Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_54Ek-981-2021.pdf
PDF · 88.16 KB
Case nature
Subarea
54Ek/981/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: B., trvale bytom Y., práv. zast.: Plechlo & Partners s.r.o., IČO: 50 340 697, so sídlom Ivánska cesta 15, 821 04 Bratislava, proti povinnému: H., trvale bytom S., práv. zast.. HOMOLA advokátska kancelária s.r.o., IČO: 53 042 034, so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, so sídlom exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. 5122EX 350/21, na vymoženie pohľadávky vo výške 410 eur s príslušenstvom, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/981/2021 zo dňa 14. októbra 2021 a o sťažnosti oprávneného proti výrokovej vete II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/981/2021 zo dňa 14. októbra 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/981/2021 zo dňa 14. októbra 2021 z a m i e t a .
II. Súd sťažnosť oprávneného proti výrokovej vete II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/981/2021 zo dňa 14. októbra 2021 z a m i e t a .
III. Súd oprávnenému priznáva náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/981/2021 zo dňa 14. októbra 2021, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 31,88 eura, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
IV. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania o jeho sťažnosti proti výrokovej vete II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/981/2021 zo dňa 14. októbra 2021 nepriznáva.
V. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/981/2021 zo dňa 14. októbra 2021 nepriznáva.
VI. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti výrokovej vete II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/981/2021 zo dňa 14. októbra 2021 nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženia pohľadávky vo výške 410 eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10794/10 zo dňa 25. 11. 2010 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o ukončení niektorých EK“). Poverením zo dňa 12. 07. 2017 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, ktorý ju vedie pod sp. zn. 5122EX 350/21.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. 54Ek/981/2021 zo dňa 14. októbra 2021 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol, že súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva. V odôvodnení uznesenia podrobne rozpísal dôvody, pre ktoré návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný a tiež z akého dôvodu žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinný prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť.
4. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu žiadal sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Proti výrokovej vete II. uznesenia, ktorou vyšší súdny úradník v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal oprávnenému náhradu trov konania, oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu taktiež podal sťažnosť.
6. Sudca k veci udáva nasledovné:
7. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Po preskúmaní sťažností povinného ako aj oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel k záveru, že tieto boli podané včas, ale sú v celom rozsahu nedôvodné. Skutkový stav v napadnutom uznesení bol vyšším súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch I., II. tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.
12. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, k napadnutému výroku II. uznesenia sudca dodáva, že z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd zistil, že si v ňom oprávnený voči povinnému nárok na náhradu trov konania, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, neuplatnil. V tejto súvislosti sudca má za to, že generálne možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj v konaní vykonávacom sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie. Nemožno však zabúdať, že exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania. V otázke trov konania možno hovoriť o špeciálnej právnej úprave v Exekučnom poriadku, ktorý neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania a ani povinnosť priznať niektorému z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania aj bez návrhu. Zákonodarca v tomto procesnom predpise zároveň obmedzuje trovy oprávneného len na niektoré úkony spojené so zastupovaním oprávneného. V exekučnom konaní začatom po 1. apríli 2017 tak oprávnený nemôže požadovať všetky trovy právneho zastúpenia, ktorému mu vznikli, ale len v taxatívne vymedzených prípadoch. Otázka práva na náhradu trov oprávneného je predmetom posudzovania exekučného súdu už v konaní o návrhu na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd vyhodnotí návrh ako prípustný a vydá poverenie na vykonanie exekúcie, posúdi aj opodstatnenosť
doložených a uplatnených doterajších nákladov oprávneného a v oprávnenej časti ich uvedie v poverení na vykonanie exekúcie. Náhrada trov oprávneného sa v rozsahu uvedenom v poverení stáva predmetom vymáhania od povinného v exekučnom konaní. V prípade, ak povinný iniciuje svojím návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, od meritórneho výsledku tohto sporu závisí v prvom rade „ďalší osud“ náhrady trov oprávneného, uvedených v poverení na vykonanie exekúcie a v druhom rade otázka náhrady prípadných trov zastúpenia oprávneného v exekučnom spore. Ak bude v exekučnom spore úspešný oprávnený (t.j. ak súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietne), súd prizná oprávnenému náhradu trov jeho právneho zastúpenia (vrátane určenia ich výšky), v súvislosti so zamietnutím návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a súčasne vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, v ktorom uvedenie výšku náhrady trov zastúpenia oprávneného v exekučnom spore, avšak opätovne (obdobne ako je to pri návrhu na vykonanie exekúcie) len za predpokladu, že oprávnený si náhradu trov voči povinnému uplatňuje. Oprávnený si preto musí uplatniť náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v podanom vyjadrení k takémuto návrhu, resp. ešte pred vydaním uznesenia vyššieho súdneho úradníka, ktorým o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhoduje. Tento záver súdu umocňuje aj skutočnosť, že podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. Toto ustanovenie Exekučného poriadku jednoznačne uvádza, že zahájenie výkonu rozhodnutia je výlučne v rukách oprávneného, a preto sa v exekučnom konaní uplatňuje tzv. dispozičný princíp. Tento princíp sa oproti civilnému sporovému konaniu uplatňuje aj vo vzťahu k náhrade trov konania. Trovy oprávneného sa uvádzajú v poverení na vykonanie exekúcie a v jeho dodatkoch (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku) a stávajú sa predmetom vymáhania od povinného. Pokiaľ potom oprávnený vymoženie náhrady trov konania od povinného v prebiehajúcom exekučnom konaní nepožaduje, súd v súlade s dispozičným princípom nemôže v tejto časti exekúciu voči povinnému viesť pre absenciu vôle resp. návrhu oprávneného. Tento nárok oprávneného môže byť predmetom vymáhania od povinného v prebiehajúcom exekučnom konaní len na základe prejavenej vôle oprávneného v podobe návrhu na ich vymoženie. Je preto nevyhnutné, aby si oprávnený v podanom vyjadrení (prípadne vyjadreniach) k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil a vyčíslil výdavky na zastupovanie, ktoré mu v súvislosti s takýmto návrhom vznikli (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku). Dôvodom na dodržanie tohto postupu je aj zachovanie možnosti využitia inštitútu sťažnosti ako procesného prostriedku nápravy prípadného nesprávneho rozhodnutia o trovách tohto konania vrátane ich výšky, pričom je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ si oprávnený trovy konania neuplatní ani nevyčísli, nemá povinný možnosť sa k tomuto nároku relevantne vyjadriť. Ďalej súd uvádza, že Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, do skončenia konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nárok na náhradu výdavkov na svoje zastupovanie v tomto konaní neuplatnil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Tejto procesnej situácii potom zodpovedá, s použitím čl. 17 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku rozhodnutie súdu, že oprávnenému voči povinnému náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva. Tento výrok súdu zodpovedá skutočnosti, že exekučné konanie je (ako už súd uviedol vyššie) prísne ovládané dispozičným princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, v akom to oprávnený nenavrhne a poverenie na vykonanie exekúcie, resp. dodatok k nemu vydá len za účelom vymoženia oprávneným požadovaného nároku. Aplikáciou vyššie citovaných zákonných ustanovení v zmysle výkladu prezentovanom súdom v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia na konkrétne okolnosti daného prípadu preto súd dospel k záveru, že pokiaľ si oprávnený v podanom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil náhradu trov voči povinnému, je potom správne rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnenému voči povinnému tak, ako uviedol vyšší súdny úradník vo výroku II. svojho rozhodnutia.
13. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti povinného poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Prípadné ďalšie tvrdenia povinného sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.
14. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2009, sp. zn. II. ÚS 200/09, z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V obdobnom znení je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 220 CSP), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.
15. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby bol povinný v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného zaviazaný na trovy konania.
16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 199d ods. 1. Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
20. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
21. Keďže bol oprávnený v súvislosti so sťažnosťou povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka úspešný (návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj sťažnosť povinného boli zamietnuté), vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 400 eur, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 14,94 eura + 11,63 eura, t.j. paušálna náhrada určená za rok 2022 + 5,31, t.j. 20% DPH. Trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti povinného zo dňa 12. 01. 2022, tak predstavujú sumu 31,88 eura. Priznané trovy budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia. (výroková veta III. uznesenia)
22. Nakoľko oprávnený v súvislosti s ním podanou sťažnosťou proti výrokovej vete II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/981/2021 zo dňa 14. októbra 2021 úspech nemal, súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto uznesenia.
23. Povinnému v exekučnom konaní zákon priznáva len nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199a ods. 2 Exekučného poriadku). Predpokladom pre priznanie tejto náhrady je úspech povinného v tomto konaní. Keďže súd sťažnosť povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zamietol, t.j. povinný v konaní o sťažnosti úspech nemal, rozhodol o nich tak, ako je uvedené vo výrokovej vete V. tohto uznesenia.
24. Pretože sa povinný k sťažnosti oprávneného proti nepriznaným trovám konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (výroková veta II. uznesenia vyššieho súdneho úradníka) nevyjadril, ani si v tejto súvislosti trovy konania neuplatnil, súd o jeho nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej vete VI. tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.