Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cbi-30-2015.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cbi/30/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: KP recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: XX XXX XXX, správca úpadcu: Dubnický Metalurgický Kombinát, s. r. o. v konkurze, so sídlom Továrenská 56, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Welt-Trade s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 769/21, 010 01 Žilina, IČO: 46 XXX XXX, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bola dňa 18.08.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že právny úkon dohoda o započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 02.06.2014 v sume 18.489,60 eur uzavretá medzi spoločnosťou Y.-model s.r.o. a úpadcom, je v konkurznom konaní vedenom na D. súde Z. pod č. k. 40K/13/2014, na majetok úpadcu Dubnický U. M., s.r.o. v konkurze, so sídlom Z. XX, XXX XX Y. nad X., C.: XX XXX XXX, neúčinný a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18.489,60 eur v prospech účtu konkurznej podstaty úpadcu, vedeného v Poštovej banke, a.s., IBAN: F v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.08.2014 sp. zn. 40K/13/2014 bol vyhlásený konkurz na majetok obchodnej spoločnosti Dubnický U. M., s.r.o., za správcu bol ustanovený L.. D. U., uznesenie bolo zverejnené v D. vestníku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. H. Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.12.2014, sp. zn. 40K/13/2014, súd v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu odvolal z funkcie správcu JUDr. Otta U. a do funkcie správcu ustanovil spoločnosť F. správcovská a reštrukturalizačná, k. s., uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 236/2014 zo dňa 10.12.2014. Na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.05.2015 sp. zn. 40K/13/2014, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 95/2015, bola Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s. odvolaná z funkcie správcu a do funkcie bol ustanovený žalobca. Úpadca a žalovaný sú obchodnými spoločnosťami, ktoré voči sebe evidovali z rôznych titulov viacero záväzkov a pohľadávok. Úpadca vykonal voči záväzkom, ktoré evidoval žalovaný nasledovné zápočty svojich pohľadávok. Úpadca a žalovaný vykonali nasledovný právny úkon t. j. konkrétne uzatvorili Dohodu o započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 02.06.2014 vo výške 18.489,60 eur (ďalej len „zápočet“).
Z účtovnej evidencie úpadcu vyplýva skutočnosť, že úpadca naplnil zákonnú definíciu úpadku formou predlženia v mesiaci máj 2014, keď v danom období vykázal záporné vlastné imanie na úrovni - 287821,- Eur. Avšak pri vykonávaní svojej činnosti správcu konkurznej podstaty úpadcu sme po dôkladnom preskúmaní účtovnej evidencie úpadcu zistili, že úpadca naplnil podmienky predlženia už v mesiaci
máj 2013. K uvedenému záveru dospeli najmä na základe zistenia, že v novembri 2013 obchodná spoločnosť F. G., so sídlom R., SA S. N. XX-XX, Xst floor, office XXX, O. XXXX, N. republika, ktorá bola vtedajším spoločníkom úpadcu, vložila svoju údajnú pohľadávku voči úpadcovi vo výške XXXXXXX,- Eur (Slovom: Päť miliónov päťstoštyritisícšesťstoštyridsaťdva eur) do ostatných kapitálových fondov úpadcu. O existencii a reálnosti tejto pohľadávky však existujú dôvodné pochybnosti. Popísaným vkladom pohľadávky do ostatných kapitálových fondov úpadcu tak došlo k umelému zvýšeniu vlastného imania úpadcu a k zníženiu cudzích zdrojov (tzv. kapitalizácia pohľadávky) za účelom preukázania pozitívnej finančnej kondície spoločnosti úpadcu pre bankových veriteľov úpadcu. Uvedená skutočnosť znamená, že úpadca disponoval vedomosťami o svojej negatívnej platobnej a finančnej situácii už počas vykonania vyššie uvedených právnych úkonov, ktoré tak poškodili uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí sa domáhajú aspoň čiastočného uspokojenia svojich pohľadávok zákonnou cestou, t. j. prostredníctvom konkurzného konania. Zápočet pohľadávok je bežne možné v rámci obchodného styku považovať za legitímny krok, t.j. právny úkon, ktorým dochádza k uspokojeniu pohľadávok subjektu evidujúceho záväzky a pohľadávky voči inému subjektu. V tomto konkrétnom prípade je však potrebné brať do úvahy právny a skutkový stav na strane Úpadcu, t.j. jeho nemožnosť hradiť svoje záväzky, ktoré eviduje voči viacerým veriteľom za stavu predlženia. Vykonaním zápočtu, t. j. uzatvorením dohody ktorou došlo k zápočtu pohľadávok a záväzkov za stavu úpadku úpadcu, došlo „de facto“ k úmyselnému a selektívnemu výberu veriteľa úpadcu a uspokojenie jeho pohľadávky v pomere 1/1, pričom je nutné upozorniť na skutočnosť že pohľadávky ostatných veriteľov neboli uspokojené ani len z časti. Z predloženého zoznamu pohľadávok jednoznačne vyplýva skutočnosť, že v dôsledku napadnutých právnych úkonov (t. j. zápočtu) došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok viacerých veriteľov úpadcu. Príkladmo je možné uviesť Sociálna poisťovňa, Rozhlas a televízia Slovenska, ZSE Energia, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Naplnenie predpokladov odporovateľnosti podľa § 59 ZoKR. V súlade s § 59 ZoKR za zvýhodňujúci právny úkon je možné považovať akékoľvek neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa úpadcu. Keďže z konania úpadcu voči žalovanému v nadväznosti na účtovnú dokumentáciu úpadcu vyplýva, že za stavu úpadku uspokojil selektívne zvolený subjekt zápočtom, t. j. uspokojil svoje záväzky voči žalovanému čím znížil stav svojich pohľadávok (majetku) ktoré mohli počas konkurzu slúžiť na aspoň pomerné uspokojenie jeho veriteľov vrátene pomerného uspokojenia pohľadávok žalovaného. Úpadca a žalovaný uzatvorením dohody o započítaní pohľadávok a záväzkov spôsobili zníženiu objemu masy pohľadávok ako majetku, ktorý mal byť predmetom konkurzného konania. Žalovaný bol tak nedôvodne zvýhodnený voči ostatným veriteľom Úpadcu čím došlo k porušeniu ich legitímnych práv a očakávaní na aspoň čiastočné uspokojenie svojich pohľadávok voči Úpadcovi. Predmetný právny úkon Úpadcu a žalovaného spadá svojím charakterom plne pod dikciu § 59 ZKR ako právny úkon, ktorý ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov do konkurzného konania Úpadcu. Sú naplnené predpoklady odporovateľnosti tohto, resp. týchto právnych úkonov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu je možné odporovať v prípade, ak: spôsobil úpadok dlžníka alebo ak bol urobený počas úpadku dlžníka; resp. či spôsobil úpadok dlžníka, preukazuje ten, kto právnemu úkonu odporuje (správca, resp. veriteľ prihlásenej pohľadávky); ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, dôkazné bremeno sa obracia; bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania; ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, lehota, v ktorej možno právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia odporovať, sa predlžuje z jedného roka na tri roky; ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka; vzhľadom na povahu tejto skutkovej podstaty požiadavka, aby právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, bude v tomto prípade naplnená vždy; odporovacie právo nezaniklo v dôsledku márneho uplynutia dvanásťmesačnej lehoty určenej na uplatnenie odporovacieho práva. K zápočtu došlo dňa 02.06.2014 t.j. už počas úpadku v ktorom sa úpadca nachádzal. Predmetná skutočnosť vyplýva jednoznačne z účtovnej dokumentácie úpadcu. Úpadca sa počas celého obdobia v rámci ktorého došlo k uzatvoreniu dohody o zápočte pohľadávok a záväzkov sa nachádzal v stave úpadku, pričom je možné prezumovať, že kroky, ktoré v tomto období Úpadca vykonal len prehlbovali jeho negatívnu majetkovú situáciu. Konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté v zmysle Uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.05.2014 uverejnenom v Obchodnom vestníku SR č. 105/2014 zo dňa 04.06.2014,dňa 05.06.2014.S ohľadom na uvedenú skutočnosť je zrejmé, že už v období mesiaca máj 2014 disponoval Úpadca viac ako jedným záväzkom, ktorý bol viac ako 30 dní po splatnosti a Úpadca ho neuhradil. Ďalej je taktiež preukázané a zrejmé, že zápočet boli zo strany Úpadcu ako aj žalovaného vykonaný počas jedného roku pred začatím konkurzného konania Úpadcu. Skutočnosť, že došlo ku vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu a ďalej, že úpadca svojimi právnymi úkonmi (vykonaním zápočtov) ponížil
masu svojho majetku jednoznačne osvedčuje, že vykonaním Zápočtu došlo k poníženiu, resp. ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov Úpadcu. Je zrejmé, že v prípade keby úpadca neuzavrel dohodu o zápočte pohľadávok a záväzkov, disponoval by Úpadca pohľadávkami, ktoré mohol správca speňažiť a následne v rámci rozvrhu výťažku tieto použiť na aspoň čiastočné uspokojenie veriteľov úpadcu. Zápočet teda ukrátil veriteľov úpadcu prinajmenšom o sumu vo výške 18.489,60 Eur. Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz na majetok Úpadcu uznesením zo dňa 11.08.2014 uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 158/2014 zo dňa 18.08.2014. S ohľadom na uvedenú skutočnosť uplynie lehota na uplatnenie práva na odporovanie právnym úkonom úpadcu dňa 19.08.2015. S ohľadom na uvedené skutočnosti je možné sumarizovať, že sú naplnené všetky podmienky na úspešné odporovanie právnym úkonom úpadcu, ktoré ukrátili legitímne uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu. So zreteľom na uvedené skutočnosti, keďže úpadca a žalovaný uskutočnili zvýhodňujúci právny úkon (t. j. vykonali zápočet) a ukrátili veriteľov konkurznej podstaty, sa žalobca domáha peňažnej náhrady v celkovej hodnote 18.489,60 eur, ktorá zodpovedá sume, o ktorú sa znížila hodnota majetku úpadcu v dôsledku zvýhodňujúceho právnu úkonu urobeného v prospech žalovaného ako jedného z veriteľov.
Žalovanému, spoločnosti DREVO-model s.r.o., bola žaloba doručená dňa 13.10.2015, ktorý sa k žalobe nevyjadril. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti DREVO-model s.r.o. zo dňa 15.02.2016, bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti bez likvidácie, jej zlúčením so spoločnosťou Welt- Trade s. r. o., ktorá sa stala právnym nástupcom žalovaného, s ktorou súd aj ako s právnym nástupcom v konaní pokračoval.
Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa na pojednávanie nedostavili postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že navrhuje vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak sú na to splnené podmienky, ak nie navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom posudku, ktorý predloží, z ktorého bude zrejmé, ako sa zmenšil majetok úpadcu práve v dôsledku uskutočnenia predmetného právneho úkonu, pričom má za to, že ak by nebolo došlo k uskutočneniu napadnutého právneho úkonu o hodnotu započítanej pohľadávky by bola zvýšená majetková podstata úpadcu a boli by rovnomerne uspokojení ostatní veritelia. Poukázal na to, že k uskutočneniu napadnutého právneho úkonu došlo pár dní pred právoplatnosťou uznesenia o začatí konkurzu, preto má za to, že napadnutý právny úkon bol uskutočnený účelovo a to za účelom ukrátiť ostatných veriteľov.
Zástupca žalobcu v záverečnom návrhu uviedol, že napadnutý právny úkon je bežný úkonom v rámci hospodárskeho života, ide o bežnú obchodnú operáciu, avšak v tomto konkrétnom prípade ju treba posudzovať aj s ohľadom na stav konkurzného konania a má za to, že samotná existencia dvoch protipohľadávok nie je dostatočným dôvodom na vylúčenie odporovateľnosti právneho úkonu. Čo sa týka majetku, trvá na tom, že došlo k zníženiu majetku úpadcu, pričom má za to, že za majetok úpadcu je možné považovať iba aktíva, tzn. plusové hodnoty, nie je ním hospodársky výsledok ako celok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: výpis z obchodného vestníka č. 105/2014, výpis z obchodného vestníka č. 158/2014, výpis z obchodného vestníka č. 136/2014, výpis z obchodného vestníka č. 95/2015, dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, register platieb od platcov, register platieb od platcov, register platobných príkazov, register platobných príkazov, faktúra č. 24/000165, dodací list č. 1400078, odvádzací výkaz č. 020, certifikát č. 0220-14, výpis z obchodného registra na žalobcu z 21.08.2015, výpis z obchodného registra na spoločnosť Drevo-model s.r.o. z 21.08.2015, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 40K/13/2014-55, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 40K/13/2014-139, výpis z obchodného registra na úpadcu z 08.03.2016, výpis z obchodného registra na žalobcu z 08.03.2016, výpis z obchodného registra na spoločnosť Drevo-model s.r.o. z 07.03.2016, výpis z obchodného registra na žalobcu z 12.05.2016, výpis z obchodného registra na spoločnosť Drevo-model s.r.o a výpis z obchodného registra na žalovaného z 12.05.2016.
Po takto vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 40K/13/2014 zo dňa 27.05.2014 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Dubnický Metalurgický Kombinát, s. r. o. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 04.06.2014 a dňa 05.06.2014 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/13/2014 zo dňa 11.08.2014 vyhlásil Okresný súd Trenčín na majetok dlžníka konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Otto Markech. V uznesení súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp. zn. 40K/13/2014 a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.08.2014 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a to dňa 19.08.2014. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 40K/13/2014 zo dňa 03.12.2014 odvolal z funkcie správcu JUDr. Otta Markecha a do funkcie správcu ustanovil Slovenskú správcovskú a reštrukturalizačnú, k. s. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 03.12.2014 a dňa 11.12.2014 nadobudlo právoplatnosť. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 40K/13/2014 zo dňa 15.05.2015 odvolal z funkcie správcu Slovenskú správcovskú a reštrukturalizačnú, k. s. a do funkcie správcu ustanovil KP recovery, k.s. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 21.05.2015 a dňa 22.05.2015 nadobudlo právoplatnosť. Dňa 02.06.2014 bola medzi úpadcom a právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou DREVO- model s.r.o. uzatvorená dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, a to pohľadávky právneho predchodcu žalovaného vo výške 18.489,60 eur, špecifikovanej faktúrou č. 24000165 a pohľadávok úpadcu vo výške 18.489,60 eur špecifikovaných faktúrou č. 22014004 vo výške 1.764,- eur a faktúrou č. 22014005 a vo výške 16.725,60 eur. Podľa § 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR) tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby. Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Podľa § 57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania. Podľa § 59 ods. 1 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Podľa § 59 ods. 2 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov Podľa § 59 ods. 3 ZoKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil .úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 59 ods. 4 ZoKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto:
Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa § 57 ZoKR. Súd následne posudzoval, či predmetná žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote, nakoľko žalobca môže podať odporovaciu žalobu iba v lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu v zmysle § 57 ods. 2 ZoKR. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 19.08.2014 a žaloba bola podaná na súd dňa 18.08.2015, bola podaná v zákonnej lehote, pričom na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
Žalobca je správcom majetku úpadcu podľa § 40 ods.1 ZoKR. Žalobca spravujúc majetok úpadcu podal predmetnú žalobu vzhľadom k tomu, že právny úkon úpadcu sa mu javil ako odporovateľný právny úkon. V uvedenom prípade mal byť odporovateľným právnym úkon opakované dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného a úpadcom. Súd preskúmal ako dohodu o započítaní, pričom v prvom rade posudzoval platnosť právneho úkonu, nakoľko odporovať možno iba platnému právnemu úkonu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dohoda o započítaní je platným právnym úkonom, pričom existencia pohľadávok zaniknutých na základe započítania medzi účastníkmi konania nebola ani sporná.
Odporovateľnosť právnych úkonov predstavuje osobitný právny inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov, predstavuje určitý typ sankcie za právne dôsledky konkrétneho právneho úkonu, ktorý napĺňa atribúty odporovateľnosti, vo vzťahu k veriteľom. Ide o prípad právnych úkonov, ktoré spôsobia ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa, pričom k tomu dochádza zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Súd poukazuje na to, že všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov je existencia právneho úkonu, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ku ktorým sa v konkurznom konaní pripája aj vyhlásenie konkurzu, právny úkon týkajúcu sa majetku dlžníka a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku. Následne ZoKR v rámci jednotlivých skutkových podstát špecifikoval konkrétne podmienky odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov v rámci ktorých žalobca v uvedenom prípade odporoval predmetnému právnemu úkonu podľa § 59 ZoKR t. zn. mal za to, že právny úkon, jednostranné započítanie je zvýhodňujúcim právnym úkonom. V zmysle § 59 ZoKR žalobca poukazoval na neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného oproti ostatným veriteľom. Poukázal na to, že na strane žalovaného (ktorý vstúpil do práv jeho právneho predchodcu) ako veriteľa, predmetnými úkonmi došlo k uspokojeniu jeho pohľadávok, kým iné pohľadávky veriteľov, ktoré boli splatné skôr ani pomerne uspokojené neboli.
§ 59 ZoKR výslovne v znení uvedeného ustanovenia špecifikuje, čo možno za zvýhodňujúci právny úkon považovať a to je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom. Žalobca poukazoval práve na „inak neodôvodnené zvýhodnenie svojho veriteľa oproti iným veriteľom“, pričom na základe uskutočnenia predmetného právneho úkonu došlo k plnému uspokojeniu pohľadávky právneho predchodcu žalovaného a nedošlo k žiadnemu uspokojeniu iných pohľadávok iných veriteľov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že úpadca a právny predchodca žalovaného mali v rozhodnom období vzájomné pohľadávky, preto podľa názoru súdu predmetný právny úkon nepredstavuje neodôvodnené zvýhodnenie právneho predchodcu žalovaného, pretože práve existencia protipohľadávky predstavuje dôvod, pre ktorý k uskutočneniu dohody o započítaní, teda napadnutého právneho úkonu došlo. Tento dôvod zároveň vylučuje uplatnenie dôvodu odporovateľnosti v zmysle § 59 ZoKR. Existencia vzájomných pohľadávok úpadcu a dlžníka, právneho predchodcu žalovaného zároveň odlišovala právneho predchodcu žalovaného ako veriteľa od ostatných veriteľov úpadcu, preto v uvedenom prípade nemožno hovoriť o neodôvodnenosti zvýhodnenia. Žalobca zároveň v konaní neoznačil žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodôvodnené zvýhodnenie právneho predchodcu žalovaného. Započítaním pohľadávok zaniká záväzok spôsobom iným ako splnením, pričom dlžník je v zmysle zákona povinný až do začatia konkurzného konania riadne plniť svoje záväzky. Započítacím prejavom okrem zániku vzájomných pohľadávok zároveň dochádza k úspore nákladov spojených s vymáhaním vzájomného plnenia. Preto podľa názoru súdu ak zanikli
dve vzájomné pohľadávky započítaním v čase pred začatím konkurzného konania, pričom išlo o platne vzniknuté pohľadávky, bez akýchkoľvek znakov neúčinnosti týchto právnych úkonov, nakoľko tento napadnutý ani nebol, potom ani uskutočnený započítací prejav, nemôže byť dôvodne uplatneným predmetom odporovateľnosti. Opakovane súd uvádza, že existencia vzájomných pohľadávok veriteľa, právneho predchodcu žalovaného, odlišovala od ostatných veriteľov, preto nebol dôvod podľa názoru súdu k akémusi postupnému uspokojovaniu resp. veľmi dobre to nie je ani predstaviteľné, k postupnému započítavaniu existujúcich splatných pohľadávok, tak aby nebolo možné tento úkon napadnúť.
K odporovateľnosti právnych úkonov súd ďalej uvádza, že úspešnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia konkrétneho právneho úkonu neúčinným, bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka tým ktorým konkrétnym právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobca v priebehu konania nenamietal odporovateľnosť jednotlivých zmlúv, ktoré boli následne súčasťou dohody o započítaní, čím má súd za to, že v rámci týchto obchodnoprávnych vzťahov došlo k ekvivalentnosti poskytnutého plnenia (samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je, ani nemôže byť zmenšením majetku dlžníka, pretože namiesto hmotného majetku získava úpadca finančný majetok). Na základe uskutočnených právnych úkonov, a to uzatvorených zmlúv s právny predchodcom žalovaného, mal úpadca peňažnú pohľadávku voči žalovanému, pričom v rovnakej výške mal aj záväzok voči žalovanému. K dohode o vzájomnom zániku pohľadávok a záväzkov započítaním došlo tak, že ku dňu zápočtu zanikli vzájomné pohľadávky účastníkov zápočtu. Vzhľadom k tomu, že na základe tejto dohody, zápočtu zanikli pohľadávky oboch účastníkov vo výške rovnajúcej sa výške pohľadávok, má súd z uvedeného za preukázané, že poskytnuté plnenie bolo adekvátne prijatému plneniu resp. protiplneniu t. zn. k zmenšeniu majetku žalovaného nijak nedošlo pretože k pohľadávke t. zn. plusovej hodnote v rámci majetku úpadcu existovala v rozhodnom čase v rovnakej výške protipohľadávka žalovaného t. zn. mínusová hodnota v rámci majetku úpadcu. Dohodou o započítaní teda k žiadnej zmene v rámci majetku úpadcu nedošlo.
K majetku úpadcu súd uvádza, že z listinných dôkazov súd nemal jednoznačne preukázaný stav majetku k dátumu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, ktorým žalobca odporoval. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie predložením do spisu znaleckého posudku týkajúceho sa stavu majetku ku dňu uskutočnenia predmetných právnych úkonov, avšak vzhľadom k tomu, že súd nepovažoval za naplnené všetky predpoklady odporovateľných právnych úkonov v zmysle § 59 ZoKR, súd z dôvodu hospodárnosti konania, tento dôkaz v konaní nevykonal. Ak by súd aj mal preukázaný úpadok úpadcu v čase uskutočnenia predmetných právnych úkonov, nič by to nezmenilo na už zistenom skutkovom stave t. zn. na tom, že uskutočnené úkony všetky podmienky § 59 ZoKR nenapĺňajú. Z rovnakých dôvodov nevykonal dokazovanie ani výsluchom štatutárneho zástupcu úpadcu a právneho predchodcu žalovaného. K majetku úpadcu, však súd opakovane poukazuje aj na to, že ak žalobca mal pohľadávku aj zároveň záväzok v tej istej hodnote a aj pohľadávka aj záväzok zanikli, hodnota celkového majetku úpadcu sa nezmenila.
K podanej žalobe súd záverom uvádza, že je primárnou povinnosťou dlžníka plniť si svoje záväzky. Túto povinnosť má dlžník až do momentu vyhlásenia konkurzu, kedy sa mení režim uspokojovania pohľadávok a tým aj plnenia záväzkov dlžníka. Až do uvedeného momentu je dlžník povinný plniť svoje záväzky veriteľom. Opačný záver by znamenal nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky v období pred vyhlásením konkurzu žiadnym svojim veriteľom v prípade, ak by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov. Zákon umožňuje odporovať uskutočneným právnym úkonom za predpokladu preukázania podmienok odporovateľnosti. V uvedenom prípade, žalobca poukazoval na že išlo o zvýhodňujúci právny úkon, avšak súd predmetné vykonaným dokazovaním preukázané nemal, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd poukazuje aj v tomto smere na rozhodnutie v obdobnej veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 26Cbi/16/2009 z ktorého záverov vyplýva, s ktorými sa súd aj stotožňuje, že je primárnou povinnosťou dlžníka plniť svoj záväzok voči veriteľovi, túto možnosť a zároveň povinnosť má dlžník až do vyhlásenia konkurzu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nevylučuje plnenie záväzkov dlžníkom ani po začatí konkurzného konania, obmedzuje činnosť dlžníka však na bežné úkony, ktoré v § 10 ods. 3 ZoKR taxatívne vymenúva, čo sa za bežný právny úkon nepovažuje a medzi týmito nie bežnými právnymi úkonmi nie je uvedené plnenie záväzkov, ale iba znevýhodňujúci úkon. Z uvedené teda vyplýva, že v zásade dlžník až do začatia konkurzného konania môže a zároveň je povinný plniť svoje záväzky voči veriteľom, avšak nesmie sa jednať o neodôvodnené zvýhodnenie konkrétneho veriteľa oproti iným veriteľom. Neodôvodnené zvýhodnenie musí vyplývať z konkrétnych okolností takéhoto plnenia, preto pokiaľ je len tvrdené uzatvorenie dohody o započítaní a len v dôsledku tejto skutočnosti malo dôjsť k
zvýhodneniu veriteľa oproti iným veriteľom, nemožno to považovať za zvýhodňujúci úkon. Zákonnou povinnosťou dlžníka vo vzťahu k veriteľovi je plniť svoje záväzky, a preto, pokiaľ z iných okolností nie je možné vyvodiť záver, že dlžník neopodstatnene plnil tomu - ktorému konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto právny úkon automaticky považovať za zvýhodňujúci právny úkon. Opačný záver by znamenal faktickú nemožnosť dlžníka, plniť svoje záväzky svojim veriteľom v období jedného roka pred začatím konkurzného konania v prípade, že by nemohol uspokojiť všetkých svojich veriteľov.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak žalovaný, ktorý mal v konaní plný úspech si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.