Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-50-2016.pdf
PDF · 92.57 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/50/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: JUDr. K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, H., proti odporcovi: Ing. Ľubomír Šagát Š a g a t, IČO: 22682376, s miestom podnikania Janka Kráľa 33, Nitra, zast. Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, o zaplatenie 19.932,13 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.480,57 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom trovy konania pozostávajú zo sumy 535,50 eura za zaplatený súdny poplatok za odpor, ktoré je povinný zaplatiť odporcovi a zo sumy 945,07 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 11.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 19.932,13 eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, dňa 28.9.2008 uzavrel kúpnu zmluvu, zaplatil predávajúcim kúpnu cenu 18.920,53 eura, v septembri 2011 si nechal vyhotoviť vytyčovací náčrt a na základe vymerania zistil, že hranice pozemku parc.č. XXX/XX zasahujú do cesty v zábere 31m2, vzhľadom k tomu, že cestné teleso netvorí len asfaltový povrch ale aj ochranné pásmo cesty III. triedy, je plocha celkom o výmere 79m2 a v prípade maximálneho ochranného pásma 110m2. Úrad geodézie kartografie a katastra SR dňa 12.7.2012 konštatoval, že odporca pochybil pri vyhotovovaní geometrického plánu č. 164/2008, spôsobil mu tak škodu vo výške zaplatenej kúpnej ceny 18.920,53 eura, vo výške 961,60 eura, čo sú výdavky za vyhotovenie znaleckého posudku vo veci kontroly hraníc pozemkov, vo výške 50 eur za zaplatenú zálohu za vytyčovací náčrt č. 21/2011. Pred vydaním platobného rozkazu navrhovateľ súdu oznámil listom zo dňa 3.2.2015, že berie návrh späť v časti 11.000 eur
Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 25.11.2015 platobný rozkaz sp.zn. 19RO 282/2014, proti ktorému podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odpor, kde namietal, že nárok navrhovateľa neuznáva, nie je s navrhovateľom v žiadnom právnom vzťahu, pre neho geometrický plán nevyhotovoval, navrhovateľ nepreukázal vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi vyhotoveným geometrickým plánom pre tretiu osobu a jeho protiprávnym konaním vo vzťahu k navrhovateľovi, požaduje vrátenie celej kúpnej ceny a súčasne si chce ponechať pozemok, čím by došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane. Okrem toho o skutočných hraniciach pozemku sa dozvedel v septembri 2011 a v čase podania návrhu 11.7.2014 uplynula subjektívna dvojročná premlčacia lehota aj objektívna trojročná premlčacia lehota pre uplatnenie náhrady škody.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, to je predmetom dokazovania, ktoré doteraz neprebehlo na štátnych orgánoch. Výšku škody hypoteticky môže určiť znaleckým posudkom. Poukazoval na rozhodnutie Okresného úradu Nitra, sp. zn. XO 14/2014-5/BR. K námietke premlčania uviedol, že subjektívna premlčacia lehota uplynula 12.7.2014. Návrh súdu doručil 11.7.2014. Štátne orgány SR - štátna správa bránia zisteniu skutkového stavu. V spise je priložený protokol z ktorého vyplýva, že došlo k porušeniu povinnosti odporcom, že pozemok nebol polohou a geometricky správne uložený. Uvedené nie je možné zistiť obhliadkou a bez odborných vedomostí. Jedná sa o tzv. skrytú vadu. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že vedel na čo sa bude geometrický plán používať. Musel teda vedieť, že svojím geometrickým plánom uvedie do omylu kupujúcich pri kúpe pozemku. Jedná sa z jeho strany o nepriamy úmysel. Musel vedieť a vedel aké následky bude jeho geometrický plán mať. Čo sa týka preukazovania úmyslu, poukazoval na konania prebiehajúce na Krajskom súde v Nitre 11S/98/2015 a 11S/22/2015, kde sa jedná o to, že katastrálna inšpekcia mu odmieta vydávať spisy, znemožňuje mu tým dokazovanie a blokuje konanie. Je to dôležitý dôvod na preukázanie úmyslu, pretože tu plynú iné premlčacie lehoty. Kto škodu spôsobil mal možnosť zistiť z listu Úradu geodézie katastra zo dňa 12.7.2012, ktorý je prílohou znaleckého posudku. Nemohol si skôr uplatniť náhradu škody, vedel, že je nejaký problém, ale zodpovedné osoby nepoznal. Čo sa týka komunikácie s odporcom poslal mu mail, žiadal o osobné stretnutie. Na stretnutí 28.8.2012 sa pýtal odporcu, aby mu vysvetlil čo sa stalo. Odpoveď nedostal. Nasledovali ďalšie úkony ako zaisťovanie spisového materiálu. Odporca uznal, že spravil chybu, že táto nie je laicky zistiteľná. Od začiatku mal v písomnej forme vytyčovací náčrt Geoprojektu s.r.o. zo dňa 13.9.2011 k dispozícii, bol s ním oboznámený. Na vytyčovacom náčrte je jeho podpis. Vedel, že teleso cesty zasahuje do pozemku do parc.č. 434/72. Prvotné je vyriešiť problém a to či je možné postupovať podľa § 59 katastrálneho zákona alebo či zvážiť žalobu o určenie vlastníctva alebo či odstúpiť od zmluvy. Náhrada škody je až sekundárny problém.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní navrhol návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ si svoj nárok uplatňuje s poukazom na § 420 OZ a uplatňuje si ho z titulu zodpovednosti odporcu za škodu. Medzi navrhovateľom a odporcom nie je daný právny vzťah, preto nie je daná pasívna legitimácia odporcu. Navrhovateľ je v právnom vzťahu s predávajúcimi z kúpnej zmluvy. Odporca bol v právnom vzťahu s obcou Z. F., ktorá si u neho objednala vypracovanie geometrického plánu na rozdelenie nehnuteľností. Že bol tento geometrický plán použitý v kúpnej zmluve medzi tretími osobami je právne irelevantné. Keď navrhovateľ zistil 9.11.2011, že pozemok, ktorý kúpil kúpnou zmluvou zo dňa 23.9.2008, pričom v čl. 4 zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil so stavom nehnuteľností, ktoré kupuje, mohol od kúpnej zmluvy odstúpiť, alebo mohol požadovať od správcu cesty náhradu za užívanie cesty, alebo mohol pozemok pod cestou odpredať správcovi cesty. Nezvolil ani jeden z týchto spôsobov. Čo sa týka premlčania, navrhovateľ sa najneskôr 9.11.2011 mohol dozvedieť, že pozemok zasahuje do cesty s poukazom na vytyčovací náčrt zo dňa 13.9.2011 (príloha č. 15 znaleckého posudku č. 02/2012). Návrh bol doručený súdu 11.7.2014, teda skoro po troch rokoch. Preto vzniesol námietku premlčania. Argumentácia navrhovateľa, že zo strany odporcu išlo o úmyselne spôsobenú škodu a že v takom prípade platí 10 ročná premlčacia lehota, nesúhlasí, nie je možné tvrdiť, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu úmyselne. Odporuje to aj skutočnostiam, pretože v čase keď odporca robil geometrický plán pre obec, netušil kto bude ktorý pozemok kupovať a preto nemohol úmyselne spôsobiť navrhovateľovi škodu. Nestotožňuje sa s tým ako stanovil navrhovateľ výšku škody, keď požadoval hodnotu celej kúpnej ceny, v tom prípade by došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane, pretože by mal celý pozemok a dostal by zaplatenú aj celú kúpnu cenu. Sám navrhovateľ pôvodne prvýkrát prostredníctvom svojho právneho zástupcu požadoval náhradu škody vo výške 2.588,63 eura. Spôsob výpočtu náhrady škody je v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca na pojednávaní uviedol, že necíti, že by spôsobil navrhovateľovi nejakú ujmu. Koncom roka 2008 ho oslovila obec Z. F. za účelom vyhotovenia geometrického plánu na rozparcelovanie parc. reg. E podľa požiadaviek obce. Kolega Z. N. vyhotovil geometrický plán, on ho autorizačne overil a overený bol na katastri. Po overení na katastri sa vykonalo vytýčenie parciel. Dostal za vykonanú zákazku zaplatené. V tom čase navrhovateľa nepoznal. Predpokladal, že po vyhotovení geometrického plánu obec bude parcely predávať. Nespomína si kedy presne, asi v roku 2012 ho oslovil navrhovateľ, že má problémy s jeho pozemkom, chcel sa stretnúť. Aj sa stretli, požadoval od neho náhradu škody. Zo strany obce Z. F. neboli voči geometrickému plánu žiadne námietky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, oznámením o vybavení podania zo dňa 10.1.2013, kúpnou zmluvou zo dňa 23.9.2008, dokladmi, protokolom o kontrole č. 10/2012-AK, vyúčtovaním znalečného, návrhmi na zabezpečenie dôkazu, čiastočným späťvzatím návrhu, platobným rozkazom, odporom, vyjadrením k odporu, znaleckým posudkom č. 2/2012 Ing. S. N. a zistil tento skutkový a právny stav :
Dňa 23.9.2008 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi: B. U., N. U., G. Q., Z. Z., Z. Z. a Q. Z. a odporcom ako kupujúcim. Predávajúci boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Z. F., obec Z. F. E KN parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 7.854m2, zapísanej na LV č. XXXX, predávajúci geometrickým plánom č. 164/2008 Ing. R. N. rozdelili nehnuteľnosti a z novovytvorených nehnuteľností odporca ako kupujúci do svojho vlastníctva kúpil novovytvorenú parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 804 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 570.000.-Sk, ktorá bola vyplatená pri podpise zmluvy a predávajúci prehlásili, že predmet prevodu nie je zaťažený žiadnymi ťarchami, záložnými právami, vecnými bremenami ani inými právami tretích osôb.
Odporca je na LV č. XXXX zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností parc.č. XXX/XX - orná pôda o výmere 804 m2, kat.úz. Z. F., obec Z. F., okres H., ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V 438/09-29/09.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že v r. 2011 si nechal vytvoriť vytyčovací náčrt, z dôvodu, že si chcel pozemok oplotiť. Jednalo sa o vytyčovací náčrt hraníc medzi pozemkami parc. č. XXX/XX,XX, XXX/ XXX, XXX a XXX/X. Vytyčovací náčrt bol vyhotovený pod číslom 21/2011 dňa 13.9.2011.
Navrhovateľ listom zo dňa 14.2.2012 žiadal Úrad geodézie, kartografie, katastra SR o nápravu.
Katastrálna inšpekcia vykonala dozor, v protokole o kontrole č. 10/2012 - AK ÚG KK SR je konštatované, že odporca ako kontrolovaný subjekt pri autorizačnom overení geometrického plánu č.164/2008,ZPZM č.190 nedôsledne preskúmal náležitosti podľa §65 ods.1 katastrálneho zákona, čím bolo porušené ustanovenie § 55 ods.1 vyhlášky ÚGKK SR č. 178/1996 Z.z., pretože vyhotoviteľ nedôsledne skontroloval správnosť vytýčenia hranice parc. č. XXX/XX, nevykonal podrobné meranie skutočnej konfigurácie cesty parc. č. XXX/X, kat. úz. Z. F., neoveril správnosť polohového určenia súradníc prevzatého bodu 205-2 geometrický plán č. 168/2008 ZPMZ č. 205 a tým je spochybnené polohové a geometrické určenie pozemku parc.č. XXX/XX zapísaného na LV č. XXXX kat.úz. Z. F..
Navrhovateľ si dal vyhotoviť znalecký posudok vo veci kontroly vlastníckych hraníc pozemkov vo vyhotovených geometrických plánoch 164/20018 a 336/2012, znalec Ing. S. N. vypracoval znalecký posudok č. 02/2012, z ktorého vyplýva, že priamo v asfaltovej ceste parc. č. XXX/X sa nachádza časť parc.č. XXX/XX, pričom tento záber je 31m2 asfaltovej plochy, spolu s ochranným pásmom cesty tretej triedy je plocha celkom o výmere 79m2 a v prípade maximálneho ochranného pásma cesty tretej triedy/ 2,7m/ je plocha tvorená týmto pásmom od kraja asfaltovej cesty 79m2+4m2= 83m2. Znalec si vyúčtoval znalečné vo výške 961,60 eura.
Navrhovateľ zaplatil zálohu za vytyčovací náčrt vo výške 50 eur, čo vyplýva z predloženého príjmového pokladničného dokladu. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu náhrady škody. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či je odporca v konaní pasívne vecne legitimovaný, čo odporca už v podanom odpore ako prvé namietal. Súd dospel k záveru, že odporca nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný a z tohto dôvodu návrh navrhovateľa zamietol, pretože mal za to, že odporca v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu náhrady škody, čo odôvodňoval tým, že dňa 28.9.2008 uzavrel kúpnu zmluvu, zaplatil predávajúcim kúpnu cenu za nehnuteľnosti, v septembri 2011 si nechal vyhotoviť vytyčovací náčrt, pretože si chcel pozemok oplotiť, na základe vymerania zistil, že hranice pozemku parc.č. XXX/XX zasahujú do cesty v zábere 31m2, vzhľadom k tomu, že cestné teleso netvorí len asfaltový povrch ale aj ochranné pásmo cesty III. triedy, je plocha celkom o výmere 79m2 a v prípade maximálneho ochranného pásma 110m2.Odporca pochybil pri vyhotovovaní geometrického plánu č. 164/2008, ktorý bol použitý pri kúpnej zmluve, spôsobil mu tak škodu vo výške zaplatenej kúpnej ceny, ďalej vo výške 961,60 eura, čo sú výdavky za vyhotovenie znaleckého posudku vo veci kontroly hraníc pozemkov a vo výške 50 eur za zaplatenú zálohu za vytyčovací náčrt č. 21/2011. Súd však poukazuje na to, že odporca nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, nebol účastníkom právneho úkonu - kúpnej zmluvy, nebol v žiadnom právnom vzťahu s navrhovateľom, v čase uzatvárania kúpnej zmluvy sa ani nepoznali, takže už vôbec nie je možné stotožniť sa s tvrdením navrhovateľa, že by mu odporca mal škodu spôsobiť úmyselne, odporca nevypracoval geometrický plán pre účastníkov kúpnej zmluvy, ale pre obec Z. F., ktorá si objednala vypracovanie geometrického plánu za účelom rozdelenia nehnuteľností. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi navrhovateľom ako kupujúcim a predávajúcimi, toto boli účastníci zmluvného vzťahu a len medzi nimi sa môže jednať o zodpovednosť za prípadnú spôsobenú škodu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu a vo veci sa ďalej ani nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, ani ďalším skutkovým stavom veci, pretože na veci by to nič nezmenilo, z rovnakých dôvodov súd zamietol aj návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania a to výsluch starostu obce Z. F., p. E. a Ing. T. a zabezpečenie spisového materiálu Úrade geodézie, kartografie a katastra.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1.480,57 eura, trovy konania pozostávajú zo sumy 535,50 eura za zaplatený súdny poplatok za odpor, ktoré je povinný zaplatiť odporcovi a zo sumy 945,07 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu, pričom trovy právneho zastúpenia sú za 3 úkony právnej pomoci: 1. Príprava a prevzatie veci, 2. Podanie odporu, 3.Účasť na pojednávaní dňa 4.5.2016 - 3 x 253,94 eura /761,82 eura/ + 3 x 8,58 eura režijný paušál za úkony v roku 2016 /25,74 eura/ + 20 % DPH /157,51 eura/, hodnota jedného úkonu je podľa § 10 vyhláškyč.655/2004 Z.z. 253,94 eura počítaná zo sumy 8.932,13 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.