Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_21C-212-2014.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Subarea
21C/212/2014
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, P. O. BOX 41, proti odporkyni: P. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Ž. XXX/X, I. I., v konaní o zaplatenie 944,71 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa zo dňa 12.12.2013 sa zamieta.
II. Určuje sa, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200027027 zo dňa 12.03.2010 je neplatná.
III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni 30,02 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
V. Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu náhradu za súdny poplatok 116 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 02.05.2014, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť dlh zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200027027, ktorú účastníci uzatvorili dňa 12.03.2010, a to vo výške 914,71 €. Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 21.12.2011 až do zaplatenia, ako aj právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že poskytol odporkyni úver vo výške 960,- €, ktorý sa odporkyňa zaviazala zaplatiť 30-imi mesačnými splátkami vo výške 59,09 €, a to v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára. Odporkyňa svoj dlh riadne a včas nesplácala, a preto uplatnil podľa § 565 Občianskeho zákonníka okamžitú splatnosť celého dlhu z úverového vzťahu a ku dňu 21.12.2011 odporkyni vznikol celkový dlh vo výške 944,71 €. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa na dlh z úveru zaplatila sumu 827,99 €.
Podaním zo dňa 28.01.2015 odporkyňa podala voči navrhovateľovi protinávrh, ktorým žiadala, aby súd určil, že sporná zmluva o revolvingovom úvere č. 8200027027 zo dňa 12.03.2010 je neplatná a zároveň žiadala, aby súd zaviazal navrhovateľa vrátiť odporkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 30,02 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyňa uviedla, že na základe spornej zmluvy o revolvingovom úvere jej mal byť poskytnutý úver vo výške 960,- €. V skutočnosti však bola vyplatená len suma 797,97 €. Vzhľadom na to, že odporkyňa zaplatila na dlh z úveru sumu 827,99 € a úver jej bol poskytnutý len vo výške 797,97 €, vzniklo navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 30,02 € a žiadala, aby súd zaviazal navrhovateľa jej túto sumu zaplatiť.
Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 21C/212/2014 - 114 zo dňa 24. 3. 2015 tak, že návrh navrhovateľa zo dňa 12. 12 .2013 zamietol a určil, že sporná Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200027027 zo dňa 12. 3. 2010 je neplatná. Zároveň súd navrhovateľa zaviazal, aby odporkyni zaplatil sumu 30,02 € z titulu bezdôvodného obohatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10Co/499/2015 - 135 zo dňa 25. 2. 2016 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, aby súd návrh navrhovateľa vyhodnotil na základe Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože nie je postačujúce rozhodnúť len na základe toho, že nárok navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka).
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 10. 5. 2016. Ani jeden z účastníkov sa tohto pojednávania nezúčastnil. Účastníci svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd na základe § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov a rozhodol na základe listinných dôkazov založených v spise.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 12.03.2010 zmluvu označenú ako zmluva o revolvingovom úvere č. 8200027027. V skutočnosti však na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni len bežný úver a nie úver revolvingový. Podľa zhodného tvrdenia účastníkov, ako aj podľa úverovej karty odporkyne, ktorá sa týka úverovej zmluvy č. 8200027027, bola odporkyni vyplatená na základe zmluvy o úvere suma 797,97 €. Odporkyňa na dlh z tohto úveru zaplatila 827,99 €, teda o 30,02 € viac, než jej bolo poskytnuté. Na základe úverovej zmluvy sa odporkyňa zaviazala platiť na dlh z úveru mesačné splátky vo výške 59,09 €. Prvá splátka úveru bola dohodnutá na dňa 12.04.2010 a posledná na dňa 12.09.2012. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa svoj záväzok splácať úver mesačnými splátkami vo výške 59,09 € nesplatila v termíne splatnosti dňa 12.03.2011, 12.04.2011, 12.05.2011. Odporkyňa neskôr ešte zaplatila dohodnutú splátku v termíne splatnosti dňa 12. 6. 2011, 12. 7. 2011 a 12. 8. 2011. Poslednýkrát odporkyňa zaplatila dohodnutú splátku dňa 12. 8. 2011 a viacej na dlh z úveru už nezaplatila. Pretože odporkyňa bola v omeškaní so splátkami úveru splatnými dňa 12.03.2011 až 12.05.2011, navrhovateľ podaním zo dňa 27.11.2011 vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru. V tomto podaní navrhovateľ vyhlásil, že celá pohľadávka z úverového vzťahu sa stane splatnou uplynutím pätnásť dní od doručenia oznámenia o jednostrannej splatnosti úveru.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa používajú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a právnych záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci dohodli úrok za poskytnutie úveru vo výške 70,02 % ročne z dlžnej sumy. Podľa štatistických údajov v čase poskytnutia sporného úveru, teda v marci 2010 banky poskytovali spotrebiteľské úvery v období od jedného do päť rokov za úroky vo výške od 12,71 % ročne. Súd vychádzal zo štatistických údajov, ktoré spracovala Národná banka Slovenska, ktorá bola zriadená Zákonom č. 566/92 Zb. okrem iného aj za účelom vykonávania dozoru nad finančným hospodárením bánk. Na základe Zákona o bankách sú banky povinné poskytovať dozorujúcej banke potrebné štatistické údaje v určenom rozsahu a štruktúre. Vykonávanie dohľadu nad finančným trhom podrobne upravuje Zákon č. 747/2004 Z.z. Podľa § 1 ods. 3 písm. i) citovaného zákona Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom predkladá Národnej rade Slovenskej republiky a Vláde Slovenskej republiky priebežné správy o stave a vývoji finančného trhu a tieto správy zverejňuje. Z uvedeného vyplýva, že údaje o výške priemerných úrokov za poskytovanie úverov, ktoré Národná banka Slovenska zverejňuje, sú vierohodné a preto na základe nich súd rozhodol. Z mnohých súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných prípadov, v ktorých PROFI CREDIT s.r.o. vystupuje ako navrhovateľ, súdy konštatovali, že poskytovanie úverov touto spoločnosťou za úrok vo výške 70 % ročne, je nemorálne. Niektoré z týchto rozhodnutí sa nachádzajú v tomto súdnom spise na čl. 32 - 101. Pri dojednávaní úrokov pri poskytnutí úverov, alebo pôžičky koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, či dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytol veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky a preto nezodpovedá dobrým mravom taká výška úrokov za poskytnutie úveru, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov, alebo pôžičiek.
Navrhovateľ sa vo svojich vyjadreniach odvoláva na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý platil v čase uzatvorenia spornej úverovej zmluvy podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Podľa názoru navrhovateľa by sa na daný prípad malo aplikovať ustanovenie § 3 ods. 10 a ods. 11 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa týchto ustanovení odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Označené ustanovenie však nie je možné na sporný prípad aplikovať, pretože v danej veci sa jedná o vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ spornú zmluvu o úvere uzavrel v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa pri uzatvorení a plnení tejto zmluvy nevystupovala v rámci výkonu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a preto má postavenie spotrebiteľa. Z týchto dôvodov je možné konštatovať, že účastníci uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 3 ods. 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením ods. 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku stanovenú nariadením vlády, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinné ku dňu uzavretia spornej úverovej zmluvy žiadnu reguláciu výšky poskytovanej odplaty za spotrebiteľské úvery, prípadne výšku úveru za poskytnutie úveru neupravuje. Pokiaľ by aj takáto právna úprava existovala a z nariadenia vlády by vyplývalo, že môžu byť spotrebiteľom poskytované úvery za úrok, prípadne za odplatu vyššiu ako 70 % ročne z poskytnutej sumy úveru, nebolo by možné na takéto nariadenie prihliadnuť. Rovnako ako poskytovateľ spotrebiteľského úveru aj vláda musí rešpektovať predpisy na ochranu spotrebiteľa, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vláda je povinná rešpektovať Ústavu tejto republiky, základné zásady právnej ochrany spotrebiteľa vyplývajú zo smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/ EHS, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy SR právne záväzné akty Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Súdy a rovnako aj vláda sú viazaní aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľov, ako aj ustanoveniami Všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov, ako aj osobitným Zákonom č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Výkon práva navrhovateľa na zaplatenie úžerníckeho úroku vo výške 70 % ročne z dlžnej sumy by súd nemohol priznať, aj keby dohoda o tomto úroku bola v súlade s nariadením vlády, pretože úrok dohodnutý v takejto výške je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 , § 39 Občianskeho zákonníka).
Bolo preukázané, že účastníci v rozpore s dobrými mravmi dohodli úrok za poskytnutie úveru (cenu úveru) v päťnásobne vyššej výške, než je cena obvyklá. Výška úroku za poskytnutie úveru vo výške 70,02 % podstatne prevyšuje priemerné úroky, za ktoré banky v tom čase poskytovali úvery spotrebiteľom. Úrok za poskytnutie úveru dohodnutý účastníkmi je úžerníckym úrokom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd určil, že sporná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi č. 800027027 zo dňa 12.03.2010, je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka a § 3 Občianskeho zákonníka). Pretože dohoda o výške úroku za poskytnutie úveru je podstatnou (definičnou) záležitosťou zmluvy o úvere a dohodnutá výška úroku za poskytnutie úveru je v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu je neplatná, je potrebné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú spornú úverovú zmluvu. V nadväznosti na rozhodnutie súdu o tom, že sporná úverová zmluva č. 800027027 uzatvorená medzi účastníkmi dňa 12.03.2010 je neplatná, vzťahy medzi účastníkmi boli vyporiadané na základe ustanovenia § 451 a nasledovných o bezdôvodnom obohatení. Vzhľadom na to, že navrhovateľka na dlh z úveru zaplatila sumu 827,99 € a navrhovateľ jej v skutočnosti poskytol úver vo výške 797,97€, súd odporkyni priznal právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 30,02 € (827,99 € - 797,97 € = 30,02 €). Čo sa týka protinávrhu navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd určil, že sporná úverová zmluva je neplatná, tak tomuto návrhu súd vyhovel, pretože navrhovateľka sa zároveň domáhala aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 30,02 €. Pre posúdenie tohto návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné, aby súd (aj bez návrhu na určenie, že sporná zmluva je neplatná) rozhodol prejudiciálne. Bolo by nelogické, aby súd prejudiciálne návrhu na určenie, že sporná zmluva je neplatná vyhovel a zároveň vo výroku rozhodnutia takýto návrh na určenie neplatnosti zmluvy zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu (§ 80 psím. c) O.s.p.).
Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch bola odporkyňa od poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. z) a) citovaného zákona oslobodená a súd jej návrhu vyhovel. V tomto prípade je povinný súdny poplatok štátu zaplatiť navrhovateľ. Odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky č. 1 písm. a) a b) Sadzobníka súdnych poplatkov a to za podanie návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia súdny poplatok vo výške 16,50 € a z návrhu na určenie, že sporná úverová zmluva je neplatná, súdny poplatok 99,50 €. Spolu by odporkyni vznikla povinnosť, pokiaľ by nebola oslobodená od súdnych poplatkov, zaplatiť súdny poplatok vo výške 116 €. Z týchto dôvodov súd navrhovateľa zaviazal, aby zaplatil štátu náhradu za súdny poplatok vo výške 116 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. Odporkyňa bola v spore úspešná, avšak právo na náhradu trov konania si nevyčíslila a preto jej súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).