Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-133-2022.pdf
PDF · 123.8 KB
Case nature
Subarea
11Co/133/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu Ing. F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, zast. JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 21, proti žalovanému D.. F. F., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, o nahradenie prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 5C/30/2021-94 zo dňa 9.6.2022 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami evidovanými katastrálnym odborom Okresného úradu Rožňava, na LV č. XXX pre katastrálne územie U., Obec U., okres J., ako parcely registra „E“ č. XX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, parcela č. XX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda a parcela č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda, v spoluvlastníckom podiele X/XX - iny, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (I.) a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol (II.).
2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len „NO“), podanom žalobcom v priebehu konania vo veci samej o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, ktorým sa domáhal: a) uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX ako parcely registra „E“ v katastrálnom území U., Obec U., okres J., v spoluvlastníckom podiele 1/16 - iny, a to najmä tieto nehnuteľnosti scudziť, založiť, uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, prenajať, zaťažiť vecným bremenom, vložiť ako majetkový vklad do právnickej osoby alebo akokoľvek inak s nimi nakladať a podávať návrhy na správny orgán za účelom vykonania zmeny vlastníkov k nehnuteľnostiam, do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 5C/30/2021, okrem možnosti scudziť všetky nehnuteľnosti tak, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 - iny nadobudne žalobca, b) uloženia totožnej povinnosti pôvodnej podielovej spoluvlastníčke F. T., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, J. a c) uloženia povinnosti Okresnému úradu Rožňava, katastrálny odbor, aby do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 5C/30/2021, nekonal a nevyhovel návrhu na zápis záznamu v záznamovom konaní č. Z-1363/2022. Návrh na nariadenie NO žalobca odôvodnil tým, že dňa 12.5.2022 na základe verejne dostupných informácií z internetového portálu katastra nehnuteľností zistil, že na LV č. XXX vedeného katastrálnym odborom Okresného úradu Rožňava pre katastrálne územie U., Obec U., okres J., sú evidované parcely registra „E“ č. XX, XX/X a XX/X, kde pri podielovom spoluvlastníkovi D.. F. F.ovi (žalovaný) je vyznačená plomba na základe Z-1363/2022 (Iná listina); jedná sa o spoluvlastnícky podiel, ktorého prevod žalobca napadol predmetnou žalobou z dôvodu porušenia jeho predkupného práva ako podielového spoluvlastníka zo strany podielovej spoluvlastníčky F. T., rod. U.. Tvrdil, že bližšie
informácie ohľadom záznamového konania mu neboli poskytnuté a žalovaný mu neoznámil, čoho sa týka iná listina, na podklade ktorej prebieha záznamové konanie č. Z-1363/2022, čo považoval za nekorektné, pričom žalobca má obavy, že ide o odstúpenie od zmluvy, čím by sa zmluva od začiatku zrušila a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností by sa opäť stala F. T., rod. U., nar. XX.X.XXXX. Žalobca mal za to, že zapísaním záznamu, prípadne následným nakladaním s predmetnými nehnuteľnosťami a ich ďalším prevodom na tretie osoby, by mohlo dôjsť k zmareniu vyriešenia otázky predmetu sporu v tomto konaní. Zdôraznil, že predmetom napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2020 boli tiež iné nehnuteľnosti evidované na ďalších listoch vlastníctva, na ktorých však plomba nie je zapísaná. Z týchto dôvodov mal žalobca za to, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutná vo vzťahu k žalovanému, ako aj vo vzťahu k tretím osobám, keďže v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany, pričom uloženie navrhovaných povinností tretie osoby nebude neprimerane obmedzovať.
3. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a na podklade predložených listinných dôkazov a po posúdení skutkových a právnych dôvodov návrhu dospel k záveru, že sú splnené základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného NO voči žalovanému. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného NO, žalobca osvedčil možnú existenciu práva a pravdepodobnosť nároku vo veci samej, keďže z predložených listinných dôkazov sa javí ako pravdepodobné porušenie ust. § 140 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pričom bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, či žalobca skutočne je nositeľom tvrdeného práva. Súd zároveň poukázal na ust. § 603 ods. 3 OZ a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2009, v zmysle ktorého oprávnený z predkupného práva má pri porušení predkupného práva na výber, či sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi), aby mu nadobudnutý podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa. Rovnako mal súd osvedčenú tiež druhú podmienku pre nariadenie NO, ktorou je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, a tým aj nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca síce neosvedčoval, že žalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou v rozsahu nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu alebo, že by mal v úmysle akýmkoľvek spôsobom nehnuteľnosti scudziť alebo zaťažiť. Na LV č. XXX pre k.ú. U. však v súčasnosti je vyznačená plomba preukazujúca vedenie záznamového konania, ktoré bolo začaté v priebehu konania vo veci samej (po podaní žaloby na súde, keďže na výpise z LV č. XXX v k. ú. U. zo dňa 29.4.2021 sa u spoluvlastníckeho podielu žalovaného plomba ešte nenachádzala), pričom súdu nie je známe, aké právo podľa ust. § 1 ods. 1 katastrálneho zákona a na akom podklade (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona) je predmetom tohto zápisu záznamom. Súd prvej inštancie pripomenul v tejto súvislosti, že úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami, pričom ak by v danom prípade bolo potrebné čakať na takéto (právne) úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu (navrhovateľa NO) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu NO pritom nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Pre nariadenie NO po začatí súdneho sporu postačuje aj potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu, ako v čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania sa spor nepredĺžoval v dôsledku zmeny okruhu strán sporu (prípadným reťazením prevodov). Zákaz dispozície s nehnuteľnosťou má v tomto význame aj už deklarovaný preventívny účinok. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie NO voči žalovanému súd zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Akcentoval v tejto súvislosti, že ak nie je úmyslom žalovaného spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam scudziť (previesť ho v rozpore s ust. § 140 ods. 1 OZ, resp. iným spôsobom s ním nakladať), zásah do jeho vlastníckeho práva uložením zákazu nakladania nebude mať na neho žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak bolo jeho úmyslom spoluvlastnícky podiel scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na nariadenie NO. Uvedeným posúdením prostredníctvom testu proporcionality (kedy žalobca nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia jeho práv) súd prvej inštancie uzavrel, že nariadenie navrhovaného NO môže splniť svoj účel sledujúci zabezpečenie
dočasnej ochrany práv žalobcu, ktorých sa domáha vo veci samej, pri súčasnom osvedčení tohto nároku žalobcu, resp. osvedčení, že existuje aspoň minimálna pravdepodobnosť jeho existencie. Vzhľadom na uvedené návrh považoval za dôvodný v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami v spoluvlastníckom podiele 1/16 - iny k celku (bez uvedenia demonštratívneho výpočtu žalobcom, ktorý je možno subsumovať pod zákaz nakladať), preto návrhu na nariadenie NO voči žalovanému v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol v súlade s ust. § 328 ods. 1 CSP (výrok II. uznesenia). Súd zamietol návrh pokiaľ ide o zvyšnú časť 1. petitu návrhu (zákaz nakladania s nehnuteľnosťami ako celkom, resp. v spoluvlastníckom podiele 1/6 - iny), a to s poukazom na spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam a ust. § 137 ods. 1 OZ. Návrh v 1. časti zamietol aj v tom rozsahu, pokiaľ žalobca žiadal obmedziť neodkladné opatrenie v tom smere, že sa nebude týkať situácie „scudzenia všetkých nehnuteľností“ v prospech žalobcu, ktorý nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 - iny, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie uvádzanie takýchto „výnimiek“ v rámci nariadeného NO nie je možné. Zároveň pripomenul, že žalobca má možnosť kedykoľvek podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu. Rovnako za nedôvodný považoval návrh na nariadenie NO uložením povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami pôvodnej podielovej spoluvlastníčke F. T., rod. U., nar. XX.X.XXXX. Skonštatoval v tejto súvislosti, že ust. § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane konania, výnimočne však nemožno vylúčiť ani nariadenie NO voči tretej osobe (tak, ako to pôvodne predpokladalo ust. § 76 ods. 2 O.s.p.). Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má však výnimočný charakter a vždy má povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej; nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči žalobcovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Procesná pozícia tretej osoby (iba) ako súčinného subjektu, je zdôraznená aj v súvislosti s prípadnou procesnou obranou žalovaného. V danej veci žalobca v 2. časti petitu návrhu žiadal uloženie povinnosti nenakladať so spoluvlastníckym podielom bývalej podielovej spoluvlastníčke, ktorá ku dňu rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení, podľa zistenia súdu prvej inštancie z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. U. zo dňa 9.6.2022, spoluvlastníckym podielom k predmetným nehnuteľnostiam nedisponuje. Podľa názoru súdu aj keby v čase rozhodovania súdu táto osoba spoluvlastníckym podielom disponovala, ani v takom prípade by nebolo možné uložiť jej povinnosť s týmto nenakladať, nakoľko uloženie takej povinnosti smerujúcej proti tretej osobe, by nemalo povahu súčinnosti, ale išlo by o obmedzenie vlastníckeho práva osoby, ktorá nie je stranou konania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o návrh na uloženie negatívneho príkazu správnemu orgánu - Okresnému úradu Rožňava, katastrálny odbor, nekonať a nevyhovieť návrhu na zápis záznamu v záznamovom konaní č. Z-1363/2022, súd mal za to, že neodkladným opatrením nemožno uložiť povinnosť správnemu orgánu, ktorý v rámci zákonom (č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení) zverenej mu právomoci koná a rozhoduje v správnom konaní samostatne a nezávisle. Skonštatoval v tejto súvislosti, že okresné úrady a ich katastrálne odbory sú miestnymi orgánmi štátnej správy v územnom obvode okresu, ktoré na úseku katastra rozhodujú v katastrálnom konaní, t. j. v konaní o povolení vkladu, o oprave chyby v katastrálnom operáte, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o obnove katastrálneho operátu a v konaní o zmene hranice katastrálneho územia, vydávajú verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam a vykonávajú ďalšie činnosti podľa ust. § 18 katastrálneho zákona. Z uvedených dôvodov, s odkazom tiež na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/59/2021 zo dňa 17.8.2011, súd prvej inštancie návrh i v jeho 3. časti (3. výrok petitu) ako nedôvodný taktiež zamietol. Nakoľko žalobca podal návrh na nariadenie NO v priebehu konania vo veci samej o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd nerozhodoval a uviedol, že v súlade s § 262 ods. 1 CSP o nich bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
4. Uznesenie v jeho vyhovujúcom výroku napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písmen f), g) a h) CSP, navrhol ho v napadnutej časti zmeniť tak, že návrh na nariadenie NO odvolací súd zamietne a prizná mu 100 % náhradu trov konania. Uznesenie považoval za nezákonné a mal za to, že neboli splnené zákonné predpoklady na jeho vydanie - neboli objektívne osvedčené skutkové okolnosti na nariadenie NO a neexistuje ani obava bezprostrednej ujmy. Taktiež namietal nepreskúmateľnosť uznesenia pre nedostatočné odôvodnenie, keďže „súd nepopísal, na základe akých konkrétnych skutočností splnenie predpokladov videl“. V prvom rade uviedol, že ako kupujúci nie je porušovateľom predkupného práva a spoluvlastnícke podiely, ktoré sú predmetom konania, nadobudol v dobrej viere od podielovej spoluvlastníčky F. T.. Poukázal na to, že obdobne aj žalobca nadobudol svoje spoluvlastnícke podiely od podielového spoluvlastníka bez toho,
aby tieto boli ponúknuté formou predkupného práva existujúcim podielovým spoluvlastníkom, čo však v odvolaní neuvádza. Pôvodná spoluvlastníčka vedomá si toho, že porušila predkupné právo vo vzťahu k existujúcim podielovým spoluvlastníkom, teda aj k žalobcovi, odstúpila od uzatvorenej kúpnej zmluvy ešte pred nariadením NO, čo on akceptoval a odstúpenie je predmetom katastrálneho konania. Na základe tejto skutočnosti katastrálny odbor záznamovou listinou prevedie nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. U. na pôvodného spoluvlastníka F. T.. Mal za to, že on bol poškodený na svojich právach, nakoľko prišiel o spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam bez svojho zavinenia a bolo zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva. Podľa názoru žalovaného je bez právneho významu ukladať mu zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, ak odstúpením od kúpnej zmluvy stratil už vôbec možnosť akokoľvek disponovať so spoluvlastníckymi podielmi. Taktiež dal do pozornosti súdu, že žalobca napriek tomu, že disponuje podielmi v rozsahu 2/4 - iny k spoločnej nehnuteľnosti, nakladá ohľadom jej užívania bez vedomia ostatných spoluvlastníkov a v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že nie je pasívne legitimovanou osobou v tomto konaní, pričom odpadol aj právny dôvod vedenia konania, nakoľko nie je možné domáhať sa nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, ak stratil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného mal za to, že osvedčil naliehavosť nariadenia NO a argumenty a odvolacie dôvody žalovaného neobstoja. Napadnuté uznesenie považoval za zákonné, dostatočne odôvodnené a preskúmateľné a uviedol, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je irelevantný v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom súd žiadne dokazovanie nevykonáva.
Poukázal na to, že žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu dňa 6.7.2020 a výzvou zo dňa 30.7.2020 ho oboznámil s tým, že došlo k porušeniu predkupného práva a zároveň bol vyzvaný, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých nehnuteľnosti kúpil od pôvodnej podielovej spoluvlastníčky M. T.. Zároveň bol žalovaný upozornený, že ak tejto výzve nevyhovie, žalobca sa svojho nároku bude domáhať cestou súdu. Žalovanému bola zaslaná opakovaná predžalobná výzva zo dňa 28.1.2021, na ktorú odpovedal listom z 15.2.2021, v ktorom uviedol, že mu (žalobcovi) zaslal kúpnu zmluvu na požadované pozemky a vyzval ho, aby kúpnu cenu uhradil na jeho účet. Po oboznámení sa s kúpnou zmluvou však žalobca zistil, že kúpnu cenu žalovaný stanovil v sume 9.900,- €, čo považoval za nereálne a nakoľko nebol oboznámený s kúpnou zmluvou zo dňa 6.7.2020, mohol len usudzovať, že žiadaná hodnota spoluvlastníckeho podielu nezodpovedá kúpnej cene, za ktorú spoluvlastnícky podiel nadobudol žalovaný, čo sa aj následne preukázalo v tomto konaní po vyžiadaní kúpnej zmluvy z Okresného úradu Rožňava. Mal za to, že pri prevode nehnuteľnosti prináleží aj kupujúcemu dodržanie obvyklej miery opatrnosti a žalovaný ako kupujúci bol povinný overiť si právny stav predmetu kúpy minimálne z listu vlastníctva, na ktorom sú predmetné nehnuteľnosti zapísané. Aj z veľkosti nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu vyplýva, že sa jedná o viacero podielových spoluvlastníkov, ktorým patrí zo zákona predkupné právo. Kupujúcemu tiež nič nebránilo, aby od predávajúcej žiadal relevantný písomný doklad preukazujúci, že si splnila svoju zákonnú ponukovú povinnosť voči ostatným podielovým spoluvlastníkom. Odstúpenie od zmluvy považoval za účelové, pokiaľ došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy len v časti, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, ktoré sú predmetom tohto sporu. Podľa žalobcu je možné predpokladať, že došlo k porušeniu predkupného práva aj vo vzťahu k iným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, evidovaných na ostatných listoch vlastníctva, ktoré boli predmetom napadnutej kúpnej zmluvy. Tvrdenia žalovaného a jeho tendenčné vykresľovanie sa ako obete označil za scestné, žalovaný sa vyjadruje k iným skutočnostiam než k meritu veci, zneužívajúc svoju právomoc starostu obce pre svoj vlastný osoh ako fyzickej osoby v súdnom konaní a pre poškodzovanie jeho mena. Jeho vyjadrenia, kto a akým spôsobom nakladal, resp. užíval alebo hospodáril s predmetnými nehnuteľnosťami, sú irelevantné pre toto súdne konanie a nie sú jeho predmetom. Uviedol, že žiadne súdne rozhodnutie ho neobmedzovalo nehnuteľnosti užívať, a práve preto záujem žalovaného o odkúpenie predmetných nehnuteľností hodnotí z jeho strany ako schválnosť voči jeho osobe, aby mu skomplikoval nakladanie s nimi, keďže nehnuteľnosti sa nachádzajú aj pri jeho rodinnom dome. Žalovaný vedel, za akých podmienok kupuje nehnuteľnosti a tiež, že výkon jeho práva je obmedzený veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu, mohol sa vyvarovať minimálne tomuto súdnemu konaniu a nič mu nebránilo prípadne uzatvoriť súdny zmier alebo navrhnúť uzatvorenie nejakej dohody, keďže v konečnom dôsledku sám priznáva, že predkupné právo porušené bolo, ale namiesto toho v spore pokračoval. Odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobca považoval za obštrukcie žalovaného v snahe, aby prevedený spoluvlastnícky podiel nenadobudol on (žalobca), preto navrhoval, aby sa súd zaoberal
otázkou platnosti a účinnosti predmetného odstúpenia. Mal za to, že týmto by vznikol precedens a takéto konanie ohľadne predmetného spoluvlastníckeho podielu sa môže opakovať prakticky neustále, keď pôvodný vlastník bude predávať svoj spoluvlastnícky podiel bez splnenia si svojej zákonnej ponukovej povinnosti vo vzťahu k ostatným podielovým spoluvlastníkom, následne budú realizované odstúpenia a takýmto spôsobom sa môže dlhodobo mariť nadobudnutie spoluvlastníckych podielov ostatnými podielovými spoluvlastníkmi. Zrušenie zmluvy od začiatku je možné len vo výnimočných prípadoch, čo sa podľa žalobcu nevzťahuje na tento prípad, keďže porušenie predkupného práva nie je zákonným dôvodom podľa ust. § 48 OZ na odstúpenie od kúpnej zmluvy, nakoľko v takýchto prípadoch zákon dáva možnosť dotknutej osobe domáhať sa relatívnej neplatnosti podľa ust. § 40a OZ. Poukázal tiež na to, že kúpna zmluva zo dňa 6.7.2020 nemá dohodnuté osobitné ustanovenia medzi zmluvnými stranami ohľadom odstúpenia. Za neférové konanie zo strany žalovaného považoval aj to, že odstúpenie od zmluvy žalovaný neoznámil konajúcemu súdu a žalobcovi včas, ale až po doručení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Podotkol, že žalovaný kupoval predmetné nehnuteľnosti s plným vedomím, že sa na jednej z nich nachádzajú vodné turbíny, čo potvrdil pri svojom výsluchu dňa 13.9.2021 v trestnej veci sp. zn. ČVS: ORP-384/DO-RV-2021 vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v Dobšinej. Prezentoval záujem o odkúpenie všetkých spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko sa nachádzajú vedľa pozemku, na ktorom má postavený rodinný dom. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že práve nariadenie NO zabezpečuje požadovanú ochranu, aby nebolo zmarené jeho právo na vykonanie nápravy pre porušenie jeho predkupného práva, ktoré mu zákon priznáva, čo v podstate žalovaný vo svojich písomných podaniach aj uznáva. Neodkladné opatrenie zabezpečuje ochranu pred ďalším nekalým konaním žalovaného, ktorý si svoju vinu na tomto súdnom konaní nepriznáva. A práve preto podľa žalobcu ani nedôjde k navrhovanému záznamu na LV č. XXX. Poukázal tiež na ďalšie konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pre porušenie jeho predkupného práva ako podielového spoluvlastníka zo strany Obce U., vo vzťahu k vedľajšej parcele registra „E“ č. XX/ X evidovanej na LV č. XXX pre k. ú. U., kúpnou zmluvou zo dňa 25.6.2021, ktorá bola uzatvorená takmer rok po uzatvorení napadnutej kúpnej zmluvy zo 6.7.2020. Na základe uvedeného žalobca navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správne a priznať mu voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na skutočnostiach a námietkach, ktoré uviedol v podanom odvolaní. Poukázal na to, že je starostom obce Gočovo už 20. rok a s osobou žalobcu sú problémy od r. 2016, odkedy sa nasťahoval do obce; obec mu uložila pokutu za nepodanie daňového priznania, vedie sa proti nemu viacero priestupkových konaní na polícii a okresnom úrade, kde je vedúcim odboru starostlivosti o životné prostredie. Bolo voči nemu vznesené obvinenie z útoku na jeho osobu, keď sa mu vyhrážal zabitím, ohrozoval ho svojim autom a postriekal slzotvorným plynom pri plnení si povinností. Tvrdil, že žalobca má v obci postavené čierne stavby, t.j. stavby bez povolenia a bez súhlasu vlastníkov pozemku. Považoval za rozumné riešenie, že predmetné parcely vráti pôvodnej vlastníčke, čím sa vyhne súdnym sporom, preto prijal jej odstúpenie od časti kúpnej zmluvy dohodou, na ktorej zotrváva. Dodal, že žalobca podal na súde aj návrh na nariadenia neodkladného opatrenia voči nemu o zákaz priblíženia na vzdialenosť desať metrov a aby nevstupoval na jeho pozemky, v ktorom tvrdí veľa klamstiev. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol ním podanému odvolaniu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania.
7. Žalobca v odvolacej duplike (podanie z 29.8.2022) uviedol, že vo vyjadrení žalovaného dominuje snaha o očierňovanie jeho osoby, ako aj o podávanie pravdu skresľujúcich informácií, ktoré s týmto konaním nesúvisia a aj na základe týchto s vecou nesúvisiacich informácií a tvrdení žiada, aby odvolací senát vyhovel jeho odvolaniu. Tvrdil, že žalovaný zneužíva svoju právomoc ako verejný činiteľ, v tomto súdnom konaní sprístupňuje informácie, ktoré s vecou nesúvisia a bez jeho súhlasu, čím porušuje právne predpisy v oblasti ochrany osobných údajov. Poukázal na to, že v konaniach iniciovaných práve žalovaným, sa bráni zákonnými prostriedkami voči nepravdivým a pravdu skresľujúcim údajom tvrdeným žalovaným, čo je zjavné aj z jeho podania nad rámec merita veci a takto žalovaný vypisuje na rôzne orgány. Vytýkal žalovanému, že od samotného začiatku nepreukazoval snahu o nápravu vzniknutého stavu, ale práve naopak, pokúsil sa o podvodné konanie, keď mu (žalobcovi) chcel predať ním nadobudnutý spoluvlastnícky podiel za neprimerane vysokú sumu 9.900,- €. Odstúpenie od zmluvy považoval za účelové a odporujúce dobrým mravom a mal za to, že by viedlo k neprijateľným dôsledkom pre jeho osobu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS 3542/20 zo dňa 11.5.2021, v ktorom sa ústavný súd zaoberal obdobnou otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy, ktorá by mala dopad na vlastníckeho právo v danom prípade osoby žalovanej. Účelovosť odstúpenia od zmluvy podľa názoru žalobcu je zjavná aj z tej skutočnosti, že v odstúpení od časti kúpnej
zmluvy nie je ani zmienka o vrátení kúpnej ceny predávajúcou žalovanému, pričom kúpna cena, resp. aspoň spôsob jej určenia je jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, čo je v rozpore s článkom III. odstúpenia, v ktorom sa uvádza, že „zmluvné strany podpísaním dohody o odstúpení potvrdzujú, že akékoľvek ich vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy sú riadne vysporiadané“. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné, keďže práve nariadenie neodkladného opatrenia mu (žalobcovi) zabezpečuje požadovanú ochranu, aby nebolo zmarené jeho právo na vykonanie nápravy pre porušenie predkupného práva, čo v podstate žalovaný vo svojich písomných podaniach aj uznáva. Zotrval na odvolacom návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a uznesenie v napadnutom výroku je vecne správne, a preto uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. Žalovaný v podanom odvolaní v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP namietal predovšetkým správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky ne/splnenia zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán, zamedzením mu nakladať s nehnuteľnosťami (spoluvlastníckymi podielmi), ktoré sú predmetom sporu, a to až do času právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa žalobca domáha nahradenia prejavu jeho vôle na uzavretie kúpnej zmluvy týkajúcej sa predmetných nehnuteľností, resp. nadobudnutých spoluvlastníckych podielov.
10. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a teda k právnym vadám rozhodnutia vo všeobecnosti dochádza v prípadoch, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu alebo ak aplikoval správnu právnu normu, ale nesprávne interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne interpretoval, nesprávne ju ale na zistený skutkový stav aplikoval a vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
11. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú upravené v ust. §§ 324 až 326 CSP, ktoré správne pri svojom rozhodnutí použil a aplikoval na posudzovaný spor aj súd prvej inštancie. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Z cit. zák. ustanovení vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je zároveň podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením alebo inými zákonnými inštitútmi, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná a adekvátna súdna ochrana práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, najmä ak je dotknutý subjekt v danej súvislosti zo zákona povinný realizovať určitý úkon (princíp subsidiarity). Princíp subsidiarity neodkladného opatrenia je zároveň nevyhnutné posudzovať vždy individuálne a s prihliadnutím na
reálne právne účinky rozhodnutia vo veci samej (Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1089).
13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a predložených listinných dôkazov a preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z cit. ustanovení a uvedených zásad a dospel k správnemu záveru o naplnení základných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému. Aj podľa posúdenia odvolacieho súdu žalobca neosvedčil hodnoverne predpoklad existencie (ohrozeného) práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením a osvedčil tiež bezprostredne hroziacu ujmu na práve, o ktorom sa má rozhodovať v spore vo veci samej, a tým aj potrebnosť navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán v rozsahu uloženia zákazu žalovanému nakladať so spoluvlastníckym podielom na predmetných nehnuteľnostiach, a to až do času právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP súčasne konštatuje zákonnosť, úplnosť a vecnú správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
14. Na vecnej správnosti napadnutého uznesenia nič nemení ani podané odvolanie, v ktorom žalovaný uvádza skutočnosti, ktoré nemajú vecnú súvislosť s prejednávanou vecou, prípadne ktoré zohľadnil vo svojom rozhodnutí už súd prvej inštancie a v podstate správnym spôsobom sa s nimi vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vo svojich úvahách zohľadnil tiež právny úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy, resp. dohodu zmluvných strán o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorým žalovaný argumentuje v podanom odvolaní, pričom dôvodne za vlastníka predmetných nehnuteľností (a teda aj pasívne legitimovanú osobu v tomto konaní) považoval žalovaného, vychádzajúc z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. U., na ktorom je vyznačená plomba preukazujúca vedenie záznamového (katastrálneho) konania týkajúceho sa práva k sporným nehnuteľnostiam pod č. Z-1363/2022 (Iná listina); o podanom návrhu na vykonanie záznamu na podklade predloženej záznamovej listiny však doposiaľ (ani v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) príslušným okresným úradom nebolo rozhodnuté. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že záznamom sa do katastra nehnuteľností zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli na základe zákonom ustanovených skutočností [§ 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov (Katastrálny zákon)]. Platné odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti v zmysle ust. § 48 ods. 2 OZ má za následok len zánik záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo o sebe dôvodom pre obnovenie vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť odstránené buď tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností na základe dohody účastníkov alebo záznamom podľa ust. § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva, pokiaľ je platnosť odstúpenia od zmluvy medzi účastníkmi sporná (k uvedenému pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdo/151/1996, publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 59/1997).
15. S prihliadnutím na skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie výsledok katastrálneho konania o podanom návrhu na vykonanie záznamu na podklade dohody uzatvorenej dňa 5.5.2022 medzi predávajúcom F. T. a kupujúcim D.. F. F. o odstúpení od časti kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2020 (č.l. 122 - 125) nebol známy (meritórnym výsledkom konania o zázname je buď vykonanie záznamu, nevykonanie záznamu, príp. aj čiastočné vykonanie záznamu, pozn. odvolacieho súdu), za tohto stavu súd prvej inštancie správne pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení vychádzal zo záväzných údajov evidovaných v katastri nehnuteľností, kde žalovaný je zapísaný ako vlastník spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. U. o veľkosti X/XX - iny z celku nadobudnutých kúpnou zmluvou, ktorou bolo porušené zákonné predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka; žalovaný v tejto situácii by mohol nakladať (disponovať) s nadobudnutými spoluvlastníckymi podielmi k predmetným nehnuteľnostiam, čím by sa ale zmaril účel prebiehajúceho konania vo veci samej. Obavu žalobcu, že v prípade prevodu nehnuteľností žalovaným na tretie osoby by uplatnenie jeho nároku z predkupného práva, ktorý je predmetom sporu vo veci samej (v ktorom sa podanou žalobou domáha voči žalovanému, aby mu spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol od podielovej spoluvlastníčky F.
T., resp. nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy) bolo znemožnené, resp. značne sťažené, je potrebné pokladať za právne relevantnú a opodstatnenú, pretože aj napriek tomu, že zákonné predkupné právo by v takom prípade žalobcovi síce zostalo zachované, jeho obsah by však už bol ovplyvňovaný podmienkami, za ktorých by žalovaný previedol spoluvlastnícke podiely na tretiu osobu, pričom pri prevode na blízku osobu by nadobúdateľ nemusel predkupné právo žalobcu vôbec rešpektovať. Za týchto okolností podľa názoru odvolacieho súdu je odôvodnená a naliehavá potreba dočasne upraviť vzťah sporových strán neodkladným opatrením v rozsahu uloženia zákazu žalovanému nakladať so spoluvlastníckymi podielmi na predmetných nehnuteľnostiach nadobudnutými v rozpore so zákonným predkupným právom žalobcu, a to až do času právoplatného skončenia konania vo veci samej. V tomto spore súd vyčká na rozhodnutie okresného úradu, katastrálneho úradu v prebiehajúcom konaní o zázname, bude riešiť otázku naplnenia predpokladov pre realizáciu predkupného práva žalobcu, posúdi dôvodnosť žalobcom zvoleného právneho prostriedku a jeho obrany proti porušeniu predkupného práva a či žalovanému vznikla povinnosť nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúknuť žalobcovi na predaj, resp. uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok, za akých tieto nadobudol od podielovej spoluvlastníčky F. T. a vysporiada sa tiež s prípustnosťou a dôvodnosťou námietky žalobcu o neplatnosti dohody účastníkov o odstúpení od (časti) kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2020 a právnych dôsledkoch tohto právneho úkonu účastníkov kúpnej zmluvy v právnom vzťahu medzi stranami sporu. Uvedené sporné otázky v tomto konaní o neodkladnom opatrení nebolo možné riešiť, keďže by to znamenalo neprípustné prejudikovanie nároku vo veci samej.
16. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného ako neopodstatnené v celom rozsahu a uznesenie v napadnutom vyhovujúcom výroku postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
17. Nakoľko uznesenie, ktorým súd rozhodol o neodkladnom opatrení v rámci prebiehajúceho konania vo veci samej, nemá povahu konečného rozhodnutia, v súlade s § 262 ods. 1 a contrario CSP odvolací súd o trovách neodkladného opatrenia a trovách tohto odvolacieho konania, nerozhodol a bude o nich rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie skončí.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.