Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/290/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľky: E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom D. P. XXX/XX, E., zast. IN AEQUITAS s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 11, Trnava, konateľ Mgr. Ing. Dušan Grman, proti odporcovi: R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, zast. Mgr. I. M., bytom U. P. XX, XXX XX U. P., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom P. - H., nar. XX.X.XXXX a I., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, detašované pracovisko Hlohovec, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, zo dňa 18.8.2011, č. k. -78, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a na čas po rozvode zveril maloletú H., nar. XX.X.XXXX a maloletého I., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcu zaviazal platiť výživné na maloletú H. v sume 100,- eur mesačne a na maloletého I. v sume 100,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Prvostupňový súd styk odporcu s maloletými deťmi neupravil. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 1 ods. 1 a 2, § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 3 a 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že rozvrat vzťahov vzhľadom na dĺžku a intenzitu narušenia medzi manželmi je nenapraviteľný. Manželstvo účastníkov dlhodobo neplní ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní, najmä manželia nevytvárajú vhodné harmonické spoločenstvo, v ktorom by boli vytvorené podmienky pre výchovu detí, intímne sa nestýkajú. Manželstvo navrhovateľky a odporcu je trvalo rozvrátené, je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí. Príčinu rozvratu súd ustálil v povahových, názorových rozdieloch, v porušení povinnosti rešpektovania dôstojnosti navrhovateľky zo strany odporcu a to najmä v opakovanom agresívnom správaní sa odporcu voči navrhovateľke. Nie je predpoklad, že by manželstvo v budúcnosti plnilo svoj účel, z postoja navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, rovnako zo správania odporcu i z jeho výpovedí mal súd preukázané, že odporca až po podaní návrhu na rozvod začal zvažovať vyhľadanie odbornej pomoci z dôvodu svojho agresívneho správania, pričom do rozhodnutia vo veci odbornú pomoc nevyhľadal, nekontaktoval a ani si žiaden termín stretnutia s odborníkom nedohodol. Súd poukázal na

to, že odporca považoval manželstvo za harmonické do 23.12.2010, pričom k fyzickému napadnutiu navrhovateľky došlo už v období tehotenstva, ďalej i v prítomnosti maloletej H.. Z vyjadrenia odporcu na pojednávaní vyplýva, že nikto nenesie vinu za to, čo sa medzi nimi udialo, teda nie je si vedomý svojej zodpovednosti za agresívne správanie. Súd uviedol, že na vzťah je potrebná spolupráca oboch partnerov a na ukončenie vzťahu postačuje, aby jeden z partnerov chcel vzťah ukončiť.

Pokiaľ išlo o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, prvostupňový súd zveril obe maloleté deti do starostlivosti matky s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Pokiaľ išlo o stanovenie výšky výživného, súd vychádzal z príjmov oboch rodičov (v čase rozhodovania prvostupňového súdu, matka - 875,- eur netto mesačne, otec - za obdobie 4/2011 - 7/2011 208,- eur netto + cestovné náhrady za obdobie apríl - jún v sume 686,- eur mesačne), posúdenia ich majetkových pomerov, aj nákladov na výživu maloletých a určil vyživovaciu povinnosť odporcovi v sume, ktorú navrhla navrhovateľka a odporca s ňou súhlasil. Styk odporcu s maloletými deťmi súd neupravil, pretože účastníci konania o jeho úpravu nežiadali. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa .

Proti tomuto rozsudku len v časti o rozvode manželstva podal odvolanie odporca prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh na rozvod v plnom rozsahu zamieta. Uviedol, že navrhovateľku miluje a verí, že ich manželstvo má nádej. Je ochotný urobiť všetko pre zachovanie rodiny. Je ochotný navštevovať manželskú poradňu, aj vyhľadať psychologickú pomoc. Majú spolu dve maloleté deti, ktoré chce naďalej vychovávať spoločne s navrhovateľkou. Vie, že v manželstve urobil chyby, ale poučil sa z nich a je pripravený ich napraviť. Je presvedčený o prechodnosti krízy, aj keď trvá dlhšie.

Navrhovateľka sa vyjadrila k odvolaniu odporcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že vyjadrenia odporcu považuje za účelové a zavádzajúce. Podľa nej, nie je kríza prechodná a nie je predpoklad na zmenu správania odporcu. Navrhovateľka zdôraznila, že odporca ju opakovane fyzicky napádal a tak isto ju opakovane aj psychicky šikanoval a týral.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie bez pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Aj napriek tomu, že odporca odvolaním napadol len výrok o rozvode manželstva, vzhľadom k tomu, že ostatné výroky ohľadom úpravy práv a povinností k maloletým deťom sú závislými výrokmi, odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v celosti ( ).

Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

K tvrdeniam odporcu uvedeným v odvolaní proti napadnutému rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:

Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v manželskom zväzku, pokiaľ tento je tak závažne rozvrátený, že nemôže plniť svoj spoločenský účel. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd dostatočne zisťoval príčiny rozvratu manželstva a ustálil, že príčinou rozvratu bolo agresívne správanie sa odporcu. Odporca túto agresivitu nepoprel, aj v odvolaní uvádza, že si je vedomý svojich chýb. Nakoľko navrhovateľka nemá záujem na zotrvaní v manželskom spolužití, odvolací súd je toho právneho názoru, že prvostupňový súd postupoval správne, keď manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Pokiaľ išlo o ďalšie výroky rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré odporca nenapadol, odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu vo veci a dopĺňa, že pokiaľ ide o výšku výživného, odporca s takto určeným výživným navrhnutým zo strany navrhovateľky súhlasil.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu, s použitím ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa veta prvá s poukazom na tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá právo.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.