Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_17C-55-2022.pdf
PDF · 70.82 KB
Case nature
Subarea
17C/55/2022
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v spore žalobcu: Fakultní nemocnice v Motole, IČO: 00064203, so sídlom V Úvalu 84, 150 06 Praha 5, proti žalovanému: R. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 198 281,- Kč (8 043,53 Eur) s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.08.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 198.281,- Kč (8 043,53 Eur) s prísl. a na náhradu trov konania.
2. Z lustrácie v registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný zomrel dňa 17.05.2022, t. j. ešte pred podaním žaloby na súd.
3. Podľa § 7 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
4. Podľa § 61 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
5. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo v ňom môže pokračovať.
7. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Civilný sporový poriadok výslovne procesné podmienky konania nevypočítava, z jeho ustanovení však možno vyvodiť, že ide o súhrn vlastností na strane súdu, na strane strán sporu, ale aj vlastností samotnej prejednávanej veci, ktoré musia byť splnené, aby sa dosiahol účel civilného konania vyplývajúci zo základných procesných ustanovení. Rozsiahly výpočet neodstrániteľných a odstrániteľných nedostatkov podmienok konania uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení 2 Cdo 8/2009 „za
neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, prípadne postúpiť veci inému orgánu. Za odstrániteľné podmienky konania sa považuje neúplnosť návrhu na začatie konania, nedostatok príslušnosti súdu, procesná nespôsobilosť účastníka, nedostatok zastúpenia účastníka konania.“
9. Podmienkou, aby niekto mohol mať procesnú subjektivitu v civilnom konaní, je že musí byť na to spôsobilý. Mať procesnú subjektivitu, sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesne právo týmto subjektom priznáva. V civilnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Procesná subjektivita preto splýva so subjektivitou hmotnoprávnou.
10. Spôsobilosť žalovaného mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť stranou sporu a procesná spôsobilosť zanikla smrťou dňa 17.05.2022. Keďže žalovaný zomrel pred podaním žaloby, t. j. pred 18.08.2022, žaloba smerovala proti neexistujúcemu subjektu.
11. Nakoľko žalovaný zomrel ešte pred podaním žaloby, v čase začatia tohto konania nedisponoval procesnou subjektivitou, čo v danom prípade predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, súd preto v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil.
12. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane
16. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP.
17. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
18. Žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pretože procesne zavinil zastavenie konania tým, že v žalobe označil žalovaného, ktorý už bol v čase podania žaloby mŕtvy, a teda v čase podania žaloby už nemal procesnú subjektivitu. O náhrade trov konania žalovaného súd nerozhodoval, pretože žalovaný nemá procesnú subjektivitu. Súdny poplatok splatný podaním žaloby zo strany žalobcu zaplatený nebol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.