Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/29/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci obžalovaného J. G. pre prečin podvodu podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 27. novembra 2015 v Košiciach takto

rozhodol:

Podľa / oslobodzuje obžalovaného J. G., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O. č. XX, okres O. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 20.03.2013 sp. zn. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa , ktorý mal spáchať tak, že ako konateľ spoločnosti J. B., s.r.o. so sídlom XXX XX X. č. XX na základe objednávky č. 0013/ RCB/2011 od spoločnosti B. s.r.o. so sídlom L. č. XX, Košice dňa 03.06.2011 podvodným spôsobom vylákal sanitačný materiál v hodnote 14.516,31 €, pričom dňa 03.06.2011 zaplatil preddavok vo výške 4.200,00 €, ale za tovar v lehote do 06.09.2011 nezaplatil, hoci predošlú objednávku uhradil, zároveň odpredal obchodný podiel spoločnosti tretej osobe bez uvedenia záväzkov a účtovných dokladov s úmyslom nevyplatiť záväzok poškodenej firme B. s.r.o., čím jej spôsobil škodu vo výške 10.316,31 €, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa odkazuje poškodeného B. s.r.o., L. XX, Košice, IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, zástupcu poškodeného, svedkov, konfrontáciou medzi obžalovaným a svedkom a prečítaním listín.

Obžalovaný J. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa / , že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, k veci i k svojej osobe vypovedal v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Uvádzal, že v obchodnej spoločnosti J. B., s.r.o. bol jedným z troch spoločníkov a jediným konateľom. K odpredaju obchodnej spoločnosti došlo na základe rozhodnutia všetkých spoločníkov, dôvodom nebolo vyhnúť sa nedoplatku za tovar odobratý od spoločnosti B. s.r.o.. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že medzi odberom tovaru a odpredajom spoločnosti ubehla doba viac ako jedného roka, počas ktorej B. s.r.o. žiadnym spôsobom nevymáhala svoju pohľadávku a neuplatnila ju právnou cestou. Odpredaj obchodnej spoločnosti bol zrealizovaný štandardným spôsobom a v súlade so zákonmi, kupujúci F. A. bol pred prevodom spoločnosti, pri minimálne dvoch jednaniach, z ktorých je zápis podpísaný obidvoma zmluvnými stranami, overený u notára, oboznámený so stavom obchodnej spoločnosti, bol upozornený na záväzky a pohľadávky, pri podpise zmluvy o prevode obchodných podielov si prevzal kompletné účtovníctvo spoločnosti. Neskúmal za akým účelom A. spoločnosť kupoval, ale nezatajil mu stav spoločnosti, pričom nový majiteľ prehlásil, že je oboznámený

so všetkými záväzkami a pohľadávkami. Kvôli prevodu dispozičného práva k účtom spoločnosti bol s A. osobne v banke, kde sa ho pracovníčka banky pýtala, či je informovaný o tom, že účty spoločnosti sú v debete a sú zablokované kvôli exekúcii, kde menovaný prehlásil, že o tom vie a následne sa stal disponentom účtov vedených vo VÚB, a.s. a Tatrabanka, a.s.. Spoločnosť J. B. bola založená v roku 2006 jeho manželkou a ďalšou spoločníčkou a pôsobila v oblasti telekomunikačných služieb. Nakoľko operátor rušil pôvodný spôsob distribúcie produktov, preorientovala sa spoločnosť na stavebnú činnosť, vtedy spoločnosť prevzal, stal sa konateľom a zároveň bol v spoločnosti zamestnaný. V roku 2011 spoločnosť zamestnávala asi 10 ľudí, v čase prevodu obchodných podielov v nej boli zamestnaní len štyri - M. X., T. Q., jeho manželka E. G. a on. Spoločnosť J. B., s.r.o. mala so spoločnosťou B. s.r.o. opakované obchodné styky, prebehlo asi desať obchodných prípadov, pričom J. B., s.r.o. si vždy splnila všetky svoje záväzky. Čo sa týka predmetného obchodu jednal osobne so zamestnancom obchodného oddelenia B. s.r.o., ktorému predložil výkaz - výmer a výkres so žiadosťou o spracovanie cenovej ponuky na dodávku materiálu. Po predložení cenovej ponuky vystavila J. B., s.r.o. objednávku a pred dodaním tovaru uhradila zálohu 4.100,00 €. Tovar bol odoberaný priebežne, medzi odbermi sa ešte dopĺňali niektoré veci a po odobratí všetkého materiálu vystavil dodávateľ faktúru, ktorú J. B., s.r.o. prijala do svojho účtovníctva. Obžalovaný potvrdil, že okrem uvedenej zálohy J. B., s.r.o. nevyplatila dodávateľovi inú čiastku, nakoľko sa dostala do ekonomických problémov a nebola tak schopná to urobiť. Materiál tak, ako bol priebežne odoberaný brigádnikom, meno ktorého obžalovaný uviesť nevedel a nevedel označiť ani motorové vozidlo, ktoré bolo použité, bol postupne inštalovaný v administratívnej budove v Košiciach na ulici B., ktorú J. B., s.r.o. vtedy rekonštruovala. Konateľ spoločnosti B. s.r.o. D.. P. B. ho kontaktoval po tom, ako predmetná faktúra nebola uhradená v lehote jej splatnosti. Vysvetlil mu, že nekonal s úmyslom poškodiť spoločnosť B.. V rámci druhej výpovede na hlavnom pojednávaní obžalovaný tvrdil, že D.. G. predložil súpis vykonaných prác a konečnú faktúru za dielo, ktoré však odmietol prevziať a ďalej s ním komunikovať. V súlade s objednávkou D.. G. vykonal so spoločnosťou J. B., s.r.o. všetky objednané práce včas a v požadovanej kvalite a keď bolo potrebné doplatiť prestal s nimi komunikovať. Z. je teda pravdou, že za predmetný sanitačný materiál mu zaplatil v plnej výške, je to klamstvo zo strany D.. G., ktorý nezaplatil aj za iné dodávky, preto on z vlastných peňazí zaplatil osobe, ktorá inštalovala na stavbe v B. klimatizáciu 2.000,00 €, kde aj v tomto prípade G. tvrdil, že za klimatizáciu zaplatil jemu. Je pravdou, že v čase kedy sa realizovala rekonštrukcia budovy pre D.. G. v B., vykonával aj stavebné úpravy v svojom byte na K. Q. v A., ktorý však dispozične nemenil, menil podlahy, robil stierky, to však nemalo nič spoločné s prácami pre D.. G.. Voči D.. G. nepodnikol v súvislosti s uvedeným žiadne právne kroky, nakoľko pre neho robil bez písomnej zmluvy, konečnú faktúru D.. G. neprevzal, preto ju nakoniec stornoval, aby z nej neplatil DPH, takže pre prípadné súdne konanie nemal potrebné podklady. Poukázal na to, že od pána L. sa dozvedel, že D.. G., s ktorým sa on zoznámil v roku 2010, sa obdobným spôsobom zachoval aj v roku 2007 alebo 2008, kedy si do vlastného rodinného domu objednal v predajni M. vaňu za 300.000,00 Sk, ktorú nevyplatil a predajcovi sa až v exekučnom konaní podarilo túto sumu vymôcť. Pre spoločný „kšeft“ s G. a L. je trestne stíhaný pre poškodzovanie záujmov Európskej únie, obžaloba bola podaná na Špecializovanom trestnom súde.

V rámci výpovede k osobným pomerom obžalovaný uviedol, že trestne stíhaný je ešte v jednom prípade, pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, skutok z roku 2003, vec je v štádiu súdneho konania na Okresnom súde Prešov. Je ženatý, s manželkou býva s rodičmi v ich rodinnom dome. Od roku 2011 je zamestnaný ako riaditeľ spoločnosti I., s.r.o. s hrubým mesačným príjmom 800,00 €. V tej istej spoločnosti je zamestnaná ako administratívna pracovníčka s príjmom 500,00 € až 600,00 € mesačne v hrubom aj jeho manželka. Iné zdroje príjmov nemajú a sú nemajetní. Súdne trestaný doposiaľ nebol, je zdravý, bez psychiatrickej liečby.

Svedok - poškodený D.. P. B., konateľ obchodnej spoločnosti B. s.r.o. vypovedal, že pri predchádzajúcich obchodoch neprišiel do osobného kontaktu s obžalovaným, ktorý u nich nakupoval tovar za hotové, takže sa nedostal do evidencie zákazníkov. Niekedy v marci 2011 predložil obžalovaný zamestnankyni v prevádzke na L. XX v Košiciach požiadavku na vypracovanie cenovej ponuky na zaujímavú zákazku. Požiadavka bola precízne spracovaná, mala logiku, preto využili všetky ich kontakty, aby na predmetnú zákazku získali dobré ceny, resp. vybavili nadpriemerné zľavy, oveľa vyššie ako boli bežné v obchode. Súčasťou zákazky bola napríklad mozaika, asi na 25 m2, sanita na veľmi slušnej úrovni a pomocný materiál. Po odovzdaní cenovej ponuky bola zákazka asi o mesiac potvrdená. Medzitým došlo k zvýšeniu cien, ktoré sa však po dohode s ich dodávateľmi nepremietli do výslednej ceny 14.516,31 €, aj keď reálna hodnota dodávaného materiálu sa pohybovala okolo 20.000,00 €. Na potvrdenie obchodu a

prejav záujmu na jeho uskutočnenie zložil obžalovaný zálohu vo výške 4.200,00 €, v dôsledku čoho to vyhodnotili ako seriózny obchod. Materiál preberal obžalovaný osobne alebo prostredníctvom nejakého splnomocneného pracovníka. Keď nedošlo k úhrade faktúry po lehote jej splatnosti, vstúpil do toho on osobne, dovtedy boli kontakty na úrovni predajcov. Bol problém spojiť sa s obžalovaným, ktorý väčšinu telefonátov nepreberal, z času na čas odpovedal vyhýbavými sms-kami v zmysle že nie je v Košiciach a podobne, ale nakoniec sa mu podarilo dohodnúť s obžalovaným stretnutie v jeho kancelárii. V rámci osobného stretnutia obžalovaný uviedol, že faktúru nevyplatil z toho dôvodu, že nemá zaplatené od svojho odberateľa. Obžalovanému ponúkol pomoc s tým, že využijú svoje obchodné kontakty, aby sa predmetný obchod úspešne dokončil, aj keď celé mu to bolo podozrivé, ale projekt bol veľmi dobre spracovaný, objednaný a dodaný bol drahý tovar známy len z katalógov a výstav, aký si bežní ľudia nekupujú. Pri ďalšom telefonickom kontakte obžalovaný opäť uviedol, že nemá z čoho predmetnú faktúru uhradiť a potom už na telefonáty a písomné výzvy nereagoval. K opätovnému stretnutiu s obžalovaným došlo dňa 30.11.2013, na ktorom mu obžalovaný ponúkol na vysporiadanie pohľadávky 8.000,00 €. Na túto ponuku reagoval sms-kou dňa 04.12.2013 tak, že je ochotný prijať 9.280,00 €, teda sumu, ktorá zodpovedala nákupným cenám dodaného tovaru. Obžalovaný mu povedal, že má dobré kontakty na polícii, prokuratúre a na súdoch a aby si nerobil veľké nádeje, že v prípadnom súdnom konaní uspeje a viac sa neozval. V tom čase používal obžalovaný na prepravu B. X5 a podľa ŠPZ si svedok zistil, že majiteľom je istá obchodná spoločnosť T. s.r.o. so sídlom X. 2, A., ktorej konateľom je V. G. a spoločníkom V. G., podnikajúca v oblasti vymáhania pohľadávok. Oslovil konateľa so žiadosťou, či by od obžalovaného nevymohol ich pohľadávku. Vzápätí mu tento oznámil, že o zákazku nemá záujem. S cieľom vymôcť predmetnú pohľadávku oslovil aj K. U., spoločnosť, ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok, ktorá mu po preverení dňa 09.10.2012 oznámila, že pohľadávka sa javí ako veľmi ťažko dobytná, dlžník nevykonáva činnosť, je zadĺžený a nevlastní žiaden majetok.

Svedok D.. M. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že podniká s viacerými obchodnými spoločnosťami, ktoré sú v dobrej kondícii, nie je voči nim vedené žiadne súdne ani exekučné konanie, neevidujú nesplnené záväzky voči poisťovniam, daňovému úradu ani iným subjektom. Nehnuteľnosti vlastní len prostredníctvom obchodných spoločností, v ktorých má obchodné podiely a je zároveň konateľom. S V. D. vykonáva stavebnú činnosť a jedným z jeho subdodávateľov bol aj obžalovaný. So spoločnosťou J. B., s.r.o., s ktorou obžalovaný podnikal, nemal žiadny právny vzťah. Potvrdil ale, že G. dodával na jeho stavbu v A. - B. okrem sanity aj iný materiál a práce, ktoré doposiaľ nie sú účtovne uzavreté, doposiaľ neobdržal faktúry ani iné účtovné doklady. Ako dôvod nevysporiadania záväzku mu G. uvádzal DPH, kde potreboval spárovať prijaté faktúry s faktúrami vyšlými, neskôr s ním prestal komunikovať, začal sa mu vyhýbať a v súvislosti s inou stavbou, kde obžalovaný bol ako subdodávateľ, mu nevyplatil cca 800.000,00 €. V súvislosti s posledne uvedeným dva a pol roka chodil na protikorupčné oddelenie do Popradu, kde dodnes sa obžalovaný vyhýba konaniam. Na stavbu v B. priniesol obžalovaný pána P., ktorého mu predstavil s tým, že on so svojimi ľuďmi vykoná práce, ktoré mal realizovať obžalovaný. P. urgoval na dokončenie prác - pokládku obkladov, inštalovanie sanity (sprchy, batérie, umývadla), by sa dali sfunkčniť kancelárske priestory. Za sanitačný materiál vyplatil obžalovanému všetko do bodky, vedel o tom aj pán P., ktorý bol ale obžalovaným nabádaný, aby od neho pýtal peniaze, ktoré už ale boli dávno vyplatené. Za predmetný sanitačný materiál vyplatil obžalovanému v hotovosti v X. B.. Spísali si položkovite materiál, ktorý bol na stavbu dodaný, avšak len na papier, faktúra mala byť vystavená dodatočne na spoločnosť V. D.. Obžalovaný mu nedal ani jeden účtovný doklad, začal sa mu vyhýbať, a keď ho osobne vyhľadal v mieste jeho trvalého bydliska, povedal mu, že ak na neho bude tlačiť, podá trestné oznámenie pre vydieranie. Tvrdenie obžalovaného, že za predmetný materiál mu nezaplatil sa nezakladá na pravde. Takto sa obžalovaný štandardne správal aj v iných obchodných prípadoch a to aj napriek tomu, že v iných sa platby realizovali prevodom na účet. Svedok podotkol, že obžalovaný nevyplatil ani ďalším dodávateľom tovaru na jeho stavbu v B. aj napriek tomu, že aj za tento tovar obžalovanému zaplatil a časť vecí, ktoré mali byť inštalované na stavbe v budove v B., použil obžalovaný pri rekonštrukcii jeho bytu na K. Q.. Napriek tomu, že obžalovanému všetko vyplatil, musel sa vysporiadať s pánom P. aj s pánom J., ktorý dodal nábytok a kuchynské linky. G. nedal na stavbu v B. písomnú objednávku a neuzavrel s ním zmluvu o dielo z toho dôvodu, že v čase, keď sa začala realizácia stavby, mali nadštandardne dobrý osobný vzťah. Boli denno - denne v osobnom kontakte, absolútne mu dôveroval vo všetkom, aj v súvislosti s tým, že G. pre neho realizoval predtým dielo vo výške 800.000,00 € formou predfinancovania, nedostal žiadne zálohy, realizáciu zvládol sám, dielo odovzdal načas a až následne mu cenu diela zaplatil, všetko bolo v poriadku. Nadštandardný vzťah mali aj ich rodiny, spolu trávili dovolenky, navzájom si pomáhali, to všetko trvalo asi 14 mesiacov, takže dôvod prečo si písomne neošetrili stavbu v B. spočíval v tom, že obžalovanému absolútne

dôveroval. Voči obžalovanému nemá žiaden finančný ani morálny záväzok a nevidí žiaden záväzok ani voči poškodenému, nakoľko za všetok tovar dodaný od poškodeného vyplatil obžalovanému. Konkrétnu platbu nevie preukázať, nakoľko dodnes nemá vyúčtovanie od obžalovaného, všetko medzi nimi išlo z ruky do ruky. Svedok poukázal na to, že obžalovaný obchoduje nečestne, čo zistil až neskôr. Obchodné spoločnosti s ktorými podnikal, resp. podniká, J. B. a I. si nikdy neplnili svoje záväzky. Štandardom bolo, že obžalovaný vyhľadával dodávateľov, ktorí boli ochotní dodať tovar na základe zálohy alebo aj bez nej, obžalovaného nezaujímala cena tovaru, len platobné podmienky. Bolo mu vznesené obvinenie pre poškodzovanie záujmov Európskych spoločenstiev, škodu spôsobil aj v rámci akcie V., kde bol subdodávateľom spoločnosti T. K. a spôsobil škodu 300.000,00 € až 400.000,00 €, takisto spôsobil škodu Národnej diaľničnej spoločnosti, Slovenským elektrárňam, kde prebieha vyšetrovanie. Peniaze prefetoval a prehral, za jeden večer prehral v pokri 170.000,00 €, prišiel o byt, o auto, nemá nič. Svedok tiež uviedol, že obžalovaný má veľmi dobré presviedčacie schopnosti a je bez akýchkoľvek morálnych zábran. Nakoniec svedok uviedol, že pri odovzdávaní peňazí obžalovanému, za dodaný materiál a vykonané práce v súvislosti so stavbou v B., boli prítomní P. a L., len na papier spísali zoznam dodávok, resp. záloh, ktoré obžalovanému vyplácal vo výške ako to obžalovaný žiadal. Tieto zoznamy ako aj všetky účtovné doklady sú u obžalovaného.

Svedok F. P. v prípravnom konaní uviedol, že s obžalovaným sa poznal už v roku 2011, kedy ho tento oslovil s ponukou na spoluprácu, nakoľko v tom období podnikal v oblasti stavebníctva s obchodnou spoločnosťou Q. Q., s.r.o.. Obžalovaný realizoval kompletnú rekonštrukciu administratívnej budovy v centre B., majiteľom ktorej bol M. G.. Jeho oslovil pre práce v interiéri, pokládku podláh, sadrokartónov a podobne. Ponuku obžalovaného prijal na spolupráci sa dohodli len ústne. Na vykonanie dojednaných prác poskytol štyroch alebo piatich ľudí, ktorí na stavbe robili minimálne jeden mesiac. Práce, ktoré vykonával v subdodávke, však dokončené neboli, nakoľko obžalovaný odstúpil od zákazky s tým, že mu zo strany majiteľa neboli vyplatené peniaze. Za práce, ktoré vykonali jeho pracovníci mu obžalovaný nezaplatil, čiastočne mu jeho náklady kompenzoval M. G., po dohode s ktorým práce dokončil. Svedok potvrdil, že na spomenutej stavbe jeho ľudia realizovali aj pokládku obkladov, inštalovali sanitačný materiál, ktorý prevzali z predajne, možnože niečo aj na stavbe oproti podpisu. V predajni bol s obžalovaným aj s G. a na stavbu nosili materiál takisto obžalovaný a G.. Materiál vozili na stavbu aj externí dopravcovia, prípadne samotní dodávatelia. Jeho firma nedodávala na predmetnú stavbu žiaden materiál, práce ktoré vykonali boli fakturované sumou 2.000,00 € až 3.000,00 €. Obžalovaný stále argumentoval tým, že mu nemôže zaplatiť nakoľko on sám nemal vyplatené za zákazku. Kompenzoval mu to tým, že následne mu dohadzoval ďalšie práce, niečo mu vyplatil G.. Registroval, že obžalovaný sa s G. doťahovali ohľadom peňazí, on sa nevyznal v ich vzťahoch, avšak obidvaja chceli riešiť jeho pohľadávku. Na vyrovnanie mu napríklad obžalovaný poskytol svojich pracovníkov na iné stavby, za čo nežiadal náhradu a odškodnil ho aj dohodením rôznych zákazok. Trvalo dva až tri mesiace kým sa to celé vykompenzovalo. Svedok taktiež uviedol, že materiál, ktorý bol v rámci rekonštrukcie budovy v B. inštalovaný, vrátane obkladov a sanity nebol bežný materiál, išlo o drahé výrobky, aj mozaika bola luxusná. S obžalovaným realizoval aj iné zákazky, vždy mu ako subdodávateľovi bolo vyplatené v súlade s uzavretou dohodou. S obžalovaným ani s G. nemal osobný vzťah, nebol pri ich stretnutiach a rozhovoroch, nevidel či G. obžalovanému zaplatil za predmetný, prípadne iný materiál a práce, registroval len to, že vznikol chaos ohľadom peňazí. Svedok tiež uviedol, že D.. P. B. osobne nepozná, stretol sa s ním len v rámci odberu tovaru z jeho predajne. V tomto konkrétnom prípade s najväčšou pravdepodobnosťou tovar zo skladu poškodeného nepreberal.

Svedok P. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná asi od roku 2009, kedy sa zoznámili v pokrovom klube a následne on obžalovaného zoznámil s D.. M. G.. Vzťah s obžalovaným charakterizoval ako dobrý, v súkromí sa nestretávali a odvtedy ako sa s G. dozvedeli, že neuhradil faktúry, prestal s obžalovaným komunikovať. Potvrdil, že obžalovaný a D.. G. mali spoločné obchodné aktivity, obžalovaný dostal od G. zákazku v obci Švedlár aj v mestskej časti Košice - B. na C. ulici, kde sa rekonštruovala budova. Zaregistroval, že nastal problém s platením, nakoľko G. mu vytýkal s kým ho to vlastne zoznámil a keď spolu s G. zisťovali čo všetko bolo, resp. nebolo v súvislosti so stavbou v B. vyplatené, dozvedeli sa, že obžalovaný nevyplatil nikomu nič. Osobne bol prítomný pri stretnutiach D.. G. s dodávateľmi materiálu na stavbu v B., ktorí nemali od obžalovaného zaplatené za dodaný tovar. Týmto dodávateľom G. oznámil, že G. dostal vyplatené. Zo stretnutí sa nerobili žiadne písomné záznamy a nebol na nich obžalovaný prítomný, nakoľko v tom čase už s D.. G. nekomunikoval. Na vlastné oči videl, že budova v B. bola kompletne zrekonštruovaná, videl aj kúpeľne so sanitou atď.. Priebeh stavby v B. sa riešil v Penzióne B., kde spoločne chodievali na kávu, obžalovaný s D.. G. si zapisovali aká záloha a

kedy bola vyplatená, čo treba vyriešiť, pričom obžalovaný mal pri sebe stále všetky doklady a papiere. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či bol prítomný pri riešení záležitostí ohľadom konkrétneho sanitačného materiálu. Viackrát videl ako D.. G. odovzdal obžalovanému peniaze 1.500,00 € až 5.000,00 €, nevie za čo, ale bolo to približne v roku 2011, po akcii vo Švedlári. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, aké spoločnosti sa podieľali pri rekonštrukcii administratívnej budovy v B., nevedel koľko z nich nemali mať vyplatené ani ich nevedel označiť obchodným menom. Nevedel tiež uviesť ako sa vyjadroval D.. G. k peniazom, ktoré mal obžalovanému odovzdať, nevedel sa vyjadriť ku konečnému vyúčtovaniu ani k tomu, čo malo byť podkladom pre obžalovaným prevzaté peniaze.

Svedok F. A. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní uvádzal, že spolu s manželkou si vybavovali krátkodobú pôžičku v budove Starého súdu v Michalovciach, kde ich oslovili dvaja mladí muži s tým, či si nechcú privyrobiť po 300,00 € mesačne. Tých dvoch mužov predtým nevideli nevedeli a doposiaľ nepoznajú ich mená, neskôr zistili, že ide o Michalovčanov, jeden z nich je v súčasnosti v Anglicku a druhý v Amerike. Oslovili ich ako prví s tým, že každý mesiac im budú posielať na účet 300,0 €. Nakoľko boli vo finančnej tiesne, naleteli im a pristali na všetko čo im povedali. Jeden z tých dvoch ich asi o dva týždne priviezol pred Notársky úrad P.. A., pričom v tom čase už od nich vedel, že tam príde pán G. a keď sa na miesto stretnutia približoval, povedali mu, že to je on, že už ide. Pri stretnutí si s G. podali ruky, predstavili sa navzájom a obžalovaný mu ešte pred budovou povedal, že na neho ide prepísať firmu. S obžalovaným bola aj jeho manželka, ale ona sa do rozhovoru nezapájala. V kancelárii rozprával s notárkou len G.. Tam sa aj niečo písalo, notárka zväzovala papiere. Svedok si nevedel spomenúť na to, či pred notárkou podpisoval listiny. Na notárskom úrade prevzal len jednu listinu od notárky, od G. neprevzal žiadne listiny. Keď odchádzali z notariátu, G. mu povedal, že má ešte jednu spoločnosť, že aj túto by na neho prepísal, s čím ale on nesúhlasil. Videl ako G. dal tým dvom mladým mužom pred poštou v Michalovciach peniaze, z ktorých mu oni vydelili 50,00 €. Na notárskom úrade bola prítomná aj manželka obžalovaného, tí dvaja čakali vonku. Účtovné doklady spoločnosti nikdy nevidel, určite ich od obžalovaného neprevzal. Obžalovaný mu tiež nepovedal o akú spoločnosť ide, akú činnosť vykonáva. Obžalovaný prišiel o dva týždne, šli spolu do Tatrabanky, tam obžalovaný platil asi 100,00 € a povedal mu, že na firme je dlh 130.000,00 €, ale že jeho sa to netýka. Keby mu to bol povedal skôr, nebol by súhlasil s prepisom spoločnosti. Potom šli spolu do VÚB, tam obžalovaný tiež niečo vyplatil a spoločne odišli. Aj vtedy tam boli tí dvaja mladí muži, ktorým dal G. opäť nejaké peniaze. Spoločne šli na obed. Od G. pýtal peniaze na lieky, neskôr mu cez tých dvoch mladých mužov poslal 100,00 €, takže dokopy mu obžalovaný dal 200,00 € (vrátane výdavkov na obed). Keď sa ho pýtal, či mu budú poukazovať mesačne 300,00 €, ako má sľúbené, G. sa len zasmial a potľapkal ho po pleci. Potom mu povedal, že už mu nemá volať, nemá ho otravovať, že s ním nemá o čom hovoriť, lebo firma je písaná na neho. Pri výsluchoch na polícii v Michalovciach a v Humennom pýtali od neho účtovníctvo spoločnosti, ktoré on predložiť nemohol, lebo G. mu žiadne nedal. Tí dvaja mladí muži mu povedali, že keby od neho polícia žiadala účtovníctvo, že má povedať, že ho nemá, že všetko bolo vytopené. Svedok potvrdil, že na nadobudnutú obchodnú spoločnosť vybrali s manželkou mobily, ktoré aj splácajú, úver si na spoločnosť nevybavovali. Nevedel sa vyjadriť k spoločnosti B. s.r.o.. Svedok poukázal na to, že s manželkou boli v ťaživej situácii, od roku 1990 je na invalidnom dôchodku, má epileptické záchvaty, kvôli tejto udalosti a kvôli tomu, že sú ťahaní po výsluchoch, po nociach nespia, nevedia čo majú robiť so spoločnosťou samotnou a s dlhmi, ktoré sú na nej. Po nahliadnutí do Prehlásenia zo dňa 28.09.2012, podľa ktorého mal od vtedajšieho konateľa prevziať všetky účtovné doklady J. B., s.r.o. a bol oboznámený so všetkými skutočnosťami ohľadom majetku a účtovníctva a zaviazal sa pokračovať v úhradách splatných záväzkov a do I. o prevode obchodného podielu uviedol, že tieto nepodpísal, podpisy pri jeho mene nevyhotovil.

Svedkyňa V. A., manželka F. A., uviedla, že obžalovaného G. videla prvýkrát pred budovou Notárskeho úradu JUDr. A., kde už čakal so svojou manželkou. Zostala bokom a pozorovala ako si jej manžel s G. podali ruky a spolu s manželkou obžalovaného a ešte jedným mladým mužom vošli do budovy. Asi po pol hodine vyšli všetci štyria von, jej manžel prišiel k nej a spolu odišli domov. Povedal jej, že G. dal tomu mladému mužovi nejaké peniaze a že z nich mu tento dal 50,00 €. G. mu vravel, že asi o dva týždne príde opäť do Michaloviec a že pôjdu do banky prepísať papiere. Na notárskom úrade sa mal overovať podpis jej manžela, ktorý overovala sekretárka notárky, manžel jej povedal, že na notárskom úrade niečo podpisoval. Manžel dal G. synovo telefónne číslo, na ktoré skutočne G. asi o dva týždne zavolal, s manželom si dohodol stretnutie pri Tatrabanke, na ktoré ona už s manželom nešla. Po návrate jej manžel povedal, že G. vyplatil v banke nejaké peniaze a potom on podpísal nejaké papiere a že G. mu povedal, že na firme je dlh asi 130.000,00 €. Keď G. povedal, že chlapci mu dali informáciu, že mu budú vyplácať po 300,00 € mesačne, tak sa len zasmial a poklepkal ho po pleci. Od manžela vie, že

takto navštívili Tatrabanku a potom VÚB. Aj táto svedkyňa uviedla, že dvoch mužov, ktorí im dali ponuku na prevzatie obchodnej spoločnosti s tým, že mesačne si budú zarábať po 300,00 €, boli pre ňu cudzí, nepoznala ich, nepredstavili sa, obidvaja mohli byť vo veku okolo 25 rokov a rozprávali zemplínskym nárečím. Pripadali jej ako slušní ľudia a preto im aj poskytli telefónne číslo ich syna, oni im kontakt na seba nedali. Na prepravu používali čierne vozidlo s michalovskou ŠPZ. Od stretnutia pred notárskym úradom tých dvoch mužov už nikdy nevidela. Nasledujúci rok v januári alebo februári prišli za ňou a za jej manželom ľudia z kriminálky v Michalovciach, pýtali od nich účtovníctvo spoločnosti, vysvetlila im, že G. im žiadne účtovné doklady neodovzdal, že nemajú nič. Predložila im len vizitku obžalovaného, ktorú im on sám dal. Neskôr zatelefonovala obžalovanému a oznámila mu, že muži z kriminálky pýtali účtovníctvo, vtedy jej G. povedal, že príde do Michaloviec a že účtovníctvo prinesie a že s nimi pôjde na daňový úrad. Obžalovaný však neprišiel a keď mu opäť telefonovala, povedal jej aby mu viac nevolala, že s tou záležitosťou nemá nič spoločné. Potom boli s manželom predvolaní k výsluchu na políciu v Michalovciach i v Humennom. pred druhým výsluchom v Humennom za nimi poslal G. jedného mladého muža, s ktorým sa stretli na čerpacej stanici v Michalovciach a tento im povedal, že má pre nich odkaz od G. v zmysle, že ak budú vypovedať, že účtovníctvo sa vytopilo, dostanú 100,00 € v Michalovciach a 200,00 € v Košiciach, keď tam prídu na výsluch. Oni však na polícii neklamali. Na ďalší výsluch v Michalovciach prišiel aj G., kde doniesol potvrdenie z rokovania s jej manželom, ktoré obsahovalo aj manželov podpis. Jej manžel však na žiadnom rokovaní nebol. Ešte pri stretnutí na notárskom úrade obžalovaný povedal jej manželovi, že ak na seba zoberú ešte jednu firmu, dá mu tisíc eur. Keď jej manžel odchádzal z notárskeho úradu zo stretnutia s G., v ruke mal len jeden papier - výpis z obchodného registra. Nevidela, či G. a jeho manželka mali pri sebe nejaké veci. Svedkyňa podotkla, že ona ani jej manžel nikdy nepodnikali ako fyzické osoby ani s obchodnou spoločnosťou, nemajú žiadne skúsenosti v tejto oblasti a nemali ani zámer podnikať. Takým veciam absolútne nerozumejú.

Svedkyňa F. C., zamestnankyňa Notárskeho úradu JUDr. A. v F., na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného J. G. nepozná a nehovorí jej nič ani obchodné meno spoločnosti J. B., s.r.o. so sídlom X. XX. Podľa Knihy osvedčovania pravosti podpisov z roku 2012, ktorú zároveň súdu predložila k nahliadnutiu, pod poradovým číslom 1957 zo dňa 28.09.2012 bol overovaný podpis osoby A. v spojitosti so spoločnosťou J. B., s.r.o., pričom v uvedený deň bolo overovaných viac podpisov menovaného ako aj J. G. a E. G., to všetko pod poradovými číslami 1957 až 1985. Podpisy overovala ona. Z osvedčovacej knihy nie je možné zistiť na akých listinách boli podpisy overované, toto je možné zistiť len v Notárskom centrálnom registri osvedčenia podpisov, do ktorého by bolo v takom prípade potrebné zadať poradové čísla overení, ktoré svedkyňa do zápisnice uviedla. Na konkrétnu situáciu pri overovaní podpisov si svedkyňa spomenúť nevedela. Len čo sa týka F. A. mala pocit, že tento bol viackrát na ich notárskom úrade, osobne ho nepozná, známe je jej len meno. Denne sa na notárskom úrade overuje množstvo podpisov buď na základe predchádzajúcej objednávky klientov alebo aj bez nej. Obsah listín na ktorých sa overujú podpisy sa na notárskom úrade nečíta, úrad nezodpovedá a neručí za obsah listín, len overuje pravosť podpisov. V danom prípade bol doklad za zaplatenie overenia vystavený na J. B., s.r.o..

Na hlavnom pojednávaní bola vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným a svedkom D.. M. G., v rámci ktorej sa menovaní vyjadrovali v súlade so svojimi predchádzajúcimi výpoveďami.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal listiny: Objednávku č. 0013/RCB/2011 zo dňa 07.04.2011, ktorou objednávateľ J. B., s.r.o. objednal u dodávateľa B. s.r.o. dodávku sanity podľa cenovej ponuky zo dňa 06.04.2011, ktorá je súčasťou objednávky ako príloha č. 1. Ako kontaktná osoba objednávateľa je uvedený obžalovaný G., jeho telefónne číslo 0917 830 902. Cenová ponuka znie na celkovú sumu 13.705,20 € (po 23% zľave) a 30% záloha celkovej ceny činí 4.111,56 €.

Výdajku č. V4110484, z ktorej je zrejmé, že odberateľ - G., v zastúpení P. P. prevzal od dodávateľa B. s.r.o. dňa 13.03.2011 vaňu a zrkadlo v celkovej sume 186,04 €, pričom o dodaní tohto tovaru svedčí aj dodací list zo dňa 17.06.2011.

Faktúry dodávateľa B. s.r.o. vystavené pre odberateľa J. B., s.r.o. č. VF 99110028 zo dňa 06.06.2011, ktorou bol vyúčtovaný preddavok sumou 4.200,00 €, č. VF 99110031 zo dňa 10.06.2011, ktorou bola vyúčtovaná cena za tovar označený názvom, množstvom a cenou na celkovú sumu 6.119,75 €, č. VF 99110032 zo dňa 17.06.2011 na celkovú sumu 8.812,80 €, č. VF 99110035 zo dňa 22.06.2011 na celkovú sumu 3.653,52 € a č. VF 99110038 na sumu 534,00 € boli taktiež prečítané.

Príjmový pokladničný doklad zo dňa 03.06.2011 svedčí o tom, že spoločnosť B. s.r.o. prijala od J. B., s.r.o. sumu 4.200,00 € ako zálohu (na základe faktúry č. VF 99110028).

Zmluvy, výpisy z účtov v banke, podpisové vzory, zoznam oprávnených osôb a špecifikácia rozsahu oprávnení k účtu preukazujú, že spoločnosť s názvom J. B., s.r.o. so sídlom X. XX má vedený bežný podnikateľský účet v Tatrabanke, a.s. aj vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., kde dispozičné oprávnenie k účtom má F. A. ako majiteľ samostatne od 15.10.2012, dovtedy disponovali týmto oprávnením J. G. a E. G. samostatne, pričom výpisy z účtov svedčia o hlbokom debete.

Výpisy z obchodného registra Okresného súdu Košice I na obchodnú spoločnosť J. B., s.r.o. preukazujú okrem iného, že F. A. je vedený ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti od 11.10.2012, dovtedy boli spoločníkmi a za obchodnú spoločnosť konali obžalovaný J. G. a E. G. od 19.01.2010 spolu s M. X. (t.č. nebohý).

Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 28.09.2012 svedčia o tom, že obchodné podiely predchádzajúcich spoločníkov J. G., E. G. a M. X. boli prevedené so súhlasom valného zhromaždenia konaného 28.09.2012 bezodplatne na nadobúdateľa F. A., ktorého podpisy na označených troch zmluvách dňa 28.09.2012, resp. ich pravosť boli overené na Notárskom úrade JUDr. F. A. v F. dňa 28.09.2012. Dodatkom k spoločenskej zmluve zo dňa 28.09.2012, podpísaným obžalovaným, E. G., M. X. a F. A., boli vykonané zmeny v článkoch 1, 5, 15 a 17 spoločenskej zmluvy, aj na dodatku bola pravosť podpisu F. A. overená 28.09.2012 na Notárskom úrade JUDr. F. A. v F..

Rovnako bola pravosť podpisov F. A. overená aj na Prehlásení zo dňa 28.09.2012, v ktorom potvrdil, že od doterajšieho konateľa J. G. prevzal všetky doklady, zmluvy, dokumenty a ďalšie písomnosti súvisiace s činnosťou spoločnosti, že bol riadne oboznámený so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa účtovníctva a majetku spoločnosti ako aj so všetkými záväzkami a zaviazal sa pokračovať v kontinuálnych úhradách splatných záväzkov spoločnosti. Potvrdil tiež, že prevzal doklady v prehlásení presne označené. Ďalším prehlásením z toho istého dňa F. A. súhlasil s menovaním za konateľa spoločnosti J. B.. V podpisovom vzore zo dňa 28.09.2012 prehlásil, že ako konateľ sa bude podpisovať tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti alebo k pečiatke s obchodným menom spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.

Zápis z rokovania má preukázať, že dňa 13.08.2012 sa uskutočnilo rokovanie, ktorého predmetom bolo ponuka pána A. na odkúpenie 100% podielu spoločnosti, oboznámenie sa so stavom spoločnosti a prerokovanie predchádzajúcich aktivít spoločnosti. Ďalšie stretnutie malo byť dohodnuté na 05.09.2012, na ktorom kupujúci mal predložiť potrebné doklady na kúpu a na zmenu sídla.

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011, ktoré podal obžalovaný na Daňovom úrade Prešov preukazuje, že v označenom období bola obchodná spoločnosť v strate.

O osobe obžalovaného svedčia listiny: Správa o povesti vypracovaná obcou O., podľa ktorej sa obžalovaný nezdržiava v mieste trvalého bydliska O. č. XX a v obci nespáchal žiaden priestupok. O majetkových pomeroch obžalovaného obci nie je nič známe, v obci nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.

Odpis registra trestov preukazuje, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol.

Na základe obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov zo dňa 14.07.2008 sa však voči obžalovanému (a spol.) vedie na Okresnom súde Prešov trestné stíhanie pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa , a pokračovací trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa v spolupáchateľstve podľa k / (účinného do 31.12.2005). Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 12.04.2010 sp. zn. , tvoriaci súčasť spisového materiálu, ktorým bolo o citovanej obžalobe rozhodnuté tak, že obžalovaný bol uznaný za vinného v zmysle podanej obžaloby a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením pre účely výkonu do I. nápravno-výchovnej skupiny

však bol v celom rozsahu uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 04.12.2012 sp. zn. zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na znovuprejednanie a rozhodnutie.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vyššie popísanými dôkaznými prostriedkami s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Neuprel pritom procesným stranám právo obstarávať dôkazy, avšak niektoré dôkazy obstaral aj sám s cieľom objasniť všetky okolnosti svedčiace proti obžalovanému, avšak aj okolností svedčiace v jeho prospech. Vykonané dôkazy následne v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov upravenou v vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré založil na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Vykonané dôkazy v konaní pred súdom v danom prípade nepostačili na uznanie viny obžalovaného a nakoľko nie sú známe iné, ktoré by bolo možné vykonať s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, musel súd nevyhnutne oslobodiť obžalovaného spod obžaloby postupujúc v súlade s ustanovením / , keďže skutkový dej popísaný v obžalobe sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa a ani iného trestného činu.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo bezpochyby preukázané, že obžalovaný J. G. od 19.01.2010 do 10.10.2012, teda aj v inkriminovanom období, podnikal s obchodnou spoločnosťou J. B., s.r.o., bol jedným z troch spoločníkov a v označenom období jediným konateľom. Akceptujúc cenovú ponuku zo dňa 06.04.2011 znejúcu na celkovú sumu 13.705,20 €, objednávkou č. 0013/RCB/2011 zo dňa 07.04.2011 objednal u dodávateľa B. s.r.o. konkrétny sanitačný materiál. Dodávateľ vyúčtoval preddavok kúpnej ceny faktúrou č. VF 99110028 zo dňa 06.06.2011 znejúcou na sumu 4.200,00 €, príjmový pokladničný doklad svedčí o tom, že prijal od J. B., s.r.o. vyfakturovaný preddavok už dňa 03.06.2011. Objednaný tovar bol preberaný postupne obžalovaným poverenými osobami, aj F. P., o čom svedčí výdajka č. V 4110484 a dodací list zo dňa 17.06.2011. Počas priebežných odberov sa tovar ešte doplnil, čím jeho celková hodnota stúpla na 14.516,31 € a dodávateľ B. s.r.o. cenu dodaného materiálu vyfakturoval ďalšími faktúrami č. VF 99110031 zo dňa 10.06.2011 sumou 6.119,75 €, č. VF 99110032 zo dňa 17.06.2011 sumou 8.812,80 €, č. VF 99110035 zo dňa 22.06.2011 sumou 3.653,52 € a č. VF 99110038 sumou 554,00 €. Ani jednu z posledne citovaných faktúr obžalovaný neuhradil v lehote ich splatnosti a ani doposiaľ, čím spoločnosti B. s.r.o. vznikla majetková škoda vo výške 10.316,31 €, ktorú si v trestnom konaní aj uplatnila na náhradu. Obžalovaný a rovnako ďalší dvaja spoločníci J. B., s.r.o. E. G., jeho manželka, a M. X. zmluvami o prevode obchodného podielu zo dňa 28.09.2012 previedli svoje obchodné podiely v spoločnosti bezodplatne na nadobúdateľa F. A. dňa 28.09.2012, ktorý je odvtedy vedený ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti, od 15.10.2012 samostatne disponuje podnikateľskými účtami spoločnosti vedenými v Tatrabanke, a.s. a vo Všeobecnej úverovej banke, a.s.. To všetko je preukázané výpoveďami obžalovaného J. G., zástupcu poškodenej obchodnej spoločnosti D.. P. B., svedka F. A., ako aj spomenutými listinami. Svedeckou výpoveďou F. A. je preukázaná aj ďalšia skutočnosť uvedená v skutkovej vete obžaloby a teda, že obžalovaný previedol svoj obchodný podiel v J. B., s.r.o. bez toho, aby nadobúdateľa informoval o záväzkoch spoločnosti a bez toho, že by mu bol odovzdal účtovné doklady spoločnosti, ale o záväzkoch ho informoval až 15.10.2012 v banke pri prevádzaní dispozičného oprávnenia k podnikateľskému účtu a to len stručne uvedením výšky nesplnených záväzkov.

Obžalovaný sa cíti byť nevinný, tvrdil, že jeho úmyslom nebolo poškodiť spoločnosť B. s.r.o. a finančný záväzok voči nej si nesplnil len z toho dôvodu, že J. B., s.r.o. sa dostala do ekonomických problémov a D.. M. G., ktorému dodal všetok tovar odobratý od B. s.r.o. mu za tento nevyplatil, nevyplatil mu ani za iný dodaný materiál a za práce vykonané v jeho objekte v Košiciach - B., odmietol prevziať súpis vykonaných prác a konečnú faktúru za dielo, ktoré pre neho vykonal na základe ústnej dohody, v dôsledku čoho došlo k narušeniu ich vzťahov a doposiaľ nekomunikujú. Na svoju obranu tiež uviedol, že k prevodu obchodných podielov spoločnosti J. B., s.r.o. došlo na základe rozhodnutia všetkých troch spoločníkov, dôvodom nebola snaha vyhnúť sa povinnosti zaplatiť za tovar odobratý od B. s.r.o. a v tejto súvislosti poukázal na časový odstup od toho, ako mu vznikla povinnosť uhradiť zvyšok ceny za odobratý tovar do momentu prevodu obchodných podielov na inú osobu, ako aj na to, že B. s.r.o. nepodnikla v tomto období žiadne právne kroky za účelom vysporiadania svojej pohľadávky. Zdôraznil, že všetok tovar odobratý od B. s.r.o. dodal D.. M. G., nič z toho si nenechal pre vlastnú potrebu.

Podľa zástupcu poškodenej spoločnosti D.. P. B. obžalovaný konal podvodným spôsobom, vyplýva mu to z toho, že po splatnosti faktúr sa vyhýbal kontaktom s dodávateľom, nepreberal telefonické hovory, resp. odpovedal vyhýbavými sms správami, nereagoval na písomné výzvy, pri prvom osobnom jednaní ako dôvod neuhradenia faktúr uvádzal, že nemá vyplatené od svojho odberateľa, pri druhom osobnom jednaní dňa 30.11.2013 ponúkol síce na vysporiadanie pohľadávky 8.000,00 €, na ponuku reagoval poškodený 04.12.2013 s tým, že je ochotný prijať 9.280,00 €, avšak obžalovaný sa viac neozval. Poškodená spoločnosť sa nedomáhala svojich práv v civilnom konaní s poukazom na to, že spoločnosť K. U. zaoberajúca sa vymáhaním pohľadávok po preverení dňa 09.10.2012 poškodenému oznámila, že pohľadávka je ťažko dobytná, dlžník nevykonáva činnosť, je zadĺžený a nevlastní žiaden majetok.

V rozpore s obranou obžalovaného vyznieva svedecká výpoveď D.. M. G., ktorý síce potvrdil, že obžalovaný dodal na jeho stavbu v Košiciach - B. okrem iného aj sanitu odobratú od B. s.r.o. a sám, resp. prostredníctvom subdodávateľa zastúpeného F. P. nainštaloval tento materiál. Svedok však tvrdil, že obžalovanému za sanitačný materiál zaplatil v hotovosti aj keď obžalovaný mu nepredložil žiadne doklady, doposiaľ práce nevyfakturoval, nekomunikuje s ním a poukázal na to, že obdobne sa obžalovaný správal aj v iných spoločných obchodných prípadoch, na základe čoho stratil predchádzajúcu absolútnu dôveru v obžalovaného a ich vzájomné vzťahy sa narušili. Podľa svedka D.. G. boli F. P. a P. L. prítomní pri tom, keď obžalovanému odovzdával peniaze za dodaný materiál a vykonané práce na stavbe v B. oproti nimi spísanému zoznamu dodávok a záloh, ktorými disponuje obžalovaný. Svedok P. L. potvrdil, že bol pri stretnutiach obžalovaného s D.. G. a zaregistroval, že nastal problém s platením, videl že obžalovaný s D.. G. si zapisovali aká záloha a kedy bola vyplatená, papiere mal pri sebe obžalovaný a rovnako viackrát videl ako D.. G. odovzdal obžalovanému peniaze 1.500,00 € až 5.000,00 €, to všetko v roku 2011, avšak nevedel za čo D.. G. vyplácal zálohy, nevedel sa vyjadriť ku konečnému vyúčtovaniu, ale vedel aj o inej ich spoločnej akcii vo Švedlári.

Svedok F. P. potvrdil, že na základe ústnej dohody s obžalovaným, ktorý realizoval kompletnú rekonštrukciu budovy v Košiciach - B. pre D.. M. G., pracoval so svojimi zamestnancami na tejto stavbe, robil pokládku obkladov, inštaloval sanitačný materiál a práce dokončil len na základe následnej dohody s D.. G., nakoľko obžalovaný odstúpil od dokončenia diela argumentujúc, že D.. G. mu nevyplatil. Následne mu náklady čiastočne vykompenzoval D.. G. finančne a obžalovaný sa takisto snažil kompenzovať mu straty takým spôsobom, že mu našiel nové zákazky a na ich realizáciu mu poskytol svojich zamestnancov, bezodplatne. Svedok uviedol, že s obžalovaným mal aj iné obchodné prípady a vždy mu ako subdodávateľovi vyplatil v súlade s ústnou dohodou. Vnímal, že obžalovaný a D.. G. sa naťahovali na peniazoch, nebol však pri ich osobných jednaniach a nevidel či D.. G. zaplatil obžalovanému za predmetný sanitačný materiál, prípadne za iný tovar a práce.

Neuveril súd tvrdeniam obžalovaného v tom, že prevod obchodných podielov na F. A. prebehol štandardným spôsobom a v súlade so zákonom a to vzhľadom na okolnosti prevodu obchodných podielov zistené z výpovedí svedkov F. A. a jeho manželky V. A., ktoré svedecké výpovede súd vyhodnotil ako vierohodné a na tomto mieste na nich poukazuje. Zo spomenutého postupu obžalovaného však nemožno vyvodiť jeho úmysel nevyplatiť záväzok poškodenej spoločnosti B. s.r.o..

Vykonaným dokazovaním nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sa bol obžalovaný obohatil na škodu cudzieho majetku, teda majetku poškodenej spoločnosti B. s.r.o. tým, že by ju bol uviedol do omylu a tým jej spôsobil malú škodu. Bolo totižto jednoznačne preukázané, že tovar odobratý od dodávateľa B. s.r.o., za ktorý zaplatil len zálohovite 4.200,00 €, dodal svojmu odberateľovi a prostredníctvom subdodávateľa zabezpečil jeho nainštalovanie, resp. pokládku, ani časť tohto si nenechal pre vlastnú potrebu a svojmu odberateľovi nedodal materiál s tým, aby rozmnožil jeho majetok, ale plnil si svoje povinnosti z ústnej dohody o vykonaní diela. Obžalovaný svojim konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu po stránke subjektívnej ani po stránke objektívnej, prejednaný skutok teda nie je trestným činom, preto súd postupoval podľa / a obžalovaného J. G. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II oslobodil.

Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, postupuje vždy tak, že poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkáže v súlade s ustanovením na občianske

súdne konane, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom, preto aj v danom prípade o nároku poškodeného B. s.r.o. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.