Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-1-2024.pdf
PDF · 142.52 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: LC Slovaktrans, s. r. o., so sídlom Michalovce, S. H. Vajanského 5608, IČO: 36 570 630, zastúpený JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom Michalovce, Plynárenská 1, IČO: 35 557 192, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20C/48/2022-189 zo dňa 26.05.2023, takto jednomyseľne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil čl. 8 a § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP“); § 2 ods. 10, § 97 ods. 1, 4 a 5, § 179 ods. 1, § 184 ods. 1 a 2, § 185 ods. 1 a 2 Trestného poriadku; § 1, § 2, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 písm. a) a b), § 9 ods. 1 až 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a 4, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“).
3. Zo odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 48.998,40 eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa OR PZ Poprad vo veci začatia trestného stíhania za zločin ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 300 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, v súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona pod ČVS: ORP-77/3-VYSPP-2019. Nesprávny úradný postup videl v neprimerane dlhom zadržiavaní jeho vecí, hoci neboli pre ďalšie trestné konanie potrebné, a to návesu nákladného špeciálneho na prepravu kontajnerov EČ: A. XXXXX, VIN: B. XXXXXXXXXXXXXXX a návesu nákladného špeciálneho na prepravu kontajnerov EČ: A. XXXXX, VIN: B. s druhom tovaru Natural Harmony.
Súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Poprade (ďalej len „OR PZ Poprad“) ČVS: ORP-77/3-VYS-PP-2019 zo dňa 30.01.2019 bolo začaté trestné stíhanie za zločin ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, v súbehu z prečinom neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona preto, že doposiaľ presne nezistený páchateľ, od presne nezistenej doby roku 2018 - doposiaľ si bližšie nezisteným spôsobom zaobstaráva odpad z výroby, spracovania, distribúcie a používania farmaceutických výrobkov (kód odpadu 07 05) s obsahom baktérie E.coli (lat. Escherichia coli) a látky L-cystin (E921) a následne tento uskladňuje v objekte hospodárskeho dvora na adrese C., D. E. F. XX/ XXXX, v zásobníkoch na uskladnenie tekutých hnojív - hnojovice, ktorý prevádzkuje spoločnosť Tatra Agrolev, s.r.o. so sídlom G., H. I. XX, pričom uvedený odpad následne na pozemkoch, ktoré má v nájme spoločnosť Tatra Agrolev, s.r.o. so sídlom Poprad, ul. Okružná 18, a to najmenej na parcelách E-KN č. XXXX/X - druh pozemku trvalý trávnatý porast, XXXX/X - druh pozemku orná pôda, XXXX - druh pozemku trvalý trávnatý porast, 3573/1 - druh pozemku trvalý trávnatý porast, nachádzajúcich sa v katastrálnom území mesta Levoča, na ploche o rozmeroch min. 4,5 ha, umiestňuje v objeme najmenej 60.000 litrov, pričom tento odpad aplikuje rozstrekom do pôdy, čím zároveň spôsobuje zápach v meste Levoča, kde týmto konaním porušuje ustanovenia § 12 ods. 2, písm. a), písm. b), § 13 písm. a), písm. e), zákona NR SR č. 79/2015 o odpadoch a ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, pričom náklady na odstránenie takto nezákonne umiestneného odpadu a uvedenie parciel do pôvodného stavu sú najmenej vo výške 26.600,- eur.
Zo zápisníc o vydaní veci zo dňa 30.01.2019 súd zistil, že G. F. vydal vyšetrovateľovi nákladné vozidlo, ťahač návesu zn. Scania, EČ: A. XXXXX, VIN: B. s návesom nákladným špeciálnym na prepravu kontajnerov EČ: A. XXXXX, VIN: B. XXXXXXXXXXXXXXX; J. K. vydal vyšetrovateľovi nákladné vozidlo - ťahač návesu zn. Scania, EČ: A. XXXXX, B. s návesom nákladným špeciálnym na prepravu kontajnerov EČ: A. XXXXX, VIN: B., vrátane obsahu cisterien ako vecí dôležitých pre trestné konanie.
Zo žiadosti vyšetrovateľa OR PZ Poprad adresovanej Centru podpory Prešov dňa 31.01.2019 súd zistil, že vyšetrovateľ žiadal o zabezpečenie úschovy zaistenej veci - uskladnenie tekutého odpadu o celkovom objeme 50.000 litrov. Jedná sa o prečerpanie a úschovu tekutého odpadu z cisternových vozidiel, ktoré sa nachádzajú v katastri mesta Levoča v lokalite D. E..
Zo žiadosti žalobcu o okamžité vydanie zadržaných vozidiel zo dňa 31.01.2019 súd zistil, že žalobca sa domáhal vrátenia vydaných vozidiel.
Vyšetrovateľ OR PZ Poprad dňa 31.01.2019 oznámil žalobcovi, že zaistené vozidlá mu budú vrátené ihneď po vykonaní úkonov trestného konania, ak nebudú potrebné na ďalšie konanie.
Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“) zo dňa 31.01.2019 súd zistil, že prokurátor žalobcovi oznámil, že nevydal príkaz ani súhlas na zaistenie vozidiel v trestnej veci a v rámci výkonu dozoru si obratom vyžiada príslušný spisový materiál na preskúmanie.
Vyšetrovateľ OR PZ Poprad dňa 31.01.2019 vrátil vodičovi J. K. a G. F. ťahače návesov. Proti týmto uzneseniam podal žalobca dňa 03.02.2019 sťažnosť s tým, že namietal vrátenie ťahačov vodičom a súčasne žiadal vrátiť celé jazdné súpravy, teda ťahače vrátane návesov (cisterny).
Dňa 31.01.2019 vyšetrovateľ OR PZ Poprad požiadal spoločnosť EL spol. s r.o. o odborné vyjadrenie a analýzu vzoriek odobratých zo zaistených cisterien a zodpovedanie otázok, či vzorky vykazujú nebezpečnú vlastnosť HP-9 infekčný.
Dňa 01.02.2019 Centrum podpory Prešov oznámilo vyšetrovateľovi OR PZ Poprad, že aj napriek naliehavosti nedisponuje technickými prostriedkami, prostredníctvom ktorých by bolo možné predmetný tekutý odpad neodkladne prečerpať a zároveň ani priestormi, resp. nádobami alebo cisternami na jeho úschovu. Pre účely uskladnenia zaistenej veci prostredníctvom iného štátneho orgánu, alebo právnickej osoby, ktorá vykonáva v danom odbore podnikateľskú činnosť, žiadalo o bližšie podklady týkajúce sa chemického zloženia zaistnej veci s cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s ňou.
Uznesením zo dňa 04.02.2019 vyšetrovateľ OR PZ Poprad opravil zrejmú nesprávnosť v uzneseniach zo dňa 31.01.2019, ktorými vrátil ťahače vodičom súprav.
Z pokynu prokurátora zo dňa 14.02.2019 súd zistil, že prokurátor uložil vyšetrovateľovi OR PZ Poprad pokyn znalecky skúmať vzorky z cisterien a pôdy za účelom identifikácie látky a posúdenia, či sa nejedná o odpad, resp. nebezpečný odpad. Súčasne uložil vyšetrovateľovi povinnosť byť v styku s Centrom
podpory Prešov tak, aby bolo možné, podľa možnosti v čo najkratšom čase zaistené množstvo odpadu nachádzajúceho sa v cisternách, resp. zásobníkoch prečerpať a naložiť s ním tak, aby sa predišlo hrozbe ekologickej škody hroziacej z nahromadeného odpadu, nachádzajúceho sa či už v zásobníkoch alebo v cisternách.
Z uznesenia okresnej prokuratúry zo dňa 20.02.2019 je zrejmé, že prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniam o vrátení ťahačov. V odôvodnení prokurátor konštatoval, že s rozhodnutiami vyšetrovateľa sa stotožňuje a nezistil skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali sťažnosťami napadnuté uznesenia zrušiť.
Z odborného stanoviska spoločnosti EL spol. s r.o. zo dňa 22.02.2019 súd zistil, že látky zaistené v cisternách nevyhovujú limitným hodnotám a nie je možné ich aplikovať ako hnojivo – sekundárny zdroj živín. Súčasne nespĺňajú znaky kvality certifikovaného výrobku Natural Harmony a nie je možné s nimi nakladať ako s certifikovaným výrobkom. Odobraté vzorky vykazujú minimálne potencionálne ohrozenie ľudského zdravia, a preto je potrebné so zaistenými látkami nakladať tak, aby nedošlo k ohrozeniu ľudského zdravia a hlavných zložiek životného prostredia – voda, pôda, hornina.
Uznesením zo dňa 22.02.2019 vyšetrovateľ OR PZ Poprad rozhodol o zničení veci – látky deklarovanej ako Natural Harmony v objeme 24.000 litrov vydanej vodičom J. K. a látky deklarovanej ako Natural Harmony v objeme 24.000 litrov vydanej vodičom G. F., nakoľko ide o bezcennú vec. Keďže nejde o deklarovanú látku Natural Harmony, ale o nebezpečný odpad, vyšetrovateľ rozhodol o jej zničení.
Žalobca dňa 13.03.2019 požiadal okresnú prokuratúru o vrátenie veci, a to ťahačov s návesmi, ktoré boli vydané pre účely konania vedeného pod ČVS: ORP-77/3-VYS-PP-2019. V žiadosti poukázal na možnosť odpojenia cisterien od podvozkov návesov, ktoré vrátane ťahačov pre účely trestného konania potrebné nie sú.
Dňa 20.03.2019 vyšetrovateľ OR PZ Poprad žiadal o súčinnosť spoločnosť DETOX s.r.o. pri prečerpaní a likvidácii tekutých látok z cisterien EČ: A. XXXXX a A. XXXXX. DETOX s.r.o. potvrdil termín prečerpania na deň 23.03.2019.
Uzneseniami vyšetrovateľa OR PZ Poprad zo dňa 23.03.2019 bolo rozhodnuté o vrátení návesu nákladného špeciálneho na prepravu kontajnerov EČ: A. XXXXX, VIN: B. a návesu nákladného špeciálneho na prepravu kontajnerov EČ: A. XXXXX, VIN: B., žalobcovi.
Súd prvej inštancie konštatoval, že z odpovede na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 20.11.2019 žalovaný odmietol nárok žalobcu na náhradu škody, nakoľko v trestnom konaní nebol konštatovaný nesprávny úradný postup a navyše cisterny neobsahovali deklarovanú látku Natural Harmony, ale organický materiál vykazujúci nebezpečnú vlastnosť odpadu HP9-infekčný. Oneskorenie pri vydaní ťahačov bolo spôsobené podaním sťažnosti žalobcom a odmietnutím ich prevzatia. Súčasne namietlo, že cisterny boli vrátené bezprostredne po tom, ako prestali byť potrebné pre účely trestného konania.
Na základe skutkových zistení súd prvej inštancie konštatoval, že jedným z predpokladov danej zodpovednosti za škodu je zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, resp. konštatovanie nesprávneho úradného postupu. Tento predpoklad je splnený vtedy, ak bolo príslušné právoplatné rozhodnutie zrušené, ak ide o predbežne vykonateľné rozhodnutie aj vtedy, ak bolo zmenené a v prípade nesprávneho úradného postupu je základným predpokladom pre uplatnenie nároku konštatovanie porušenia procesného postupu nadriadeným orgánom. Do tejto doby nemožno nárok na náhradu škody uplatniť. Náhradu škody spôsobenú uznesením o vydaní veci dôležitej pre trestné konanie, pokiaľ toto rozhodnutie nebolo zrušené, uplatniť nemožno.
Zákon č. 514/2003 Z. z. vo svojom ustanovení § 9 ods. 3 upravuje predpoklad, za splnenia ktorého súd bude rozhodovať o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, resp. povereného príslušníka Policajného zboru. Žalobca v konaní nepreukázal a ani len netvrdil, že by sa domáhal preskúmania žalobou namietaného postupu príslušníkov PZ, resp. vyšetrovateľov u príslušného orgánu. Existenciu nesprávneho úradného postupu tak žalobca v konaní nepreukázal.
Súd konštatuje, že nie je splnená prvá podmienka uplatneného nároku v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., a to preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu. Keďže na priznanie nároku na náhradu škody spôsobnej orgánom štátu pri výkone verejnej moci sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok (existencia nesprávneho úradného postupu, majetková škoda, resp. nemajetková ujma a kauzálny nexus medzi uvedenými), nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok má za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
Žalobca tvrdil, že príslušník policajného zboru, resp. vyšetrovateľ, konal v rozpore s príslušnými ustanovenia Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore, keď neprimerane dlho zadržiaval ťahače s cisternovými návesmi žalobcu. Súd konštatuje, že z vykonaných dôkazov, predovšetkým trestného spisu, nevyplýva, že by doba zaistenia cisternových návesov bola neprimeraná okolnostiam. Ide o tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo v konaní preukázané. Na skutočnosť, že cisterny je možné odpojiť od návesov žalobca upozornil až v žiadosti zo dňa 13.03.2019 a dňa 23.03.2019 už boli súpravy vrátené. Navyše Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach neobsahuje povinný údaj o lehote, v ktorej má byť zabezpečené preloženie nákladu pri zaistení veci pre účely trestného konania a nepočíta ani so situáciou, kedy by mal orgán činný v trestnom konaní zabezpečiť prečerpanie neznámej látky do vhodných nádob či nádrží. Ak štát nemá vytvorené podmienky pre skladovanie takéhoto druhu látok, navyše ak je štátny orgán závislý od zistení špecializovanej organizácie, nemožno od zástupcu štátu očakávať okamžitú reakciu, a to zvlášť za predpokladu, že orgán činný v trestnom konaní je viazaný predpísaným postupom v koordinácii s Centrom podpory. Primárnym cieľom štátu i jednotlivca je ochrana života a zdravia, rovnako aj životného prostredia a až následne ochrana obchodných záujmov dotknutých podnikateľských subjektov. Súd v tejto súvislosti poukázal na čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Povinnosť štátu dbať o životné prostredie je daná aj v článku 44 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ teda vyšetrovateľ postupoval v súlade s predpísanými povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, nesprávny úradný postup tak v konaní nebol preukázaný.
Čo sa týka uplatnenej škody, vo vzťahu k žalobcom vyčíslenej výške škody v podobe ušlého zisku je nepochybné, že výška škody nebola riadne preukázaná, pričom dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie škody a jej výšky zaťažuje žalobcu. To znamená, že žalobca je ten, kto má preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalovaný nie je povinný preukázať, že škoda nevznikla. Takisto platí, že žalobca má preukázať, že medzi škodou na jednej strane a nesprávnym úradným postupom je daný vzťah príčinnej súvislosti. Žalovaný nie je povinný preukázať, že príčinný vzťah nie je daný.
Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody, a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Podstatnou pre toto konanie je práve tá časť definície, ktorá upravuje, že musí ísť o zmenšenie v majetkovej sfére poškodeného. Túto skutočnosť je žalobca povinný v konaní preukázať. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok v sume 48.998,40 eur, súd uviedol, že jazdné súpravy boli zadržiavané v období od 30.01.2019 do 23.03.2019 (podľa názoru žalobcu dôvodnosť zadržiavania bola maximálne 7 dní), t.j. spolu 45 dní, od ktorých je potrebné odpočítať každú nedeľu, nakoľko v Slovenskej republike platí zákaz jazdy pre nákladné vozidlá nad 7,5 ton počas každej nedele. Vodiči mohli na zadržaných jazdných súpravách teda jazdiť 38 dní. Žalobca konštatuje, že súpravy nemohli jazdiť 38 dní, avšak náhradu vyčíslil za 45 dní (63.000,- eur), čo nijako nevysvetlil. Rovnako žalobca nevysvetlil, ako sa k sume 48.998,40 eur dopracoval, nakoľko v podanej žalobe uvádza
sumy za nevykonanú prepravu a súčasne nezakúpené PHM, nezaplatené mýtne poplatky a pod., bez riadneho a zrozumiteľného výpočtu.
Nakoľko v konaní nebolo preukázané splnenie prvých dvoch predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., a to existencia nesprávneho úradného postupu a existencia škody, nie je možné ani naplnenie tretieho predpokladu, a to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové a právne závery prvoinštančného súdu žalobca vzhliadol najmä v tom, že súd v rozpore s obsahom spisu a zároveň aj so samotným znením zákona č. 514/2003 Z.z. v odôvodnení svojho rozhodnutia skutkovo a právne rozoberal situáciu akoby šlo o nesprávne úradné rozhodnutie orgánu verejnej moci (odôvodnenie Rozsudku bod 60, 2. veta). Z toho následne nesprávne vyhodnocuje konkrétnu skutkovú a právnu situáciu v tejto veci tým, že podľa názoru súdu nárok na náhradu škody nemožno priznať z dôvodu, že je potrebné vychádzať z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa PZ prokurátorom. Žalobca je toho názoru, že z obsahu sťažnosti zo dňa 06.02.2019 voči rozhodnutiu vyšetrovateľa OR PZ o vrátení len časti jazdnej súpravy, t.j. len nákladného vozidla, vyplýva nezákonnosť a nesprávnosť postupu (o ktorej prokurátor rozhodol dňa 20.02.2019) a taktiež aj z podania žalobcu zo dňa 13.03.2019 je zrejmá sťažnosť na prieťahy, zdĺhavosť a neefektívnosť konania OR PZ Poprad, o ktorej okresná prokuratúra nerozhodla. Nesprávny úradný postup žalobca vzhliadol v postupe OR PZ Poprad spolu s okresnou prokuratúrou, a to tým, že všetky úkony a rozhodnutia neboli urobené včas, efektívnym spôsobom využitím právnych inštitútov, ktoré zákon orgánu verejnej moci ponúka (napr. § 3 ods. 1 Trestného poriadku) a s odbornou starostlivosťou, ktorú od orgánov verejnej moci podriadený subjekt práva, t. j. súkromná obchodná spoločnosť, dôvodne očakáva. Podľa názoru žalobcu dôvod zamietnutia žaloby nemožno odôvodniť nesplnením formálnych predpokladov (§ 9 ods. 5 z. č. 514/2003 Z. z.). Podľa názoru žalobcu tu neexistuje rozhodnutie prokurátora, ktorým by konštatoval prieťahy, resp. nesprávny úradný postup, pretože v rámci vydaných rozhodnutí sa prokurátor buď prípadným nesprávnym úradným postupom nezaoberal alebo o podaní zo dňa 13.03.2019 nerozhodol. Žalobca poukázal na to, že vyšetrovateľ OR PZ Poprad mal postupovať bez zbytočného odkladu po zadržaní súprav (od 30.01.2019), a nie až postupom, ktorý si zvolil dňa 20.03.2019. Vyšetrovateľ OR PZ Poprad si však na úkor a na náklady žalobcu zvolil zjednodušený postup, a to že namiesto prečerpania napríklad do iného súkromného subjektu ako bola spoločnosť DETOX s.r.o., ponechal predmetné tekuté látky v cisternách žalobcu, čím mu spôsobil škodu vo forme ušlého zisku. Vyšetrovateľ OR PZ mal zvoliť postup podľa § 3 ods. 1 Trestného poriadku hneď na začiatku trestného konania. Žalobca ďalej namietal, že na preukázanie svojich skutkových tvrdení, najmä v otázke výšky spôsobenej škody a čiastočne aj základu spôsobenej škody navrhol vykonanie dôkazov, a to odborného vyjadrenia, resp. znaleckého posudku znalca alebo odborne spôsobilej osoby z oblasti analytickej kontroly odpadu vzorkovacích, laboratórnych a interpretačných prác s tým spojených k otázke, či nebolo možné odobraté vzorky vyhodnotiť v skoršej lehote než cca 3 týždne po ich odobratí. Tiež navrhol vykonanie odborného vyjadrenia, resp. súkromného znaleckého posudku znalca alebo odborne spôsobilej osoby z oblasti účtovníctva a ekonomiky k otázke výšky spôsobenej škody titulom ušlého zisku. Súd však tieto návrhy na vykonanie dôkazov zamietol, čo malo za následok aj nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci samej. Žalobca dodal, že v prípade vykonania uvedených dôkazov sa ustáli nielen samotný základ nároku, ale určí aj samotná výška nároku na náhradu škody. Na základe toho žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný od počiatku sporu konštantne tvrdil, že nárok žalobcu je nedôvodný a nepreukázaný. K námietke žalobcu o tom, že súd rozoberal
situáciu, akoby išlo o titul nezákonného rozhodnutia, uviedol, že nerozumie, čo týmto tvrdením chcel žalobca uviesť, nakoľko skombinoval do jedného dva úplne rozdielne tituly, ktorými je možné domáhať sa nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na príslušnom súde. Nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup upravuje zákon č. 514/2003 Z. z. odlišne a tiež zakotvuje odlišné zákonné podmienky ich uplatnenia za predpokladu úspešnosti žaloby, t. j. preukázania dôvodnosti uplatňovaného nároku. Z postupu súdu prvej inštancie, ako ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, aby sa súd prvej inštancie akokoľvek zaoberal prípadnou existenciou nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci a že by existenciu tohto titulu posudzoval v kontexte splnenia ďalších zákonom č. 514/2003 Z. z. definovaných predpokladov. Súd prvej inštancie sa naprieč celým konaním zaoberal splnením nesprávneho úradného postupu ako titulu, ktorým sa žalobca svojho nároku na náhradu škody žalobou domáhal. Zaoberal sa tvrdenou existenciou nesprávneho úradného postupu príslušníkov Policajného zboru, ktorí mali žalobcove cisterny zadržiavať neprimerane dlhý čas, čo malo žalobcovi spôsobiť škodu. Súd sa stotožnil s právnym názorom a argumentáciou žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu príslušníkov Policajného zboru v kontexte zákona č. 514/2003 Z. z., a teda nepreukázal splnenie už prvej zákonnej podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na bod 67. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný ďalej uviedol, že v žiadnom štádiu trestného konania nebol zo strany príslušného nadriadeného orgánu konštatovaný nesprávny úradný postup, tiež žiadne rozhodnutie vydané v predmetnom trestnom konaní nebolo zo strany príslušného nadriadeného orgánu zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť. V priebehu konania žiaden nadriadený kontrolný orgán a ani dozor vykonávajúci prokurátor nevyslovil, resp. nekonštatoval prieťahy v konaní, nedodržanie lehôt alebo akékoľvek nadbytočné zadržiavanie cisterien, ktoré žalobca potreboval na dosahovanie zisku (podľa jeho slov). Samotná nespokojnosť žalobcu s priebehom trestného konania sama o sebe bez ďalšieho nepredstavuje a nezakladá automaticky zodpovednosť štátu. Žalovaný poukázal na uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 51/19/8810-16 zo dňa 20.02.2019, ktorým sťažnosti konateľa žalobcu zamietol ako nedôvodné s tým, že jednoznačne vyslovil, že vyšetrovateľ rozhodol správne. V nadväznosti na tvrdenie žalobcu v jeho odvolaní, že nesprávneho úradného postupu sa okrem orgánov polície mal dopustiť aj dozorový prokurátor okresnej prokuratúry, avšak bez bližšieho špecifikovania, v čom žalobca uvedený úradný postup v rozpore so zákonom vidí, žalovaný uviedol, že ide o nepodložené tvrdenie bez právnej sily, navyše ho je možné považovať za tzv. novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP a žiadal, aby odvolací súd na predmetnú argumentáciu žalobcu neprihliadol. Žalovaný súčasne uviedol, že ak žalobca mal za to, že mu škoda bola spôsobená aj rozhodnutím alebo úradným postupom dozorovej prokuratúry, mal sa svojou žalobou domáhať náhrady škody od Slovenskej republiky v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Žalovaný v kontexte odvolacích námietok žalobcu dodal, že žalobca bližšie neargumentoval, ako inak mal súd prvej inštancie postupovať, resp. podľa akého „vzorca“ mal ustáliť, či v konaní došlo alebo nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalovaný trval na už prezentovanom právnom názore, že na uvedené je nevyhnutné aplikovať § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., a preto možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, resp. povereného príslušníka prokurátorom. Výsledkami vybavenia žiadostí o preskúmanie postupu polície prokurátorom je súd v konaní o náhradu škody viazaný, nakoľko súd v civilnom konaní nie je oprávnený svojou činnosťou posudzovať zákonnosť, nezákonnosť alebo správnosť, nesprávnosť úradných postupov, t. j. súd v konaní o náhradu škody nedisponuje právomocou sám si vyhodnocovať zákonnosť postupov orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko súd na to neoprávňuje Trestný poriadok, ani iný všeobecne záväzný právny predpis. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté znalecké dokazovanie, ktoré malo ustáliť samotný základ nároku a určiť aj výšku náhrady škody, uviedol, že argumentácia žalobcu nemá oporu v CSP. Návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania žalovaný sporoval aj pred súdom prvej inštancie, nakoľko nie sú a neboli spôsobilé preukázať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, a to predovšetkým vzhľadom na plynutie času. Žalobcove tvrdenia o zmarení podnikania a vzniku škody v tejto súvislosti žalobca nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno. Za predpokladu, že škoda žalobcovi vznikla, túto mal bezpečne preukázať a jej nepochybnú existenciu preukázať dôkaznými materiálmi pripojenými priamo k žalobe tak, aby bolo zrejmé, že škoda existovala už v čase podania žaloby, a nie neskôr. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
7. V odvolacej replike žalobca argumentoval tým, že sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval predovšetkým v tom, že jednotlivé úkony a rozhodnutia neboli vykonávané a vydávané včas, efektívnym spôsobom využitím právnych inštitútov, ktoré zákon orgánu verejnej moci ponúka (napr. § 3 ods. 1 Trestného poriadku) a s odbornou starostlivosťou, prípadne sa v
predmetných rozhodnutiach vôbec prokurátor nezaoberal žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom, pričom o podaní zo dňa 13.03.2019, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva sťažnosť (žalobcu) na prieťahy, neefektívnosť a zdĺhavosť konania, vôbec nerozhodol. Žalobca považuje za absurdné, aby sa v dôsledku toho, že sa nedokáže domôcť rozhodnutia prokurátora o nesprávnom úradnom postupe, nemohol domôcť súdnou cestou ani náhrady škody spôsobenej práve pasivitou konajúcich orgánov. Tu potom vyvstáva otázka, o aké rozhodnutie prokurátora sa mal podľa názoru žalovaného žalobca opierať, keď práve túto nečinnosť prokurátora a konajúcich orgánov verejnej moci žalobca namietal v celom prvostupňovom konaní a následne sa na ňu snaží poukázať aj v podanom odvolaní. Žalobca súčasne uviedol, že z navrhovaného znaleckého dokazovania, ktoré súd zamietol, by bolo možné aj odborné posúdenie výšky vzniknutej škody. Preto nie je správne tvrdenie žalovaného, že účelom znaleckého dokazovania mala byť ne/existencia samotného nároku žalobcu, pretože ten je preukázateľne daný. Žalobcovi však nebolo umožnené zo strany prvostupňového súdu preukázať odborne spôsobilou osobou uvádzané tvrdenia o zbytočných prieťahoch vzniknutých neodborným konaním orgánov verejnej moci a z toho vyplývajúcu výšku škody. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.
8. V odvolacej duplike žalovaný zotrval na doterajšej argumentácii. Tiež uviedol, že znaleckého dokazovania sa žalobca domáhal aj na prvom pojednávaní vo veci samej uskutočneného dňa 16.01.2023, ktorého vykonanie žalovaný namietal. Žalobca do ďalšieho pojednávania uskutočneného až dňa 26.05.2023 súdu prvej inštancie nepredložil žiaden znalecký posudok, dokonca ani neavizoval vypracovávanie posudku, ani nežiadal súd prvej inštancie o jeho zabezpečenie a pod., čo podľa žalovaného spochybňuje relevantnosť a dôležitosť vykonania znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie sa s vykonaním znaleckého dokazovania nestotožnil, nepovažoval ho za nutné, nakoľko nemal za preukázanú už prvú zákonnú podmienku pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením súdom prvej inštancie. Skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
12. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na zdôraznenie dodáva:
13. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody (ušlého zisku) vo výške 48.998,40 eur titulom nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa OR PZ Poprad vo veci ČVS: ORP-77/3- VYS-PP-2019, v ktorej bolo dňa 30.01.2019 začaté trestné stíhanie za zločin ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, v súbehu z prečinom neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. V rámci tohto trestného konania mal podľa žalobcu vyšetrovateľ neprimerane dlhú dobu zadržiavať dva nákladné špeciálne návesy na prepravu kontajnerov. K vydaniu vecí vyšetrovateľovi došlo dňa 30.01.2019 a uznesením zo dňa 31.01.2019 vyšetrovateľ vrátil dva ťahače, okrem návesov, šoférom, pričom dňa 04.02.2019 vykonal opravu zrejmej nesprávnosti v uznesení a opravil právne postavenie subjektov – šoférov, a to z vlastníkov veci na ich držiteľov. Uznesenia o vrátení veci žalobca prevzal dňa 01.02.2019. Uvedený stav sa žalobcovi nepodarilo zvrátiť ani podaním sťažností voči týmto uzneseniam, pretože boli prokurátorom okresnej prokuratúry zamietnuté. To znamená, že nákladné špeciálne návesy mu pre daný okamih neboli vrátené, pretože boli potrebné pre účely trestného konania. V uznesení o zamietnutí sťažností zo dňa 20.02.2019, č. k. 3 Pv 51/19/8810-16 sa prokurátor stotožnil s postupom vyšetrovateľa. Dňa 31.01.2019 vyšetrovateľ žiadal spoločnosť EL spol. s r.o. o odborné vyjadrenie a analýzu vzoriek odobratých zo zaistených cisterien. Vyšetrovateľ požiadal o súčinnosť Centrum podpory Prešov, ktorá mu dňa 01.02.2019 zaslala odpoveď, že nedisponuje technickými prostriedkami na prečerpávanie tekutého obsahu cisterien žalobcu a ani priestormi na jeho úschovu. Dozorujúci prokurátor dňa 14.02.2019 uložil vyšetrovateľovi pokyn znalecky skúmať vzorky z cisterien. Z odborného stanoviska spoločnosti EL spol. s r.o. zo dňa 22.02.2019 o. i. vyplynulo, že látky zaistené v cisternách vykazujú minimálne potencionálne ohrozenie ľudského zdravia. Toho istého dňa vyšetrovateľ rozhodol o zničení veci – látky deklarovanej ako Natural Harmony, ktorá mu bola vydaná ako obsah cisterien, nakoľko ide o bezcennú vec. Dňa 13.03.2019 žalobca požiadal okresnú prokuratúru o vrátenie ťahačov s návesmi a poukázal na možnosť odpojenia cisterien od podvozkov návesov. Dňa 20.03.2019 vyšetrovateľ žiadal o súčinnosť spoločnosť DETOX s.r.o. pri prečerpaní a likvidácii tekutých látok z cisterien. K samotnému prečerpaniu došlo dňa 23.03.2019. K vráteniu návesov žalobcovi došlo uzneseniami vyšetrovateľa zo dňa 23.03.2019. Keďže žalobca bol toho názoru, že (ne)konaním vyšetrovateľa OR PZ Poprad v označenej trestnej veci mu bola spôsobená škoda, s nárokom na jej predbežné prerokovanie sa obrátil na žalovaného, ktorý mu listom zo dňa 20.11.2019 oznámil, že jeho nárok neuspokojí.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.
15. Súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu podľa § 3 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1, 3 a 4 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom k 30.01.2019. Ku škode žalobcu malo dôjsť nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa v trestnej veci, a to neprimerane dlhým zadržiavaním veci – dvoch nákladných špeciálnych návesov na prepravu kontajnerov. Odvolací súd konštatuje, že ako vyplýva zo žaloby, žalobca svoj nárok založil na nesprávnom úradnom postupe vyšetrovateľa, avšak v odvolaní už tvrdil, že ide aj o nesprávny úradný postup prokurátora, ktorý sa podstatou jeho sťažností voči uzneseniam vyšetrovateľa buď vôbec nezaoberal, resp. na jeho sťažnosť zo dňa 13.03.2019 neodpovedal. K uvedenému odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia je potrebné považovať za zmenu žaloby, nakoľko ide o zmenu v tvrdení rozhodujúcich skutočností, pričom v zmysle § 371 CSP žalobu nemožno meniť v odvolacom konaní. Rovnako tak k zmene žaloby nedošlo ani v konaní pred súdom prvej inštancie. Predmetom odvolacieho prieskumu tak môže byť postup súdu prvej inštancie pri skúmaní postupu vyšetrovateľa, ktorý bol preskúmaný dozorujúcim prokurátorom okresnej prokuratúry. Touto otázkou sa správne zaoberal aj súd prvej inštancie. Aj keď súd prvej inštancie konštatoval, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody neboli splnené podmienky podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., a teda že neexistuje žiadne rozhodnutie nadriadeného orgánu, ktoré by identifikovalo prieťahy v konaní vyšetrovateľa, resp. jeho nesprávny úradný postup, súd prvej inštancie sa v bode 67. dôvodoch svojho rozhodnutia zaoberal aj samotným postupom vyšetrovateľa v danej trestnej veci.
16. Odvolací súd konštatuje, že zákon číslo 514/2003 Z. z. bol s účinnosťou od 01. januára 2013 novelizovaný zákonom číslo 412/2012 Z. z., a to tým, že precizoval posudzovanie nesprávneho
úradného postupu § 9 ods. 3 a 4 v tom zmysle, že pri nesprávnom úradnom postupe je potrebné vychádzať z rozhodnutia nadriadeného orgánu, ktorý tento nesprávny úradný postup definoval. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/127/2018 z 23.06.2020 konštatoval, že cit.: „V spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci je civilný súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej moci je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona číslo 514/2003 Z.z. Prijatie zákona číslo 412/2012 Z. z. na tomto pravidle nič nezmenilo“.
17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
18. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z obsahu napadnutého rozsudku v kontexte podaného odvolania je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou posúdenia nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa OR PZ Poprad, a nie nezákonnosťou rozhodnutia, na čo v rámci odvolacích námietok poukázal žalobca. Ak mal žalobca na mysli konštatáciu súdu obsiahnutú napríklad v bodoch 57., či 60. odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd popri nesprávnom úradnom postupe zmienil aj nezákonné rozhodnutie, túto je potrebné chápať vo všeobecnej rovine, v ktorej súd dôvodil, ktoré predpoklady úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody musia byť splnené v prípade nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. Z tohto pohľadu sa potom námietka odvolateľa javí ako nedôvodná.
19. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa OR PZ Poprad, proti ktorého uzneseniam o vrátení (len dvoch ťahačov) podal žalobca dňa 06.02.2019 sťažnosti, o ktorých rozhodol dozorujúci prokurátor tak, že ich zamietol a stotožnil sa s postupom vyšetrovateľa. Na rozdiel od žalobcu a v zhode s názorom súdu prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že prokurátor sa v uznesení č.k. 3Pv 51/19/8810-16 zo dňa 20.02.2019 sťažnosťami žalobcu týkajúcimi sa nevrátenia návesov riadne zaoberal a žalobcovi poskytol zrozumiteľnú odpoveď. Aj keď prokurátor neodpovedal na sťažnosť žalobcu zo dňa 13.03.2019, je nepochybné, že veci nabrali rýchly spád a dňa 23.03.2019 vyšetrovateľ OR PZ rozhodol aj o vrátení návesov. Ak teda žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie zamietol žalobu pre neexistenciu nesprávneho úradného postupu pre nesplnenie formálneho predpokladu v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., tomuto tvrdeniu nemožno prisvedčiť. Totiž súd prvej inštancie prejudicálne preskúmal postup vyšetrovateľa a neidentifikoval v ňom nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Aj odvolací súd je toho názoru, že doba zadržania návesov nákladných špeciálnych na prepravu kontajnerov trvajúca necelé dva mesiace (od 30.01.2019 do 23.03.2019) nemôže byť s ohľadom na skutkovú zložitosť danej trestnej veci neprimeraná. 20. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav. Primárne nezistil existenciu nesprávneho úradného postupu, pričom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie troch zásadných predpokladov, a to existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom (kauzálny nexus). Hoci súd prvej inštancie nezistil nesprávny úradný postup, zaoberal sa aj existenciou ďalšej podmienky, a to vznikom škody v podobe ušlého zisku. Súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže existenciu ušlého zisku nepreukázal a hodnoverne nezdôvodnil, ako dospel k vyčísleniu ušlého zisku v sume 48.998,40 eur. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že súd nevyhovel jeho návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania, resp. podania odborného vyjadrenia v otázkach definovania včasnosti postupu vyšetrovateľa a vzniku ušlého zisku.
V kontexte uvedeného odvolací súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu pripraviť sa na podanie žaloby. Žalobca mal nepochybne dostatok času pripojiť k žalobe dôkazy preukazujúce jeho nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti za zmienku stojí aj zistenie, že žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 20.11.2019, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí. Od tohto momentu mal žalobca dostatočný priestor na zadanie vypracovania súkromného znaleckého posudku, ktorý mohol k žalobe pripojiť. Žalobca tak neučinil. Ak teda súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, postupoval legitímne v zmysle sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Okrem toho vykonanie týchto dôkazov by bolo neúčelné, keďže nebola splnená podmienka existencie nesprávneho úradného postupu.
22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).