Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11S-22-2015.pdf
PDF · 146.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/22/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: JUDr. K. M., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, H., proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 27. novembra 2014 č. P 7336/2014 a zo dňa 18. júna 2013 č. PP/OKI-3771/2013-691, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 11. 01. 2015 žiadal, aby súd zrušil oznámenie žalovaného zo dňa 27. 11. 2014 č. P 7336/2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10 Sžz 2/2013 zaslal žalovanému list zo dňa 18. 10. 2014, v ktorom namietal nezákonnosť jeho postupu, a teda nie je pochybnosť o tom, že správny orgán dostal relevantnú možnosť odstrániť protiprávny stav. Nielenže tak neurobil, ale na podstatné výhrady žalobcu nereagoval vôbec a odmietol sprístupniť spisy a dokumenty. List žalovaného nemá formu, ktorá by zodpovedala ustanoveniu ľubovoľných právnych predpisov, ale je dokumentom, ktorý je preskúmateľný v správnom súdnictve v zmysle ust. § 244 ods. 3 OSP a je reakciou na list, v ktorom žalobca namietal porušenie svojich práv. Na porušenie ústavných práv žalobcu bol žalovaný upozornený i Úradom verejného ochrancu práv a žalovaný sa teda nemôže tváriť, že sa nič nestalo a naďalej procesnými obštrukciami sťažovať účastníkovi konania uplatnenie garantovaných práv.
V ďalšej časti žaloby (označenej ako skutkový stav) žalobca uviedol, že v obehu sú listiny, ktoré boli autorizačne a úradne overené v zmysle ust. § 9 zák. č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov napriek tomu, že nie sú v súlade s právnymi, ani technickými predpismi vzťahujúcimi sa na problematiku katastra. Orgány štátnej správy však urobili všetko preto, aby sa žalobca ako účastník konania nedozvedel o rozsahu porušení zákona, a tým sa snažia znemožniť mu uplatniť jeho práva v tomto a v súvisiacich konaniach. Toto sa uskutočňuje cestou neformálnych a nelegálnych faktických úkonov, ktoré vo svojom súhrne sa snažia odoprieť účastníkovi konania právo na súdnu a inú ochranu a tieto úkony sa realizujú najmä zatajovaním spisových materiálov, vykonávaním úkonov mimo rámca predpisov a pozmeňovaním dokladov v úradnom spise, čo v konečnom dôsledku zapríčiňuje prieťahy v konaní a neoprávnené zmeny dôkazov.
Žalobca sa dovoláva vecí, ktoré boli opakovane judikované Ústavným súdom SR, ako i Najvyšším súdom SR a z princípu právnej istoty a legitímneho očakávania predpokladá, že v obdobnej situácii bude rozhodnuté obdobným spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05, PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 107/07-43, III. ÚS 343/07, I. ÚS 354/08, ako i rozsudok NS SR vo veci pod sp. zn. 5Sžf 31/2011.
Mal za to, že orgány dozoru sú povinné vykonať dozor v zmysle príslušných procesných právnych predpisov a opatrenia, ktoré sú výsledkom dozoru, musia zodpovedať formálnym zákonným postupom a možnostiam. Oprava chyby v katastrálnom operáte v zmysle ust. § 59 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov je jedným takýmto postupom. Ak by takéto konanie nemalo byť vykonané (čo nie je názor žalobcu), potom by šlo o spor o vlastnícke právo a akýkoľvek geometrický plán potom môže byť len súčasťou riešenia, ale nie riešením. Spisy, ktoré boli súdu predkladané v predchádzajúcich konaniach, boli účelovo upravené (falošné doklady o doručení), aby súd nemohol právne posúdiť podmienky konania, a tak zmarili právo účastníka na súdnu a inú ochranu. Žalobca navrhol, aby si súd vyžiadal žurnalizované spisy správneho orgánu, nakoľko ako účastník konania nedokáže priradiť jednotlivé dokumenty k jednotlivým predmetom konania, pretože sa nedá vychádzať ani z formy správnych aktov, ani zo spisových značiek.
Žalobca k podanej žalobe pripojil i svoje podanie zo dňa 18. 10. 2014, adresované žalovanému, ako i oznámenie žalovaného zo dňa 27. 11. 2014 č. P 7336/2014, ktorým žalovaný reaguje na podanie žalobcu zo dňa 18. 10. 2014.
V ďalšom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 20. 02. 2015 (elektronickými prostriedkami) a dňa 23. 02. 2015 (poštou), žalobca uviedol, že dopĺňa petit žaloby zo dňa 11. 01. 2015 o ďalší výrok, a to, že sa ruší oznámenie zo dňa 18. 06. 2013 č. PP/OKI-3771/2013-691 a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 25. 03. 2015 uviedol, že dňa 17. 02. 2012 prijal podanie žalobcu zo dňa 14. 02. 2012, ktoré zaevidoval pod č. OKI - 1088/2012 a ktoré bolo využité na výkon katastrálnej inšpekcie, a to kontrolou autorizačného overenia geometrického plánu č. 164/2008 v katastrálnom území Z. F. zameranou na dodržiavanie kvalitatívnych podmienok uvedených v ust. § 65 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Vykonanou kontrolou geometrického plánu č. 164/2008 v katastrálnom území Z. F. katastrálna inšpekcia zistila nedostatky, ktoré sú uvedené v protokole o kontrole zo dňa 19. 06. 2012 č. 10/2012-AK a uložila kontrolovanému subjektu prijať opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov a predložiť správu o plnení prijatých opatrení. Kontrolovaný subjekt prijal opatrenia v rozsahu vyhotovenia nového geometrického plánu, ktorým budú odstránené nedostatky geometrického plánu č. 164/2008 a nesprávneho polohového určenia parc. č. XXX/XX na LV č. XXXX v katastrálnom území Z. F. a dňa 24. 07. 2012 predložil orgánu kontroly správu o splnení prijatých opatrení, z ktorej vyplýva, že vypracoval nový geometrický plán č. 336/2012, autorizačne overený kontrolovaným subjektom a úradne overeným dňa 23. 07. 2012, ktorým odstránil zistené nedostatky. Písomným oznámením zo dňa 29. 06. 2012 pod č. OKI-3852/2012-526 bol žalobca informovaný o výsledku vybavenia jeho podnetu a prijatých opatreniach na odstránenie nedostatkov. Údaje podľa geometrického plánu č. 336/2012 sa stanú záväznými údajmi katastra až po jeho zápise do katastra na návrh žalobcu ako vlastníka parc. č. XXX/XX. Uvedené skutočnosti bolo predmetom preskúmavania v konaní na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 3Sžz/5/2012, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že „zápis geometrického plánu č. 164/2008 bol nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Došlo k vytvoreniu protiprávneho stavu, ktorý bol odstránený novým geometrickým plánom č. GP 336/2012 ako výsledok vykonanej inšpekcie“. Tento nový geometrický plán slúži ako technický podklad na zápis do katastra tzv. evidenčným spôsobom na žiadosť vlastníka. Zápisom tohto geometrického plánu sa odstráni v katastrálnom operáte nehodnovernosť údajov o polohovom určení parc. č. XXX/XX v katastrálnom území Z. F., evidovanej na LV č. XXXX na podklade GP č. 164/2008.
Žalobca podaním zo dňa 20. 01. 2013 (zaevidovaným pod č. OKI-583/2013) na začatie konania o priestupku podľa ust. § 74 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov spochybňoval zákonnosť GP č. 226/2011, ZPMZ č. 356 na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí na parc. č. XXX/X, XXX/XX registra C KN a parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X registra E KN v katastrálnom území Z. F.. Konaniu o zisťovaní, či sa priestupok vôbec stal, predchádzal výkon katastrálnej inšpekcie, výsledkom ktorého bol protokol o kontrole zo dňa 14. 05. 2013 č. 4/2013-AK (OKI-2743/2013-35), pričom nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Z uvedeného vyplýva, že priestupok, ktorým žalobca spochybňoval geometrický plán č. 226/2011, sa nestal, a preto podľa ust. § 60 ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
bola vypracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku katastra zo dňa 30. 04. 2013 pod č. OKI-2697/2013-453, ktorá obsahuje skutočnosti a výsledky výkonu katastrálnej inšpekcie a záznam o odložení veci vyhotovený v súlade s ust. § 66 ods. 2 vyššie citovaného zákona.
K tvrdeniu žalobcu, že pri kontrole v teréne vykonanej orgánom kontroly nebola vyžadovaná jeho súčinnosť, žalovaný uviedol, že žalobca bol o túto súčinnosť požiadaný v rozsahu jeho účasti na vykonaní kontroly autorizačného overenia GP č. 226/2011 na tvári miesta, ktorej sa však bez ospravedlnenia nezúčastnil.
Uvedené skutočnosti bolo oznámené i verejnej ochrankyni práv v podaní zo dňa 10. 02. 2014, ktorý následne v podaní zo dňa 12. 08. 2014 žalovanému oznámila, že podnet žalobcu vo všetkých častiach odložila.
Žalobcom namietané skutočnosti o neposkytnutí podkladov k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžz/5/2015 sú vykonštruované a zavádzajúce, nakoľko žalovaný v zmysle tohto rozsudku sprístupnil žalobcovi materiáli zo spisu OKI - 5501/2012-850 a ďalších materiálov, o ktoré žalobca požiadal. Nesúlad polohového určenia parc. č. XXX/XX, evidovanej v operáte katastra, vzhľadom na zmenenú konfiguráciu miestnej komunikácie, vrátane jej ochranného pásma, bol odstránený vypracovaním GP č. 336/2012, čo skonštatovali Najvyšší súd SR v rozsudku v konaní pod sp. zn. 3Sžz/5/2015.
Tvrdenia žalobcu, že voči zamestnancom žalovaného nebola vyvodená žiadna právna zodpovednosť, žalovaný uviedol, že zo spisovej agendy vyplýva preukázanie, že námietky voči zamestnancom žalovaného boli vyhodnotené v zmysle zák. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov ako neopodstatnené a o vyhodnotení predpojatosti a zaujatosti namietaných zamestnancov bol žalobca písomne informovaný. Vyššie opísané skutočnosti boli žalobcovi zhrnuté v oznámení zo dňa 24. 11. 2014 č. P 7336/2014, proti ktorému žaloba smeruje.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný viedol, že nie je daný dôvod na postup podľa ust. § 247 a nasl. OSP, pretože žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, na akých subjektívnych právach bol rozhodnutím a postupom žalovaného dotknutý a navyše žalovaný nevydával žiadne rozhodnutie. Oznámenie zo dňa 27. 11. 2014 č. P 7336/2014 nie je rozhodnutím správneho orgánu, nakoľko okrem iného nespĺňa ani náležitosti ust. § 47 a nasl. zák. č. 71/1961 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Z hľadiska právnej povahy, bez ohľadu na názov správneho aktu, o rozhodnutie ide vtedy, ak jeho obsahom je rozhodnutie správneho orgánu o právach alebo povinnostiach príslušných subjektov, čo nie je tento prípad. Podľa názoru žalovaného žalobca nežiada odstrániť protiprávny stav, ale nariadiť žalovanému výkon kontrolnej činnosti a stanovuje legislatívu, akou sa má žalovaný pri výkone štátneho dozoru a kontrolnej činnosti riadiť.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
V podaní zo dňa 12. 05. 2015 žalovaný uviedol, že oznámenie zo dňa 18. 06. 2013 č. PP/ OKI-3771/2013-691 bolo odpoveďou na podanie žalobcu č. OKI-3583/2013 a č. LPO-3608/2013, ktorými žalobca podával opakované námietky predpojatosti v zmysle ust. § 10 ods. 1 zák. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a opakované námietky zaujatosti v zmysle ust. § 12 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tieto námietky voči zamestnancom žalovaného boli vyhodnotené ako neopodstatnené, o čom bol žalobca písomne informovaný.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že jeho súčasťou je i podnet žalobcu zo dňa 14. 02. 2012 (doručený žalovanému dňa 17. 02. 2012) na preskúmanie postupu pri vyhotovovaní geometrického plánu a následného zápisu do katastra v zmysle zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov a § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, v ktorom poukazoval na chybu v priebehu hraníc pozemkov parc. č. XXX/XX (jeho pozemok) a parc. č. XXX/X (pozemná komunikácia) v katastrálnom území Z. F., ku ktorej došlo v dôsledku nedbalého vytýčenia hranice pozemkov a nedbalého vyhotovenia geometrického plánu, ktorý bol autorizačne overený Ing. Ľubomírom Šagátom, ktorý si nevšimol, že hranica pozemku vychádza na cestnom telese.
Následne bola katastrálnou inšpektorkou žalovaného u autorizovaného geodeta a kartografa Ing. Ľubomíra Šagáta vykonaná kontrola zameraná na preskúmanie zákonnosti vyhotovenia geometrického plánu a jeho zápisu do katastra nehnuteľností, predmetom ktorej bol geometrický plán č. 164/2008, ZPMZ č. 190 na oddelenie parciel č. XXX/XX až XXX/XXX v katastrálnom území Z. F. vyhotovený dňa 03. 07. 2008 a autorizačne overený Ing. Šagátom. O vykonanej kontrole bol spísaný dňa 19. 06. 2012 protokol č. 10/2012-AK, zo záverov ktorého vyplynulo zistenie pochybenia pri autorizačnom overení tohto geometrického plánu. Protokol bol s kontrolovaným subjektom (Ing. Šagát) prerokovaný dňa 20. 06. 2012 (o čom svedčí zápisnica spísaná v tento deň) a bolo mu uložené prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v rozsahu prepracovania kontrolovaného geometrického plánu a vyhotovenia nového (pod novým č. ZPMZ).
Podaním zo dňa 29. 06. 2012, označeným ako „oznámenie o vybavení podania“ (ktoré žalobca osobne prevzal dňa 12. 07. 2012), žalovaný žalobcovi oznámil, že kontrolou náležitostí vyššie uvedeného geometrického plánu boli zistené nedostatky a kontrolovanému subjektu bolo uložené prijať opatrenie na ich odstránenie, čo i urobil, keď vyhotovil nový geometrický plán, ktorý slúži ako technický podklad na zápis do katastra tzv. evidenčným spôsobom na návrh dotknutého vlastníka.
V podaní zo dňa 14. 07. 2012, označenom ako „žiadosť o sprístupnenie spisového materiálu“, žalobca potvrdil, že bol predvolaný na ohliadku konanú dňa 07. 06. 2012, ktorej sa zúčastnil jeho zástupca a dňa 12. 07. 2012 u žalovaného žiadal o sprístupnenie spisového materiálu, resp. o možnosť nahliadnuť do protokolov z ohliadky vykonanej dňa 07. 06. 2012 na mieste samom z dôvodu, že toto mu nebolo umožnené a nebolo mu oznámené ani ustanovenie právneho predpisu, ktoré by mu neumožňovalo nahliadnuť do protokolu z ohliadky.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd ďalej zistil, že sa v ňom nachádza podanie zo dňa 24. 07. 2012, ktorým Ing. Ľubomír Šagát oznamoval žalovanému, že v zmysle výsledkov kontroly prepracoval geometrický plán pod č. 336/2012, ktorý bol autorizačne overený dňa 08. 07. 2012 a úradne overený dňa 23. 07. 2012.
Na vyššie označené podanie žalobcu zo dňa 14. 07. 2012, ktoré žalovaný posúdil ako sťažnosť podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, reagoval žalovaný podaním zo dňa 06. 08. 2012 pod č. OK-4393/2012-722 (doručeným žalobcovi dňa 10. 08. 2012) označeným ako „oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti“, v ktorom žalobcovi popísal skutkový stav zistený na základe jeho podnetu zo dňa 14. 02. 2012 a prijaté opatrenia zo strany kontrolovaného subjektu (vyhotovenie nového geometrického plánu), pričom uviedol, že nie je povinnosťou pracovníkov kontroly sprístupniť spisový materiál z vykonanej katastrálnej inšpekcie (protokol o kontrole č. 10/2012- AK) s poukazom na ust. § 11 ods. 2 zák. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a poskytovať informácie ohľadne riešenia zistených nedostatkov. Tieto informácie je možné získať prostredníctvom autorizovaného geodeta kartografa ako kontrolovaného subjektu. Z uvedených dôvodov žalovaný vyhodnotil sťažnosť žalobcu ako neopodstatnenú.
Z pripojeného spisu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžz/5/2012 (ktorý si vyžiadal súd) súd zistil, že žalobca sa v tomto konaní domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a konkrétne sa okrem iného domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi spisový materiál týkajúci sa vybavovania jeho podnetu na preskúmanie postupu pri vyhotovení geometrického plánu, ktorý bol podkladom na zápis nehnuteľnosti žalobcu parc. č. XXX/XX evidovanej na LV XXXX v katastrálnom území Z. F.. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 04. 12. 2012 č. k. 3Sžs/5/2012-52 bola žalovanému uložená povinnosť sprístupniť žalobcovi spisový materiál č. OKI-5501/2012-850, týkajúci sa vybavovania podnetu žalobcu na preskúmanie postupu pri vyhotovovaní geometrického plánu, ktorý bol podkladom na zápis nehnuteľnosti žalobcu parc. č. XXX/XX evidovanej na LV č. XXXX v katastrálnom území Z. F. a vo zvyšku súd podanú žalobu zamietol.
Dňa 11. 12. 2012 žalobca osobne prevzal fotokópiu žurnalizovaného spisu OKI - 5501/2012 - 850, čo potvrdil i svojím podpisom na listine označenej ako „sprístupnenie spisu č. OKI - 5501/2012 - 850“. V podaní zo dňa 16. 12. 2012 označenom ako „žiadosť o zaslanie dokladov zo spisu“ žalobca potvrdil, že dňa 11. 12. 2012 mu bol sprístupnený spis OKI-5501/2012-850. Jeho súčasťou však nebol protokol z obhliadky pozemku zo dňa 07. 06. 2012, dokumentácia z kontroly plnenia opatrení kontrolovaným
subjektom a doklad, kedy bol doručený geometrický plán č. 336/2012 vypracovaný Ing. Šagátom žalovanému a tieto doklady žalobca žiadal sprístupniť s cieľom odstránenia právnej neistoty.
Na túto žiadosť žalobcu žalovaný reagoval podaním zo dňa 03. 01. 2013 označeným ako „oznámenie o vybavení podania“, prílohou ktorého boli i listiny, ktoré žalobcovi zaslal. V tomto podaní žalovaný zároveň oznámil žalobcovi, že z kontrolného merania v teréne sa nevypracúva protokol z ohliadky pozemku, ale technická správa, ktorá obsahuje parametre presnosti merania a pripojenia na geodetické základy, postup merania, ako i použitú meračskú techniku. Technická správa zo dňa 12. 06. 2012, ako i ďalšie listiny sú uvedené ako príloha podania žalovaného zo dňa 03. 01. 2013.
Ďalšie podanie (bez dátumu) žalobcu, označené ako „žiadosť o vykonanie nápravy“ bolo doručené žalovanému dňa 31. 12. 2012 a žalovaný reagoval v podaní zo dňa 10. 01. 2013 č. OK-268/13-102 (ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 18. 01. 2013), v ktorom opakovane popísal svoj postup v súvislosti s jednotlivými podaniami žalobcu, pričom konštatoval, že z jeho strany nedošlo k nezákonnému postupu pri vybavovaní žiadosti žalobcu vyplývajúcej z rozsudku Najvyššieho súdu SR pod č. k. 3Sžs/5/2012-52.
Súčasťou predloženého spisového materiálu je i podanie žalobcu zo dňa 20. 01. 2013, označené ako „návrh na začatie konania o priestupkoch“, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 25. 01. 2013 a zaevidované pod č. LPO-583/2013. V predmetnom podaní žalobca zároveň vzniesol námietku zaujatosti pracovníkov Správy katastra Nitra ako celku a taktiež i námietku zaujatosti proti tam uvedeným pracovníkom žalovaného, ktorí sa podieľali na utajovaní výsledkov kontrolných zistení, vypracovali a podpísali podanie, v ktorom neposkytli pravdivé a úplné informácie o výsledkoch kontroly, resp. odmietli sprístupniť informácie o kontrole, čo Najvyšší súd SR kvalifikoval ako nezákonný zásah.
Dňa 20. 02. 2013 bolo vydané rozhodnutie č. LPO-1193/2013 (doručené žalobcovi dňa 01. 03. 2013), v ktorom žalovaný rozhodol tak, že Ing. Ivana Zemková - riaditeľka katastrálnej inšpekcie nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci konania o priestupkoch začatého na základe návrhu žalobcu zo dňa 20. 01. 2013, ktoré bolo zaevidované pod č. LPO-583/2013.
Ďalšie rozhodnutie vydal žalovaný dňa 07. 03. 2013 (žalobcovi bolo doručené dňa 15. 03. 2013), pričom rozhodol tak, že Ing. Antónia Kováčová - katastrálna inšpektorka nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci konania o priestupkoch začatého na základe návrhu žalobcu zo dňa 20. 01. 2013, ktoré bolo zaevidované pod č. LPO-583/2013.
V podaní zo dňa 21. 04. 2013, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 23. 04. 2013, žalobca opätovne namietal predpojatosť Ing. Ivany Zemkovej a Ing. Antónii Kováčovej a všetkých pracovníkov odboru katastrálnej inšpekcie, nakoľko sú vo vzťahu podriadenosti k svojmu nadriadenému. Zároveň namietal predpojatosť JUDr. Heleny Kresánekovej - riaditeľky odboru kontroly a jej podriadených pracovníkov, pretože odbor kontroly sa opakovane podieľa na krytí nezákonného postupu.
V podaní zo dňa 07. 05. 2013 bolo žalobcovi oznámené stanovisko žalovaného k námietke predpojatosti a dňa 14. 05. 2013 žalovaný vydal ďalšie oznámenie o nepredpojatosti katastrálnej inšpektorky Ing. Antónii Kováčovej, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 17. 05. 2013.
V podaní zo dňa 21. 03. 2013 označenom ako „návrh na zabezpečenie dôkazu“ žalobca navrhol vykonanie ohliadky pozemkov, ktoré sú dotknuté nesprávnym vyhotovením geometrického plánu č. 226/2011, a to Ing. Tomášom Kubíčkom, žiadal zabezpečiť vyjadrenia účastníkov konania - vlastníkov pozemkov dotknutých vyhotovením geometrického plánu č. XXX/XXXX a navrhol vykonanie kontroly úradného overenia tam uvedených, resp. i ďalších geometrických plánov v katastrálnom území Z. F..
Katastrálna inšpektorka vykonala kontrolu dňa 24. 04. 2013 (o jej vykonaní bol žalobca upovedomený v podaní zo dňa 10. 04. 2014, ktoré mu bolo doručené dňa 18. 04. 2013), o čom bol dňa 14. 05. 2013 spísaný záznam o kontrole č. 4/2013-AK, z ktorého vyplýva, že vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, a preto sa protokol o kontrole nevyhotovuje.
Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku katastra spísaná dňa 30. 04. 2013 v zmysle ust. § 60 ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z ktorej vyplýva zistenie, že priestupok uvedený v ust. 74 ods. 1, písm. h/,
ch/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sa nestal a nie je dôvod na začatie konania na jeho prejednanie a z toho dôvodu žalovaný vec odložil podľa ust. § 66 ods. 2, písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s tým, že podľa ust. § 66 ods. 3 vyššie citovaného zákona sa o odložení veci nevydáva rozhodnutie a upovedomí sa o tom len poškodený, ktorý však nebol zistený, keďže sa priestupok nestal. Oznamovateľ priestupku (žalobca) bol upovedomený o odložení veci v podaní zo dňa 30. 04. 2013 pod č. OKI-2707/2013-453. O odložení veci bol dňa 15. 05. 2013 spísaný záznam, z ktorého vyplýva, že oznamovateľ priestupku bol o tom upovedomený.
Podaním zo dňa 20. 05. 2013 (ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 06. 06. 2013), označeným „ako oznámenie o vybavení podania“, žalovaný oznámil žalobcovi, že prijal jeho návrh na začatie konania o priestupkoch zo dňa 20. 01. 2013 a návrh na zabezpečenie dôkazu zo dňa 21. 03. 2013, ktorý využil na výkon katastrálnej inšpekcie geometrického plánu č. XXX/XXXX, pričom kontrolou nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov platných na úseku geodézie, kartografie a katastra.
Dňa 06. 06. 2013 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu zo dňa 17. 05. 2013 označené ako „námietka predpojatosti v zmysle 10/1 zákona č. 10/1996 S. b. o kontrole v štátnej správe“, v ktorom namietal predpojatosť Ing. Ivany Zemkovej, riaditeľky odboru katastrálnej inšpekcie a Ing. Antónie Kováčovej, katastrálnej inšpektorky, ako i všetkých pracovníkov odboru katastrálnej inšpekcie, nakoľko sú vo vzťahu podriadenosti k svojmu nadriadenému. V podaní zo dňa 17. 05. 2013 (ktoré bolo doručené žalovanému dňa 06. 06. 2013) označenom ako „námietka zaujatosti v zmysle § 12 zákona č. 71/1967 S. b.“, žalobca namietal zaujatosť Ing. Ivany Zemkovej, riaditeľky odboru katastrálnej inšpekcie a Ing. Antónie Kováčovej, katastrálnej inšpektorky, ako i všetkých pracovníkov odboru katastrálnej inšpekcie, nakoľko sú vo vzťahu podriadenosti k svojmu nadriadenému.
Oznámením zo dňa 18. 06. 2013 (doručeným žalobcovi dňa 13. 07. 2013) pod č. PP/OKI-3771/2013-691 bol žalobcovi oznámený výsledok šetrenia jeho predchádzajúcich podaní, a to podania, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 06. 06. 2013 pod č. OKI-3583/2013, t. j. opakovanú námietku predpojatosti v zmysle ust. § 10 ods. 1 zák. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podania, ktoré bolo doručené žalovanému taktiež dňa 06. 06. 2013 pod č. LPO-3608/2013, t. j. opakovanú námietku zaujatosti podľa ust. § 12 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V predmetnom oznámení žalovaného zo dňa 18. 06. 2013 je uvedené, že o vyhodnotení námietky predpojatosti a zaujatosti namietaných zamestnancov žalovaného, ako i o výsledkoch kontroly a konania o priestupkoch bol žalobca oboznámený v predchádzajúcich podaniach žalovaného zo dňa 20. 02. 2013 (rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 01. 03. 2013), zo dňa 07. 03. 2013 (rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 15. 03. 2013), zo dňa 07. 05. 2013 (stanovisko k námietke zaujatosti) a zo dňa 14. 05. 2013 (oznámenie o nepredpojatosti katastrálnej inšpektorky). Nakoľko sa jedná o opakované námietky zaujatosti a predpojatosti, žalovaný tieto námietky nevyhodnotil z dôvodu, že sa zhodujú s predchádzajúcimi vyhodnotenými námietkami. V závere svojho podania zo dňa 18. 06. 2013 žalovaný uviedol, že týmto považuje konanie v predmetnej veci za ukončené a ďalšími podaniami týkajúcimi sa tej istej veci bez uvedenia nových skutočností sa nebude zaoberať a budú odložené.
Z pripojeného spisu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžz/2/2013 (ktorý si vyžiadal súd) súd zistil, že žalobca sa v tomto konaní domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a žalobou zo dňa 12. 08. 2013 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi všetku dokumentáciu súvisiacu s jeho podnetom zo dňa 20. 01. 2013, evidovaným pod č. LPO 583/2013 a zároveň, aby bola žalovanému uložená povinnosť rozhodnúť o podnete žalobcu zo dňa 20. 01. 2013 na prejednanie priestupku a vykonať súvisiace úkony podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Rozsudkom zo dňa 26. 03. 2014 v konaní pod sp. zn. 10Sžz/2/2013 súd podanú žalobu zamietol z dôvodov tam uvedených.
V predloženom administratívnom spise sa nachádza i podanie žalobcu zo dňa 18. 10. 2014, doručené žalovanému dňa 27. 10. 2014 a zaevidované pod č. 6574/2014, v ktorom žalobca uvádza, že postup žalovaného nepovažuje za zákonný, a to s poukazom na list zo dňa 18. 06. 2013 č. PP/OKI 3771/2013-691, v ktorom sa uvádzajú údaje, ktoré nie sú pravdivé. Žalobca uvádza, že úkony, ktoré sa vykonávajú, nie sú vykonávané zákonným spôsobom a vyskytli sa sofistikované pokusy urobiť z obete nezákonného konania príčinu problémov. Uviedol, že trvá na formálnom riešení problému a jeho podanie zo dňa 14. 02. 2012 bolo riešené ako sťažnosť, ale oznámenie zo dňa 29. 06. 2012 nespĺňa zákonné
náležitosti podľa zák. č. 9/2010 Z. z., teda sťažnosť je podaná, ale za vybavenú sa považovať nemôže. Žiadal o vykonanie okamžitej nápravy, vyvodenie zodpovednosti a sprístupnenie všetkých materiálov, vrátane materiálov z katastrálnej inšpekcie, ktorá mala predchádzať odloženiu veci, vrátane uvedenia, pod ktorý predmet konania konkrétny dokument, pretože každý má inú spisovú značku.
Na základe tohto podania žalobcu žalovaný vydal dňa 27. 11. 2014 oznámenie, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20. 12. 2014, v ktorom sa žalovaný vyjadroval k tvrdeniam žalobcu v jeho podaní zo dňa 18. 10. 2014 a poukázal na zistenia z vykonaných kontrol v katastrálnom operáte katastrálneho územia Z. F. a uviedol, že výkonom štátneho dozoru neboli porušené práva žalobcu ako účastníka konania, nakoľko katastrálna inšpekcia vo výkone kontroly v štátnej správe uložila povinnosť kontrolovanému subjektu prijať opatrenia a odstrániť nedostatky v rozsahu vyhotovenia GP č. 336/2012, ktorý si žalobca môže vyžiadať na Okresnom úrade Nitra, katastrálnom odbore, vzhľadom na povinnosť predložiť geometrický plán na zápis do katastra nehnuteľností.
V ďalšej časti svojho podania žalovaný uviedol, že námietky žalobcu proti zamestnancom žalovaného boli vyhodnotené v zmysle zák. č. 10/1996 Z. z. ako neopodstatnené, o čom bol žalobca písomne informovaný. K odloženiu návrhu na priestupkové konanie žalovaný uviedol, že správne konanie vo veci prejednania priestupku nebolo ani začaté, nakoľko vykonaním štátneho dozoru bolo zistené, že navrhované priestupkové konanie je bezpredmetné, pretože priestupok proti poriadku na úseku katastra sa nestal. Kontrolou autorizačného overenia geometrického plánu č. 226/20111 nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných prepisov a z toho dôvodu sa nepristúpilo ani k vykonaniu štátneho dozoru v rozsahu kontroly úradného overenia tohto geometrického plánu, ani k navrhovanému zabezpečeniu dôkazov o zaujatosti pracovníkov Správny katastra Nitra, ani k začatiu správneho konania vo veci prejednania priestupku, čo bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 25. 05. 2013, ktorý prevzal dňa 06. 06. 2013.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP, § 246a OSP) skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu žaloby, skúmal podmienky konania podľa ust. § 103 OSP a zistil, že tieto nie sú splnené, preto konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 246c os. 1 OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 246d OSP, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.
Podľa § 247 ods. 2, 3 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 250b ods. 1, 2 OSP, žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.
Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 205a alebo, ak žaloba bola vzatá späť (§250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou zo dňa 11. 01. 2015 domáhal zrušenia oznámenia žalovaného zo dňa 27. 11. 2014 pod č. P 7336/2014 (ktorým žalovaný reagoval na jeho podanie zo dňa 18. 10. 2014) a v ďalšom podaní, doručenom súdu dňa 23. 02. 2015, doplnil petit žaloby tak, že žiadal zrušiť i ďalšie oznámenie žalovaného zo dňa 18. 06. 2013 č. PP/OKI-3771/2013-691, pričom v oboch podaniach sa domáhal i vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Nemožno spochybniť, i s poukazom na ustálenú judikatúru súdov (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/1/2011, resp. 5Sžf 31/2011, na ktoré poukazoval i žalobca), že predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môžu byť i podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Podľa názoru súdu oznámenie žalovaného zo dňa 27. 11. 2014 takýto charakter nemá, nakoľko ním nebolo rozhodnuté o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, a teda predmetné oznámenie nespĺňa zákonné náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 244 ods. 3 OSP. Žalovaný týmto oznámením neformálne vybavil podanie žalobcu zo dňa 18. 10. 2014, ktorým žalobca reagoval na oznámenie žalovaného zo dňa 18. 06. 2013 pod č. PP/OKI-3771/2013-691, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 07. 2013.
Žalobca po doručení tohto oznámenia zo dňa 18. 06. 2013 podal na Najvyšší súd SR žalobu proti žalovanému na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 250v OSP a v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžz/2/2013 sa domáhal toho, aby Najvyšší súd SR rozhodol tak, že: „1. odporca je povinný navrhovateľovi sprístupniť všetku dokumentáciu súvisiacu s jeho podnetom zo dňa 20. 01. 2013, evidovaným pod č. LPO-583/2013, vrátane usporiadaného zoznamu dokumentov s vyznačením počtu strán vrátane príloh, dokladov o doručovaní bez ohľadu na spisovú značku pridelenú jednotlivým podaniam a dokumentom žalovaným a 2. odporca je povinný rozhodnúť o podnete navrhovateľa zo dňa 20. 01. 2013 na prejednanie priestupku a vykonať súvisiace úkony výlučne podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zákona o správnom konaní 71/1967 Zb. Odporca je povinný umožniť navrhovateľovi uplatnenie práv účastníka konania v zmysle zákona č. 71/967 Zb. o správnom konaní a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.“ „Súčasne navrhol, aby Najvyšší súd SR zabezpečil ako dôkaz všetku dokumentáciu súvisiacu s jeho podnetom zo dňa 20. 01.2 013, evidovanú pod č. LPO 583/2013, bez ohľadu na pridelenú spisovú značku navrhovateľom so zoznamom týchto dokumentov a vyznačením príloh a dokladov o doručovaní jednotlivých dokumentov vrátane počtu strán týchto dokumentov a počtu strán príloh. Žiadal tiež, aby súd vyžiadal od odporcu stanovisko, či má vedomosť z úradnej činnosti, že záväzné údaje katastra nehnuteľností sú u viacerých pozemkov v katastrálnom území Z. F. spochybnené“.
Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 26. 03. 2014 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 05. 2014) v konaní pod sp. zn. 10 Sžz/2/2013 návrh zamietol podľa ust. § 250v ods. 4 OSP z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku, nakoľko podaný návrh považoval za neprípustný z dôvodu nevyčerpania prostriedkov nápravy ako zákonnej podmienky prípustnosti takéhoto návrhu, ale tiež ho považoval za nedôvodný, pretože aplikácia iných právnych predpisov orgánom verejnej správy v súvislosti s podaním navrhovateľa z 20. 01. 2013, než požadoval navrhovateľ, nenapĺňa zákonné znaky nezákonného zásahu. V odôvodnení svojho rozsudku Najvyšší súd SR okrem iného uviedol nasledovné: Na nariadenom pojednávaní navrhovateľ upresnil svoje podanie a uviedol, že nezákonný zásah vidí v tom, že odporca nepostupoval pri riešení jeho podnetu z 20. 01. 2013 podľa správneho poriadku, resp. podľa zákona o priestupkoch, čím mu odňal postavenie účastníka konania. Podľa právneho názoru súdu namietanú skutočnosť nemožno vyhodnotiť ako nezákonný zásah a požiadavka na aplikáciu konkrétneho právneho predpisu, ktorým sa má orgán verejnej správy pri výkone štátneho dozoru a kontrolnej činnosti riadiť, presahuje súdnu ochranu, ktorú zákonodarca zveril správnym súdom pri aplikácii ustanovenia § 250v OSP. V prejednávanej veci navyše ani nedošlo k začatiu konania o priestupku na základe podnetu navrhovateľa zo dňa 20. 01. 2013, pretože vec bola odložená podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch po zistení, že tvrdený priestupok sa nestal. Hoci navrhovateľ tento postup namietal, súd ho vyhodnotil ako súladný so zákonom, keďže oznámenie navrhovateľa neodôvodňovalo začatie konania o priestupku. Okrem toho v konaní nebolo sporné, že odporca považoval podnet navrhovateľa z 20. 01. 2013, vrátane následných súvisiacich podaní vybavený s konečnou platnosťou listom zo dňa 18. 06. 2013 pod číslom PP/OKI-3771/2013-691, pričom navrhovateľ (a potvrdil to aj na pojednávaní) proti tomuto oznámeniu o ukončení konania v predmetnej veci nepodal sťažnosť v zmysle cit. zákona o sťažnostiach, čo odôvodňoval skutočnosťou, že to nepovažoval za potrebné. Podľa ustálenej judikatúry však ustanovenie § 250v ods. 3 druhá veta OSP je nevyhnutné vykladať tak, že o existencii zásahu sa dotknutá osoba najskôr dozvedela až doručením oznámenia o vybavení sťažnosti.
Napriek uvedenému žalobca považoval postup žalovaného za nezákonný a vo svojom podaní zo dňa 18. 10. 2014 tvrdil, že údaje uvedené v podaní žalovaného zo dňa 18. 06. 2013 pod č. PP/ OKI-3771/2013-691 nie sú pravdivé, trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, dlhodobo sa ignorujú jeho podania a úkony sa vykonávajú nezákonným spôsobom. Namietal, že rovnako dôležité ako riešenie polohového a geometrického určenia pozemku je zistenie správneho priebehu miestnej komunikácie a jej zameranie, pričom ide o ďalší údaj katastra - druh pozemku. Toto musí riešiť okresný úrad (predtým správa katastra) a katastrálna inšpekcia nielen môže, ale je i povinná to uložiť okresnému úradu, príp. to urobiť sama v rámci opatrení proti nečinnosti. Trval na formálnom riešení problému. V tejto súvislosti uviedol, že podanie zo dňa 14. 02. 2012 bolo riešené ako sťažnosť, ale oznámenie o vybavení zo dňa 29. 06. 2012 nespĺňa zákonné náležitosti podľa zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov a teda sťažnosť je podaná, ale za vybavenú sa považovať nemôže. Taktiež poukázal na zjavnú nekompletnosť spisového materiálu, ktorý mu bol sprístupnený 12. 12. 2012 a na to, že o jeho námietkach zaujatosti bolo rozhodnuté iba raz a ostatné žalovaný ignoroval, hoci smerovali proti iným subjektom a zakladali sa na nových skutočnostiach. Taktiež namietal i postup žalovaného v
súvislosti s odložením priestupkovej veci. V závere svojho podania zo dňa 18. 10. 2014 žalobca tvrdil, že zákon bol porušený opakovane a spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o úmyselnom marení konania. Žiadal o vykonanie okamžitej nápravy, vyvodenie zodpovednosti a sprístupnenie všetkých materiálov vrátane uvedenia, pod ktorý predmet konania patrí dotyčný dokument, pretože každý má inú spisovú značku, a to vrátane dokladov o doručení. Zároveň žiadal o zaslanie kancelárskeho poriadku, registratúrneho plánu alebo iného dokumentu, ktorý upravuje vedenie spisov.
Žalobca teda vo svojom podaní zo dňa 18. 10. 2014 opätovne namietal tie tvrdenia, ku ktorým sa už vyjadril Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 26. 03. 2014 tak, že ich považoval za nedôvodné (napr. ako nezákonný zásah nemožno vyhodnotiť skutočnosť, že žalovaný nepostupoval pri riešení podnetu žalobcu zo dňa 20. 01. 2013 podľa správneho poriadku, resp. podľa zákona o priestupkoch, nakoľko požiadavka na aplikáciu konkrétneho právneho predpisu, ktorým sa má orgán verejne správy riadiť presahuje súdnu ochranu, resp. že nedošlo k začatiu konania o priestupku na základe podnetu navrhovateľa zo dňa 20. 01. 2013, pretože vec bola odložená po zistení, že priestupok sa nestal a pod.).
V žalobou napadnutom oznámení zo dňa 27. 11. 2014 žalovaný opakovane konštatoval svoje zistenia z katastrálnej inšpekcie, ktoré boli žalobcovi oznámené v predchádzajúcich podaniach (ktoré sa preukázateľne nachádzajú v predloženom administratívnom spise žalovaného). Taktiež sa vyjadroval k námietkam zaujatosti, resp. predpojatosti proti zamestnancom žalovaného, ktoré boli vyhodnotené v zmysle zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v zmysle zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a o ich vyhodnotení ako i o výsledkoch kontroly konania a konania o priestupku podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Opätovne popísal svoje zistenia a postup vo veci odloženia návrhu žalobcu na začatie priestupkového konania, čo už bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 20. 05. 2013, ktoré si prevzal dňa 06. 06. 2013. V závere svojho oznámenia žalovaný uviedol, že žiadosť žalobcu o vykonanie okamžitej nápravy je nad rámec kompetencií žalovaného a vyvodenie zodpovednosti voči jeho zamestnancom považuje za nedôvodné.
Po dôslednom oboznámení sa so žalobou napadnutým oznámením žalovaného zo dňa 27. 11. 2014 súd dospel k záveru, že oznámenie tam uvedených zistení, tvrdení a skutočností nijakým spôsobom nemohlo ovplyvniť právne postavenie žalobcu, resp. zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov.
Rozsah preskúmavacej činnosti súdov je daný tzv. generálnou klauzulou, v zmysle ktorej preskúmaniu súdom v správnom súdnictve podliehajú v zásade všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach, či povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ustanovenie § 248 OSP taxatívne vymenúva výnimky - teda rozhodnutia súdnemu prieskumu nepodliehajúce. S princípom uvedenej generálnej klauzuly sa spája aj tzv. negatívna enumerácia, v zmysle ktorej musí byť vylúčenie správneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu výslovné a môže k nemu dôjsť len osobitným zákonom. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, môžu byť predmetom preskúmania súdom i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, pokiaľ menia, rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva určitého subjektu. Z uvedeného teda vyplýva, že (pokiaľ rozhodnutie nie je vylúčené z prieskumu výslovne) pre posúdenie, či určitý akt podlieha prieskumu, je dôležitá otázka, aké sú jeho dôsledky a aký dopad majú na právnu sféru dotknutého subjektu. Oznámenie žalovaného zo dňa 27. 11. 2014 potom nepodlieha súdnemu prieskumu, pretože správny orgán v ňom nevyslovil žiadny záver, či názor, ktorým by mohol zasiahnuť do právnej sféry žalobcu. Uvedené oznámenie nemožno označiť ako právno-aplikačný akt správneho orgánu, pretože ním v žiadnom prípade nedošlo k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností žalobcu, ani ním nemohli byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté a to z toho dôvodu, že označené oznámenie žalovaného nemožno považovať za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami. Obsah oznámenia žalovaného zo dňa 27. 11. 2014 nemá autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi), a žalovaný správny orgán v tomto prípade vystupoval v pozícii oznamovateľa svojho stanoviska k vzneseným námietkam a požiadavkám žalobcu, resp. oznamovateľa skutočností, ktoré boli žalobcovi oznámené už v predchádzajúcich podaniach žalovaného. Oznámenie žalovaného teda nemalo pre žalobcu konštitutívne účinky, ale len deklaratórne. Obdobnou problematikou sa zaoberal podrobne i Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 1Sžr/73/2013.
Skutočnosť, že žalobca nie je spokojný s vecným obsahom tohto oznámenia, nie je dôvodom na jeho zrušenie.
Vyššie uvedené v plnom rozsahu platí i o oznámení žalovaného zo dňa 18. 06. 2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 07. 2013 a zrušenia ktorého sa žalobca domáhal v podaní doručenom súdu dňa 23. 02. 2015 označenom ako „doplnenie petitu“. Obsahom tohto oznámenia sa však súd podrobne nezaoberal, nakoľko žalobca sa zrušenia tohto oznámenia domáhal jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (ust. § 250b ods. 1 OSP) na podanie žaloby na jeho preskúmanie, a to s poukazom na doručenie tohto oznámenia (dňa 13. 07. 2013) a podanie žalobcu doručené súdu dňa 23. 02. 2015, ktorým žiadal zrušiť i toto oznámenie. Naviac v súvislosti s týmto oznámením je potrebné uviesť, že jeho existencia bola žalobcovi známa už v čase podania návrhu zo dňa 12. 08. 2013 na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 250v OSP, ktorý bol doručený Najvyššiemu súdu SR dňa 13. 08. 2013, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn. 10 Sžz/2/2013 a tento spis mal konajúci súd k dispozícii. Na pojednávaní konanom dňa 26. 03. 2014 žalobca na otázku „od akého podania odvodzuje plynutie 30 dňovej lehoty navrhovateľ udáva, že išlo o doručenie listu odporcu č. PP/OKI-3771/2013-691 zo dňa 18. 06. 2013. Týmto listom bol po prvýkrát informovaný o vybavení jeho podnetu z 20. 01. 2013“. Na ďalšiu otázku „či navrhovateľ reagoval na list odporcu z 18. 06. 2013 podaním sťažnosti, navrhovateľ uvádza, že nie, pretože postup odporcu už predtým niekoľkokrát namietal a v závere tohto listu odporca uviedol, že konanie v predmetnej veci považuje za ukončené.“
K rozhodnutiam Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05, PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 107/07-43, III. ÚS 343/07), na ktoré žalobca v podanej žalobe poukazoval, súd uvádza, že tieto sa týkajú inej právnej problematiky, a nie konania podľa druhej hlavy piatej časti OSP.
V konaní vedenom na Ústavnom súde SR pod sp. zn. I. ÚS 354/08 (posudzovanie zmeny všeobecného povolenia, ktorým boli zmenené podmienky poskytovania telekomunikačných služieb na území Slovenskej republiky) a v konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 5Sžf/31/2011 (posudzovanie protokolu o výsledku kontroly) bola posudzovaná otázka prípustnosti súdneho prieskumu tam uvedených právno-aplikačných aktov správneho orgánu, ktorými došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností tých osôb, vo vzťahu ku ktorým boli tieto akty vydané, čo však podľa názoru súdu a z dôvodov vyššie uvedených nie je prípad žalobcu a vyššie označené rozhodnutia nemožno na danú vec aplikovať, vzhľadom na charakter rozhodnutí - oznámení, preskúmania a zrušených ktorých sa žalobca domáha.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné konanie o podanej žalobe žalobcu zastaviť podľa ust. § 250d ods. 3 OSP, nakoľko oznámenie žalovaného zo dňa 27. 11. 2014 nepodlieha súdnemu prieskumu (žalovaný ním nezasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu) a žaloba proti oznámeniu žalovaného zo dňa 18. 06. 2013 (ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 07. 2013) bola podaná dňa 23. 02. 2015, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto oznámenia. Pokiaľ bol žalobca toho názoru, že o niektorých jeho podaniach, resp. námietkach žalovaný nerozhodol, resp. žiadnym spôsobom na jeho podania nereagoval, mal a mohol si zvoliť iný prostriedok nápravy ako konanie podľa druhej hlavy piatej časti OSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ s použitím ust. § 246c ods. 1 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).