Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom v právnej veci žalobcu: BESTO, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Pri Krásnej 6, IČO: 31 694 535, zastúpeného JUDr. Blankou Nagyovou, advokátom, Štúrova č. 44, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 71514-2/2019-BA zo dňa 29.10.2019, takto

rozhodol:

I. Správna žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako vecne príslušný orgán podľa ust. , , bod 9 (o sociálnom poistení), rozhodnutím č. 700-3411558419-GC04/19, zo dňa 28.06.2019, postupom podľa ust. , predpísala žalobcovi za obdobie júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, december 2013, január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, júl 2014 na základe príjmov vyplatených v mesiacoch september 2013, máj 2014, penále v sume 60 907, 29 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly.

2. V jeho odôvodnení Sociálna poisťovňa, pobočka Košice uviedla, že fyzická osoba a právnická osoba ktoré sú povinné platiť poistné a povinné príspevky, sú povinnépoistné a povinné príspevky odvádzať. Poistné a povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Poistné a povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné a povinné príspevky sú splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné a povinné príspevky sú splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného a povinných príspevkov pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné a povinné príspevky sú splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 141 ods. 2, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 2 zákona a § 26 ods. 1

o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a v znení účinnom od 1. januára 2013). Z rozhodnutia zároveň vyplýva, že poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v prvej vete zákona v znení účinnom od 1. januára 2013 do 31. októbra 2013, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a z vymeriavacieho základu podľa a zákona v znení účinnom od 1. januára 2013 do 31. októbra 2013 je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol prijem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v prvej vete zákona v znení účinnom od 1. januára 2013 do 31. októbra 2013, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa zákona v znení účinnom od 1. januára 2013 do 31. októbra 2013 sú splatné do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol ( zákona, zákona, zákona v znení neskorších predpisov a Z, z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 1. januára 2013). V súvislosti so splatnosťou poistného Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ďalej uviedla, že poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa a a zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v prvej vete zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 do 30. júna 2014, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a z vymeriavacieho základu podľa a zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v prvej vete zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 do 30. júna 2014, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 sú splatné do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a) ( zákona, zákona, zákona v znení neskorších predpisov a o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 1. januára 2013. V nadväznosti na uvedený výklad Sociálna poisťovňa, pobočka Košice konštatovala, že dôvodom na predpísanie penále žalobcovi, ako zamestnávateľovi, bola skutočnosť, že žalobca, ktorý mal povinnosť odvádzať poistné a povinné príspevky, tieto neodviedol včas za mesiace júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, december 2013. január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, júl 2014 a odviedol v nižšej sume za mesiace marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, júl 2014 a taktiež neodviedol včas v mesiacoch september 2013, máj 2014 a odviedol v nižšej sume v mesiaci máj 2014.

3. O odvolaní žalobcu podanému proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3411558419-GC04/19, zo dňa 28. 06. 2019, rozhodla žalovaná dňa 29.10.2019 (rozhodnutie č. 71514-2/2019-BA ) tak, že výrok tohto rozhodnutia zmenila spôsobom, kedy z neho vypustila text: „vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.“ a nahradila ho textom: „vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, t. j. od 19. júna 2015, do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.“ V ostatnom žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, potvrdila.

4. V odôvodnení rozhodnutia č. 700-3411558419-GC04/19 žalovaná uviedla, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3411558419-GC04/19, zo dňa 28.06.2019, je vecne správne a v súlade so zákonom. Žalovaná v ňom poukázala na skutočnosť, že žalobca, bol ako zamestnávateľ v Sociálnej poisťovni registrovaný v období od 1. augusta 1994 doposiaľ a rovnako, ako Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, citoval zákonné ustanovenia upravujúce odvod, platenie, ako aj splatnosť poistného a povinných príspevkov. Konštatovala, že na základe údajov, uvedených v systéme Sociálnej poisťovne, vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka Košice porovnanie správnosti a včasnosti odvodu

poistného a povinných príspevkov a zistila, že žalobca, ako zamestnávateľ, poistné a povinné príspevky za obdobie júl 2013 až február 2014 a za obdobie marec 2014 až júl 2014 uhradil oneskorene a zároveň v nesprávnej nižšej sume. V nesprávnej nižšej sume uhradil žalobca aj poistné a povinné príspevky na základe príjmov vyplatených v mesiacoch september 2013 a máj 2014, t. j. za zamestnancov s nepravidelným príjmom. Na základe zistenia skutočného stavu veci bolo účastníkovi konania (žalobcovi) v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov predpísané penále v sume 60 907,29 Eur. Keďže podľa žalovanej je lehota splatnosti poistného a povinných príspevkov ustanovená zákonom, v prípade jej nedodržania má Sociálna poisťovňa povinnosť (nie možnosť) predpísať odvádzateľovi poistného a povinných príspevkov penále (§ 240 ods. 1 a 2 zákona v znení neskorších predpisov). Penále za rovnaké kontrolované obdobie je možné predpísať aj viacerými rozhodnutiami, v závislosti od skutkového a právneho stavu veci zisteného ku dňu rozhodovania o penále, dovtedy, kým nie je pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom a povinných príspevkoch uspokojená. Penále bolo účastníkovi konania/žalobcovi predpísané ako tzv. dopenalizácia, kedy predpísané penále nadväzuje na rozhodnutia, ktorými bolo účastníkovi konania predpísané penále v predchádzajúcom období, a to nasledovne:

- rozhodnutie č. 700-3493851514-GC04/14, zo dňa 4. septembra 2014, ktorým bolo účastníkovi konania/ žalobcovi predpísané penále za obdobie máj 2013 až apríl 2014 v sume 5754,90 Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5. septembra 2014 (prvotná penalizácia). Penále bolo predpísané za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa úhrady poistného a povinných príspevkov (máj, jún 2013) a do dňa kontroly 3. júna 2014.

- rozhodnutie č. 700-3414068314-GC04/14, zo dňa 17. septembra 2014, ktorým bolo účastníkovi konania/žalobcovi predpísané penále za obdobie máj 2014, jún 2014, júl 2014 v sume 391,48 Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. októbra 2014 (prvotná penalizácia). Penále bolo predpísané za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa kontroly 17. septembra 2014.

- rozhodnutie č. 700-3414068214-GC04/14, zo dňa 17. septembra 2014, ktorým bolo účastníkovi konania/žalobcovi predpísané penále za obdobie marec 2013, apríl 2013, júl 2013 do apríla 2014 (dopenalizácia) penále v sume 3997,64 Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. októbra 2014. Penále bolo predpísané za každý deň omeškania odo dňa 4. júna 2014 do dňa kontroly 17. septembra 2014.

- rozhodnutie č. 700-3411079515-GC04/15, zo dňa 30. marca 2015, ktorým bolo účastníkovi konania/ žalobcovi predpísané penále za obdobie august 2014 (prvotná penalizácia) penále v sume 492,28 Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. októbra 2015. Penále bolo predpísané za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa 30. marca 2015.

- rozhodnutie č. 700-3411079215-GC04/15, zo dňa 30. marca 2015, ktorým bolo účastníkovi konania/ žalobcovi predpísané penále za obdobie od júla 2013 do júla 2014 (dopenalizácia) penále v sume 8674,63 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. augusta 2016. Penále bolo predpísané za každý deň omeškania od 18. septembra 2014 do 30. marca 2015.

- rozhodnutie č. 700-3412732117-GC04/14, zo dňa 20. júna 2017, ktorým bolo účastníkovi konania/ žalobcovi predpísané penále za obdobie od júla 2013 do júla 2014 (dopenalizácia) penále v sume 3 694,66 Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. januára 2018. Penále bolo predpísané za každý deň omeškania od 31. marca 2015 do 18. júna 2015.

Žalovaná podotkla, že penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti v lehote splatnosti, v správnej výške alebo vôbec, pričom spôsob jeho výpočtu je ustanovený zákonom. Poukázala na fakt, že dňa 22.10.2014 bolo v Obchodnom vestníku č. 176/2014 zverejnené uznesenie Okresného súdu Košice o začatí reštrukturalizačného konania sp. zn. zo 16. apríla 2014 s tým, že za deň jeho zverejnenia sa považuje 23. október 2014. Okresný súd Košice uznesením sp. zn. zo dňa 15. októbra 2014 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 176/2014 dňa 22. októbra 2014, povolil reštrukturalizáciu účastníka konania/žalobcu. Dňa 9. júna 2015 Okresný súd Košice I uznesením, sp. zn. potvrdil reštrukturalizačný plán účastníka konania/žalobcu a ukončil reštrukturalizáciu,

pričom toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 114/2015 dňa 17.06.2015. Potvrdenie reštrukturalizačného plánu a zároveň ukončenie reštrukturalizácie účastníka konania/žalobcu malo v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vplyv na zmenu výšky a splatnosti poistného a povinných príspevkov, prihlásených do reštrukturalizácie účastníka konania. Rozsudkom Okresného súdu Košice l, sp. zn. -164, zo dňa 31. mája 2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice, sp. zn. , zo dňa 29. novembra 2018, súd určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu účastníka konania/žalobcu voči Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, vo vzťahu k dotknutej pohľadávke v celkovej výške 95 475,85 Eur. Žalovaná preto konštatuje, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3411558419- GC04/19 zo dňa 28.06.2019, bolo vydané v čase, keď reštrukturalizačný plán účastníka konania/ žalobcu, ako dlžníka, stratil voči Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, ako jeho veriteľovi svoju účinnosť. Uvedené malo za následok, že účastník konania/žalobca bol povinní zaplatiť pohľadávku na poistnom a povinných príspevkoch v pôvodnej lehote splatnosti a Sociálna poisťovňa bola za nezaplatenie poistného a povinných príspevkov v tejto pôvodnej lehote oprávnená predpísať účastníkovi konania penále. V zmysle zákona Sociálna poisťovňa je pri rozhodovaní o penále oprávnená skúmať iba to, či poistné a povinné príspevky boli zaplatené v lehote splatnosti a v správnej výške. Na výšku penále má vplyv, výška dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov, dátum splatnosti poistného a povinných príspevkov, dátum zaplatenia poistného a povinných príspevkov a následne zistený počet dní omeškania. Taktiež zákon neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť upozorňovať odvádzateľov poistného a povinných príspevkov na právne následky nezaplatenia poistného a povinných príspevkov v správnej výške a včas (v lehote splatnosti). Z rozhodnutia žalovanej taktiež vyplýva, že obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne a táto nie je viazaná len návrhmi účastníka konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, či je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia je príloha, v ktorej je uvedené obdobie, za ktoré bolo účastníkovi konania/žalobcovi predpísané penále, výška poistného a povinných príspevkov zaplatených po lehote splatnosti, dátum od ktorého sa dopredpisuje penále (dopenalizácia), percentuálna sadzba penále, dátum zaplatenia poistného a povinných príspevkov a dátum kontroly, počet dní omeškania, vypočítané penále a predpísané penále. Žalovaná podotýka, že účastník konania/žalobca nesplnil reštrukturalizačný plán, ani nepredložil dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Zákon v znení neskorších predpisov neumožňuje Sociálnej poisťovni odpustiť penále za obdobie po 31. decembri 2009. Účastník konania môže požiadať Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice, o povolenie zaplatiť predpísané penále po častiach.

II. Priebeh správneho súdneho konania

5. Správnou žalobou zo dňa 21.01.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach v ten istý deň, sa žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu domáhal vydania rozsudku, ktorým správny súd zruší rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 71514 - 2/2019 - BA, zo dňa 29. 10. 2019, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3411558419-GC04/19, vec vráti žalovanej na ďalšie konanie a uloží tiež žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

6. Dôvody, ktoré žalobcu k tomuto návrhu viedli sú tie, že penále, ktoré mu bolo predpísané na podklade nesprávneho uplatnenia príslušných ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej aj "") a zákona o Sociálnom poistení obmedzuje jeho právo slobodne podnikať. V uvedenom prípade sa totiž jedná o penále vyrubené z istiny poistného a povinných príspevkov, ako aj z časti penále, ktoré boli v súlade s ust. a prihlásené žalovanou ako pohľadávka v reštrukturalizačnom konaní, vedenom na OS Košice l, pod sp. zn.: , ktoré začalo u žalobcu zverejnením uznesenia súdu 16.09.2014 (účinnosť od 17.09.2014) a dňa 22.10.2014 zverejnením uznesenia súdu o povolení reštrukturalizácie (s účinnosťou od 23.10.2014), pričom 22.11.2014 uplynula žalovanej lehota na prihlásenie všetkých jeho pohľadávok do reštrukturalizácie žalobcu. Dňa 17.06.2015 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu reštrukturalizačným súdom a

o ukončení reštrukturalizácie (účinnosť od 18.06.2015). Dňa 07.07.2015 bol následne v Obchodnom vestníku zverejnený oznam dozorného správcu o zavedení dozornej správy nad žalobcom až do úplného splnenia reštrukturalizačného plánu (s účinnosťou od 18.06.2015). Žalobca pokračuje a nepochybuje, že istina pohľadávky (dlžná suma poistného a povinných príspevkov za mesiace júl 2013 až júl 2014) vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom žalovaná nielen túto istinu, ale aj spolu s časťou sankcií (penále) a to celkom vo výške 95.475,84 Eur, v reštrukturalizačnom konaní ako pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania v rámci prihlasovacej lehoty, v tomto konaní aj prihlásila. Preto má žalobca za to, že žalovaná mala, ale nestalo sa tak, prihlásiť aj vyčíslenie zodpovedajúcej (spornej) sumy penále ku dňu začatia reštrukturalizačného konania. Keďže žalovaná penále zodpovedajúce omeškaniu s úhradou dlžného poistného a povinných príspevkov do dňa začatia reštrukturalizačného konania u žalobcu, t. j. do 16. 09. 2014 neprihlásila, nemohlo byť toto sporné penále zahrnuté do reštrukturalizačného plánu a následne ani uspokojené v rámci plnenia reštrukturalizačného plánu. V dôsledku toho zanikla vvmožiteľnosť tohto sporného nároku žalovanej, ako neprihláseného riadne a včas v reštrukturalizácii v súlade s ust. , z ktorého vyplýva, že cit.: „Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.“ Z tohto dôvodu žalobca poukazuje na to, že nemôže existovať právny základ na vyčíslenie penále z pohľadávky, ktorá sa po schválení a potvrdení v reštrukturalizačnom pláne súdom a po jeho naplnení stala nevymožiteľnou. Naviac, už samotné začatie reštrukturalizačného konania vyvoláva účinky, ktoré zákonodarca opisuje najmä v ustanovení . Predovšetkým je dôležité upozorniť na to, že rozlišuje pohľadávky vzniknuté pred (t. j. prihlasované pohľadávky) a pohľadávky vzniknuté počas reštrukturalizácie (t. j. prednostné pohľadávky v zmysle ). Prihlasované pohľadávky v procese reštrukturalizácie strácajú svoju vykonateľnosť (viď ust. , v spojení s ust. ). Žalobca je tiež toho názoru, že ak žalovaná penále neprihlásila v lehote do 30-tich dní od povolenia reštrukturalizácie žalobcu, t. j. do 22.11.2014, došlo k situácii, ktorú má na mysli ust. , z ktorého vyplýva, že cit.: „Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.“ Podľa žalobcu teda, zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a uznesenia súdu o ukončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku dňa 17.06. 2015 sa s účinnosťou od 18.06.2015 stali nevymožiteľnými penále k prihlásenej pohľadávke dlžného poistenia a povinných príspevkov za mesiace júl 2013 až júl 2014, ktoré mali byť vyčíslené žalovanou do 16.09.2014 a v správnom rozsahu aj v reštrukturalizačnom konaní riadne prihlásené. Žalobca cituje ust. , z ktorého vyplýva, že „pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené“ a v nadväznosti na to uvádza, že penále sa považuje v plnom rozsahu za odpustené a tieto nároky voči žalobcovi nemožno vymáhať, a teda ani dodatočne predpisovať, či priznať v súdnom konaní. Žalobca preto považuje rozhodnutie žalovanej za nezákonné z dôvodu, že priznáva nárok pohľadávkam, ktoré sa potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom stali len naturálnymi obligáciami, resp. zanikli. Žalobca súčasne poukazuje na to, že z ust. zákona o Sociálnom poistení (zákon o SP), nemožno vyvodiť, že toto ustanovenie umožňuje žalovanej priznať svojim rozhodnutím nárok pohľadávke, ktorá je len naturálnou obligáciou. Z ust. zákona o Sociálnom poistení vyplýva že „Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v tomto prípade nesporne , lebo to vyplýva z odkazu “102ab“ na konci vety ustanovenia zákona o SP. Preto má žalobca za to, že ak je žalovaná nesporne veriteľom vo vzťahu k svojmu dlžníkovi (žalobcovi), ktorý je v úpadku alebo v procese reštrukturalizácie, musí pri uspokojovaní svojich pohľadávok k dlžníkovi, ktorý sa nachádza v konkurze (v úpadku) alebo v procese reštrukturalizácie postupovať nie podľa zákona o SP (), ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálneho poistenia, ale musí uprednostniť () ako špeciálny právny predpis. Tento svoj úmysel zákonodarca v zákone o SP potvrdzuje aj prostredníctvom odkazov na osobitný predpis (napr. poznámka pod čiarou č. 33a v ustanovení alebo č. 41a v ustanovení alebo č. 102ab v ustanovení , ktoré odkazujú na osobitný predpis, ktorým je práve , teda ). Žalobca taktiež poukázal citáciou na ust. , podľa ktorého „Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné

sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom.“ Preto, rovnako tiež s ohľadom na uvedené ustanovenie je zrejmé, že už dňa 18.06.2015 (deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a o ukončení reštrukturalizácie žalobcu v Obchodnom vestníku č. 114/2015) došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu schváleného schvaľovacou schôdzou konanou dňa 14.05.2015 a týmto dňom (18.06.2015 - ako rozhodný deň) sa voči žalobcovi stali nevymáhateľné verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Uvedené nepochybne napĺňa aj sporné penále predpísané napádaným rozhodnutím žalovaného, keďže penále ako také je v zákone o SP zaradené v jeho PIATEJ ČASTI, TRETEJ HLAVY pod názvom: Pokuty a penále v sociálnom poistení a v starobnom dôchodkovom sporení a teda medzi sankciami, pričom súčasne povinnosť (povinnosť žalobcu zaplatiť poistné a povinné príspevky za mesiace júl 2013 až júl 2014), ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom (pred 18.06.2015) a to v zmysle rozhodnutia pobočky žalovanej. Žalobca zároveň podotýka, že podľa ust. , na nevymáhateľnost pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. V tomto smere je podľa názoru žalobcu celkom zjavne nesprávne a nezákonné rozhodnutie žalovanej. Aj keď žalovaná v ňom absolútne nepripúšťa nevymáhateľnosť svojej pohľadávky v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu Košice l, sp. zn.: - 164, zo dňa 31.05.2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 29.11.2018, ktorým tento súd určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu dlžníka - žalobcu voči žalovanej, avšak stalo sa tak nesporne práve v procese reštrukturalizácie žalobcu, kedy žalovaná využijúc ustanovenie požiadala o vyslovenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalobcu voči sebe a do výšky riadne prihlásenej a správcom zistenej pohľadávky, teda do sumy 95 475,84 Eur. V dôsledku toho žalovaná vo svojom rozhodnutí argumentuje tým, že jeho predpísanie sporného penále do sumy 60 907,29 Eur vo forme ním uvádzanej tzv. dopenalizácie (ktorú ale ani zákon o SP nepozná), je obligatórne a bez ohľadu na jeho vymáhateľnosť, ktorú však fakticky už žalovaný stratil práve neprihlásením celej svojej pohľadávky do reštrukturalizácie žalobcu. Uvedená argumentácia žalovanej, ale tiež úplne opomína fakt, že jej sporný nárok tzv. ňou tvrdenej dopenalizácie zanikol v dôsledku zverejnenia (v obchodnom vestníku) uznesenia reštrukturalizačného súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu, ktorý je pre všetkých veriteľov záväzný v zmysle ust. a to bez ohľadu na to, že bol iným súdom na návrh žalovanej vyhlásený za neúčinný. Predpísanie neexistujúceho (zaniknutého) nedoplatku rozhodnutím žalovanej celkom zjavne nemôže byť podľa názoru žalobcu v súlade so zákonom. Žalovaná sa tiež v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenovala právnemu rozboru účinkov reštrukturalizácie na otázku splatnosti poistného a povinných príspevkov, čo sa týka najmä ich zmeny práve v dôsledku predmetnej reštrukturalizácie žalobcu. Aj keby sa podľa žalobcu súd nestotožnil s jeho argumentáciou subsumujúcou nárok uložený rozhodnutím žalovanej pod ustanovenie (Pohľadávky vylúčené z uspokojenia) platí, že podľa sa oddlžením, pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Vzhľadom na skutočnosť, že predpísané penále - tzv. žalovanou tvrdená dopenalizácia vznikla na základe pohľadávky, ktorá je nevymáhateľná, nevymáhateľné je taktiež nutne aj príslušenstvo takejto nevymáhateľnej pohľadávky. V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobca dôvodí, že žalovaná i jej pobočka vydali napadnuté rozhodnutia v rozpore so zákonom a SR tým, že formalistickým výkladom odňali žalobcovi jeho prirodzené právo na ozdravenie jeho podnikania, hoci žalovaná i jej pobočka vedeli, resp. mali vedomosť o tom, že existuje verejne známy reštrukturalizačný proces žalobcu, ktorý je všeobecne sprístupnený a publikovaný v Obchodnom vestníku SR, pričom každý úkon príslušného reštrukturalizačného súdu bol zverejnený a aj pre žalovanú záväzný. Samotný výrok napadnutého rozhodnutia pobočky žalovanej, v spojení s jeho zmenou v napadnutom rozhodnutí žalovanej, vrátane odôvodnenia považuje žalobca za nepreskúmateľný a zmätočný, ktorý absolútne nedáva žiadne odpovede na otázky, ako sa žalovaná vysporiadala v danej veci s osobitným predpisom, ktorým je nesporne vo vzťahu k zákonu o SP. Ani príloha, ktorú pobočka žalovanej doložila k jej napadnutému rozhodnutiu nie je hodnoverným dôkazom o správnosti jej postupu, či postupu samotného žalovanej. Naviac, žalovaná vo svojom napadnutom rozhodnutí správnosť tejto prílohy ani nepotvrdila. Za týchto okolností považuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovanej vo vzťahu nerešpektovania reality procesu reštrukturalizácie žalobcu, za zjavne šikanózne a arbitrárne, lebo splatnosť poistného a príspevkov v oblasti sociálneho poistenia je právne ovplyvnená procesom reštrukturalizácie schválenej súdom. Naviac, z rozhodnutia žalovanej

(ani z napadnutého rozhodnutia pobočky žalovanej) nie je zrejmý spôsob výpočtu, ani jeho základ, z ktorého žalovaný vychádzal. Keďže žalovaná potvrdila rozhodnutie pobočky a nezaoberala sa ani základom, či výškou poistného a povinných príspevkov žalobcu, žalobca je nútený považovať takéto rozhodnutie za nezákonné, nakoľko pre nedostatok odôvodnenia trpí nepreskúmateľnosťou. Podľa žalobcu je prekvapujúcou časťou rozhodnutia žalovanej, jeho ničím nedoložená argumentácia, v ktorej uvádza, že cit.: „Účastník konania nesplnil reštrukturalizačný plán, ani nepredložil dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia.“ Práve naopak, vo vzťahu k žalovanej žalobca reštrukturalizačný plán bezo zbytku plnil do momentu právoplatnosti rozsudku sp. zn.: -164, zo dňa 31. 05. 2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 29. 11. 2018. Zo strany žalobcu boli dodržané všetky splátky podľa súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Išlo tak spolu o 7 splátok, ktoré začal žalobca splácať v roku 2015, kedy mala byť podľa tohto plánu uhradená prvá splátka, čo žalobcom realizované bolo (á 930,89 Eur). V rokoch 2016 až 2018 uhradil žalobca žalovanej ďalších šesť splátok (vždy k 30.06. a 31.12. bež. roka) podľa reštrukturalizačného plánu a v roku 2019 uhradil žalobca celý zvyšok zo sumy prihlásenej žalovanou do reštrukturalizácie žalobcu. Preto sa nezakladá na pravde tvrdenie žalovanej, že žalobca reštrukturalizačný plán neplnil. Aby sa podľa žalobcu naplnil zmysel a účel reštrukturalizácie, zákonodarca umožňuje v procese reštrukturalizácie využiť viacero nástrojov, medzi ktoré prostredníctvom ustanovenia zaraďuje aj predlženie lehoty splatnosti pohľadávok veriteľov, ktoré veritelia pri tvorbe reštrukturalizačného plánu navrhujú. Takisto aj v procese prípravy a následného hlasovania o reštrukturalizačnom pláne na schvaľovacej schôdzi je každý veriteľ, t. j. v prejednávanej veci aj žalovaná, oprávnený požiadať v zmysle ust. o jeho zmenu, poprípade sa v zmysle ust. domáhať vyslovenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči sebe, čo žalovaný využil. To však ale neznamená, že žalovaná a pred ňou tiež jej pobočka postupovali pri vydávaní napadaného rozhodnutia dôsledne a zákonne a súčasne tieto orgány verejnej moci nerešpektovali ani ustanovenie , v zmysle ktorého boli povinné hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (), ako by na neho hľadeli, keby rozhodli o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

7. V písomnom vyjadrení k správnej žalobe datovanom ku dňu 09.07.2020 žalovaná reagovala na hore uvedené žalobné námietky a uviedla, že skutočnosť, že žalobca prešiel procesom reštrukturalizácie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pohľadávka na penále za sporné obdobie vznikla až 28. júna 2019, kedy bola predpísaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, číslo: 700-3411558419-GC04/19. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by bol žalobca povinný plniť a Sociálna poisťovňa nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči žalobcovi uplatňovať. Právo Sociálnej poisťovne vymáhať predpísané penále vzniká až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Splnenie podmienok oprávňujúcich vymáhať existujúcu pohľadávku na penále však môže byť podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne až vecou ďalšieho konania, t. j. núteného výkonu rozhodnutia. V konaní vo veci predpísania penále, resp. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, vo veci predpísania penále by sa mala riešiť len otázka, či Sociálna poisťovňa bola alebo nebola oprávnená predpísať penále z poistného a povinných príspevkov potom, ako sa stal reštrukturalizačný plán voči Sociálnej poisťovni neúčinný. Žalovaná poukázala na fakt, že reštrukturalizácia dlžníka (žalobcu) začala zverejnením uznesenia Okresného súdu Košice l, sp. zn. , zo dňa 8. septembra 2014, v Obchodnom vestníku 176/2014, dňa 16. septembra 2014 (účinnosť 17. septembra 2014) a uznesením Okresného súdu Košice l, sp. zn. , zo dňa 15. októbra 2014, zverejneným v Obchodnom vestníku 202/2014, zo dňa 22. októbra 2014 (účinnosť 23. októbra 2014), bola reštrukturalizácia dlžníka/žalobcu povolená. Reštrukturalizačný plán dlžníka bol schválený a reštrukturalizácia dlžníka ukončená uznesením Okresného súdu Košice l, sp. zn. , zo dňa 9. júna 2015, zverejneným v Obchodnom vestníku 114/2015, zo dňa 17. júna 2015 (účinnosť 18. júna 2015). Žalovaná potom dôvodila, že vzhľadom k tomu, že pohľadávka na penále za sporné obdobie vznikla až 28. júna 2019, nebolo možné túto pohľadávku, prihlásiť do reštrukturalizácie, ktorá bola ukončená ešte 18. júna 2015, čo objektívne túto možnosť vylučovalo. Žalovaná dopĺňa, že pohľadávku na penále ani nebolo možné do reštrukturalizačného konania prihlásiť, keďže sa bez predpísania rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne ani nedala presne určiť, teda vyčísliť. V čase, kedy sa pohľadávky prihlasovali do reštrukturalizácie dlžníka/žalobcu, nemohol byť známy deň zaplatenia dlžného poistného a povinných príspevkov, teda deň, do ktorého bol žalobca v omeškaní s úhradou dlžného poistného a povinných príspevkov naposledy a do ktorého je Sociálna poisťovňa povinná penále predpísať. Aj z tohto dôvodu nebolo možné pohľadávku na penále za sporné obdobie prihlásiť do reštrukturalizácie dlžníka/žalobcu. Žalovaná súčasne poukazuje na to, že

zo v znení neskorších predpisov nevyplýva Sociálnej poisťovni povinnosť, v prípade začatia reštrukturalizačného konania, predpísať penále podľa v znení neskorších predpisov a takúto pohľadávku si do reštrukturalizačného konania aj prihlásiť. Právo predpísať penále je limitované iba desaťročnou premlčacou lehotou odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov. Tento právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. , zo dňa 27. novembra 2018, ktorý v predmetnom rozsudku zároveň dodal, že „ ... je vecou správneho orgánu kedy tak učiní.“ V otázke okamihu vzniku pohľadávky na penále je judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustálená v tom zmysle, že penále nevzniká ex lege dopustením sa omeškania s platením poistného a povinných príspevkov, ale až na základe jeho predpísania rozhodnutím. Uvedený právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. , zo dňa 28. apríla 2014 a tiež v rozsudku sp. zn. , zo dňa 10. decembra 2013. Ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktoré sa odvoláva žalobca, upravuje účinky súdom potvrdeného plánu a vzťahuje sa len na tie pohľadávky, ktoré neboli riadne a včas prihlásené do reštrukturalizácie. Vymáhateľnosť týchto pohľadávok zaniká zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku. Pohľadávka na penále za obdobie júl 2013 až júl 2014 a na základe príjmov vyplatených v mesiaci september 2013 a máj 2014, vznikla až v čase, kedy bola reštrukturalizácia dlžníka ukončená, t. j. dňa 28. júna 2019, a preto nemohla byť táto pohľadávka do reštrukturalizácie prihlásená. Žalovaná poukazuje aj na jednotnosť právneho názoru, podľa ktorého penále nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky na poistnom a príspevkoch, pričom, ako príklad tohto právneho názoru cituje z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 28. mája 2014. Aj keď sa predpísané penále týka obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania, ako pohľadávka vznikli až po ukončení reštrukturalizácie, a preto podľa žalovanej nejde o pohľadávku, ktorá sa mala uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou v súlade s v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti však žalovaná poukazuje na tú skutočnosť, že penále za sporné obdobie bolo predpísané z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov, ktoré síce boli prihlásené do reštrukturalizácie dlžníka/žalobcu a boli súčasťou reštrukturalizačného plánu, avšak Okresný súd Košice l, uznesením sp. zn. , zo dňa 31. mája 2018, rozhodol o neúčinnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka/žalobcu voči Sociálnej poisťovni. Predmetný rozsudok Okresného súdu Košice I bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 29. novembra 2018. Z ustanovenia v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že následkom neúčinnosti plánu voči veriteľovi je dlžník povinný splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, t. j. v pôvodnej (dlžnej) sume. Žalovaná ďalej dôvodila, že keďže reštrukturalizačný plán sa stal dňom 13. februára 2019 voči Sociálnej poisťovni neúčinný, pričom nie je rozhodujúce z akých dôvodov, Sociálna poisťovňa bola povinná predpísať penále z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov, ktoré boli pôvodne prihlásené do reštrukturalizácie dlžníka, až do dňa úhrady poistného a povinných príspevkov, resp. do dňa vykonania kontroly. Vzhľadom na to, že reštrukturalizačný plán sa stal voči Sociálnej poisťovni neúčinný, nedošlo k zmene pohľadávky na poistnom a povinných príspevkoch čo do výšky a jej splatnosti. K zmene splatnosti a výšky poistného a povinných príspevkov prihlásených do reštrukturalizácie by došlo len v prípade, ak by reštrukturalizačný plán, súčasťou ktorého by bola prihlásená pohľadávka na poistnom a povinných príspevkov, zostal vo vzťahu k Sociálnej poisťovni účinný. Z uvedeného dôvodu je odvolávanie sa žalobcu na reštrukturalizačný plán v súvislosti s predpísaním penále z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov právne irelevantné. Na neúčinnosť reštrukturalizačného plánu poukázala aj Sociálna poisťovňa, ústredie, v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Keďže žiadne ustanovenie v znení neskorších predpisov nebráni Sociálnej poisťovni po ukončení reštrukturalizácie predpísať penále povinnému subjektu, ktorý prešiel procesom reštrukturalizácie, žalovaná zastáva právny názor, že vydaním žalobcom napadnutého rozhodnutia vo veci predpísania penále za obdobie júl 2013 až júl 2014 a na základe príjmov vyplatených v mesiaci september 2013 a máj 2014, nedošlo k porušeniu citovaného v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o ustanovenie , v znení účinnom od 1. marca 2017, na ktoré sa žalobca odvoláva, toto bolo prijaté v súvislosti s novelou , ktorá novelizuje právny inštitút oddlženia. Žalovaná dodáva, že podľa v znení sa oddlženia formou konkurzu alebo splátkového kalendára môže domáhať platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou. V prípade oddlženia sa penále predpísané Sociálnou poisťovňou považuje za nevymáhateľné, ak povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť penále, bola porušená pred rozhodujúcim dňom ( v znení

Z. z.), t. j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi ( v znení ). Keďže žalobca je právnickou osobou a prešiel procesom reštrukturalizácie, nevzťahuje sa na neho a v znení , a preto sa na žalobcu nemôže aplikovať ani v znení . Z obsahu vyjadrenia žalovanej taktiež vyplýva, že podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia vo veci predpísania penále, boli postačujúce na rozhodnutie vo veci samej. Zároveň žalovaná poukazuje na to, že všetky relevantné údaje, z ktorých prvostupňový orgán vychádzal pri predpísaní penále (suma poistného a povinných príspevkov, dátum od ktorého sa penále počíta, dátum zaplatenia poistného a povinných príspevkov, resp. dátum začatia kontroly, počet dní omeškania, vypočítané a predpísané penále v členení na príslušný kalendárny mesiac) sú obsiahnuté v prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia. Tieto údaje nie je potrebné opakovane uvádzať aj v druhostupňovom rozhodnutí, pretože prvostupňové a druhostupňové konanie tvoria jeden celok. Na podporu uvedenej argumentácie žalovaná odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 18. novembra 2014. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 71514-2/2019-BA, dostatočne odôvodňuje výrok predmetného rozhodnutia s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla. Z tohto dôvodu považuje žalovaná námietky žalobou týkajúce sa neodôvodnenosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne za neopodstatnené.

8. Žalobca vo svojom stanovisku datovanom ku dňu 29.3.2021 zareagoval na vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe, kde uviedol, že zo žiadnych ustanovení, ani z obsahov odôvodnení rozhodnutia žalovanej číslo 71514-2/2019-BA, zo dňa 29.10.2019 a ani z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 700-3411558419-GC04/19, zo dňa 28.06.2019 nevyplýva, na základe akých predchádzajúcich rozhodnutí bolo žalobcovi predpísané penále za sporné obdobie odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov až do 18. júna 2015 a tiež, za ktoré sporné obdobie to malo byť. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia nemožno podľa žalobcu rozumne vyčítať ani to, pri koľkých a akých kontrolách prvostupňového orgánu mal prvostupňový orgán, či žalovaná vyvodiť zistenia o neodvedenom dlžnom poistnom žalobcom včas, ani o predchádzajúcom predpísaní penále, ako ani to, z čoho pri určení výšky poistného prvostupňový orgán, či žalovaná vychádzali. Naviac, takto predpísané penále - tzv. žalovanou tvrdená dopenalizácia (hoci v rozhodnutí prvostupňového orgánu sa o žiadnej tzv. "dopenalizácii" ani nehovorí) nesporne vznikla na základe pohľadávky, ktorá je nevymáhateľná (titulom riadne začatej i ukončenej reštrukturalizácie žalobcu), resp. nevymáhateľné je taktiež nutne aj príslušenstvo takejto nevymáhateľnej pohľadávky. Žalobca za to, že v súvislosti s reštrukturalizačným oprávnením žalovanej, ako veriteľa žalobcu, dôkazy, na ktoré poukázala žalovaná vo svojom rozhodnutí a ktoré podľa neho môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci, v súvislosti s napadnutým rozhodnutím žalovanej, ako aj v súvislosti s napadnutým rozhodnutím prvostupňového orgánu riadne zisťované a ani doložené nikdy neboli. Podľa žalobcu, v dôsledku začatého reštrukturalizačného konania, (s účinnosťou 17. septembra 2014) žalovaný, ako veriteľ žalobcu, rovnako ako aj ostatní veritelia žalobcu odvíjali svoje oprávnenia, ako aj celkové procesné postavenie v danej začatej reštrukturalizácii (viď najmä ust. v spojení s ) od existencie prihlásených pohľadávok, t. j. majetkového protikladu k ustálenej hodnote majetku žalobcu, ako dlžníka/úpadcu. Pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe poukazuje na to, že podklady, ktorými pobočka žalovanej disponovala v čase vydania prvostupňového rozhodnutia vo veci predpísania penále boli postačujúce na rozhodnutie vo veci samej, lebo všetky relevantné údaje, z ktorých tento prvostupňový orgán vychádzal pri predpísaní penále sú obsiahnuté v prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto prvostupňového rozhodnutia, tak žalobca dôvodne namieta, že tieto splnené neboli. Žalobca poukazuje tiež na to, že aj zákon o SP nepochybne reaguje na proces reštrukturalizácie, čo však ale nie je možné z napadnutého rozhodnutia žalovanej ani vyčítať. Žalovaná sa nevysporiadala vo svojom rozhodnutí s odvolacími námietkami žalobcu okrem iného, práve aj vo vzťahu k jeho nespochybniteľnej účasti v reštrukturalizačnom procese u žalobcu, ktorá sa týkala nielen pôsobenia, ale i dôsledkov aktivity žalovanej v prebiehajúcej reštrukturalizácii u žalobcu. Preto žalobca naďalej nemôže považovať rozhodnutie žalovanej v spojení s napadnutým rozhodnutím prvostupňového orgánu za preskúmateľné a riadne odôvodnené. Žalobca má za to, že aj napriek vysloveniu neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči žalovanej, úhradou ďalších dodatočných nárokov žalovanej zo starých dlhov spred obdobia nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia konkurzného súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu, by podľa žalobcu došlo k účelovému zvýhodňovaniu len jediného veriteľa v rámci reštrukturalizácie a najmä

v období po nej, teda práve v čase zavedenia dozornej správy nad dlžníkom, ako žalobcom a na úkor ostatných veriteľov, ale aj k zníženiu ochrany dlžníka (žalobcu) pred jeho veriteľmi, pričom obidvoje je v rozpore s účelom tých ustanovení , ktoré hovoria o reštrukturalizácii, nehovoriac ani o tom, že k tzv. „dopenalizácii“ žalobcu pristúpila žalovaná bezprostredne v čase celospoločenskej situácie spôsobenej ohrozovaním životov i zdravia všetkých ľudí pandémiou COVID-u, ktorej musí s finančnými stratami i ďalšími ťažkosťami čeliť len žalobca sám. Preto je na mieste i opodstatnená námietka žalobcu, že za danej situácie žalovaná mala i mohla postupovať podľa ust. a staré pohľadávky z tzv. „dopenalizácie" resp., ich časti, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnila odpísať, keďže na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť sociálnej poisťovni pohľadávku, alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu.

9. Z vyjadrenia žalovanej s dátumom 30.04.2021, k uvedenému stanovisku žalobcu vyplýva, že žalovaná v ňom zotrvala na právnom názore, podľa ktorého penále bolo žalobcovi predpísané správne a v súlade so o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z ďalšieho obsahu vyjadrenia žalovanej správny súd vyberá: „Reštrukturalizačný plán sa stal dňom 13. februára 2019 voči Sociálnej poisťovni neúčinný (nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , zo dňa 29. novembra 2018, ktorým bol potvrdený rozsudok prvej inštancie), a preto bola Sociálna poisťovňa podľa v znení neskorších predpisov povinná predpísať penále z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov, ktoré boli pôvodne prihlásené do reštrukturalizácie dlžníka a to až do dňa úhrady poistného a povinných príspevkov, resp. do dňa vykonania kontroly. Vzhľadom na to, že reštrukturalizačný plán sa stal voči Sociálnej poisťovni neúčinný, nedošlo k zmene pohľadávky na poistnom a povinných príspevkoch čo do výšky a jej splatnosti. K zmene splatnosti a výšky poistného a povinných príspevkov prihlásených do reštrukturalizácie by došlo len v prípade, ak by reštrukturalizačný plán, súčasťou ktorého by bola prihlásená pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch, zostal vo vzťahu k Sociálnej poisťovni účinný. Z uvedeného dôvodu je odvolávanie sa žalobcu na reštrukturalizáciu, jej účinky a na reštrukturalizačný plán v súvislosti s predpísaním penále z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov právne irelevantné. Z rovnakého dôvodu nebol prvostupňový orgán, ako aj orgán druhého stupňa povinný venovať sa právnemu rozboru účinkov reštrukturalizácie u žalobcu a ani otázkou splatnosti poistného a povinných príspevkov čo sa týka ich zmeny (ako sa domnieva žalobca), ku ktorej nedošlo. Priamo z ustanovenia v znení neskorších predpisov vyplýva možnosť Sociálnej poisťovne predpísať penále do dňa začatia kontroly. Podrobný prehľad rozhodnutí, ktorými pobočka Sociálnej poisťovne predpísala žalobcovi penále za sporné obdobie, je uvedený v napadnutom rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 71514-2/2019-BA. Z prehľadu týchto rozhodnutí vyplýva aj to, od akého dátumu bolo penále predpísané dokedy, t. j. do akého dátumu bolo penále za sporné obdobie predpísané a jeho výška. Jednotlivé rozhodnutia, ktorými bolo penále predpísané vždy za určité čiastkové obdobie zodpovedajúce kontrole platenia poistného a povinných príspevkov, boli žalobcovi doručované do vlastných rúk. Poukazujeme na to, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní nemožno posudzovať izolovane (individuálne), keďže sa jedná o rozhodnutia v tej istej veci, ale ich treba vykladať v ich vzájomnej súvislosti, nie samostatne. Skutkové zistenia a právne závery vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového orgánu v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, zdôvodňujú výrok napadnutého rozhodnutia, pričom Sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutom rozhodnutí zdôvodnila nielen skutkový aj právny stav predmetnej veci ale zaujala stanovisko a vysporiadala sa aj so všetkými podstatnými námietkami účastníka konania, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.“ Na základe predostretých skutočností žalovaná žiadala správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Správny súd v konaní podľa a nasl. , po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (č. 700-3411558419-GC04/19 zo dňa 28.06.2019) a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh konania, ktoré uvedeným rozhodnutiam predchádzalo, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je preto potrebné ju zamietnuť (ust. ).

11. O správnej žalobe rozhodol sudca správneho súdu aj napriek tomu, že vec bola po napadnutí zapísaná do správneho registra S (určeného pre senátne rozhodovanie správneho súdu) a to vzhľadom ku skutočnosti, že na oboch stupňoch administratívneho konania rozhodovala Sociálna poisťovňa, ktorej rozhodovanie definuje v ust. , , ako rozhodovanie

v sociálnych veciach a o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa ust. , , rozhoduje sudca správneho súdu. Na ústnom pojednávaní uskutočnenom dňa 02.09.2022 právny zástupca žalobcu, ako aj poverený zástupca žalovaného vo svojich rečiach zotrvali na doterajších vyjadreniach (pre podrobnejšie oboznámenie sa s obsahom ich vyjadrení, viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 02.09.2022, pozn. správneho súdu).

12. Podľa ust. , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

13. Podľa ust. , ak nie je v tejto hlave (Tretia hlava ) ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa ust. , , sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. Podľa ust. , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa ust. , , fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa ust. zákona o sociálnom poistení (č. ), poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

18. Podľa ust. v znení účinnom do 05.04.2020, povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu ()

19. Podľa ust. , fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktorá neodviedla poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedla v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále, ak odsek 2 neustanovuje inak, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do a) dňa, v ktorom bola pohľadávka uspokojená 1. poukázaním dlžnej sumy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, 2. zaplatením dlžnej sumy v hotovosti, 3. zaplatením dlžnej sumy exekútorovi,

b) dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom zanikla pohľadávka podľa § 149 ods. 8 alebo § 151, alebo c) dňa, v ktorom začala vykonávať kontrolu.

20. Podľa ust. , reštrukturalizačný plán (ďalej len "") je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len "účastník "), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov , ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení súdom je záväzný pre všetkých účastníkov .

21. Podľa ust. , v prípade neúčinnosti voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

22. Z obsahu administratívneho spisu, ktorý mal správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou k dispozícii vyplýva, že nedielnou súčasťou rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 28.06.2019, č. 700-3411558419-GC04/19, ktorým, bolo žalobcovi v pozícii zamestnávateľa predpísané penále v sume 60 907,29 Eur je príloha, v ktorej je prehľadne uvedené kedy u žalobcu nastala splatnosť poistného a povinných príspevkov, kedy toto splatné poistné a povinné príspevky žalobca zaplatil a v akej výške, akého obdobia sa poistné a povinné príspevky týkali, počet dní omeškania žalobcu s platením poisteného a povinných príspevkov a tiež vypočítaná a predpísaná suma penále. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodla dňa 20.08.2019 (po podaní odvolania žalobcu) o prerušení konania na dobu 15 kalendárnych dní z dôvodu, že v zákonnej lehote, nie je možné zistiť presne a úplne skutkový stav veci a súčasne žalobcu vyzvala, aby v tejto lehote predložil resp. doplnil dôvody podaného odvolania, ktorých doplnenie žalobca deklaroval pri podaní odvolania dňa 25.07.2019. Žalobca bol zároveň upozornený, že ak v určenej 15 dňovej lehote dôvody odvolania nedoplní, bude Sociálna poisťovňa pokračovať v konaní a posúdi odvolanie na základe jej známych skutočností, zistení, dôkazov a údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne a spisovej dokumentácie. Žiadosťou datovanou ku dňu 18.09.2019, adresovanou Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, žalobca požiadal o odpustenie povinnosti zaplatiť penále, pričom touto skutočnosťou doplnil svoje odvolanie zo dňa 25.07.2019. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice listom zo dňa 25.09.2019 odstúpila žalobcom podané odvolanie žalovanej a na základe dôvodov, ktoré pomenovala, navrhla rozhodnutie o predpísaní penále žalobcovi (č. 700-3411558419-GC04/19) potvrdiť. Žalovaná, ako už bolo vyššie spomenuté rozhodnutím zo dňa 29.10.2019 (rozhodnutie č. 71514-2/2019-BA) rozhodla tak, že výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zmenila spôsobom, kedy z neho vypustila text: „vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.“ a nahradila ho textom. „vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, t. j. od 19. júna 2015, do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.“ V ostatnom žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, potvrdila. Súčasťou administratívneho spisu sú aj údaje z obchodného vestníka, podľa ktorých sa rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 08.09.2014, sp. zn. voči žalobcovi (dlžník) začalo reštrukturalizačné konanie. Uznesením toho istého súdu zo dňa 15.10.2014, sp. zn. bola povolená reštrukturalizácia žalobcu (dlžník) a zo dňa 09.06.2015, sp. zn. bol potvrdený schválený reštrukturalizačný žalobcu (dlžník) a zároveň bola ukončená jeho reštrukturalizácia. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 31.05.2018, sp. zn. bola určená neúčinnosť reštrukturalizačného žalobcu voči Sociálnej poisťovni vo vzťahu k do reštrukturalizácie prihlásenej pohľadávky v celkovej výške 95 475,84 Eur. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2018, sp. zn. . Súčasťou administratívneho spisu je napokon aj rozhodnutie (č. 700-3412732117- GC04/17), ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Košice dňa 20.06.2017 predpísala žalobcovi penále v sume 3 694,66 Eur, ako aj rozhodnutie, ktorým žalovaná dňa 08.01.2018 (č. 23943-3/2018-BA) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 20.06.2017 v celom rozsahu zamietla a toto rozhodnutie potvrdila.

23. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že úloha súdu nespočíva v argumentácii ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vo vysporiadaní sa s tými, ktoré sú pre to, ktoré konanie podstatné. Preto nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak sa správny súd vyjadrí výlučne k ťažiskovým žalobným dôvodom, ku ktorým uvádza:

24. Vydaniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, číslo: 700-3411558419-GC04/19 zo dňa 28.06.2019, vo veci predpísania penále za obdobie júl 2013 až júl 2014, predchádzalo vydanie rozhodnutí pobočky Sociálnej poisťovne, ktorými bolo penále za sporné obdobie predpísané na základe predchádzajúcich kontrol odvodu poistného a príspevkov. Ide o nasledovné rozhodnutia: rozhodnutie č. 700-3493851514-GC04/14, zo dňa 4. septembra 2014, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie máj 2013 až apríl 2014 v sume 5 754,90 eur, rozhodnutie č. 700-3414068314-GC04/14, zo dňa 17. septembra 2014, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie máj 2014, jún 2014, júl 2014 v sume 391,48 eur, rozhodnutie č. 700-3414068214-GC04/14, zo dňa 17. septembra 2014, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie marec 2013, apríl 2013, júl 2013 do apríla 2014 v sume 3 997,64 eur, rozhodnutie č. 700-3411079515-GC04/15, zo dňa 30. marca 2015,

ktorým bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie august 2014 v sume 492,28 eur, rozhodnutie č, 700-3411079215-GC04/15, zo dňa 30. marca 2015, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie od júla 2013 do júla 2014 v sume 8 674,63 eur a rozhodnutie č. 700-3412732117-GC04/14, zo dňa 20. júna 2017, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie od júla 2013 do júla 2014 v sume 3 694.66 eur. Dňa 28.06.2019 pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach vydala vyššie spomenuté rozhodnutie číslo: 700-3411558419-GC04/19, ktorým žalobcovi predpísala penále za obdobie júl 2013 až júl 2014, v sume 60 907,29 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného a príspevkov vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím zo dňa 29.10.2019, č. 71514-2/2019-BA vydaným na základe odvolania žalobcu zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice číslo: 700-3411558419-GC04/19 tak, aby bolo zrejmé, že penále vo výške 0,05 % bolo predpísané odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, t. j. od 19.06.2015 do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, čím zosúladila právny stav zo stavom skutkovým vyplývajúcim napokon aj z prílohy rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3411558419-GC04/19, z ktorej jednoznačne vyplýva, že obdobie, od ktorého bolo penále z dlžných súm poistného a príspevkov počítané sa začalo dňa 19.06.2015. Vzhľadom na to, že penále za obdobie júl 2013 až júl 2014 bolo žalobcovi vyššie spomenutými rozhodnutiami predpísané do dňa 18. júna 2015, t. j. do dňa predchádzajúcich kontrol odvodu poistného a povinných príspevkov, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, postupovala v súlade s ust. , ak dňa 28.06.2019 vydala rozhodnutie číslo: 700-3411558419-GC04/19, ktorým žalobcovi predpísala za sporné obdobie penále odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, t. j. od 19. júna 2015, do dňa poukázania dlžných súm na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici (po zohľadnení zmeny výroku tohto rozhodnutia, pozn. správneho súdu). Všetky vyššie spomenuté skoršie rozhodnutia, ktorými bolo žalobcovi predpísané penále sú obsiahnuté v rozhodnutí žalovanej - Sociálnej poisťovni, ústredie zo dňa 29.10.2019, č. 71514-2/2019-BA spolu s informáciou, odkedy bolo penále predpísané, do akého dátumu a tiež aj jeho výška a žalobca tak mal možnosť pochopiť kontinuitu rozhodovania Sociálnej poisťovne pri predpisovaní penále.

25. Správny súd vnímal ako spornú medzi účastníkmi aj otázku vzniku penále, čo vyplýva z argumentácie žalobcu o povinnosti Sociálnej poisťovne prihlásiť si pohľadávku z titulu penále do reštrukturalizácie žalobcu. S odkazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, správny súd podotýka, že penále, ako zákonný následok neodvedenia poistného a príspevkov vôbec, včas alebo v nižšej sume vzniklo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice číslo: 700-3411558419-GC04/19, ktorým táto žalobcovi predpísala penále za sporné obdobie ( júl 2013 až júl 2014 ) odo dňa 19. júna 2015, do dňa poukázania dlžných súm na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Z uvedeného je zrejmé, že v čase prihlasovania pohľadávok na poistnom a príspevkoch do reštrukturalizácie, penále neexistovalo a preto nemohlo byť ako pohľadávka do reštrukturalizácie prihlásené. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach napr. sp. zn. judikát pod č. R63/2015 a tiež sp. zn. a prezentoval názor, že „pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky; vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále.“ Pohľadávka na penále z dôvodu omeškania sa žalobcu s odvedením poistného a príspevkov za júl 2013 až júl 2014 a to za konkrétne obdobie od 19.06.2015 do zaplatenia dlžných súm na poistnom a príspevkoch (dátumy ich zaplatenia vyplývajú z prílohy k rozhodnutiu č. 700-3411558419-GC04/19), vznikla až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (keďže vo veci prebehlo odvolacie konanie) číslo 71514-2/2019- BA zo dňa 29.10.2019. Kým penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizácii.

26. Reštrukturalizačný žalobcu vo vzťahu k jeho pohľadávke voči Sociálnej poisťovni vo výške 95 475,84 Eur sa stal neúčinným, na základe rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.05.2018, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2018, sp. zn. . Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2019 vyplýva, že „neúčinnosť pôsobí voči účastníkovi v tom rozsahu, ktorý sa týka dotknutej, riadne a včas nesplnenej pohľadávky vyplývajúcej z . Následky neúčinnosti upravuje tým spôsobom, že v prípade neúčinnosti voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca

osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti ( ).“ Ak potom Sociálna poisťovňa, pobočka Košice postupom podľa ust. predpísala žalobcovi rozhodnutím č. 700-3411558419-GC04/19 zo dňa 28.06.2019 penále vypočítané z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov, ktoré boli pôvodne prihlásené do reštrukturalizácie žalobcu, hodnotí správny súd jej postup ako zákonný. Vzhľadom na vyslovenú neúčinnosť reštrukturalizačného voči Sociálnej poisťovni, v dôsledku ktorej nenastala zmena pohľadávky na poistnom a povinných príspevkoch, čo do ich výšky a splatnosti, bolo by bezpredmetné sa zaoberať účinkami reštrukturalizácie u žalobcu, ako aj otázkou zmeny splatnosti poistného a povinných príspevkov, tak ako to namietal žalobca. Skutočnosť, že reštrukturalizačný sa stal voči Sociálnej poisťovni neúčinný, vyvolala stav, ako keby k reštrukturalizácii vôbec nedošlo a u žalobcu došlo k obnoveniu pôvodnej pohľadávky. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 10.12.2013, sp. zn. k téme neúčinnosti reštrukturalizačného dôvodil, že „v prípade neúčinnosti voči konkrétnemu veriteľovi (viď ) dochádza k návratu k pôvodnému stavu (restitutio ad integrum), kedy sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom. Navyše pre prejednávanú vec je významné, že pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti“.

27. Vo vzťahu k názoru žalobcu na penále, ako príslušenstvu pohľadávky na poistnom a príspevkoch, správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.09.2013, kde tento konštatoval, že penále podľa nie je príslušenstvom pohľadávky a nie je ani záväzkom akcesorickým a nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením povinnosti zaplatiť poistné včas a v správnej výške. Až v tomto momente vzniká Sociálnej poisťovni povinnosť predpísať penále a až týmto okamihom dochádza ku vzniku pohľadávky z titulu penále. Z rovnakého právneho názoru vychádza Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 18.07.2018. Príslušenstvom pohľadávky tak, ako je definované v zmysle ust. , sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V súlade s uvedenou zákonnou dikciou, penále nie je príslušenstvom pohľadávky, ale samostatnou pohľadávkou, ktorú predstavuje nesplnenie zákonnej povinnosti odviesť poistné a príspevky včas a v správnej výške. Aj z viacerých ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. zhodne vyplýva, že penále sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). Vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, t. j. na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t. j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle a až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje, pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného, nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej výške a na akom právnom základe.

28. Ak správny súd v reakcii na argumentáciu žalobcu odkazuje na aplikačnú prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky, je to preto, nakoľko „Požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, je neodmysliteľnou súčasťou princípu právnej istoty (napr. , či ). Ak došlo k judikatórnemu vyriešeniu určitej otázky a publikovaniu rozhodnutia alebo stanoviska riešiaceho túto otázku v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, je potrebné, aby súdy tento judikatórny posun vo svojej rozhodovacej praxi zohľadňovali“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2022, sp. zn. ).

29. Správny súd hodnotí, ako zákonný aj postup Sociálnej poisťovne, kedy táto nevyhovela žiadosti žalobcu o odpustenie penále predpísané mu rozhodnutím zo dňa 28.06.2019, č. 700-3411558419- GC04/19, nakoľko v zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2010, mohla fyzická alebo právnická osoba za podmienok určených ustanovením žiadať o odpustenie povinnosti zaplatiť penále najneskôr do 31. decembra 2009.

30. K úvahe žalobcu o nevymáhateľnosti penále z titulu jeho oddlženia, správny súd poukazuje na jednoznačné (ust. ) definovanie materiálnych predpokladov oddlženia, kedy platobne neschopným dlžníkom oprávneným domáhať sa oddlženia môže byť výlučne fyzická

osoba, ktorou žalobca nie je, pričom sa tak môže udiať v súvislosti s konkurzným konaním a nie reštrukturalizáciou.

31. Pri vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovanej správny súd konštatuje, že nezistil dôvod k tomu, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku tohto rozhodnutia. Preto sa sním v celom rozsahu stotožňuje a podotýka, že v konaní vo veci predpísania penále sa jednoznačne preukázala opodstatnenosť predpísania penále za sporné obdobie, keďže žalobca poistné a príspevky za sporné obdobie neodviedol včas, čím naplnil zákonný dôvod na predpísanie penále podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení.

32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. a tak, že žalobcovi z dôvodu neúspechu v konaní nemožno náhradu trov konania priznať a žalovanej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.