Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sa-6-2021.pdf
PDF · 169.74 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vykonávajúci pôsobnosť správneho súdu, sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci žalobcu: JUDr. Z. K., nar. X. Z. XXXX, bytom A... L. XXXX/X, XXX XX C. C., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného: JUDr. Štefanom Kúdelom, advokátom, ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. januára 2021, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. 580 507 6629 0 zo dňa 29. januára 2021 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. novembra 2020 zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 13. októbra 2020 žalobca požiadal príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie starobného dôchodku od 13. októbra 2017, t. j. po dovŕšení fyzického veku 59 rokov s ohľadom na výkon služby v I. kategórií funkcií. Prvostupňové rozhodnutie 2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. novembra 2020 Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 13. októbra 2017 zamietla podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a § 14 ods. 4, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). 3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán citoval aplikované zákonné ustanovenia a uviedol, že žalobcovi bol od 26. októbra 1998 priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a § 211 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Zb.“). Na vznik nároku na výsluhový príspevok (považovaný za výsluhový dôchodok) a jeho výšku mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1977 do 28. septembra 1979 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 1. októbra 1979 do 31. januára 1992 a od 1. augusta 1996 do 25. októbra 1998 v I. kategórii funkcií, teda celkom v rozsahu 16 rokov a 211 dní. Poukázal na § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podľa ktorého je podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok trvanie zamestnania I. pracovnej kategórie alebo trvanie služby I. alebo II. kategórie funkcií k 31. decembru 1999. Žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku k 13. októbru 2017 zamietol preto, že jeho služobný pomer v I. kategórii funkcií netrval k 31. decembru 1999, ale trval len do 25. októbra 1998. Tiež
uviedol, že dôchodkový vek žalobca dovŕši v súlade s § 65 ods. 2 a prílohou 3a) zákona č. 461/2003 Z. z. dňa 7. januára 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prílohou prvostupňového rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté preukázané obdobie dôchodkového poistenia žalobcu a vymeriavacie základy, ktoré dosiahol v rozhodnom období. Odvolanie žalobcu 4. Odvolaním podaným voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal, že prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o jeho nároku na starobný dôchodok neprihliadol na § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z. s tým, že jeho nárok na skorší odchod do dôchodku nevznikol počas účinnosti poslednej novely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. zákonom č. 355/1999 Z. z., ale už ukončením služby v I. kategórii funkcií dňom 28. októbra 1998 (pozn. súdu: správne dňom 25. 10. 1998, 3 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
kedy bol ukončený služobný pomer) podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1996 Z. z. Zdôraznil, že platnosť a účinnosť zákona č. 376/1996 Z. z. nebola až do zrušenia celého zákona č. 100/1988 Zb. zákonom č. 461/2003 Z. z. zrušená žiadnym predpisom. Rozhodnutie žalovaného 5. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29. januára 2021 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah vykonaných dôkazov, obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah podaného odvolania, citoval aplikované zákonné ustanovenia § 65 ods. 1, ods. 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 1, § 14 ods. 4, § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a po vyhodnotení všetkých dôkazov podľa vlastnej úvahy jednotlivo i vo vzájomnej súvislostiach konštatoval, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 7. Konštatoval, že žalobcovi boli na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku 59 rokov podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov žalobcovi podľa žalovaného nevznikol preto, že jeho služba v I. kategórii funkcií netrvala k 31. decembru 1999, ale trvala len do 25. októbra 1998. Tým nebola splnená podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 uvedeného zákona, a síce, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. a II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999, a preto bola prvostupňovým orgánom žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku k 13. októbru 2019 zamietnutá správne. Tiež uviedol, že žalobca dovŕši dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 7. mája 2020. Žaloba 8. Podanou správnou žalobou žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem upravujúcich skorší nárok na dôchodok. Žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil, vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a uplatnil si plnú náhradu trov konania. 4 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
9. Žalobca označil za nesporné, že vek 59 rokov dosiahol dňa 7. mája 2017, ku ktorému dňu bol zamestnaný viac ako 25 rokov a v I. kategórii funkcií odpracoval 6 051 dní, t. j. 16 rokov a 211 dní, a to od 30. septembra 1977 do 28. septembra 1979 (729 dní) vykonával základnú vojenskú službu v ČSĽA, od 1. októbra 1979 do 31. januára 1992 (4 506 dní) bol príslušníkom FMV Praha a od 1. augusta 1996 do 25. októbra 1998 (816 dní) bol príslušníkom SIS. V civilnom zamestnaní v III. pracovnej kategórii odpracoval 9 613 dní, t. j. 26 rokov a 123 dní, teda spolu odslúžil a odpracoval 15 664 dní, t. j. 41 rokov a 112 dní. Zdôraznil, že jeho služobný pomer vznikol 30. septembra 1977 a zanikol 25. októbra 1998, a teda nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením fyzického veku 59 rokov, ktorý dosiahol dňa 7. mája 2017. 10. Namietal, že jeho nárok na starobný dôchodok bol nesprávne posúdený podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení jeho zmeny zákonom č. 355/1999 Z. z. zo dňa 7. februára 1999, pretože jeho služobný pomer bol ukončený pred účinnosťou tejto novely. Poukázal na účel všetkých noviel § 174 zákona č. 100/1988 Zb. zabezpečiť sociálne istoty tým, ktorí pracovali v I. pracovnej kategórii, resp. v I. alebo II. kategórii funkcií a na to, že tieto novely si zachovali platnosť a účinnosť až do 1. januára 2004,
t. j. do účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že podľa žalobcu každá z nich platí pre posudzovanie nárokov vzniknutých po určitom konkrétnom dátume až do dátumu, kedy sa nároky začínajú posudzovať podľa ďalšej novely. Citoval § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1997 a § 175g ods. 2 cit. zákona a tvrdil, že jeho nárok na skorší odchod do dôchodku nevznikol dosiahnutím veku 59 rokov (keď požiadal o starobný dôchodok), ani odpracovaním ďalších požadovaných rokov vo všeobecnom poistnom systéme, ale nárok na starobný dôchodok mu vznikol už v roku 1998 tým, že ukončil službu v I. kategórii funkcií, ktorá trvala plných 15 rokov. Preto mal byť jeho nárok na starobný dôchodok posúdený podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení jeho novely zákonom č. 376/1996 Z. z., čo podľa jeho názoru vyplýva z § 175g ods. 2 uvedeného zákona zavedeného zákonom č. 355/1999 Z. z., systematického výkladu ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. a historického výkladu § 174 ods. 1 a 2 tohto zákona. Ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1996 Z. z. upravovalo nároky z I. kategórii funkcií po 31. decembri 1997 a v ods. 2 vyžadovalo vykonávanie tejto služby k 31. decembru 1997. Žalobca tvrdil, že splnil podmienku služby v I. kategórii funkcií v trvaní 15 rokov, aj podmienku vykonávania služby I. kategórie funkcií k 31. decembru 1997, pretože celkovo v I. kategórii funkcií odpracoval 16 rokov a 211 dní a službu v I. kategórii funkcií vykonával do 25. októbra 1998. Zároveň splnil aj ďalšie podmienky, a to dosiahnutie veku 59 rokov dňom 7. mája 2017 a odpracovanie požadovaných rokov vo všeobecnom systéme. Zdôraznil, že pri rozhodovaní o jeho nároku na starobný dôchodok bolo nesprávne aplikované ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení jeho novely zákonom č. 355/1999 Z. z. bez toho , aby bolo prihliadnuté na ustanovenie § 175g ods. 2 uvedeného zákona zavedeného novelou č. 355/1999 Z. z. Vychádzal pritom zo svojho názoru, že právne nároky občanov, ktorí ukončili pracovný pomer v rokoch 1993 až 1999 nemožno posudzovať podľa zákonov, ktoré nadobudli účinnosť pre neskoršie obdobie, teda 5 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
v období, kedy už bolo ukončené ich zamestnanie v I. pracovnej kategórii, resp. služba v I. alebo II. kategórii funkcií. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 165/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) pridržiavajúc sa skutkových a právnych dôvodov, ktoré boli obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktoré považoval za zákonné a správne. Zhrnul obsah žalobcom podaného odvolania, poukázal na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 1 písm. a) až d), § 174 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a skončenie služobného pomeru žalobcu v I. kategórii funkcií dňom 25. októbra 1998. Zdôraznil, že právna úprava neumožňuje vychádzať pri posudzovaní vzniku nároku na starobný dôchodok, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku, z toho znenia právneho predpisu, ktorý bol účinný ku dňu ukončenia služobného pomeru, pretože nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania, ak zákon neustanovuje inak, čo vyplýva zo všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR zverejneného v Zbierke rozhodnutí NS SR pod R 48/1998. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Prešove vyjadreným v jeho rozsudku sp. zn. 6Sa/15/2020-62 zo dňa 12. februára 2019, z ktorého v skutkovo obdobnej veci vyplýva, že „(bod 46)...rozhodujúci právny moment posúdenia nároku podľa uvedenej právnej normy spočíva v tom, že nárok vzniká až splnením všetkých zákonom daných podmienok, pričom vznik nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok“. Poukázal aj na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015 z ktorého vyplýva, že „...predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienok získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999“. 12. Námietku žalobcu, že jeho nárok na starobný dôchodok mal byť posúdený podľa § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Z. z. považoval za nedôvodnú, pretože žalobca dovŕšil znížený dôchodkový vek 59 rokov po 31. decembri 1999 a konanie o jeho žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 13. októbra 2020 začalo po účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z., a preto bolo pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. (poznámka súdu - nesprávne uvedené č. zákona 461/2003 Z. z.) v znení neskorších predpisov potrebné, aby výkon jeho služby v I. kategórii funkcií trval k 31. decembru 1999. Poukázal pritom na obsah dôvodovej správy, podľa ktorého „Zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999 bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999 splnia ďalšie podmienky, pričom už po 31. decembri 1999 nemohli
objektívne splniť podmienku trvania zamestnania v zákonom určenom rozsahu po zákonom určené obdobie. Dôvodom nezískania zamestnania 6 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
v preverovanej kategórii v požadovanom rozsahu má teda byť zmena právnych predpisov, teda zrušenie pracovných kategórií, a nie ukončenie služobného pomeru“. Za nedôvodnú považoval aj žalobnú námietku týkajúcu sa aplikácie § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z., pretože uvedené zákonné ustanovenie upravuje len konanie o priznaní starobného dôchodku podľa § 174, v ktorom, ak nebolo do účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z. právoplatne skončené, sa rozhodne už podľa tohto zákona a pri konaniach právoplatne skončených sa takto znovu rozhodne len na základe žiadosti. Zákonom č. 355/1999 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 22. decembra 1999 bola predĺžená možnosť zaraďovania zamestnaní vykonávaných po 31. decembri 1998 do zvýhodnených pracovných kategórií, resp. kategórií funkcií predĺžená až do 31. decembra 1999, čím bola posunutá aj uplatniteľnosť § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Replika žalobcu 13. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe s tým, že jeho nárok je v celom rozsahu opodstatnený a právne závery žalovaného, o ktoré oprel rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok, sú nesprávne. Argumentoval v podstate rovnako ako v žalobe. Zdôraznil, že podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. splnil už pri skončení služobného pomeru dňom 25. októbra 1998 (viac ako 15 rokov služby v I. kategórii funkcií, ktorá trvala k 31. decembru 1997), a preto mu tento nárok nemohol byť odňatý neskoršími novelizáciami, hoci ho mohol uplatniť až po splnení zvyšných podmienok (dovŕšenie veku 59 rokov a odpracovanie potrebných rokov vo všeobecnom poistnom systéme). Citoval § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z., podľa ktorého ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na jeho základe tvrdil, že žalovaný vo vyjadrení zámerne zmiešal prvý a druhý odsek §-u 175g, pretože v prvom odseku je upravené konanie o nároku na dôchodok, v ktorom ešte nebolo rozhodnuté (ods. 1) alebo konanie už bolo právoplatne skončené (ods. 3), avšak v druhom odseku sa spomína nárok na starobný dôchodok, keď hovorí o právoplatnom rozhodnutí o nároku, a nie o právoplatnom rozhodnutí v konaní o nároku. Nevyžaduje, aby do dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z. už bolo začaté konanie o starobnom dôchodku. Hovorí o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 uvedeného zákona, teda o nároku zo zamestnania v I. kategórii funkcií, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Z toho vyvodil, že ide o už existujúci nárok, ktorý vznikol odslúžením potrebného počtu rokov v službe I. kategórie funkcií. Keďže sa v § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z. hovorí o nárokoch podľa § 174, o ktorých nebolo rozhodnuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, teda v znení jeho poslednej novely, tak ide o nároky, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúcich noviel § 174 a nejedná sa o nároky vzniknuté za účinnosti poslednej novely. Preto bolo v jeho prípade potrebné aplikovať § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1996 Z. z., ktorý bol účinný do 31. decembra 2003 a podľa ktorého bolo podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok (ods. 2) trvanie služby 7 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
v I. kategórii funkcií k 31. decembru 1997, čo žalobca splnil, pretože jeho služobný pomer skončil 25. októbra 1998. Aplikáciu § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z. označil žalobca za nesprávnu. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/18/20018 zo dňa 20. decembra 2018, podľa ktorého: „Zvýhodnenie v podobe skoršieho odchodu do dôchodku poskytuje aj ustanovenie § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Správne orgány zamietnutie žalobcovho nároku na starobný dôchodok v skoršom veku odôvodnili iba tým, že u žalobcu služba I. alebo II. kategórie funkcií netrvala k 31. decembru 1999 (§ 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 1. januára 2000). Podľa správneho súdu administratívne orgány vec nesprávne právne posúdili, keďže na prejednávaný prípad aplikovali nesprávne ustanovenie právneho predpisu. Na § 174 zákona o sociálnom zabezpečení treba aplikovať historický výklad a systematicky ho vykladať vo vzťahu k ostatným relevantným zákonným ustanoveniam, predovšetkým k § 175 zákona o sociálnom zabezpečení tak, aby bol zachovaný účel právnej úpravy sledujúci zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Uvedený účel je výslovne upravený v § 175 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý zachováva nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie. V tomto duchu treba vykladať § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré bolo v minulosti opakovane novelizované v záujme zachovania nárokov z výkonu zvýhodnených kategórií zamestnaní vzniknutých za jednotlivé roky pred 1. januárom 2000. Jednotlivé
novely sa vzťahovali na konkrétne roky v rozpätí rokov 1993 až 1999. To znamená, že každá novela upravovala, resp. priznávala nároky vzniknuté do konca toho - ktorého roka v závislosti od toho, kedy, v ktorom roku došlo k ukončeniu výkonu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, pričom rozhodujúci bol ten rok, ku koncu ktorého bolo vykonávané a trvalo zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií. Súčasne platilo, že nová novela § 174 zákona o sociálnom zabezpečení nerušila účinnosť predchádzajúcej novely, ktorá zostala v účinnosti (rovnako ako aj ostatné novely) až do ukončenia účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení“. K žalovaným poukazovaným rozhodnutiam Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/15/2020 zo dňa 12. februára 2019 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2019 žalobca uviedol, že ide o individuálne rozhodovanie súdov v konkrétnych veciach, ktoré nie sú s jeho vecou identické. Každý prípad je nevyhnutné posudzovať individuálne, a preto na jeho vec nie je možné tieto rozhodnutia aplikovať. Konanie na správnom súde 14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný pre toto konanie podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP, na ktorom žalobca aj žalovaný zotrvali na svojich doterajších prednesoch a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal nielen zo žalobných dôvodov, ale v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 8 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
Právny rámec
15. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach 17. Podľa § 134 ods. 1, 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba 18. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa § 202 ods. 2 SSP Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci 9 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
23. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 24. Podľa § 196 ods. 1, 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 25. Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a (dôchodkový vek poistenca - muža, ktorý sa narodil v roku 1958 je 62 rokov a 8 mesiacov), ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. (3) Dôchodkový vek určený podľa odseku 2 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca. 26. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. 27. Podľa § 14 ods. 1, 2 písm. b-h, ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v poslednom znení (1) Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. (2) Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k 10 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, (4) Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). 28. Podľa § 21 ods. 1 písm. c), ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v poslednom znení Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) (3) Profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. 29. Podľa § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. v poslednom znení (v znení novely č. 355/1999 Z. z.) (1) Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo 11 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. (2) Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 30. § 174 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1996 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 1997 (1) Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1998 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1997 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. (2) Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1997; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 31. Podľa § 175g ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. v poslednom znení s účinnosťou od 22. 12. 1999
- zavedený zákonom č. 355/1999 Z. z. (1) Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 32. Podľa § 109 ods. 1 prvá veta, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. 12 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
33. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. 34. Podľa § 186 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (3) Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania. 35. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 36. Podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
37. Podľa § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 38. Predmetom preskúmania správnym súdom bola zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia č. 580 507 6629 0 zo dňa 29. januára 2021, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a ako vecne správne potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 580 507 6629 0 zo dňa 18. novembra 2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 13. októbra 2017, t. j. vo zvýhodnenom dôchodkovom veku podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. 39. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej 13 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014). 40. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, a to na základe skutkového stavu veci zisteného ku dňu 3. februára 2021 (§ 135 ods. 1 SSP), kedy nadobudlo rozhodnutie žalovaného právoplatnosť. 41. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu prvýkrát o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. uplatnením služby v I. kategórie funkcií dovŕšením 58. roku veku, t. j. od 7. mája 2016 žiadosťou zo dňa 30. mája 2016. O jeho žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa - ústredie Rozhodnutím č. 580 507 6629 0 zo dňa 1. júla 2016 tak, že ju zamietla a Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako druhostupňový správny orgán po žalobcom podanom odvolaní jej rozhodnutie potvrdil Rozhodnutím č. 580 507 6629 0 zo dňa 26. júla 2017. Uvedené druhostupňové rozhodnutie bolo na základe podanej správnej žaloby predmetom preskúmavacieho konania správneho súdu, ktorý Rozsudkom sp. zn. 20Sa/24/2017-41 zo dňa 21. júna 2018 žalobu žalobcu zamietol. Žalobcom podaná kasačná sťažnosť voči uvedenému rozsudku správneho súdu bola rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/38/2018 zo dňa 30. júna 2020 zamietnutá. Podstatou sporu bolo tvrdenie žalobcu, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením fyzického veku 58 rokov, pretože do 25. októbra 1998, kedy došlo k ukončeniu jeho služobného pomeru, získal obdobie dôchodkového poistenia v službe I. kategórie funkcií v rozsahu 16 rokov. V čase skončenia jeho služobného pomeru bolo platné a účinné ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení jeho novely zákonom č. 376/1997 Z. z., ktorým bolo vyžadované trvanie zamestnania v I. kategórii funkcií do 31. decembra 1998, čo žalobca splnil. Krajský súd v Banskej Bystrici, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznali uvedenej žalobnej argumentácii úspech a vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalobca ukončil službu v SIS, a tým zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií dňa 25. októbra 1998 uviedli, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením 58. roku veku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pretože nesplnil podmienku uvedenú v § 174 ods. 2 uvedeného zákona. 14 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
42. Aktuálne preskúmavané konanie bolo začaté na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 13. októbra 2020, ktorou sa domáhal jeho priznania od 13. októbra 2017 uplatnením
služby v I. kategórie funkcií dovŕšením fyzického veku 59 rokov, ktorý dosiahol dňom 7. mája 2017. V žiadosti zároveň uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku od SIS Bratislava pod č. 39/56-3-642/2013. Obsahom administratívneho spisu bolo Potvrdenie úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby zo dňa 7. októbra 2013, z ktorého vyplynulo, že žalobcovi bol podľa § 210 a § 211 zákona č. 73/1998 Z. z. priznaný výsluhový príspevok od 26. októbra 1998, pričom jeho služba v I. kategórii funkcií trvala do 25. októbra 1998 celkom v rozsahu 16 rokov a 211 dní. Celkovo získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 41 rokov a 112 dní. 43. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s aplikovaním § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v poslednom znení, t. j. v znení jeho novely zákonom č. 355/1999 Z. z. na posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku 59 rokov nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. 44. Žalobca tvrdil, že jeho nárok na starobný dôchodok mal byť v súlade so systematickým a historickým výkladom zákonného ustanovenia §-u 174 posúdený podľa § 174 ods. 2 uvedeného zákona v znení jeho novely zákonom č. 376/1996 Z. z., pretože podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov splnil už v čase ukončenia jeho služby v I. kategórii funkcií dňom 25. októbra 1998, pretože k uvedenému dňu vykonával službu v I. kategórii funkcií v rozsahu prevyšujúcom 15 rokov a tiež preto, že jeho služba trvala do 31. decembra 1997. Žalobca argumentoval tým, že:
- jednotlivé novely § 174 uvedeného zákona si zachovali platnosť a účinnosť až do 1. januára 2004 (do zrušenia zákona č. 100/1988 Zb. zákonom č. 461/2003 Z. z.)
- každá z nich platí na posudzovanie nárokov vzniknutých po určitom dátume až do dátumu, kedy sa nároky začínajú posudzovať podľa ďalšej novely
- právne nároky občanov, ktorí ukončili službu v I. kategórii funkcií v rokoch 1993 až 1999 nemožno posudzovať podľa zákonov, ktoré nadobudli účinnosť v neskoršom období. 45. Takáto žalobná argumentácia nemohla obstáť. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr dovŕšením dôchodkového veku určeného podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. Skorší vznik nároku na starobný dôchodok je možný v prípade splnenia podmienok uvedených v § 21 ods. 1, § 132 ods. 1 alebo v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca si nárok na starobný dôchodok uplatnil od 13. októbra 2017 žiadosťou zo dňa 13. októbra 2020 s tým, že fyzický vek 59 rokov nadobudol 7. mája 2017. V čase, keď žalobca dovŕšil fyzický vek 59 rokov upravoval dôchodkové nároky poistencov zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý je účinný od 1. januára 2004, a ktorým bol zrušený zákon č. 100/1988 Zb., účinný do 31. decembra 2003. Zákonodarca zrušil pracovné kategórie zákonom č. 235/1992 Zb. od 1. januára 1993, keď v čl. I. uviedol, že zákon č. 100/1988 Zb. sa mení tak, že „§15 znie: Zamestnanie vykonávané 15 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
po 31. decembri 1992 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.“, pričom nároky z nich pre obdobie po ich zrušení, t. j. po 31. decembri 1992 upravil osobitne v § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Skorší odchod do dôchodku aj po zrušení zvýhodnených pracovných kategórií zachoval len pre tých, ktorým zamestnanie v takejto pracovnej kategórii trvalo k 31. decembru 1992. Následne zákonodarca predlžoval platnosť pracovných kategórií viacerými novelami (č. 59/1993, č. 71/1994, č. 365/1994, č. 308/1995, č. 376/1996, č. 376/1997, č. 355/1999), čím umožnil získať potrebný počet rokov odpracovaných v týchto kategóriách tým, ktorí v takých zamestnaniach pracovali a zároveň vždy stanovil na obdobie po skončení ich predĺženia zmenenú podmienku trvania zamestnania/ služby v takejto pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií zhodne s dobou predĺženia jej platnosti, naposledy do 31. decembra 1999 (zákon č. 355/1999 Z. z.) Napriek zrušeniu pracovných kategórií zákon č. 461/2003 Z. z. v prechodných ustanoveniach v časti „Nároky na dôchodkové dávky vzniknuté po 31. decembri 2003“ v § 274 ods. 1 stanovil, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Toto zákonné ustanovenie nemožno vyložiť inak než tak, že zo zaradenia zamestnaní do I., resp. II. pracovnej kategórie možno zachovať len také nároky, ktoré mohli vzniknúť podľa zrušeného predpisu v znení platnom a účinnom ku dňu jeho zrušenia, teda ku dňu 31. decembra 2003, pretože zákonom č. 461/2003 Z. z. nemohli byť logicky zachované také nároky, ktoré v čase jeho prijatia neexistovali z dôvodu, že nemohli vzniknúť podľa posledného znenia zákona č. 100/1988 Zb., ktoré bolo platné a účinné ku dňu jeho zrušenia. Z § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva len to, že sa zachovávajú nároky zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie a toto ustanovenie neobsahuje v sebe žiadny text, podľa ktorého by sa mohli zachovať aj nároky podľa predchádzajúcich predpisov, t. j. podľa tých, ktoré boli v čase pred nadobudnutím jeho účinnosti dňom 1. januára 2004 už zmenené. Na to, aby bolo možné aplikovať predchádzajúci už zrušený, či zmenený právny predpis je nevyhnutné, aby zákon v intertemporálnom
(prechodnom) ustanovení zachoval účinnosť predchádzajúceho predpisu a stanovil rozsah, podmienky a právne vzťahy, pre ktoré jeho účinnosť zostáva zachovaná. Zákon č. 461/2003 Z. z. však nezachoval účinnosť predchádzajúceho právneho predpisu v znení, na ktoré sa odvoláva žalobca, teda nezachoval účinnosť § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení jeho novely zákonom č. 376/1996 Z. z., podľa ktorého bolo podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov to, že služba v I., resp. v II. kategórii funkcií trvala do 31. decembra 1997. Podľa § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý bol prijatý zákonom č. 355/1999 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 100/1988 Zb. s účinnosťou od 22.decembra 1999 ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (t. j. pred 21. decembrom 1999), o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda podľa predpisov účinných do 21. decembra 1999. Takýmto predpisom bol zákon č. 100/1988 Zb., v znení zákona č. 107/1999 Z. z., ktorý v § 174 ods. 2 stanovil, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1/ je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. a II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1998. Z uvedeného potom nesporne vyplýva, že žalobcovi nárok na starobný 16 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
dôchodok nevznikol dovŕšením fyzického veku 59 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1996 Z. z. ako sa žalobca mylne domnieva preto, že žalobca nesplnil podmienku uvedenú v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení jeho zmeny zákonom č. 107/1999 Z. z. v zmysle § 175 g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. zavedeného do právneho poriadku s účinnosťou od 22. 12. 1999 zákonom č. 355/1999 Z. z. (trvanie služby do 31. 12. 1998), keďže jeho služba v I kategórii funkcií trvala len do 25. 10. 1998. Inak povedané, na vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov tak, ako si to podanou žiadosťou uplatnil, nebolo možné aplikovať ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1996 Z. z. (teda zohľadniť splnenie podmienky trvania služby do 31. 12. 1997), pretože jeho nárok na starobný dôchodok musel byť posúdený podľa posledného znenia zákona č. 100/1988 Zb., teda v jeho znení po poslednej novele zákonom č. 355/1999 Z. z. (trvanie služby do 31. 12. 1999), resp. v znení do 21. 12. 1999 (trvanie služby do 31. 12. 1998), keďže o jeho nároku na starobný dôchodok nebolo právoplatne rozhodnuté do 22. 12. 1999 (§ 175g ods. 2). 46. Nemožnosť aplikácie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení jeho novely zákonom č. 376/1996 Z. z. vyplýva aj z právneho princípu pochádzajúceho z rímskeho práva lex posterior derogat legi priori (neskorší zákon deroguje (ruší) skorší zákon), ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rovnakej právnej sily alebo dvoch verzií toho istého právneho predpisu, prednosť má neskoršie, novšie ustanovenie. Právne záväzné sú len také právne predpisy, ktoré sú platné a účinné. Pokiaľ je právny predpis zmenený alebo zrušený, je možné ho aplikovať len v tom prípade, ak nový právny predpis, ktorým bol predchádzajúci právny predpis zmenený alebo zrušený, vo svojich prechodných ustanoveniach zachoval jeho účinnosť v konkrétnom rozsahu a za konkrétnych podmienok, k čomu v prípade zákona č. 376/1996 Z. z. nedošlo. V preskúmavanej veci to znamená, že pokiaľ bolo ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. menené tak, že podmienka trvania zamestnania v I. pracovnej kategórii, resp. v I. a v II. kategórii funkcií bola jednotlivými novelizáciami uvedeného zákona menená tak, že prvotná podmienka trvania zamestnania do 31. decembra 1992 sa predlžovala až do 31. decembra 1999, každá takáto novelizácia zrušila účinnosť predchádzajúcej novelizácie, a teda splnenie podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 56 až 59 rokov v zmysle § 174 ods. 1 bolo potrebné posúdiť podľa aktuálneho znenia § 174 ods. 2 uvedeného zákona v čase vzniku nároku na starobný dôchodok, teda po splnení podmienok vyplývajúcich z § 174 ods. 1 a ods. 2. Jednotlivé zákonné novelizácie § - u 174 ods. 2, s výnimkou zákona č. 355/1999 Z. z., nezachovali účinnosť predchádzajúcej novely tohto ustanovenia. Žalobca sa teda mýli v tvrdení, že jednotlivé novely § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. si zachovali svoju platnosť a účinnosť až do 1. januára 2004 s tým, že každá z nich platí na posudzovanie nárokov vzniknutých po určitom dátume až do dátumu, kedy sa nároky začínajú posudzovať podľa ďalšej novely, pretože toto tvrdenie nemá oporu v právnej teórii, ani v platnej právnej úprave. Tiež to znamená, že tvrdenie žalobcu, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, keď na posúdenie vzniku jeho nároku na starobný dôchodok neaplikovali § 174 ods. 2 v znení jeho novely zákonom č. 376/1996 Z. z., podľa ktorého sa trvanie služby 17 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
v I. kategórii funkcií vyžadovalo len do 31. decembra 1997, bolo v priamom rozpore s § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom na toto konanie, teda k 31. decembru 2003, a preto bola takto formulovaná žalobná námietka nedôvodná. Správny súd opakuje, že podľa posledného znenia § 174 účinného ku dňu jeho zrušenia, t. j. k 1.1.2004 vyplýva, že podmienkou vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Ide o ďalšiu podmienku nároku na skorší odchod do dôchodku, ktorá je odlišná od tých podmienok, ktoré sú uvedené v prvom odseku. Na to, aby vznikol po 31. decembri 1999 nárok na dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. musí byť jednoznačne splnená podmienka, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. pracovnej kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. To znamená, že nestačí, aby k tomuto dátumu bola splnená podmienka počtu rokov odpracovaných v takomto type zamestnania uvedená v ods. 1, ktorá logicky ani neskôr nemohla byť naplnená, keďže po tomto termíne zákon už pracovné kategórie neupravoval. Nemožno ju preto vyložiť v rozpore s textom zákona, ktorý je jednoznačný, jasný, zrozumiteľný a neprinášajúci žiadnu pochybnosť, či nejednoznačnosť jeho obsahu. Žiadnym výkladom nemožno dospieť k inému jej významu, než že zákonodarca zachoval výhody skoršieho odchodu do dôchodku vyplývajúceho za zaradenia služby do I. kategórie funkcií po 31. decembri 1999 len pre tých, ktorí boli v takomto zamestnaní zamestnaní k 31. decembru 1999, resp. podľa § 175g aj k 31. decembru 1998. 47. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy správne konštatovali, že žalobcovi nárok na starobný dôchodok od 13. októbra 2017 dovŕšením fyzického veku 59 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. nevznikol, pretože nesplnil podmienku trvania doby služby v I. kategórii funkcií stanovenú v § 174 ods. 2 uvedeného zákona, hoci nie preto, že jeho služba netrvala k 31. 12. 1999. S ohľadom na § 174 ods. 2 v znení zákona č. 107/1999 Z. z. a § 175 ods. 2 uvedeného zákona, na ktoré správny súd už vyššie poukázal, sa mýlili vo svojej právnej úvahe, že podľa na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy bolo podmienkou vzniku jeho nároku na starobný dôchodok trvanie služby do 31. 12. 1999 (posledné znenie § 174 ods. 2 od 22. 12. 1999 - novela 355/1999 Z. z.), ktorú žalobca nesplnil, pretože podľa § 174 ods. 2 v znení zákona č. 107/1999 Z. z. a § 175 ods. 2 uvedeného zákona postačovalo trvanie služby do 31. 12. 1998, ktorú však žalobca tiež nesplnil, pretože jeho služba trvala len do 25. 10. 1998. Preto nemalo uvedené pochybenie v aplikácii na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy vplyv na správnosť zamietnutia žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku vo zvýhodnenom veku 59 rokov. 48. Nebolo možné prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu, že jeho nárok na starobný dôchodok vznikol už ukončením služby v I. kategórii funkcií dňom 25. októbra 1998 a teda, že ho nemožno posudzovať podľa zákonov, ktoré nadobudli účinnosť v neskoršom období, pretože ani toto tvrdenie nemá oporu v platnej právnej úprave. Z § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že nárok na dôchodkovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade žalobcu sú 18 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok upravené v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože vykonával službu v I. kategórii funkcií a podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31. decembra 2023. Pre vznik nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov, ktorého sa žalobca podanou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku domáhal, sú upravené v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v poslednom znení tak, že občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 službu I. kategórie funkcií (žalobca vykonával službu v I. kategórii funkcií pred 1. januárom 2000 - do 25. októbra 1998), má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov (žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu prevyšujúcom 25 rokov) a dosiahol vek aspoň 59 rokov (žalobca dosiahol fyzický vek 59 rokov dňom 7. mája 2017), ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií (žalobca bol zamestnaný 16 rokov a 211 dní v službe I. kategórie funkcií) za splnenia ďalšej zákonnej podmienky, že služba v I. kategórii funkcií trvala k 31. decembru 1999, resp. v zmysle § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. do 31. decembra 1998. Z uvedeného vyplýva, že nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákonného ustanovenia môže vzniknúť len za kumulatívneho splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok ku konkrétnemu dňu. Žalobca sa mýli v tvrdení, že mu nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku vznikol už dňom skončenia služobného pomeru v I. kategórii funkcií, teda dňom 25. októbra 1998, pretože k uvedenému dňu nedosiahol fyzický vek 59 rokov, ako jednu z podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok. Inak povedané, nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov nemohol žalobcovi vzniknúť už ku dňu 25. októbra 1998 napriek tomu, že k uvedenému dňu mal odpracovaných najmenej 25 rokov, z toho 16 rokov a 211 dní v I. kategórii funkcií, pretože k uvedenému dňu nedosiahol fyzický vek 59 rokov. Nárok na starobný dôchodok žalobcu podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. mohol žalobcovi vzniknúť až po splnení všetkých podmienok v ňom upravených, teda výkon služby v I. kategórii funkcií pred 1. januárom 2000, zamestnanie trvajúce najmenej 25 rokov, dosiahnutie fyzického veku 59 rokov a minimálne 15 rokov služby v I. kategórii funkcií, čo žalobca splnil
dňom 7. mája 2017 a čo v konaní nebolo sporné. Okrem týchto zákonných podmienok však žalobca v zmysle § 174 ods. 2 uvedeného zákona musel pre vznik nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku splniť aj podmienku trvania služby v I. kategórii funkcií k 31. decembru 1998, ktorú podmienku žalobca nesplnil, pretože jeho služba v I. kategórii funkcií trvala len do 25. októbra 1998. 49. Z uvedeného je zrejmý omyl žalobcu v tvrdení, že mu nárok na starobný dôchodok vznikol už v roku 1998, pretože nemá oporu v platnej právnej úprave. Aj preto nemohlo obstáť jeho tvrdenie, že jeho nárok na starobný dôchodok mal byť posúdený podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1996 Z. z., teda v čase vzniku jeho nároku, pretože za účinnosti uvedeného zákona mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Nárok žalobcu na starobný dôchodok mohol žalobcovi vzniknúť až po splnení všetkých zákonných podmienok uvedených v § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení, ktoré bolo platné a účinné ku dňu splnenia všetkých týchto podmienok, teda k 7. máju 2017 19 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
(ktoré žalobca splnil) za predpokladu splnenia aj podmienky podľa § 174 ods. 2 (ktorú žalobca nesplnil). 50. Napriek tomu, že žalobné námietky neboli dôvodné, správny súd postupom podľa § 134 ods. 2 písm. d) a § 203 ods. 2 SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda pre nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočívalo v nesprávnej aplikácii § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. na zistený skutkový stav, keďže (z hľadiska výsledku administratívneho konania) žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku bez ďalšieho zamietli napriek tomu, že v čase vydania rozhodnutia žalovaného žalobca dovŕšil dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a jeho prílohy č. 3a) (62 rokov a 8 mesiacov), pričom nebolo sporné, že získal obdobie dôchodkového poistenia minimálne v rozsahu podľa § 65 ods. 1 uvedeného zákona. Nárok na dôchodkovú dávku v zmysle § 109 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky (ods. 2). Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že pre vznik nároku na dôchodkovú dávku nie je podstatné, od ktorého konkrétneho dátumu poistenec dôchodkovú dávku požaduje, pretože nárok na dôchodkovú dávku vzniká splnením zákonom stanovených podmienok pre jej vznik, bez ohľadu na to, ktorý konkrétny deň považuje poistenec za deň vzniku jeho nároku na priznanie žiadanej dôchodkovej dávky, resp. od ktorého dátumu sa dožaduje jej priznania. Inak povedané, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok nie je uvedenie konkrétneho dátumu, od ktorého sa poistenec priznania dôchodkovej dávky domáha, pretože uvedené nemá oporu v platnej právnej úprave, teda ním uvedený dátum neovplyvňuje vznik nároku na starobný dôchodok. Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku je rozhodnutím o priznaní nároku na jeho výplatu, ktorého podmienkou je aj podanie žiadosti o jeho priznanie. Nie je rozhodnutím o vzniku nároku naň, pre ktorý postačuje splnenie zákonom stanovených podmienok. Bez podanie žiadosti o priznanie (o. i.) starobného dôchodku ho nie je možné poistencovi priznať napriek tomu, že mu nárok naň vznikol. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na starobný dôchodok (jeho výplatu) si konajúci orgán rieši otázku vzniku nároku naň ako otázku predbežnú. Uvedenie konkrétneho dátumu, od ktorého sa poistenec domáha priznania starobného dôchodku je teda de facto uplatnením nároku na jeho výplatu, ktoré je v zmysle § 112 ods. 1 uvedeného zákona časovo obmedzené tak, že ho možno priznať max. 3 roky spätne od uplatnenia nároku na jeho výplatu, teda od podania žiadosti o jeho priznanie (§ 109 ods. 2), avšak uvedené nevylučuje jeho priznanie od neskoršieho dátumu, ak v čase rozhodovania bolo zrejmé, že nárok naň vznikol a bola podaná žiadosť o jeho priznanie. Preto má popri vyššie uvedenom (§ 112 ods. 1) označenie dátumu, od ktorého sa poistenec (žalobca) domáha priznania dôchodkovej dávky (starobného dôchodku) význam najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia o priznaní žiadanej dôchodkovej dávky (starobného dôchodku) od určitého dňa, ktorý sa môže líšiť od toho dňa, od ktorého sa poistenie priznania dôchodkovej dávky domáha. Inak povedané má právny význam len vo vzťahu k splneniu podmienok na výplatu žiadanej dôchodkovej dávky. 20 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
Prvostupňový, resp. druhostupňový orgán verejnej správy musí preto v rozhodnutí zdôvodniť, prečo poistencovi žiadanú dôchodkovú dávku (jej výplatu) nepriznal alebo priznal od žiadaného dátumu, alebo prečo ju priznal až od neskoršieho dátumu, a to po skutkovom a právnom posúdení splnenia zákonných podmienok na vznik nároku na dôchodkovú dávku a na vznik nároku na jej výplatu. Pre rozhodnutie orgánov verejnej správy je rozhodujúci skutkový stav veci, ktorý existuje v čase jeho vydania, pričom pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. To znamená, že keď v čase rozhodovania žalovaného žalobca dovŕšil dôchodkový vek, bolo v zmysle § 195 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z. z. v spojení s § 218 ods. 1 povinnosťou žalovaného pri rozhodovaní uvedenú skutočnosť zohľadniť v konkrétnom postupe podľa § 218 ods. 2 a 3 uvedeného zákona. Keďže žalobca o starobný dôchodok požiadal a ku dňu rozhodovania žalovaného dovŕšil dôchodkový vek a splnil aj potrebnú dobu zamestnania, čo v konaní nebolo sporné, postupoval žalovaný nesprávne, keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne napriek tomu, že jeho žiadosť o starobný dôchodok bola posúdená len ku dňu 13. 10. 2017 a k uvedenému dňu aj zamietnutá bez zohľadnenia a právneho posúdenia skutkového stavu veci existujúceho v čase rozhodovania. Prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný sa zamerali len na posúdenie vzniku nároku na priznanie starobného dôchodku vo zvýhodnenom veku 59 rokov tak, ako sa toho žalobca podanou žiadosťou domáhal, avšak nesprávne nezobrali pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že v priebehu administratívneho konania žalobca splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení. 51. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pochybil, keď ako vecne správne potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 13. 10. 2017 bez ďalšieho zamietnutá aj podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., teda napriek dovŕšeniu dôchodkového veku, preto správny súd jeho rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pretože jeho rozhodnutie bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, a fakticky odmietnutím spravodlivosti. 52. V ďalšom konaní sa bude prvostupňový orgán zaoberať žiadosťou žalobcu o priznanie starobného dôchodku opätovne a nárok na jeho priznanie (výplatu), pre ktorý je popri podanej žiadosti rozhodujúci predovšetkým dátum jeho vzniku, posúdi podľa skutkového a právneho stavu veci existujúceho v čase jeho rozhodovania. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, aby bolo dostatočným zdrojom informácií o jeho skutkovo a právne relevantných dôvodoch. 53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Pretože žalobca bol v konaní pred správnym súdom v celom rozsahu úspešný, 21 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1
správny súd mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
POUĆENIE: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.