Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-10C/7/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v právnej veci navrhovateľa: G. X., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. U., S.. E. Č.. XX proti odporcovi: H. E., Ú., H. H.I. J. Y., S.. XX. N. Č.. X, v konaní o priznanie nemajetkovej ujmy 3.000,- eur takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania 113,95 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 180,- eur na účet súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným súdu 6.10.2015 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal priznania náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 3.000,- eur. Odôvodnil ho tým, že na základe prieťahov medzi Sociálnou poisťovňou J., ním a Sociálnou poisťovňou Ústredie sa mu zhoršil zdravotný stav v podobe zdravotných problémov - vysoký tlak, laserovanie očí, na základe čoho si musel zakúpiť tlakomer a lieky spolu asi za 500,- eur. Zároveň žiadal aj bolestné vo výške 2.500,- eur. Navrhovateľ svoj návrh doplnil o oznámenie zo dňa 25.1.2016, ktorým Sociálna poisťovňa, Bratislava navrhovateľovi oznámila, že nárok navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne, neuznáva.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.4.2016 uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a v prípade ak súd dospeje k záveru, že Sociálna poisťovňa nie je v tomto konaní vecne pasívne legitimovaná, navrhuje konanie zastaviť. Uviedol, že na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie nároku na jednorazové vyrovnanie v dôsledku choroby z povolania doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka J. P. X. dňa 18.1.2013, vydala pobočka dňa 25.2.2013 rozhodnutie č. XXXX-XX/XXXX-J., ktorým navrhovateľovi nepriznala nárok na jednorazové vyrovnanie. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, doručené pobočke dňa 4.7.2013, ktoré Sociálna poisťovňa, ústredie listom č. XXXXX-X/XXXX Y. zo dňa 15.8.2013 zamietla z dôvodu, že odvolanie navrhovateľ podal až po zákonnej lehote stanovenej v § 215 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Rozhodnutie zo dňa 25.2.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2013. O návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý rozsudkom č. -29 zo dňa 18.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.2.2014, zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.8.2013 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe rozsudku zo dňa 18.12.2013 rozhodnutím č. XXXXX-XX/ XXXX-Y. zo dňa 4.3.2014 zrušila rozhodnutie pobočky zo dňa 25.2.2013 a vec jej vrátila na nové

prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4.3.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2014. V rámci nového konania o žiadosti navrhovateľa o priznanie nároku na jednorazové vyrovnanie pobočka vyzvala navrhovateľa dňa 17.4.2014 podľa § 184 ods. 5 druhej vety zákona o sociálnom poistení, aby preukázal skutočnosti iné ako tie, ktoré boli preukázané v konaní vedenom na pobočke pod č. XXXX-XX/XXXX-J., v opačnom prípade rozhodne na základe doteraz získaných podkladov na rozhodnutie. Dňa 26.4.2014 navrhovateľ predložil prepúšťaciu správu vystavenú S. P. O.. E. J. U.. Na základe posúdenia poklesu pracovnej schopnosti na účely jednorazového vyrovnania pobočka vydala rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-J., ktorým navrhovateľovi nepriznala nárok na jednorazové vyrovnanie. Z lekárskej správy - zápisnice posúdenia poklesu pracovnej schopnosti na účely jednorazového vyrovnania zo dňa 20.5.2014 posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti u navrhovateľa bol určený v rozsahu 0 % s konštatovaním, že po prehodnotení všetkých skutočností je evidentné, že z medicínskeho hľadiska má poškodenie sluchu, ktoré je spôsobené následkom práce v hluku, ktorú navrhovateľ vykonával až do odchodu do starobného dôchodku. Vzhľadom na to, že počas konania o priznanie jednorazového vyrovnania sa zisťuje percentuálny pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť zamestnanca, ktorú už navrhovateľ nemohol vykonávať, bolo toto posudzovanie bezpredmetné. Keďže navrhovateľ v tom čase nevykonával žiadnu pracovnú činnosť zamestnanca, ale bol poberateľom starobného dôchodku, pokles pracovnej schopnosti podľa § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nebolo možné a ani účelné hodnotiť z dôvodu, že navrhovateľ skončil zárobkovú činnosť z iného dôvodu, nesúvisiaceho s poškodením zdravia v dôsledku choroby z povolania a preto nebol dôvod na kompenzáciu z úrazového poistenia formou jednorazového vyrovnania. Proti rozhodnutiu pobočky podal navrhovateľ odvolanie dňa 6.10.2014. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán na základe zisteného skutkového stavu dospela k záveru, že rozhodnutie pobočky je vecne správne, preto odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie pobočky. Rozhodnutie ústredia č. XXXXX-X/XXXX-Y. zo dňa 10.11.2014 nadobudlo právoplatnosť 27.11.2014. Dňa 15.1.2015 podal navrhovateľ návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.11.2014 na Krajský súd v Košiciach, ktorý v konaní č. dňa 25.6.2015 vyniesol rozsudok, ktorým zamietol návrh z dôvodu, že postup Sociálnej poisťovne v konaní o priznanie jednorazového vyrovnania bol v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.9.2015. Žiadosťou zo dňa 18.11.2015 navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške skutočnej škody v sume 500 eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 2000 eur, teda v celkovej výške 2500 eur. Sociálna poisťovňa jeho nárok neuznala, čo mu oznámila svojim listom č. XXXXX-X/ XXXX-Y. zo dňa 25.1.2016. Súčasne namietala nedostatok vecnej a pasívnej legitimácie, pretože podľa § 1 písm. a) v spojitosti s § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci zodpovedá štát a nie Sociálna poisťovňa. Ďalej Sociálna poisťovňa namietala skutočnosť, že predmetom predbežného prerokovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nebola suma 2500 eur, ktorú požaduje navrhovateľ v rámci žaloby, ale len suma 2000 eur a pri uplatnení nároku na súde môže navrhovateľ podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že sa domáha priznania nemajetkovej ujmy a odškodného zo strany odporcu a toto považuje v celom rozsahu za dôvodné. V dôsledku konania Sociálnej poisťovne vo vzťahu k jeho úrazovému príplatku mu vznikli zdravotné problémy v podobe laserovania očí, zvýšeného krvného tlaku a pichania inzulínu. Krajský súd v Košiciach ho s týmto nárok odkázal na okresný súd, a preto si v tejto veci podal návrh. Poukázal na konanie pobočky vo J., kde mu priznali poškodenie zdravia 45%, neskôr 0% len preto, že vymenili lekárov a v dôsledku prieťahov práve v súvislosti s konaním sociálnej poisťovne o jednorázovom príplatku mu vznikli zdravotné problémy. Musel si zakúpiť aj dva tlakomery, z ktorých jeden prestal fungovať po dvoch rokoch. Od ukončenia konania pred Sociálnou poisťovňou má už pokoj a odkedy sa ukľudnil, už nepotrebuje laserovať oči.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ škodu vyčíslil v dvoch nárokoch a to 500,- eur a 2.500,- eur. Sumu 500,- eur uplatňuje ako skutočnú škodu, ktorú nepreukázal a riadne nevyčíslil. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme poukázala na § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení predpisu č. 517/2008 Z.z., kde zákon ustanovuje kritéria pre určenie výšky nemajetkovej ujmy a dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ nie sú dôvody, pre ktoré by mu táto nemajetková ujma mohla patriť. Pokiaľ navrhovateľ svoj nárok zdôvodnil prieťahmi v konaní pred Sociálnou poisťovňou v celom rozsahu

poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach rozsudok zo dňa 25.6.2015 č.k. -32, kde súd zamietol žalobu navrhovateľa a jednoznačne konštatuje, že nedošlo k prieťahom konania. Zdravotné dôvody, ktorými navrhovateľ ďalej odôvodňuje svoj návrh nie sú podľa názoru zástupkyne odporcu v príčinnej súvislosti s konaním Sociálnej poisťovne a vznikom škody, a preto neboli preukázané základné predpoklady pre vznik škody, za ktorú by mala zodpovedať Sociálna poisťovňa. Posledné rozhodnutie Sociálnej poisťovne nebolo zrušené a neboli konštatované ani nečinnosť, ani nesprávny úradný postup.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a to lekárskymi správami, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. , rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. , oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, vyjadrením sociálnej poisťovne, rozhodnutím sociálnej poisťovne z 10.11.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z oznámenia Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-Y. zo dňa 25.1.2016 o predbežnom prerokovaní nároku vyplýva, že Sociálna poisťovňa nárok navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Sociálne poisťovne podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, neuznala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne skutočnosti, sociálna poisťovňa pri predbežnom prerokovaní nároku navrhovateľa na náhradu škody dospela k záveru, že jej postup v konaní o priznanie jednorazového vyrovnania bol zákonný a správny. Správnosť postupu Sociálnej poisťovne bola potvrdená aj rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v konaní o opravnom prostriedku, ktorý potvrdil, že postup Sociálnej poisťovne bol správny a rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo vydané v súlade so zákonom. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne teda nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Z lekárskych správ predložených navrhovateľom vyplýva, že je liečený v očnej ambulancii s príslušnou medikáciou a absolvoval vyšetrenia a kontroly vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb, a.s..

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ sa návrhom v konaní pred Sociálnou poisťovňou domáhal priznania nároku na jednorazové vyrovnanie v dôsledku choroby z povolania, doručenom Sociálnej poisťovni, E. J. P. X. dňa 18.1.2013. Pobočka dňa 25.2.2013 vydala rozhodnutie č. XXXX-XX/XXXX- J., ktorým navrhovateľovi nepriznala nárok na jednorazové vyrovnanie. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, doručené pobočke dňa 4.7.2013, ktoré Sociálna poisťovňa, ústredie listom č. XXXXX- X/XXXX-Y., zo dňa 15.8.2013 zamietla z dôvodu, že odvolanie navrhovateľ podal až po zákonnej lehote stanovenej v § 215 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Rozhodnutie zo dňa 25.2.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2013.

Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18.12.2013 č.k. -29 vyplýva, že podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zrušil rozhodnutie - oznámenie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-Y. zo dňa 15.8.2013 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia z 15.8.2013, ktorým zamietla jeho odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka J. P. X. Č.. XXXX-XX/XXXX-J. z 25.2.2013 pre zmeškanie lehoty na jeho podanie, nie je v súlade s § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie z 10.11.2014 bolo odvolanie G. X. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka J. P. X. Č.. XXXXX-XX/XXXX-J. 10.9.2014 zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka J. P. X..

Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25.6.2015 č.k. -32 vyplýva, že žalobu G. X. proti žalovanej Sociálnej poisťovni zamietol. Konštatoval, že z hlásenia choroby z povolania, vystaveného U. E. O. N. U. X. J. U. dňa 21.03.2012 vyplýva, že žalobcovi bola zistená choroba z povolania - porucha sluchu z hluku u zamestnávateľa V., N..H.. Y. s dátumom prvého zistenia 05.12.2011 a s dátumom priznania 21.03.2012. Žalobca od 09.07.2010 bol poberateľom predčasného starobného dôchodku a pracovný pomer na pracovisku, kde získal chorobu z povolania, ukončil dňa 30.09.2011. V čase podania žiadosti, t.j. 18.01.2013 bol už poberateľom starobného dôchodku. Prvostupňový správny orgán, t.j. Sociálna poisťovňa, pobočka J. nad X. požiadala odbor lekárskej posudkovej činnosti

o posúdenie poklesu pracovnej schopnosti na účely jednorazového vyrovnania. Posudkový lekár v lekárskej správe z 20.05.2014 uviedol, že po prehodnotení všetkých skutočností je evidentné, že žalobca má z medicínskeho hľadiska poškodenie sluchu, ktoré je spôsobené následkom práce v hluku, ktorú vykonával až do odchodu do starobného dôchodku a ďalej pôvodnú prácu by už vykonávať nemohol. Nakoľko v konaní o jednorazové vyrovnanie sa zisťuje percentuálny pokles schopnosti vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť zamestnanca je toto posúdenie u žalobcu bezpredmetné, pretože tento toho času nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť zamestnanca a percentuálny pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca nie je k akému zamestnaniu určiť. Nakoľko žalobca v čase podania žiadosti o jednorazové vyrovnanie v dôsledku choroby z povolania, zistenej dňa 05.12.2011 bol poberateľom starobného dôchodku, z ktorého dôvodu nie je možné stanoviť pokles pracovnej schopnosti na účely jednorazového vyrovnania, lebo v čase prvého zistenia choroby z povolania už bol starobný dôchodca (od 09.06.2010 bol poberateľom predčasného starobného dôchodku a od 14.11.2010 bol poberateľom starobného dôchodku a pracovný pomer na pracovisku, kde získal chorobu z povolania, t.j. u zamestnávateľa V., N..H.. Y. ukončil 30.09.2011, to znamená, že nevykonával k dátumu prvého zistenia choroby z povolania 05.12.2011 žiadnu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods.2 zákona o sociálnom poistení, vo vzťahu ku ktorej by bolo možné pokles pracovnej schopnosti hodnotiť nesplnenia zákonnej podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie stanovené v § 90 písm.c) zákona o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi ani priznať nárok na jednorazové vyrovnanie v dôsledku choroby z povolania, zistenej 05.12.2011. Je pravdou, tak ako poukazuje žalobca v žalobe, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka J. P. X. v lekárskej správe z 18.01.2013 uviedol, že porucha sluchu u žalobca bola uznaná chorobou z povolania zistením 05.12.2011 a priznaní 21.03.2012, z ktorého dôvodu stratil schopnosť vykonávať pôvodnú prácu mlynára a obsluhy žeriava a kompresorovania. Je schopný vykonávať pomocné a prípravné práce v prevádzke bez rizika nadmerného hluku, čo predstavuje 45% pracovnej doby. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka J. P. X. v lekárskej správe z 20.05.2014 už ale uviedla, že po prehodnotení všetkých skutočností je evidentné, že žalobca má z medicínskeho hľadiska poškodenie sluchu, ktoré je spôsobené následkom práce v hluku, ktorú vykonával až do odchodu do starobného dôchodku. Toho času však žalobca nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť zamestnanca, lebo nie je zamestnaný a teda percentuálny pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca nie je k akému zamestnaniu určiť a preto podľa § 88 ods.3 zákona nie je možné ani účelne hodnotiť percentuálny pokles schopnosti vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť. Z uvedeného teda vyplýva, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka J. P. X. v lekárskej správe z 20.05.2014 dospel k záveru, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku, nikde nepracuje, preto nie je možné ani zistiť percentuálny pokles schopnosti vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť. Z uvedeného dôvodu námietku žalobcu, že sa má prihliadať na posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom zo dňa 18.01.2013, nie je opodstatnená. Vo vzťahu k námietke prieťahov v konaní uviedol, že vo veci žalovaná koná tri roky, pretože žalobca žiadosť o nárok na jednorazové vyrovnanie doručil prvostupňovému správnemu orgánu 18.01.2013. Tento 25.02.2013 vydal rozhodnutie č. XXXX-XX/ XXXX-Y.. žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Žalovaná rozhodnutím z 15.08.2013 č. XXXXX-X/XXXX-Y. zamietla odvolanie žalobcu z dôvodu oneskoreného podania. Toto rozhodnutie žalobca napadol žalobou a Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 18.12.2013 č. -29 zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil jej vec na nové konanie. Žalovaná rozhodnutím zo 04.03.2014 č. XXXXX-XX/XXXX-Y. zrušila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátila mu vec na správne konanie. Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 20.05.2014 č. XXXXX-X/XXXX- Y. nepriznal žalobcovi nárok na jednorazové vyrovnanie podľa § 90 zákona o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie a žalovaná rozhodnutím z 21.07.2014 č. XXXXX-X/ XXXX-Y. zrušila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu 20.05.2014 a vrátila mu vec na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán potom vydal rozhodnutie 30.09.2014 č. XXXXX-XX/XXXX-Y., ktorým nepriznal žalobcovi nárok na jednorazové vyrovnanie v dôsledku choroby z povolania, zistenej 05.12.2011, proti ktorému žalobca podal odvolanie a žalovaný ostatným rozhodnutím z 10.11.2014 Č.. XXXXX-X/XXXX-Y. odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.09.2014. Z toho teda vyplýva, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaná, vo veci konali. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovanej v medziach žaloby bol v súlade so zákonom o sociálnom poistení a preto súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, d/ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Sociálna poisťovňa bola zriadená 1. novembra 1994 zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré prevzala od svojej predchodkyne Národnej poisťovne. Od 1. januára 2004 vykonáva sociálne poistenie na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení., t.j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie - starobné a invalidné, ďalej úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal plnenia titulom náhrady škody, preto súd v prvom rade skúmal, či je splnená podmienka vecnej legitimácie odporcu v tomto konaní ako základný predpoklad úspešnosti návrhu, teda správne určenie účastníka, proti ktorému návrh smeruje.

Vychádzajúc z obsahu návrhu navrhovateľa a charakteru ním uplatneného nároku súd dospel k záveru, že podľa zákona 514/2003 Z.z. zodpovedným subjektom je štát zastúpený príslušným orgánom verejnej moci. Navrhovateľ v konaní označil ako odporcu Sociálnu poisťovňu, ústredie, ktorá nie je pasívne legitimovaným subjektom titulom náhrady škody z nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu.

Navrhovateľ v návrhu ako odporcu označil Sociálnu poisťovňu. Z citovaného zákona však vyplýva, že iba štát - Slovenská republika ako jediná zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Štát ako právny subjekt spôsobilý byť účastníkom občiansko-právnych vzťahov v zmysle § 21 Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vlastným menom. Štát ako účastník občianskoprávnych vzťahov je právnickou osobou odlišnou od iných právnických osôb, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 18 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Občianskeho zákonníka a teda aj spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania podľa § 19 O.s.p.

Vecnú legitimáciu má ten účastník, komu svedčí stav z hmotného práva, teda (v tomto prípade), kto je nositeľom subjektívnej povinnosti z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska pasívnej legitimácie v súdnom spore je teda podstatný rozdiel medzi tým, či je odporcom štát alebo iná osoba (verejnoprávna inštitúcia), pretože ide o rozdielne subjekty právnych vzťahov. Ak teda ide o nárok, kde nositeľom povinností je podľa právnej úpravy štát, musí uplatnenie tohto nároku pred súdom smerovať voči štátu ako účastníkovi, proti ktorému návrh smeruje v zmysle § 90 O.s.p., nie voči niekomu, kto by prípadne v danej veci za štát ako štátny orgán mal konať. V prípade uvedeného nároku musí tak návrh smerovať proti odporcovi označenému ako Slovenská republika s uvedením príslušného štátneho orgánu resp. inštitúcie, ktorého (ktorej) sa vec týka a ktorého pracovník či poverený pracovník za štát pred súdom koná v zmysle § 21 ods. 2 O.s.p. Ak teda nie je štát ako odporca takto správne označený a ak je za odporcu označená iná právnická osoba, musel súd návrh zamietnuť pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie označeného odporcu.

Súd dodáva, že nesprávne určenie účastníka v sporovom konaní súd nemôže odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť podľa § 5 O.s.p., pričom v tomto prípade nejde o odňatie možnosti konať pred súdom, keďže by išlo o poučenie o vecnej legitimácii, teda o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania. Podľa názoru súdu nejde o poučenie o procesných právach a povinnostiach navrhovateľa a takéto poučenie by smerovalo nad rámec poučovacej povinnosti súdu v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov. Na uvedený nedostatok návrhu súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti, vo vzťahu k uvedenému nie je potrebná ani námietka nedostatku pasívnej legitimácie zo strany odporcu. Súd na pojednávaní vyzval navrhovateľa, aby sa k tejto námietke, (ktorú odporca predniesol vo vyjadrení i na pojednávaní) vyjadril vrátane priestoru na prípadné písomné vyjadrenie sa k uvedeným skutočnostiam, tento sa k námietke nevyjadril a čas na prípadné vyjadrenie nežiadal.

Na základe zamietnutia návrhu pre nedostatok pasívnej legitimácie, súd preto vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody ďalej nekonal ani nevykonával ďalšie dokazovanie pre meritórne rozhodnutie o dôvodnosti nároku na náhradu škody.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti tomu účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania vyčíslené odporcom vo výške 113,95 eur pozostávajú z cestovného vlakom : Y. dňa 2.5.2016 - 23, 40 eur, U. dňa 3.5.2016 - 23,40 eur, nocľažného z 2. na 3. 5. 2016 - 53,50 eur, stravného v dňoch 2.5.2016 - 6,30 eur, 3.5.2016 - 7,35 eur, pričom zároveň o uvedených výdavkoch predložil listinné dôkazy.

Podľa § 4, písm. a/ až d/ a § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí a/ náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b/ náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c/ stravné, d/ náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov. Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a/ 5 až 12 hodín, b/ nad 12 hodín až 18 hodín, c/ nad 18 hodín. Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu preukázaných a účelne vynaložených trov konania 113,95 eur.

Zároveň súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania 180,- eur v súlade s položkou 1/a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovené osobitná sadzba, činí z ceny predmetu konania 6%, najmenej 16,50 eur, najviac 16.596,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).