Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20P-149-2014.pdf
PDF · 118.25 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/149/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou vo veci starostlivosti o maloletú S. E., narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: Z. E., narodená XX.XX.XXXX, G. XXX, Z. a N. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom J E. XXX/XX, Z., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú S., takto
rozhodol:
Výživné otca k maloletej S. sa s účinnosťou od 13.2.2014 z v y š u j e zo sumy 100,- Eur na sumu 125,- Eur mesačne a od 1.5.2016 zo sumy 125,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 11C/27/2011-78 zo dňa 18.8.2011 v spojení s rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/290/2011-103 zo dňa 15.02.2012 v časti o výživnom.
Nedoplatok, ktorý vznikol zvýšením výživného za obdobie od 13.02.2014 do 30.4.2016 vo výške 664,24 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 20 Eur splatných ako bežné výživné s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 13.02.2014 domáhala zvýšenia výživného otca na maloletú S. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne a na maloletého B. ponechať výživné v pôvodnej výške 100 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo rodičov bolo rozvedené 22.2.2012 a podľa rozsudku o rozvode bol otec maloletých povinný uhrádzať výživné vo výške 100 eur na každé dieťa. Po rozvode bola matka niekoľko krát napadnutá otcom, preto sa matka s deťmi odsťahovala z rodinného domu do nájomného bytu, ktorý jej poskytla obec. Nakoľko však matka bola veriteľom hypotéky, ktorú si vzali na rekonštrukciu domu, hradí v súčasnosti úver a aj nájom za byt. Otec na úver neprispieva, na Okresnom súde Piešťany sa vedie konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Matka je zamestnaná v spoločnosti U., kde dosahuje príjem od 900-1200 eur mesačne. Otec platí výživné vo výške 200 eur. Mesačné výdavky matky sú 330 eur hypotéka, 227 eur nájomné, 30 eur internet, 35 eur elektrika, 500 eur potraviny, 72 eur drogéria, 100 eur oblečenie, 53 eur strava v škole, 150 eur benzín, 50 eur B. cestovné, 50 eur telefón matka, 20 eur telefón B., 20 eur telefón S.. Otec na hypotéku neprispieva. B. navštevuje X ročník strednej školy, S. X. ročník základnej školy. Otec detí pracoval ako lodník na lodi pre zahraničné spoločnosti a dosahoval príjem vo výške 2000-2500 eur mesačne.
Otec sa k návrhu matky nevyjadril.
Okresný súd Trnava unesením č.k. 20P/149/2014-82 zo dňa 28.04.2015 konanie v časti o návrhu na určenie výživného k plnoletému B. zastavil.
Okresný súd Trnava uznesením č.k. 20P/149/2014-94 zo dňa 16.09.2015 ustanovil otcovi opatrovníčku pre konanie.
Okresný súd Trnava uznesením č.k. 22.12.2015 zastúpenie matky Z.. B. U. nepripustil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením s odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 18.03.2016, s odpoveďou R. zo dňa 18.04.2016, so mzdovým listom R. zo dňa 18.04.2016, s odpoveďou R.. zo dňa 05.05.2016, s oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 07.04.2016, s oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 08.04.2016, s odpoveďou Daňového úradu Trnava zo dňa 07.04.2016, s potvrdením U. zo dňa 15.04.2016, s oznámením R., a.s. zo dňa 11.08.2014, s Evidenčným listom č. XXX/AX. zo dňa 30.04.2013, s Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme bytu zo dňa 13.04.2016, s Rozhodnutím obce Z.. 413/2014 zo dňa 20.05.2014, s vyúčtovaním skutočných nákladov obce Z. za rok 2014, s listom T. zo dňa 20.05.2015, s platobným dokladom SIPO I, s Poistkou č. XXX/XXXXXX-X, s Poistkou č. K. X.XXX.XXX.XXX, so splátkovým kalendárom na č.l. 146, s potvrdením Základnej školy A. D. Z. zo dňa 21.04.2016, s potvrdením Základnej školy A. D. Z. zo dňa 21.11.2014, so správou Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 27.06.2011, s potvrdením Základnej školy A. D. Z. zo dňa 04.09.2014, s potvrdením Základnej školy A. D. Z. zo dňa 21.04.2016, s polročným hodnotením žiaka zo dňa 27.01.2016, s Faktúrou č. XXXXXXXXX, s objednávkou zo dňa 06.02.2016, s prihláškou na lyžiarsky výchovno-výcvikový kurz v školskom roku 2014/2015 vyplýva, s prehľadom výdavkov matky za obdobie 01/2014 do 08/2014 na č.l. 36, s rozpisom priemerných mesačných nákladov na maloletú S. na č.l. 112, s rozpisom výdavkov na č.l. 113, s pracovnou zmluvou zo dňa 18.04.2016, s obsahom spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 11C/27/2011, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti otca v zmysle § 101 ods. 2 O.sp. a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka na pojednávaní uviedla, že žiada, aby súd od podania návrhu, t.j. od 13.2.2014 zvýšil otcovi výživné na maloletú S. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 125 eur mesačne do 30.4.2016 a od 1.5.2016 na sumu 200 eur mesačne. V časti zvýšenia výživného na B., ktorý nadobudol plnoletosť, zobrala matka návrh v celom rozsahu späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Plnoletý syn B. sa zamestnal od 18.4.2016 u zamestnávateľa K. a teda týmto dňom matke aj otcovi odpadla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka ďalej uviedla, že otec už výživné na B. neplatí a v súčasnosti majú obaja rodičia vyživovaciu povinnosť už len k maloletej S.. Posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 11C/27/2011. Od poslednej úpravy je maloletá vekovo staršia a fyzicky vyspelejšie a výživné vo výške 100 nepostačuje. Maloletá S. navštevuje X ročník ZŠ, je integrovaná, bola jej diagnostiková dislexia a potrebuje doučovanie, za ktoré matka platí 21 eur mesačne. Maloletá navštevuje výtvarný krúžok, na ktorý matka platí 5,42 eur mesačne, za pomôcky na výtvarný krúžok jednorázovo uhradila sumu 200 eur. Výdavky so zdravotným stavom má maloletá v súvislosti s plochými nohami, lekár ortopéd jej predpisuje ortopedické vložky dvakrát do roka, na ktoré dopláca po 20 eur. Ostatné náklady na maloletú sú obedy v škole vo výške 25 eur mesačne, na oblečenie a drogériu približne 30 eur mesačne, knihy, voľný čas, vreckové 20 eur mesačne, telefón 15 eur mesačne, školské výlety približne 6 eur mesačne, náklady na lyžiarsky výcvik jednorázovo 212 eur v roku 2015, ostatné potreby do školy od 3,50 do 5,50 eur mesačne. Za nájom X-izbového bytu matka platí 227 eur mesačne, 34,92 eur mesačne za elektriku, hypotéku za dom v sume 260,26 eur mesačne, telefón, internet v priemere 22 eur mesačne. Ohľadne BSM bolo rozhodnuté dňa 20.4.2015, do dnešného dňa otec titulom vysporiadania BSM matke žiadnu sumu nevyplatil. Otec naposledy pracoval v spoločnosti Q. H. N., kde bol jeho zárobok 2000 eur mesačne. Adresu tohto zamestnávateľa matka nepozná. Matka dva krát vybavovala otcovi vyplatenie rodinných prídavkov na deti zo N. a bolo mu vyplácané 371 eur mesačne, ale deťom túto sumu nevyplatil. Voči mal. S. otec dlh na výživnom nemá, ale nad rámec stanoveného výživného neprispieva. Otec sa s maloletou nestretával asi tri roky, teraz po Vianociach sa stretli u jeho matky a začali sa aj ďalej stretávať a komunikovať. Matka žije v spoločnej domácnosti so synom B. a s dcérou S..
Otec sa pojednávaní dňa 10.09.2014, 26.11.2014, 27.04.2015, 09.05.2016 nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávaní, hoci mu predvolania na pojednávanie boli riadne doručené. Súd požiadal Obvodné oddelenie PZ F. o predvedenie otca na
pojednávanie dňa 01.06.2015, ktoré nebolo zrealizované z dôvodu, že otec sa na adrese bydliska nezdržiaval.
Kolízny opatrovník uviedol, že návrhu matky na zvýšenie výživného doporučuje vyhovieť a výživné na maloletú S. zvýšiť vzhľadom na zárobkové možnosti a schopnosti otca.
Z obsahu spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 11C/27/2011 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 11C/27/2011-78 zo dňa 18.08.2011 súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, maloletú S. a maloletého B. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec je povinný prispievať na výživu maloletej S. sumou 100 eur a na výživu maloletého B. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravil. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 24Co/290/2011-103 zo dňa 15.02.2012 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil agresívne správanie odporcu.
Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 18.03.2016 vyplýva, že otec bol zamestnaný u zamestnávateľa R. od 13.04.2011 do 21.05.2011, od 20.06.2011 do 24.08.2011 a od 15.06.2013 do 21.08.2013. Toho času za otca neodvádza odvody do Sociálnej poisťovne žiadny zamestnávateľ.
Z odpovede R. zo dňa 18.04.2016 vyplýva, že pracovný pomer s otcom dňa 21.05.2011 bol ukončený v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce. Pracovný pomer ukončený dňa 24.08.2011 bol ukončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Pracovný pomer ukončený dňa 21.08.20132 bol ukončený v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce. Pracovné pomery boli ukončené z dôvodu, že otec ťažko znášal priebeh rozvodu.
Z mzdového listu R. zo dňa 18.04.2016 vyplýva, že priemerná čistá mzda otca bola od 04/2011 do 08/2011 vo výške 214,60 eur, od 06/2013 do 8/2013 vo výške 231,98 eur.
Z odpovede R. zo dňa 05.05.2016 vyplýva, že skončenie pracovného pomeru s otcom v spoločnosti R.nicioval zamestnávateľ, nakoľko otec sa kvôli osobným problémom nevedel sústrediť na prácu.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 07.04.2016 vyplýva, že otec nebol v období od 01/2014 doposiaľ poberateľom dávok v nezamestnanosti ani dávok nemocenského poistenia.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 08.04.2016 vyplýva, že otec nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Piešťany. Posledná evidencia trvala od 01.11.2003 do 12.04.2004, dôvodom na vyradenie bol nástup do pracovného pomeru. K dnešnému dňu 08.04.2016 nie je a v minulosti nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a ani štátnych sociálnych dávok.
Z odpovede Daňového úradu Trnava zo dňa 07.04.2016 vyplýva, že otec nie je registrovaný na žiadnom druhu dane.
Z potvrdenia U. K., s.r.o. zo dňa 15.04.2016 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky v roku 2014 bol 1193,16 eur, v roku 2015 vo výške 1198,89 eur, od 01/2016 do 03/2016 vo výške 1316,34 eur.
Z oznámenia R. banky, a.s. zo dňa 11.08.2014 vyplýva, že výška splátky americkej hypotéky matky je 261,26 eur.
Z Evidenčného listu č. XXX/AX zo dňa 30.04.2013 vyplýva, že nájomné a služby spojené s užívaním bytu sú vo výške 227,11 eur. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme bytu zo dňa 13.04.2016 vyplýva, že obec Z. ako prenajímateľ a matka ako nájomca sa dohodli na zmene, že nájomný vzťah sa uzatvára na dobu určitú od 01.05.2016 do 30.04.2019.
Z Rozhodnutia obce Z. č. XXX/XXXX zo dňa 20.05.2014 vyplýva, že obec vyrubila matke miestny poplatok za komunálny odpad vo výške 35,25 eur.
Z vyúčtovania skutočných nákladov obce Z. za rok 2014 vyplýva, že matka mala nedoplatok vo výške 63,56 eur.
Z listu ZSE Energia, a.s. zo dňa 20.05.2015 vyplýva, že matka platí preddavok na elektriku vo výške 30,28 eur mesačne.
Z platobného dokladu SIPO I vyplýva, že matka platí za Rozhlas a televíziu 4,64 eur mesačne.
Z Poistky č. XXX/XXXXXX-X vyplýva, že matka uhrádza poistné na investičné životné poistenie vo výške 42 eur mesačne.
Z Poistky č. K. X.XXX.XXX.XXX vyplýva, že matka uhrádza úrazové poistenie vo výške 29,97 eur štvrťročne.
Zo splátkového kalendára na č.l. 146 vyplýva, že matka čerpala dňa 19.07.2015 pôžičku od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 214,83 eur, mesačná splátka úveru bola dohodnutá na 25,20 eur mesačne.
Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 27.06.2011 vyplýva, že špeciálno-pedagogickým vyšetrením sa u maloletej potvrdila dyslexia, dysgrafia, ktorá sa druhotne premieta aj do dysortografie. Vzhľadom na uvedené bolo odporučené individuálne začlenenie (integrácia) a hodnotenie.
Z potvrdenia Základnej školy A. D. Z. zo dňa 21.11.2014 vyplýva, že maloletá S. je dňom 30.09.2011 začlenená do bežnej triedy formou individuálnej integrácie.
Z potvrdenia Základnej školy A. D. Z. zo dňa 04.09.2014 vyplýva, že maloletá S. je v školskom roku 2014/2015 žiačkou N.. triedy.
Z potvrdenia Základnej školy A. D. Z. zo dňa 21.04.2016 vyplýva, že maloletá S. je v školskom roku 2015/2016 žiačkou N.. triedy.
Z polročného hodnotenia žiaka zo dňa 27.01.2016 vyplýva, že žiačka prospela s vyznamenaním a triedny učiteľ odporúča pokračovať podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu.
Z potvrdenia Základnej školy A. D. Z. zo dňa 21.04.2016 vyplýva, že výdavky na žiaka počas školského roka boli vo výške 6,56 eur mesačne.
Z Faktúry č. XXXXXXXXX vyplýva, že matka uhradila dodávateľovi Z.. sumu 29,61 eur za výtvarné potreby. Z objednávky zo dňa 06.02.2016 vyplýva, že matka objednala výtvarné potreby vo výške 17,83 eur.
Z prihlášky na lyžiarsky výchovno-výcvikový kurz v školskom roku 2014/2015 vyplýva, že cena tohto kurzu je 170 eur.
Z prehľadu výdavkov matky za obdobie 01/2014 do 08/2014 na č.l. 36 vyplýva, že priemerné mesačné výdavky matky sú: úver 330, eur, náklady na bývanie 254,97 eur, telefón, internet 47,27 eur, poistenie 65,64 eur, náklady na auto a benzín 104,20 eur, cestovné B. 35 eur, strava 277,72 eur, školské obedy 49,93 eur, školské poplatky 16,50 eur, zdravie 41,60 eur, voľný čas 39,48 eur, oblečenie, drogéria 110 eur, vybavenie domácnosti 79,61 eur, iné výdaje 30 eur.
Z rozpisu priemerných mesačných nákladov na maloletú S. na č.l. 112 vyplýva, že v roku 2014 - 2015 boli priemerné mesačné náklady na maloletú: obedy 25 eur, doučovanie SJ 21 eur, časopis, poistenie, prac. zošit, rod. príspevok, koncerty, fotenie 3,52 eur, poplatok za lyžiarsky 212 jednorazovo/17,67 eur mesačne, oblečenie a prenájom výstroje 100 eur jednorázovo/8,33 eur mesačne, školské výlety 5,83 eur, výstava 2,08 eur, oblečenie, drogéria 30 eur, knihy, vreckové, voľný čas 20 eur, telefón 15 eur, t.j. spolu 148,43 eur mesačne, v roku 2015 - 2016 boli priemerné mesačné náklady na maloletú: obedy 25 eur, doučovanie SJ 21 eur, časopis, poistenie, prac. zošit, rod. príspevok, koncerty, fotenie 5,47 eur,
školské výlety 6,25 eur, výtvarný krúžok pomôcky 5,42 eur, výtvarný krúžok pomôcky 25 eur, cesta do HC na výtvarný 11,20 eur, oblečenie, drogéria 30 eur, knihy, vreckové, voľný čas 20 eur, telefón 15 eur, t.j. spolu 164,33 eur mesačne.
Z rozpisu výdavkov na č.l. 113 vyplýva, že priemerné mesačné výdavky matky v roku 2016 sú: hypotéka 261,26 eur, nájom 227 eur, elektrika, poplatky, fond opráv 34,92 eur, telefón, internet 32,22 eur, životná poistka 42 eur, poistenie pre prípad PN 9,99 eur, poistenie auto 8,25 eur, náklady na auto a benzín 33,37 eur, školské obedy 25 eur, škola 5,58 eur, výtvarná 5,42 eur, výtvarná pomôcky 25 eur, lieky, zubár 24,50 eur, knihy, kino, vreckové, voľný čas 30,28 eur, strava, drogéria 241,63 eur, oblečenie 54,40 eur, vybavenie, domácnosť 22,82 eur, iné výdaje 9,20 eur.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 18.04.2016 vyplýva, že K. ako zamestnávateľ a B. E., nar. XX.XX.XXXX, J. E. XX, Z. ako zamestnanec uzavreli pracovnú zmluvu, predmetom ktorej je pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2015, deň nástupu do práce je dohodnutý na deň 18.04.2016, dohodnuté miesto výkonu práce je Q..
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, ods. 2 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov; ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú S..
Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Na strane povinného rodiča sa skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet osôb, ktorým je povinný poskytovať výživu a ich výška. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Na strane druhého rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.
Z vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú S. je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 11C/27/2011-78 zo dňa 18.08.2011, kedy súd manželstvo matky a otca rozviedol, maloletú S. a maloletého B. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej S. sumou 100 eur a na výživu maloletého B. sumou 100 eur mesačne, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 24Co/290/2011-103 zo dňa 15.02.2012. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil agresívne správanie otca. V čase tohto rozhodovania bol otec zamestnaný v spoločnosti R. O., s.r.o. od 20.06.2011 a jeho čistá priemerná mesačná mzda bola 208 eur a priemerná suma vyplatených cestovných náhrad vo výške 686 eur, t.j. čistý mesačný príjem otca v čase ostatného rozhodovania bol 894 eur. Matka pracovala v spoločnosti A. a jej priemerná čistá mesačná mzda bola vo výške 875 eur. Maloletá S. v uvedenom čase ukončila tretí ročník ZŠ, mala X rokov. Matka aj otec v tom čase mali vyživovaciu povinnosť aj k maloletému B..
Súd preskúmal pomery na strane maloletej a jej rodičov od 18.08.2011 ku dňu rozhodnutia a dospel k záveru, že od poslednej úpravy o výživnom nielenže uplynulo takmer päť rokov, počas ktorého došlo k vývoju životných nákladov, ktorý zmysle valorizačnej klauzuly podľa § 78 ods. 3 O.s.p. je objektívnou okolnosťou odôvodňujúcou zmenu výšky výživného, ale došlo aj k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej S., ktorá od 1.9.2012 začal navštevovať 5. ročník základnej školy, teda prešla na druhý stupeň základnej školy a toho času navštevuje 8 ročník základnej školy. Zo správy Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie a z potvrdenia Základnej školy A. D. Z. súd zistil, že u maloletej bola diagnostikovaná dislexia, disgrafia a dysortografia, v škole má individuálny výchovno-vzdelávací program, je integrovaná, avšak vzhľadom na to, že v škole nie je špeciálny pedagóg, matka platí za doučovanie maloletej sumu 21 eur mesačne. Maloletá navštevuje výtvarný krúžok, za ktorý matka mesačne uhrádza (spolu s výtvarnými potrebami a nákladmi na cestovanie) sumu 41,46 eur. Maloletá je od posledného rozhodnutia o výživnom vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia, s čím sú prirodzene spojené vyššie náklady. Súd ďalej zistil, že k zmene pomerov došlo aj na strane matky, u ktorej v priebehu piatich rokov prišlo k postupnému zvýšeniu príjmu, keď v čase ostatnej úpravy v roku 2011 mala čistú mesačnú mzdu vo výške 875 eur, v roku 2014 vo výške 1193,16 eur, v roku 2015 vo výške 1198,89 eur a od januára 2016 do marca 2016 vo výške 1316,34 eur. K ďalšej podstatnej zmene na strane matky došlo dňa 18.04.2016, kedy sa plnoletý syn B. zamestnal a matka má vyživovaciu povinnosť už len k maloletej S.. Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že v čase ostaného rozhodovania bol otec zamestnaný v spoločnosti R. O., s.r.o., kde dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 894 eur. Z odpovede zamestnávateľa R. súd zistil, že pracovný pomer s otcom bol ukončený dňa 24.08.2011 dohodou podľa § 60 Zákonníka práce z dôvodu, že otec ťažko znášal priebeh rozvodu, pričom ukončenie
inicioval zamestnávateľ, nakoľko otec sa kvôli osobným problémom nevedel sústrediť na prácu. Pri určení výšky výživného však súd vychádza z príjmu otca dosahovaného u tohto zamestnávateľa, nakoľko podľa súdu sa otec bez dôležitého dôvodu pripravil o túto prácu, z ktorej bol schopný uhrádzať súdom stanovené výživné, keď uvedený pracovný pomer bol ukončený dohodou, ku ktorej dôvodu - že otec ťažko znášal priebeh rozvodu súd poznamenáva, že za príčinu rozvratu manželstva súd v konaní o rozvod manželstva ustálil práve agresívne správanie otca. Súd teda vychádzal z príjmu otca 894 eur, ktorý príjem je otec schopný dosahovať. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej výživné tvorí 25 % z príjmu povinného rodiča, avšak táto čiastka sa rozráta na počet vyživovacích povinností. 25 % zo sumy 894 eur predstavuje cca sumu 225 eur, ktorú sumu je potrebné deliť medzi dve vyživovacie povinnosti otca. Z uvedenej sumy 225 eur otec sumou 100 eur prispieva na výživné na B. a preto zvyšnou sumou 125 eur je otec schopný prispievať na výživné na maloletú S., na ktorú sumu preto súd zvýšil výživné otca na maloletú a to od podania návrhu. K podstatnej zmene pomerov na strane otca prišlo dňa 18.04.2016, kedy sa plnoletý syn B. zamestnal a otec už nemá k nemu vyživovaciu povinnosť, má ju len k maloletej S.. Súd vychádzal z príjmu otca vo výške 894 eur, ktorý príjem je otec schopný dosahovať a z ktorého v zmysle súdnej praxe výživné tvorí 25 %, t.j. 225 eur. Vzhľadom na to, že matka žiadala zvýšiť výživné otca na maloletú od 01.05.2016 zo sumy 125 eur na sumu 200 eur mesačne, súd jej návrhu vyhovel, keď v schopnostiach otca je od 01.05.2016 prispievať na výživu maloletej S. takouto sumou.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú S. je dôvodný, nakoľko od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výške výživného jeho zvýšením. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, že návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel a zvýšil výživné otca k maloletej S. s účinnosťou od 13.2.2014 zo sumy 100,- Eur na sumu 125,- Eur mesačne a od 1.5.2016 zo sumy 125,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne.
Súd mal v konaní preukázané vyjadrením matky, že otec za obdobie od 13.2.2014 do 30.04.2016 má splnenú vyživovaciu povinnosť na maloletú S.. Súd určil zročné výživné na maloletú S. za obdobie 13.02.2014 do 30.4.2016 vo výške 664,24 Eur (3.321,36 eur - 2.657,12 eur), pozostávajúce z 3.321,36 eur (26 mesiacov x 125 eur + 16 dní mesiaca február á 4,46 eur) po odrátaní zaplateného výživného 2.657,12 eur (26 mesiacov x 100 eur + 16 dní mesiaca február á 3,57 eur). Súd povolil otcovi uhradiť dlžné výživné v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v mesačných splátkach po 20 Eur splatných ako bežné výživné s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď zohľadnil aj výšku určeného mesačného výživného.
Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 11C/27/2011-78 zo dňa 18.8.2011 v spojení s rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/290/2011-103 zo dňa 15.02.2012 v časti o výživnom na maloletú S..
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím matky a kolízneho opatrovníka, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Otec aj matka vo svojich návrhoch boli povinní v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov ako aj tým, že budú dbať na pokyny súdu v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Otec sa na pojednávania dňa 10.09.2014, 26.11.2014, 27.04.2015, 09.05.2016 nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie pojednávaní, hoci mu predvolania na pojednávanie boli riadne doručené. Súd preto pokračoval v konaní v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti otca prihliadnuc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.