolujazdca a kričal na neho, aby nastúpil a Č. vozidlo odšoféroval z miesta činu. Keď sedel vzadu videl ako L. odkladá tašku po sedadlo a predpokladal, že ide o peniaze. Jeho odviezli do E. a o niekoľko dní mu Č. dal 5.000,- Sk za to čo sa stalo. Spolu s Č. nemali úmysel vykonať lúpežné prepadnutie vodiča. Asi po mesiaci Č. dostal SMS od K. v tom zmysle, že ho ojebali o peniaze a myslí si, že Q. taktiež nemá vedomosť o peniazoch. L. požičali policajnú čiapku, kde sa nevedel vyjadriť či ju mal pri nástupe do vozidla. Použité putá neboli policajné a on vyrobil iba červený kužeľ na zastavovanie vozidiel. L. mu odevné zvršky policajnej uniformy, ktoré mu požičal, doposiaľ nevrátil. Nevidel, aby niekto mal pri sebe zbraň na mieste činu. Skutočnosť, že L. zobral peniaze z vozidla sa dozvedel od Č., keď uviedol, že dostal SMS správu od K. K.. L. sa ďalej prekecol, že sa stretávali so K. a Z. v D. a spolu tam aj diskutovali. On sám mal zarobiť 5.000,- Sk za to, že sa pozrie do batožinového priestoru a o lúpeži vedomosť nemal. Z jeho pohľadu trestnú činnosť organizovala osoba pod menom K..
Bol odpočutý poškodený Z. N., ktorý uviedol, že ho zastavila policajná hliadka, kde ho následne spútali, zatvorili do kufra a keď sa dostal vonku videl, že bol okradnutý. On videl dvoch členov hliadky a jeden mal policajný vrch a druhý bol celý v čiernom. Boli mu odcudzené tri telefóny, ktoré boli následne nájdené v jarku, taktiež mu zobrali 10.000,- Eur, ktoré boli vzadu v opierke a v peňaženke boli nejaké koruny, ako aj doklady, ktoré mu boli vrátené policajtmi vo N.. Peniaze boli v nominálnej hodnote 50, 20, a 10,- Eur. Jeden z policajtov mu spútal ruky dozadu a strčil ho do kufra a kufor si otvoril tak, že si ho otvoril diaľkovým ovládačom, ktorý si nechal v ruke a išlo o vozidlo Volkswagen Passat, kde na diaľkovom ovládači je samostatné tlačidlo na otvorenie kufra. Väčší obnos peňazí mal pri sebe z toho dôvodu, že zháňal dopravnú techniku. Jeden z nich mal oblečenú nejakú uniformu a mal rukavice a z auta vystúpil z dôvodu, že bol vyzvaný na otvorenie batožinového priestoru. Druhý bol oblečený ináč a tretieho si nevšimol. Registroval vozidlo Octávia, ktoré malo prešovskú značku a nebolo označené ako policajné. Ten, ktorý pýtal doklady zbraň nemal, ale ten druhý mal a išlo o krátku zbraň. Ako uvádzal, bolo mu odcudzených 10.000,- Eur + nejaké slovenské koruny a doposiaľ finančná hotovosť mu vrátená nebola a nevedel nikto, kde sa momentálne nachádza a na mieste činu registroval iba dvoch útočníkov a taktiež nevie uviesť, čo uvádzal svedkovi Z. koľko bolo útočníkov. Nevedel sa vyjadriť, či sa útočníci medzi sebou bavili. Do kufra sa dostal tak, že ho niekto sotil a pokiaľ tvrdí, že ho zastavila policajná hliadka, môže uviesť, že policajný bol iba vrch. Doklady ohľadne peňazí nemá žiadne, lebo išlo o peniaze z podnikateľskej činnosti a nikdy nevie koľko má peňazí v peňaženke. Vzhľadom na skutočnosť, že bol mimo 2-3 dni, bola tam cestovná taška, v ktorej mal osobné veci a útočník mu prehľadal aj túto tašku. Ďalej boli odstraňované rozpory, kde uviedol, že pri prvých výpovediach uvádzal, že bola robená prehliadka kufra a kľúče mu ostali v rukách, lebo ho prehľadali, ale ruky nie. Ohľadom osôb nevedel uviesť kto akej výšky bol.
Bol vypočutý svedok Z. O., ktorý uviedol, že nemá vedomosť o žiadnej vzájomnej dohode s obžalovanými, odsúdeným L. a K. K. o vykonaní lúpežného prepadnutia. Nevie kto je pán L. a nemá žiadnu vedomosť, aby sa s ním o tom dohadoval. Na týchto skutočnostiach zotrváva vo vzťahu k obžalovanému Č., ako aj K., nevedel uviesť, či pozná osobu Z. N.. Obžalovaného Č. pozná asi 20 rokov a rovnako aj K., ktorého pozná od školy a nepamätá si, či pozná osobu N. L.. Na odstránenie rozporov bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že pozná len Č. a K.. Poprel, aby sa s nimi stretával na benzínke v S.. V roku 2002 Č. so K. boli s nejakým N. v D.. Pozná taktiež N., ktorý niekedy spolupracoval so K. K., cez ktorého ho spoznal. Poprel, aby mal vedomosť o nejakej lúpeži a pri ďalších svojich výsluchoch už využil svoje právo a odmietol vypovedať.
K rozporom uviedol, že je možné, že poškodeného pozná, ale odvtedy uplynulo už 12-13 rokov a pokiaľ tvrdil, že chodili po baroch, to už nevedel spresniť a možno sa aj pomýlil.
Svedok K. K. uviedol, že o žiadnej lúpeži nevie a nič také sa nestalo. Poškodeného N. pozná a sú kamaráti, ale teraz nie sú v kontakte. V čase skutku spolu dobre vychádzali, aj vzájomne sa navštevovali a nemá vedomosť o predmete jeho podnikania. O. pozná dlho a cez neho spoznal Č., požičal mu nejaké peniaze, ktoré mu vrátil. Nevedel uviesť, či tam bol niekedy aj K., ale L. mu nehovorí nič. Pokiaľ ide o pôžičku išlo o pôžičku v nízkej sume, a to 500 alebo 1.000,- Sk. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzal, že
Č. si od neho dvakrát požičal po 2.000,- Sk, bolo to pri alkohole a teraz už na to nemyslí. Pokiaľ uvádzal, že Č. prišiel do D. s nejakým N., k tomu sa už pre odstup času nevedel vyjadriť.
Vypočutý svedok N. L. uviedol, že pokiaľ ide o body I/, II/, zúčastnil sa nejakého stretnutia, ale podrobnosti mali byť povedané až po skončení obchodu a mala mu byť vyplatená odmena. Pokiaľ ide o bod III/, on sa žiadnej lúpeže nezúčastnil a nevie, prečo ho K. zatiahol do prípadu. V prvých dvoch prípadoch tam bol na svojom pick-upe a on sa žiadnej lúpeže nezúčastnil, ani o nej nevedel. Pamätá si, že sa zastavilo nejaké auto niekde za S., kde mu povedali, že idú urobiť nejakú srandu, kde sa auto zastavilo, skontrolovalo. Nevidel vodičovi do tváre a bol tam na svojom aute Škoda Forman a daná situácia sa zopakovala iba raz. Obžalovaných pozná, nakoľko robil v bare a v súkromí sa nestretávali. Stretli sa na pumpe asi raz alebo dvakrát a vozidlo zastavovali iba raz. Mená O., K. pozná iba zo spisu a obžalovaní boli zamestnaní v policajnom zbore. Keď zastavovali auto, on sedel v aute a pozeral do spätného zrkadla. Poprel akúkoľvek svoju účasť na lúpeži.
Bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, ktorá už bola rozobratá vyššie a k rozporom uviedol, že bol vo väzbe, keď prišli za ním vyšetrovatelia, kde sa mu vyhrážali a bol tam z ich strany nátlak, aj pri prečítaní výpovede K. zistil, že vypovedá pod nátlakom košickej polície. Vyšetrovateľ mu povedal, že prvá časť výpovede bola spísaná, čo rozprával on a druhá časť bola spísaná pod nátlakom.
Boli oboznámené listinné dôkazy, a to prepisy o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, z ktorých je zrejmé, že boli vykonané odposluchy, z ktorých je zrejmé, že bola uskutočnená komunikácia medzi nejakým Q. a ďalšími osobami, z ktorých je zrejmé, že uvedené osoby, a to konkrétne dňa 22.10.2002 sa bavili o nejakom Volkswagene Passat, kde boli rozdelené miesta medzi jednotlivými osobami. Odposluchy preukazujú aj konanie dňa 31.10.2002, z ktorého je zrejmé, že poškodeného zastavili, ale v aute boli dvaja, a preto z uvedeného nebolo nič. Bol oboznámený aj pripojený spis Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3T 120/06 a rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3To 21/12, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný Z. O. a K. K. boli spod skutku uvedeného v obžalobe oslobodení a svedok N. L. bol právoplatne odsúdený, kde v súčasnosti vykonáva uvedený trest vo výmere šiestich rokov.
Súd vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne a zistil nasledovné, že obžalovaní spolu s N. L. a ďalšími osobami sa mali v dňoch 22.10.2002, 31.10.2002 snažili zastaviť motorové vozidlo, ktoré mal viesť Z. N.Á., kde v prvom prípade nedošlo k jeho prejazdu okolo stanoviska oboch obžalovaných a L., v druhom prípade došlo k zastaveniu predmetného vozidla, ale vo vozidle sa nachádzala ďalšia osoba, a to N. C., a preto od tohto konania upustili. Zároveň bolo preukázané, že dňa 12.2.2003 obaja obžalovaní spoločne s N. L. zastavili motorové vozidlo poškodeného Z. N.H. a pod hrozbou zbrane ho spútali putami a strčili do batožinového priestoru, kde prehľadali vnútorné priestory vozidla a odcudzili finančnú hotovosť vo výške 10.000,- Eur a 77.000,- Sk, ako aj tri kusy mobilných telefónov zn. Nokia 3310, ktoré následne boli nájdené neďaleko miesta činu.
Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a odmietli vypovedať, ale obaja vyhlásili, že sú nevinní. K tejto výpovedi je však potrebné poukázať na prečítanú výpoveď obžalovaného S. K. z prípravného konania, ktorý presne popísal ako sa skutok dňa 11.2.2003 stal. Zo skutku ich usvedčuje aj poškodený Z. N., ktorý presne popísal, akým spôsobom došlo k jeho prepadu a jeho výpoveď nekorešponduje s inými zabezpečenými dôkazmi, iba ohľadne skutočnosti, že na mieste činu evidoval dve osoby a tretiu si nevšimol, ale pre samotnú vierohodnosť táto okolnosť nemá žiaden vplyv.
Boli vypočutí aj svedkovia Z. O. a K. K., ktorí obaja zhodne uviedli, že o žiadnej lúpeži vedomosť nemajú. Boli rozpory ohľadne toho koho poznajú a na hlavnom pojednávaní tvrdili, že pôvodných spoluobvinených nepoznajú, ale pri rozporoch pripustili, že sa mohli niekedy stretnúť a keďže boli právoplatne spod skutku oslobodení rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3T 120/06 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3To 21/12, ale ich výpovede súd považoval za tendenčné v snahe zabezpečiť beztrestnosť aj obom obžalovaným. Nepriamo skutok II/ rozsudku potvrdzuje aj N. C., ktorý potvrdil, že raz pri spoločnej ceste s poškodeným ich zastavovali policajti, ale ktorí ich po kontrole pustili ďalej. Zo skutku sú usvedčovaní aj výpoveďou obvineného N. L., ktorý v prípravnom konaní podrobne popísal ako sa skutky stali a že podobné skutky sa stali trikrát, tak ako sú popísané v obžalobe.
Prítomnosť obžalovaného S. K. je preukázaná na mieste činu v bode III/ rozsudku aj tou skutočnosťou, že na mieste činu v motorovom osobnom vozidle Volkswagen Passat bola zaistená čiapka príslušníka PZ a z oboznámeného znaleckého posudku je zrejmé, že na vnútornom leme uvedenej čapice sa nachádza DNA obžalovaného S. K..
Zo skutkov I/ a II/ rozsudku sú obaja obžalovaní usvedčovaní výpoveďou N. L., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že k výpovedi bol navádzaný príslušníkom PZ, ale toto jeho tvrdenie súd považoval za účelové v úmysle vyhnúť sa trestnej zodpovednosti jemu, ako aj obom obžalovaným. Z uvedených skutkov sú usvedčovaní aj prepismi telefonických hovorov, z ktorých je zrejmé a hovory a ich časy korešpondujú s ďalšími zistenými skutočnosťami. Zo skutku III/ rozsudku sú obžalovaní usvedčovaní aj výpoveďou S. K., ktorý taktiež tvrdil, že bol k výpovedi donútený policajtom, ale v tejto súvislosti je potrebné poukázať, že túto výpoveď uskutočnil po náležitom poučení a za prítomnosti svojho obhajcu a jeho ďalšie tvrdenia súd považuje taktiež za účelové vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a zo skutku sú usvedčovaní aj výpoveďou N. L..
Súd mal za jednoznačne preukázané, že sa tieto skutky stali a týchto sa dopustili obaja obžalovaní spolu s odsúdeným N. L., ako aj ďalšími osobami, ktoré boli už vyššie spomínanými rozsudkami spod obžaloby oslobodení.
Súd teda uzatvára, že v bode I/ a II/ rozsudku sa obžalovaní dopustili konania spolu s odsúdeným L., ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a v bode III/rozsudku tento skutok aj dokonali, čo je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané vyššie uvádzanými dôkazmi.
Obaja obžalovaní sú plne trestnoprávne zodpovedné subjekty. V priebehu konania nevyšli najavo žiadne pochybnosti o ich schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho nebezpečenstvo pre spoločnosť a obaja sa jednoznačne skutkov dopustili formou priameho úmyslu podľa § 4 písm. a) Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku, lebo chceli ohroziť a poškodiť záujem chránený týmto zákonom a to ochrana vlastníctva, ako aj slobody rozhodovania ako človek naloží s uvedenými vecami.
Pokiaľ ide o zákonnosť jednotlivých dôkazov súd nevidel dôvod spochybňovať výpoveď obžalovaného K., ktorú urobil v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom za účasti svojho obhajcu a podobne aj výpoveď odsúdeného L.. Osobitne sa treba venovať zákonnosti odposluchov, ktoré boli vykonano v inej trestnej veci, ale v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenia § 88 ods. 2, ods. 3 Tr. poriadku účinného v čase vydávania uvedených príkazov a súd dospel k názoru, že tieto príkazy boli vydané v súlade so zákonom a informácie nimi získané je možné použiť aj v inej trestnej veci, než boli vykonávané odposluchy.
Pokiaľ obhajoba namietala a poukazovala na oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3To 21/12 je potrebné poukázať, že v právnom poriadku Slovenskej republiky neplatí prejudiciálne právo, ale súd v každom konaní hodnotí dôkazy jednotlivo podľa svojho uváženia v súlade s Ústavou, zákonmi a vnútorným presvedčením a teda dospel k záveru, že aj keď svedkovia K. K. a Z. O. boli spod skutkov oslobodení, neznamená to, že by to vytváralo zákonnú prekážku na rozhodnutie o vine u oboch obžalovaných.
Obaja obžalovaní doposiaľ neboli súdne trestaní a obaja obžalovaní nemajú príliš kladné hodnotenie a z miesta bydliska sú obaja hodnotení všeobecne.
Obaja obžalovaní sa taktiež dopustili trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kde svoju právomoc vykonávali v rozpore so zákonom, aj keď je nepochybné, že konania sa dopustili vo svojom osobnom voľne, ale využili pri tom svoju príslušnosť v PZ a týmto svojim konaním chceli inému spôsobiť škodu a zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a oboch skutkov sa dopustili formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona.
Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu súd vychádzal z Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a rešpektoval všetky zásady ukladania trestov podľa § 23 a § 31 Tr. zákona a zároveň súd prihliadol aj na ustanovenie § 35 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko ich odsudzoval za viac trestných činov a preto súd vychádzal z trestnej sadzby najprísnejšie trestnej, kde za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 2 Tr. zákona je možné
uložiť trest odňatia slobody v trvaní 5-12 rokov. Zároveň súd v tomto štádiu mal za to, že v tomto prípade je možné použiť aj ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zákona a o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody a to vzhľadom na okolnosti prípadu, kde v zmysle ustálenej judikatúry Európskych súdov je zrejmé, že keď konanie trvá dlhšie a bez zavinenia na strane obžalovaných je to dôvodom na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a vzhľadom na túto skutočnosť obom obžalovaným uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, kde zároveň poukázal na skutočnosť, že obžalovaní od uvedenej doby sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania, preto mal za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný a preto výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ktorú považoval za primeranú.
Súd poškodeného podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, lebo dokazovanie o výške škody by presahoval rámec potrieb trestného konania na rozhodnutie o vine a treste a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že tohto konania sa mali dopustiť viaceré osoby a odsúdený L. už bol aj zaviazaný k náhrade škody, preto súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.