Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vykonávajúci pôsobnosť správneho súdu, sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci žalobcu: JUDr. Z. K., nar. X. Z. XXXX, bytom A... L. XXXX/X, XXX XX C. C., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného: JUDr. Štefanom Kúdelom, advokátom, ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. januára 2021, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. 580 507 6629 0 zo dňa 29. januára 2021 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. novembra 2020 zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 13. októbra 2020 žalobca požiadal príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie starobného dôchodku od 13. októbra 2017, t. j. po dovŕšení fyzického veku 59 rokov s ohľadom na výkon služby v I. kategórií funkcií. Prvostupňové rozhodnutie 2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. novembra 2020 Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 13. októbra 2017 zamietla podľa , o sociálnom poistení (ďalej len „“) a , a o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“). 3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán citoval aplikované zákonné ustanovenia a uviedol, že žalobcovi bol od 26. októbra 1998 priznaný výsluhový príspevok podľa a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „“). Na vznik nároku na výsluhový príspevok (považovaný za výsluhový dôchodok) a jeho výšku mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1977 do 28. septembra 1979 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 1. októbra 1979 do 31. januára 1992 a od 1. augusta 1996 do 25. októbra 1998 v I. kategórii funkcií, teda celkom v rozsahu 16 rokov a 211 dní. Poukázal na podľa ktorého je podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok trvanie zamestnania I. pracovnej kategórie alebo trvanie služby I. alebo II. kategórie funkcií k 31. decembru 1999. Žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku k 13. októbru 2017 zamietol preto, že jeho služobný pomer v I. kategórii funkcií netrval k 31. decembru 1999, ale trval len do 25. októbra 1998. Tiež

uviedol, že dôchodkový vek žalobca dovŕši v súlade s a prílohou 3a) dňa 7. januára 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prílohou prvostupňového rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté preukázané obdobie dôchodkového poistenia žalobcu a vymeriavacie základy, ktoré dosiahol v rozhodnom období. Odvolanie žalobcu 4. Odvolaním podaným voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal, že prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o jeho nároku na starobný dôchodok neprihliadol na v znení s tým, že jeho nárok na skorší odchod do dôchodku nevznikol počas účinnosti poslednej novely , ale už ukončením služby v I. kategórii funkcií dňom 28. októbra 1998 (pozn. súdu: správne dňom 25. 10. 1998, 3 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

kedy bol ukončený služobný pomer) podľa v znení Zdôraznil, že platnosť a účinnosť nebola až do zrušenia celého zrušená žiadnym predpisom. 5. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29. januára 2021 tak, že podľa odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „“). 6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah vykonaných dôkazov, obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah podaného odvolania, citoval aplikované zákonné ustanovenia , , , , , , a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a po vyhodnotení všetkých dôkazov podľa vlastnej úvahy jednotlivo i vo vzájomnej súvislostiach konštatoval, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 7. Konštatoval, že žalobcovi boli na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku 59 rokov podľa v znení neskorších predpisov žalobcovi podľa žalovaného nevznikol preto, že jeho služba v I. kategórii funkcií netrvala k 31. decembru 1999, ale trvala len do 25. októbra 1998. Tým nebola splnená podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok podľa uvedeného zákona, a síce, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. a II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999, a preto bola prvostupňovým orgánom žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku k 13. októbru 2019 zamietnutá správne. Tiež uviedol, že žalobca dovŕši dôchodkový vek podľa dňom 7. mája 2020. Žaloba 8. Podanou správnou žalobou žalobca namietal, že je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem upravujúcich skorší nárok na dôchodok. Žiadal, aby správny súd v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil, vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a uplatnil si plnú náhradu trov konania. 4 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

9. Žalobca označil za nesporné, že vek 59 rokov dosiahol dňa 7. mája 2017, ku ktorému dňu bol zamestnaný viac ako 25 rokov a v I. kategórii funkcií odpracoval 6 051 dní, t. j. 16 rokov a 211 dní, a to od 30. septembra 1977 do 28. septembra 1979 (729 dní) vykonával základnú vojenskú službu v ČSĽA, od 1. októbra 1979 do 31. januára 1992 (4 506 dní) bol príslušníkom FMV Praha a od 1. augusta 1996 do 25. októbra 1998 (816 dní) bol príslušníkom SIS. V civilnom zamestnaní v III. pracovnej kategórii odpracoval 9 613 dní, t. j. 26 rokov a 123 dní, teda spolu odslúžil a odpracoval 15 664 dní, t. j. 41 rokov a 112 dní. Zdôraznil, že jeho služobný pomer vznikol 30. septembra 1977 a zanikol 25. októbra 1998, a teda nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa dovŕšením fyzického veku 59 rokov, ktorý dosiahol dňa 7. mája 2017. 10. Namietal, že jeho nárok na starobný dôchodok bol nesprávne posúdený podľa v znení jeho zmeny zo dňa 7. februára 1999, pretože jeho služobný pomer bol ukončený pred účinnosťou tejto novely. Poukázal na účel všetkých noviel zabezpečiť sociálne istoty tým, ktorí pracovali v I. pracovnej kategórii, resp. v I. alebo II. kategórii funkcií a na to, že tieto novely si zachovali platnosť a účinnosť až do 1. januára 2004,

t. j. do účinnosti s tým, že podľa žalobcu každá z nich platí pre posudzovanie nárokov vzniknutých po určitom konkrétnom dátume až do dátumu, kedy sa nároky začínajú posudzovať podľa ďalšej novely. Citoval v znení účinnom do 31. decembra 1997 a cit. zákona a tvrdil, že jeho nárok na skorší odchod do dôchodku nevznikol dosiahnutím veku 59 rokov (keď požiadal o starobný dôchodok), ani odpracovaním ďalších požadovaných rokov vo všeobecnom poistnom systéme, ale nárok na starobný dôchodok mu vznikol už v roku 1998 tým, že ukončil službu v I. kategórii funkcií, ktorá trvala plných 15 rokov. Preto mal byť jeho nárok na starobný dôchodok posúdený podľa v znení jeho novely , čo podľa jeho názoru vyplýva z uvedeného , systematického výkladu ustanovení a historického výkladu a tohto zákona. Ustanovenie v znení upravovalo nároky z I. kategórii funkcií po 31. decembri 1997 a v ods. 2 vyžadovalo vykonávanie tejto služby k 31. decembru 1997. Žalobca tvrdil, že splnil podmienku služby v I. kategórii funkcií v trvaní 15 rokov, aj podmienku vykonávania služby I. kategórie funkcií k 31. decembru 1997, pretože celkovo v I. kategórii funkcií odpracoval 16 rokov a 211 dní a službu v I. kategórii funkcií vykonával do 25. októbra 1998. Zároveň splnil aj ďalšie podmienky, a to dosiahnutie veku 59 rokov dňom 7. mája 2017 a odpracovanie požadovaných rokov vo všeobecnom systéme. Zdôraznil, že pri rozhodovaní o jeho nároku na starobný dôchodok bolo nesprávne aplikované ustanovenie v znení jeho novely bez toho , aby bolo prihliadnuté na ustanovenie uvedeného Vychádzal pritom zo svojho názoru, že právne nároky občanov, ktorí ukončili pracovný pomer v rokoch 1993 až 1999 nemožno posudzovať podľa zákonov, ktoré nadobudli účinnosť pre neskoršie obdobie, teda 5 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

v období, kedy už bolo ukončené ich zamestnanie v I. pracovnej kategórii, resp. služba v I. alebo II. kategórii funkcií. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa (ďalej len „“) pridržiavajúc sa skutkových a právnych dôvodov, ktoré boli obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktoré považoval za zákonné a správne. Zhrnul obsah žalobcom podaného odvolania, poukázal na , až d), a a skončenie služobného pomeru žalobcu v I. kategórii funkcií dňom 25. októbra 1998. Zdôraznil, že právna úprava neumožňuje vychádzať pri posudzovaní vzniku nároku na starobný dôchodok, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku, z toho znenia právneho predpisu, ktorý bol účinný ku dňu ukončenia služobného pomeru, pretože nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania, ak zákon neustanovuje inak, čo vyplýva zo všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR zverejneného v Zbierke rozhodnutí NS SR pod R 48/1998. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Prešove vyjadreným v jeho rozsudku sp. zn. -62 zo dňa 12. februára 2019, z ktorého v skutkovo obdobnej veci vyplýva, že „(bod 46)...rozhodujúci právny moment posúdenia nároku podľa uvedenej právnej normy spočíva v tom, že nárok vzniká až splnením všetkých zákonom daných podmienok, pričom vznik nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok“. Poukázal aj na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. septembra 2015 z ktorého vyplýva, že „...predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienok získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999“. 12. Námietku žalobcu, že jeho nárok na starobný dôchodok mal byť posúdený podľa , v znení považoval za nedôvodnú, pretože žalobca dovŕšil znížený dôchodkový vek 59 rokov po 31. decembri 1999 a konanie o jeho žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 13. októbra 2020 začalo po účinnosti , a preto bolo pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa (poznámka súdu - nesprávne uvedené č. zákona ) v znení neskorších predpisov potrebné, aby výkon jeho služby v I. kategórii funkcií trval k 31. decembru 1999. Poukázal pritom na obsah dôvodovej správy, podľa ktorého „Zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999 bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999 splnia ďalšie podmienky, pričom už po 31. decembri 1999 nemohli

objektívne splniť podmienku trvania zamestnania v zákonom určenom rozsahu po zákonom určené obdobie. Dôvodom nezískania zamestnania 6 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

v preverovanej kategórii v požadovanom rozsahu má teda byť zmena právnych predpisov, teda zrušenie pracovných kategórií, a nie ukončenie služobného pomeru“. Za nedôvodnú považoval aj žalobnú námietku týkajúcu sa aplikácie v znení , pretože uvedené zákonné ustanovenie upravuje len konanie o priznaní starobného dôchodku podľa , v ktorom, ak nebolo do účinnosti právoplatne skončené, sa rozhodne už podľa tohto , ktorý nadobudol účinnosť dňa 22. decembra 1999 bola predĺžená možnosť zaraďovania zamestnaní vykonávaných po 31. decembri 1998 do zvýhodnených pracovných kategórií, resp. kategórií funkcií predĺžená až do 31. decembra 1999, čím bola posunutá aj uplatniteľnosť Replika žalobcu 13. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe s tým, že jeho nárok je v celom rozsahu opodstatnený a právne závery žalovaného, o ktoré oprel rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok, sú nesprávne. Argumentoval v podstate rovnako ako v žalobe. Zdôraznil, že podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa a splnil už pri skončení služobného pomeru dňom 25. októbra 1998 (viac ako 15 rokov služby v I. kategórii funkcií, ktorá trvala k 31. decembru 1997), a preto mu tento nárok nemohol byť odňatý neskoršími novelizáciami, hoci ho mohol uplatniť až po splnení zvyšných podmienok (dovŕšenie veku 59 rokov a odpracovanie potrebných rokov vo všeobecnom poistnom systéme). Citoval v znení , podľa ktorého ak o nároku na starobný dôchodok podľa nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na jeho základe tvrdil, že žalovaný vo vyjadrení zámerne zmiešal prvý a druhý odsek §-u 175g, pretože v prvom odseku je upravené konanie o nároku na dôchodok, v ktorom ešte nebolo rozhodnuté (ods. 1) alebo konanie už bolo právoplatne skončené (ods. 3), avšak v druhom odseku sa spomína nárok na starobný dôchodok, keď hovorí o právoplatnom rozhodnutí o nároku, a nie o právoplatnom rozhodnutí v konaní o nároku. Nevyžaduje, aby do dňa nadobudnutia účinnosti už bolo začaté konanie o starobnom dôchodku. Hovorí o nároku na starobný dôchodok podľa uvedeného zákona, teda o nároku zo zamestnania v I. kategórii funkcií, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Z toho vyvodil, že ide o už existujúci nárok, ktorý vznikol odslúžením potrebného počtu rokov v službe I. kategórie funkcií. Keďže sa v v znení hovorí o nárokoch podľa , o ktorých nebolo rozhodnuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, teda v znení jeho poslednej novely, tak ide o nároky, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúcich noviel a nejedná sa o nároky vzniknuté za účinnosti poslednej novely. Preto bolo v jeho prípade potrebné aplikovať v znení , ktorý bol účinný do 31. decembra 2003 a podľa ktorého bolo podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok (ods. 2) trvanie služby 7 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

v I. kategórii funkcií k 31. decembru 1997, čo žalobca splnil, pretože jeho služobný pomer skončil 25. októbra 1998. Aplikáciu v znení označil žalobca za nesprávnu. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 20. decembra 2018, podľa ktorého: „Zvýhodnenie v podobe skoršieho odchodu do dôchodku poskytuje aj ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení. Správne orgány zamietnutie žalobcovho nároku na starobný dôchodok v skoršom veku odôvodnili iba tým, že u žalobcu služba I. alebo II. kategórie funkcií netrvala k 31. decembru 1999 ( zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 1. januára 2000). Podľa správneho súdu administratívne orgány vec nesprávne právne posúdili, keďže na prejednávaný prípad aplikovali nesprávne ustanovenie právneho predpisu. Na zákona o sociálnom zabezpečení treba aplikovať historický výklad a systematicky ho vykladať vo vzťahu k ostatným relevantným zákonným ustanoveniam, predovšetkým k zákona o sociálnom zabezpečení tak, aby bol zachovaný účel právnej úpravy sledujúci zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Uvedený účel je výslovne upravený v zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý zachováva nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie. V tomto duchu treba vykladať zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré bolo v minulosti opakovane novelizované v záujme zachovania nárokov z výkonu zvýhodnených kategórií zamestnaní vzniknutých za jednotlivé roky pred 1. januárom 2000. Jednotlivé

novely sa vzťahovali na konkrétne roky v rozpätí rokov 1993 až 1999. To znamená, že každá novela upravovala, resp. priznávala nároky vzniknuté do konca toho - ktorého roka v závislosti od toho, kedy, v ktorom roku došlo k ukončeniu výkonu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, pričom rozhodujúci bol ten rok, ku koncu ktorého bolo vykonávané a trvalo zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií. Súčasne platilo, že nová novela § 174 zákona o sociálnom zabezpečení nerušila účinnosť predchádzajúcej novely, ktorá zostala v účinnosti (rovnako ako aj ostatné novely) až do ukončenia účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení“. K žalovaným poukazovaným rozhodnutiam Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 12. februára 2019 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. septembra 2019 žalobca uviedol, že ide o individuálne rozhodovanie súdov v konkrétnych veciach, ktoré nie sú s jeho vecou identické. Každý prípad je nevyhnutné posudzovať individuálne, a preto na jeho vec nie je možné tieto rozhodnutia aplikovať. Konanie na správnom súde 14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný pre toto konanie podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s , na ktorom žalobca aj žalovaný zotrvali na svojich doterajších prednesoch a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal nielen zo žalobných dôvodov, ale v celom rozsahu v súlade s dospel k záveru, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 8 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

Právny rámec

15. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach 17. Podľa , (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba 18. Podľa Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Podľa , a (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a . 21. Podľa Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci 9 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

23. Podľa , , v znení účinnom na toto konanie (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 24. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 25. Podľa , , v znení účinnom na toto konanie (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a (dôchodkový vek poistenca - muža, ktorý sa narodil v roku 1958 je 62 rokov a 8 mesiacov), ak tento zákon v neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. (3) Dôchodkový vek určený podľa odseku 2 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca. 26. Podľa Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. 27. Podľa , písm. b-h, v poslednom znení (1) Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. (2) Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k 10 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, (4) Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h). 28. Podľa , v poslednom znení Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) (3) Profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. 29. Podľa , v poslednom znení (v znení novely č. ) (1) Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo 11 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. (2) Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 30. , v znení s účinnosťou od 1. 1. 1997 (1) Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1998 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1997 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 7, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. (2) Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1997; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 31. Podľa , v poslednom znení s účinnosťou od 22. 12. 1999

- zavedený (1) Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Ak o nároku na starobný dôchodok podľa nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 32. Podľa prvá veta, v znení účinnom na toto konanie (1) Nárok na nemocenskú , dôchodkovú , úrazovú , garančného poistenia a v nezamestnanosti (ďalej len "") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Nárok na výplatu vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na , splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie . 12 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

33. Podľa v znení účinnom na toto konanie (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na a nárok na výplatu . 34. Podľa v znení účinnom na toto konanie (3) Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania. 35. Podľa v znení účinnom na toto konanie Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 36. Podľa v znení účinnom na toto konanie O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

37. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 38. Predmetom preskúmania správnym súdom bola zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia č. 580 507 6629 0 zo dňa 29. januára 2021, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a ako vecne správne potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 580 507 6629 0 zo dňa 18. novembra 2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 13. októbra 2017, t. j. vo zvýhodnenom dôchodkovom veku podľa a 39. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej 13 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 40. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, a to na základe skutkového stavu veci zisteného ku dňu 3. februára 2021 ( ), kedy nadobudlo právoplatnosť. 41. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu prvýkrát o priznanie starobného dôchodku podľa uplatnením služby v I. kategórie funkcií dovŕšením 58. roku veku, t. j. od 7. mája 2016 žiadosťou zo dňa 30. mája 2016. O jeho žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa - ústredie Rozhodnutím č. 580 507 6629 0 zo dňa 1. júla 2016 tak, že ju zamietla a Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako druhostupňový správny orgán po žalobcom podanom odvolaní jej rozhodnutie potvrdil Rozhodnutím č. 580 507 6629 0 zo dňa 26. júla 2017. Uvedené druhostupňové rozhodnutie bolo na základe podanej správnej žaloby predmetom preskúmavacieho konania správneho súdu, ktorý Rozsudkom sp. zn. -41 zo dňa 21. júna 2018 žalobu žalobcu zamietol. Žalobcom podaná kasačná sťažnosť voči uvedenému rozsudku správneho súdu bola rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. júna 2020 zamietnutá. Podstatou sporu bolo tvrdenie žalobcu, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa dovŕšením fyzického veku 58 rokov, pretože do 25. októbra 1998, kedy došlo k ukončeniu jeho služobného pomeru, získal obdobie dôchodkového poistenia v službe I. kategórie funkcií v rozsahu 16 rokov. V čase skončenia jeho služobného pomeru bolo platné a účinné ustanovenie v znení jeho novely , ktorým bolo vyžadované trvanie zamestnania v I. kategórii funkcií do 31. decembra 1998, čo žalobca splnil. Krajský súd v Banskej Bystrici, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznali uvedenej žalobnej argumentácii úspech a vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalobca ukončil službu v SIS, a tým zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií dňa 25. októbra 1998 uviedli, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením 58. roku veku podľa , pretože nesplnil podmienku uvedenú v uvedeného zákona. 14 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

42. Aktuálne preskúmavané konanie bolo začaté na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 13. októbra 2020, ktorou sa domáhal jeho priznania od 13. októbra 2017 uplatnením

služby v I. kategórie funkcií dovŕšením fyzického veku 59 rokov, ktorý dosiahol dňom 7. mája 2017. V žiadosti zároveň uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku od SIS Bratislava pod č. 39/56-3-642/2013. Obsahom administratívneho spisu bolo Potvrdenie úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby zo dňa 7. októbra 2013, z ktorého vyplynulo, že žalobcovi bol podľa a priznaný výsluhový príspevok od 26. októbra 1998, pričom jeho služba v I. kategórii funkcií trvala do 25. októbra 1998 celkom v rozsahu 16 rokov a 211 dní. Celkovo získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 41 rokov a 112 dní. 43. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s aplikovaním v poslednom znení, t. j. v znení jeho novely na posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku 59 rokov nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. 44. Žalobca tvrdil, že jeho nárok na starobný dôchodok mal byť v súlade so systematickým a historickým výkladom zákonného ustanovenia §-u 174 posúdený podľa uvedeného , pretože podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov splnil už v čase ukončenia jeho služby v I. kategórii funkcií dňom 25. októbra 1998, pretože k uvedenému dňu vykonával službu v I. kategórii funkcií v rozsahu prevyšujúcom 15 rokov a tiež preto, že jeho služba trvala do 31. decembra 1997. Žalobca argumentoval tým, že:

- jednotlivé novely uvedeného zákona si zachovali platnosť a účinnosť až do 1. januára 2004 (do zrušenia )

- každá z nich platí na posudzovanie nárokov vzniknutých po určitom dátume až do dátumu, kedy sa nároky začínajú posudzovať podľa ďalšej novely

- právne nároky občanov, ktorí ukončili službu v I. kategórii funkcií v rokoch 1993 až 1999 nemožno posudzovať podľa zákonov, ktoré nadobudli účinnosť v neskoršom období. 45. Takáto žalobná argumentácia nemohla obstáť. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr dovŕšením dôchodkového veku určeného podľa Skorší vznik nároku na starobný dôchodok je možný v prípade splnenia podmienok uvedených v , alebo v a Žalobca si nárok na starobný dôchodok uplatnil od 13. októbra 2017 žiadosťou zo dňa 13. októbra 2020 s tým, že fyzický vek 59 rokov nadobudol 7. mája 2017. V čase, keď žalobca dovŕšil fyzický vek 59 rokov upravoval dôchodkové nároky poistencov , ktorý je účinný od 1. januára 2004, a ktorým bol zrušený , účinný do 31. decembra 2003. od 1. januára 1993, keď v čl. I. uviedol, že sa mení tak, že „ znie: Zamestnanie vykonávané 15 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

po 31. decembri 1992 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.“, pričom nároky z nich pre obdobie po ich zrušení, t. j. po 31. decembri 1992 upravil osobitne v Skorší odchod do dôchodku aj po zrušení zvýhodnených pracovných kategórií zachoval len pre tých, ktorým zamestnanie v takejto pracovnej kategórii trvalo k 31. decembru 1992. Následne zákonodarca predlžoval platnosť pracovných kategórií viacerými novelami (č. 59/1993, č. 71/1994, č. 365/1994, č. 308/1995, č. 376/1996, č. 376/1997, č. 355/1999), čím umožnil získať potrebný počet rokov odpracovaných v týchto kategóriách tým, ktorí v takých zamestnaniach pracovali a zároveň vždy stanovil na obdobie po skončení ich predĺženia zmenenú podmienku trvania zamestnania/ služby v takejto pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií zhodne s dobou predĺženia jej platnosti, naposledy do 31. decembra 1999 () Napriek zrušeniu pracovných kategórií v prechodných ustanoveniach v časti „Nároky na dôchodkové vzniknuté po 31. decembri 2003“ v stanovil, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Toto zákonné ustanovenie nemožno vyložiť inak než tak, že zo zaradenia zamestnaní do I., resp. II. pracovnej kategórie možno zachovať len také nároky, ktoré mohli vzniknúť podľa zrušeného predpisu v znení platnom a účinnom ku dňu jeho zrušenia, teda ku dňu 31. decembra 2003, pretože nemohli byť logicky zachované také nároky, ktoré v čase jeho prijatia neexistovali z dôvodu, že nemohli vzniknúť podľa posledného znenia , ktoré bolo platné a účinné ku dňu jeho zrušenia. Z jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva len to, že sa zachovávajú nároky zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie a toto ustanovenie neobsahuje v sebe žiadny text, podľa ktorého by sa mohli zachovať aj nároky podľa predchádzajúcich predpisov, t. j. podľa tých, ktoré boli v čase pred nadobudnutím jeho účinnosti dňom 1. januára 2004 už zmenené. Na to, aby bolo možné aplikovať predchádzajúci už zrušený, či zmenený právny predpis je nevyhnutné, aby zákon v intertemporálnom

(prechodnom) ustanovení zachoval účinnosť predchádzajúceho predpisu a stanovil rozsah, podmienky a právne vzťahy, pre ktoré jeho účinnosť zostáva zachovaná. však nezachoval účinnosť predchádzajúceho právneho predpisu v znení, na ktoré sa odvoláva žalobca, teda nezachoval účinnosť v znení jeho novely , podľa ktorého bolo podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov to, že služba v I., resp. v II. kategórii funkcií trvala do 31. decembra 1997. Podľa , ktorý bol prijatý , ktorým bol novelizovaný s účinnosťou od 22.decembra 1999 ak o nároku na starobný dôchodok podľa nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (t. j. pred 21. decembrom 1999), o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda podľa predpisov účinných do 21. decembra 1999. Takýmto predpisom bol , v znení , ktorý v stanovil, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1/ je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. a II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1998. Z uvedeného potom nesporne vyplýva, že žalobcovi nárok na starobný 16 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

dôchodok nevznikol dovŕšením fyzického veku 59 rokov podľa v znení ako sa žalobca mylne domnieva preto, že žalobca nesplnil podmienku uvedenú v v znení jeho zmeny v zmysle g ods. 2 zavedeného do právneho poriadku s účinnosťou od 22. 12. 1999 (trvanie služby do 31. 12. 1998), keďže jeho služba v I kategórii funkcií trvala len do 25. 10. 1998. Inak povedané, na vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov tak, ako si to podanou žiadosťou uplatnil, nebolo možné aplikovať ustanovenie v znení (teda zohľadniť splnenie podmienky trvania služby do 31. 12. 1997), pretože jeho nárok na starobný dôchodok musel byť posúdený podľa posledného znenia , teda v jeho znení po poslednej novele (trvanie služby do 31. 12. 1999), resp. v znení do 21. 12. 1999 (trvanie služby do 31. 12. 1998), keďže o jeho nároku na starobný dôchodok nebolo právoplatne rozhodnuté do 22. 12. 1999 (). 46. Nemožnosť aplikácie v znení jeho novely vyplýva aj z právneho princípu pochádzajúceho z rímskeho práva lex posterior derogat legi priori (neskorší zákon deroguje (ruší) skorší zákon), ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rovnakej právnej sily alebo dvoch verzií toho istého právneho predpisu, prednosť má neskoršie, novšie ustanovenie. Právne záväzné sú len také právne predpisy, ktoré sú platné a účinné. Pokiaľ je právny predpis zmenený alebo zrušený, je možné ho aplikovať len v tom prípade, ak nový právny predpis, ktorým bol predchádzajúci právny predpis zmenený alebo zrušený, vo svojich prechodných ustanoveniach zachoval jeho účinnosť v konkrétnom rozsahu a za konkrétnych podmienok, k čomu v prípade nedošlo. V preskúmavanej veci to znamená, že pokiaľ bolo ustanovenie menené tak, že podmienka trvania zamestnania v I. pracovnej kategórii, resp. v I. a v II. kategórii funkcií bola jednotlivými novelizáciami uvedeného zákona menená tak, že prvotná podmienka trvania zamestnania do 31. decembra 1992 sa predlžovala až do 31. decembra 1999, každá takáto novelizácia zrušila účinnosť predchádzajúcej novelizácie, a teda splnenie podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 56 až 59 rokov v zmysle bolo potrebné posúdiť podľa aktuálneho znenia uvedeného zákona v čase vzniku nároku na starobný dôchodok, teda po splnení podmienok vyplývajúcich z a . Jednotlivé zákonné novelizácie § - u 174 ods. 2, s výnimkou , nezachovali účinnosť predchádzajúcej novely tohto ustanovenia. Žalobca sa teda mýli v tvrdení, že jednotlivé novely si zachovali svoju platnosť a účinnosť až do 1. januára 2004 s tým, že každá z nich platí na posudzovanie nárokov vzniknutých po určitom dátume až do dátumu, kedy sa nároky začínajú posudzovať podľa ďalšej novely, pretože toto tvrdenie nemá oporu v právnej teórii, ani v platnej právnej úprave. Tiež to znamená, že tvrdenie žalobcu, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, keď na posúdenie vzniku jeho nároku na starobný dôchodok neaplikovali v znení jeho novely , podľa ktorého sa trvanie služby 17 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

v I. kategórii funkcií vyžadovalo len do 31. decembra 1997, bolo v priamom rozpore s v znení účinnom na toto konanie, teda k 31. decembru 2003, a preto bola takto formulovaná žalobná námietka nedôvodná. Správny súd opakuje, že podľa posledného znenia účinného ku dňu jeho zrušenia, t. j. k 1.1.2004 vyplýva, že podmienkou vzniku nároku na starobný

dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Ide o ďalšiu podmienku nároku na skorší odchod do dôchodku, ktorá je odlišná od tých podmienok, ktoré sú uvedené v prvom odseku. Na to, aby vznikol po 31. decembri 1999 nárok na dôchodok podľa musí byť jednoznačne splnená podmienka, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. pracovnej kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. To znamená, že nestačí, aby k tomuto dátumu bola splnená podmienka počtu rokov odpracovaných v takomto type zamestnania uvedená v ods. 1, ktorá logicky ani neskôr nemohla byť naplnená, keďže po tomto termíne zákon už pracovné kategórie neupravoval. Nemožno ju preto vyložiť v rozpore s textom zákona, ktorý je jednoznačný, jasný, zrozumiteľný a neprinášajúci žiadnu pochybnosť, či nejednoznačnosť jeho obsahu. Žiadnym výkladom nemožno dospieť k inému jej významu, než že zákonodarca zachoval výhody skoršieho odchodu do dôchodku vyplývajúceho za zaradenia služby do I. kategórie funkcií po 31. decembri 1999 len pre tých, ktorí boli v takomto zamestnaní zamestnaní k 31. decembru 1999, resp. podľa aj k 31. decembru 1998. 47. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy správne konštatovali, že žalobcovi nárok na starobný dôchodok od 13. októbra 2017 dovŕšením fyzického veku 59 rokov podľa nevznikol, pretože nesplnil podmienku trvania doby služby v I. kategórii funkcií stanovenú v uvedeného zákona, hoci nie preto, že jeho služba netrvala k 31. 12. 1999. S ohľadom na v znení a uvedeného zákona, na ktoré správny súd už vyššie poukázal, sa mýlili vo svojej právnej úvahe, že podľa na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy bolo podmienkou vzniku jeho nároku na starobný dôchodok trvanie služby do 31. 12. 1999 (posledné znenie od 22. 12. 1999 - novela ), ktorú žalobca nesplnil, pretože podľa v znení a uvedeného zákona postačovalo trvanie služby do 31. 12. 1998, ktorú však žalobca tiež nesplnil, pretože jeho služba trvala len do 25. 10. 1998. Preto nemalo uvedené pochybenie v aplikácii na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy vplyv na správnosť zamietnutia žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku vo zvýhodnenom veku 59 rokov. 48. Nebolo možné prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu, že jeho nárok na starobný dôchodok vznikol už ukončením služby v I. kategórii funkcií dňom 25. októbra 1998 a teda, že ho nemožno posudzovať podľa zákonov, ktoré nadobudli účinnosť v neskoršom období, pretože ani toto tvrdenie nemá oporu v platnej právnej úprave. Z vyplýva, že nárok na dôchodkovú vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade žalobcu sú 18 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok upravené v a , pretože vykonával službu v I. kategórii funkcií a podľa sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31. decembra 2023. Pre vznik nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov, ktorého sa žalobca podanou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku domáhal, sú upravené v a v poslednom znení tak, že občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 službu I. kategórie funkcií (žalobca vykonával službu v I. kategórii funkcií pred 1. januárom 2000 - do 25. októbra 1998), má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov (žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu prevyšujúcom 25 rokov) a dosiahol vek aspoň 59 rokov (žalobca dosiahol fyzický vek 59 rokov dňom 7. mája 2017), ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií (žalobca bol zamestnaný 16 rokov a 211 dní v službe I. kategórie funkcií) za splnenia ďalšej zákonnej podmienky, že služba v I. kategórii funkcií trvala k 31. decembru 1999, resp. v zmysle do 31. decembra 1998. Z uvedeného vyplýva, že nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákonného ustanovenia môže vzniknúť len za kumulatívneho splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok ku konkrétnemu dňu. Žalobca sa mýli v tvrdení, že mu nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku vznikol už dňom skončenia služobného pomeru v I. kategórii funkcií, teda dňom 25. októbra 1998, pretože k uvedenému dňu nedosiahol fyzický vek 59 rokov, ako jednu z podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok. Inak povedané, nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov nemohol žalobcovi vzniknúť už ku dňu 25. októbra 1998 napriek tomu, že k uvedenému dňu mal odpracovaných najmenej 25 rokov, z toho 16 rokov a 211 dní v I. kategórii funkcií, pretože k uvedenému dňu nedosiahol fyzický vek 59 rokov. Nárok na starobný dôchodok žalobcu podľa mohol žalobcovi vzniknúť až po splnení všetkých podmienok v ňom upravených, teda výkon služby v I. kategórii funkcií pred 1. januárom 2000, zamestnanie trvajúce najmenej 25 rokov, dosiahnutie fyzického veku 59 rokov a minimálne 15 rokov služby v I. kategórii funkcií, čo žalobca splnil

dňom 7. mája 2017 a čo v konaní nebolo sporné. Okrem týchto zákonných podmienok však žalobca v zmysle § 174 ods. 2 uvedeného zákona musel pre vznik nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku splniť aj podmienku trvania služby v I. kategórii funkcií k 31. decembru 1998, ktorú podmienku žalobca nesplnil, pretože jeho služba v I. kategórii funkcií trvala len do 25. októbra 1998. 49. Z uvedeného je zrejmý omyl žalobcu v tvrdení, že mu nárok na starobný dôchodok vznikol už v roku 1998, pretože nemá oporu v platnej právnej úprave. Aj preto nemohlo obstáť jeho tvrdenie, že jeho nárok na starobný dôchodok mal byť posúdený podľa a v znení , teda v čase vzniku jeho nároku, pretože za účinnosti uvedeného zákona mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Nárok žalobcu na starobný dôchodok mohol žalobcovi vzniknúť až po splnení všetkých zákonných podmienok uvedených v v znení, ktoré bolo platné a účinné ku dňu splnenia všetkých týchto podmienok, teda k 7. máju 2017 19 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

(ktoré žalobca splnil) za predpokladu splnenia aj podmienky podľa (ktorú žalobca nesplnil). 50. Napriek tomu, že žalobné námietky neboli dôvodné, správny súd postupom podľa a žalobou napadnuté a prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa , teda pre nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočívalo v nesprávnej aplikácii na zistený skutkový stav, keďže (z hľadiska výsledku administratívneho konania) žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku bez ďalšieho zamietli napriek tomu, že v čase vydania rozhodnutia žalovaného žalobca dovŕšil dôchodkový vek podľa a jeho prílohy č. 3a) (62 rokov a 8 mesiacov), pričom nebolo sporné, že získal obdobie dôchodkového poistenia minimálne v rozsahu podľa uvedeného zákona. Nárok na dôchodkovú v zmysle prvá veta vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom a nárok na výplatu vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na , splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie (ods. 2). Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že pre vznik nároku na dôchodkovú nie je podstatné, od ktorého konkrétneho dátumu poistenec dôchodkovú požaduje, pretože nárok na dôchodkovú vzniká splnením zákonom stanovených podmienok pre jej vznik, bez ohľadu na to, ktorý konkrétny deň považuje poistenec za deň vzniku jeho nároku na priznanie žiadanej dôchodkovej , resp. od ktorého dátumu sa dožaduje jej priznania. Inak povedané, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok nie je uvedenie konkrétneho dátumu, od ktorého sa poistenec priznania dôchodkovej domáha, pretože uvedené nemá oporu v platnej právnej úprave, teda ním uvedený dátum neovplyvňuje vznik nároku na starobný dôchodok. Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku je rozhodnutím o priznaní nároku na jeho výplatu, ktorého podmienkou je aj podanie žiadosti o jeho priznanie. Nie je rozhodnutím o vzniku nároku naň, pre ktorý postačuje splnenie zákonom stanovených podmienok. Bez podanie žiadosti o priznanie (o. i.) starobného dôchodku ho nie je možné poistencovi priznať napriek tomu, že mu nárok naň vznikol. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na starobný dôchodok (jeho výplatu) si konajúci orgán rieši otázku vzniku nároku naň ako otázku predbežnú. Uvedenie konkrétneho dátumu, od ktorého sa poistenec domáha priznania starobného dôchodku je teda de facto uplatnením nároku na jeho výplatu, ktoré je v zmysle uvedeného zákona časovo obmedzené tak, že ho možno priznať max. 3 roky spätne od uplatnenia nároku na jeho výplatu, teda od podania žiadosti o jeho priznanie (), avšak uvedené nevylučuje jeho priznanie od neskoršieho dátumu, ak v čase rozhodovania bolo zrejmé, že nárok naň vznikol a bola podaná žiadosť o jeho priznanie. Preto má popri vyššie uvedenom () označenie dátumu, od ktorého sa poistenec (žalobca) domáha priznania dôchodkovej (starobného dôchodku) význam najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia o priznaní žiadanej dôchodkovej (starobného dôchodku) od určitého dňa, ktorý sa môže líšiť od toho dňa, od ktorého sa poistenie priznania dôchodkovej domáha. Inak povedané má právny význam len vo vzťahu k splneniu podmienok na výplatu žiadanej dôchodkovej . 20 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

Prvostupňový, resp. druhostupňový orgán verejnej správy musí preto v rozhodnutí zdôvodniť, prečo poistencovi žiadanú dôchodkovú (jej výplatu) nepriznal alebo priznal od žiadaného dátumu, alebo prečo ju priznal až od neskoršieho dátumu, a to po skutkovom a právnom posúdení splnenia zákonných podmienok na vznik nároku na dôchodkovú a na vznik nároku na jej výplatu. Pre rozhodnutie orgánov verejnej správy je rozhodujúci skutkový stav veci, ktorý existuje v čase jeho vydania, pričom pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. To znamená, že keď v čase rozhodovania žalovaného žalobca dovŕšil dôchodkový vek, bolo v zmysle zákona č.

v spojení s povinnosťou žalovaného pri rozhodovaní uvedenú skutočnosť zohľadniť v konkrétnom postupe podľa a uvedeného zákona. Keďže žalobca o starobný dôchodok požiadal a ku dňu rozhodovania žalovaného dovŕšil dôchodkový vek a splnil aj potrebnú dobu zamestnania, čo v konaní nebolo sporné, postupoval žalovaný nesprávne, keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne napriek tomu, že jeho žiadosť o starobný dôchodok bola posúdená len ku dňu 13. 10. 2017 a k uvedenému dňu aj zamietnutá bez zohľadnenia a právneho posúdenia skutkového stavu veci existujúceho v čase rozhodovania. Prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný sa zamerali len na posúdenie vzniku nároku na priznanie starobného dôchodku vo zvýhodnenom veku 59 rokov tak, ako sa toho žalobca podanou žiadosťou domáhal, avšak nesprávne nezobrali pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že v priebehu administratívneho konania žalobca splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. 51. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pochybil, keď ako vecne správne potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 13. 10. 2017 bez ďalšieho zamietnutá aj podľa , teda napriek dovŕšeniu dôchodkového veku, preto správny súd jeho rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pretože jeho rozhodnutie bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, a fakticky odmietnutím spravodlivosti. 52. V ďalšom konaní sa bude prvostupňový orgán zaoberať žiadosťou žalobcu o priznanie starobného dôchodku opätovne a nárok na jeho priznanie (výplatu), pre ktorý je popri podanej žiadosti rozhodujúci predovšetkým dátum jeho vzniku, posúdi podľa skutkového a právneho stavu veci existujúceho v čase jeho rozhodovania. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim tak, aby bolo dostatočným zdrojom informácií o jeho skutkovo a právne relevantných dôvodoch. 53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Pretože žalobca bol v konaní pred správnym súdom v celom rozsahu úspešný, 21 2 6 S a / 6 / 2 0 2 1

správny súd mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník ( ). Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

POUĆENIE: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.