Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_12C-68-2012.pdf
PDF · 131.76 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/68/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Y.. E. T. v právnej veci žalobcu: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, S., Ž. XX/XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafránkom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: COFIDIS, a.s., IČO: 36816337, Bratislava, Suché mýto 1, zastúpený advokátskou kanceláriou Černejová & Hrbek, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, IČO: 36857513 o určenie čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v zmluve o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania č. XXXXXXX j e n e p l a t n á,
o trovách konania r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 30.3.2012 domáhala určenia neplatnosti zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania č. XXXXXXXX v časti dohody o zrážkach zo mzdy a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že v nevedomosti v oblasti spotrebiteľských úverov sa dostala do úverového reťazca. Nedokázala posúdiť kvalitu úverových zmlúv, ktoré sú príliš sofistikované a náročné zvlášť u zmlúv od žalovaného. Následne sa dostala do finančnej tiesne, z jej strany nešlo o ľahostajnosť, ale všemožnú snahu poplatiť úroky, ktorých výška bola nezvládnuteľná, napriek všetkej jej snahe. Poukázala na to, že v preambule smernice o spotrebiteľských úveroch je možné nájsť aj pasáž o tom, že štáty musia zabezpečiť, aby sa úverovanie nezneužilo. Zneužitie vidí v tom, že sa voči nej použili neprimerané postupy. Touto žalobou sa domáha, iba určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré ako závažné dojednanie mohlo obstáť iba za predpokladu, že by si ho individuálne dojednala. Dohoda o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom zasahuje do majetku dlžníka a to z dôvodu, že zásah do majetku nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom, či iným nezávislým tribunálom poukázala na to, že ako inštitút v slovenskom právnom poriadku je v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie čl. 38 z tohto dôvodu napáda neplatnosť zmluvy, len čiastočne nakoľko najviac ju ohrozuje ohľadne neplatnosti celej zmluvy sa bude brániť prípadnej žalobe veriteľa.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere v súlade s ustanoveniami § 551 Občianskeho zákonníka. Písomná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi obsahom dohody bol súhlas žalobkyne s tým, že sa jej zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zmluva o úvere jej uzavretie, vrátane dohody o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu. Výklad prejavu vôle žalobkyne jednoznačne dokladuje, že uskutočňovala všetky kroky smerom k tomu, aby bola zmluva o úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy platne uzavretá. Napríklad obstaranie potvrdenia o výške príjmu od zamestnávateľa, list žalobkyne adresovaný žalovanému, ktorým opätovne žiada o poskytnutie úveru. Navyše dohoda o zrážkach zo mzdy bola v zmluve o úvere riadne označená a viditeľná. V ďalšom poukázal na to, že je mimo dosahu a možnosti žalovaného posúdiť, či sa žalovaná dostala v minulosti vlastným zavinením a zneužívaním dôvery poskytovateľov spotrebiteľských úverov do úverového reťazca. Je neprijateľné tvrdenie žalovanej, že zmluvy spoločnosti sú náročné v negatívnom zmysle t. j. neprehľadné, či dokonca nečitateľné a nepochopiteľné pre bežného spotrebiteľa. Z tvrdení žalobkyne vyplývajú evidentné nepravdy a snaha presunúť vinu za ťaživú životnú situáciu žalobkyne na plecia žalovaného. Skôr prichádza do úvahy zodpovednosť žalobkyne za evidentne neuvážené až podvodné uzavretie zmluvy so žalovaným. Podľa jej slov už v čase uzavretia zmluvy nebola schopná posúdiť, či vôbec je v pozícii uzavrieť zmluvu o úvere. Čo sa týka argumentov týkajúcich sa údajnej živelnosti výkonu dohôd o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek súdnej, či inej kontroly podľa názoru žalovaného slobodne dojednané zmluvné ustanovenie nemôže byť ani v spotrebiteľských zmluvách bez ďalšieho považované za neplatné, nakoľko odrážajú slobodnú vôľu zúčastnených strán. Neobstojí ani tvrdenie, že v tomto prípade nepodlieha také zmluvné dojednanie kontrole orgánov verejnej moci. Navyše v zmysle § 551 druhá veta Občianskeho zákonníka zrážky zo mzdy nemôžu a nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia podľa exekučného poriadku. Aj pri výkone rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora by v podstate išlo o rovnaký výkon práv a veritelia. Žalobca poukázal nato, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola riadne a platne uzavretá na základe platného právneho úkonu žalobkyne, pričom podanie žaloby a iniciovanie prebiehajúceho súdneho konania je možné vnímať jedine ako špekulatívny pokus zneužiť spotrebiteľské predpisy a dosiahnuť tak na škodu žalovaného vyviazanie za zo zmluvných záväzkov, preto navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalobcovi priznať náhradu trov konania.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi a to : návrhom, návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 2.1.2008, vyjadrením žalovaného k žalobe, potvrdeniami o vklade v hotovosti zo dňa 14. 2. 2008 až 16. 4. 2008, sumarizáciou úverov žalobkyne zabezpečených pred dňom 10. 1. 2008, sumarizáciou zrážok zo mzdy zo dňa 16.12.2011, uznesením predsedu súdneho dvora vo veci IC - 30/12, a ostatným obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav veci :
Dňa 2.1.2008 žalobkyňa so žalovaným uzavrela písomnú zmluvu o revolvingovom úvere „., Č.. XXXXXXXX, ako dlžníčka s veriteľom - žalovaným. V zmysle zmluvy žalovaný poskytol žalovanej úver vo výške 40 000,-Sk, ktorý sa zaviazala žalovaná uhrádzať minimálnou mesačnou splátkou úveru 1599,-Sk. Úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy bola dohodnutá 2,14 % mesačne pre všetky úverové limity, výpočet RPMN bol odkázaný na čl. 5.4 všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) v ďalšom bolo uvedené, že úverový limit je možné navýšiť až do maximálnej výšky 100 000,-Sk.
Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, okrem iného bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) a ustanovenia článku 6.1 VOP veriteľa, ktoré boli súčasťou zmluvy za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa voči dlžníkovi, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Za podmienok podľa článku 6. 1 VOP je veriteľ oprávnený predložiť túto zmluvou o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi alebo platiteľovi iných príjmov dlžníka, na základe čoho bude zamestnávateľa alebo platiteľ iných príjmov povinný vykonávať za mzdy alebo iných príjmov dlžníka zrážky a zrazené sumy previesť na účet veriteľa.
Podľa sumarizácie v predloženej žalobkyňou pred dňom 10.1.2008 žalobkyňa uzavrela tieto úverové zmluvy : dňa 27. 1. 2004 so spoločnosťou Home Credit Slovakia - YES - vo výške 20 000,-Sk, dňa 30. 11. 2005 spoločnosťou Profi credit - vo výške 60 000,-Sk, dňa 28. 9. 2006 s Poštovou bankou a.s.
- vo výške 80 000,- Sk, dňa 8. 11. 2006 s Poštovou bankou a.s. - vo výške 30 000,-Sk, dňa 12. 12. 2006 so spoločnosťou Ge Money vo výške 32 000,-Sk, dňa 17. 1. 2007 spoločnosťou Home Credit Slovakia bol výške 57 000,-Sk, dňa 26. 3. 2007 spoločnosťou Žolík vo výške 63 000,-Sk, dňa 12. 4. 2007 spoločnosťou Essox vo výške 50 000,-Sk, dňa 22. 6. 2007 spoločnosťou Profi credit vo výške 38 000,-Sk, dňa 25. 6. 2007 Poštová banka a.s. vo výške 60 000,-Sk, dňa 3. 9. 2007 spoločnosťou Poštová
banka a.s. vo výške 30 000,-Sk, dňa 10. 7. 2007 spoločnosťou Quatro vo výške 30000,-Sk, dňa 10. 10. 2007 spoločnosťou Home Credit Slovakia vo výške 30 000,-Sk.
Zamestnávateľ žalobkyne vykonával zrážky zo mzdy pre vyššie uvedené spoločnosti (čl.37) a v prospech predmetnej zmluvy o úvere na základe dohody o zrážkach zo mzdy pre žalovaného v roku 2010 v sume 530,81 eura a v roku 2011 v sume 479,44 euro.
V účastníckom výsluchu žalobkyňa uviedla, že k samotným právnym argumentom sa vyjadriť nevie. Uviedla, že úver splácala a v prípade, že jej mzda meškala uhrádzala splátky úveru aj poštovou poukážkou. Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy poslala prostredníctvom internetu, pričom jej pomáhala dcéra. Pamätala si, že predkladala potvrdenie od zamestnávateľa preukazujúce jej zamestnanosť a výšku mzdy, ktoré poslala žalovanému poštou. Potvrdila, že samotnú zmluvu nečítala, pretože niektorým ustanoveniam ani nerozumela, avšak napriek tomu zmluvu podpísala a odoslala poštou. Zrážky zo mzdy jej boli vykonávané v roku 2010 a v roku 2011. V tomto období bolo bežné, že jej bola poukazovaná zamestnávateľom mzda len v minimálnej výške, približne 200 euro mesačne. Zostávajúca časť bola poukazovaná jej veriteľom. Mzdová účtovníčka zamestnávateľa ju informovala, ktoré platby bolo potrebné doplatiť v hotovosti.
V danej právnej veci žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnila svoju argumentáciu poukázaním na pripomienky Európskej komisie vo veci C - 30/12, na čl. 22, 23 a 31 v ktorom sa konštatuje, že obavy vnútroštátneho sudcu sa zdajú byť opodstatnené. V prejednávanej veci naozaj môže nastať, ak už nenastala situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Spotrebiteľ môže byť aj odradený od vymáhania pomerne nízkej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia so zreteľom na značné náklady, ktoré by takýto postup obnášal. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Je dokonca možné vidieť určitú paralelu medzi zrážkami zo mzdy, ktoré zvýhodňujú veriteľa a medzi stanovením povinného riešenia sporov na rozhodcovskom súde so sídlom v mieste podnikania veriteľa.
Žalovaný naopak poukazoval na tú skutočnosť, že prejudiciálne konanie vo veci C - 30/12, vedené na Súdnom dvore Európskej únie, ktoré malo byť vedené z podnetu tunajšieho súdu v právnej veci vedenej pod sp. zn. XXCXXX/XXXX bolo vymazané a to z toho dôvodu, že konanie vo veci samej bolo zastavené, z dôvodu späťvzatia návrhu žalobkyňou. V ďalšom žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa sa v danej právnej veci nedomáhala vydania predbežného opatrenia, pričom sa mohla takýmto spôsobom brániť pokiaľ mala za to, že dochádzalo zo strany žalovaného k zásahu do jej majetkovej sféry uplatňovaním zabezpečovacieho inštitútu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej sa neplatnosti domáha v tomto konaní. V nadväznosti na to poukázal, že v argumentácii žalobkyne sa nenachádza námietka nekalosti všeobecných obchodných podmienok pre, ktoré následne mala súvisieť aj nekalosť alebo neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný mal za to, že vnútroštátna právna úprava dostatočne poskytuje ochranu spotrebiteľovi, ktorý nie je ľahkovážny a ktorý je obozretný, poukázal nato, že žalobkyňa sa v danom prípade nedostatočne oboznámila s úverovou zmluvou neporozumela samotnej zmluve nepožiadala, však žalovaného o vysvetlenie a ozrejmenie skutočnosti, ktoré sú v zmluve uvedené. Súčasne neupozornila na ďalšie záväzky, ktoré mala z iných zmlúv, čím žalovaného uviedla do omylu.
Súd právne uzatvára:
Podľa § 551 ods. 1,2 zák .č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Podľa článku 6.1 VOP veriteľ je oprávnený žiadať, aby klient poskytol primerané zabezpečenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, najmä záväzkov na splatenie úveru a platenie úrokov, poplatkov a sankcií súvisiacich s úverom. Veriteľ, a klient sa dohodli, že počiatočné zabezpečenie poskytne klient (t. j. dlžník aj prípadný spoludlžník ) formou dohody o zrážkach zo mzdy klienta, v súlade s ustanovením § 551 OZ. Veriteľ a klient - dlžník a spoludlžník - sa preto pri uzavretí zmluvy o úvere dohodli, že veriteľ je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o úvere zo mzdy klienta. Táto dohoda sa vzťahuje aj na iné prímy klienta, ktoré podliehajú výkonu rozhodnutia. Platiteľ mzdy a iných príjmov je povinný vykonávať zrážky zo mzdy klienta po predložení tejto zmluvy o zrážkach zo mzdy. Ak došlo k omeškaniu splnením povinnosti klienta zo zmluvy o úvere, a to po dobu presahujúcu 40 dní alebo došlo k omeškaniu s platením viac ako dvoch po sebe nasledujúcich minimálnych splátok úveru veriteľovi, je veriteľ oprávnený predložiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi ktoréhokoľvek klienta alebo platiteľovi inej pravidelnej platby klientovi a požiadať ho o vykonávanie zrážok zo mzdy alebo iných plať poskytovaných klientovi za účelom úhrady splatných záväzkov klienta. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Ukončenie zmluvy o úvere nemá vplyv na trvanie príslušného zabezpečenia po dobu, po, ktorú existujú neuhradené záväzky klienta voči veriteľovi vzniknuté na základe zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).
Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorení spornej zmluvy dňa 2.1.2008 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu
- spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako nevyvážené je aj povinnosť spotrebiteľa zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške prípade jednej
Podľa § 153 ods. 3 zák.č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len O.s.p.) , súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa článku 7 bodu 7.2 VOP v prípade, že má porušenie zmluvných povinností klienta povahu omeškania splnením peňažných záväzkov voči veriteľovi, je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy denne, počínajúc prvým dňom omeškania okrem toho, v prípade omeškania klienta s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok z omeškania, a to vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa klient ocitol v omeškaní viac ako 15 dní.
Podľa článku 7 bodu 7. 3 VOP, v prípade, že nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku 8 bodu 8. 2, ktorá je dôvodom pre uplatnenie práva veriteľa na odstúpenie od zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený žiadať a v takom prípade je klient povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu až do výšky zodpovedajúcej 100 % v tej dobe dlžnej čiastky úveru. Okrem toho je v takom prípade klient povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej súhrnnej výške úrokov z úveru odo dňa platnosti odstúpenia do dňa, ku ktorému sa podľa zmluvy o úvere malo skončiť riadne splácanie úveru, ak by klient úver viac nečerpal pravidelne a pravidelne platil iba minimálnu splátku úveru. Úhrada zmluvnej pokuty nezbavuje klienta povinnosti uhradiť úroky z omeškania a, prípadne poplatok z omeškania.
Podľa článku 7 bodu 7. 4 VOP, v prípade, že klient nesplní niektorú zo svojich oznamovacích povinností uvedených v článku 10.2 či 10.3 VOP je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 500 SK za každý prípad porušenia povinnosti
Podľa článku 7 bodu 7. 5 VOP zmluvná pokuta uložená podľa týchto VOP je splatná v pracovný deň nasledujúci po výzve veriteľa na jej zaplatenie
Podľa článku 7 bodu 7. 6 VOP povinnosť klienta platiť zmluvnú pokutu nemá vplyv na právo veriteľa požadovať náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute v ani na právo veriteľa odstúpiť od zmluvy o úvere.
Podľa článku 7 bodu 7. 7 VOP zánikom alebo skončením zmluvy o úvere nezaniká platnosť tohto článku 7 k, pokiaľ ide o nároky veriteľa, ktoré vznikli do dňa zániku alebo skončenia zmluvy o úvere.
Podľa článku 8 bodu 8.4 VOP zmluva o úvere zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, ktoré je účinné momentom doručenia odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12. 4 týchto VOP. Veriteľ je oprávnený odstúpiť s okamžitou účinnosťou od zmluvy o úvere v prípade závažného porušenia zmluvy o úvere klientom, za ktoré sa považuje najmä ak sa klient ocitne v omeškaní s úhradou najmenej dvoch minimálnych splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, alebo klient nevrátil bezodkladne čerpal sumu prevyšujúcu úverový limit alebo zaniklo alebo sa zhoršilo zabezpečenia úveru, ak klient neposkytol dostatočné zabezpečenie požadované veriteľom, alebo klient je v omeškaní s akoukoľvek inou platbou veriteľovi po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, alebo klient uviedol alebo ponechal bez zmluve o úvere alebo návrhu, v dokumentoch, ktoré slúžia k zabezpečeniu záväzkov klienta zo zmluvy o úvere alebo inak oznámil veriteľovi nepravdivé, nepresné, neaktuálne alebo zavádzajúce údaje, alebo bolo začaté exekučné, konkurzné alebo iné konanie týkajúce sa majetku klienta, alebo klient závažne porušil inú povinnosť zo zmluvy o úvere, týchto VOP alebo dokumentov, ktoré slúžia na zabezpečenie jeho záväzkov zo zmluvy o úvere, napríklad oznamovacou povinnosťou o zmene údajov týkajúcich sa klienta. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere sa zmluva o úvere konči, a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý do tejto doby nesplatený úver klienta, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere, sa stávajú splatnými a klient je povinný ich bezodkladne uhradiť veriteľovi v plnej výške. Zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza (alebo ešte môže dochádzať viď. dojednanie v čl. 6.1 VOP posledná veta) bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný stav môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať.
Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretého medzi veriteľom s dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.).
Obsahom dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi.
Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1), avšak ako vyplýva z vyššie citovaných VOP, veriteľ môže postupne prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, uspokojiť aj rôzne zmluvné pokuty a sankčné poplatky, ktoré si vyčíslil - vyúčtoval na základe neprijateľných VOP.
Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok.
Z predloženého návrhu /zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.1.2008 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, na jej základe žalovaný poskytol žalobkyni úverový rámec vo výške 40 000,- Sk, ktorý prípadne je možné dokonca navýšiť.
Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy/návrhu o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru, sa konajúca osoba - žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Výsluchom žalobkyne mal súd zistené, že táto je absolútne neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého a pre ňu zrozumiteľného výkladu možno aj opakovaného, obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným.
V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá v texte odkazuje na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka a na ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, pričom naviac nie je uvedené číslo zákona len označenie „Občianskeho zákonníka“ (čo pre laika nemusí byť dostatočné) naviac ustanovenia všeobecných obchodných podmienok sú poskytované spotrebiteľom v takej veľkosti písma, že táto už po prvom vzhliadnutí odrádza - znechucuje, a vôbec znemožňuje dôslednejšie preštudovanie, nehovoriac o spotrebiteľoch vo vyššom veku. Pritom žalovaný už z návrhu na poskytnutie úveru mal zistené, v akej pracovnej pozícií je žalobkyňa zamestnaná, a pri dodržaní už elementárnych zásad poctivého obchodného styku, mohol si uvedomiť a prípadne ponúknuť žalobkyni dôslednejšie vysvetlenie aj riziká vyplývajúce z úverového vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ.
Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu ochranu.
Naviac samotná zmluva vo svojej všeobecných obchodných podmienkach obsahuje viaceré zákonu odporujúce dojednania.
Z dôvodu neprijateľnosti je neplatná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru, obsahom ktorej bolo dojednanie úrokov z omeškania nad výšku ustanovenú predpismi občianskeho práva. Zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ust. § 369 ods. 1 Obč. zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v OZ ( § 52 a nasl.) a zákonom o spotrebiteľskom úvere, aby odstránil prípadné pochybnosti.
Vychádzajúc z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, platnej v čase účinnosti zmluvy, na základe ust. § 54 ods. 1 OZ, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy, majúce charakter absolútnych obchodov, aj do 15.1.2009 bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia. Je potrebné konštatovať, že ide o neprijateľnú a neplatnú podmienku zmluvy uzatvorenú medzi účastníkmi, priznávajúcu nárok na úrok z omeškania vo výške 0, 08% denne, a to vo výške presahujúcej úrok z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, pričom následne na základe takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky si mohol žalovaný v rámci dohody o zrážkach zo mzdy uplatňovať takýto nárok.
Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je napríklad aj ustanovenie čl. 8.4 VOP, podľa, ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy. Upravené pre žalobkyňu nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s ustanovením § 457 OZ, pričom aj toto dojednanie súvisí neobmedzenou možnosťou žalovaného vymôcť z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky nároky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala. Keďže už dojednanie úrokov z omeškania súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku je nadbytočné podrobne odôvodňovať právne účinky odstúpenia od zmluvy porovnávaním ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, nakoľko už toto postačuje na vyslovenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
Z týchto dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Keďže právnemu zástupcovi žalobcu vzniklo právo poskytnutie lehoty troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia na vyčíslenie trov právneho zastúpenia, pričom na druhej strane súd odovzdal písomné vyhotovenie rozhodnutia po jeho vyhlásení rozhodne o trovách konania samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.