Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoPr-4-2020.pdf
PDF · 155.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoPr/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXA, X., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom: Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30850436 proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o určenie práva na mimoriadny výkonnostný bonus vo výške 19.182,- eur, o zaplatenie sumy 11.509,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 45Cpr/4/2017-478 zo dňa 16.05.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. mája 2019, č.k.: 45Cpr/4/2017-478 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len súd „prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 16. mája 2019 č.k.: 45Cpr/4/2017-478 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) v I. výroku konanie o určenie, že žalobca má právo na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov Sberbank Slovensko, a.s. vo výške 19.182,- eur, ktorý bol žalobcovi priznaný rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 28.07.2016, zastavil. II. výrokom žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.509,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.509,- eur od 07.08.2016 až do zaplatenia, do troch dní do právoplatnosti rozsudku a IV. výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa čl. 3, § 1 ods. 4, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2, § 15, § 118 ods. 1, 2, § 119 ods. 3, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, 2 Zákonníka práce, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2017 domáhal určenia, že má právo na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov Sberbank Slovensko, a.s. vo výške 19.182,- eur, ktorý bol žalobcovi priznaný rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 28.07.2016 a náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že dňa 18.12.2013 uzatvoril so zamestnávateľom Sberbank Slovensko, a.s. Bratislava pracovnú zmluvu, v znení dodatkov, podľa ktorej pracoval ako Head of SME Busines and Product Support. Koncom roka 2015 Sberbank Slovensko, a.s. Bratislava ponúkol akcie spoločnosti na predaj novému vlastníkovi, čím sa začala transakcia predaja spoločnosti. Aby transakcia prebehla úspešne,
žalovaný si vybral limitovanú skupinu zamestnancov, ktorých úlohu v procese úspešnej realizácie transakcie označil za rozhodujúcu a ich vplyv na jej zrušenie za podstatný pre úspešnú prípravu a realizáciu transakcie predaja spoločnosti žalovaného novému majiteľovi. Túto skupinu vybraných zamestnancov označil žalovaný ako kľúčoví zamestnanci Sberbank Slovensko a.s.. Žalobca ako vedúci zamestnanec bol v priebehu roka 2015 zaradený do skupiny kľúčových zamestnancov, išlo o zaradenie do jednorazového programu, ktorého účelom bolo udržať si žalobcu ako kľúčového zamestnanca počas celej doby prípravy a realizácie predajnej transakcie a to až do zavŕšenia transakcie predaja akcií žalovaného novému majiteľovi. Žalovaný si bol vedomý toho, že bez kľúčových zamestnancov transakciu nezrealizuje, pričom bolo zrejmé, že žalovaný vstúpil do obdobia, kedy bude potrebné vysoké pracovné nasadenie najmä zo strany kľúčových zamestnancov. Žalobca zotrval v pracovnom pomere u žalovaného až do zavŕšenia predajnej transakcie, plnil všetky požiadavky žalovaného súvisiace so zmluvou o predaji akcií medzi žalovaným a budúcim novým majiteľom tak, aby transakcia bola úspešne ukončená. Zamestnávateľ prisľúbil žalobcovi mimoriadny výkonnostný bonus za podmienky, že ku dňu úspešného zavŕšenia transakcie predaja akcií novému vlastníkovi zotrvá v pracovnom pomere. Právny predchodca žalovaného dňa 28.07.2016 písomne informoval žalobcu, že Management Boad Skupiny Sberbank rozhodol o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov. Dňa 28.07.2016 rozhodlo predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s. o vyplatení mimoriadneho výkonnostného bonusu pre žalobcu vo výške 19.182,- eur, ktoré podpísal H. F. predseda predstavenstva a Z. Z. ako člen predstavenstva spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., osoby oprávnené konať v mene spoločnosti. Rozhodnutie predstavenstva bolo doručené do vlastných rúk žalobcovi, ktorému bol priznaný mimoriadny bonus na výplatu vo výške 19.183,- eur, ktorý sa zamestnávateľ zaviazal žalobcovi vyplatiť a to 60% bonusu vo výške 11.509,- eur po zavŕšení predajnej transakcie, 40% bonus vo výške 7.673,- eur za rok 2015 mal byť odložený o 3 roky s termínom výplaty v roku 2019. Od 28.07.2016 zamestnávateľ so žalobcom nekomunikoval ohľadne mimoriadneho bonusu a prvú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi nevyplatil. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.12.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej mzdy, prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu, žalovaný výzvu prevzal na ktorú nereagoval.
4. Žalobca písomným podaním zo dňa 12.03.2018 podal návrh na rozšírenie žaloby o zaplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 11.509,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 07.08.2016 do zaplatenia. O prípustnosti zmeny žaloby spočívajúcej v rozšírení žaloby, súd rozhodol na pojednaní konanom dňa 14.06.2018 podľa § 142 ods. 1 CSP. Žalobca po zaplatení súdneho poplatku za rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 11.509,- eur spolu s príslušenstvom, písomným podaním zo dňa 20.08.2018 vzal žalobu o určenie práva na mimoriadny výkonnostný bonus vo výške 19.182,- eur späť.
5. O podanom návrhu žalobcu na späťvzatie žaloby súd prvej inštancie rozhodol v rozhodnutí vo veci samej a konanie o určenie, že žalobca má právo na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK vo výške 19.182,- eur, ktorý bol žalobcovi priznaný rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 28.07.2016 zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP (I. výrok rozsudku) a priznal žalovanému v súlade s § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II. výrok rozsudku).
6. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 11.509,- eur s príslušenstvom titulom zaplatenia mimoriadneho výkonnostného bonusu. Žalobca ako vedúci zamestnanec bol v priebehu roka 2015 zaradený do skupiny kľúčových zamestnancov, išlo o zaradenie do jednorazového programu, ktorého účelom bolo udržať si žalobcu ako kľúčového zamestnanca počas celej doby prípravy a realizácie predajnej transakcie a to až do zavŕšenia transakcie predaja akcií žalovaného novému majiteľovi. Žalovaný si bol vedomý toho, že bez kľúčových zamestnancov transakciu nezrealizuje, pričom bolo zrejmé, že žalovaný vstúpil do obdobia, kedy bude potrebné vysoké pracovné nasadenie najmä zo strany kľúčových zamestnancov. Žalobca zotrval v pracovnom pomere u žalovaného až do zavŕšenia predajnej transakcie, plnil všetky požiadavky žalovaného súvisiace so zmluvou o predaji akcií medzi žalovaným a budúcim novým majiteľom tak, aby transakcia bola úspešne ukončená. Dňa 29.07.2016 sa spoločnosť Penta Investments stala vlastníkom majoritného podielu 99,5% akcií spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., teda došlo k úspešnému zavŕšeniu predajnej transakcie, čím sa stala prvá časť mimoriadneho bonusu žalobcu vo výške 11.509,- eur splatnou. Od 28.07.2016 zamestnávateľ so žalobcom nekomunikoval ohľadne mimoriadneho bonusu a prvú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi nevyplatil. Žalobcu listom zo dňa 12.12.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu, žalovaný, ktorý výzvu prevzal, na túto nereagoval.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že právo na výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov predstavuje právo na peňažné plnenie, ktoré si žalobca uplatnil určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, na požadovanom určení nemá žalobca naliehavý právny záujem. Určením práva na výkonnostný bonus sa postavenie žalobcu nezmení a žalobca bude musieť iniciovať nové konanie o splnenie peňažnej povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, iba v konaní o zaplatenie pohľadávky má možnosť získať meritórne rozhodnutie, a tak vyriešiť stav právnej neistoty. Poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k existencii nároku na výkonnostný bonus, že rozhodnutiami predstavenstva žalovaného zo dňa 16.06.2015 č. 97/2015, zo dňa 08.12.2015 č. 168/2015 a zo dňa 28.07.2016 č. 110/2016 malo dôjsť k stanoveniu podmienok nároku vybranej skupiny riadiacich zamestnancov a členov orgánov Sberbank Slovensko, a.s. na výkonnostný bonus závislý od procesu predaja Sberbank Slovensko, a.s. novému akcionárovi. Rozhodnutím predstavenstva č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016 bol výkonnostný bonus formálne schválený riadiacim zamestnancom vrátane žalobcu, ktorému bolo odovzdané potvrdenie o mimoriadnom bonuse. Osobitný súhlas dozornej rady Sberbank Slovensko, a.s. s rozhodnutím č.110/2016 absentoval. Hlasujúci členovia predstavenstva boli vylúčení z rozhodovania podľa § 11 Rokovacieho poriadku. Podmienky mimoriadneho výkonnostného bonusu neboli v súlade s § 23 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Dňa 01.08.2016 bol ukončený proces predaja Sberbank Slovensko, a.s. novému akcionárovi. Rozhodnutie o mimoriadnych bonusoch malo povahu zlatých padákov, ktoré mali vybraným členom manažmentu banky zabezpečiť vysoký príjem, bolo možné očakávať, že v súvislosti so zmenou akcionárskej štruktúry žalovaného dôjde k personálnym zmenám na riadiacich pracovných pozíciách. Rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu boli dodatočne predstavenstvom po predaji banky v celom rozsahu zrušené a to rozhodnutím predstavenstva zo dňa 19.12.2016. Žalovaný z uvedených dôvodov považoval žalobu za nedôvodnú, ktorú žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
8. Pôvodný žalovaný Sberbank Slovensko a.s., zanikol dňa 01.08.2017, podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, právnym nástupcom žalovaného sa stala Primá banka Slovensko, a.s. Žilina. Žalovaný zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd prvej inštancie uznesením č. k. 45Cpr /4/2017 - 241 zo dňa 18.01.2018 rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom žalovaného, spoločnosťou Primá banka Slovensko, a.s. Žilina, podľa ustanovenia § 64 CSP.
9. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Sberbank Slovensko, a.s. Bratislava bol uzavretý pracovnoprávny vzťah založený písomnou pracovnou zmluvou dňa 18.12.2013. Rozhodnutím predstavenstva spoločnosti s účinnosťou od 15.03.2014 bol žalobca menovaný do funkcie vedúci podpory predaja a produktov Sberbank Slovensko, a.s.. Pôvodný zamestnávateľ Sberbank Slovensko a.s., Bratislava zanikol a právnym nástupcom žalovaného sa stala obchodná spoločnosť Primá banka Slovensko a.s., Hodžova 11, Žilina, na ktorú prešli práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 27 Zákonníka práce, ktorý zakotvuje generálnu sukcesiu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, je teda právnym následkom zmeny zamestnávateľa a súčasne právnym vyjadrením ochrany zamestnanca pri zachovaní pracovnoprávneho vzťahu. V pracovnej zmluve boli dohodnuté mzdové podmienky, základná mesačná mzda 4.600,- eur brutto, zamestnanec mal nárok na výplatu mzdy po odpracovaní predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, výplatný termín bol stanovený na 6. kalendárny deň v mesiaci. Predmetom pracovnoprávneho sporu bol uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 11.509,- eur titulom mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK. Žalobca ako vedúci zamestnanec bol v priebehu roka 2015 zaradený do skupiny kľúčových zamestnancov, išlo o jednorazový program, ktorého úlohou bolo pripraviť a realizovať predaj akcií spoločnosti novému majiteľovi, konkrétna suma mimoriadneho bonusu bola závislá od toho, ako zamestnávateľ vyhodnotí pracovnú výkonnosť žalobcu v procese predaja spoločnosti. Právny predchodca žalovaného koncom roka 2015 ponúkol akcie spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. na predaj, čím sa začala transakcia predaja spoločnosti. Ďalej súd prvej inštancie považoval za preukázané, že právny predchodca žalovaného listom zo dňa 28.07.2016 oznámil žalobcovi, že vzhľadom na zavŕšenie predaja SBSK, kde žalobca zohral rozhodujúcu úlohu a vplyv žalobcu bol na úspech tejto transakcie podstatný. Predstavenstvo Sberbank dňa 28.07.2016 rozhodlo o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov; do úvahy boli brané kľúčové indikátory, individuálne pracovné úsilie v procese predaja na základe kvalitatívneho hodnotenia žalobcu a úspešnosť zavŕšenia obchodu. Vzhľadom na uvedené bol žalobcovi priznaný mimoriadny bonus vo výške 19.182,- eur, čo zodpovedalo 34,75%
ročnej základnej mzdy k januáru 2015. Mimoriadny bonus predstavoval odmeňovanie s ohľadom na regulačné podmienky odmeňovania CRD, Politiku odmeňovania Skupiny a Politiku odmeňovania SBSK a z uvedeného dôvodu 60%-bonus vo výške 11.509,- eur mal byť vyplatený po zavŕšení predajnej transakcie a 40 %-bonus vo výške 7.673,- eur za rok 2015 mal byť vyplatený o tri roky; s termínom výplaty v roku 2019. Žalovaný na internetovej stránke www.sberbank.sk <http://www.sberbank.sk> <<http://www.sberbank.sk>> uviedol verejne prístupnú informáciu, z ktorej súd prvej inštancie zistil, cit.: „Dnes 29.júla 2016, sa spoločnosť Penta Investments stala vlastníkom majoritného podielu 99,5% akcií spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. Úspešné uzatvorenie transakcie bolo podmienené aj súhlasom Európskej centrálnej banky, ktorý bol vydaný v priebehu minulého týždňa“. Zverejnením tejto informácie došlo k úspešnému zavŕšeniu predajnej transakcie a z vyjadrenia žalovaného mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že bol ukončený proces predaja banky novému akcionárovi. Oznámenie o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi zo dňa 28.07.2016 bolo podpísané predsedom predstavenstva AlQ. Z. - členkou predstavenstva, t.j. osobami oprávnenými konať v mene zamestnávateľa. Uvedený právny úkon bol vážny, určitý a zrozumiteľný, ktorý súd prvej inštancie považoval za platný právny úkon podľa § 37 ods. l Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplývalo, že zamestnávateľ priznal žalobcovi mimoriadny výkonnostný bonus za individuálne úsilie v procese predaja za uvedených podmienok.
10. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné námietky žalovaného, že rozhodnutia predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. č. 97/2015 zo dňa 16.06.2015, č. 168/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016, ktorými malo dôjsť k stanoveniu podmienok vybranej skupiny riadiacich zamestnancov na výkonnostný bonus boli formálne schválené riadiacim zamestnancom, že neboli prijaté v súlade s internými normami Sberbank Slovensko a.s., rokovacím poriadkom ako aj s politikou odmeňovania pre osobitné skupiny zamestnancov, že na prijatí všetkých troch rozhodnutí predstavenstva sa zúčastnili členovia predstavenstva, ktorí boli podľa rokovacieho poriadku pri rozhodovaní vylúčení, že absentoval súhlas dozornej rady, a napokon všetky rozhodnutia predstavenstva boli dodatočne zrušené a to rozhodnutím predstavenstva zo dňa 19.12.2016. Rozhodnutia predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. č. 97/2015 zo dňa 16.06.2015, č. 168/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016 patria do pôsobnosti predstavenstva spoločnosti vo vzťahu k odmeňovaniu zamestnancov (teda žalobcu) o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu kľúčovým zamestnancom pri predajnej transakcii. V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa súdnej praxe rozhodnutia predstavenstva spoločnosti ako riadiaceho orgánu spoločnosti majú vnútropodnikový charakter a súdy nie sú oprávnené zasahovať do týchto rozhodnutí predstavenstva, rozhodnutie predstavenstva nemôže byť súdom preskúmané, a to ani v rámci riešenia prejudiciálnej otázky. Zamestnávateľa, ktorý je akciovou spoločnosťou, zaväzuje právny úkon, ktorý v jej mene urobí predstavenstvo a spoločnosť je oprávnená uplatniť si svoje práva voči členom predstavenstva, ktorí konali v rozpore so zákonom, internými predpismi. Z rozhodnutia predstavenstva č. 97/2015 zo dňa 16.06.2015 mal súd preukázané, že bolo prijaté na základe rozhodnutie akcionára žalovaného spoločnosti Sberbank EU a odsúhlasené všetkými členmi dozornej rady žalovaného dňa 09.12.2015 (rozhodnutím dozornej rady per rollam), preto tvrdenie žalovaného, že rozhodnutie č.97/2015 nebolo schválené dozornou radou bolo nepravdivé. Tento dokument pre predstavenstvo obsahoval špecifický výkonnostný bonus pre vybraných kľúčových zamestnancov Sberbank Slovensko, nakoľko po oznámení procesu predaja strácajú kľúčoví zamestnanci motiváciu, narastá fluktuácia zamestnancov. Cieľom tohto rozhodnutia bolo stabilizovať kľúčových zamestnancov z dôvodu ich zásadného významu pre úspešnosť procesu predaja zvýšením cieľového bonusu pre rok 2015, aby zostali v spoločnosti žalovaného počas procesu predaja, aby zabezpečili priebeh auditu, plnili požiadavky vyplývajúce zo zadaní jednotlivých uchádzačov o kúpu akcií, aby počas auditu nedošlo k odchodu zamestnancov. V zozname bolo uvedených 25 zamestnancov SBKS, ktorí boli navrhovaní ako kľúčoví zamestnanci v súvislosti s výkonnostným bonusom, medzi ktorými bol uvedený žalobca Jozef Kováč. Vzhľadom na vykonávané pracovné povinnosti žalobcu v procese predajnej transakcie spoločnosti, súd prvej inštancie považoval tvrdenie žalovaného o zlatom padáku za účelové, nakoľko mimoriadny výkonnostný bonus mal byť vyplatený kľúčovým zamestnancom až po ukončení predajnej transakcie, pričom nebol naviazaný na skončenie pracovného pomeru, tak ako je to v prípade poskytovania vysokého odstupného manažérom v súvislosti s odvolaním z funkcie a skončením pracovného pomeru. V tejto súvislosti súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného, že priznanie výkonnostného bonusu je v rozpore s dobrými mravmi. V rozhodnutí predstavenstva č.168/2015 zo dňa 08.12.2015 sa otázka mimoriadnych výkonnostných bonusov ani neriešila, uvedené rozhodnutie predstavenstva súd prvej
inštancie považoval v danej veci za irelevantné. Z rozhodnutia predstavenstva č.110/2016 zo dňa 28.07.2016 mal súd prvej inštancie preukázané, že bolo prijaté na základe rozhodnutia akcionára spoločnosti Sberbank EU; v dokumente pre predstavenstvo dňa 28.07.2016 bolo uvedené, že návrh bol založený na rozhodnutí predstavenstva SBEU o výplate špecifického výkonnostného bonusu. Vyhodnotenia jednotlivcov vykonalo predstavenstvo SBEU, ako aj prijatie konkrétnych súm. Mimoriadne výkonnostné odmeny musia byť kľúčovým zamestnancom vyplatené najneskôr do 30.09.2016, menný zoznam a spôsob výpočtu mimoriadnej výkonnostnej odmeny bol daný priamo akcionárom. V dokumente pre predstavenstvo bolo uvedené, že bonus a podmienky boli schválené v celkovej výške 659 269,- eur, odsúhlasené Dozornou radou Sberbank Slovensko a.s. dňa 10.12.2015, všetci uvedení jednotlivci mali dostať potvrdenie o sume a dátume výplaty, potrebný súhlas Penty sa nevyžadoval. Rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. zo dňa 28.07.2016 zamestnávateľ priznal mimoriadny výkonnostný bonus žalobcovi a žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť bonus žalobcovi po zavŕšení predaja v najbližšom výplatnom termíne v mesiaci auguste 2016; žalobcovi teda vznikol právny nárok na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu, keďže boli splnené podmienky pre jeho priznanie. Podľa súdnej praxe, či zamestnávateľ takéto rozhodnutie prijme a aký bude mať obsah záleží výlučne na úvahe zamestnávateľa. Rozhodnutím Predstavenstva Sberbank Slovensko a.s., zo dňa 19.12.2016, bolo zrušené rozhodnutie predstavenstva spoločnosti č. 97/2015 zo dňa 16.06.2015 a rozhodnutie predstavenstva spoločnosti č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016, na základe ktorých mal byť vybraným zamestnancom spoločnosti vyplatený mimoriadny bonus za proces predaja spoločnosti. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade nemohlo dôjsť k zrušeniu už priznaného nároku na mimoriadny výkonnostný bonus pre žalobcu, takéto rozhodnutie nemôže mať účinky do minulosti (ex tunc), zákon o mzde ani Zákonník práce zrušenie už vzniknutého nároku na mzdu neupravuje, spätné odňatie práva žalobcovi na už priznaný mimoriadny výkonnostný bonus, ktorý sa stal nárokovanou zložkou mzdy, nemôže požívať právnu ochranu.
11. Žalovaný považoval priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi v rozpore so zákonom č.483/2001 Z. z. o bankách, ktorý upravuje odmeňovanie vedúcich zamestnancov tak, že môže byť odmeňovaný iba základnou zložkou mzdy, ktorá bola uvedená v pracovnej zmluve žalobcu vo výške 4.600,- eur a negarantovaná zložka mzdy nebola so žalobcom dohodnutá. Listina o priznaní bonusu žalobcovi zo dňa 28.07.2016 nebola súčasťou pracovnej zmluvy a nemenila dohodnutý spôsob odmeňovania žalobcu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že banka v rámci zásad odmeňovania osôb stanovených podľa § 23a ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, môže okrem zaručenej pevnej zložky celkovej odmeny poskytovať aj pohyblivú zložku celkovej odmeny podľa § 23a ods. 2 zákona o bankách, ktorá nemusí byť priamo dohodnutá v pracovnej zmluve. Interný predpis právneho predchodcu žalovaného Politika odmeňovania Sberbank Slovensko, a.s., obsahoval definíciu pojmov ako pevná zložka mzdy (II. časť základná mzda) a pohyblivá zložka mzdy zamestnancov (III. časť pohyblivá zložka mzdy). Zásady odmeňovania boli prijaté podľa Smernice CRD III (článok X.), ktorý upravoval pohyblivú odmenu zamestnancov, ktorí boli vymedzení ako identifikovaný personál členovia predstavenstva, vedúci riadiaci zamestnanci (žalobca). Pre účely kapitoly III. vnútorného predpisu boli definované aj v bode 3. všeobecné princípy, podľa ktorých celková odmena osoby pozostáva z pevnej a pohyblivej zložky, s uvedením pomeru variabilnej odmeny v porovnaní s pevnou odmenou. Banka určila podmienky poskytovania pohyblivej zložky celkovej odmeny v oznámení o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi dňa 28.07.2016. V konaní bolo preukázané, že predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného dňa 28.07.2016 rozhodlo o mimoriadnej výkonnostnej odmene pre žalobcu ako pohyblivej zložky odmeny, pričom pohyblivá zložka celkovej odmeny nepresiahla zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny, mimoriadny výkonnostný bonus priznaný žalobcovi v celkovej výške 19.182,- eur zodpovedal 34,75% ročnej základnej mzdy k januáru 2015. Rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní mimoriadnej odmeny ako pohyblivej zložky mzdy nebolo v rozpore so zákonom o bankách, ani v rozpore s internými predpismi právneho predchodcu žalovaného. Riadenie politiky odmeňovania podľa Smernice CRD III bolo stanovené v Stanovách spoločnosti, osobou zodpovednou za systém odmeňovania, ktorá mala na starosti rozhodnutia o odmeňovaní, vrátane takých, ktoré boli predmetom schválenia predstavenstvom, pre dozornú radu podľa § 23d ods. 1 zákona o bankách. Žalovaný v konaní nepreukázal ako bol vykonávaný dozor na odmeňovanie osôb v banke, vo vzťahu k žalobcovi podľa § 23d ods. 1 zákona o bankách.
12. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových a právnych záverov, súd prvej inštancie považoval uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 11.509,- eur, titulom mimoriadneho výkonnostného bonusu za opodstatnený a dôvodný. Podľa ustálenej súdnej praxe v sporoch o zaplatenie mzdy alebo
jej časti treba skúmať, či žalobným návrhom je uplatnená zložka mzdy, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať, ide o nárokovú zložku mzdy za vykonanú prácu alebo ide o nenárokovú zložku mzdy, na ktorú vzniká nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní (rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 31/2009, NS ČR sp. zn. 21Cdo 537/2004, NS ČR sp. zn. 21Cdo 810/2010). Súd posúdil nárok žalobcu na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 11.509,- eur ako nenárokovú zložku mzdy za vykonanú prácu, ktorá ma fakultatívnu povahu. V dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o priznaní tohto nároku zamestnancovi dňa 28.07.2016 sa stala zložkou mzdy nárokovou (obligatórnou); rozhodnutie zamestnávateľa má konštitutívny účinok. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 11.509,- eur, a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného uspokojiť nárok zamestnanca. Žalovaný nezaplatil žalobcovi priznaný výkonnostný bonus v lehote splatnosti, ktorá nastala dňom nasledujúcim po zavŕšení predajnej transakcie, ku ktorej došlo dňa 29.07.2016. Keďže splatnosť mzdy žalobcu bola v pracovnej zmluve stanovená na 6. kalendárny deň v mesiaci, žalobcovi vznikol nárok na výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu spolu so mzdou za predchádzajúci mesiac, a to dňom 06.08.2016. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu 11.509,- eur od 07.08.2016, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi 5% zákonný ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 11.509,- eur od 07.08.2016 až do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodne rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci o zaplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 11.509,- eur spolu s príslušenstvom, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa § 255 ods. 1 CSP.
13. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti III. a IV. výroku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zmenil a žalobu zamietol. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
14. Žalovaný namietal, že rozhodnutie dozornej rady spoločnosti zo dňa 09.12.2015, ktorým bola schválená výplata mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi, nebolo platne prijaté pre veľké množstvo formálnych chýb, zakladajúcimi neplatnosť tohto rozhodnutia. Z predložených hlasovacích lístkov o hlasovaní členov dozornej rady na základe výzvy zo dňa 04.12.2015 vyplýva, že za schválenie mimoriadnych výkonnostných bonusov hlasovala iba členka dozornej rady T. N.. Nikto iný za jeho prijatie podľa predložených dôkazov nehlasoval. Ďalšie dva predložené hlasovacie lístky vyslovovali súhlas s uzavretím dodatku č. 2 k zmluve o pripojení na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb MPLS VPN, Business CityNET, prenájme liniek a nájomnej zmluve o koncových telekomunikačných zariadeniach. Pokiaľ teda bolo preukázané schválenie len jedným členom dozornej rady spoločnosti, nemožno za žiadnych okolností považovať výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu za schválenú dozornou radou. Rovnako žalovaný nepovažuje za správny názor súdu prvej inštancie, že k výplate mimoriadneho bonusu malo prísť v mesiaci august 2016, pretože rozhodnutím dozornej rady zo dňa 01.08.2016 bola výplata mimoriadneho výkonnostného bonusu odložená. Z toho dôvodu teda žalovaný nemohol vyplatiť tento nárok v júlovom výplatnom termíne. Navyše výplata mimoriadneho výkonnostného bonusu bola následne zrušená, avšak súd prvej inštancie sa akýmkoľvek postupom po doručení listu zo dňa 28.07.2016 odmietol vo svojom rozhodnutí zaoberať.
15. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie s poukazom na to, že mimoriadny výkonnostný bonus mal byť žalobcovi priznaný v nadväznosti na predaj majoritného počtu akcií spoločnosti Sberbank Slovensko a.s.. Uvedené akcie vlastnil akcionár Sberbank Europe, ktorý svoje akcie odplatne previedol novému akcionárovi Penta Investment. V danej obchodnej situácii skupina tzv. riadiacich zamestnancov Sberbank Slovensko a.s. mala realizovať zámery akcionára Sberbank Europe pre úspešný a čo najvýhodnejší predaj akcií novému akcionárovi. Eventuálna nadpráca tejto vybranej skupiny zamestnancov mohla byť realizovaná iba v prospech akcionára Sberbank Europe. Zamestnávateľ žalobcu Sberbank Slovensko a.s. objektívne nemohol mať z nadpráce žalobcu žiaden relevantný prospech. Záver súdu prvej inštancie, že nadpráca žalobcu mala byť vykonávaná v prospech obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko a. s., je preto skresľujúci. Ak by totiž žalobca vykonával nejakú nadprácu, ktorá mala napomôcť úspešnému predaju akcií, tak
ju mohol vykonávať výlučne v prospech pôvodného akcionára Sberbank Europe, ktorý nebol jeho zamestnávateľom. Takáto nadpráca je výkonom činnosti pre iného. Zamestnávateľ (žalovaný) nemôže znášať náklady s tým spojené. Mimoriadny výkonnostný bonus preto nie je zložkou mzdy žalobcu. V danom smere mohlo ísť nanajvýš o nešpecifikovaný prísľub majoritného akcionára Sberbank Europe, ktorý nie je právne vynútiteľný voči žalovanému. Opätovne pritom zdôraznil, že údajný výkon práce, či zvýšené pracovné zaťaženie žalobcu, ktoré malo byť v prospech pôvodného akcionára, nemožno stotožňovať s výkonom práce pre žalovaného. Akékoľvek náklady spojené s touto nadprácou má znášať výlučne pôvodný akcionár, ktorý z nej profitoval a ktorý riadiacich zamestnancov zjavne usmerňoval pri procesoch, ktoré predchádzali predaju akcií. Tento záver podľa jeho názoru podporujú aj súvisiace sporné otázky, ktoré neboli v konaní pred súdom prvej inštancie hodnoverným spôsobom vyvrátené, ani inak zodpovedané, a to: na základe akých (diskriminačných) kritérií bola selektovaná určitá skupina zamestnancov, ktorej mali byť udelené mimoriadne výkonnostné odmeny; z akého dôvodu riadiaci zamestnanci rozhodovali „sami o sebe“, tzn. ako a kedy budú odmeňovaní; ako sa riadiaci zamestnanci navzájom kontrolovali a hodnotili množstvo a kvalitu údajne vykonanej nadpráce; aká konkrétna nadpráca bola vykonaná, keď zamestnanci naďalej vykonávali štandardnú prácu v sídle zamestnávateľa a v štandardných pracovných hodinách; na základe akých dôvodov neboli do takéhoto systému odmeňovania zahrnutí viacerí, resp. všetci významní a riadiaci zamestnanci Sberbank Slovensko a.s.; z akého dôvodu svoje nároky na súde uplatňuje iba časť riadiacich zamestnancov a zvyšná časť k takémuto uplatneniu nepristúpila.
16. Žalovaný naďalej zotrval na svojom názore, že systém mimoriadnych výkonnostných bonusov mal atribúty tzv. „zlatých padákov“. Zamestnanci zaradení do skupiny riadiacich zamestnancov si museli byť plne vedomí toho, že práve ich pozícia bude po predaji akcií novému akcionárovi obsadená novými osobami a možno racionálne predpokladať, že títo riadiaci pracovníci boli motivovaní pri kreovaní schémy mimoriadneho odmeňovania, v rámci interných schvaľovacích procesov, koordinovane postupovať a konať tak, aby dosiahli vlastné a domnelo obhájiteľné obohatenie vo forme peňažného nároku na zaplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu. Uvedené okolnosti bol súd prvej inštancie povinný skúmať komplexne a najmä pri zachovaní elementárnej spravodlivosti. V prejednávanom spore súd prvej inštancie zjavne tendenčne favorizoval žalobcu, keď jeho nárok skúmal iba z pozície procesnej ochrany slabšej strany, avšak nezohľadnil negatívne dopady na žalovaného. Je pritom nepochybné, že žalobca bol riadiacim zamestnancom, dôkladne poznal interné procesy u zamestnávateľa, dôkladne poznal proces predaja akcií a jeho možné následky, z titulu svojej pozície v rámci hierarchie zamestnancov mohol byť motivovaný konať spoločne s ostatnými riadiacimi zamestnancami tak, aby si zabezpečili majetkový prospech vo forme určitej „istoty“ pre prípad, že dôjde k ukončeniu jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa; čo bolo vysoko pravdepodobné. Žalovaný ako právny nástupca spoločnosti Sberbank Slovensko a.s. nemal v rozhodnom čase žiadny reálny vplyv na kontrolu alebo priebeh interných procesov, ktoré upravovali odmeňovanie zamestnancov. Tieto procesy riadili a určovali výlučne samotní (odmenení) riadiaci zamestnanci, ktorí spôsobom „sami sebe“ vytvorili systém mimoriadnych benefitov, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha. Žalovaný v konaní opakovane poukazoval na to, že systém mimoriadnych výkonnostných bonusov je vadný, pričom došlo k hrubému porušeniu interných predpisov zamestnávateľa a riadiaci zamestnanci pri kreovaní systému mimoriadneho odmeňovania účelovo obchádzali interné pravidlá zamestnávateľa a konali na jeho ujmu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie predstavenstva o mimoriadnom výkonnostnom bonuse, viazanom na predajný proces banky, bolo prijaté iba dvomi zo štyroch členov predstavenstva, hoci v zmysle § 2 ods. 3 písm. a) Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a.s. v spojení s § 4 ods. 1 písm. o) Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a.s. bol na prijatie takéhoto rozhodnutia predstavenstva potrebný súhlas všetkých členov, ktorý zjavne absentuje. Rozhodnutie predstavenstva sa týkalo aj finančných plnení pre členov predstavenstva, ktorí boli priamo ekonomicky zainteresovaní na obsahu rozhodnutia (konflikt záujmov). V dôsledku toho boli hlasujúci členovia predstavenstva v súlade s § 11 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a.s. vylúčení z rozhodovania, napriek tomu o rozhodnutí hlasovali. K spornému rozhodnutiu predstavenstva Sberbank Slovensko a s. nebol udelený ani riadny súhlas dozornej rady Sberbank Slovensko a.s.. Žalovaný ďalej namietal, že v rozhodnutí predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. č. 168/2015 zo dňa 8.12.2015, hoci ide o rozhodnutie o zmenách politiky odmeňovania, nie je uvedené, že sa týka mimoriadneho výkonnostného bonusu viazaného na proces predaja banky a bolo prijaté iba tromi zo štyroch členov predstavenstva. V zmysle § 2 ods. 3 písm. a) Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a.s. v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) uvedeného Rokovacieho poriadku bol na prijatie takéhoto rozhodnutia predstavenstva potrebný
súhlas všetkých členov predstavenstva, ktorý zjavne absentuje. Ďalej rozhodnutie predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016 o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu, viazaného na proces predaja banky, vychádza z podmienok mimoriadneho výkonnostného bonusu, pri ktorých existujú dôvodne pochybnosti, či boli riadne prijaté predstavenstvom Sberbank a.s. a schválené dozornou radou Sberbank Slovensko a.s.. Absentuje osobitný súhlas dozornej rady Sberbank Slovensko a.s. s týmto rozhodnutím. Rozhodnutie sa týkalo finančných plnení pre členov predstavenstva, ktorí boli priamo ekonomicky zainteresovaní na obsahu rozhodnutia (konflikt záujmov). V dôsledku toho boli hlasujúci členovia predstavenstva v súlade s § 11 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a.s. vylúčení z rozhodovania. Napriek tomu o rozhodnutí hlasovali. Podmienky mimoriadneho výkonnostného bonusu rovnako nie sú v súlade s § 23b ods. 2 Zákona o bankách. Rozhodnutia predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. sú v zmysle § 3 ods. 3 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a.s. modifikovateľné a môžu byť v rámci riadneho procedurálneho procesu zrušené. To je plne v súlade aj s doktrínou obchodného práva a režimom úpravy akciovej spoločnosti v Obchodnom zákonníku. Rozhodnutie predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. o priznaní bonusov nemá povahu nemenného rozhodnutia, ktoré zakladá stav definitívneho usporiadania pracovnoprávnych vzťahov. Samotné rozhodnutia predstavenstva o mimoriadnych bonusoch boli v celom rozsahu zrušené, a to rozhodnutím predstavenstva zo dňa 19.12.2016. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie, že mimoriadny výkonnostný bonus nie je v rozpore s ustanovením § 23 ods. 1 písm. c), § 23a ods. 2, 4 §23b ods. 1 a 6, § 122t ods. 3 zákona o bankách, pretože mimoriadny výkonnostný bonus, zaplatenia ktorého sa žalobca domáha, nemožno považovať za súčasť základnej zložky mzdy, keďže nebol poskytovaný pravidelne a ako základná zložka mzdy nebol definovaný ani v pracovnej zmluve; nemal ani atribúty negarantovanej pohyblivej zložky odmeny v zmysle § 23b ods. 1 zákona o bankách. Žalovaný s poukazom na § 10 ods. 2 Zákonníka práce namietal, že právnická osoba nie je viazaná právnym úkonom svojho štatutárneho orgánu, ak sa tento právny úkon netýkal predmetu činnosti právnickej osoby, resp. došlo k prekročeniu oprávnení štatutárneho orgánu. Udelenie mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi za činnosť pre bývalého akcionára žalovaného, resp. za činnosť smerujúcu k uľahčeniu finalizácie zmluvného vzťahu medzi bývalým a súčasným majoritným akcionárom žalovaného, nemožno za žiadnych okolností považovať za úkony, ktoré by súviseli s predmetom činnosti žalovaného. Žalobca musel mať vedomosť o tom, že štatutárny orgán žalovaného, v rozpore s internými pravidlami, odmeňuje „kľúčových zamestnancov“ za výkon práce v prospech inej osoby - vtedajšieho akcionára žalovaného. Expresné priznanie výplaty mimoriadnych výkonnostných bonusov predstavenstvom bez súhlasu dozornej rady spôsobom, keď predstavenstvo spoločnosti konalo v hrubom konflikte záujmov a malo priznávať mimoriadne výkonnostné bonusy tzv. kľúčovým zamestnancom za prácu pre iného, nastalo iba dva dni pred zmenou majoritného akcionára žalovaného. Žalovaný záverom uviedol, že mu nie je známe, ako konkrétne mal žalobca svojou činnosťou naplniť stanovené ciele spoločnosti a akým spôsobom bol merateľný pracovný výkon žalobcu, keď spoločnosť Sberbank Slovensko a.s. vykazovala pred predajom majoritného podielu akcií dlhodobú stratu.
17. Žalobca sa v odvolacom konaní k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
19. Odvolací súd, nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady a v celom rozsahu sa stotožnil po skutkovej a právnej stránke s dôvodmi jeho rozsudku, týkajúcimi sa odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi suma 11.509,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 07.8.2016 do zaplatenia ako aj v napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci, z hľadiska žalobcom uplatneného práva na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy (Zákonník práce, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a Občiansky zákonník) a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil rozhodnutie po stránke skutkovej, ako aj po právnej
stránke. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom.
21. Súd prvej inštancie teda dospel k správnym záverom, že rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko a. s. zo dňa 28.7.2016 žalovaný ako zamestnávateľ priznal žalobcovi mimoriadny výkonnostný bonus ako zamestnancovi, nárok na zaplatenie ktorého správne považoval za nenárokovú zložku mzdy za vykonanú prácu, ktorá mala fakultatívnu povahu a v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o priznaní tejto zložky mzdy sa stal zložkou mzdy nárokovou, pretože rozhodnutie zamestnávateľa má v takomto prípade konštitutívny účinok a žalovanému tak vznikla povinnosť vyplatiť žalobcovi túto časť bonusu v žalovanej výške po zavŕšení predaja akcií, keďže boli splnené podmienky pre jeho priznanie. Správne tiež dospel k záveru, že následným rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. nemohlo dôjsť k zrušeniu už priznaného nároku na mimoriadny výkonnostný bonus pre žalobcu, keďže rozhodnutie nemôže mať účinky do minulosti a nemožno spätne odňať žalobcovi právo na už priznaný mimoriadny výkonnostný bonus, ktorý sa stal nárokovanou zložkou mzdy.
22. Žalovaný vo svojom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach, zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia dôsledne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci; jeho skutkové a právne závery odvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na tieto odkazuje.
23. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že schválenie nároku na výplatu mimoriadnych výkonnostných bonusov rozhodnutím dozornej rady spoločnosti dňa 9.12.2015 bolo jedným z dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje právne posúdenie, keď žalovaný v súvislosti s týmto tvrdením namietal aj nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, teda že rozhodnutie o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu bolo schválené dozornou radou s poukazom na to, že z predložených hlasovacích lístkov o hlasovaní členov dozornej rady na základe výzvy zo dňa 4.12.2015 vyplýva, že za schválenie mimoriadnych výkonnostných bonusov hlasovala iba jedna členka dozornej rady a ďalší dvaja členovia hlasovali o iných otázkach. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je jednoznačné, že súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z rozhodnutia predstavenstva č. 97/2015 zo dňa 16.6.2015, z ktorého zistil, že bolo prijaté predstavenstvom žalovaného, ktoré schválilo vyplatenie mimoriadneho bonusu. Ďalej vychádzal z rozhodnutia predstavenstva č. 110/2016 zo dňa 28.7.2016, z ktorého zistil, že bolo prijaté na základe rozhodnutia akcionára spoločnosti Sberbank EU, návrh bol založený na rozhodnutí predstavenstva Sberbank EU o výplate špecifického výkonnostného bonusu, pričom predstavenstvo vykonalo aj vyhodnotenie jednotlivcov a prijatie konkrétnych súm. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že predstavenstvo žalovaného týmto schválilo vyplatenie mimoriadneho bonusu a s poukazom na dokument pre predstavenstvo, v ktorom je uvedené, že bonus a podmienky boli schválené v celkovej výške 659.269,- eur, odsúhlasené Dozornou radou Sberbank Slovensko a.s. dňa 10.12.2015, konštatoval, že bolo nepravdivé tvrdenie žalovaného, že rozhodnutie č. 97/2015 nebolo schválené dozornou radou. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ako zamestnávateľ priznal mimoriadny výkonnostný bonus žalobcovi rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. zo dňa 28.7.2016, t.j. rozhodnutím č. 110/2016. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov nevyvodil záver, že dozornou radou by bolo schválené už samotné vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu, ale dospel k záveru, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že nebolo schválené dozornou radou rozhodnutie č. 97/2015, t.j. rozhodnutie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu č. 110/2016 z 28.7.2016, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní bonusu konkrétnym zamestnancom, pričom v súlade s textom predloženého dokumentu pre predstavenstvo
konštatoval, že dozornou radou boli odsúhlasené bonus a podmienky schválené v celkovej výške 659.269,- eur.
24. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie nezaložil právne posúdenie veci na schválení nároku na výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu dozornou radou, ale vychádzal z rozhodnutia predstavenstva č. 110/2016 zo dňa 28.7.2016, ktorým bol žalobcovi priznaný mimoriadny výkonnostný bonus, ktoré posúdil ako právny úkon štatutárneho orgánu spoločnosti v súlade s § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zaväzujúci spoločnosť žalovaného ako zamestnávateľa, ktorému týmto rozhodnutím vznikla povinnosť vyplatiť bonus žalobcovi ako zamestnancovi. Správne pritom vychádzal z toho, že predmetné rozhodnutie predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. patrí do pôsobnosti predstavenstva spoločnosti vo vzťahu k odmeňovaniu zamestnancov (teda aj vo vzťahu k žalobcovi) o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu. Prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca nebol členom predstavenstva a správne poukázal na to, že nie je povinnosťou zamestnanca skúmať, či rozhodnutie prijali členovia predstavenstva v súlade s vnútornými predpismi; takéto rozhodnutia predstavenstva majú záväzný charakter voči zamestnancom. Aj podľa odvolacieho súdu pre posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie splatnej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu je rozhodujúca skutočnosť, že tento bol žalobcovi priznaný rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. zo dňa 28.07.2016, ktoré je oprávnené robiť právne úkony zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch a tento úkon zamestnávateľa zaväzuje, a preto aj prípadné nedodržanie interne upraveného schvaľovacieho procesu nemôže mať vplyv na povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi vyplatiť mu tento mimoriadny výkonnostný bonus, keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalobca vedel o prekročení oprávnenia predstavenstva (ani že by mohol vedieť), keď ako zamestnanec ani nemohol vedieť, či dozorná rada niečo schválila alebo nie.
25. Odvolací súd posúdil za nedôvodné aj ďalšie námietky žalovaného týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci z hľadiska rozporu schválenia rozhodnutia predstavenstva s rokovacím poriadkom, s internými predpismi o odmeňovaní zamestnancov, a aj z hľadiska jeho zrušenia novým predstavenstvom spoločnosti. Z hľadiska relevancie a právnych následkov rozhodnutia predstavenstva o priznaní nároku na mimoriadny bonus, ktoré v spojení s jeho ďalším rozhodnutím o schválení jeho výplaty, ako aj oznámením o ňom jednotlivým zamestnancom, ktorým bol priznaný, je zásadnou skutočnosť, že súd nie je v tomto konaní vôbec oprávnený skúmať správnosť rozhodnutí predstavenstva ani ich (ne)súlad s vnútornými (mzdovými či inými) predpismi spoločnosti žalovaného, ale je povinný z obsahu tohto rozhodnutia, keďže bolo prijaté, vychádzať. Preskúmanie správnosti rozhodnutia predstavenstva akciovej spoločnosti v súdnom konaní totiž treba považovať za neprípustné so zreteľom na potrebu rešpektovať limity pre ingerenciu orgánov štátu do rozhodovacích právomocí štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. Bez právneho významu sú preto z hľadiska správnosti rozhodnutia súdu o žalobe v napadnutej časti všetky námietky žalovaného, ktoré v podanom odvolaní prezentoval v snahe spochybniť rozhodnutia a úkony predstavenstva spoločnosti Sberbank Slovensko a.s., ktoré tvoria právny základ nároku žalobcu na mimoriadny bonus. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd za nadbytočné sa v tomto smere podrobne zaoberať argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho odvolaní, keď ani opodstatnenosť týchto výhrad žalovaného, by mu nemohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie v tomto spore, naviac za situácie, keď sa odvolací súd stotožnil so všetkými závermi, ku ktorým v tomto smere dospel súd prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní odvolací priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).