Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-225-2015.pdf
PDF · 128.45 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/225/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. P. F., s.r.o., so sídlom V. 8, B., proti odporkyni: D. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, právne zast. Mgr. E. V., advokátom, so sídlom V. H. XX, I., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom: A. A., nar. XX.XX.XXXX a F. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov V. A., nar. XX.XX.XXXX a D. A., rodenej A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloletú A. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je p o v i n n á zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň od nedele od 18:00 hod. do nedele nepárneho týždňa do 18:00 hod. a otec je p o v i n n ý zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú A. každý nepárny týždeň od nedele od 18:00 hod. do nedele párneho týždňa do 18:00 hod.
Každý z rodičov b u d e maloletú A. zastupovať a spravovať jej majetok.
Súd výživné na maloletú A. n e u r č u j e.
Trvalý pobyt A. b u d e na adrese trvalého bydliska matky.
Prídavok na maloletú A. b u d e poberať matka a daňový bonus si b u d e uplatňovať matka.
Súd maloletého F. na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške 60,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým F. každý párny týždeň v čase od piatka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
Matka maloletého p r e v e z m e od otca v mieste bydliska maloletého a po skončení stretnutia o do v z d á otcovi v mieste bydliska maloletého.
Otec je p o v i n n ý maloletého F. na stretnutie riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 16.07.2015 domáhal, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol a maloleté deti na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Výživné na mal. deti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov nežiadal určiť. V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzavreli manželstvo po krátkej známosti, poznali navzájom svoje povahové vlastnosti, morálne zásady, životné ciele i priority. Okrem bežných nedorozumení bolo niekoľko rokov ich manželstvo harmonické a bezproblémové. Postupne sa však ukázali odlišnosti ich pováh, názorov a záujmov a najmä rozdielny pohľad na výchovu maloletých detí, podmienený neustálym kritizovaním zo strany odporkyne. Z týchto dôvodov sa s odporkyňou neprestajne hádali a svedkami hádok boli častokrát aj maloleté deti. Namiesto vzájomnej komunikácie v snahe docieliť zlepšenie narušených medziľudských vzťahov sa odporkyňa nesnažila nájsť spoločné riešenie a komunikácia s ňou často viedla k jej neprimeranému až agresívnemu správaniu. Odporkyňa mu vyčítala jeho pracovnú vyťaženosť, jej nespoločenské a egoistické správanie bolo pre neho a pre ich maloleté deti veľmi frustrujúce. Rozvrat medzi nimi je natoľko závažný, že s odporkyňou odmietajú zdieľať spoločnú domácnosť a intímne sa už nestýkajú. Taktiež sa spoločne nepodieľajú ani na finančnom chode domácnosti. Zo strany oboch absentuje vôľa obnoviť spolužitie, preto je možné rozvrat považovať za trvalý. Ich manželstvo neplní svoje spoločenské poslanie a niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, a to A. Obaja sú spôsobilí maloleté deti vychovávať a majú záujem na ich osobnej starostlivosti. So zámerom zaistiť priaznivý vývin maloletých, ich psychickú pripravenosť a obmedzenie akýchkoľvek nežiadúcich vplyvov sú presvedčení, že striedavá osobná starostlivosť je v ich záujme. Zastáva preto názor, že striedavou osobnou starostlivosťou sa zachová rovnocenný kontakt maloletých s oboma rodičmi, ktorí majú s deťmi vybudované dobré citové väzby a svojim správaním pozitívne ovplyvňujú formovanie ich charakteru, morálnych vlastností a vzdelanostnej úrovne.
Dňa 11.02.2016 doručil navrhovateľ súdu podanie, v ktorom uviedol, že došlo k zhoršeniu vzťahov nielen medzi ním a odporkyňou, ale aj k častejším nezhodám a konfliktom medzi odporkyňou a maloletými. Odporkyňa nie je schopná riadne zabezpečiť výchovu mal. detí, a to po finančnej ale aj morálnej a mravnej stránke. Navrhuje preto, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a zveril mal. deti do jeho výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že odporkyňa bude povinná prispievať na výživu mal. deťom, prípadne, aby súd zveril mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 03.12.2015 uviedla v ňom, že súhlasí s rozvodom manželstva, nie však s dôvodmi uvádzanými navrhovateľom v návrhu na začatie konania. Vzťahy medzi účastníkmi boli po uzatvorení manželstva spočiatku harmonické, po čase sa však na navrhovateľovi začali prejavovať iné charakterové vlastnosti, ktoré už dlhoročne pretrvávajú a neustále sa stupňujú. Navrhovateľ približne pred troma rokmi nadviazal mimomanželskú známosť, odvtedy prestal prejavovať záujem nielen o ňu, ale aj o rodinu, vrátane finančného zabezpečenia a spoluúčasti na nákladoch chodu domácnosti a na výchove a starostlivosti o mal. deti. Navrhovateľ ju často vulgárne slovne napáda, hrubo uráža, psychicky terorizuje a toto konanie vyúsťuje aj do fyzického násilia voči nej. Prístup navrhovateľa k nej, k manželskému súžitiu a celistvosti rodiny v nej vzbudilo presvedčenie, že ich manželstvo prestalo plniť všetky spoločenské funkcie, došlo medzi nimi k vzájomnému odcudzeniu, pričom zotrvanie v manželskom vzťahu považuje s prihliadnutím na agresívne a násilnícke správanie sa navrhovateľa za nemožné a obnovenie manželského spolužitia neprichádza do úvahy. Nesúhlasí ani s navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov o mal. deti, a to najmä z dôvodu opakovaného agresívneho a hrubého správania sa navrhovateľa. Okrem toho navrhovateľ pracuje ako živnostník a je často na týždňovkách mimo miesta bydliska účastníkov konania. Cez víkend navštevuje navrhovateľ svoju priateľku v K.. V prípade zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by aj tak bola starostlivosť o mal. deti na nej tak, ako to v prevažnej miere bolo doteraz.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom písomnom návrhu a na skutočnostiach v ňom uvedených. Nemieni už obnoviť manželské spolužitie s odporkyňou. S odporkyňou naďalej bývajú v rodinnom dome, ktorý majú v spoločnom vlastníctve. V podkroví rodinného domu býva
on s deťmi a s plnoletou dcérou. V rodinnom dome býva taktiež matka odporkyne a jej brat. Platí poplatky súvisiace s bývaním, elektrinu, plyn 140,- eur mesačne a všetky výdavky mal. detí. Odporkyňa varí obedy pre mal. deti. A. je študentkou 3. ročníka Hotelovej akadémie v Žiline. F. je žiakom 7. ročníka ZŠ. Majú bežné výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, školou. Nenavštevujú krúžky, za ktoré by bolo potrebné platiť poplatky. F. sa venuje športovej činnosti, hráva futbal. Syna vozieva na futbal, zakupuje mu športové ošatenie. Okrem rodinného domu, nie je vlastníkom iných nehnuteľností. Je spoluvlastníkom pozemkov okolo rodinného domu spoločne s odporkyňou. Používa auto, ktoré zatiaľ nemá vo vlastníctve. Podniká v stavebníctve s čím sú spojené výdavky s obnovou náradia, cestovným, ubytovaním, platí odvody. Jeho príjem mesačne je od 500 - 700,- eur. Tento príjem je pohyblivý. Predtým chodieval na týždňovky, v súčasnosti je v práci celý deň, prípadne sa vráti na druhý deň. V tom čase starostlivosť o maloletého zabezpečí staršia dcéra Q. Pokiaľ ide o fyzické útoky voči odporkyni, on len bránil seba a deti, keďže odporkyňa prichádzala domov pod vplyvom alkoholu. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje vo väčšej miere on, pretože ho vozieva do školy, pripravuje mu desiaty, zabezpečuje obedy počas týždňa, ktoré objednáva. Cez soboty a nedele varí dcéra Q.. Matka chodieva z práce v neskorších večerných hodinách, takže keď má poobednú zmenu, vôbec nie je v styku s deťmi. Rozprával sa s A., ktorá uviedla, že by chcela byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Z výsluchu odporkyne na pojednávaní súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Dôvodom rozvratu manželstva je, že si navrhovateľ asi 3 roky dozadu našiel milenku a preto nastali medzi nimi nezhody. Odvtedy ich manželstvo neplní svoje funkcie. S navrhovateľom bývajú v rodinnom dome, každý má svoju izbu, takisto mal. deti. Pracuje v spoločnosti G., a.s., L. J. 1, I. a jej hrubý príjem je 550,- eur. Výška príjmu závisí od úkolov, roboty, ktorá je v danom mesiaci. Poplatky súvisiace s bývaním platí navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s tým, aby sa na týchto platbách podieľala. Ona platí dcére cestovné do školy, mesačne 33,- eur a dáva jej 5,- eur vreckové. Pre deti zabezpečuje stravu, varí, zakupuje potraviny do domácnosti. Navrhovateľ na stravu neprispieva ani do domácnosti nenosí žiadne potraviny. Väčšinou je počas víkendov doma, vtedy varieva a deti obedujú spoločne s ňou. Navrhovateľ s nimi neobeduje. Ráno chodieva skôr do práce a preto robí desiatu do školy synovi navrhovateľ. Niekedy navrhovateľ deťom zakúpi ošatenie. Rovnako zaplatil na začiatku roka poplatky súvisiace so školou ZRŠ, učebné pomôcky. Spolu s navrhovateľom sú spoluvlastníkmi rodinného domu a pozemkov okolo domu. Nie je výlučnou vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. V roku 2015 navštevovala asi pol roka psychiatrickú ambulanciu, ktorú v súčasnosti nenavštevuje. Pokiaľ ide o vzťah s maloletým, ten za ňou v súčasnej dobe príde len vtedy, pokiaľ sa potrebuje najesť, naučiť alebo potrebuje nejaké peniaze. Ona synovi nekupuje žiadne veci, pretože keď mu aj niečo kúpila, tak tieto veci vyhodil. Z domu neodíde, pretože sa jedná o jej rodičovský dom, rovnako deti z domu nechcú odísť, takže budú naďalej bývať spolu.
Z pohovoru s mal. A. vykonanom na pojednávaní súd zistil, že chce byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, týždeň u jedného rodiča, týždeň u druhého. Má dobrý vzťah s obidvoma rodičmi. Otec jej prispieva na výdavky, ktoré má v škole, dáva jej vreckové a mama zabezpečuje stravu doma, varí pre ňu a brata, zakupuje potraviny. Čo sa týka ošatenia, toto jej zakúpi aj mama, aj otec. Myslí si, že brat má v súčasnej dobe lepší vzťah s otcom, ktorý mu všetko zakupuje, platí.
Z pohovoru s mal. F. vykonanom na pojednávaní súd zistil, že by chcel byť v starostlivosti otca, pretože s ním má o dosť lepší vzťah ako s mamou. Mama sa o neho nestará, škaredo mu nadáva. Do školy sa s ním mama nepripravuje, keď potrebuje, tak mu pomôže s úlohami otec. V škole sa zlepšil, vysvedčenie by malo byť lepšie ako na pol roku. Stravuje sa u sestry, ktorá varieva a tiež u otcovej sestry. U mamy sa nestravuje vôbec. Pokiaľ mama chodieva na poobednú zmenu, nevidí ju aj týždeň. Stretáva sa s ňou len cez víkendy a aj to odchádza preč. Odíde v piatok, príde niekedy v sobotu alebo v nedeľu. Medzi rodičmi sú už dlhšiu dobu nezhody. Predtým mal s mamou dobrý vzťah. Mama sa o neho ešte starala, keď chodil na 1. stupeň ZŠ. Potom sa o neho prestala starať. S otcovou priateľkou vychádza dobre.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľa, s tým, že súd nemusí upravovať styk odporkyne s maloletým. Výživné na mal. A. navrhol neurčovať, vzhľadom k tomu, že by bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Čo sa týka výšky výživného na mal. F., tú ponechal na úvahe súdu.
Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na vyjadrenie mal. A. odporkyňa súhlasí so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Pokiaľ ide o mal. F.
navrhuje, aby bol rovnako zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keďže títo naďalej bývajú v spoločnej domácnosti.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na vyjadrenie mal. F., na jeho postoj, navrhuje, aby bol zverený do starostlivosti otca.
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 01.10.1994 v L.. Je zapísané v knihe manželstiev F. úradu L., zv. 6, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX.
Zo správy Daňového úradu Žilina a z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 súd zistil, že navrhovateľ dosiahol za uvedené obdobie príjmy vo výške 243 467,- eur, výdavky vo výške 238 246,- eur a základ dane vo výške 5 221,- eur. Daňový bonus predstavoval sumu vo výške 685,12 eur.
Z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 a z Účtovnej závierky za obdobie od 01/2015 do 12/2015 súd zistil, že navrhovateľ dosiahol v danom období príjmy vo výške 223 102,- eur, výdavky vo výške 218 066,- eur a základ dane vo výške 5 036,- eur.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 30.11.2015 súd zistil, že odporkyňa za obdobie od 01.07.2014 do podania správy nebola poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie, ani iného peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Zo správy zamestnávateľa spoločnosti G. súd zistil, že čistý príjem odporkyne za obdobie od 10/2015 do 02/2016 predstavoval spolu 1 735,36 eur.
Z odborného vyjadrenia F.. T. V., psychiatra, zo dňa 25.04.2016 súd zistil, že odporkyňa je v evidencii psychiatrickej ambulancie KRANKAS s.r.o. Žilina od 30.10.2014, po prepustení z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení s Dg.: F43.2 ,,Afektívna reakcia so suicidálnymi vyhrážaniami potencovaná ebrietou pri dlhodobej domácej frustrujúcej situácii. Ako dôvod odporkyňa udávala matrimoniálne konflikty asi dva roky trvajúce (manžel má milenku, čaká s ňou dieťa, chce sa rozviesť, napáda menovanú i jej matku, opakovane zasahuje polícia v domácom prostredí). Pacientka užívala od januára 2015 denne tablety (antidepresívum). Posledná kontrola na psychiatrickej ambulancii bola 07.12.2015.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľa a odporkyne mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Účastníci konania spolu intímne nežijú, nehospodária. Každý z účastníkov uvádzal iné dôvody rozvratu manželstva. Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že trvá na návrhu na rozvod manželstva, nemieni už obnoviť manželské spolužitie s odporkyňou, pretože
podľa jeho názoru je vážne rozvrátené a on ani nemá záujem na jeho obnovení. Ako dôvod rozvratu manželstva uvádzal vzájomné odcudzenie, rozdielne názory, nadmerné požívanie alkoholu odporkyne a jej agresívne správanie. Navrhovateľ s odporkyňou síce naďalej žijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo však neplní svoje funkcie približne tri roky. Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, pričom ako dôvod rozvratu uviedla mimomanželský pomer navrhovateľa a nedostatočný záujem o ňu a rodinu. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletých detí, keďže spolužitie manželov nevytvára vhodné prostredie pre zdravý vývin detí.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza mal. A. a mal. F..
Súd vykonal pohovor s mal. A., ktorá uviedla, že má dobrý vzťah s oboma rodičmi a preto chce byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a to tak, že týždeň bude u jedného rodiča a týždeň u druhého rodiča. Keďže obaja rodičia súhlasili so zverením maloletej do ich striedavej osobnej starostlivosti, súd s poukazom na vek maloletej, ktorá bude v blízkej dobe plnoletá (24.6.2016), rozhodol, že mal. A.veril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté každý párny týždeň od nedele od 18:00 hod. do nedele nepárneho týždňa do 18:00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň od nedele od 18:00 hod. do nedele párneho týždňa do 18:00 hod.
Súd rozhodol, že každý z rodičov bude mal. A. zastupovať a spravovať jej majetok. Prídavok na maloletú bude poberať a daňový bonus si bude uplatňovať matka.
Keďže bola mal. A. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a onedlho dosiahne vek 18 rokov, súd výživné na ňu neurčoval. Vyživovacia povinnosť rodičov ku A.e ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým A. nebude schopná sama sa živiť, to znamená aj po dosiahnutí plnoletosti. A. je v súčasnosti študentkou 3. ročníka Hotelovej akadémie v Žiline a má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou. Každý z rodičov bude zabezpečovať starostlivosť o ňu v týždenných intervaloch, budú sa preto rovnomerne podieľať na výdavkoch, ktoré jej vzniknú.
Pokiaľ ide o mal. F., ten na pojednávaní uviedol, že chce zostať v starostlivosti otca, s ktorým má lepší vzťah a ktorý zabezpečuje aj v súčasnosti starostlivosť o neho. Jeho vzťah s matkou nie je dobrý, matka sa o neho nezaujíma v dostatočnej miere. Súd poznamenáva, že matka najskôr súhlasila so zverením maloletého F. do starostlivosti otca, čo uviedla aj na pojednávaní dňa 22.2.2016, kedy uviedla, že deti sa majú rozhodnúť pri kom chcú zostať, až na ďalšom pojednávaní žiadala zveriť ho do striedavej starostlivosti. Priznala, že syn ju nerešpektuje, nekupuje mu žiadne veci, pretože keď mu niečo kúpila, tak tieto veci vyhodil. Aj zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 6.7.2015 vyplýva, že matka si nemyslí, že by striedavá starostlivosť o deti mala zmysel, nakoľko syn ju nerešpektuje, inklinuje k otcovi. Podľa názoru súdu súčasný vzťah matky s maloletým je narušený, maloletý ju nerešpektuje a nechce s ňou tráviť čas. V prípade zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti je potrebná riadna komunikácia rodičov, ktorá v prípade rodičov maloletého F. nefunguje, pretrvávajú medzi nimi zjavné rozpory. Pri rozhodovaní o zverení A. do striedavej starostlivosti rodičov bol rozhodujúci vek a názor A., ako je vyššie uvedené. Súd pri rozhodovaní o zverení mal. F. do starostlivosti jedného z rodičov, prípadne striedavej starostlivosti prihliadol aj na názor mal. F., keďže má za to, že maloletý je vo veku ( 23.7.216 bude mať 13 rokov), kedy je schopný vyjadriť svoj vlastný názor, je rozumovo vyspelý na to, aby si uvedomoval danú situáciu, ako aj dôsledky rozhodnutia súdu. Súd poukazuje na ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, maloleté dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú jednak v rodine, jednak v súdnom konaní. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Rodičia sú povinní venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Rodič nie
je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. Právo dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa jeho samého, korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor dieťaťa podľa § 100 ods. 3 O. s. p. Významnou skutočnosťou podporujúcou vhodnosť výchovného prostredia u otca je aj pohlavie dieťaťa, vek dospievania dieťaťa, v ktorom sa chlapci identifikujú s mužským vzorom. Súd považuje za potrebné poznamenať, že rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie, mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove mal. dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovaní citových vzťahov, je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je najmä to, aby pri styku s mal. dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má mal. dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s mal. dieťaťom a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomu rodičovi. V článku 18, ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd mal. F. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd prihliadol na to, aby bolo rešpektované právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a upravil stretávanie matky s maloletým tak, že matka je oprávnená sa s mal. F. stretávať každý párny týždeň v čase od piatka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod.. Treba uviesť, že rodičia zatiaľ naďalej žijú v jednej domácnosti, preto upravil len stretávanie počas víkendov a tiež s prihliadnutím na názor maloletého a keďže rodičia naďalej bývajú v spoločnej domácnosti, matka má priestor na to, aby sa s maloletým stretávala aj mimo súdom stanovený čas, začala s maloletým viac komunikovať a zlepšila vzťah s maloletým. Je dôležité, aby sa situácia v rodine ukľudnila, matka si musí opäť získať dôveru maloletého. Pokiaľ matka poukazovala na zlý prospech maloletého, treba uviesť, že tento mal F. už dlhšiu dobu, na čo poukázal na pojednávaní aj kolízny opatrovník, podľa jeho zistení zo školy, ktorú maloletý navštevuje, pričom rodičia stále žijú v spoločnej domácnosti a obidvaja mohli zlý prospech maloletého riešiť. Podľa predložených vysvedčení, už v školskom roku 2013/2014 mal F. na konci roka tri dostatočné, v školskom roku 2014/2015 päť dostatočných.
Treba uviesť, že pokiaľ právny zástupca matky namietal, že nemôže byť prítomný pri pohovore s maloletým F., ktorý vykonával súd na pojednávaní, pokiaľ súd vykonáva pohovor s maloletým dieťaťom, tento vykonáva takým spôsobom, aby dieťa mohlo vysloviť svoj názor bez skresľovania alebo manipulovania jeho názoru prítomnosťou rodičov, príp. ich právnych zástupcov. Je potrebné pri pohovore vytvoriť maloletému pokojnú, uvoľnenú atmosféru, napriek tomu, že pohovor je vykonávaný v budove súdu. Ustanovenie §100 ods. 3 O.s.p. vymenúva spôsoby, ktorými je možné zisťovať názor dieťaťa a je na posúdení súdu, ktorý spôsob zistenia názoru zvolí. Názor dieťaťa môže zisťovať aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka alebo psychológa na úrade práce, ktorý zisťuje názor dieťaťa bez prítomnosti iných osôb. Vzhľadom na vek maloletého súd pristúpil k vykonaniu pohovoru na pojednávaní a s pohovorom oboznámil všetkých účastníkov aj právnych zástupcov. Nejedná sa o výsluch maloletého, ale o pohovor a zisťovanie názoru maloletého dieťaťa.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. F.. Otec býva spolu s matkou a mal. deťmi v rodinnom dome, v ktorom okrem nich býva ešte plnoletá dcéra, matka matky detí a jej brat. Za poplatky s bývaním platí mesačne 140,- eur. Má bežné výdavky so stravou, ošatením. Podniká v stavebníctve, z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 a z Účtovnej závierky za obdobie od 01/2015 do 12/2015 súd zistil, že navrhovateľ dosiahol v danom období príjmy vo výške 223 102,- eur, výdavky vo výške 218 066,- eur a základ dane vo výške 5 036,- eur.
Spolu s matkou sú vlastníkmi rodinného domu a pozemkov okolo neho, okrem toho nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Mal. F. je žiakom 7. ročníka ZŠ. Majú bežné výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, školou. Hráva futbal, výdavky sú so zakupovaním športového oblečenia. Matka od 23.10.2015 pracuje v spoločnosti G., a.s., a čistý mesačný príjem matky za obdobie od 10/2015 do 04/2016 predstavoval sumu 359 eur. Poplatky súvisiace s bývaním platí otec. Matka platí dcére cestovné do školy 33,- eur mesačne a 5,- eur mesačne vreckové. Má bežné výdavky, strava, ošatenie. Spolu s otcom sú spoluvlastníkmi rodinného domu a pozemkov okolo domu. Nie je výlučnou vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
Súd určil výživné na mal. F. vo výške 60,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam matky s prihliadnutím na jej príjem, nevyhnutné výdavky, ako aj na to, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. A..
Súd prihliadol aj na to, že časť odôvodnených potrieb maloletého otec bude uhrádzať z rodinného prídavku, ktorý je maloletému vyplácaný vo výške 23,52 eur mesačne a otec si plní vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou a uspokojovaním bytových potrieb maloletého.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.