Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-553-2015.pdf
PDF · 104.92 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/553/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu: G..F.. K. Ď., bývajúceho na E. Č.. XX, I. G., zast. JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach, proti žalovanému: Z.. I. G., M., H., M. X, správcovi konkurznej podstaty úpadcu HORIZONT SLOVAKIA, a.s., IČO: 31 731 368, zastúpeného Advokátskou kanceláriou IŠB Illéš, Šimčák, Bröstl s.r.o., so sídlom na Štúrovej č. 27 v Košiciach, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, v konaní o zaplatenie 229.038 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 20C/87/2006-368 zo dňa 11.5.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v celkovej výške 12.144,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že pôvodný žalobca obchodná spoločnosť BONUS LM, s.r.o. sa domáhala voči žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 6.900 000,- Sk - 229.038 € z dôvodu, že sa zúčastnil ponukového konania na predaj časti majetku mimo dražby patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu Horizont, a.s. ponúknutého správcom konkurznej podstaty úpadcu inzerátom uverejneným v denníku Pravda dňa 12.2.2004. Žalobca sa uchádzal o kúpu majetku z konkurznej podstaty uvedenú pod bodom 18 predmetného inzerátu, teda nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. N. S. (N. Ú.) ako pozemok parcelné číslo 2416/10, 2416/11, 2414/2 a 2416/12, vedených ako záhrady. Opatrením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.3.2004 súd súhlasil s predajom pozemkov žalobcovi za kúpnu cenu 10.060 000,- Sk a zároveň uložil správcovi konkurznej podstaty uzavrieť kúpne zmluvy so záujemcami do 30 dní od právoplatnosti opatrenia s tým, že žalovaný listom z 11.3.2004 oznámil žalobcovi, že v súlade s plánom speňaženia úpadcu bola ponúka žalobcu ohľadom uvedených nehnuteľností vyhodnotená ako najvyššia, čo založilo nárok žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy. Dňa 31.3.2004 uzavrel žalobca a žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli vyššie uvedené pozemky a v ten deň boli protokolárne odovzdané žalobcovi. Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra podal žalovaný dňa 1.4.2004. Zároveň požiadal o urýchlenie konania, ktoré bolo vedené pod č.k. V537/2004. Dňa 5.4.2004 však Katastrálny úrad v G., N. H. G. F. vydal rozhodnutie V 537/04, ktorým konanie o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva prerušil z dôvodu, že tomuto konaniu predchádzalo v zmysle ust. § 41 ods. 1 katastrálneho zákona, konanie o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva vedeného pod č. 454/02. Katastrálny úrad vklad vlastníckeho práva k pozemkom kúpeným žalobcom na základe Kúpnej zmluvy povolil v dôsledku uvedených skutočnosti až rozhodnutím zo dňa 25.5.2004, t.j. po uplynutí takmer dvoch mesiacov od
podania návrhu na vklad. Žalobca v žalobe uviedol, že v časti C listu vlastníctva zo dňa 11.9.2002 pod č. V-454/02 ako ťarcha je zapísané zaistenie majetku na uspokojenie nároku poškodených klientov na náhradu škody spôsobenej trestným činom podvodu, a to podľa uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. 1KV 14/02 z 5.3.2002. Ďalej uviedol, že dňa 1.4.2004 ako budúci predávajúci s budúcim kupujúcim Z.. K. K. uzavrel zmluvu o budúcej zmluve podľa ktorej v článku II. bod 1 sa žalobca zaviazal predať budúcemu kupujúcemu pozemky, ktorých vlastníkom sa na základe Kúpnej zmluvy z 31.3.2004 mal stať. V zmysle článku IV. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa žalobca ako budúci predávajúci zaviazal uzavrieť zmluvu s budúcim kupujúcim bez zbytočného odkladu po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, najneskôr však do 10.5.2004 s tým, že žalobca bol povinný vyzvať budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy najneskôr do 3.5.2004. Pre prípad porušenie záväzkov budúceho predávajúceho, ako aj pre prípad nepreukázania vlastníctva budúceho predávajúceho k predmetným pozemkom do 3.5.2004 si zmluvné strany dojednali v prospech budúceho kupujúceho zmluvnú pokutu vo výške 6.900 000,- Sk, ktorá zodpovedala 20 % dohodnutej kúpnej ceny. Tento nárok budúceho kupujúceho bol zároveň zabezpečený vlastnou zmenkou (článok V bod 2). K zápisu vlastníckeho práva došlo až 25.5.2004 a to aj napriek tomu, že bol zaplatený správny poplatok za tzv. urýchlené konanie, keďže konanie o návrhu na povolenie vkladu bolo prerušené v dôsledku konania vedeného pod č. V-454/02. Žalobca ako budúci predávajúci dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 6.900 000,- Sk zaplatil budúcemu kupujúcemu dňa 5.5.2004, o čom svedčí Notárska zápisnica č. N 479/2004 spísaná JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárkou so sídlom v Bratislave. Listom zo dňa 22.3.2005 vyzval žalovaného pôvodný žalobca na náhradu škody zodpovedajúcej zmluvnej pokute, čo odôvodnil tým, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty v skutočnosti ponúkal na predaj majetok, ku ktorému mala na základe skôr uzavretej kúpnej zmluvy určité právo aj tretia osoba, čo spôsobovalo, že pozemky boli speňažované s právnymi vadami. V prípade speňažovania predmetných pozemkov žalobca už ich zaradením do ponukového konania uviedol tretie osoby vrátane žalobcu do omylu, že po uzavretí kúpnej zmluvy na predaj predmetných pozemkov nebudú existovať žiadne prekážky brániace riadnemu a včasnému nadobudnutiu vlastníckeho práva hoci aj len z nedbanlivosti. Žalovaný bol teda povinný ešte pred začatím speňažovania majetku zistiť, či neexistujú aj iné prekážky brániace ich predaju, nakoľko iba taký postup možno považovať za postup s odbornou starostlivosťou, ktorý od neho možno spravodlivo požadovať v zmysle ust. § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Keďže tak žalovaný neurobil, napríklad postupom podľa ust. § 14 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní, spojení s ust. § 420 ods. 1 OZ žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu, ktorá predstavuje 6.900.000,- Sk, spolu s úrokom z omeškania 6 % ročne.
V priebehu konania pred súdom prvého stupňa súd uznesením z č.l. 113 zo dňa 16.2,2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.3.2009, pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca BONUS LM, s.r.o. a na jeho miesto vstúpil žalobca F.. K. Ď.. Na základe návrhu žalovaného súd uznesením z 19.8.2011 pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, a to spoločnosti Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, pretože žalovaný mal uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti. Súd prvého stupňa potom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov, a to inzerátu v denníku PRAVDA, znaleckým posudkom č. 33/2002, Kúpnou zmluvou z 31.3.2004, návrhom na vklad vlastníckeho práva z 31.3.2004, rozhodnutím V-537/04 z 5.4.2004, kópiou zmluvy o uzavretí budúcej Kúpnej zmluvy z 2.4.2005 a Notárskou zápisnicou č. N 479/2004 zo dňa 5.5.2004 a zistil, že skutočnosti uvedené v žalobe zodpovedajú skutočnosti a vyplývajú z listinných dôkazov. Z výpovede terajšieho žalobcu zistil, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy resp. zmluvy o budúcej zmluvy si bol vedomý toho, resp. musel si byť vedomý toho, že pri prevode nehnuteľnosti môže dôjsť ku komplikáciám s prevodom pozemkov, resp. s vkladovým konaním. Napriek tejto skutočnosti žalobca ako osoba konajúca za spoločnosť BONUS LM, s.r.o. pristúpil k uzavretiu uvedených zmlúv a predovšetkým k prevzatiu záväzkov na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa súdu prvého stupňa zmluvná pokuta bola vzhľadom na okolnosti, t.j. mimoriadne krátky čas pre uzavretie zmluvy a význam zabezpečovacej žaloby neprimerane vysoká a žalobca nepostupoval nezodpovedne, ale v rozpore s § 415 OZ, ak zmluvnú pokutu dojednal. Tvrdenia žalobcu o ubezpečení zo strany žalovaného, že problém so starším vkladovým konaním bude vyriešený v konaní, neboli ničím preukázané, ostali len v rovine tvrdenia žalobcu. Z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou č. N 479/2004 zistil, že dňa 5.5.2004 došlo k hotovostnej úhrade sumy 6.900.000,- Sk zo strany spoločnosti BONUS - LM, s.r.o. Z.. K. K.. Oboznámil sa aj s daňovým priznaním žalobcu BONUS LM, s.r.o., z ktorého zistil, že výdaj vo výške 6.900.000,- Sk je uvedený aj daňovom priznaní. Súd si vyžiadal z príslušného daňového úradu informáciu o podaní daňového priznania Z.. K. K., ale z odpovede daňového úradu mal za preukázané,
že daňový subjekt Z.. K. K. daňové priznanie nepodal. Súd viackrát predvolal svedka Z.. K., za účelom výsluchu na ozrejmenie celej transakcie. Tento sa však k výsluchu nedostavil. Dňa 5.9.2014 na súde v Bratislave V bol vykonaný výsluch tohto svedka, ktorý uviedol, že je v súdnom spore so žalobcom, preto je zaujatý a preto v tomto konaní nemá povinnosť vypovedať na položené otázky a odmietol odpovedať. V súvislosti s uvedeným potom súd skonštatoval, že žalovaný nemôže zodpovedať za škodu v podobe zmluvnej pokuty dohodnutej medzi žalobcom a treťou osobou. Podľa súčasného ponímania príčinnej súvislosti platí, že škodca môže zodpovedať len za škodu, ktorá je predvídateľná a uplatňuje sa teória tzv. príčinnej súvislosti, podľa ktorej je škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon nie je len podmienkou určitej škody, ale má zároveň podľa obvyklého chodu veci i podľa všeobecných skutočností spravidla za následok spôsobenie tejto škody. Z predložených dokladov podľa súdu prvého stupňa vyplýva, že žalovaný vzhľadom na všetky jemu známe okolnosti postupoval s odbornou starostlivosťou. Súd k námietke žalovaného, ktorý uviedol, že nevykonanie výsluchu Z.. K. je zásahom do účastníckych práv uviedol, že vzhľadom na rozhodujúce skutkové okolnosti a právne posúdenie veci nebol výsluch tohto svedka nakoniec potrebný a zložité zabezpečovanie výsluchu tohto svedka by viedlo iba k zbytočnému predlžovaniu konania. Ďalej súd poukázal na to, že zmluvná pokuta je v občianskoprávnych vzťahoch uplatňovaná len ak došlo k zavinenému porušeniu povinnosti a je preto namieste otázka, či žalovaný vôbec bol povinný budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu uhradiť. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody má súd za to, že žalobca je zodpovedný za vzniknutú situáciu sám a nemôže od žalovaného požadovať náhradu sankcie v jeho prípade škody. Vychádzal pritom z ust. § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a ust. § 415, 420, 441 a 545 ods. 3 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal z toho, že žalovaný mal v konaní plný úspech. Zástupca žalovaného vyčíslil trovy právneho zastúpenia podaním zo 14.5.2015 v celkovej výške 13.191,50 €. Výpočtovým základom pre určenie výšky odmeny bola suma 229.000 €, pričom 1 úkon právnej služby predstavoval 884,69 €. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 12.144 € na náhradu ktorých zaviazal neúspešného žalobcu zaplatiť ich na účet advokátskej kancelárie. Z uplatnenej náhrady trov nepriznal náhradu za návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 13.7.2011 vo výške 884,69 €, pretože tento návrh tvorí súčasť stanoviska k vyjadreniu žalobcu a priznal iba náhradu v sume 221 € za účasť na pojednávaní dňa 19.5.2014, ktoré bolo odročené. Inak priznal náhradu za ďalšie úkony v uplatnenej výške spolu s režijným paušálom a 20 % DPH zo sumy 10.99,2,92 €.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, zároveň žiadal priznať náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z 2.4.2004 bola uzavretá medzi podnikateľmi Obchodnou spoločnosťou Bonus LM s.r.o. a Z.. K. K., advokátom, K. Č.. XX, G. a bez akejkoľvek pochybnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti sa týkala ich podnikateľskej činnosti (za účelom ďalšieho predaja, čo bolo aj jedným z dôvodov, prečo tam boli dohodnuté zmluvné pokuty). S poukazom na ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka všetky vzťahy medzi zmluvnými stranami z predmetnej zmluvy, vrátane nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty sa upravujú Obchodným zákonníkom a nie ustanoveniami Obč.zákonníka a § 545 ods. 3 OZ, na čo v svojom odôvodnení poukázal súd prvého stupňa. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu Obchodný zákonník teda upravuje na princípe objektívnej zodpovednosti, a to bez možnosti liberácie. Pritom žalovaný najneskôr dňa 14.11.2003 musel vedieť a vedel o prebiehajúcom vkladovom konaní vedenom pod č. V 454/02. Z obsahu listu žalovaného zo dňa 14.11.2003, ktorý bol adresovaný a doručený Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správa katastra Bratislava 1, ktorým žalovaný žiadal o zápis obmedzujúce poznámky na LV č. XXXX je okrem iného výslovne uvedené, že žiada, aby už podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti nebol akceptovaný. Tento listinný dôkaz bez akýchkoľvek pochybností popiera tvrdenia žalovaného, že v čase podpisu kúpnej zmluvy, t.j. 31.3.2004 nemal vedomosť o prebiehajúcom vkladovom konaní pod č. V 454/02, čo vyplýva z pripojeného spisu Správy katastra v G. V 537/04. Z neho vyplýva aj to, že jediným dôvodom prečo nebol vklad kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.2004 povolený zákonom v 15-dňovej lehote a konanie bolo prerušené, bola skutočnosť, že predmetnému konaniu predchádzal návrh vkladu pod č. 454/02, ktoré konanie bolo potrebné ukončiť právoplatným rozhodnutím. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ žalovaný účelovo tvrdil, že v čase podpisu kúpnej zmluvy nemal vedomosť o prebiehajúcom vkladovom konaní, potom nemohol žalobca o predmetnom konaní v žiadnom prípade mať vedomosť. Ďalej namietal, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa absolútne nevyplýva na základe akých podkladov dospel súd prvého stupňa ku skutkovým zisteniam, že žalovaný vzhľadom na všetky jemu známe okolnosti postupoval s odbornou starostlivosťou. Podľa odvolateľa žalovaný ako odborne znalá osoba s poukazom na ust.
§ 28 a 34 ods. 1 zák. 162/95 Zb. sa nemohol v žiadnom prípade domnievať, že pod V 454/2 bol vykonaný záznam zaisťovacieho úkonu, pretože ako už v písomnom podaní vo veci z 27.7.2010 uviedol, v zmysle § 34 ods. 1 zákona 162/905 Zb. sa práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 zákona, ktoré vznikli, zmenili alebo zanikli sa do katastra zapisujú záznamom pod písm. z/ a nie v/ a to na základe verejných a iných listín. Zdôraznil, že v znaleckom posudku mal k dispozícii len informatívny list vlastníctva č. 4140 a nie list vlastníctva použiteľný na právne úkony. Namietal, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so skutočnosťami a právnou argumentáciou uvádzanou v uplatňovanej žalobe na náhradu škody, najmä s článkom IV predmetnej žaloby. Nevyporiadal sa s relevantnými otázkami pre posúdenie existencie uplatneného nároku v zmysle § 420 OZ a v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal s tým, či došlo k porušeniu právnej povinnosti a pokiaľ nie, tak prečo. Nevyporiadal sa tiež so skutočnosťou, či vôbec žalobcovi vznikla škoda a v akej výške a s príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Zdôraznil, že sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia právne relevantným spôsobom nevysporiadal, či existuje zavinenie žalovaného, pretože podľa odvolateľa žalovaný zanedbal svoju povinnosť, a to všeobecnú prevenčnú v zmysle § 415 zák. 40/64 Zb., pokiaľ ako odborne znalá a spôsobilá osoba si pred prevodom nehnuteľnosti právne relevantným spôsobom neosvedčil, že prevodu predmetných nehnuteľností nič nebráni. Právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá, pričom z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, že by žalovaný uniesol dôkazné bremeno, že predmetná škoda bola spôsobená bez zavinenia žalovaného. V uvedenej súvislosti poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa predpoklady uvedené v tomto ustanovení.
Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadrili.
Odvolací súd podľa § 212 os. 1 v spojení s ust. § 214 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu ani pre zrušenie rozsudku.
Predmetom tohto konania je náhrada škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 6.900.000,-Sk za oneskorený zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a to na základe zmluvy o budúcej zmluve uzavretej s kupujúcim. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, keď skonštatoval, že právny predchodca žalobcu sa zúčastnil ponukového konania na predaj časti nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX kat.úz. G. - Staré mesto z konkurznej podstaty úpadcu Horizont Slovakia a.s.. Opatrením Krajského súdu v Košiciach z 12.3.2004 súd súhlasil s predajom pozemkov žalobcovi za kúpnu cenu 10.060.000,-Sk a uložil správcovi uzavrieť kúpne zmluvy so záujemcami do 30 dní od právoplatnosti opatrenia. Listom zo dňa 11.3.2004 žalovaný ako správca konkurznej podstaty oznámil žalobcovi, že v súlade s plánom speňaženia úpadcu bola ponuka žalobcu vyhodnotená ako najvyššia, čo založilo jeho nárok na uzavretie kúpnej zmluvy. Dňa 31.3.2004 uzavrel žalobca so žalovaným kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. Návrh na povolenie vkladu k týmto nehnuteľnostiam do katastra bol podaný dňa 1.4.2004 a žalobca zároveň požiadal o urýchlené konanie, ktoré bolo vedené pod č. V 537/2004 Katastrálneho úradu v G.. Dňa 5.4.2004 katastrálny úrad vydal rozhodnutie, ktorým konanie o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva prerušil z dôvodu, že tomuto konaniu predchádzalo v zmysle ust. § 41 ods. 1 Katastrálneho zákona konanie o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva vedeného pod č. 454/02, preto povolil vklad vlastníckeho práva až rozhodnutím zo dňa 25.5.2004, t.j. po uplynutí takmer 2 mesiacov od podania návrhu na vklad. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 1.4.2004 ako budúci kupujúci s Z.. K., advokátom, K. Č.. XX v G., bez uvedenia IČ zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej mali byť predmetom predaja nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a v bode 4 tejto zmluvy sa budúci predávajúci a budúci kupujúci zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu, bez zbytočného odkladu po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom budúcim predávajúcim, no najneskôr do 10.5.2004. Budúci predávajúci je podľa tohto článku povinný písomne vyzvať budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemkom do 3 dní odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom, najneskoršie však do 3.mája 2004. V článku V zmluvy v ods. 1 bolo dohodnuté, že ak budúci predávajúci poruší aspoň jeden svoj záväzok uvedený v článku 4 zmluvy a zároveň v dohodnutej lehote nepreukáže svoju spôsobilosť uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu tým, že nepredloží najneskôr dňa 3.5.2004 list vlastníctva č. XXXX, v ktorom bude v časti B/ zapísaný ako výlučný vlastník budúci predávajúci a časť C/ bude bez zápisu, vznikne kupujúcemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 20 % dohodnutej kúpnej ceny podľa článku 3 ods. 2 tejto zmluvy, t.j. 6.900.000,-Sk.
Ako bolo uvedené katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva až rozhodnutím zo dňa 25.5.2004. Podľa osvedčenia notárskej kancelárie č. N 479/2004 notárka osvedčila, že žalobca Z.. K. Ď. zaplatil Z.. K. K. podľa článku 3 osvedčenia 6.900.000,-Sk a Z.. K. K. odovzdal F.. K. Ď. vlastnú zmenku opísanú v bode 2 zápisnice. Predmetom konania o náhradu škody je práve zaplatenie uvedenej sumy 6.900.000,- Sk.
Súd prvého stupňa sa po tomto zistení zameral na posúdenie skutočnosti, či je príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného a či táto bola v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom žalovaného. Vyvodil záver, že žalovaný nemôže zodpovedať za škodu v podobe zmluvnej pokuty dohodnutej medzi žalobcom a treťou osobou. Vychádzal pritom z rozhodnutia Najvyššieho súdu v konaní 6 MCdo 16/2002.
Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvého stupňa, pretože aj podľa odvolacieho súdu žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi povinnosťou zaplatiť právnym predchodcom žalobcu zmluvnú pokutu tretej osobe a medzi konaním žalovaného. V prípade, že žalobcovi skutočne škoda vznikla bolo by podľa odvolacieho súdu potrebné nárok na náhradu tejto škody posudzovať podľa ust. § 420 OZ, lebo vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ide o občiansko právny vzťah, ako to skonštatoval aj súd prvého stupňa. Podľa tohto ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. To, že žalovaný porušil právnu povinnosť bol povinný preukázať žalobca. Tento v priebehu konania pred súdom prvého stupňa vyvodil porušenie právnej povinnosti žalovaného z ust. § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa tohto ustanovenia je správca povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedať za škodu vzniknutú porušením povinnosti, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Musí teda ísť o porušenie takej povinnosti, ktorú ukladá zákon alebo ju uloží súd. Podľa odvolacieho súdu tak, ako skonštatoval aj súd prvého stupňa žalovaný neporušil žiadnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon alebo súd v súvislosti s dohodou o uzavretej zmluvnej pokute medzi právnym predchodcom žalobcu a treťou osobou. Práve naopak žalovaný z opatrnosti ešte dňa 14.11.2003 požiadal, aby už podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti nebol akceptovaný. Nešlo o konkrétny vklad vlastníckeho práva v prospech Z.. K., preto tento návrh žalovaného adresovaný Katastrálnemu úradu v G., Správe katastra G. X nebol v priamej súvislosti s konaním a úkonmi právneho predchodcu žalobcu. Práve naopak, ako správne uviedol súd prvého stupňa žalobca mal ako konateľ právneho predchodcu žalobcu k dispozícii znalecký posudok o ohodnotení nehnuteľností, ktoré sa stali predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 31.3.2004, v ktorom sa nachádzala kópia výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom v operáte C/ ťarchy je uvedená poznámka V 454/02, ktorá slúžila na zaistenie parciel tam uvedených č. 2414/2 až 2451/3 na uspokojenie nároku poškodených klientov na náhradu škody spôsobenej trestným činom podvodu podľa uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. 1 Kv 14/02 zo dňa 5.3.2002. Žalobca mal teda možnosť sa rozhodnúť, či uzavrie zmluvu o budúcej zmluve, ktorej súčasťou bude aj zmluvná pokuta za oneskorené uskutočnenie prevodu nehnuteľnosti, hoci nemohol vedieť ako na túto poznámku bude reagovať Katastrálny úrad v Bratislave po predložení návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech JUDr. K.. K tomuto odvolací súd len dodáva, že z odôvodnenia rozhodnutia Katastrálneho úradu v G. zo dňa 5.4.2004 vyplýva, že prerušuje konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva, účastníkov Horizont Slovakia a Bonus LM s.r.o., nakoľko podaniu predchádza návrh na vklad pod č. V 454/02 a je potrebné ukončiť toto konanie a to právoplatným rozhodnutím. Konanie o návrhu na vklad pod V 454/02 je predbežnou otázkou, ktorej vyšetrenie podmieňuje rozhodnutie v tejto veci. Nešlo teda o konanie, ktoré by bol v súvislosti s návrhom pôvodného žalobcu vyvolal žalovaný, ale išlo o prerušenie konania pre poznámku, ktorá už bola vykonaná na základe rozhodnutia štátneho orgánu, a to vyšetrovateľa ešte v roku 2002 a až do návrhu žalobcu na vklad vlastníckeho práva z 1.4.2004 katastrálny úrad o poznámke nerozhodol, čo žalovaný nezavinil a v konečnom dôsledku táto poznámka nebránila zápisu vl. práva ako vyplynulo nakoniec z rozhodnutia správy katastra zo dňa 25.5.2004, takže žiadne konanie žalovaného nie je v príčinnej súvislosti so vznikom povinnosti pôvodného žalobcu zaplatiť Z.. K. zmluvnú pokutu ako to správne skonštatoval súd prvého stupňa.
Odvolací súd potom už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré boli vlastne len súhrnom podaní a vyjadrení žalobcu v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa tento v odôvodnení rozsudku vysporiadal, pretože postačujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby na náhradu škody je skutočnosť, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného, ktorý musí byť protiprávnym úkonom a preukázať ho musí žalobca, preto
odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, keďže súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách prvostupňového konania.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaný ani vedľajší účastník, ktorým pri vyhlásení rozsudku odvolací súd prisúdil náhradu trov konania trovy do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslili (§ 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s..p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.