Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/65/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: RONCOR, a.s., so sídlom Moravské Lieskové 26, 916 42 Moravské Lieskové, IČO: 36 323 608, právne zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100069372/2022 zo dňa 13.01.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14.03.2022 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14.03.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“, alebo ako aj ako ,,tunajší súd“) dňa 15.03.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100069141/2022 zo dňa 13.01.2022 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101767722/2021 zo dňa 21.09.2021 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX eura na dani vyberanej zrážkou (ďalej aj ako „zrážková daň“) za zdaňovacie obdobie roka 2016.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. (ďalej len ako „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, ako aj iné vážne nenapraviteľné následky. Uviedol, že suma v akej mu bola dorubená daň za rok 2016 predstavuje XX XXX,XX eura, čo je sama osebe veľmi vysoká čiastka. Zároveň dal súdu do pozornosti, že správca dane vykonal voči žalobcovi súbežne daňovú kontrolu zrážkovej dane aj za zdaňovacie obdobie roka 2015, v ktorom aplikoval úplne totožnú právnu argumentáciu a dospel k úplne rovnakým záverom na základe ktorých mu dorubil na tejto dani aj za zdaňovacie obdobie roka 2015, daň vo výške XXX XXX,XX eura. Žalobca poukázal na to, že mu bola teda v úplne totožnej veci vyrubená zrážková daň za roky 2015 a 2016, spolu v celkovej výške v sume XXX XXX,XX eura, pričom jej vyrubenie za tieto roky, je založené na obdobnom skutkovom základe a na totožnej právnej argumentácií finančných orgánov. Žalobca argumentoval, že je daný stav priamej a bezprostrednej hrozby okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a to existujúcou možnosťou kedykoľvek po 01.02.2022 a teda aj okamžite, začať voči nemu realizovať výkon napadnutých rozhodnutí, na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými mu bola uložená peňažná povinnosť v celkovej výške v sume XXX XXX,XX eura. Ďalej žalobca argumentoval, že voči nemu môžu nastať a pôsobiť iné právne následky napadnutého rozhodnutia, ako napr. jeho uverejnenie v zozname daňových dlžníkov, čo by malo za následok, že žalobca bude automaticky

vnímaný u svojich obchodných partnerov ako nedôveryhodný a rizikový subjekt, čo bude mať dopad na jeho schopnosť uzatvárať obchody a rozvoj jeho obchodnej činnosti. Zdôraznil, že existencia daňového nedoplatku, ktorý nevie zaplatiť bez toho, aby došlo k jeho zrušeniu v dôsledku konkurzu, taktiež bráni akejkoľvek možnosti žalobcu žiadať a uchádzať sa o akékoľvek verejné prostriedky - dotácie (COVID príspevky, eurofondy). Žalobca ďalej vymenoval, aké následky mu v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a v dôsledku iných právnych následkov hrozia a to:

- zablokovanie bankových účtov a zadržanie všetkých finančných prostriedkov, ktoré sa na nich nachádzajú a to za účelom uspokojenia daňového nedoplatku, ktorý je predmetom tohto konania, ktorého výška značne presahuje finančné zdroje, objektívne použiteľné na úhradu dorubenej zrážkovej dane, čo povedie ku strate platobnej schopnosti voči dodávateľom (nemožnosť zaplatiť za dodaný tovar) vznik záväzkov po splatnosti, nemožnosť nakupovať ďalší tovar na účel jeho distribúcie,

- započítavanie všetkých daňových preplatkov a prípadných nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov na DPH, čo povedie ku ich nevyplateniu, t.j. zníženie finančných prostriedkov, ktoré používa na uhrádzanie záväzkov voči svojim dodávateľom, strata platobnej schopnosti voči dodávateľom vznik záväzkov po splatnosti,

- zabezpečovacie úkony na jeho majetok, ktoré obmedzia jeho právo disponovať s majetkom a jeho následné speňažovanie (tu spadajú aj napr. zásoby tovaru, napr. lieky alebo iný tovar, ktorý je určený pre zmluvných a iných nezmluvných odberateľov na účely splnenia zmluvných dodávok/objednávok), ktorý sa prechodne ukladá na sklad,

- vznik ďalších nákladov ako sú poplatky, pokuty v zmysle ust. § 155 Daňového poriadku, úroky z omeškania podľa ust. § 156 Daňového poriadku, a ďalšie náklady daňovej exekúcie, ktorých vyrubenie a následné vymáhanie taktiež zhorší jeho majetkové pomery a schopnosť plnenia záväzkov a obstarávania.

Zároveň žalobca uviedol, že v nadväznosti na vyššie uvedené následky, vzniknú ďalšie, ktoré rovnako predstavujú hrozbu závažnej ujmy a značnej hospodárskej a finančnej škody, ktorými sú významný pokles jeho finančných prostriedkov, ktoré má k dispozícii pre výkon podnikateľskej činnosti; strata spoľahlivosti (úveruschopnosti) voči bankám a finančným inštitúciám, t.j. neschopnosť získať externé zdroje financovania svojej činnosti; strata spoľahlivosti voči obchodným partnerom, strata obchodov a obchodných príležitostí; nemožnosť platiť peňažné záväzky voči dodávateľom alebo iným oprávneným subjektom, čo povedie k negatívnym dopadom vo vzťahu k tretím subjektom - jeho obchodných partnerov a k prerušeniu, resp. úplnému zastaveniu dodávok tovarov alebo služieb zo strany dodávateľov, čo spôsobí nemožnosť plnenia zmluvných dodávok voči jeho odberateľom a to najmä lekárňam, zdravotníckym zariadeniam, ktorí očakávajú dohodnuté plnenia (zdravotnícky materiál, lieky a pod.) a k uplatneniu sankcií a zodpovednostných nárokov zo súkromno-právnych vzťahov s dodávateľmi a odberateľmi, čo bude mať v konečnom dôsledku za následok stratu jeho dôveryhodnosti ako odberateľa aj dodávateľa, ukončenie obchodných vzťahov s dodávateľmi aj odberateľmi a prepúšťanie zamestnancov.

Ďalej argumentoval tým, že svoju činnosť prevádzkuje v prenajatých priestoroch na základe dlhoročnej zmluvy s obchodnou spoločnosťou CHIRANA T. Injecta, a.s., IČO: 36 794 619, ktorý je ich vlastníkom. Z dôvodu nevyhnutných legislatívnych úprav vyplývajúcich z požiadaviek Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ktorého dohľadu podlieha jeho činnosť, investoval so súhlasom vlastníka týchto priestorov v predchádzajúcich rokoch značné finančné prostriedky na úpravu skladovacích priestorov do úpravy týchto priestorov, konkrétne rekonštrukcie a úpravy nakladacej rampy, tepelnej izolácie, klimatizačných zariadení, tepelných snímačov, letného „mapingu“ teploty v priestoroch, napr. v roku 2021 sumu v celkovej výške XX XXX,XX eura. Zdôraznil, že povolenia a licencie, na základe ktorých prevádzkuje svoju činnosť sú viazané výhradne na tieto skladové priestory na súčasnej adrese a ktoré sú viazané len na jeho spoločnosť a sú neprevoditeľné, s tým, že ak v dôsledku výkonu napadnutých rozhodnutí vzniknú následky vyššie opísané, ich následkom bude nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť a nebude schopný plniť svoje záväzky a teda škody, ktoré mu vzniknú budú jednak aj tieto zmarené investície, pričom stratí tieto skladové a výrobné priestory a tým stratí aj osobitné povolenia - na veľkodistribúciu a na výrobu humánnych liekov a jeho podnikanie sa definitívne skončí tak dôjde k jeho úplnému krachu a zániku. Poukázal na to, že poškodení budú aj majitelia jeho spoločnosti ako aj tretie osoby, najmä jeho obchodní partneri, čo môže spustiť lavínovú reakciu aj u ďalších subjektov. Žalobca vo vzťahu k vyššie uvedeným argumentom zdôraznil, že vzhľadom na to, že v dôsledku priamo hroziacich následkov bude obmedzený produkovať obraty zo svojej činnosti a suma dorubenej zrážkovej dane, ktorá je predmetom

tohto konania vo veci samej (spolu za roky 2015 a 2016 predstavuje sumu v celkovej výške XXX XXX,XX eura), v súčte s ostatnými záväzkami žalobcu (X XXXXXX,XX eura), presahuje sumu celého jeho majetku (X XXXXXX eura). Žalobca dôvodil, že nepriznanie správnym súdom odkladného účinku správnej žalobe v tomto konaní by viedlo k stavu predĺženia jeho obchodnej spoločnosti podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoKR“) a že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mal za následok jeho platobnú neschopnosť, čo by viedlo k jeho celkovému úpadku s tým, že by bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo by predstavovalo vo vzťahu k nemu ako tretím subjektom ďalšie právne následky. V tejto súvislosti poukázal na následok, ktorý nastane, a to na stratu právnej možnosti domáhať sa ochrany svojich práv v konaní vo veci samej. Ďalej žalobca poukázal na to, že vzhľadom na výšku daňovej pohľadávky v celkovej výške v sume XXX XXX,XX eura, na ktorú je pre účely návrhu na priznanie odkladného účinku potrebné prihliadať, v spojení s ostatnými ekonomickými údajmi jeho spoločnosti, je evidentné, že v dôsledku úkonov správcu dane pri výkone napadnutých rozhodnutí, ktorý je možné začať aj okamžite, stratí dispozíciu s takou časťou svojho majetku resp. dôjde k takému obmedzeniu jeho činnosti, že jeho ďalšia podnikateľská činnosť bude nemožná a veľmi rýchlo dôjde až k úplnému ukončeniu jeho ekonomickej činnosti a vyhláseniu konkurzu na jeho obchodnú spoločnosť. Žalobca uviedol, že možno odôvodnene predpokladať, že finančné orgány budú výkon napadnutých rozhodnutí realizovať blokáciou finančných prostriedkov na jeho bankových účtoch, čo automaticky povedie k nemožnosti plnenia jeho záväzkov a vyššie uvedeným následkom.

Žalobca následne opísal svoju súčasnú ekonomickú situáciu a uviedol, že v súčasnosti sú hlavným zdrojom financovania podnikateľskej činnosti finančné prostriedky získavané z úhrad kúpnych cien za predaný tovar. Uviedol, že na financovanie nevyužíva externé zdroje ani bankové úvery. Ďalej žalobca uviedol, že v minulom hospodárskom roku spoločnosť dosiahla stratu XXX XXX eur, ktorá bola preúčtovaná na účet neuhradených strát, čo bolo spôsobené horšou situáciou na trhu s humánnymi liekmi a to z dôvodu nedostatku tovaru - liekov, s ktorým obchoduje a preto celkovo dosiahol nižšie tržby (porovnanie: výnosy z hosp. činnosti za rok 2019 = X XXX XXX eur; za rok 2020 = X XXX XXX eur, čo je takmer 50% prepad tržieb). K 31.12.2021 spoločnosť eviduje na účte výsledkov hospodárenia minulých rokov stratu vo výške XX XXX eur. Spoločnosť síce pracuje s veľkými obratmi, avšak vzhľadom na to, že obchoduje predovšetkým s tovarom s regulovanými cenami a maržou (kategorizované lieky a zdravotnícke pomôcky), tak je jej zisk po odpočítaní nákladov pomerne nízky. Žalobca zároveň uviedol, že pokiaľ ide o majetok spoločnosti ten je v najvýznamnejšej miere tvorený nehmotným majetkom, ktorým je ochranná známka s názvom M Selene Center, registrovaná na EUIPO - Úrad európskej únie pre duševné vlastníctvo, reg. č.: 013382858, Filing number 015968012 a ktorú vlastní jeho spoločnosť, pričom jej hodnota je daná jej nadobúdacou cenou v súvislosti s prevodom na žalobcu. Žalobca taktiež uviedol, že odplata za nadobudnutie tejto ochrannej známky ešte nebola uhradená v plnej výške, t.j. spoločnosť v tejto súvislosti eviduje záväzok, ktorý je rovnako v účtovníctve spoločnosti uvedený, vo výške X XXX XXX eur, ktorý je zabezpečený zmenkami a tento záväzok postupne uhrádza. Zdôraznil, že tento majetok slúži výhradne účelom spoločnosti a jeho podnikateľskej činnosti, najmä vo vzťahu ku špecifickým produktom, ktoré distribuuje, teda pre iné subjekty nemá sama osebe ekonomický význam. Poukázal na to, že z ekonomických údajov, podložených účtovnou evidenciou a účtovnými závierkami a ďalšími ekonomickými dokladmi v prílohe žaloby vyplýva objektívne existujúca ekonomická skutočnosť, že nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by mohol dorubenú daň zaplatiť. Zdôraznil, že v prípade, ak by došlo k blokácii jeho bankových účtov v dôsledku výkonu napadnutých rozhodnutí, úplne stratí možnosť platiť svoje záväzky. Vzhľadom k skutkovým okolnostiam a ekonomickému stavu spoločnosti, ktoré vyššie podrobne žalobca popísal, má za to, že nie je možné viesť okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí bez toho, aby muselo dôjsť k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti s uvedenými následkami. Žalobca zastáva názor, že mu reálne hrozí definitívne skončenie jeho podnikateľskej činnosti, konkurz a následné zrušenie a zánik spoločnosti, čo sú následky, ktoré nebude možné zvrátiť ani sanovať, pričom hodnota hroziacej škody je minimálne hodnota celého podniku, ušlý zisk a náhrada nemajetkovej ujmy v dôsledku poškodenia jeho mena a dobrej povesti.

Žalobca predložil správnemu súdu ako dôkaz ekonomickú analýzu vyhotovenú obchodnou spoločnosťou h-analysis, s.r.o., IČO: 47 384 743 a to za účelom preukázania ekonomických dopadov dorubenej dane v sume cez XXX XXX eur. Z ekonomickej analýzy vyplýva, že žalobca nie je objektívne schopný pokryť dorubenú daň z vlastných prostriedkov, a teda jediný spôsob ako by mohol žalobca dorubenú daň uhradiť by bolo financovanie z cudzích zdrojov. Žalobca poukázal na to, že v takomto prípade je v prvom rade maximálne sporné a otázne, či by vôbec nejaká banková inštitúcia takýto úver poskytla, ako aj to, že

splácanie tohto úveru by jeho spoločnosť zaťažilo natoľko, že by vzhľadom na nízky cash flow musela svoju činnosť značne utlmiť a zrejme aj úplne ukončiť.

Pri posudzovaní dopadov priznania odkladného účinku vo vzťahu k verejnému záujmu žalobca uviedol, že treba pomerovať záujem jednej strany (štát) a druhej strany (žalobca). Ak sa odkladný účinok neprizná, žalobca bude musieť podnikateľskú činnosť ukončiť a spoločnosť skončí v konkurze, t. j. už sa „nedožije“ rozhodnutia vo veci samej, resp. ak by sa „dožila“ tak to pre ňu už nebude mať žiadny význam, pretože stav vyvolaný konkurzom a ukončením podnikania bude v danom prípade nezvratný. Ďalej uviedol, že verejný záujem by mohol byť priznaním odkladného účinku správnej žalobe ohrozený - vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: len vtedy, ak by žalobca účelovo vykonával úkony smerujúce ku zbaveniu sa svojho majetku alebo jeho znehodnoteniu, čo sa však v jeho prípade nedeje. Poukázal aj na to, že sa jedná o dorub daňovej povinnosti na transakciách, ktoré žalobca riadne priznal a daň z nich odviedol a zaplatil, spôsobom a postupom cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní za rok 2016, pričom podotkol, že tieto účtovné závierky sú aj za roky 2015 a 2016 auditované audítorkou Ing. Ľ. K., I., licencia SKAU č. 813.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 03.07.2022 a ktorý dňa 08.06.2022 predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nevidí dôvod na jeho priznanie a ponechal rozhodnutie na uvážení súdu.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. Správny súd s prihliadnutím na ust. v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a iných vážnych nenapraviteľných následkov, ktoré podrobne špecifikoval vo svojom návrhu a sú uvedené aj v bodoch 2 až 4 tohto uznesenia. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a vyjadrením žalovaného k žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, nakoľko z predložených dokladov nemal hodnoverne osvedčenú hrozbu alebo vznik závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a iných vážnych nenapraviteľných následkov na jeho strane. Iné vážne nenapraviteľné následky napadnutého rozhodnutia, pod ktorými žalobca označuje jeho uverejnenie v zozname daňových dlžníkov vedenom žalovaným a ktoré by mohlo mať za následok, že bude automaticky vnímaný u svojich obchodných partnerov ako nedôveryhodný a rizikový subjekt, ako aj s tým súvisiace uvedené ďalšie následky, správny súd považuje iba za ničím nepodložené domnienky žalobcu, neodôvodňujúce priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ani ďalšie tvrdenia žalobcu o hrozbe zániku jeho spoločnosti, správny súd nepovažuje v kontexte jeho aktuálnej majetkovej a finančnej situácie za dôvodné pre priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku

správnej žalobe je rozhodnutím súdu, ktorým sa prelamujú účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a pozastavuje sa dočasne jeho vykonateľnosť, najčastejšie až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Toto rozhodnutie má charakter výnimočnosti a súd môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len v prípade splnenia zákonných podmienok, definovaných v ust. . Medzi tieto podmienky patria hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Podstatnou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je aj preukázanie skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. Tieto podmienky, hrozba závažnej ujmy a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom musia byť splnené súčasne. Z návrhu žalobcu a ním predložených dokladov, správny súd nemal za hodnoverne osvedčené, že mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia reálne hrozí závažná ujma. Ďalej správny súd neuznal ani argumentáciu žalobcu týkajúcu sa ohrozenia aj ďalších podnikateľských subjektov, pretože ju považuje len za jeho domnienky, ktoré nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi a takáto hrozba nie je ani v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, keďže by mohla nastať iba v budúcnosti, ak vôbec by nastala, resp. ak by nastala až následne po prípadnom výkone napadnutého rozhodnutia.

9. Taktiež sa správny súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. Správny súd zdôrazňuje, že výber daní predstavuje verejný záujem, ktorý spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní. V danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -4, v ktorom sa uvádza, „že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné, či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ Správny súd zastáva názor, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto prípade by bolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko tvrdenie žalobcu, že nemá v úmysle vykonávať úkony smerujúce k zbaveniu sa svojho majetku alebo k jeho znehodnoteniu, nemožno považovať za hodnoverné, nakoľko jeho argumentácia je rozporná, keď na jednej strane tvrdí, že má záujem ďalej pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti a riadne si plniť svoje záväzky a na druhej strane zasa tvrdí, že splnením uloženej povinnosti dôjde vo veľmi krátkom čase k ukončeniu podnikania a zániku spoločnosti. Preto existuje reálna hrozba, že v prípade priznania správnym súdom odkladného účinku správnej žalobe, môžu nastať také následky, že daňový nedoplatok sa stane nedosiahnuteľný a nebude riadne zaplatený. Žalobca teda správnemu súdu zároveň neosvedčil, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom.

10. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by mu okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

11. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. .

12. K poukázaniu žalobcu na judikatúru správnych súdov v obdobných právnych veciach správny súd uvádza, že rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach nie je pri rozhodovaní právne viazaný. Uznesenia, na ktoré poukázal žalobca v návrhu a ktorými správne súdy priznali správnym žalobám odkladný účinok, sú rozhodnutiami v obdobných veciach a nie v identickej právnej veci, pričom týmito rozhodnutiami nie je pri rozhodovaní tejto veci správny súd právne viazaný. Preto v danom prípade nemožno hovoriť o porušení princípu zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a jeho legitímneho očakávania, pretože pri posudzovaní dôvodnosti odkladného účinku správnej žaloby sa jedná o rozdielne skutkové okolnosti ako je napríklad rozdielna majetková a finančná situácia žalobcu a taktiež výška vyrubeného rozdielu dane.

13. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalej správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.05.2018. ...“. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

15. Správny súd na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol podľa ust. a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo zamietol ako nedôvodný.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).