Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/161/2016

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci navrhovateľky U. U. P.. XX.XX.XXXX, E. XX, D., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice proti odporcovi: PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Nariaďuje predbežné opatrenie v tomto znení:

Odporca je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky, vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nachádzajúcej sa v časti 3 bode 5 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2009 uzavretej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a. s., IČO 31340890 a bližšie špecifikovanej v obchodných podmienkach pre úver čl. 4, bod 4.8.

Zamestnávateľovi navrhovateľky S. P. Y., E. X, XXX XX Y. sa zakazuje vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu, na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nachádzajúcej sa v časti 3 bode 5 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2009 uzavretej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a. s., IČO 31340890 a bližšie špecifikovanej v obchodných podmienkach pre úver čl. 4, bod 4.8.

O trovách konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd v zmysle § 145 ods. 1 O.s.p. rozhodne v konaní o veci samej.

Navrhovateľka je povinná v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podať určovaciu žalobu, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch nachádzajúca sa v časti 3 bod 5 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2009, uzavretej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou a.s., IČO: 31340890 a bližšie špecifikovanej v obchodných podmienkach pre úver č. 4 bod 4.8, je neplatná.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhala určenia povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky, vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nachádzajúcej sa v časti 3 bode 5 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2009, uzavretej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a. s. a bližšie špecifikovanej v obchodných podmienkach pre úver čl. 4, bod 4.8. a zamestnávateľovi navrhovateľky S. P. Y., E. X, Y. zakázať vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu, na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nachádzajúcej sa v časti 3 bode 5 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2009 uzavretej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a. s. a bližšie špecifikovanej v obchodných podmienkach pre úver čl. 4, bod 4.8.

V návrhu uviedla, že dňa 13.10.2009 uzatvorila s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.06.2014 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere z Poštovej banky na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENSTS LIMITED so sídlom 8 Gregory Afxentiou, EL.PA Livadiotis, 3rd Floor Office 306, 6023 Larnaca, Cyprus. Ďalej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2014 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o úvere zo spoločnosti BOSSNUT INVESTMENSTS LIMITED ako postupcu na PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníka.

Navrhovateľka sa na základe uzavretej úverovej zmluvy zaviazala v 70-tich mesačných splátkach po 149,27 eur vrátiť Poštovej banke istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver t.j. spolu sumu 3 941,34 eur. Poštová banka a.s. poskytla navrhovateľke na základe úverovej zmluvy úver vo výške 6 000 eur. Úroková sadzba úveru predstavovala 19 %. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere a z postavenia zmluvných strán v procese uzatvárania zmluvy je zrejmé, že právny vzťah založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský a v týchto intenciách aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a Občianskeho zákonníka.

Súčasťou uzatvorenej formulárovej zmluvy v časti 3 nazvanej Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia s poznámkou „vyplní banka“, je v bode 5 uvedenej časti dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 4 bodom 4.8. Obchodných podmienok pre úver, v ktorých je predmetná dohoda bližšie špecifikovaná. Uvedené obchodné podmienky pre úver zmluvné strany nepodpísali t.j. neobsahujú samostatný podpis navrhovateľky ani zástupcu Poštovej banky. Odporca, ktorý v zmysle vyššie uvedeného nadobudol pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrela pôvodne navrhovateľka s Poštovou bankou, sa domáha uspokojenia svojich nárokov prostredníctvom vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené je preukázané listom právneho zástupcu odporcu zo dňa 15.07.2014 adresovaným zamestnávateľovi navrhovateľky, ktorým je S. P. Y.. Na základe uvedeného listu odporca vyzval zamestnávateľa navrhovateľky na vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky vo svoj prospech, pričom uviedol, že ku dňu podania (15.07.2014) eviduje voči navrhovateľke pohľadávku vo výške 14 466,23 eur.

Dôvody, pre ktoré navrhovateľka trvá na nariadení predbežného opatrenia spočívajú v tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná, preto je neplatná. Samotnú zmluvu o úvere, od ktorej si odporca odvodzuje svoj nárok, považuje navrhovateľka za neplatne uzavretú. Taktiež zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov vzhľadom na chýbajúci údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov a konečnej splatnosti a odplata za úver, poskytnutý na základe zmluvy o úvere, je podľa navrhovateľky v rozpore so zákonom ako aj dobrými mravmi. Žiadny iný inštitút ako inštitút predbežného opatrenia navrhovateľke v danom prípade nepomôže a nezabráni vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy až do odporcom požadovanej výšky 14 466,23 eur, tak ako to odporca uviedol vo výzve na vykonanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi navrhovateľky.

V ďalšom navrhovateľka poukázala na ustanovenie § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,2,3,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

V zmysle vyššie uvedených ustanovení samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy navrhovateľka považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku tvoriacu súčasť spotrebiteľského vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Dohodu o zrážkach zo mzdy považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodov, že samotné zabezpečenie záväzku navrhovateľky ako dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie, predstavuje neprijateľnú a neprimeranú požiadavku poskytovateľa úveru. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom neprimerane zhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby bol na to výslovne upozornený resp. poučený o dôsledkoch zahrnutia takejto dohody do samotného textu zmluvy o úvere. Na základe neobmedzenej vôle môže odporca vymáhať od navrhovateľky dlh, ktorý neexistuje resp. aj plnenie, na ktoré nemá odporca nárok (samotná zmluva o úvere bola neplatne uzavretá a zároveň samotné ustanovenia o odplate sú pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi neplatné). Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia navrhovateľku do pozície, kedy táto stráca právo disponovať svojim príjmom ako aj s vlastným majetkom a to bez

platného právneho základu. Navrhovateľka uviedla, že odporca reálne plní realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry. Súdne konanie o určenie neexistencie práva odporcu z dohody o zrážkach zo mzdy bude trvať niekoľko mesiacov a možno rokov, počas ktorých bude zamestnávateľ navrhovateľky musieť, rešpektujúc uzavretú dohodu a § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vykonávať zrážky zo mzdy naďalej. Každým mesiacom sa tak odporca môže na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohacovať. Dôvod, pre ktorý navrhovateľka trvá na nariadení predbežného opatrenia je aj fakt, že zamestnávateľ nie je povinný a neskúma platnosť resp. neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a už vôbec nie zmluvu, na základe ktorej došlo k zabezpečeniu predmetného záväzku navrhovateľky, a preto bez písomného súdneho príkazu pravidelné mesačné zrážky zo mzdy nezastaví. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka okrem iného aj Komisiou Ministerstva spravodlivosti SR na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. V súvislosti s týmito tvrdeniami poukázala navrhovateľka na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 19.02.2013, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 13.03.2013, rozsudok Okresného súdu Svidník sp.zn. zo dňa 17.07.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 31.10.2012.

V ďalšom podporne poukázala na skutočnosť, že aj keď v čase uzavretia zmluvy o úvere právne predpisy výslovne nedeklarovali, že zabezpečenie záväzku spotrebiteľa dohodou o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tento stav bol zmenený novelou zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý v § 5a ods. 1 znie: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.“ Výslovné uvedenie neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá nie je individuálne dojednaná v zákone o ochrane spotrebiteľa jednak potvrdzuje správnosť rozhodovacej praxe súdov SR, ktoré dohodu o zrážkach zo mzdy považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj pred účinnosťou citovaného ustanovenia na základe všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a zároveň precíznejšie napĺňa zosúladenie slovenskej právnej úpravy s cieľmi smernice Rady č. 93/13EHS o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských vzťahoch.

Tiež tvrdila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. V tomto prípade nedošlo ani len k individuálnemu dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo navrhovateľka odôvodňuje tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola Poštovou bankou a.s. predformulovaná, predložená na podpis navrhovateľke bez možnosti zmeny jej obsahu resp. možnosti akejkoľvek jej úpravy zo strany navrhovateľky, pričom bola zakomponovaná do znenia samotnej zmluvy o úvere. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma stranami a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa. V uvedenom prípade nielenže nebola navrhovateľka v postavení spotrebiteľa upozornená na dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy a následky pre ňu plynúce z takejto dohody, ale samotná dohoda nebola dojednaná na osobitnom dokumente, ale tvorila iba súčasť zmluvy o úvere. Časť textu zmluvy o úvere, v ktorej sa nachádza ustanovenie o dojednaní dohody o zrážkach zo mzdy je napísané výrazne menším písmom ako ostatné ustanovenia zmluvy, pričom odkazuje na ďalšiu špecifikáciu samotnej dohody, ktorá je súčasťou obchodných podmienok. Samotné obchodné podmienky nie sú podpísané zmluvnými stranami, sú neprehľadné a napísané malým, ťažko čitateľným písmom.

Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 39 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že s právnym predchodcom odporcu uzatvorila zmluvu o úvere dňa 13.10.2009. Pred samotným podpisom zmluvy nedošlo zo strany Poštovej banky t.j. dodávateľa v spotrebiteľskom vzťahu, k písomnému oboznámeniu spotrebiteľa so zmluvnými podmienkami, tak ako to predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 5. Uvedená ponuková povinnosť nebola zo strany Poštovej banky vôbec dodržaná a to ani z formálneho ako ani z obsahového hľadiska. Navrhovateľka v postavení spotrebiteľa nebola vopred písomne oboznámená s náležitosťami zmluvy o úvere, ktorú mala uzavrieť s Poštovou bankou. Navrhovateľka Poštovej banke adresovala dňa 12.10.2009 zmluvu o úvere s vyplnenou časťou v časti 2 „Žiadosť o poskytnutie úveru“, pričom v tom čase zmluva neobsahovala údaje, ktoré sú vyžadované v zmysle § 3 a § 4 zákona o spotrebiteľských

úveroch ako napr. údaj o RPMN a o výške úrokov. Následne Poštová banka vyplnila časť 3 „Zmluva o úvere“, podpísala dňa 13.10.2009 samotnú zmluvu, obsahujúcu žiadosť navrhovateľky a túto jej poslala. Takýmto konaním bola navrhovateľke odpretá možnosť posúdiť jej predkladaný konkrétny návrh na uzavretie zmluvy o úvere, predostretý na základe ňou uvedených preferencií v žiadosti o poskytnutie úveru a to v pokoji bez časového stresu a prípadného nátlaku zo strany dodávateľa. Takéto porušenie zákona zo strany Poštovej banky je podľa názoru navrhovateľky nutné hodnotiť ako obchádzanie zákona resp. ako konanie priečiace sa dobrým mravom. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis neobsahuje sankciu za nesplnenie uvedenej povinnosti, ktorú sám predpokladá, je nutné v tejto veci aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ako lex generalis. V prípade takéhoto výkladu je podľa názoru navrhovateľky nutné hodnotiť uzavretie predmetnej zmluvy ako absolútne neplatný právny úkon. Z takéhoto neplatného právneho úkonu zároveň nemôže vzísť platné dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá mala plnenie záväzku navrhovateľky z predmetnej zmluvy zabezpečiť.

V návrhu poukázala na ustanovenie § 4 ods. 2,3 zákona č. 258/2001 Z.z. t.j. obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere so záverom, že ak zmluva vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 3 tieto náležitosti neobsahuje, považuje sa podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), l), poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

Navrhovateľka poukázala na to, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o výške priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve je uvedený len údaj o priemernej výške RPMN na trhu a nie priemernej výške RPMN vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Zároveň v zmluve absentuje relevantný údaj o celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť za poskytnutý úver t.j. údaj o sume, pozostávajúcej zo súčtu výšky istiny úveru a odplaty. Vzhľadom na uvedené nedostatky zmluvy je nutné ju v zmysle citovaných ustanovení posúdiť ako bezúročnú a bez poplatkov. Odporcom uplatnený nárok u zamestnávateľa navrhovateľky teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia samotnej zmluvy o úvere, keďže odporca si nárokuje taktiež plnenie, zodpovedajúce odplate za poskytnutý úver, na ktoré právny nárok nemá.

V ďalšom poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka so záverom, že z predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že odplata za poskytnutý úver predstavuje 19 % z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohodu zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená, čo bolo potvrdené početnou judikatúrou súdov SR. Vzhľadom na uvedené sú dojednania o odplate za poskytnutý úver neplatné. Odporca svoj nárok odvodzuje aj od existencie platne dojednanej odplaty, a teda nárok, ktorý eviduje voči navrhovateľke, obsahuje taktiež finančné plnenie, na ktoré nemá právny nárok. Zamestnávateľ navrhovateľky pritom na základe predloženej dohody o zrážkach bez možnosti posúdiť relevantnosť odporcom uplatneného nároku, vykonáva zo mzdy navrhovateľky zrážky, ktoré sa zarátavajú aj na účet neplatne dojednanej odplaty za poskytnutý úver.

S návrhom na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka predložila oficiálny dokument Národnej banky Slovenska, ktorý poukazuje na priemernú výšku ročných úrokových sadzieb požadovaných za poskytnuté úvery v sledovanom období na finančnom trhu. Opätovne poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 28.10.2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. -99 zo dňa 09.1.02010.

V ďalšom sa navrhovateľka v návrhu venovala naliehavosti právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tvrdiac, že v konaní vo veci samej sa bude domáhať, aby súd určil, že odporca nemá právo na zrážky zo mzdy navrhovateľky, pretože ide o neprijateľnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a zároveň odporcom uplatnený nárok vychádza z nesprávneho záveru o platnosti zmluvy o úvere a zmluvných dojednaní o odplate za poskytnutý úver, ktorý je podľa názoru navrhovateľky potrebné posúdiť ako ex lege bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem navrhovateľky je daný hlavne tým, že napriek skutočnosti, že dlh, ktorý voči nej eviduje odporca, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia platnosti samotnej zmluvy o úvere a jej obsahových náležitostí, zamestnávateľ navrhovateľky musí pokračovať v zrážaní príslušnej sumy z jej mzdy až do

zrazenia celkovej sumy vyžiadanej odporcom v jeho žiadosti o výkon zrážok zo mzdy navrhovateľky resp. až do zrazenia celej odporcom evidovanej dlžnej sumy voči navrhovateľke. Tým môže odporca každý mesiac disponovať značnou časťou príjmu navrhovateľky, čo spôsobuje výrazné obmedzenie navrhovateľky v zabezpečovaní základných potrieb jej rodiny a spôsobuje jej značné finančné problémy a to bez toho, aby mal na ne platný právny nárok. V súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov SR ako i Súdneho dvora EÚ, je naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti zmlúv vždy daný. Navrhovateľka v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. -199 zo dňa 26.04.2010.

Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

V zmysle § 76 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením súd môže uložiť účastníkovi najmä aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

V zmysle § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením možno uložiť povinnosť niekomu iného ako účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v občianskom súdnom konaní, ktorého zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Základným znakom predbežného opatrenia je dočasnosť a provizórnosť. Toto predbežné opatrenie bolo podané z dôvodu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, a teda navrhovateľka musí preukázať, že dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi účastníkmi, pretože hrozí vznik reálnej ujmy resp. jej zväčšovanie. Teda vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

Podľa § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

V tomto prípade sa súd v plnom rozsahu stotožnil s právnymi a skutkovými dôvodmi a návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.

Podľa § 76 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží v lehote, ktorú mu určí, aby podal návrh na začatie konania na súde.

V tomto prípade súd určil navrhovateľke lehotu na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a to 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Ustanovenie § 77 Občianskeho súdneho poriadku upravuje v odseku 1 a 2 zánik a zrušenie tohto predbežného opatrenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 145 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania vo veci samej, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.