Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-24-2016.pdf
PDF · 113.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ing. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: C.L.E.A. Development, a.s., so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 36 387 398, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Janou Ochodničanovou, advokátkou, so sídlom M. XXX/X, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 5.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/169/2014-67 zo dňa 27. októbra 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/169/2014-67 zo dňa 27. októbra 2015 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia 227,41 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalobcu Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 11.04.2011 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 300 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 680,44 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že vo veci nariadil na termín 27.10.2015 pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca ani žalovaný. Právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila neúčasť žalobcu na pojednávaní s tým, že žalobca súhlasil, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie predvolania na termín pojednávania vykázané postupom podľa § 48 ods. 2 O.s.p. ako to vyplývalo z č.l. 48 spisu, pričom žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto vec bola prejednaná v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá, § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ako aj za použitia ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa výsledkov dokazovania mal preukázané, čo ani nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to zmluvy o dielo uzavretej podľa ust. § 536 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka ústnou formou. Predmetom záväzku žalovaného ako zhotoviteľa bolo dodanie
a montáž plastových okien pre právneho predchodcu žalobcu ako objednávateľa, ktoré okná boli určené na výstavbu bytového domu v Obci P.. V konaní ďalej nebolo sporné, ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov (faktúry, doklady o zaplatení) a zhodných tvrdení účastníkov konania, že právny predchodca žalobcu ako objednávateľ uhradil žalovanému na účely realizácie diela dve zálohové platby v celkovej výške 5.000 Eur, a to na základe faktúr č. 006/2010 a č. 001/2011. Medzi účastníkmi konania bolo tiež nesporné, že k dodaniu plastových okien zo strany žalovaného ako zhotoviteľa nedošlo, pričom zmluvné strany sa dohodli, že dodávku a montáž okien uskutoční pre právneho predchodcu žalobcu iná spoločnosť, čo sa aj skutočne zrealizovalo, ako vyplynulo zo zhodných tvrdení účastníkov konania. Uvedený prejav vôle zmluvných strán, obsahom ktorého bolo upustenie od realizácie objednávky a zámer nájsť, resp. zabezpečiť si iného zhotoviteľa diela, okresný súd posúdil ako konkludentnú dohodu zmluvných strán o ukončení (zániku) zmluvy o dielo. V tejto súvislosti okresný súd k listinnému dôkazu na č.l. 8 spisu označenému ako „Storno zálohových platieb“ uviedol, že tento dokument posúdil podľa jeho obsahu len ako jednostranný právny úkon právneho predchodcu žalobcu, adresovaný žalovanému, obsahujúci výzvu na vrátenie zálohových platieb, ktorý úkon neobsahoval dostatočne určitý a obsahovo zhodný prejav vôle zmluvných strán o zániku zmluvy, t.j. nepredstavoval písomnú dohodu o zániku zmluvy, pričom podpis žalovaného spolu s označeným dátumom okresný súd vyhodnotil len ako potvrdenie (dôkaz) o prevzatí tejto listiny žalovaným. Keďže podľa záveru okresného súdu došlo k zániku predmetného záväzkovo-právneho vzťahu, odpadol právny dôvod plnenia zmluvných strán a žalovaným prijaté zálohové platby v celkovej výške 5.000 Eur predstavujú na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, okresný súd žalobe žalobcu vyhovel. Bezdôvodným obohatením v danom prípade bol majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý síce spočiatku existoval (zmluva o dielo), ale potom dodatočne, v dôsledku zániku zmluvy, odpadol. Ak právny predchodca žalobcu plnil žalovanému, žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, ktoré mu mal vydať podľa ust. § 451 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom vzniku nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, keďže podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Okresný súd podľa dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na vrátenie uhradených zálohových platieb na dodávku a montáž predmetných plastových okien, a to výzvou zo dňa 31.03.2011, ktorú žalovaný prevzal dňa 31.02.2011, ako vyplýva z predloženej písomnej výzvy, označenej ako „Storno zálohových platieb“ a zhodných tvrdení účastníkov konania, a to v lehote 7 pracovných dní od doručenia výzvy. V konaní nebolo sporné, že žalovaný zálohové platby právnemu predchodcovi žalobcu v stanovenej lehote, ani doposiaľ nevrátil.
Ak sa žalovaný v rámci procesnej obrany dovolával započítania nákladov vzniknutých pri realizácii diela (z titulu technickej prípravy rozmerov okien a pracovných ciest na miesto stavby) na poskytnutú zálohu, tak okresný súd skonštatoval, že na uvedené by mal žalovaný právo (analogicky podľa ust. § 544 ods. 2 Obchodného zákonníka) za predpokladu, že by si tieto náklady voči právnemu predchodcovi žalobcu relevantným spôsobom uplatnil. V konaní pred okresným súdom nebolo preukázané reálne vynaloženie akýchkoľvek nákladov, ani ich špecifikácia a konkrétne vyčíslenie, a rovnako ani ich uplatnenie vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu. Vzhľadom k uvedenému okresný súd skonštatoval, že žalovaný ohľadom svojho tvrdenia o existencii ním vynaložených nákladov, ktoré mali pokryť zálohové platby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu, neuniesol dôkazné bremeno, a tieto tvrdenia nepreukázal, preto v zmysle vyššie uvedených právnych záverov okresného súdu vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie.
Okresný súd sa oboznámil aj so Zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretou medzi spoločnosťou NOVIN s.r.o., so sídlom Hálkova 35, 010 01 Žilina, IČO: 31 566 073 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 21.10.2013, ktorá obsahovala dostatočne určitú špecifikáciu postúpenej pohľadávky, preto skutočnosť postúpenia v rámci konania uplatnenej pohľadávky na žalobcu, a teda aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná. Ak aj žalovaný sa bránil, že nemá žiadnu vedomosť o záväzku voči žalobcovi, tak okresný súd uviedol, že aj pohľadávku, ktorá vyplýva z bezdôvodného obohatenia, možno platne postúpiť podľa ust. § 524 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2001, sp. zn. 1 Cdo 73/2000). Žalovaný až do okamihu oznámenia, resp. preukázania postúpenia pohľadávky sa mohol zbaviť svojho záväzku plnením právnemu predchodcovi žalobcu, a od momentu oznámenia/preukázania postúpenia plnením žalobcovi ako postupníkovi.
Okresný súd podľa výsledkov dokazovania skonštatoval, že zo zhodného prejavu vôle zmluvných strán nerealizovať ďalej objednávku právneho predchodcu žalobcu na dodanie a montáž plastových okien a zabezpečiť si nového dodávateľa, vyplývala dohoda o ukončení (zániku) zmluvného vzťahu. Ak žalovaný namietal, že na liste - výzve na vrátenie zálohových platieb sa nachádza podpis P. N., ktorý nebol konateľom spoločnosti, (išlo o syna žalobcu), tak k uvedenému okresný súd uviedol, že z ustanovení Obchodného zákonníka, prípadne iných všeobecne záväzných právnych predpisov nevyplýva podmienka uvedenia podpisu výlučne štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti na takomto obchodnom dokumente, pričom podnikateľ - právnická osoba koná podľa § 13 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka nielen štatutárnym orgánom, ale aj prostredníctvom ďalších oprávnených osôb. Aj z obsahu vyjadrenia samotného žalovaného možno vyvodiť, že menovaný P. N. bol v súvislosti s predmetným zmluvným vzťahom osobou poverenou, a teda oprávnenou uskutočňovať úkony v mene spoločnosti. Žalovaný túto skutočnosť vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu nenamietal, ale naopak, výzvu na vrátenie zálohových platieb ako prejav vôle právneho predchodcu žalobcu akceptoval a výzvu prevzal, pričom prevzatie potvrdil svojim podpisom. Okresný súd túto námietku žalovaného vyhodnotil za právne irelevantnú. Žalovaný v rovine svojich tvrdení neoznačil, nepredložil žiaden dôkaz, žalovaný zostal nečinný napriek predvolaniu, preto pri neunesení dôkazného bremena okresný súd žalobe vyhovel titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré pokiaľ žalovaný neuhradil, dostal sa do omeškania so splnením tohto peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie stanovenej právnym predchodcom žalobcu vo výzve zo dňa 31.03.2011, t.j. od 11.04.2011, od ktorého dňa si žalobca uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013. Okresnému súdu z jeho rozhodovacej činnosti bolo známe, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu 11.04.2011 bola 1%, preto žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške.
O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku 300 Eur a z trov právneho zastúpenia 680,44 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, v ktorom poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ako aj, že vec nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Okresný súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy skutočnosti, že aj zo strany žalovaného došlo k určitým plneniam, ktoré boli právnemu predchodcovi riadne vyúčtované. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že nebola sporná skutočnosť, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo dodanie a montáž plastových okien. Vzhľadom k skutočnosti, že miesto realizácie diela sa nachádzalo mimo sídla žalovaného a bolo nevyhnutné vykonávať cesty do daného miesta za účelom meraní a technických príprav, bola so žalobcom dohodnutá výška zálohových platieb, ktoré mali pokryť práve spomínané činnosti a cestovné náklady. Keďže sa právny predchodca žalobcu dlhodobo nevedel vyjadriť k presnému termínu dodania okien a zrazu bolo oznámené z jeho strany telefonicky požiadavka na ich okamžité dodanie, nebolo v silách žalovaného toto zabezpečiť, a preto bol spoločnosti NOVIN s.r.o. odporučený iný dodávateľ. Následne bola žalovanému doručená výzva na vrátenie poskytnutej zálohy, označená ako storno zálohových platieb. S týmto stornom žalovaný nesúhlasil a právnemu predchodcovi žalobcu zaslal špecifikáciu nákladov, ktoré žalovanému vznikli počas realizácie objednávky plastových okien - faktúru č. 1110170 vo výške 4.275,60 Eur, pričom táto faktúra obsahovala nasledovné položky:
- práca technikov v sume 1.128,00 Eur,
- cestovné náklady v sume 2.667,60 Eur,
- ostatné náklady v sume 480,00 Eur. Reakciou protistrany bolo vrátenie faktúry spať na adresu sídla žalovaného s tvrdením, že žiadne služby z ich strany neboli poskytnuté. Vyúčtovanie zálohových platieb bolo zo strany žalovaného opätovne zaslané právnemu zástupcovi žalobcu. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že ...„žalovaný žiadne výdavky doposiaľ nepredložil, ani zrejme nevynaložil“. Žalovaný ako dôkaz označil faktúru č. 1110170 a jej vrátenie zo dňa 27.02.2012, opätovné odoslanie vyúčtovania zo dňa 05.03.2012. Okresný súd sa bližšie nezaoberal tvrdením, ktoré uviedol žalovaný vo vyjadrení k žalobe, že zaplatené zálohy boli čiastočne použité na úhradu nákladov, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s prípravnými prácami za účelom realizácie objednaného diela. Vzhľadom k tomuto, že existujú takéto náklady na strane
žalovaného, nebol správny záver okresného súdu, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v celkovej výške zaplatených zálohových platieb, pretože došlo k zrušeniu zmluvy.
Žalovaný poukázal na to, že okresný súd opomenul aplikovať ust. § 457 Občianskeho zákonníka, keďže pod slovným spojením „všetko, čo podľa nej dostal“ nemožno chápať len peňažné plnenie spoločnosti NOVIN s.r.o. titulom záloh, ale všetky plnenia aj nepeňažnej povahy, t.j. služby a cesty, ktoré boli do zrušenia zmluvy poskytnuté žalovaným v súvislosti s realizáciou predmetu plnenia. Bez súčasnej aplikácie tohto zákonného ustanovenia by nastal stav, kedy by došlo k bezdôvodnému obohateniu protistrany, t.j. k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Pokiaľ okresný súd rozhodol v neprítomnosti žalovaného za aplikácie ust. § 48 ods. 2 O.s.p., tak žalovaný zdôraznil, že ak by mal o tomto termíne vedomosť, tak jeho záujmom bolo zúčastniť sa tohto pojednávania a tohto by sa bol aj zúčastnil, ak by o ňom vedel. Žalovaný navrhol odvolaniu vyhovieť tak, že napadnuté rozhodnutie bude zmenené s prihliadnutím na náklady, ktoré žalovanému počas zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu vznikli. Súčasne žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 19.01.2016. Žalobca tvrdil, že obrana žalovaného neobstála ani po hmotno-právnej, ani po procesno-právnej stránke. Z hľadiska hmotného práva žalovaný v štádiu konania pred okresným súdom nepreukázal žiadne náklady, ktoré by vznikli vo vzťahu k zrušenej zákazke s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný síce vystavil faktúru č. 1110170 dňa 31.12.2011, na sumu 4.275,60 Eur právnemu predchodcovi žalobcu, avšak ani právnemu predchodcovi žalobcu a ani súdu okrem tejto faktúry nepreukázal žiadne vynaloženie nákladov, ktoré si predmetnou faktúrou vyúčtoval. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení v prvostupňovom konaní uviedol, že pracovné cesty vykonala jeho partnerská firma ALU - Glass Product, s.r.o., Bytčická 89, 010 09 Žilina. Faktúra nie je dokladom o plnení, resp. vynaložení nejakých nákladov. Storno zálohových platieb zo dňa 31.03.2011 žalovaný prevzal dňa 31.03.2011, domnelé náklady s nerealizovanou zákazkou však vyúčtoval až po trištvrte roku faktúrou zo dňa 31.12.2011. K faktickému ukončeniu zmluvy o dielo došlo na základe dohody zmluvných strán, navyše v odvolaní samotný žalovaný opätovne potvrdil, že nebolo v jeho silách dodávku okien pre právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť. Žalovaný podľa názoru žalobcu v konaní neuniesol dôkazné bremeno, hoci o povinnosti dôkazy predložiť bol zo strany okresného súdu poučený. Z tohto dôvodu jeho nárok na zaplatenie pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalobcu nemožno akceptovať. V procesno-právnej rovine sa žalovaný nezúčastnil nariadeného pojednávania, hoci bol riadne predvolaný. Okresný súd správne aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o fikcii doručenia a vo veci konal aj napriek nečinnosti žalovaného. Je na žalovanom, aby si svoje práva strážil a konania sa zúčastnil. O skutočnosti, že sa voči nemu vedie konanie, mal vedomosť, vzhľadom aj k tomu, že podal vyjadrenie zo dňa 17.09.2014. Vyhýbanie sa doručeniu súdnych zásielok nie je spôsobom, ako sa vyhnúť aj procesným následkom. Odvolanie žalovaného žalobca považoval za neopodstatnené, preto navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania, a to v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu 1 x 180,93 Eur a 1 x 8,58 Eur režijný paušál, spolu s DPH uplatnené trovy odvolacieho konania zodpovedali sume 227,41 Eur.
Postupom krajského súdu bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené na vedomie žalovanému podaním Krajského súdu v Žiline zo dňa 5.2.2016.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/24/2016-96 zo dňa 21.03.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 03.05.2016
a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
Podstatou odvolania žalovaného bola jeho námietka v tvrdení nesprávnych skutkových zistení, keď okresný súd sa pri zániku zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nezaoberal tým, že aj na strane žalovaného vznikli náklady v súvislosti s prípravou na plnenie diela, ktoré mali byť zohľadnené k žalobcom uplatnenej pohľadávke o zaplatenie 5.000 Eur s príslušenstvom, ktorá suma zodpovedala preukázaným zálohovým platbám právnym predchodcom žalobcu žalovanému z titulu dohodnutého diela. Žalovaný namietal, že okresný súd sa neoberal jeho tvrdením uvedeným vo vyjadrení k žalobe, že zaplatené zálohy čiastočne použil na úhradu nákladov, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s prípravnými prácami za účelom realizácie objednaného diela, a preto je nesprávny názor okresného súdu, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v celej výške zaplatených zálohových platieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému z dôvodu zrušenia zmluvy.
K uvedenému odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nebol skutkovo ani právne relevantný. Súd prvého stupňa sa zaoberal tvrdením žalovaného, ktoré použil v konaní pred okresným súdom, a to tvrdením, že na strane žalovaného vznikli náklady v súvislosti s prípravnými prácami za účelom realizácie objednaného diela, avšak okresný súd musel na druhej strane skonštatovať, že na toto tvrdenie žalovaným nebola splnená dôkazná povinnosť. V rámci vyvolaného sporového konania nie je postačujúce len poskytnutie tvrdení pred súdom. Sporové konanie, pokiaľ má byť pre toho - ktorého účastníka úspešným súdnym konaním, tak okrem povinnosti tvrdenia si musí účastník splniť aj dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, a to či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorá je stanovená v ust. § 101 a v § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaný k žalobe žalobcu zaslal vyjadrenie v podaní zo dňa 17.09.2014 (č.l. 32 - 34 spisu), v ktorom okrem iného uviedol, že mu mali vzniknúť náklady v súvislosti s prípravou na realizáciu diela, ktoré sa napokon neuskutočnilo. K tvrdeniu žalovaného o vzniku nákladov na jeho strane v súvislosti s prípravou na plnenie diela však žalovaný neoznačil, nedoložil žiadne dôkazy v konaní pred okresným súdom. Za takéhoto stavu dôkaznej povinnosti žalovaného v použitom tvrdení o vzniku nákladov na jeho strane a skutočnosti, že žalovaný bol okresným súdom poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré tvorilo súčasť predvolania na č.l. 46 - 47 spisu, bol Krajský súd v Žiline ako súd odvolací povinný vychádzať zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Zisteným skutkovým stavom pred okresným súdom bol Krajský súd v Žiline viazaný, keďže nebol poukázaný žiaden z dôvodov výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p. a nebol preukázaný ani jeden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p., pre ktorý by sa mal až v odvolacom konaní predloženými dôkazmi zaoberať. Do momentu rozhodnutia okresným súdom žalovaný neoznačil a nepredložil dôkazy, t.j. nesplnil si dôkaznú povinnosť, preto z titulu princípu neúplnej apelácie a poučenia žalovaného podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 205a ods. 1 O.s.p. krajský súd nemohol prihliadať na novo označené dôkazy doložené žalovaným až v podanom odvolaní zo dňa 21.12.2015. Z titulu uzavretého skutkového stavu preto neboli vykonané a ani nebolo prihliadané na novo doložené dôkazy v podanom odvolaní žalovaného, a to na faktúru č. 1110170, na list
zo dňa 27.02.2012 označený právnym zástupcom žalobcu ako „Vrátenie faktúry č. 1110170“, ani na list z 05.03.2012 označený ako „Opätovné odoslanie vyúčtovania zálohovej platby“, ktorý bol uskutočnený žalovaným a adresovaný zástupcovi žalobcu. Krajský súd dodáva, že na to, aby mohol vykonať, resp. prihliadať na tieto novo označené dôkazy, uplatnené žalovaným až v odvolacom konaní, by musela byť splnená aspoň jedna z taxatívnych podmienok vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. K uvedenému však nedošlo, preto pri posudzovaní odvolania žalovaného o neúplnom skutkovom zistení musel krajský súd vychádzať z uzavretého skutkového stavu, zisteného súdom prvého stupňa, ktorý vecne správne konštatoval, že žalovaný nepreukázal vo vzťahu k žalobcovmu nároku tvrdenia, že aj na strane žalovaného vznikli náklady v súvislosti s prípravou na realizáciu diela, k vykonaniu ktorého nedošlo z titulu zrušenia zmluvného vzťahu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný v konaní pred okresným súdom nepreukázal náklady, ktoré mali spotrebovať zálohu poskytnutú právnym predchodcom žalobcu v súvislosti s prípravou plnenia diela žalovaným ako zhotoviteľom a tieto ani neboli vyčíslené v požadovanej špecifikácii k tomu, aby mohli byť podrobené dokazovaniu, prieskumu. Práve pre nesplnenie dôkaznej povinnosti žalovaným pred okresným súdom, potom bolo možné rozhodnúť len o nároku žalobcu, a tým nemohlo dôjsť ani k porušeniu ust. § 457 Občianskeho zákonníka tak, ako to namietal žalovaný, že okresný súd opomenul aplikovať práve toto zákonné ustanovenie. K úplnosti je potrebné dodať, že nákladmi, výdavkami možno rozumieť len to, čo sa preukáže, že sa aj skutočne vynaložilo, preto samotná faktúra ako účtovný doklad takýmto dôkazom skutočného vzniku výdavkov nemôže byť. Dôkazy doložené žalovaným až v rámci odvolacieho konania tak nemohli tvoriť relevantný odvolací dôvod.
Žalovanému tým, že bola doručená žaloba žalobcu, ku ktorej sa vyjadroval, mal vedomosť o tom, že prebieha súdne konanie, a preto od momentu doručenia žaloby si žalovaný mohol plniť svoju dôkaznú povinnosť, t.j. označovať a predkladať dôkazy do spisového materiálu, čo však žalovaný nevyužil. Plnenie si tejto dôkaznej povinnosti preto nemožno zužujúco viazať len na nariadený termín meritórneho pojednávania, a to v danom prípade na termín 27.10.2015, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, hoci doručenie predvolania mal zákonným spôsobom vykázané podľa obálky na č.l. 48 spisu, keď termín bol doručovaný na adresu jeho sídla, ktoré má žalovaný zapísané v obchodnom registri, čím nastali zákonné účinky doručenia termínu predvolania žalovanému podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p. tak, ako to vecne správne skonštatoval okresný súd. Pri splnení procesných podmienok mohol preto okresný súd vec prejednať v neprítomnosti žalovaného. Kvalifikované poučenie žalovaného podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. vyplýva aj z obsahu predvolania na termín 27. októbra 2015, ktoré bolo žalovanému doručené za aplikácie ust. § 48 ods. 2 O.s.p.. V podstate, ak okresný súd vec prejedná na prvom pojednávaní, tak týmto postupom rešpektuje zákonnú úpravu vyplývajúcu z ust. § 114 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Opätovne krajský súd zdôrazňuje, že žalovaný si mohol plniť svoju dôkaznú povinnosť od momentu doručenia žaloby žalobcu, keď žalovaný uznesením okresného súdu č.k. 10Cb/169/2014-30 zo dňa 15.8.2014 bol vyzvaný aj na dôkazy. Žalovanému tak neboli odňaté žiadne práva, ktoré sú mu garantované Občianskym súdnym poriadkom a ak žalovaný nebol vylúčený z realizácie žiadneho práva, tak musí niesť následok svojho nekonania v rovine nesplnenia dôkaznej povinnosti, pre ktorú skutočnosť je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 5.000 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj s trovami súdneho konania úspešnému účastníkovi konania, ktorým, vzhľadom k rozhodnutiu okresným súdom, sa stal žalobca.
Krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 174/2005, podľa ktorého .... „ak súd prvého stupňa účastníka poučil podľa ust. § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Ďalej sa poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo V 22/2012, podľa ktorého ... „nevykonaním dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Nejde o odňatie možnosti konať pred súdom, ak žalovanému nebola znemožnená realizácia procesných práv, žalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým podstatným dôkazom a argumentom žalobcu v priebehu konania, pričom súd prvého stupňa a odvolací súd sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite vysporiadali. Všeobecný súd nemá povinnosť akceptovať návrhy účastníka, procesné úkony a obsah oprávnených prostriedkov a podľa nich rozhodovať“.
Nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach, pretože okresný súd v rámci dôkaznej povinnosti účastníkov konania bol povinný vyvodiť skutkový záver z dôkazov,
ktoré označili účastníci súdneho konania a ktoré boli vykonané. Nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na skutkový stav zistený v rámci dôkaznej povinnosti účastníkov súdneho konania aplikoval správny právny predpis, a to rozhodné zákonné ustanovenia, ktoré v citácii uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. Vo vzťahu k vecne správnemu posúdeniu žalobcovho nároku krajský súd aplikuje ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje, čím nie je potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované vecne správne skutkové a právne zhodnotenia uskutočnené okresným súdom v napadnutom rozsudku. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že žalovaný v rámci svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal spotrebovanie poskytnutej zálohy právnym predchodcom žalobcu na prípravu plnenia diela k realizácii ktorého napokon nedošlo, preto okresný súd vecne správne rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi celú poskytnutú zálohu 5.000 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, keďže išlo o omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby, písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 180,93 Eur, 1 x 8,58 Eur režijný paušál + 20% DPH = 37,90 Eur, súčtom dôvodne uplatnené a priznané trovy odvolacieho konania zodpovedali sume 227,41 Eur, ktoré podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.