Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/39/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. mája 2016 prejednal sťažnosť odsúdeného

U. X.

nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom O. I. XX/X, F., t.č. v mieste bydliska,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -19 zo dňa 08.12.2015 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná .

odôvodnenie:

U. X. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 07.02.1994, právoplatným toho istého dňa, uznaný vinným z trestného činu vyhýbania sa výkonu civilnej služby podľa § 272c ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu, pričom v priebehu skúšobnej doby sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby súdne trestaný nebol.

Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. -19 zo dňa 08.12.2015 bol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnutý, pretože súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa, pretože v pôvodnom konaní sa súd vôbec nezaoberal otázkou, či navrhovateľ je, alebo nie je špeciálnym subjektom, aby mohol spáchať trestný čin, pre ktorý bol odsúdený. Toto je podstatné pochybenie, a preto žiadal, aby krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a obnovu konania vo veci jeho odsúdenia povolil.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd sa po preskúmaní spisového materiálu zistil, že námietka odsúdeného spočívajúca v tom, že nebol špeciálnym subjektom pre spáchanie trestného činu vyhýbania sa výkonu civilnej služby podľa § 272c ods. 1 Tr. zák. č 140/1961 Zb., čo je dôvodom pre povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci, nezodpovedá dôkaznej situácii. Obhajcovi uniklo pri štúdiu pôvodného spisu že na č.l. 14 trestného spisu Okresného súdu Prievidza je správa od Okresnej vojenskej správy Prievidza, že U. X. sa dňa 09.10.1990 podrobil odvodnému konaniu so zdravotnou klasifikáciou „C“, z čoho je zrejmé, že sa stal schopným výkonu vojenskej služby s obmedzeniami. Následne dňa 22.11.1991 podal menovaný

u OVS Prievidza vyhlásenie o odopretí výkonu vojenskej základnej služby z dôvodu, že mu to svedomie nedovoľuje, a preto bol vyradený z vojenskej evidencie a daný k dispozícii Okresnému úradu práce Prievidza. Uvedený dôkaz aj súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 07.02.1994 vykonal. Nie sú preto žiadne pochybnosti o tom, že odsúdený bol v čase skutku špeciálnym subjektom spôsobilým na spáchanie žalovaného trestného činu v zmysle zákona.

Z týchto dôvodov považoval preto krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za zákonné a správne a sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.