Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/17/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky M. M., bytom O., J. P. XXX/ X, proti odporcovi B. M., bytom O., J. P. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. Márii Ďuríčkovej, nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.novembra 2015, č.k. -41, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti odporcu platiť výživné na mal. M. M. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov, mal. M. M. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal platiť výživné na mal. M. po 200,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať navrhovateľke vopred, vždy do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Vo výroku IV. neupravil styk odporcu s maloletou a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 18, § 24 ods. 1, 4, § 62 ods. 1, 4, 5, §65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené. Manželia síce bývajú v jednej domácnosti, avšak navzájom si nerozumejú, nehospodária spolu, intímne spolu nežijú, neprechovávajú k sebe vzájomné city a odcudzili sa. Obnovenie manželského spolužitia preto neprichádza do úvahy. Na základe týchto okolností manželstvo nemôže plniť svoj základný účel a preto súd dospel k záveru, že hlavnými príčinami rozvratu manželstva bolo nadmerné požívanie alkoholu odporcom, následné vzájomné citové ochladnutie a odcudzenie manželov, ako aj nezhody vo finančnom hospodárení, nezodpovednosť a ľahkovážnosť odporcu. Rozvod manželstva je a aj v záujme maloletej dcéry účastníkov, keďže ich harmonické manželské spolužitie už nie je možné obnoviť. Odporca zverenie maloletej nenamietal s tým, že riešenie je v záujme dieťaťa, keďže bolo preukázané, že väčšiu časť osobnej starostlivosti o maloletú vykonáva navrhovateľka.

Pri úvahách o výške výživného, ktoré bude odporca povinný po rozvode platiť, skúmal možnosti, schopnosti odporcu ako otca a ako aj oprávnené potreby na strane maloletej. Odporca dosahuje v zamestnaní čistý príjem približne 310,- eur mesačne, iný príjem aj napriek činnosti v podnikaní nepreukázal. Navrhovateľka požadovala výživné po 250,- eur mesačne. Výdavky vyčíslila na sumu 310,- eur mesačne. Súd túto čiastku nepovažuje za primeranú vzhľadom k veku a potrebám maloletej. Okrem toho maloletá je zdravá, nebolo preukázané, že by mala nejaké osobitné, resp. nevyhnutné potreby v

porovnaní s inými deťmi v jej veku, ktoré je zdravé, navštevuje strednú školu v mieste svojho bydliska. Na druhej strane však navrhované výživné po 100,- eur mesačne súd nepovažoval za primerané oprávneným potrebám maloletej. Bolo tiež potrebné zohľadniť, že prevažnú časť nákladov na maloletú s výnimkou stravného uhrádza navrhovateľka. Táto platí nájomné v byte, pričom odporca nepreukázal iné nevyhnutné výdavky okrem inkasa, platieb za elektriku a stravného pre maloletú. Naopak z vyjadrenia oboch účastníkov vyplynulo, že odporca denne navštevuje pohostinské zariadenia, kde míňa peniaze na alkoholické nápoje. Odporca tvrdil, že nejde o alkohol, že pije len pivo. Súd preto pri zvážení všetkých okolností považoval za primerané určiť výživné v sume 200,- eur mesačne. Súd mal zato, že je v možnostiach odporcu platiť výživné v tejto výške. Zároveň zdôraznil, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Prípadné zvýšenie výživného bude prichádzať do úvahy až vtedy, keď sa podstatným spôsobom zmenia pomery účastníkov. Styk odporcu s maloletou účastníci konania nežiadali upraviť, pričom z dokazovania vyplynulo, že maloletá má k otcovi dobrý vzťah, chce sa s ním pravidelne stretávať a preto ho súd ponechal na dohodu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 O.s.p., kedy účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod. Preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca a to proti výroku, ktorým bola stanovená jeho vyživovacia povinnosť na sumu 200,- eur mesačne. Uviedol, že suma 200,- eur mu pripadá neprimeraná k potrebám jeho dcéry. Povedal dcére, že pokiaľ bude potrebovať peniaze, nech mu povie s tým, že keď sa zlepší situácia založí jej účet tak isto ako L. a J. a bude hospodáriť s financiami. Uviedol, že je toho názoru, že suma 100,- eur postačuje na potreby 16 ročnej dcéry. Uvítal by možnosť poukazovať túto čiastku na jej účet.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach z pojednávania, pričom v záujme maloletej nie je zníženie výživného.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo manželstvo účastníkov rozvedené a maloletá zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozsudok právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.

Predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu bol potom výrok rozsudku súdu prvého stupňa, na základe ktorého bol odporca zaviazaný platiť výživné na maloletú po 200,- eur mesačne.

Z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V prípade určovania vyživovacej povinnosti sú u povinnej osoby rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností, v ktorých sa zohľadňuje vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iná relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálnych status a materiálne a finančné zázemie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná vekom dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného je potom potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, ktoré súvisia s vekom dieťaťa, jeho zdravotným stavom, potrebami, jeho záujmami a podobne. Povinnosť oboch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú úrovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a možností.

Je teda nesporné, že zákonnou povinnosťou oboch rodičov je prispievať na výživu maloletých výživným s tým, že súd pri určení vyživovacej povinnosti pri rozvode manželov povinný ex offo prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, zistené právne relevantným spôsobom a zároveň na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

V prejednávanej veci bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal z tej skutočnosti, že matka vzhľadom na vek dieťaťa už svojou osobnou starostlivosťou plne nevyvažuje finančnú príspevkovú povinnosť otca a s prihliadnutím na jej príjem, ktorý predstavuje zhruba 436,- eur mesačne v čistom je aj ona povinná určitou čiastkou prispievať na výživu maloletej a to s prihliadnutím príjem čiastkou zhruba 70,- eur mesačne.

Faktom je, že časť potrieb maloletej je krytá finančným príspevkom zo strany štátu vo forme rodinných prídavkov vo výške 23,50 eur s tým, že mal. M. navštevuje 2.ročník gymnázia, pričom výdavky na ňu matka vyčíslila čiastkou zhruba 180,- eur mesačne. Maloletá okrem bežných výdavkov v súvislosti s hygienou, mobilným telefónom a liekmi, má voľnočasové aktivity, navštevuje fitnes, je alergička a trpí častými migrénami. Zároveň matka zaplatila maloletej poznávací výlet do Anglicka.

Odporca ako vyplýva z vykonaného dokazovania je podnikateľom a jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti PARCEL SYSTÉM, s.r.o. so sídlom v Prievidzi, pričom táto spoločnosť ho aj zamestnáva. Z potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že ako zamestnanec dosahuje priemerný mesačný príjem 331,- eur.

Za daného skutkového stavu vo veci bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý stanovil vyživovaciu povinnosť odporcu na maloletú vo výške 200,- eur mesačne. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolaním odporcu, ktorý namieta, že táto čiastka je neprimeraná vzhľadom k veku maloletej. Rovnako sa nestotožňuje s jeho odvolaním v tom smere, že by časť výživného mala byť poukazovaná na účet dieťaťa, pretože pokiaľ je dieťa maloleté, je potrebné poukazovať výživné k rukám matky, ktorej bola maloletá zverená do výchovy a opatery. Preto odvolací súd považoval súdom prvého stupňa stanovenú vyživovaciu povinnosť zo strany odporcu voči maloletej vo výške 200,- eur mesačne za primeranú veku ako aj osobným potrebám stredoškoláčky vo veku 16 rokov. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .