Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-499-2015.pdf
PDF · 76.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/499/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa - PROFI CREDIT, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená - advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, P.O.BOX 41, proti odporkyni - P. S., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, I. I., o zaplatenie 944,71 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/212/2014-114 zo dňa 24.3.2015 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 12.12.2013 (výrok I.). Určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200027027 zo dňa 12.3.2010 je neplatná (výrok II.). Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 30,02 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Odporkyni náhradu trov konania súd nepriznal (výrok IV.). Navrhovateľ tvrdil v návrhu, že odporkyni zmluvou o revolvingovom úvere č. 8200027027 uzavretou dňa 12.3.2010 poskytol úver vo výške 960 eur, ktorý sa zaviazala odporkyňa splácať v splátkach po 59,09 eur mesačne (jednalo sa o 30 splátok) v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára. Odporkyňa svoj dlh riadne a včas nesplácala, preto voči nej ku dňu 21.12.2011 uplatnil podľa § 565 Občianskeho zákonníka okamžitú splatnosť celého dlhu z úverového vzťahu. Dlh odporkyne predstavuje ešte sumu 944,71 eur. Navrhovateľ poznamenal, že odporkyňa zaplatila na úver 827,99 eur. Odporkyňa v rámci svojej obrany argumentovala tým, že z dotknutej zmluvy jej nebol úver vyplatený vo výške 960 eur, ale len v sume 797,97 eur, ona navrhovateľovi zaplatila na úver sumu 827,99 eur, teda viac o 30,02 eur. Preto protinávrhom žiadala, aby jej navrhovateľ titulom bezdôvodného obohatenia vydal sumu 30,02 eur.
Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 12.3.2010 zmluvu označenú ako zmluva o revolvingovom úvere č. 8200027027. Podľa tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni len bežný úver a nie úver revolvingový. Podľa zhodného tvrdenia účastníkov, obdŕžala odporkyňa z tejto zmluvy úverovú sumu 797,97 eur. Úver mala splácať v mesačných splátkach vo výške 59,09 eur, prvá splátka úveru bola dohodnutá na deň 12.4.2010, posledná na deň 12.09.2012. Úver odporkyňa nesplácala v termíne splatnosti v dňoch 12.3.2011, 12.4.2011, 12.5.2011, od nasledujúceho dňa odporkyňa úver už riadne a včas splácala až do 19.3.2011. Z dôvodu omeškania odporkyne so splácaním dlhu v období od 12.3.2011 až 12.5.2011, vyhlásil navrhovateľ podaním zo dňa 27.11.2011 okamžitú splatnosť celého úveru.
Okresný súd pri právnom posúdení veci poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, § 3 ods. 1, § 39, § 451, § 456 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru okresného súdu vykonané dokazovanie preukázalo, že účastníci dohodli úrok za poskytnutie úveru (cenu úveru) v 5 násobne vyššej výške než je cena obvyklá. Výška úroku za poskytnutie úveru dojednaná účastníkmi vo výške 70,02% podstatne prevyšuje priemerné úroky, za ktoré banky v tom čase poskytovali úvery
spotrebiteľom. Úrok za poskytnutie úveru dohodnutý účastníkmi hodnotil súd za úrok úžernícky, preto sporná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi č. 800027027 zo dňa 12.3.2010 je neplatná a vzťahy medzi nimi treba vyporiadať podľa § 451 a nasledovných OZ upravujúce nárok o bezdôvodnom obohatení. Vzhľadom na to, že odporkyňa na dlh z úveru zaplatila sumu 827,99 eur a navrhovateľ jej v skutočnosti poskytol úver vo výške 797,97 eur, vzniklo odporkyni právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia od navrhovateľa vo výške 30,02 eur.
Otázku náhrady trov konania okresný súd posudzoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. odporkyni, i keď bola v spore úspešná, právo na ich náhradu súd nepriznal, pretože odporkyňa trovy konania nevyčíslila.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Argumentoval v odvolaní najmä tým, že v dobe uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere č. 800027027 dňa 12.3.2010 výška odplaty za úver bola zákonom výslovne regulovaná. Odvolateľ poukazuje na znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, podľa tohto ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy. Na základe toho sa potom v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka malo aplikovať vo veci posúdenia odplaty za požičanie peňažných prostriedkov ustanovenie § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z. ( obsahové znenie týchto ustanovení odvolateľ aj zacitoval v odvolaní). Zvýraznil aj obsahové znenie § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere, mohla byť v zmysle uvedeného až 79,08% ročne. Výška odplaty dohodnutá v spornej zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v posudzovanej veci podľa odvolateľa v súlade s platnou právnou úpravou. Dodal, že zákonodarca pri zavedení regulácie sa zameral na to, aby obmedzil maximálnu výšku odplaty za požičanie peňažných prostriedkov, nezaviedol reguláciu úrokovej sadzby, ale odplaty ako širšieho pojmu kam boli a sú zahrnuté aj iné odplatné plnenia v súvislosti s prenechaním peňažných prostriedkov na dočasné užívanie. Dôvod, pre ktorý tak postupoval spočíva aj v tom, že len úroková sadzba nepredstavuje vyjadrenie odplaty za požičanie peňazí. Je nesprávny postup súdu, ak berie do úvahy priemernú úrokovú sadzbu bánk, nikde totiž nemal preukázané, že by odporkyňa za uvedenú priemernú úrokovú sadzbu vôbec nejaký úver dostala. Porovnávanie súdu označil odvolateľ za hypotetické a ak súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy na základe porovnania úrokových sadzieb, postupoval potom nezákonne. Rozhodnutie súdu, ktorým určil zmluvu o revolvingovom úvere č. 800027027 za neplatnú, podľa odvolateľa nemá žiadne opodstatnenie a je v rozpore so zákonom. Napokon takýto výrok neprichádza do úvahy vzhľadom na to, že v súdenej veci ide o žalobu na plnenie. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva dôvod, pre ktorý súd uvedeným výrokom rozhodol, napokon ani to, v čom spočíva naliehavý právny záujem na takomto určení. Napokon o povinnosti navrhovateľa vydať odporkyni sumu 30,02 eur uplatnenej na základe vzájomného návrhu súd nemohol rozhodovať, pretože odporkyňa nepožadovala viac ako bolo voči nej uplatnené a nemohlo byť v tejto časti jej podanie posúdené ako vzájomný návrh. Preto sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku, žiada vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, uplatnil si zároveň náhradu trov odvolacieho konania.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala potvrdenie rozsudku. Podľa nej súd vec správne posúdil, zohľadnil Európske právo na ochranu spotrebiteľa, správne interpretoval ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach, rovnako správne posúdil aspekty hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a z týchto vyvodil správny záver aj s poukazom na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Označila odvolanie navrhovateľa za účelové a tendenčné, neobsahujúce nijaké právne argumenty a dôvody spôsobilé a relevantné zvrátiť rozhodnutie okresného súdu.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f, h/ O.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V preskúmavanej veci je preukázané, že dňa 12.3.2010 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej navrhovateľ (dodávateľ) v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti poskytol odporkyni (dlžník) úver, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. Odporkyňa pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nevystupovala v rámci výkonu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, má preto postavenie spotrebiteľa. Účastníci uzatvorili jednoznačne spotrebiteľskú zmluvu na ktorú treba aplikovať právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj účinné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľských zmlúv.
Navrhovateľ sa domáha v konaní od odporkyne peňažného nároku z označenej zmluvy, žiada od nej zaplatenie istiny 944,71 eur titulom neuhradených splátok úveru (po zosplatnení úveru). Právnym základom nároku navrhovateľa je spotrebiteľský právny vzťah, bolo preto povinnosťou okresného súdu nárok navrhovateľa posudzovať a vyhodnotiť z pohľadu noriem spotrebiteľského práva v účinnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. podľa režimu zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 10. júna 2010. Vzhľadom na to, že uplatnený nárok vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy, okresný súd nemohol obísť aplikáciu noriem spotrebiteľského práva a uplatnený nárok navrhovateľa ako celok zamietnuť „ iba „ na základe konštatovanej rozpornosti dojednania úrokov z úveru (cena úveru) s dobrými mravmi § 3 Občianskeho zákonníka a na tom základe konštatovať absolútnu neplatnosť tohto dojednania (§ 39) bez toho, aby nároky plynúce zo spotrebiteľsko-právneho vzťahu nepodrobil komplexnému hodnoteniu a prieskumu z hľadísk zákona č. 258/2001 Z.z. ( najmä z pohľadu ust. § 4 ods. 2.) až následne mohol uzavrieť či uplatňuje navrhovateľ nárok z prijateľných alebo neprijateľných podmienok zmluvy. Z akého dôvodu okresný súd nárok navrhovateľa neposúdil komplexne z pohľadu právnej úpravy zák. č. 258/2001 Z.z. z rozhodnutia nevyplýva. V odôvodnení rozhodnutia súd neuvádza ani to, ako premietol ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ako aj ustanovenie § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. do svojho rozhodnutia. Napokon v rozhodnutí nezdôvodnil podľa akých ustanovení spotrebiteľsko - právnej úpravy, procesnej úpravy , vychádzal v určujúcom výroku neplatnosti právneho úkonu, resp. v čom videl naliehavosť právneho záujmu na takomto určení.
Uvedené úvahy viedli krajský súd k tomu, že musel vyhodnotiť odvolanie navrhovateľa za dôvodné, následne musel zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie..
Okresný súd vec opätovne prejedná, prihliadne na pripomienky odvolacieho súdu a nárok navrhovateľa komplexne podľa relevantných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy preskúma, vyhodnotí a až potom môže uzavrieť, či navrhovateľ peňažné plnenie od odporkyne požaduje dôvodne alebo nie. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné