Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Xeneos s.r.o., so sídlom I. Olbrachta 7565/21, 911 01 Trenčín, IČO: 44 514 778, právne zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/4413 zo dňa 2. decembra 2021, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 28.01.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/726 zo dňa 27.09.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi podľa . o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uložená pokuta v sume 3.000,00 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia: I. v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spočívajúcej v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 29.04.2021, v čase začatia inšpekcie práce o 14:38 hod. na pracovisku S. R., O. XX, XXX XX I. (ďalej len „S. R.“) využíval závislú prácu fyzickej osoby, X. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - „čašník“ a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); a s prihliadnutím na absorpčnú zásadu aj za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovení: II. spočívajúcej v tom, že žalobca ako zamestnávateľ v súvislosti s výkonom inšpekcie práce na pracovisku S. R. na plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb uzatvoril s fyzickou osobou J. W., nar. XX.XX.XXXX Dohodu o vykonaní práce zo dňa 01.12.2020 na dohodnutý druh práce „čašníčka,“ pričom v rámci takto dohodnutej pracovnej úlohy nejde o prácu

jednorazového charakteru vymedzenú výsledkom práce, ale ide o opakujúcu sa pracovnú činnosť, vymedzenú druhovo; III. a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spočívajúcej v tom, že žalobca ako zamestnávateľ ku dňu 29.04.2021 nezabezpečil zamestnancom vykonávajúcim prácu na pracovisku S. R. bezpečnostnotechnickú službu prostredníctvom vlastných odborných zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a túto povinnosť zabezpečenia bezpečnostnotechnickej služby si nesplnil ani dodávateľským spôsobom s jednou alebo viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, resp. právnickou osobou oprávnenou na výkon bezpečnostnotechnickej služby, pričom vykonáva pracovné činnosti spojené s poskytovaním služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu (kód štatistickej klasifikácie nie je uvedený v Prílohe č. 1 k vyššie uvedeného zákona) a v zmysle prílohy č. 1b písm. B k vyššie uvedenému zákonu vzhľadom k počtu zamestnancov (celkovo 3) bol povinný zabezpečiť na vykonávanie úloh bezpečnostnotechnickej služby najmenej jedného bezpečnostného technika, ktorý je s ním v pracovnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu alebo zmluvne dohodnúť vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby vyššie uvedeným spôsobom, pričom výkon bezpečnostnotechnickej služby nebol preukázaný ku dňu 29.04.2021 vôbec.

2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa žalobcu konštatovanie prvostupňového správneho orgánu, že žalobca porušil ustanovenie v nadväznosti na nie je ničím podložené, o čom svedčí aj len „usudzovanie“ správneho orgánu v prvostupňovom rozhodnutí. Samotný prvostupňový správny orgán pripúšťa, že zamestnanec J. W. prišiel pozrieť kolegyňu, čím v podstate potvrdil tvrdenia žalobcu a pritom len konštatuje, resp. usudzuje možný, resp. teoretický „výkon práce“ u J. W., avšak ničím nepodložený a nepreukázaný. Na základe akých skutočností dospel prvostupňový správny orgán ku konštatovaniu, že „avšak súčasne, bol na výkon práce pripravený“ nie je podľa žalobcu možné zistiť a ani preskúmať. Takéto usudzovanie a následne uloženie pokuty prvostupňový správny orgán odôvodňuje len tým, že nakoľko J. W. už pre žalobcu v minulosti pracoval, tak mal za to, že určite pre žalobcu vykonával menovaný „závislú prácu“ aj v deň výkonu inšpekcie. Takéto usudzovanie však nemôže viesť k vyvodeniu následku porušenia v nadväznosti na a uloženia pokuty. Prvostupňový správny orgán len „usudzuje“ z pozorovania, že „zamestnankyňa, J. W., bola na odchode z práce.“

3. Žalobca ďalej uviedol, že už pri prerokovaní protokolu uvádzal inšpektorom, že zamestnankyňa L. W. bola na odchode z kávy, na ktorej bola s J. W.. Títo však odmietli do protokolu túto skutočnosť poznamenať. Žalobca zároveň inšpektorku aj vyzval nech sa ide spýtať zákazníkov, ktorých v tom čase bolo min. 20 na terase prevádzky aby jej to potvrdili, čo zamietla s tým, že ona nevie kto ju tam pozná, pričom hostia sediaci na terase by jej potvrdili, že jediný kto ich obsluhoval bol samotný žalobca, čím by sa vyvrátili aj tvrdenia, že J. W. „bol plne pripravený ich obslúžiť.“ Ako už žalobca uvádzal, J. W. chvíľu pred príchodom inšpektorov vbehol za bar a žalobca v závale práce nemal čas skúmať prečo mu J. W. vbehol vôbec za bar. Inšpektorky podľa žalobcu nepresne sformulovali výpovede a vyvodili z nich nesprávne právne závery. Žalobca mal za to, že prvostupňový správny orgán posudzoval danú situáciu len podľa svojho subjektívneho presvedčenia, avšak neuviedol ani nijako nepreukázal z akých dôkazov vychádzal. Zamestnanec J. W. ani len „neobslúžil“ či nejako inak nevykonal závislú prácu, na základe čoho by až následne mohlo dôjsť k porušeniu predmetného ustanovenia.

4. Žalobca poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, že: „na dané pracovisko však prišiel, pričom v čase príchodu inšpektorov práce sa nachádzal priamo za barom, nielen pripravený prácu vykonávať, avšak ako zo zápisníc o podaní informácie vyplynulo, umyl dva poháre a konateľ potvrdil, že keď inšpektori práce prišli umýval mixér na fresh. Je potrebné na tomto mieste doplniť, že fresh je nápoj, ktorý sa bežne podával u účastníka konania v čase, kedy bola vykonaná inšpekcia práce. Išlo teda o nápoj zaradený v ponuke u účastníka konania, v jeho kaviarni.“ Uvádzané tvrdenie prvostupňového správneho orgánu je

podľa žalobcu opäť len usudzovaním bez akéhokoľvek preukázania tohto tvrdenia, resp. konkrétnym prameňom dôkazu akým by bol napr. nápojový lístok. Prvostupňový správny orgán ani len nepredložil na preukázanie svojich tvrdení napríklad nápojový lístok v ktorom by sa ponuka miešaných nápojov nachádzala (ak by ich klient ponúkal). Žalobca vo svojej prevádzke mixovaný fresh neponúka už niekoľko rokov po dávnej návšteve hygieny a potrebe schválenia podávania a potreby ďalšieho umývadla. V prevádzke žalobcu sa miešané nápoje nepodávajú. Časť prvostupňového rozhodnutia o tom, že „išlo teda o nápoj zaradený v ponuke u účastníka konania, v jeho kaviarni“ je podľa žalobcu nepreskúmateľný, keďže absentuje prameň dôkazu, na základe ktorého prvostupňový správny orgán prijal takýto záver. J. W. bol v daný deň a čas krátko pred tým ako mala prísť inšpekcia práce pozrieť kolegyňu, pričom v tej chvíli sa nachádzal za barovým pultom, nakoľko si chcel umyť ruky, pritom si napustil pohár vody, pričom následne aj umyl 2 poháre.

5. Podľa žalobcu je pravdou, že J. W. mal v minulosti s ním uzatvorené dohody. V čase kedy bola vykonávaná inšpekcia práce žalobca mal taktiež uzatvorenú dohodu so zamestnancom J. Sýkorom, avšak s iným dňom jej vykonávania. Ku dňu inšpekcie práce žiadna dohoda teda účinná nebola. Žalobca mal uzatvorenú dohodu s J. W., ale nie s účinnosťou v deň výkonu inšpekcie práce. Dohoda, ktorú mal žalobca so zamestnancom J. W. v minulosti už uplynula, pričom počas jej platnosti bol zamestnanec J. W. riadne prihlásený na sociálnu poisťovňu a ďalšie s tým súvisiace obligatórne povinnosti žalobca taktiež splnil. Na to, aby prvostupňový správny orgán mohol konštatovať, že sa jedna o nelegálne zamestnávanie, musí byť splnených všetkých 5 znakov závislej práce uvedených v kumulatívne t. j. všetky súčasne, čo v danom prípade v konkrétnom dni splnené nebolo. Zároveň, týchto 5 znakov inšpektori pri výkone inšpekcie práce ani neskúmali. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 29.04.2021 vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce sa inšpektori pýtali na rôzne otázky, avšak žiadna z nich nesúvisela s konkrétnym dňom výkonu inšpekcie, teda s dňom 29.04.2021.

6. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že vzhľadom na vyššie uvedené si inšpektori práce pri vykonávaní inšpekcie riadne nepreverili aktuálny stav s osobou J. W.. Samotná zápisnica o podaní informácie zo dňa 29.04.2021 svedčí o tom, že J. W. v daný deň žiadnu závislú prácu nevykonával a teda nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia v nadväznosti na , nakoľko pri poslednej otázke uviedol: „dnes 29.04.2021 som prišiel pozrieť kolegyňu, keď prišli inšpektorky práce do prevádzky, stál som za barom, kde som si umyl ruky, načapoval vodu a umyl som 2 poháre.“ Z predmetnej odpovede podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že závislá práca preukázaná ani potvrdená nebola, pričom k uvedenému zisteniu ani nesmerovali otázky prvostupňového správneho orgánu. Otázky boli len všeobecného charakteru, bez konkrétnych súvislostí na zistenie závislej práce v konkrétny deň. Menovaný v minulosti práce pre žalobcu vykonával, a teda nevedel rozlíšiť, ktorého obdobia sa otázky v daný deň týkali. Prvostupňový správny orgán vyvodil porušenia len na základe subjektívnych nepreukázaných úsudkov a to z dôvodu, že videl, že zamestnanca v deň výkonu inšpekcie stál za barom, kde si umyl ruky načapoval vodu a umyl 2 poháre. Takéto odôvodnenie nemá žiaden právny základ a z pohľadu žalobcu ide o arbitrárne rozhodnutie, len na základe subjektívneho rozhodnutia inšpektora práce. Žalobca mal za to, že všetko dopodrobna inšpektorom vysvetlil. Žalobca nedával J. Sýkorovi žiadne pokyny, takže ich určite nemohol ani plniť. Pracovný čas mu nemohol byt určený keďže ani nepracoval. Prevádzka v čase inšpekcie bola otvorená štvrtý deň v danom roku a to z dôvodu pandémie.

7. Konštatovanie prvostupňového správneho orgánu, že žalobca porušil ustanovenie taktiež pokladá žalobca za nesprávne, nakoľko dohodu, ktorú predložil mal uzatvorenú s fyzickou osobou L. W., pričom podľa uvedeného právneho posúdenia v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať podľa obsahu a nie podľa názvu. Nakoľko sa právny úkon má posudzovať podľa jej obsahu, tak vyplýva, že žalobca mal s fyzickou osobou L. W. uzatvorenú dohodu podľa ustanovenia a nasl. . Ustanovenie hovorí o „výnimočnosti a príležitostnej činnosti,“ a teda podľa ustanovenia , sa jedná len o výnimočnú a plus príležitostnú činnosť. V prípade žalobcu sa dohoda aj s dodatkom predĺžila, a teda na takúto dohodu sa aplikuje znenie ustanovenia z dôvodu príležitostnej činnosti. Taktiež žalobca poukázal, že

v predmetnej dohode, je uvedený odkaz na ustanovenie a nasl. , pričom dohoda o pracovnej činnosti je ustanovená v , z čoho vyplýva, že v dohode odkaz na a nasl. odkazuje aj na ustanovenie , na základe čoho žalobca dohodu aj uzatvoril.

8. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pričom uviedol, že z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za skutkovo aj právne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Žalovaný má za to, že správne orgány na oboch stupňoch postupovali v priebehu celého konania v súlade so o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a platnými právnymi predpismi, rešpektovali plne všetky práva žalobcu, vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali v napadnutých rozhodnutia relevantné stanovisko. Výška pokuty bola dôsledne v správnom konaní zvážená a odôvodnená v rozhodnutí o uložení pokuty. Rozhodnutia sú správne a zachovávajú zásady správneho konania a trestania. Žalobca zopakoval v svojej žalobe námietky podané už v správnom konaní. S týmito námietkami sa správne orgány už plne, zodpovedne a vyčerpávajúco vysporiadali v napadnutých rozhodnutiach a preto žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, stanoviská a správnu úvahu uvedenú v napadnutom rozhodnutí.

9. Žalovaný mal za to, že neexistuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejedanie, a preto trvá na skutkových zisteniach uvedených v napadnutom rozhodnutí. Rovnako žalovaný zotrval aj na výške uloženej pokuty. K žalobným námietkam žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným, o tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správny je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že došlo zo došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej žalovaný konštatoval, že vyššie uvedené tvrdenia nie sú podložené ďalšou vecnou argumentáciou a relevantnými dôkazmi. K uvedenému žalovaný zaujal jednoznačné stanovisko, že skutkový stav bol zistený na základe dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Dôkazy boli riadne vykonané a popísané v odôvodneniach oboch rozhodnutiach správnych orgánov, pričom tieto dôkazy boli zabezpečené zákonným spôsobom počas výkonu inšpekcie práce. Správne orgány sa dostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu a uviedli svoju správnu úvahu, na základe ktorej prijali svoj záver o porušení právnych povinností žalobcu, a to následne uviedli vo výroku oboch rozhodnutí. Samotný postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bol zákonný, oba správne orgány plne rešpektovali všetky práva žalobcu ako účastníka konania, umožnili žalobcovi pred vydaním rozhodnutia sa k veci vyjadriť, oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, žalobcovi boli poskytnuté primerané a zákonné lehoty na uplatnenie jeho práv. Preto je žalovaný presvedčený, že nedošlo k porušeniu ustanovení správneho poriadku, ani . Vzhľadom na uvedené sú obe rozhodnutia vydané na základe zákona a v súlade so zákonom.

10. K námietke žalobcu o tom, že nelegálne zamestnávanie nie je ničím podložené, že nie je možné zo skutočnosti o pripravenosti na výkon práce konštatovať jej samotný výkon, žalovaný uviedol, že z okolností na pracovisku, ktoré zachytávajú aj spísané Zápisnice o podaní informácie vyplýva, že J. W. bol na prácu plne pripravený, pričom ju aj vykonával. Sám konateľ žalobcu uviedol akú činnosť menovaný vykonal a to za krátky čas, čo sa nachádzal na pracovisku. Žalovaný zároveň uviedol, že nebolo možné, aby J. W. vykonal rozsiahlu pracovnú činnosť, nakoľko sa na danom pracovisku nachádzal krátky čas, avšak aj za ten krátky čas prácu vykonal. Priamo konateľ žalobcu uviedol, že J. W. umýval mixér na fresh, ktorý pripravovali. O výkone tejto práce nevznikli počas správneho, ani odvolacieho konania žiadne pochybnosti. Žalovaný konštatoval, že pokiaľ by zamestnanec do Zápisnice uviedol, že sa na danej prevádzke zastavil na kávu, pričom by tento fakt potvrdil aj konateľ žalobcu a súčasne by sa nenachádzal za barom a nevykonával by pracovnú činnosť, správny orgán by porušenie nekonštatoval. Nakoľko však inšpektorky práce pozorovali J. W. ako prácu vykonával, položili mu do Zápisnice otázky súvisiace s výkonom práce. Žalovaný mal za to, že zo samotných odpovedí vyplýva, že prácu vykonával, aj keď len po krátky čas.

J. W. na prvú otázku uviedol, že na danom pracovisku vykonáva prácu už dlhšie. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca sa mal možnosť do Protokolu vyjadriť ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, pričom sa vyjadril, že uvedené skutočnosti berie na vedomie, nedostatky odstráni v uvedenom čase. Sám žalobca mal možnosť túto skutočnosť sám do Protokolu uviesť. Podľa žalovaného teda neobstojí tvrdenie, že to žalobca vravel inšpektorkám práce, ktoré to však do Protokolu neuviedli.

11. K námietke o postupe inšpektorky práce žalovaný konštatoval, že J. W. mohol pripravovať nápoje vo vnútri, pričom obslúženie vykonal samotný konateľ žalobcu. Zároveň žalovaný uviedol, že základom porušenia nebola „pripravenosť“ na výkon práce, avšak relevantnou skutočnosťou pre konštatovanie nelegálneho zamestnávania bol fakt o vykonávaní práce. Nakoľko J. W. do práce prišiel a bol zachytený inšpektormi práce ako vykonával prácu, ktorá spočívala v umytí mixéra a dvoch pohárov, tak došlo k porušeniu príslušných ustanovení. Žalovaný ďalšie námietky žalobcu považoval za špekulatívne so snahou vyhnúť sa pokute. Žalovaný vychádzal z otázok a spontánnych odpovedí predmetných fyzických osôb zachytených v zápisniciach o podaní informácie a Hlavne teda išlo o odpoveď J. W., v ktorej jasne tvrdil, že v daný deň na kontrolovanom pracovisku vykonával pracovnú činnosť pre žalobcu a že v daný deň pracoval na záskok, ako aj otázku a odpoveď konateľa žalobcu, v ktorej tvrdil, že kontrolovaný zamestnanec mu chodí pomáhať a nemá s ním uzatvorenú zmluvu. Ďalšie vyjadrenia žalobcu považuje žalovaný za zmätočné a nelogické.

12. K námietkam žalobcu ohľadne porušenia žalovaný uviedol, že sa argumentáciou žalobcu sa zaoberal, stotožnil sa však s vyčerpávajúcou argumentáciou prvostupňového správneho orgánu v jeho rozhodnutí, keďže rovnakú námietku adresoval žalobca aj vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania. Žalovaný ďalej poznamenal, že žalobcom uvádzaná práca - čašníčka nie je práca, ktorá by bola vymedzená výsledkom, nakoľko ide o opakujúce sa činnosti, ktoré sú vymedzené druhovo. Žalovaný teda dospel k jednoznačnému názoru, že zo strany žalobcu došlo k vyššie uvedenému porušeniu tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Z vykonaných dôkazov a uvedenej správnej úvahy inšpektorátu práce bol jednoznačne a presne zistený skutkový stav veci. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán zodpovedne prihliadol na relevantné dôkazy, tieto popísal a vyhodnotil v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. S ohľadom na uvedené fakty, konštatovanie prvostupňového správneho orgánu o správnom delikte tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, vzhľadom na zabezpečené dôkazy, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Prvostupňový správny orgán správny delikt náležite v správnom konaní preukázal a uviedol správnu úvahu, ktorou bol vedený pri hodnotení zisteného skutkového stavu veci a následnom právnom posúdení veci.

13. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom v stručnosti zopakoval svoju pôvodnú argumentáciu

14. Žalovaný sa písomne duplikou k replike žalobcu už ďalej nevyjadril.

15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

16. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/4413 zo dňa 02.12.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/726 zo dňa 27.09.2021, ktorým bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 3.000,00 eur za porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a za použitia absorpčnej zásady aj za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v . , konkrétne za porušenie a a .

17. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že v období od 29.04.2021 do 10.06.2021 vykonal prvostupňový správny orgán inšpekciu práce u žalobcu na pracovisku S. R.. O výsledku výkonu inšpekcie bol spísaný protokol č. ITN-092-2-2.3/P-B22,A24,25-21 zo dňa 10.06.2021. Obsah protokolu bol dňa 10.06.2021 prerokovaný s J. S., konateľom žalobcu, ktorý k zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v protokole uviedol, že ich berie na vedomie a nedostatky v stanovenom čase odstráni. Protokol prevzal dňa 10.06.2021 čo potvrdil aj svojím podpisom.

18. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že žalobca porušil ustanovenie v nadväznosti na a to tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 29.04.2021, v čase začatia inšpekcie práce o 14:38 hod. na pracovisku S. R., využíval závislú prácu fyzickej osoby, J. W., ktorý vykonával závislú prácu - „čašník“ a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa .

19. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 29.04.2021 uskutočnenou s J. W. vyplýva, že svedok sa dohodol s majiteľom L. S., že tam bude pracovať a že tam bude robiť čašníka, nakoľko tam pracoval už dlhšie na dohodu. Dohodu má uzatvorenú písomne a uzatváral ju s majiteľom L. S.. Na otázku kedy prišiel na pracovisko a kedy začal vykonávať prácu svedok uviedol, že v deň výkonu inšpekcie práce, t. j. 29.04.2021 a prišiel chvíľku pred inšpektorkami, pričom tam chodil len na záskok a dochádzku za tento rok nemá. Prácu mu zadeľuje majiteľ L. S.. Ohľadne výšky mzdy svedok uviedol, že si nepamätá presnú výšku, majú to dohodnuté v dohode. Na otázku kto mu poskytol pracovné náradie, resp. oblečenie svedok uviedol, že všetko vybavenie patrí majiteľovi. Svedok do zápisnice doplnil, že deň výkonu inšpekcie práce, t. j. 29.04.2021 prišiel pozrieť kolegyňu a keď prišli inšpektorky práce do prevádzky, stál za barom, kde si umyl ruky, načapoval vodu a umyl dva poháre.

20. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 29.04.2021 uskutočnenou s L. S., konateľom žalobcu vyplýva, že J. W. mu v kaviarni R. chodí pomáhať. V deň výkonu inšpekcie práce s ním nemal uzatvorený žiadny písomný pracovnoprávny vzťah. Na otázku od akého dátumu a hodiny vykonával J. W., svedok uviedol, že prišiel 5 minút pred inšpektormi, pričom umýval mixér na fresh, ktorý robili pre nich. Svedok uviedol, že s J. W. si nedohodli žiadnu odmenu za výkon práce a neposkytol mu žiadne pracovné či ochranné pomôcky. Prácu mu zadeľoval sám svedok, avšak nevedie žiadnu evidenciu pracovného času.

21. Z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že J. W. pre žalobcu skutočne prácu vykonával, pričom pred výkonom inšpekcie práce mal uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce, na ktorú bol ako zamestnanec prihlásený dňa 05.11.2020 v čase o 22:40 hod. a odhlásený bol dňa 27.12.2020 v čase o 20:36 hod. so zánikom poistenia dňa 31.12.2020. Z registra Sociálnej poisťovne ďalej vyplýva, že J. W. viackrát vykonával pre žalobcu prácu na Dohodu. Čo sa týka uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu v čase výkonu inšpekcie práce, teda dňa 29.04.2021, k tomuto dátumu nebol zamestnanec prihlásený zo strany žalobcu na žiaden pracovnoprávny vzťah. Ďalšie prihlásenie bolo vykonané po inšpekcii práce a to dňa 02.05.2021 v čase o 17:13 hod. na Dohodu o vykonaní práce, pričom z tejto Dohody bolo vykonané odhlásenie dňa 30.06.2021 v čase o 23:17 hod. so zánikom poistenia k tomuto dňu.

22. Prvostupňový správny orgán na základe vyššie uvedeného konštatoval, že J. W. prišiel do práce k žalobcovi, pričom hoci sa na pracovisku nachádzal krátko, bol plne pripravený na výkon práce, ktorú mu žalobca zadá, pričom zo strany žalobcu nebolo do dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce preukázané uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu na deň 29.04.2021. a preto prvostupňový správny orgán mal za to, že J. W. nevykonával pre žalobcu prácu na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, čím došlo k porušeniu ustanovenia v nadväznosti na .

23. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že žalobca taktiež porušil , tým že na plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb uzatvoril s fyzickou osobou L. W. Dohodu o vykonaní práce zo dňa 01.12.2020 na dohodnutý druh práce „čašníčka,“ pričom v rámci takto dohodnutej pracovnej úlohy nejde o prácu jednorazového charakteru vymedzenú výsledkom práce, ale ide o opakujúcu sa pracovnú činnosť, vymedzenú druhovo.

24. Pri výkone inšpekcie práce bolo taktiež zistené, že žalobca porušil a , a to konkrétne postupom uvedeným v bode 1. III. tohto rozsudku (žalobca toto porušenie nenamietal ani v rámci administratívneho a ani súdneho konania - pozn. súdu).

25. Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. IPTN/ IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/726 zo dňa 27.09.2021, ktorým žalobcovi podľa . uložil pokutu za použitia absorpčnej zásady v úhrnnej výške 3.000,00 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ako za najzávažnejšie zo zistených porušení, pričom pri predmetnom porušení ukladá priamo zákon obligatórnu povinnosť uloženia sankcie za správny delikt.

26. Na základe podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/4413 zo dňa 02.12.2021 podľa 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňového rozhodnutie potvrdil, keďže dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je potrebné stotožniť sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci žalobcu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Nakoľko žalobca vo svojom odvolaní neuviedol relevantné skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistený skutkový stav žalovaný nemal dôvod na vydanie zmeny rozhodnutia o uložení pokuty. Prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal v prvostupňovom rozhodnutí, že žalobca porušil v uvedenom čase, na uvedenom mieste, pri plnení svojej činnosti a popísaným spôsobom zákaz nelegálneho zamestnávania. Z výroku prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, na základe akého ustanovenia právneho predpisu bolo rozhodnuté, správny delikt je skutkovo vymedzený tak, aby nedošlo k jeho zameneniu s iným deliktom a jeho právne posúdenie, vyjadrené konštatovaním o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, vychádza z riadne popísaného skutku a z preukázaného skutočného stavu veci vyplývajúceho z odôvodnenia. Taktiež je z výroku prvostupňového rozhodnutia zrejmé, ako sa vo veci rozhodlo.

27. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so správnou úvahou prvostupňového správneho orgánu, že žalobca v čase výkonu inšpekcie práce využíval závislú prácu zamestnanca J. Sýkoru. Zároveň žalobca v čase výkonu inšpekcie práce, ani v správnom konaní nepreukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa s fyzickou osobou J. W., a teda sa dopustil správneho deliktu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na . V odvolacom konaní bolo riadne preukázané aj to, že žalobca ako zamestnávateľ, pri uzatváraní pracovnoprávneho vzťahu so zamestnankyňou L. W. nevzal do úvahy, že sa nejedná o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce a dopustil sa porušenia ustanovenia , kedy na plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb uzavrel s touto zamestnankyňou dohodu o pracovnej činnosti. Zamestnávateľ je povinný plnenie svojich úloh v rámci predmetu podnikateľskej činnosti zabezpečovať zamestnancami vykonávajúcimi závislú prácu prevažne v pracovnom pomere. Ako vyplýva aj z pracovnej pozície a jasnej povahy práce na pozícií „čašníčka“ u vyššie uvedenej zamestnankyne sa nejednalo o príležitostné práce vymedzené druhom práce, ale o pravidelne sa opakujúcu činnosť, ktorú vykonával denne v pracovné dni, nie zriedkavo a výnimočne. Ak mal žalobca vedomosť o tom, že tento zamestnanec bude vykonávať opakovane tú istú činnosť v rovnakom čase, počas dlhšieho obdobia a pravidelne, mal s menovaným zamestnancom uzatvoriť pracovný pomer. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvára zamestnávateľ výnimočne, ak ide o prácu, ktorej výkon by bol v pracovnom pomere pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny. V odvolacom konaní bolo riadne a jednoznačne preukázané, že kontrolovaná zamestnankyňa nevykonávala prácu v zmysle uzatvorenej Dohody o vykonaní práce, ale že zamestnankyňa L. W. vykonávala pre žalobcu prácu, ktorá je preukázateľne opakujúca a je vymedzená druhovo. Nie je možné túto prácu ukončiť akýmkoľvek hmatateľným výsledkom tejto práce, a preto je teda jasné, že účastník konania sa uvedeným dopustil porušenia ustanovenia .

28. Podľa nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

29. Podľa právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/20210301>.

30. Podľa závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

31. Podľa pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

32. Podľa zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

33. Podľa dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.

34. Podľa dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.

35. Podľa inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb,

36. Podľa . inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

37. Podľa inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

38. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrenia žalovaného ako aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

39. Správny súd konštatuje, že účelom právnej úpravy zákazu nelegálneho zamestnávania ustanoveného v je chrániť pracovný trh a zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb. Nelegálne zamestnávanie má negatívny dopad tak na samotné nelegálne pracujúce osoby (ktorým nie je poskytnutá ochrana vyplývajúca z pracovnoprávnych predpisov a predpisov o sociálnom zabezpečení), ako aj na celé podnikateľské prostredie (v ktorom dochádza k narušeniu rovnosti podmienok na podnikanie).

40. Žalobca v žalobe namietal, že v deň výkonu inšpekcie J. W. žiadnu závislú prácu nevykonával a teda nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia v nadväznosti na , pričom ide len o subjektívny názor prvostupňového správneho orgánu, že prácu vykonával. Správny súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania prvostupňového správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že J. W. vykonával v čase výkonu inšpekcie závislú práce bez toho, aby s ním mal žalobca uzavretý akýkoľvek pracovnoprávny vzťah podľa a teda došlo k porušeniu ustanovenia v nadväznosti na . Správny súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s názorom správnych orgánov, že nakoľko sa J. W. nachádzal na mieste pracoviska iba krátky čas, nevykonal veľké množstvo práce, umyl však mixér a dva poháre. Súčasne k vyjadreniu, že prišiel pozrieť kolegyňu, správny súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že zamestnankyňa, L. W. bola v tom čase na odchode z práce. Nakoľko v čase výkonu inšpekcie J. W. umýval mixér na fresh, túto činnosť nevykonával pre seba ako fyzickú osobu, ale skutočne pomáhal na danom pracovisku. Uvedenú činnosť je možné považovať za výkon práce vykonávanú za účelom plnenia podnikateľskej činnosti žalobcu v danej kaviarni. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že v čase výkonu inšpekcie práce bol J. W. plne pripravený obslúžiť zákazníkov, pokiaľ by si niečo chceli objednať. Aj minimum práce, ktorá bola vykonaná pre žalobcu, je možné považovať za odpracovaný čas, aj keď skutočne krátky. Správny súd vychádzal najmä zo zápisníc o podaní informácie so zamestnancom J. W. a konateľom žalobcu a hlavne z odpovede J. W., kde jasne tvrdí, že v deň výkonu inšpekcie na kontrolovanom pracovisku vykonáva pracovnú činnosť pre žalobcu, že v daný deň pracuje na záskok, ako aj odpoveď konateľa žalobcu kde tvrdí, že kontrolovaný zamestnanec mu chodí pomáhať a nemá s ním uzatvorenú zmluvu.

41. Podľa správneho súdu nie je možné taktiež odhliadnuť ani od samotnej prítomnosti na pracovisku a pripravenosti na plnenie pokynov zadaných oprávnenou osobou. J. W. na pracovisko prišiel, pričom ihneď po jeho príchode plnil pokyny, ktoré mu boli zadané a plnením týchto pokynov sa podieľal na podnikateľskej činnosti žalobcu vykonávanej v S. R.. Predmetná práca bola vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti žalobcu ako zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca J. W., čo charakterizuje okrem iného i miesto, spôsob a čas vykonania práce. Predmetná práca bola vykonávaná osobne zamestnancom J. W., pričom bola vykonávaná za

účelom plnenia úloh podnikateľskej činnosti žalobcu v zmysle predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri, práca bola vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa, pričom pokyny na výkon práce dával J. W. osobne konateľ žalobcu. Súčasne bola práca vykonávaná v mene zamestnávateľa, nakoľko ju zamestnanec nevykonával vo svojom mene, ale v mene žalobcu, pracovný čas bol určený zamestnávateľom, nakoľko si ho zamestnanec neurčil svojvoľne, ale na danom pracovisku sa nachádzal za účelom výkonu práce. Zamestnanec bol priamo zainteresovaný do pracovného procesu u žalobcu, z výkonu jeho práce mal priamo prospech i samotný žalobca, pričom zamestnanec bol kontrolovaný na pracovisku žalobcu. Zo strany žalobcu nebolo do dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce preukázané uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu na deň 29.04.2021, t. j. na deň výkonu inšpekcie. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje neopodstatnenosť námietok žalobcu v tomto smere, nakoľko správnymi orgánmi bolo jednoznačne objektívne preukázané, že došlo k porušeniu ustanovenia v nadväznosti na .

42. Žalobca ďalej považoval konštatovanie správnych orgánov o tom, že porušil za nesprávne. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobca jednoznačne porušil predmetné ustanovenie keď ako zamestnávateľ na plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb uzatvoril s L. W., Dohodu o vykonaní práce zo dňa 01.12.2020 na dohodnutý druh práce „čašníčka,“ pričom v rámci takto dohodnutej pracovnej úlohy nejde o prácu jednorazového charakteru vymedzenú výsledkom práce, ale ide o opakujúcu sa pracovnú činnosť, vymedzenú druhovo. Ustanovenie pojednáva o pracovnej „úlohe“ a teda nie o závislej práci, či činnosti, pričom ide o určitú úlohu, ktorá má byť vymedzená výsledkom práce. Pre pracovnoprávny vzťah založený dohodou o vykonaní práce je charakteristické, že pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy. Ide preto o pracovný záväzok vymedzený individuálne, nie druhovo. Je vymedzený výsledkom práce, aj keď podľa súčasnej právnej úpravy za kritérium sa považuje aj kvantifikačné kritérium. Zamestnávateľ neriadi priebeh výkonu práce tak, ako je to v pracovnom pomere. Pracovná úloha má byť v dohode presne individuálne vymedzená. Takisto musí byť v dohode dohodnutá odmena za prácu. Splnenie dohodnutej pracovnej úlohy je súčasne jeden zo spôsobov zániku dohody. Pre posúdenie otázky, či zamestnanec vykonáva práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo či zamestnanec pracuje u zamestnávateľa v pracovnom pomere, nemožno vychádzať len z označenia písomnej dohody uzavretej účastníkmi, ale z jej obsahu. Samotná Dohoda o vykonaní práce, ktorá bola uzatvorená s L. W., pracuje s pojmom úloha. V bode 1 Dohody o vykonaní práce zo dňa 01.12.2020 je uvedené „dojednaná pracovná úloha,“ taktiež v bode 5 je uvedené „pracovná úloha bude vykonaná do 31.03.2021.“ Ďalej je tiež v bode 6 uvedený rozsah práce (pracovnej úlohy) 40 hodín. Taktiež z obsahových náležitostí danej Dohody vyplýva, že išlo podľa obsahu o Dohodu o vykonaní práce, ktorá však bola uzatvorená na činnosť čašníčky, na ktorú byť v zmysle zákona uzatvorená byť nemohla.

43. Podľa názoru správneho súdu správne orgány postupovali v medziach zákona, keď zistené uzatvorenie dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vyhodnotili ako porušenie <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgayv6mzrgexhaylsmftxeylgfuzdemy> ods. 1 a to z dôvodu nedodržania zákonnej podmienky výnimočnosti uzatvárania takýchto dohôd. Uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je založené na príležitostnej báze, t. j. prichádza do úvahy spravidla v prípadoch ak ide o práce ojedinelé resp. práce malého rozsahu, a preto nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu. V zmysle môže žalobca uzatvoriť dohodu o vykonaní práce, pričom predmetná dohoda má byť uzatvorená na prácu, ktorá je vymedzená výsledkom. V tomto prípade si žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z vyššie uvedeného ustanovenia, čím ho preukázateľným spôsobom porušil. Pojmom „výsledok práce“ možno rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa majú uzatvárať len výnimočne, napríklad na úlohy malého rozsahu alebo charakteristické ojedinelosťou pracovných úloh. Ide o osobitný druh zmlúv, ktorých uzavretím nevzniká pracovný pomer, aj keď zakladajú pracovnoprávny vzťah. Z uvedeného je zrejmé, že pracovnou úlohou „čašníčka“ nie je možné zachytiť záverečný produkt určitej realizovanej aktivity, nakoľko ide o opakujúcu sa činnosť. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na činnosti, ktoré sú vymedzené výsledkom práce, pričom za tento výsledok práce považujeme výsledný produkt, dielo, ktoré vznikne po vykonaní všetkých činností, ktoré je potrebné vykonať, aby sme daný záverečný produkt pracovnou činnosťou dosiahli. V

tomto prípade je záverečný produkt pracovnej činnosti individuálne vymedzený, pričom pri realizácii výsledku pracovnej činnosti nedochádza nepretržite, opakovane k vykonávaniu druhovo vymedzenej pracovnej činnosti. Taktiež zhotovením tohto záverečného diela je naplnený obsah Dohody o vykonaní práce a jeho dokončením Dohoda o vykonaní práce zaniká, pokiaľ nezanikne iným spôsobom. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že námietky žalobcu sú v tomto smere nedôvodné a právne posúdenie žalovaného, že ide o porušenie <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqgayv6mzrgexhaylsmftxeylgfuzdemy> ods. 1 je možné považovať za správne.

44. Správny súd ďalej konštatuje, že námietky uvádzané žalobcom v žalobe boli najmä všeobecného charakteru bez uvedenie konkrétneho nedostatku či už napadnutého alebo prvostupňového rozhodnutia, pričom námietky žalobcu možno hodnotiť ako špekulatívne so snahou vyhnúť sa pokute udelenej prvostupňovým správnym orgánom. K takýmto špekulatívnym námietkam možno priradiť aj námietku žalobcu, že nepresne sformulovali výpovede a do protokolu neuviedli skutočnosti uvádzané žalobcom. Žalobca sa mal možnosť do protokolu vyjadriť ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, pričom sa vyjadril, že uvedené skutočnosti berie na vedomie a nedostatky odstráni v uvedenom čase. Sám žalobca mal možnosť namietané skutočnosti do protokolu uviesť.

45. Správny súd ďalej konštatuje, že správnymi orgánmi bolo taktiež zistené porušenie a (konkrétne popísané v bode 1. III. tohto rozsudku). Vzhľadom k tomu, že správny súd je v zmysle viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a žalobca v žalobe nenamietal skutočnosti ohľadne uvádzaného porušenia, správny súd napadnuté rozhodnutie v tomto smere nepreskúmaval.

46. Správny súd záverom uvádza, že z vykonaných dôkazov a správnej úvahy prvostupňového správneho orgánu bol jednoznačne a presne zistený skutkový stav veci. Správny súd má za to, že správne orgány zodpovedne prihliadli na relevantné dôkazy, tieto popísali a vyhodnotili v odôvodnení napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. S ohľadom na uvedené fakty, konštatovanie správnych orgánov o správnom delikte tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, vzhľadom na zabezpečené dôkazy, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správne orgány správny delikt náležite v správnom konaní preukázali a uviedli správnu úvahu, ktorou boli vedené pri hodnotení zisteného skutkového stavu veci a následnom právnom posúdení veci. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí taktiež riadne vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, keď správne orgány i náležite odôvodnili výšku uloženej pokuty.

47. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

48. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa žalobu zamietol.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

50. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.