Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-231-2016.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/231/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, t.č. ÚVTOS a ÚVV, Gucmanova 19/670, priečinok 7, Leopoldov, zastúpený: VIA LEGE, s.r.o. so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, proti žalovanej: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 26C/688/2015-22 zo dňa 4. decembra 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa s a vo výroku I., II., III. p o t v r d z u j e . Uznesenie súdu prvého stupňa s a vo výroku IV. r u š í a vec s a mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a výrokom I. zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami v k. ú. Y., evidovanými Okresným úradom Galanta, kat. odbor na LV č. XXX ako pozemky, parcely registra "C" parc. č. 6773/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2, parc. č. 6773/3 záhrady o výmere 695 m2 a ďalej ako stavby súp. č. XXX na parc. č. 6773/2, popis stavby: rodinný dom, najmä aby tieto nehnuteľnosti nescudzila, či už predajom, darovaním alebo iným prevodom, ani nezaťažila, či už uzavretím nájomnej zmluvy, zriadením vecného bremena alebo iného záväzku vzťahujúceho sa na tieto nehnuteľnosti. Výrokom II. súd uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podal návrh na súd vo veci samej. Výrokom III. súd určil, že predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia vo veci samej a výrokom IV. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 33 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.396,08 eura a žalovanú zaviazal zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa po citácii § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, 3, § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p. vecne uznesenie odôvodnil tým, že žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že nehnuteľnosti, ktorých vlastníčkou je v súčasnosti žalovaná získal žalobca v dedičskom konaní po svojom otcovi (osvedčenie o dedičstve č. k. 8D/97/2011, Dnot 159/2011 zo dňa 30.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2012). Žalobca dňa 04.04.2013 uzatvoril so žalovanou ako manželkou darovaciu zmluvu, titulom ktorej žalovaná nadobudla nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Obsahom darovacej zmluvy bol aj osobný záväzok obdarovanej (žalovanej), poskytnúť darcovi (žalobcovi) v nehnuteľnosti trvalé, bezplatné, ničím neobmedzené bývanie a doživotné užívanie nehnuteľností. Žalobca dňa 09.07.2013 nastúpil výkon trestu odňatia slobody, ktorý pretrváva dodnes. Žalovaná (manželka) počas trestného stíhania ako aj počas výkonu trestu odňatia slobody uisťovala žalobcu (manžela) o tom, ako ho miluje a ako s istotou na neho počká, kým neskončí jeho trest a nevráti sa domov. Žalovaná však doručila dňa 02.06.2015 Okresnému súdu Galanta návrh na rozvod manželstva s odôvodnením, že v dôsledku trestu odňatia slobody žalobcu (manžela) žiada o rozvod manželstva. V obci Y., kde žalovaná býva, je dlhodobo známe, že v nehnuteľnosti žije s cudzím mužom, jej milencom, s ktorým údajne čaká dieťa. V priebehu mesiaca jún 2015 žalovaná navštívila v spoločnosti advokáta žalobcu a žiadala ho uzatvoriť dohodu, na základe ktorej by žalobca
súhlasil s predajom nehnuteľností, resp. na základe ktorej by žalobcovi po predaji nehnuteľností vyplatila polovicu zo zostatku kúpnej ceny za predpokladu, že žalobca bude súhlasiť so zrušením práva na trvalé, bezplatné, ničím neobmedzené bývanie a doživotné užívanie nehnuteľnosti. Žalobca s týmto nesúhlasil, keďže by takto prišiel nielen o „strechu nad hlavou“, teda o bývanie, ale aj o nehnuteľnosti, ku ktorým má silný citový vzťah. Žalovanej prestal dôverovať. Žalobca sa preto v súlade s § 630 Občianskeho zákonníka bude vo veci samej žalobou domáhať vrátenia daru (konanie žalovanej voči žalobcovi, manželovi bolo a je v rozpore s dobrými mravmi). Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a predložených listinných dôkazov, mal súd preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu o to, že by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a návrhu vyhovel. Žalobca osvedčil reálnu hrozbu súvisiacu s nakladaním s nehnuteľnosťou resp. súvisiacu s potenciálnym zásahom do jeho práv. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 33 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.396,08 eura (za dva úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na súd) á 559,33 eura, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty stanovenej žalobcom vo výške 70. 000 eur + 2x režijný paušál vo výške 8,39 eura + náhrada za stratu času pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokátskej kancelárie, (cesta do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov) 2 x 13,98 eura ( 1/6 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu) + DPH zo všetkých zložiek. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní uviedla, že v danom prípade nie sú naplnené predpoklady na vydanie predbežného opatrenia v zmysle príslušných zákonných ustanovení najmä § 74 ods. 1 O.s.p.. Súd vo svojom uznesení neuviedol, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal pri rozhodovaní o dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia, akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Dôvody, ktoré žalobca uvádza a ktorými chce preukázať naliehavý právny záujem a opodstatnenosť predbežného opatrenia sú iba domnienky a ničím nepodložené tvrdenia. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že by žalovaná chcela predmetné nehnuteľnosti scudziť, resp. s nimi inak nakladať. Je neakceptovateľné, aby si súd osvojil žalobcom ničím nepodložené tvrdenia, podľa ktorých žalovaná vyhľadáva kupcov a záujemcov o nehnuteľnosti, existuje dôvodná obava, že sa žalovaná pokúsi nehnuteľnosť scudziť v prospech tretej osoby a tým sa nekontrolovateľne obohatí...., a bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia nariadil predbežné opatrenie. Nariadené predbežné opatrenie považuje žalovaná za hlboký zásah do jej ústavného práva vlastniť majetok a nakladať s ním. Je nesporné, že v civilnom procese zákon rozlišuje dve skupiny predbežných opatrení, opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov (táto musí byť vždy naliehavá, z toho vyplýva, že predbežné opatrenie možno nariadiť len pre čas po podaní návrhu, dočasná úprava sa nemôže vzťahovať i na čas minulý a opatrenia, ktoré majú zaistiť výkon súdneho rozhodnutia, ak je obava, že by tento výkon bol ohrozený z chovania dlžníka. Pri oboch skupinách predbežných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je predbežné opatrenie potrebné. Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov je nutné rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak naplnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Na osvedčenie takejto potreby predbežného opatrenia neboli zo strany žalobcu produkované žiadne dôkazy. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého sa počas roka 2015 k svojmu vtedajšiemu manželovi, žalobcovi správala tak, že tým hrubo porušovala dobré mravy. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie a to, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu. Žalovaná sa nedopustila voči žalobcovi konania, ktoré by sa v zmysle zákona dalo subsumovať pod hrubé porušenie dobrých mravov. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že sa predmetné nehnuteľnosti žalovaná snaží scudziť. Vzhľadom na uvedené nebolo možné dospieť k záveru, že žalobca trpí bezprostredne hroziacou ujmou alebo, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Neexistuje teda taký stav účastníkov konania, ktorý neznesie odklad. Navyše v danej veci je sporná aj samotná opodstatnenosť uplatňovaného nároku. Návrhu na vydanie predbežného opatrenia nebolo možné vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi na jeho vydanie. Žalovaná rovnako nesúhlasila s výrokom o náhrade trov konania. Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Z citovaného ustanovenia a
contrario vyplýva, že sa v predbežnom opatrení o náhrade trov konanie nerozhoduje. Výnimku tvorí osobitný prípad predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené súd nepostupoval pri rozhodovaní o trovách konania správne a preto žalovaná považuje žalobcovi priznané trovy za neoprávnené. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd jej odvolaniu v celom v celom rozsahu vyhovel. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods.l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vo výrokoch I., II. a III. vecne správne a vo výroku IV. bolo potrebné prihliadnuť na argumenty žalovanej v odvolaní. Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f, O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 76 ods. 3 O.s.p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa § 77 ods. 1 pís. a) O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania. Predbežné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade žalobca osvedčil, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi (čo v odvolaní žalovaná namieta). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaná sú (alebo boli) manželmi. Žalobca nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu nadobudol dedením po svojom otcovi a následne ich daroval žalobkyni. Darovacia zmluva obsahovala aj dohodu o zriadení vecného bremena, na základe ktorého má žalobca právo doživotného užívania nehnuteľností. Žalobca je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, o jeho trestnom stíhaní žalobkyňa vedela ešte pred svadbou, napriek tomu si ho zobrala za manžela. Podľa tvrdenia žalobcu ho v júni 2015 oslovila žalovaná s tým, že v prípade, ak bude súhlasiť so zrušením práva na užívanie nehnuteľností, sa žalovaná zaväzuje, ak nehnuteľnosti predá, zaplatiť žalobcovi polovicu kúpnej ceny. Žalobca toto svoje tvrdenie osvedčil návrhom dohody zo dňa 08.06.2015 (č.l. 15). Podľa názoru odvolacieho súdu práve uvedeným listinným dôkazom žalobca osvedčil, že žalovaná mieni s nehnuteľnosťou nakladať a preto je možné jeho nárok na nariadenie predbežného opatrenia navrhovaným spôsobom považovať za opodstatnený. Bolo by nelogické, aby žalovaná žalobcovi predkladala takýto návrh dohody, ak by nehnuteľnosť nemienila predať. Bol preto opodstatnený záver súdu prvého stupňa o tom, že v danom prípade existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi.
Žalovaná v odvolaní vo všeobecnosti namieta opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia medzi účastníkmi, ale k jednotlivým priloženým listinným dôkazom k návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia sa nevyjadruje. Žalovaná teda nepoprela tvrdenie žalobcu, že žalobcovi predložila dohodu zo dňa 08.06.2015 a neposkytla vysvetlenie, za akým účelom takúto dohodu žalobcovi predkladala. V takejto dôkaznej situácii, keď žalovaná nevyvrátila žalobcom tvrdenú a osvedčenú skutočnosť, že z návrhu dohody zo dňa 08.06.2015 vyplýva, že nehnuteľnosť mieni predať, je potom potrebné návrhu žalobcu vyhovieť. Argumenty žalovanej týkajúce sa charakteru jej konania a posudzovania, či jej konanie je, alebo nie je v súlade s dobrými mravmi sú v tomto štádiu konania po právne stránke irelevantné a smerujú k posudzovaniu návrhu vo veci samej (ak ho žalobca podá). V súvislosti s tvrdením žalovanej, že súd neprimeraným spôsobom zasiahol do jej vlastníckeho práva, ústavou garantovaného a zaručeného práva vlastniť majetok odvolací súd uvádza, že v zákonom stanovených prípadoch je možné istým spôsobom výkon vlastníckeho práva obmedziť. Prejednávanú vec je možné z vyššie uvedených dôvodov za takúto považovať a nariadené predbežné opatrenie je vydané v súlade s právnymi predpismi umožňujúcimi účastníkovi konania uložiť povinnosť sa dočasne zdržať výkonu vlastníckeho práva k veci. Ak žalovaná v odvolaní tvrdí, že s nehnuteľnosťou nemieni nakladať a zároveň v nehnuteľnosti býva, v práve bývať v nehnuteľnosti uložené predbežné opatrenie jej žiadnym spôsobom nebráni, ani ju neobmedzuje. Vydaním predbežného opatrenia nie je žiadnym spôsobom poškodená, ak je pravdivé jej tvrdenie, že s nehnuteľnosťou nemienila a ani nemieni nakladať.
Z hore uvedených dôvodov bolo vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. vo výrokoch I. II. a III. potvrdené. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku IV., v ktorej zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania (v uznesením špecifikované) za vydané predbežné opatrenie zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Je nesporné, že doposiaľ žalobca návrh vo veci samej nepodal a súd v uznesení, v ktorom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel zároveň vo výroku II. uložil žalobcovi podať návrh vo veci samej. V takejto situácii je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať § 145 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Ak súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prejednávanej veci rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nepostupoval správne. V uznesení, ktorým súd nariaďuje predbežné opatrenie (nezáleží na tom, či ho nariaďuje pred začatím konania vo veci samej alebo až počas konania), nerozhoduje súd o náhrade trov konania. Vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia totiž nemožno považovať za úspech, ktorý by odôvodňoval priznanie za túto časť konania. Dôvodom je skutočnosť, že predbežné opatrenie má len dočasný charakter, pričom súd pri jeho nariadení vychádza iba zo skutočností, ktoré má osvedčené, nie dokázané. Čiastkový úspech účastníka v konaní o nariadenie predbežného opatrenia ešte neznamená, že účastník bude mať úspech aj vo veci samej. Predmetné ustanovenie preto zakotvuje, že o náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným opatrením, rozhodne súd až v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého konania. Pritom sa uplatňuje zásada, že účastníkovi, ktorému sa prizná náhrada trov konania (podľa niektorého z § 142 -143) sa prizná aj náhrada trov predbežného opatrenia. Pre priznanie nároku na náhradu trov predbežného opatrenia je preto irelevantné, v prospech koho bolo predbežné opatrenie nariadené. Výnimku tvorí prípad predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, prejednávaná vec však takouto vecou nie je. Navyše nie je možné ustáliť ani výšku odmeny za úkon právnej služby, pretože súdna prax pripúšťa, že v istých prípadoch sa môže žalobca domáhať aj vypratania nehnuteľnosti vo veci samej a otázka platnosti, resp. neplatnosti darovacej zmluvy a vrátenia daru sa rieši ako otázka predbežná a v týchto prípadoch sa posudzuje odmena za úkon právnej služby inak, ako v prípadoch, predmetom ktorých je vec a súd vychádza z hodnoty veci. Až potom, keď žalobca podá žalobu vo veci samej a súd vo veci samej rozhodne, bude možné ustáliť výšku hodnoty úkonu právnej služby pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Z uvedených dôvodov dovolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku IV., v ktorej súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil a v zrušenej časti mu vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.