Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-23-2023.pdf
PDF · 131.35 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/23/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcu A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. X, právne zastúpeného Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, Hlavná 50, 080 01 Prešov, proti žalovanej F. B., C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. X právne zastúpenej JUDr. Petrom Zoľákom, advokátom, Štúrova 27, 040 01 Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/93/2021-211 zo dňa 23.03.2023 takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
- V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcu A. B. a žalovanej F. B. tak, že do podielového spoluvlastníctva žalobcu A. B. a žalovanej F. B. každému vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 / 2 p r i k a z u j e tieto nehnuteľnosti: byt č. 27 na 5. poschodí, vchodu č. 5 bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. 14487, ktorý je evidovaný Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pre okres Prešov, obec Prešov, kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXXX spolu so spoluvlastníckym podielom 64/6510 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu a spoluvlastnícky podiel 64/6510 na pozemku parcelné č. 14487 o výmere 1061 m2, zastavaná plocha a nádvorie evidovanom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pre okres Prešov, obec Prešov, kat. úz. D. na liste vlastníctva č. 10321.
- Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi na vyrovnanie podielov uhradiť sumu 75,00 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Z r u š u j e rozsudok súdu I. inštancie vo výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 15C/93/2021-211 zo dňa 23.03.2023 rozhodol tak, že:
I. v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcu A. B. a žalovanej F. B. tak, že do podielového spoluvlastníctva žalobcu A. B. a žalovanej F. B. každému vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 / 2 p r i k a z u j e tieto nehnuteľnosti: byt č. 27 na 5. poschodí, vchodu č. 5 bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. 14487, ktorý je evidovaný Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pre okres Prešov, obec Prešov, kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXXX spolu so spoluvlastníckym podielom 64/6510 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu a spoluvlastnícky podiel 64/6510 na pozemku parcelné č. 14487 o výmere 1061 m2, zastavaná plocha a nádvorie evidovanom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pre okres Prešov, obec Prešov, kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXXX,
II. žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi na vyrovnanie podielov uhradiť sumu 63,61 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, III. žiadna zo sporových strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že zistil tento skutkový stav:
3. Z výpovede žalobcu A. B. vyplynulo, že chce, aby byt zostal vo vlastníctve žalovanej. Čo sa týka auta, on sa o neho staral, v akom bol stave. Má za to, že žalovaná má prostriedky na vyplatenie polovice bytu, nakoľko od jej brata vie, že ten ju chce vyplatiť z rodičovského majetku. Poplatky za byt platil všetko on, preto žiada náhradu. Dcéra a syn môžu následne bývať u neho, u babky, nie je s tým problém, aby tam chodili do školy. Pokiaľ vie svokra predala chalupu, každé z detí majú dostať po 10.000 eur. Čo sa týka rodičovského bytu, brat navrhol, že jej vyplatí 40.000 eur, ale jeho exmanželka to neprijala, asi sa jej zdá, že je to málo. Čo sa týka osobného motorového vozidla Thália, keď bolo treba na servis, dal manželke peniaze. Denne ho nevidí, ale čas od času ho vidieť, s majiteľom sa nekontaktoval. Inzerát na predaj motorového vozidla videl v roku, keď ho predala. On si svoje auto poznal podľa nárazníka v inzeráte. Bolo tam poškodenie, ktoré on opravoval, ŠPZ tam nebola. Na tom inzeráte videl sumu 2300 eur, vytlačené to nemá. Majú s manželkou určenú striedavú starostlivosť s tým, že deti si majú meniť v nedeľu večer. Toto sa presne nedodržiava, pretože on je zamestnancom, jazdí na kamióne a tým sa tie dni posúvajú. Napríklad si ich menia v utorok. Jazdia na aute dvaja s kolegom. Keď je doma, tak celý čas je s nimi. Treba sa venovať synovi, lebo má problémy. Od vydania rozsudku 24.10.2018 mal deti približne polovicu dní každého mesiaca. Nakoľko s manželkou bývajú stále v byte, ktorý je predmetom vyporiadania v tomto konaní, deti boli vždy v striedavej starostlivosti v tejto domácnosti, teda v predmetnom byte. Väčšinu úhrad za syna platí exmanželka a väčšinu úhrad za dcéru uhrádza žalobca s tým, že do toho sa zahŕňajú aj napríklad voľné lístky a lieky. Platí dcére za telefón 15 eur a za stravu 30 eur. Keď potrebuje dobiť kredit na stravu, tak ich doplatí. Keď potrebuje topánky, tak ich kúpi. Aké má náklady ex manželka so synom to nevie, rovnako mu platí obedy alebo napríklad aj plienky. Okrem uvedeného platil dcére ešte spodné prádlo alebo vetrovky, ktoré potrebovala.
4. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že má nevlastnú sestru, ktorú musí mama vyplatiť v hodnote 12. 000 eur. Jej mama si potrebuje odložiť peniaze, lebo má onkologické ochorenie. Jeden jej brat stavia dom a 2. brat mu už pre posielal peniaze. Nemá na to, aby vyplatil aj žalovanú. Čo sa týka rekonštrukcie bytu v hodnote 3500 EUR, bola vykonaná z dôvodu zdravotných potrieb jej syna. Syn sa vyjadril, že nechce bývať s otcom, lebo tam býva ešte aj babka. Má poruchy učenia. Je vhodné, aby v tomto byte zostal, chce tam zostať no aj z hľadiska dochádzania do školy. Čo sa týka predaja auta, v spise je doložená riadna kúpna zmluva. Či ho tá pani, ktorá ho nadobudla ponúkla inde alebo opravila, sa žalovaná nevie vyjadriť. Žalovaná platila STK, opravy. Čo sa týka režijných poplatkov, žalobca nedodržiaval časť styku s deťmi. Neplatil polovicu nákladov na deti, teda mnoho poplatkov platila ona. Syn má astmu, preto museli koberce vymeniť za podlahy. Je predčasne narodený, dodnes má nočné pomočovanie. Potrebovala vymeniť vane za sprchovací kút, bolo to v roku 2017, respektíve 2016. Predmetný byt obývala od rozvodu až do dnešného dňa. Kúpna cena za motorové vozidlo bola stanovená dohodou. Sumu kúpnej ceny do kúpnej zmluvy písala tá pani. V bode 5 formuláciu „kupujem vozidlo nepojazdné a bez záruky“ písala tá pani, lebo ona prevzala to auto a vedela, že je nepojazdné. Čo sa týka vád motorového vozidla v čase predaja nefungovala elektronika, nefungovali sviečky, celý systém okolo toho. Bolo potrebné často meniť baterku. Odchádzali na základe toho aj ďalšie systémy. Nefungovala elektronika sviečky a podobne, nedalo sa naštartovať. K tej skutočnosti, že dňa 15.08.2019 mala predmetné motorové vozidlo v rámci povinného zmluvného poistenia poistiť v poisťovni Union uvádza, že ona ho nepoistila, musela ho tam poistiť tá pani. Hoci auto bolo predané až v septembri 2019 a k predmetnému povinnému zmluvnému poisteniu došlo 15.08.2019 došlo k tomu z dôvodu, že zmluvu spísali, až keď sa vrátila pani z dovolenky.
5. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXXX H. XXXXX pre katastrálne územie D. vyplynulo že žalobca a žalovaná sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností byt č. 27 na 5. poschodí, vchodu č. 5 bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. 14487, ktorý je evidovaný Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pre okres Prešov, obec Prešov, kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXXX spolu so spoluvlastníckym podielom 64/6510 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu a spoluvlastnícky podiel 64/6510 na pozemku parcelné č. 14487 o výmere 1061 m2, zastavaná plocha a nádvorie evidovanom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pre okres Prešov, obec Prešov, kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXXX.
6. Žalobca je v zmysle výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie D. výlučným vlastníkom aj bytu číslo XX I. X. D. J. K. X v bytovom dome L. K. XXXX I. D. D. K. XXXX v Prešove katastrálne územie D.. Na tomto LV viazne vecné bremeno právo doživotného bývania a užívania tohto bytu v prospech M. B..
7. Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 24P/200/2017-39 zo dňa 24.10.2018 vyplynulo, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.12.2018.
8. Z platobných dokladov SIPO na meno žalovanej za obdobie 01/19 -11/21 vyplýva výška úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške od 192 eur do 208,40 eur.
9. Z výzvy mesta Prešov zo dňa 09.11.2021 adresovanej žalovanej vyplýva nedoplatok na dani z nehnuteľností a komunálnom odpade spolu vo výške 54,40 EUR a 177,18 eur.
10. Z potvrdenia o prijatí - pokladničného dokladu mesta Prešov zo dňa 22.11.2021 vyplýva úhrada za komunálny odpad za rok 2021 prijatá od žalovanej na sumu 59,14 eur a 58,98 eur. Z dokladu vyhotoveného Východoslovenskou energetikou vyplýva výzva na úhradu vo výške 65,41 eur na odberné miesto E. X D..
11. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi kupujúcou A. D. a predávajúcim - žalovanou zo dňa 03.09.2019 vyplýva že predávajúci a kupujúci sa dohodli na kúpe motorového vozidla Renault Thália rok výroby 2008 ŠPZ: D. XXXXX za kúpnu cenu vo výške 150 eur. Okrem iného zmluva obsahuje doložku kupuje vozidlo, ktoré je nepojazdné a bez záruky.
12. Z účtovacieho predpisu Bytového družstva Prešov zo dňa 15.10.2021 vyplýva prijatie platby za úhrady spojené s užívaním bytu 159,28 eur od žalovanej.
13. Zároveň z platobného dokladu SIPO za obdobie 03/21 na meno žalovanej s platobným potvrdením vyplýva úhrada sumy 206,71 eur.
14. Z príjmových pokladničných dokladov za rok 2019 - rekonštrukcia bytu predložených žalovanou vyplývajú potvrdenia o úhradách za sprchovaciu hadicu v hodnote 6,59 eur zo dňa 19.08.2019, za adaptér ku LED pásu hodnote 8,90 eur dňa 04.04.2019, za osviežovač bez uvedenia hodnoty a za hadice a mosadzné koleno a predĺženie ako aj membránu spolu v hodnote 7,70 eur zo dňa 06.05.2019.
15. Z príjmových pokladničných dokladov za roky 2019, 2020 a 2021 vyplývajú úhrady žalovanej na ošatenie spoločných detí školské pomôcky špeciálnu stravu - intolerancia mlieka, liekov úhrad za špeciálne cvičenia maloletého syna, za komunálny odpad mesta Prešov, návštevy lekára detí, školských krúžkov detí, plienok, úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, poistenia a pod. v rôznych sumách.
16. Tento skutkový stav súd prvej inštancie takto právne posúdil:
17. Manželia - strany konania boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Prešov 24P/200/2017-34 zo dňa 24.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.12.2018.
18. Žaloba v tejto veci bola podaná dňa 08.12.2021, teda v zákonnej trojročnej lehote a teda nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov fikciou, čo potvrdzuje zhodné vyjadrenie strán kedy ani jedna nenamietala, že by došlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci tejto trojročnej lehoty od zániku manželstva.
19. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí vyššie uvedený byt číslo 27 na 5. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXXX v katastrálnom území D. s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že väčšinu nákladov spojených s užívaním predmetného bytu po rozvode manželstva do súčasnosti hradil žalobca a zároveň nebolo sporným ani to, že väčšinu nákladov spojených so starostlivosťou o maloleté deti strán sporu od rozvodu manželstva hradila žalovaná. Zároveň strany sporu navzájom nespochybňovali ani to, že menšiu časť
nákladov za bývanie čiastočne uhrádzala v tomto období aj žalovaná a ani to, že niektoré náklady spojené so starostlivosťou o deti po rozvode uhrádzal aj žalobca. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že od rozvodu manželstva až do súčasnosti ( kedy sa žalobca odsťahoval bývať k svojej matke ) strany sporu bývali v spoločnej nehnuteľnosti - predmetnom byte číslo XX, v ktorom bývali spolu so svojimi deťmi, kde realizovali striedavú osobnú starostlivosť, aj keď nie v rozsahu v akom bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Prešov 24P/200/2017. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k odpredaju motorového vozidla Renault Thália pôvodne patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to tak, že žalovaná realizovala predaj tohto vozidla tretej osobe kúpnou zmluvou za absencie súhlasu žalobcu. Nebolo však sporným, že žalobca sa účinným spôsobom relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nedovolal.
20. Súd prvej inštancie mal zato, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je byt číslo 27 na 5. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele číslo 14487, vchod číslo 5, ktorý je evidovaný Okresným úradom Prešov pre okres Prešov, obec D., katastrálne územie D. na liste vlastníctva číslo XXXXX ako aj podiel 64/6510 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, a podiel 64/6 510 na parcele 14487 evidovanej Okresným úradom Prešov pre okres D., obec D., katastrálne územie D. na liste vlastníctva číslo XXXXX v hodnote 126.000,- eur. To, že táto nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo medzi stranami sporu sporné a zároveň súd vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti, ktorú pri prednese žaloby uviedol žalobca a hodnotu tejto nehnuteľnosti takto určenú žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila, nepoprela.
21. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je aj suma 150 eur, pričom ide o kúpnu cenu, ktorú žalovaná získala za predaj motorového vozidla Renault Thália ŠPZ: D. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.2019 uzatvorenej s kupujúcim A. D., pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že toto motorové vozidlo bolo nadobudnuté počas trvania manželstva a predané po zániku manželstva v roku 2019 bez súhlasu žalobcu.
22. Ak jeden z manželov nakladal s vecou alebo úsporami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 OZ, nemožno prihliadať k tomuto neplatnému právnemu úkonu. Peňažnú sumu, resp. vklad, ktorý manžel za trvania manželstva bez súhlasu druhého z manželov vybral a použil pre seba treba zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 2M Cdo 5/2008)
23. Nakoľko žalobca sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalovanej - kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu právoplatný doposiaľ nedovolal, súd prvej inštancie považuje za predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý má byť v tomto konaní vyporiadaní hodnotu, ktorú žalovaná obdržala, teda sumu 150 eur.
24. V konaní bola sporná suma, ktorú mala žalovaná obdržať za predaj motorového vozidla Renault Thália nad sumu 150 EUR. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že hodnota motorového vozidla v čase jeho predaja bola vyššia, avšak nijakým spôsobom súdu nepreukázal, žeby žalovaná bola za predaj motorového vozidla obdŕžala sumu vyššiu ako 150 eur. Preto súd prvej inštancie vychádzal z tejto nespornej sumy, ktorá bola uvedená v predloženom dôkaze - kúpnej zmluvy z roku 2019.
25. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôžu byť plnenia spojené s užívaním bytu, ktoré uhradil žalobca za užívanie bytu číslo XX (tak ako je špecifikovaný vyššie) od rozvodu manželstva v rokoch 2019, 2020, 2021 spolu v hodnote 5304,81 eur, ako ani úhrada sumy 59,14 eur za komunálny odpad fyzickej osoby 2020 a suma 58,98 eur za komunálny odpad fyzickej osoby za rok 2020 na základe výzvy Mesta Prešov ako ani nedoplatok na elektrine v sume 65,41 eur na základe výzvy od VSE, a.s. a to z toho dôvodu, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s poukazom na § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú veci a práva, ktoré manželia nadobudli počas trvania manželstva. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uplatnený nárok žalobcu na širšie vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahŕňa platby uskutočnené žalobcom po zániku manželstva, hoci v čase kedy ešte nebolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zároveň súd má za to, že nejde o investície do spoločného majetku, nakoľko plnenia spojené s užívaním bytu hradené žalobcom sú plneniami ktoré nezvyšujú hodnotu spoločného majetku, ale uhrádzajú služby v danom reálnom čase spotrebúvané užívateľom bytu ako je napríklad vodné, stočné, úhrada za teplo a za služby správcu a podobne.
26. Nakoľko ani jeden z bývalých manželov - strán sporu neprejavil záujem nadobudnúť predmetný byt do svojho výlučného vlastníctva, súdu prvej inštancie nezostávalo nič iné, len rozhodnúť o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že predmetný byt číslo 27 prikázal do podielového spoluvlastníctva strán sporu v rovnakom podiele, keďže vychádzal z toho, že podiely bývalých manželov sú rovnaké.
27. Vychádzajúc rovnako z toho, že podiely bývalých manželov sú rovnaké, má súd prvej inštancie za to, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov má žalobca právo na úhradu sumy 75 eur, čo predstavuje polovicu ku kúpnej ceny, za ktorú žalovaná predala spoločné motorové vozidlo Thália a zároveň žalobca je povinný nahradiť zo spoločného majetku jednu polovicu investícií žalovanej do predmetného spoločného bytu teda sumu 11,60 eur. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na úhradu sumy 63,40 eur žalobcovi.
28. Nakoľko pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov strany sporu nadobudli približne rovnaké hodnoty a zároveň si v konaní proti sebe uplatnili obdobne rovnaké hodnoty, ktoré nakoniec súd nepovažoval za predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda v tejto časti boli obe strany neúspešné, súd prvej inštancie pri hodnotení pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej vychádzal z toho, že títo boli pomerne úspešní a neúspešní preto rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. V konečnom dôsledku žalovaná si právo na náhradu trov konania ani neuplatnila.
29. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to proti všetkým jeho výrokom, pričom dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil, čo tvorí predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, pričom nesprávnosť má podľa neho spočívať v tom, že súd prvej inštancie do predmetu zaradil aj niektoré položky navrhnuté žalovanou, napriek tomu, že žalovaná tieto položky navrhla až po uplynutí 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, a to dňa 12.12.2018. Sporové strany teda v lehote do troch rokov, do dňa 12.12.2021 mali v súdnom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov riadne uplatniť všetky svoje návrhy o konkrétne veci, práva, majetkové hodnoty, položky, ktoré žiadajú vyporiadať. Návrhmi a položkami, ktoré uplatnila žalovaná vo svojich vyjadreniach, uplatnenými po dni 12.12.2021 sa súd nemohol vôbec zaoberať, pretože tieto nie sú a ani nemôžu byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na súdnu judikatúru. Žalovaná nároky, teda, čo žiada vyporiadať, uplatnila až vo vyjadrení zo dňa 14.02.2022, ktoré bolo prvým vyjadrením resp. v nasledujúcom vyjadrení. Súd svojim rozhodnutím však podľa žalobcu nemôže vyporiadať žiadnu vec, právo, majetkovú hodnotu alebo záväzok, ktoré by hoc aj patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak tieto boli navrhnuté po troch rokoch po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
30. Súčasne žalobca namietal, že súd prvej inštancie pochybil, ak nepovažoval za predmet vyporiadania v širšom zmysle na strane pasív úhradu povinných platieb za užívanie bytu, ako aj úhrady za komunálny odpad a úhrady nedoplatku na elektrine, kde tieto platby hradil výlučne žalobca. Žalobca odôvodnenie súdu prvej inštancie v bodoch 40 až 44 odôvodnenia napádaného rozsudku považuje za nesprávne, zmätočné a zjavne v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Žalobca v tomto smere dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Cdo/215/2019 zo dňa 25.02.2021.
31. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie pochybil, ak byt, ktorý bol predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prikázal do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Žalobca sa domnieva, že spravodlivému usporiadaniu veci by svedčilo prikázanie bytu do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá nemá na rozdiel od žalobcu zabezpečené vlastné bývanie. Súčasne žalobca poukazoval, že žalovaná je podnikateľka a má dostatočné príjmy na to, aby ho vedela z bytu vyplatiť.
32. Ďalej poukazoval ohľadom motorového vozidla zn. Renault Thalia na nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, kedy motorové vozidla žalobca ocenil na sumu 2 300,- eur a z nej žiadal vyplatiť sumu 1 650,- eur, keďže bolo s ním nakladané bez súhlasu žalobcu. Teda žalovaná bude povinná
na vyrovnanie podielov uhradiť žalobcovi sumu 1 650,- eur. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozhodol tak, že zrušuje napadnutý rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne (in eventum) tak, že zmení napadnutý rozsudok takto: Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcu A. B. a žalovanej F. B. tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje byt č. 27 na 5. p. bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. 14487, vchod č. 5, ktorý je evidovaný Okresným úradom Prešov, pre okres Prešov, obec Prešov, kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXXX, ako aj podiel 64/6510 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, a podiel 64/6510 na parcele č. 14487 evidovanej Okresným úradom Prešov, pre okres Prešov, obec Prešov, kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXXX, osobné motorové vozidlo zn. Renault Thalia, EČV: D. XXX N. (resp. jeho hodnotu). Žalovaná je povinná žalobcovi na vyrovnanie podielov uhradiť sumu 62 394,17 € do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi všetky trovy konania.
33. K podanému odvolaniu sa žalovaná strana nevyjadrila.
34. Žalobca ďalej v konaní reagoval ďalším písomným podaním zo dňa 18.06.2024, v ktorom poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu, podľa ktorého súd sa v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže zaoberať návrhmi a položkami, ktoré boli niektorou zo strán navrhnuté po viac ako troch rokoch zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/265/2019 zo dňa 25.11.2020. Súčasne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/205/2022 zo dňa 14.12.2023, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že sa súd ani len nemôže zaoberať tvrdenými nárokmi žalovanej, ktoré žalovaná uplatnila až po troch rokoch od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
35. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daným rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v súlade s ust. § 388 CSP zmenil. Súčasne zistil dôvod na zrušenie výroku súdu I. inštancie pokiaľ ide o trovy konania.
36. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný spôsob vyporiadania bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, k tomuto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne za daného zisteného skutkového stavu veci prikázal byt do podielového spoluvlastníctva oboch strán. K vyporiadaniu nehnuteľných vecí v BSM konštatuje, že jeho zmyslom je ukončenie spoluvlastníckeho vzťahu, čím sa zároveň predchádza vzniku možných sporov ohľadom spoločných majetkových vecí v budúcnosti. Je preto žiaduce rozhodovať spory tak, aby každému z manželov bola prikázaná do vlastníctva vždy celá vec s tým, že pri vzniku disparity podielov súd zaviaže toho z manželov, ktorý obdržal veci či práva vo vyššej hodnote, na výplatu druhého z manželov v peniazoch. Súčasne však v určitých prípadoch (tak ako je to v posudzovanom prípade) môže nastať situácia, keď vzhľadom na výnimočné okolnosti nie je vhodné určitú vec (pôjde najmä o nehnuteľnosť) prikázať len jednému z manželov, ale je účelné ju prikázať do podielového spoluvlastníctva. Podobné rozhodnutie síce vedie k tomu, že podielové spoluvlastníctvo, ktoré takto vznikne bude musieť byť vypriadané v rámci ďalšieho konania nasledujúceho po konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (pokiaľ by nedošlo k súhlasnému predaju nehnuteľnosti alebo dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva); avšak podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd v prípade, ak vyporiadavanú vec v podielovom spoluvlastníctve nikto zo spoluvlastníkov nechce a zároveň táto vec nie je deliteľná, môže nariadiť predaj takejto veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvedenú možnosť súd nemá, nakoľko platná právna úprava nepozná spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predajom veci a rozdelením jej výťažku. Analógia je v tomto prípade vylúčená (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.10.2004 pod sp.zn. 22Cdo/1399/2004). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca o byt nemá záujem a žalovaná nedisponuje finančnými prostriedkami, z ktorých by bola schopná vyplatiť ho z jeho spoluvlastníckeho
podielu k bytu. Na uvedenom základe za použitia ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 215 ods. 1 a 2, čl. 8 a § 185 ods. 2 CSP rozhodol tak, že byt prikázal do podielového spoluvlastníctva oboch strán sporu v rovnakom podiele o veľkosti 1 k celku. S týmto právnym posúdením sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd poznamenáva, že i keď konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 216 ods. 2 CSP patrí k tým, o ktorých súd nie je viazaný žalobným návrhom, pretože ide o konanie, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (Občianskeho zákonníka) a môže teda dôjsť k tomu, že súd „prisúdi viac“, ale aj k tomu, že prisúdi „niečo iné“, než čo žalobca žiadal, ide o konanie sporové, ktoré je ovládané princípom kontradiktórnosti, to znamená, že je vecou a zodpovednosťou strany konania, aby súdu prekladala relevantné rozhodné informácie, pričom súčasne platí, že procesná aktivita v dokazovaní spočíva výlučne na stranách sporu.
37. Súčasne platí, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa spravidla vyporiadava tak, že sa jednotlivé položky patriace do zaniknutého BSM prikážu do výlučného vlastníctva niektorej zo strán; súd tak môže urobiť aj proti ich vôli. Ak však strana s prikázaním niektorej časti BSM do svojho výlučného vlastníctva nesúhlasí, resp. v priebehu konania nedeklaruje vôľu vec nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, potom pri úvahe súdu o zvolenom spôsobe vyporiadania je potrebné zvažovať aj vhodnosť prikázania takejto veci do jej výlučného vlastníctva a prihliadať nielen na hľadisko účelného využitia veci, ale aj solventnosť – schopnosť každého z bývalých manželov zaplatiť druhému príslušnú čiastku na vyporiadanie podielu. Žalobcovi nesvedčí hľadisko účelného využitia veci, nakoľko byt užíva žalovaná a žalobca je vlastníkom iného bytu. Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že žalobca alebo žalovaná disponujú finančnými prostriedkami, ktorými by mohli vyplatiť podiel toho druhého. Súd prvej inštancie preto správne za daného skutkového stavu veci prikázal byt do podielového spoluvlastníctva oboch strán. Ak totiž žiadna strana nemá prostriedky na vyplatenie vyporiadacieho podielu a súčasne Občiansky zákonník nepripúšťa, aby súd pri vyporiadaní BSM nariadil predaj bytu a rozdelenie výťažku z predaja, potom je prikázanie do podielového spoluvlastníctva strán spravodlivým riešením pre obe strany, pretože je možné predpokladať, že ten, komu by bol byt prikázaný, by znášal všetko úsilie, náklady a riziká spojené s jeho predajom. Takýto spôsob vyporiadania je v súlade aj so všeobecne zdôrazňovanou zásadou judikatúry, že jedným z princípov, z ktorých súd pri vyporiadaní BSM vychádza je, že sa veci patriace do vyporiadaného BSM majú medzi strany rozdeliť tak, aby čiastka, ktorú je jeden z nich povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najmenšia. Na uvedenom základe odvolací súd považoval skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyporiadaniu predmetného bytu, ktorý tvorí masu BSM za dostatočné, logické a správne odôvodnené v súlade s obsahom ústavného práva strany sporu na spravodlivý súdny proces a dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu v tomto smere, keď namietal spôsob vyporiadania bytu jeho prikázaním do podielového spoluvlastníctva, nebol spôsobilý spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, preto v tomto smere považoval výrok súdu prvej inštancie za vecne správny.
38. Správne súd prvej inštancie vymedzil, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je aj suma 150,- eur, pričom ide o kúpnu cenu, ktorú žalovaná získala za predaj motorového vozidla Renault Thalia, ŠPZ: D. XXXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.2019 uzatvorenej s kupujúcou A. D., pričom medzi stranami nebolo sporné, že toto motorové vozidlo bolo nadobudnuté počas trvania manželstva a predané po zániku manželstva v roku 2019 bez súhlasu žalobcu. Správne poukázal aj na judikát Najvyššieho súdu SR, a to uznesenie sp.zn. 2M Cdo 5/2008 zo dňa 29.04.2009, pretože ak jeden z manželov nakladal s vecou, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k tomuto neplatnému právnemu úkonu nemožno prihliadať. Aj odvolací súd preto v konaní pred súdom prvej inštancie preukázanú sumu výťažku z predaja osobného motorového vozidla považoval za vec, ktorá patrí do masy BSM. Na vyporiadanie podielov medzi manželmi uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 75,- eur ako polovicu sumy získanej výťažkom z predaja. Pokiaľ žalobca namietal vyššiu sumu, ktorá by mu mala byť vyplatená z predaja motorového vozidla, k tomuto odvolací súd poznamená, že ho zaťažovalo dôkazné bremeno v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré však neuniesol a jeho tvrdenia o vyššej získanej kúpnej cene za predaj motorového vozidla zostali v rovine jeho dohadov resp. špekulácií.
39. Pokiaľ ide o ďalšie náklady resp. investície, ktoré strany sporu investovali resp. uhradili po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čiže po právoplatnosti rozvodu, k tomuto odvolací súd uvádza, že tieto nepovažoval za súčasť „masy BSM“ a preto ani nie je možné ich vyporiadať v tomto
súdnom konaní. V rámci širšieho vyporiadania BSM sa vyporiadavajú okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj ďalšie pohľadávky súvisiace s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželom, avšak len ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie následné pohľadávky, ktoré vznikli neskôr, resp. nejaké iné nároky, ktoré vznikli po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd poznamená, že nie je vylúčené vzájomné vysporiadanie týchto nárokov medzi manželmi, avšak nie ako súčasť súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za uvedenej situácie preto nepovažoval za dôvodné vyporiadavať platby resp. investície uhrádzané žalobcom alebo žalovanou po právoplatnosti rozvodu manželstva a po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to z nasledujúcich dôvodov: Pokiaľ sa jedná o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zmieňované odvolateľom pod sp.zn. 4Cdo 250/2019 zo dňa 25.02.2021 k tomu je potrebné uviesť, že v tomto uznesení pokiaľ sa poukazuje na staršiu judikatúru, a to pod 5Cz 77/66 a R 17/1967, riešený právny problém týkajúci sa vzniku a spôsobu vyporiadania pohľadávok po zániku BSM nie je predmetom racio decidendi zmieňovaných starších rozhodnutí najvyšších súdnych autorít. Jedná sa v posudzovanej otázke len o obiter dictum týchto starších súdnych rozhodnutí. Z uvedených dôvodov právny záver formulovaný v citovanom uznesení Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 250/2019 nie je možné považovať za ustálenú súdnu prax, ale len za ojedinelé súdne rozhodnutie. Súčasne je potrebné uviesť, že právna doktrína dospela k iným právnym záverom, pre ktoré odvolací súd považuje za potrebné zvoliť právne riešenie odchýlne od citovaného právneho názoru najvyššej súdnej autority.
40. Predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je usporiadanie akýchkoľvek majetkových práv a vzájomných majetkových vzťahov medzi stranami sporu. Pokiaľ vzniknú medzi bývalými manželmi navzájom po zániku manželstva určité pohľadávky, tieto nemôže patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nie sú predmetom jeho vyporiadania. Strany sa ich môžu domáhať v osobitných súdnych konaniach, čo v tomto prípade neurobili.
41. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v širšom zmysle tiež vyporiadanie ďalších spoločných majetkových práv a povinností manželov, vrátane spoločných dlhov a pohľadávok. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom, a že v dobe jeho zániku existujú. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je možné vyporiadavať majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov, avšak nevznikli v súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom (Občiansky zákonník I., druhé vydanie, 2019 CHBEK, komentár k § 149).
42. Podľa rozhodovacej praxe slovenských súdov sa vyporiadanie zásadne musí týkať všetkého majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Cieľom vyporiadania je komplexné usporiadanie majetkových vzťahov manželov podľa stavu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nové položky môžu byť navrhnuté a pripojené zásadne kedykoľvek v priebehu konania, súd je povinný vyporiadať celú masu bezpodielového spoluvlastníctva, tento záver sa však vzťahuje iba na vyporiadanie v užšom zmysle, t.j. pokiaľ ide o vyporiadanie vecí, ktoré sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143 Občianskeho zákonníka, nie na vyporiadanie ostatných majetkových vzťahov medzi manželmi.
43. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 3Cdo 174/2012 a ustálenú súdnu prax je potrebné na rozhodnutie súdov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a konštituovať ich nové práva a povinnosti. Ak preto strana napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či už ako celok alebo niektorý z jeho výrokov, odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c) CSP viazaný rozsahom odvolania. Žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP). V odvolacom konaní sa musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. všetky jeho výroky vo veci samej. Odvolací súd môže toto prvoinštančné rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť výhradne ako celok. Pokiaľ odvolací súd pristúpi k zmene napadnutého rozhodnutia vo veci samej, nemôže niektorý výrok potvrdiť a iné výroky zmeniť alebo zrušiť. Pri zmene a odvolaní napadnutého rozhodnutia musí odvolací súd sám nanovo a v celom rozsahu vysporiadať všetky práva a povinnosti strán z právneho vzťahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež nanovo konštituovať ich práva
z novovzniknutých právnych vzťahov. Z uvedených dôvodov preto súd vzájomne závisle vyporiadavacie výroky prvoinštančného rozsudku zmenil vo výroku I. rozsudku odvolacieho súdu.
44. Pokiaľ ide o zrušujúci výrok odvolacieho súdu týkajúci sa výroku III. rozsudku I. inštančného súdu
- náhrady trov konania, k tomuto odvolací súd uvádza, že zistil naplnenie dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP, a teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie tohto výroku pod bodom 56 je zmätočné, keďže sa netýka prejednávanej právnej veci. Súčasne však odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 3ÚS 266/2022 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2022, ktorého práva veta znie: „V rozhodnutí o náhradu trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnuté zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach, vrátane odvolaní, žiadali. Pomer úspechu strán vo veci podľa § 255 Civilného sporového poriadku so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej úpravy § 255 Civilného sporového poriadku, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Tieto závery najvyšších súdnych autorít súd prvej inštancie pri ďalšom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadní a výrok o trovách konania odôvodní tak, aby nevzbudzoval pochybnosti resp. nevyvolával zmätočnosť. Súčasne vo vzťahu k nároku na náhradu trov odvolacieho konania platí ustanovenie § 396 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania medzi účastníkmi konania.
45. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).