Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26C-688-2015.pdf
PDF · 88.38 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/688/2015
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: H. F., X.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, t.č. ÚVTOSaÚVV, Gucmanova 19/670, priečinok 7, 920 41 Leopoldov, zast. VIA LEGE, s.r.o. so sídlom Veterná 1093, 925 53 Pata, IČO: 36866415, proti odporcovi : J. F., X.. XX.XX.XXXX, so sídlom Š. XXX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto predbežné opatrenie :
Súd zakazuje odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami v kat. úz. Š., evidovanými Okresným úradom Galanta, kat. odbor na Z. Č.. XXX ako pozemky, parcely registra "C" parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2, parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 695 m2 a ďalej ako stavby súp. č. 693 na parc.č. XXXX/X, popis stavby: rodinný dom, najmä aby tieto nehnuteľnosti nescudzila, či už predajom, darovaním alebo iným prevodom, ani nezaťažila, či už uzavretím nájomnej zmluvy, zriadením vecného bremena alebo iného záväzku vzťahujúceho sa na tieto nehnuteľnosti.
II. Súd ukladá navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podal návrh na súd vo veci samej.
III. Predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia vo veci samej.
IV. Súd priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 33,00 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1396,08 Eur, ktorú sumu je odporkyňa povinná uhradiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa cestou právneho zástupcu, návrhom na začatie konania zo dňa 05.11.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.11.2015 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti odporkyni nenakladať s nehnuteľnosťami v kat. úz. Š., evidovaných Okresným úradom Galanta, kat. odbor na LV č. XXX ako pozemky, parcely registra "C" parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2, parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 695 m2 a ďalej ako stavby súp. č. 693 na parc.č. XXXX/X, popis stavby: rodinný dom, najmä aby tieto nehnuteľnosti nescudzila (či už predajom, darovaním alebo iným prevodom), ani nezaťažila (či už uzavretím nájomnej zmluvy, zriadením vecného bremena alebo iného záväzku vzťahujúceho sa na tieto nehnuteľnosti), a to až do momentu vrátenia daru
- predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva navrhovateľa alebo do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (teda vo veci žaloby o vrátenie daru a to predmetných nehnuteľností obdarovanou odporkyňou navrhovateľovi).
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ titulom Osvedčenia o dedičstve č.k. XD/XX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 30.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2012, nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v kat. úz. Š., evidované Okresným úradom Galanta, kat. odbor na
LV č. 654 ako pozemky, parcely registra "C" parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2, parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 695 m2 a ďalej ako stavby súp. č. 693 na parc.č. XXXX/ X, popis stavby: rodinný dom /ďalej ako "Nehnuteľnosti"/ . Navrhovateľ dňa 04.04.2013 uzatvoril s odporkyňou ako manželkou Darovaciu zmluvu, titulom ktorej odporkyňa ako jeho manželka nadobudla do výlučného vlastníctva predmetné nehnuteľnosti. Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor povolil vklad vlastníctva titulom Darovacej zmluvy dňa 22.04.2013 pod Y. XXXX/XXXX - č.z. XXX/XXXX. Obsahom tejto Darovacej zmluvy bol aj osobný záväzok obdarovanej odporkyne poskytnúť darcovi/ navrhovateľovi v nehnuteľnosti trvalé, bezplatné, ničím neobmedzené bývanie a doživotné užívanie nehnuteľností. Navrhovateľ nastúpil dňa 09.07.2013 výkon trestu odňatia slobody, ktorý pretrváva dodnes. Odporkyňa/manželka počas trestného stíhania ako aj počas výkonu trestu odňatia slobody uisťovala navrhovateľa/manžela o tom, ako ho miluje a ako s istotou na neho počká, kým neskončí jeho trest a nevráti sa domov. Išlo však zjavne o účelové tvrdenie, nakoľko manželka doručila dňa 02.06.2015 Okresnému súdu Galanta návrh na rozvod manželstva s odôvodnením, že v dôsledku trestu odňatia slobody navrhovateľa/manžela žiada o rozvod manželstva. Avšak v obci Š. je vo všeobecnosti už dlhodobo známe, že odporkyňa v nehnuteľnosti žije s cudzím mužom, jej milencom, s ktorým údajne aj čaká dieťa.
V priebehu mesiaca jún 2015 navštívila odporkyňa v spoločnosti advokáta navrhovateľa a žiadala ho uzatvoriť dohodu, na základe ktorej by navrhovateľ súhlasil s predajom nehnuteľností, resp. na základe ktorej by navrhovateľovi po predaji nehnuteľností vyplatila polovicu zo zostatku kúpnej ceny za predpokladu, že navrhovateľ bude súhlasiť so zrušením práva na trvalé, bezplatné, ničím neobmedzené bývanie a doživotné užívanie nehnuteľnosti. Navrhovateľ s týmto nesúhlasil, keďže by takto prišiel nielen o „strechu nad hlavou“, teda o bývanie, ale aj o nehnuteľnosti, ku ktorým má silný citový vzťah. Navyše odporkyni prestal dôverovať, keď porušila sľub manželskej vernosti ako aj uistenia adresované jemu osobne aj ich širšiemu príbuzenstvu, že na navrhovateľa ako manžela počká a že ho miluje.
Odporkyňa hrubo porušila dobré mravy vo vzťahu k navrhovateľovi ako aj iným členom jeho rodiny. Odporkyňa porušila sľub manželskej vernosti, a to napriek tomu, že o možnom odsúdení manžela/ navrhovateľa na trest odňatia slobody vedela pred uzavretím manželstva (a teda sľubom vernosti sa zaviazala s vedomím, že verná je povinná byť manželovi aj počas jeho výkonu trestu odňatia slobody) a počas trestného stíhania manžela ako aj po jeho nástupe na výkon trestu neustále v rodine - ako aj vo vzťahu k manželovi - vyhlasovala, že na svojho milovaného manžela počká až do návratu z výkonu trestu odňatia slobody. Napriek jej sľubom a povinnosti byť manželovi verná si nasťahovala svojho milenca do domu, ktorý pôvodne zdedil navrhovateľ po jeho otcovi, čím ho nielen citovo zranila hlbšie, než pri nevere, ku ktorej by došlo mimo tohto domu, ale aj ho ponížila v očiach susedov a známych, kedy s týmto milencom sústavne v nehnuteľnosti žije a býva. Odporkyňa navrhovateľovi ako manželovi nepomohla znášať ťažké životné okolnosti (uväznenie), neposkytovala mu podporu počas trestu odňatia slobody a neudržiavala zázemie, resp. aspoň bývanie, pre návrat navrhovateľa z väzenia, ale namiesto toho si do miesta trvalého pobytu navrhovateľa nasťahovala milenca a dokonca usilovala tento dom (nehnuteľnosti) predať a tak navrhovateľa zbaviť miesta jeho bydliska, resp. jeho domova. Navyše sa v obci Šoporňa povráva, že odporkyňa počas trvania manželstva s navrhovateľom otehotnela s jej milencom, preto aj podala návrh na rozvod s navrhovateľom. Týmto skomplikovala situáciu aj vo veci navrhovateľa ako zákonného rodiča k jej dieťaťu, kedy po právnej stránke - ak nedôjde k zákonom určeným konaniam - sa bude za otca dieťaťa považovať navrhovateľ, hoci jeho biologickým otcom bude milenec odporkyne, pričom navyše obaja muži (navrhovateľ aj milenec) majú momentálne právo bývať v nehnuteľnosti, ktorá bol pôvodne rodičovským domom navrhovateľa, a to navrhovateľ titulom Darovacej zmluvy a milenec titulom súhlasu odporkyne ako momentálnej vlastníčky nehnuteľností. Toto správanie odporkyne je nielen v príkrom rozpore s dobrými mravmi, ale aj jej zákonnými povinnosťami ako manželky v zmysle § 18 zákona o rodine.
Odporkyňa nielenže dlhodobo porušuje manželský sľub vernosti a nasťahovala si do nehnuteľnosti, ktorú jej daroval navrhovateľ ako manželke, svojho milenca, ale dokonca sa snažila zbaviť navrhovateľa možnosti v tejto nehnuteľnosti bývať, pričom vie, že ide miesto trvalého pobytu navrhovateľa, ku ktorému má navyše silný citový vzťah, ktoré predstavuje jediné miesto, kde môže navrhovateľ bývať a ktorú daroval odporkyni z manželskej lásky, s cieľom jej túto dokázať a prejaviť tak dôveru, akú ona prejavovala jemu, keď mu sľubovala, že ho počká, kým sa vráti z väzenia a bude ho počas jeho výkonu trestu odňatia slobody podporovať a pomáhať mu.
Navrhovateľ preto v súlade s § 630 Obč. zákonníka bude žiadať, aby dar - nehnuteľnosti odporkyňa vrátila, keďže jej konanie voči navrhovateľovi/manželovi bolo a je v rozpore s dobrými mravmi, a to aj súdnou cestou - podaním žaloby na vrátenie daru (nehnuteľností) voči odporkyni.
S ohľadom na skutočnosť, že odporkyňa je v súčasnosti vlastníčkou nehnuteľností a tieto môže scudziť, je tu riziko, že ak súd vyhovie návrhu navrhovateľa na vrátenie daru - nehnuteľností, tieto už budú vo vlastníctve tretej osoby, a teda je tu obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený. V danom prípade je nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov, tak ako to nižšie požaduje navrhovateľ, keďže inak môže dôjsť k závažnému poškodeniu práv navrhovateľa. Poukazujeme na fakt, že nižšie požadovaná úprava pomerov účastníkov je potrebná aj vzhľadom na fakt, že kým odporkyňa môže voľne vykonávať všetky svoje práva a teda aj scudziť predmetné Nehnuteľnosti, možnosti obrany navrhovateľa a výkonu jeho práva užívať nehnuteľnosť sú značne sťažené, resp. znemožnené, momentálnym výkonom jeho trestu odňatia slobody. Nemôže sa teda účinne brániť. Nemôže prípadných kupcov či záujemcov o nehnuteľnosti, ktorých odporkyňa vyhľadáva, upozorniť na fakt, že má v nehnuteľnosti právo bývania a nemôže toto svoje právo realizovať. Keďže toto jeho právo nie je zapísané na predmetnom liste vlastníctva ako vecné bremeno, môže navrhovateľ prísť o bývanie. Práva navrhovateľa sú teda zásadným spôsobom ohrozené. Naopak momentálny stav na strane odporkyne a práva odporkyne nebudú vydaním predbežného opatrenia nijako zásadne zmenené ani dotknuté, keďže naďalej bude môcť nehnuteľnosti užívať, bývať v nich, avšak bude zabezpečené plnenie jej zmluvného záväzku zabezpečiť bývanie v nehnuteľnostiach pre navrhovateľa. Bude znemožnené len jej „právo“ nehnuteľnosti scudziť, a tým sa vyhnúť plneniu jej zmluvnej povinnosti zabezpečiť v nehnuteľnostiach bývanie pre navrhovateľa, pričom navyše vlastnícke právo k nehnuteľnostiam získala nemorálnym spôsobom, keď falošnými sľubmi a predstieranou láskou vymámila od navrhovateľa darovanie týchto nehnuteľností a neskôr sa k navrhovateľovi správala a správa v príkrom rozpore s dobrými mravmi.
Ako dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ uviedol nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa, ktoré spočíva v tom, že aj napriek zmluvnému záväzku odporkyne voči navrhovateľovi (umožniť mu bývať v nehnuteľnosti), existuje dôvodná obava, že sa odporkyňa pokúsi nehnuteľnosti scudziť v prospech tretej osoby a tým sa nekontrolovane obohatí a zároveň a predovšetkým tým zmarí jej záväzok voči navrhovateľovi, čo bude mať smerom k existencii a bytovej otázke navrhovateľa fatálne dôsledky.
Naliehavý právny záujem na nariadení predbežného opatrenia zo strany navrhovateľa je teda daný tým, že bez tohto rozhodnutia súdu nemôže byť navrhovateľovi poskytnutá adekvátna ochrana jeho práv.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie navrhovateľa. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia navrhovateľa musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a predložených listinných dôkazov, mal súd za jednoznačne preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu o to, že by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania.
Súd vzhľadom na okolnosti tohto prípadu sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ osvedčil reálnu hrozbu súvisiacu s nakladaním s nehnuteľnosťou resp. súvisiacu s potenciálnym zásahom do jeho práv má súd za to, že sú dané dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia a tomuto vyhovel v navrhovanom znení.
Súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia prihliadol aj na skutočnosť, že v uvedenom prípade sa jedná o stav ohrozenia práv alebo oprávnených záujmov žalobcu, kedy vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej by mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania či inú ujmu na právach žalobcu, resp. navrhovateľa predbežného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel, preto považoval za nevyhnutné pomery účastníkov určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 33,00 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1396,08 Eur, ktorá suma predstavuje odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na súd), každý po 559,33 Eur (keďže všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností stanovená navrhovateľom predstavuje sumu vo výške 70 000 Eur) + 2x režijný paušál vo výške 8,39 Eur + náhrada za stratu času pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokátskej kancelárie, (cesta do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov) 2 x 13,98 Eur ( 1/6 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu) + DPH zo všetkých zložiek.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.